WALA SHIHILƐ HE SANE
Yehowa Sɔɔmɔ Lɛ Ehã Miná Miishɛɛ Ni Mitsui Enyɔ Mimli
YƐ 1951 lɛ, mitee maŋ bibioo ko ni atsɛɔ lɛ Rouyn lɛ nɔ. Maŋ nɛɛ yɛ Canada kpokpaa ko ni atsɛɔ lɛ Quebec lɛ nɔ. Dani mashi lɛ, ahã mi shĩa ko adrɛs ni kɛ́ mitee lɛ, miya jɛmɛ. No hewɔ lɛ, be ni miyashɛ lɛ, mitee jɛmɛ ni miyatswa shinaa lɛ. Maŋsɛɛ sɔɔlɔ ko ni etee Gilead Skul lɛ eko, ni atsɛɔ lɛ Marcel Filteaua lɛ, ni bagbele shinaa lɛ. No mli lɛ eye afii 23 ni ekwɔ; shi mi lɛ, miye afii 16 ni mikwɔɔɔ tamɔ lɛ. Mikɛ lɛta ni aŋma mi akɛ miyasɔmɔ yɛ jɛmɛ lɛ tsɔɔ lɛ. Ekane lɛta lɛ, kɛkɛ ni ekwɛ mihiɛ ni ebi mi akɛ, “Nɛgbɛ omami yɔɔ?”
MIWEKU LƐ HE SANE
Mifɔlɔi jɛ Switzerland, shi amɛfã amɛbahi Timmins, ni ji maŋ ko ni yɔɔ Ontario, yɛ Canada lɛ. Atsaa shika tsuru yɛ maŋ nɛɛ mli, ni jɛmɛ afɔ mi yɛ, yɛ 1934. Aaafee 1939 mli lɛ, mimami bɔi Buu-Mɔɔ lɛ kanemɔ, ni ebɔi asafoŋ kpeei yaa hu. Kɛ́ eeya lɛ, ekɛ mi kɛ minyɛmimɛi ekpaa lɛ fataa ehe kɛyaa. Etsɛɛɛ ni ebatsɔ Yehowa Odasefonyo.
Mipapa eyanyaaa he akɛ mimami etsɔ Odasefonyo, shi mimami sumɔɔ anɔkwale lɛ, ni etswa efai shi akɛ ekpaŋ Yehowa sɔɔmɔ. Be ni atsĩ Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ naa yɛ Canada yɛ 1940 kɛmiimɔ 1943 mli po lɛ, etee nɔ esɔmɔ Yehowa. Eyɛ mli akɛ mipapa jɛɔ mimami ni ekɛɔ lɛ nibii ni baadɔ lɛ moŋ, shi mimami tee nɔ ejie mlihilɛ kɛ bulɛ kpo etsɔɔ lɛ. Enɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ ye ebua mi kɛ minyɛmimɛi lɛ ni wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔ hu wɔbaasɔmɔ Yehowa. Miishɛɛ sane ji, sɛɛ mli lɛ, mipapa tsake, ni agbɛnɛ lɛ, ekɛ wɔ yeɔ jogbaŋŋ.
MIBƆI BE FƐƐ SƆƆMƆ NITSUMƆ LƐ
Yɛ August 1950 lɛ, mitee Teokrase Shweremɔ Kpee ni afee yɛ New York City lɛ eko. Yɛ kpee lɛ shishi lɛ, mikɛ nyɛmimɛi ni jɛ je lɛŋ hei srɔtoi gba sane, ni mibo niiashikpamɔi ni yɔɔ miishɛɛ ni Gilead Skulbii lɛ gba lɛ toi. Enɛɛmɛi fɛɛ wo mi hewalɛ waa ni matsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Mitswa mifai shi waa akɛ, mikɛ mihe baawo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, be ni miku misɛɛ mishɛ shĩa nɔŋŋ ni miŋma wolo kɛtee Canada nitsumɔhe nine lɛ akɛ, masumɔ ni masɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Nitsumɔhe nine lɛ ŋma mi wolo ni amɛwo mi hewalɛ koni mihã abaptisi mi dã. No hewɔ lɛ, yɛ October 1, 1950 lɛ, mihã abaptisi mi. Nyɔɔŋ kome sɛɛ lɛ, mibatsɔ daa gbɛgbalɔ, ni he klɛŋklɛŋ ni ahã miyasɔmɔ yɛ ji Kapuskasing. Jɛmɛ kɛ he ni wɔyɔɔ lɛ jekɛ waa.
Be ni misɔmɔɔ yɛ Quebec lɛ
Yɛ 1951 lɛ, nitsumɔhe nine lɛ bi ni nyɛmimɛi ni wieɔ French lɛ akwɛ kɛji amɛbaanyɛ amɛfã kɛya Quebec kpokpaa lɛ nɔ, ejaakɛ hiamɔ lɛ da yɛ jɛmɛ, ni French awieɔ yɛ jɛmɛ. Akɛni miwieɔ French kɛ Blɔfo fɛɛ hewɔ lɛ, mikɛ mihe hã akɛ maya, ni ahã miyasɔmɔ yɛ Rouyn. No mli lɛ, mileee mɔ ko mɔ ko yɛ jɛmɛ. Shi tamɔ bɔ ni miwie yɛ sane nɛɛ shishijee lɛ, atsɔɔ mi shĩa ko koni kɛ́ miyashɛ lɛ, miya jɛmɛ. Nibii tee lɛ jogbaŋŋ. Mikɛ Marcel batsɔmɔ nanemɛi kpaakpai, ni mikɛ miishɛɛ sɔmɔ yɛ Quebec afii ejwɛ. Jɛmɛ po mibatsɔ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ.
GILEAD KƐ NƆ KO NI MISHWE SHI EBAAA MLI MRA
Be ni miyɔɔ Quebec lɛ, afɔ̃ mi nine ni miya Gilead Skul lɛ klas ni ji 26 lɛ, yɛ South Lansing, yɛ New York, ni enɛ hã miná miishɛɛ waa. Migbe skul lɛ naa February 12, 1956, ni ahã mile akɛ miyasɔmɔ yɛ maŋ ni ŋmɛnɛ lɛ atsɛɔ lɛ Ghanab lɛ nɔ yɛ Afrika Anaigbɛ. Shi dani maya lɛ, ehe bahia ni maku misɛɛ kɛya Canada koni miyatsu woji ni mikɛbaafã gbɛ lɛ ahe nii. Misusu akɛ enɛ baahe mi otsii fioo komɛi pɛ, shi eyatsɛ fe nakai.
Ehe nyɔji kpawo dani minine shɛ miwoji lɛ anɔ. Nakai be lɛ mli fɛɛ lɛ, miyɛ Toronto, ni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Cripps lɛ kɛ eweku lɛ hã mibato amɛŋɔɔ. No mli lɛ, amɛyɛ biyoo ko ni atsɛɔ lɛ Sheila. Wɔbatsɔmɔ nanemɛi, ni sɛɛ mli lɛ, wɔbasumɔ wɔhe. Be ni mikpɛ miyiŋ akɛ, agbɛnɛ lɛ, makɛɛ lɛ akɛ masumɔ ni mikɛ lɛ ahi shi lɛ, nɔŋŋ kɛkɛ ni mivisa lɛ ba. Mikɛ Sheila sɔle yɛ sane lɛ he ni wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ miya Ghana lɛ, shi wɔbaaŋmala wɔhe lɛtai wɔkwɛ akɛ wɔsɛɛ ko lɛ wɔbaanyɛ wɔbote gbalashihilɛ mli lo. Wɔyanáaa lɛ mlɛo akɛ wɔbaakpɛ nakai yiŋ lɛ, shi bɔ ni nibii tee lɛ ehã lɛ hã wɔna akɛ, yiŋ kpakpa wɔkpɛ lɛ.
Mikɛ oketeke, meele ni akɛwóɔ jatsu, kɛ ɛroplen fã gbɛ nyɔɔŋ kome dani miyashɛ Ghana. Be ni mishɛ lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ. Enɛ bi ni mafã gbɛ kɛya Ghana hei srɔtoi, kɛ agbɛnɛ hu, Ivory Coast (ni ŋmɛnɛ lɛ, atsɛɔ lɛ Côte d’Ivoire lɛ), kɛ Togoland (ni ŋmɛnɛ lɛ, atsɛɔ lɛ Togo lɛ). Bei pii kɛ́ miifã gbɛ lɛ, mikome miyaa, ni mikɛ asafo tsɔne ni yaa. Gbɛfãi nɛɛ hã miná miishɛɛ waa!
Hɔɔ kɛ Hɔgbaa lɛ, miyahãa wiemɔ yɛ kpokpaa nɔ kpeei ashishi. Nakai beiaŋ lɛ, wɔbɛ Kpee Asai. No hewɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ kɛ pamplo maa agbai ni amɛkɛ tɛŋ blɛoi shwieɔ nɔ koni hulu lɛ akashã wɔ. Akɛni friji bɛ ni akɛ niyenii baawo mli hewɔ lɛ, akɛ kooloi ni akɛbaahoo nii lɛ baa ni mɛi ni hoɔ nii lɛ gbeɔ ni amɛkɛhoɔ nii amɛhãa mɛi ni eba kpee lɛ.
Nibii komɛi ni tee nɔ yɛ kpeei nɛɛ ekomɛi ashishi lɛ yɛ ŋmɔlɔ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, minaanyo maŋsɛɛ sɔɔlɔ ko ni atsɛɔ lɛ Herbert Jenningsc lɛ miihã wiemɔ, kɛkɛ ni tsina ko tse kɛjɛ he ni ahoɔ nii yɛ lɛ ni ebadamɔ lɛ kɛ toibolɔi lɛ ateŋ. Herbert kpa wiemɔ lɛ hamɔ dã, ni kooloo lɛ wa edamɔ shi ni enaaa he ni etsɔɔ. Nyɛmimɛi hii kãkãlɔi ejwɛ bamɔ lɛ ni amɛkɛ lɛ ku sɛɛ kɛtee he ni ahoɔ nii yɛ lɛ, kɛkɛ ni toibolɔi lɛ bɔi amɛdɛ̃tswaa kɛ miishɛɛ.
Yɛ otsi lɛ mli lɛ, miyajieɔ asafo lɛ vidio ni ji, The New World Society in Action lɛ, yɛ akrowai ni bɛŋkɛ he ni afeɔ kpee lɛ yɛ lɛ amli. Mikɛ projector ni jieɔ vidio lɛ. No hewɔ lɛ, mifiɔ mama yɛŋ yɛ tsei enyɔ ateŋ ni mijieɔ yɛ nɔ. Mɛi ni yɔɔ akrowai lɛ amli lɛ nya vidio nɛɛ he waa! Amɛteŋ mɛi pii yɛ ni enɛ ji klɛŋklɛŋ vidio ni amɛkwɛ. Kɛ́ ashɛ vidio lɛ mli he ni aabaptisi mɛi yɛ lɛ, amɛtswaa amɛdɛ̃ waa. Vidio nɛɛ ye ebua mɛi fɛɛ ni kwɛ lɛ ni amɛna akɛ, Yehowa Odasefoi yɛ je lɛŋ he fɛɛ he, ni amɛfee ekome waa.
Wɔbote gbalashihilɛ mli 1959, yɛ Ghana
Be ni mikɛ nɔ ni miihe ashɛ afii enyɔ esɔmɔ yɛ Afrika lɛ, miná hegbɛ mitee majimaji ateŋ kpee ni afee yɛ New York City yɛ 1958 lɛ, ni enɛ hã miná miishɛɛ waa. No mli lɛ, Sheila miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ Quebec, ni ejɛ jɛmɛ eba kpee lɛ eko. Be ni mina lɛ lɛ, mimii shɛ mihe naakpa. No mli lɛ, miŋmaa lɛ, ni lɛ hu eŋmaa mi, shi bianɛ ni wɔkpe hiɛ kɛ hiɛ lɛ, mibi lɛ kɛji ebaasumɔ ni ekɛ mi abote gbalashihilɛ mli, ni ekpɛlɛ nɔ. Miŋma Nyɛminuu Knorrd ni mibi lɛ kɛji abaanyɛ ahã Sheila aya Gilead Skul lɛ eko koni ebafata mihe yɛ Afrika, ni ekpɛlɛ nɔ. Sɛɛ mli lɛ, Sheila ba Ghana, ni wɔbote gbalashihilɛ mli October 3, 1959, yɛ Ga (Accra). Wɔna faŋŋ akɛ, Yehowa ejɔɔ wɔ akɛni wɔhã esɔɔmɔ lɛ he hia wɔ fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ shihilɛ mli lɛ hewɔ.
WƆYASƆMƆ YƐ CAMEROON
Be ni mitsuɔ nii yɛ Cameroon nitsumɔhe nine lɛ
Yɛ 1961 lɛ, ahã wɔyasɔmɔ yɛ Cameroon. Akɛɛ mi akɛ mito nitsumɔhe nine hee shishi yɛ jɛmɛ. Enɛ hewɔ lɛ, mináaa dekã kwraa. Mibɔi sɔɔmɔ akɛ nitsumɔhe nine sɔɔlɔ, ni akɛni mitsuko nitsumɔ nɛɛ eko pɛŋ hewɔ lɛ, mina akɛ nibii pii yɛ ni esa akɛ makase. Kɛkɛ ni yɛ 1965 lɛ, Sheila bahiɛ hɔ. Kɛ́ mawie anɔkwale lɛ, wɔkpaaa gbɛ kwraa akɛ wɔbaatsɔmɔ fɔlɔi, no hewɔ lɛ, ebati wɔ shi fioo. Shi be ni wɔsaa wɔjwɛŋmɔ ni wɔkɛ miishɛɛ miikpa wɔbi lɛ gbɛ ni wɔmiito gbɛjianɔ koni wɔku wɔsɛɛ kɛya Canada lɛ, sane fɔŋ ko nina wɔ.
Sheila musu lɛ fite. Datrɛfonyo lɛ hã wɔle akɛ, kulɛ, wɔbaafɔ nuu. Sane nɛɛ ba nɔ ni fe afii 50 nɛ, shi wɔhiɛ kpaaa nɔ kɔkɔɔkɔ. Edɔ wɔ waa akɛ musu lɛ efite, shi wɔtee nɔ wɔsɔmɔ yɛ Cameroon, ejaakɛ wɔsumɔɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ waa.
Mikɛ Sheila sha mfoniri nɛɛ yɛ Cameroon yɛ 1965 mli
Awa nyɛmimɛi ni yɔɔ Cameroon lɛ ateŋ mɛi pii ayi yɛ amɛhe ni amɛkɛwooo pɔlitis mli lɛ hewɔ. Kɛ́ eshɛ oshikifɔ̃ɔ be lɛ, yiwaa lɛ mli woɔ wu. Yɛ May 13, 1970 lɛ, nɔ ko ni wɔsɔle aahu akɛ eko akaba Cameroon lɛ ba; atsĩ Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ naa. Amralo lɛ shɔ̃ wɔnitsumɔhe nine hee fɛfɛo lɛ kɛje wɔdɛŋ. No mli lɛ, wɔhi nitsumɔhe nine hee nɛɛ mli nyɔji enumɔ pɛ. Eyeee otsi ni ashwie maŋsɛɛ sɔɔlɔi fɛɛ, ni mi kɛ Sheila hu fata he lɛ, kɛje maŋ lɛ mli. Edɔ wɔ waa akɛ wɔmiishi wɔnyɛmimɛi lɛ, ejaakɛ wɔsumɔɔ amɛ waa, ni wɔtsui ye yɛ amɛ hewɔ, ejaakɛ wɔleee bɔ ni nibii baaya lɛ ahã amɛ.
Be ni wɔshi Cameroon lɛ, wɔyaye nyɔji ekpaa yɛ France nitsumɔhe nine lɛ. Nɛkɛ be nɛɛ mli fɛɛ lɛ, mimia mihiɛ waa akɛ maye mabua nyɛmimɛi ni yɔɔ Cameroon lɛ. Nakai afi lɛ nɔŋŋ, yɛ December mli lɛ, akɛ wɔ tee Nigeria nitsumɔhe nine lɛ, ni jɛmɛ ajɛ akwɛ nitsumɔ ni atsuɔ yɛ Cameroon lɛ nɔ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ Nigeria lɛ here wɔ hiɛmɛɛ, ni wɔkɛ miishɛɛ sɔmɔ yɛ jɛmɛ afii pii.
YIŊ KO NI WA WAA NI WƆKPƐ
Yɛ 1973 lɛ, ehe bahia ni wɔkpɛ yiŋ ko ni wa waa. No mli lɛ, helai komɛi miigba Sheila naa waa. Be ko be ni wɔtee kpee wulu ko yɛ New York lɛ, ebɔi yaafo ni ekɛɛ mi akɛ: “Minyɛɛɛ dɔŋŋ! Helai fɔɔ mi mɔmɔ tsɔ, ni daa nɛɛ etɔ mi.” Nakai beiaŋ lɛ, Sheila kɛ mi efee ekome kɛsɔmɔ yɛ Afrika Anaigbɛ nɔ ni fe afii 14. Miná miishɛɛ waa akɛ ekɛ mi efee ekome kɛsɔmɔ afii pii nɛɛ, shi eshihilɛ lɛ hewɔ lɛ, ehe bahia ni wɔfee tsakemɔi komɛi. Wɔsusu sane lɛ he, wɔsɔle waa yɛ he, ni wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaaku wɔsɛɛ kɛya Canada, ejaakɛ abaanyɛ akwɛ lɛ jogbaŋŋ yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, wɔku wɔsɛɛ kɛtee wɔmaŋ, ni wɔnyɛɛɛ wɔtsa be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Manyɛ makɛɛ akɛ, enɛ ji yiŋ ni wa fe fɛɛ kɛ nɔ ni yɔɔ dɔlɛ fe fɛɛ ni ehe bahia ni wɔkpɛ yɛ wɔshihilɛ mli.
Be ni wɔyashɛ Canada lɛ, minaanyo ko ni mile lɛ etsɛ waa ni hɔ̃ɔ tsɔji yɛ maŋ ko ni yɔɔ Toronto kooyi lɛ hã mibafata ehe kɛtsu nii. Wɔyahai tsũ, ni wɔhé tsũ mli nibii, ni nibii ni wɔhé lɛ eko bɛ ni wɔhé lɛ ehee kaŋkaŋ. Bɔ ni wɔto wɔnibii ahe gbɛjianɔ wɔhã lɛ hewɔ lɛ, wɔnyɛ wɔhé wɔhe nibii fɛɛ ni wɔmɔɔɔ nyɔmɔ. Wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ, wɔkɛ shikataomɔ kɛ heloonaa nibii asɛɛtiumɔ emaŋ wɔhiɛ, bɔ ni afee ni wɔsɛɛ kɛ́ nibii hi fioo lɛ, wɔnyɛ wɔkɛ wɔhe awo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ekoŋŋ. Wɔsusu akɛ enɛ baahe be waa. Shi naakpɛɛ sane ji, eyaheee be kwraa tamɔ bɔ ni wɔsusu lɛ.
No mli lɛ, aama Kpee Asa hee yɛ Norval, yɛ Ontario, ni daa Hɔɔ lɛ miyayeɔ mibuaa yɛ jɛmɛ. Sɛɛ mli lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ Kpee Asa hee nɛɛ nɔkwɛlɔ. Nakai beiaŋ lɛ, Sheila hela lɛ ekɔ nɔ saŋŋ, ni wɔna akɛ wɔbaanyɛ wɔmɔ nitsumɔ hee nɛɛ mli. No hewɔ lɛ, yɛ June 1974 lɛ, wɔfã ni wɔyahi tsũ ni yɔɔ Kpee Asa lɛ nɔ lɛ mli. Wɔmii shɛ wɔhe waa akɛ wɔnyɛ wɔbɔi be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ekoŋŋ!
Miishɛɛ sane ji, Sheila hela lɛ bahi kwraa fe tsutsu lɛ po. No hewɔ lɛ, afii enyɔ sɛɛ lɛ, wɔnyɛ wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa. Kpokpaa ni ahã wɔyasɔmɔ lɛ yɛ Canada kpokpaa ko ni atsɛɔ lɛ Manitoba lɛ nɔ, ni kɛ́ eshɛ fɛ̃i be lɛ, fɛ̃i yeɔ waa yɛ jɛmɛ. Shi nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ jie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ wɔ waa. Wɔbana akɛ, jeee he ni wɔsɔmɔɔ yɛ lɛ ji nɔ ni he hiaa. Nɔ ni he hiaa moŋ ji, ni wɔbaaya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa ekɔɔɔ he eko he ni wɔyɔɔ.
MIKASE NƆ KO NI HE HIAA WAA
Yɛ 1978, be ni wɔkɛ nɔ ni fe afi esɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa lɛ, afɔ̃ wɔ nine koni wɔbasɔmɔ yɛ Canada Betel. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mikɛ shihilɛ ko kpe, ni dɔlɛ sane ji, miyatsuuu he nii jogbaŋŋ, shi mikase nɔ ko ni he hiaa waa yɛ mli. Bɔ ni eba lɛ nɛ: Miyahã wiemɔ ko ni he ŋmɛlɛtswaa kome kɛ fã yɛ French mli yɛ kpee krɛdɛɛ ko ni afee yɛ Montreal lɛ shishi. Shi wiemɔ lɛ ni mihã lɛ eyamɔɔɔ shi, ni etaaa nyɛmimɛi lɛ atsuiŋ. No hewɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni tsuɔ nii yɛ Service Department lɛ wo mi ŋaa yɛ he. Anɔkwa, kulɛ, esa akɛ mana akɛ mibɔɔɔ mɔdɛŋ tsɔ yɛ wiemɔhamɔ mli. Shi miyanaaa lɛ nakai, ni no hewɔ lɛ, mimɔɔɔ ŋaa ni nyɛmi nuu lɛ wo mi lɛ mli. Mimli fu, ni minu he akɛ eetao tɔmɔ yɛ wiemɔ ni mihã lɛ he, moŋ fe ni ebaajie miyi. Nɔ najiaŋ ni mikɛ mijwɛŋmɔ baama ŋaa ni ewoɔ mi lɛ nɔ lɛ, mikɛ mijwɛŋmɔ yama bɔ ni ewoɔ mi ŋaa lɛ ehãa lɛ kɛ bɔ ni minaa lɛ gbɔmɔ lɛ diɛŋtsɛ lɛ nɔ.
Mikase nii waa yɛ nɔ ko ni tee nɔ be ko be ni mihã wiemɔ yɛ French mli migbe naa lɛ mli
Gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ, Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ kome kɛ mi gba nɔ ni ba lɛ he sane. Mihã ele akɛ, lɛɛlɛŋ, bɔ ni mifee minii mihã be ni nyɛmi nuu lɛ wo mi ŋaa lɛ ehiii, ni akɛ, mishwa mihe akɛ mifee nakai. No sɛɛ lɛ, miyana nyɛmi nuu lɛ ni wo mi ŋaa lɛ ni mikpa lɛ fai, ni ekɛ mitɔmɔ lɛ ke mi. Sane nɛɛ ni ba lɛ hã mikase nii waa, ni mihiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ. Ehã mina akɛ, esa akɛ maba mihe shi. (Abɛi 16:18) Misɔle yɛ enɛ he shii abɔ, ni mitswa mifai shi akɛ, kɛ́ mɔ ko wo mi ŋaa lɛ, mabo toi ni mikɛtsu nii.
Bianɛ lɛ, mikɛ nɔ ni fe afii 40 esɔmɔ yɛ Canada Betel, ni kɛjɛ 1985 lɛ, miná hegbɛ misɔmɔ akɛ Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mli nyo. Yɛ February 2021 lɛ, miŋa Sheila ni misumɔɔ lɛ waa lɛ gbo. Mihiɛ tseɔ lɛ waa. Gbii etɛ nɛɛ, mi diɛŋtsɛ hu mináaa hewalɛ tsɔ. Shi Yehowa sɔɔmɔ lɛ hewɔ lɛ, miyɛ miishɛɛ, ni akɛni mibɛ dekã kwraa hewɔ lɛ, gbii lɛ miiho oyayaayai yɛ mihiɛ. (Jaj. 5:20) Eyɛ mli akɛ mikɛ naagbai pii ekpe moŋ, shi miishɛɛ ni miná lɛ fa kwraa fe naagbai lɛ. Miná miishɛɛ ni mitsui enyɔ mimli hu akɛ, mikɛ Yehowa eye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ mishihilɛ mli, ni mikɛ afii 70 etsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Misɔlemɔ ji, wɔnyɛmimɛi oblahii kɛ oblayei lɛ hu baaya nɔ amɛhã Yehowa sɔɔmɔ he ahia amɛ fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ amɛshihilɛ mli, ejaakɛ manyɛ mawie kɛ nɔmimaa akɛ, kɛ́ amɛfee nakai lɛ, Yehowa sɔɔmɔ baahã amɛ hu amɛná miishɛɛ ni amɛtsui anyɔ amɛmli.
a Marcel Filteau wala shihilɛ he sane yɛ February 1, 2000 Buu-Mɔɔ lɛ mli. Esane lɛ yitso ji, “Yehowa Ji Mibobaahe Kɛ Mihewalɛ.”
b Dani 1957 baashɛ lɛ, no mli lɛ, atsɛɔ Afrika maŋ nɛɛ Gold Coast, ni Britainbii ni yeɔ amɛnɔ.
c Herbert Jennings wala shihilɛ he sane yɛ December 1, 2000 Buu-Mɔɔ lɛ mli. Esane lɛ yitso ji, “Nyɛleee Wɔ́ Sane.”
d No mli lɛ, Nathan H. Knorr ni kwɛɔ wɔnitsumɔ lɛ nɔ.