NIKASEMƆ 18
LALA 65 Yaa Ohiɛ!
Oblahii—Nyɛkasea Marko Kɛ Timoteo
“Ŋɔɔ Marko ofata ohe kɛba, ejaakɛ eyeɔ ebuaa mi yɛ sɔɔmɔ lɛ mli.”—2 TIM. 4:11.
NƆ NI WƆBAAKASE
Wɔbaana bɔ ni Marko kɛ Timoteo nɔkwɛmɔnɔ lɛ baaye abua oblahii ni amɛná sui ni baahã amɛsɔmɔ Yehowa kɛ nyɛmimɛi lɛ waa.
1-2. Mɛɛ nibii kulɛ ebaanyɛ etsĩ Marko kɛ Timoteo naa koni amɛkatsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli?
OBLAHII, ani nyɛmiitao ni nyɛtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli ni nyɛye nyɛbua nyɛmimɛi ni yɔɔ nyɛsafo lɛ mli lɛ waa? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, nyɛmiisumɔ ni nyɛfee nakai. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔyɛ oblahii babaoo ni miisumɔ waa akɛ amɛsɔmɔ mɛi krokomɛi yɛ asafo lɛ mli! (Lala 110:3) Shi ekolɛ nibii komɛi baahã enɛ feemɔ awa kɛhã bo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ooshe gbeyei akɛ obaalɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli ejaakɛ oleee bɔ ni nibii baaya lɛ ahã. Aloo ekolɛ akɛ nitsumɔ ko wo odɛŋ yɛ Yehowa asafoŋ lɛ mli, shi akɛni ooshe gbeyei akɛ onyɛŋ otsu hewɔ lɛ, okpoo. Kɛ́ nɛkɛ ji bɔ ni onu he lɛ, belɛ jeee okome.
2 Marko kɛ Timoteo hu nu he nakai. Shi amɛhãaa gbeyei ni amɛsheɔ akɛ amɛleee bɔ ni nibii baaya lɛ ahã loo akɛ amɛnyɛŋ amɛtsu nitsumɔ ni akɛbaawo amɛdɛŋ lɛ jogbaŋŋ lɛ atsĩ amɛnaa koni amɛkafee babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Be ni bɔfo Paulo kɛ Barnaba tsɛ Marko koni ebafata amɛhe yɛ amɛ-klɛŋklɛŋ maŋsɛɛ sɔɔmɔ gbɛfãa lɛ mli lɛ, eeenyɛ efee akɛ no mli lɛ, Marko kɛ emami ni yɔɔ, ni amɛyɛ shĩa kpakpa ko mli. (Bɔf. 12:12, 13, 25) Shi Marko shi shĩa ni ekɛ ehe wo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Klɛŋklɛŋ lɛ, efã gbɛ kɛtee Antiokia. No sɛɛ lɛ, efata Paulo kɛ Barnaba he kɛfã gbɛ kɛtee hei ni jekɛ. (Bɔf. 13:1-5) Be ni Paulo tsɛ Timoteo koni ebafata ehe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, eeenyɛ efee akɛ no mli lɛ, Timoteo hu kɛ efɔlɔi ni yɔɔ. Nakai beiaŋ lɛ Timoteo edako, no hewɔ lɛ, kulɛ ebaanyɛ enu he akɛ enyɛŋ etsu nitsumɔ ni ekɛ Paulo yaatsu lɛ jogbaŋŋ. (Okɛto 1 Korintobii 16:10, 11 kɛ 1 Timoteo 4:12 lɛ he.) Shi ekpɛlɛ akɛ ekɛ Paulo baaya, ni enɛ hã ená jɔɔmɔi babaoo.—Bɔf. 16:3-5.
3. (a) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Paulo na Marko kɛ Timoteo akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ waa kɛhã lɛ lɛ? (2 Timoteo 4:6, 9, 11) (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.) (b) Mɛɛ sanebimɔi abaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?
3 Marko kɛ Timoteo bale bɔ ni atsuɔ sɔ̃i ni tsitsii yɛ asafo lɛ mli lɛ ahe nii be ni amɛji oblahii. Be ni eshwɛ fioo ni abaagbe Paulo lɛ, bɔ ni oblahii nɛɛ ahe yɔɔ sɛɛnamɔ waa kɛhã lɛ lɛ hewɔ lɛ, ebi ni ahã amɛba he ni eyɔɔ lɛ. (Kanemɔ 2 Timoteo 4:6, 9, 11.) Mɛɛ sui Marko kɛ Timoteo jie lɛ kpo ni hã Paulo ná amɛhe miishɛɛ waa lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ oblahii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ akase amɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ oblahii baanyɛ aná ŋaa ni Paulo wo Timoteo lɛ he sɛɛ ŋmɛnɛ?
Nibii ni Marko kɛ Timoteo nyɛ amɛtsu yɛ amɛblahiiaŋ lɛ hewɔ lɛ, Paulo basumɔ amɛsane waa (Kwɛmɔ kuku 3)c
KASEMƆ MARKO—NÁ HE MIISHƐƐ WAA AKƐ OBAASƆMƆ YEHOWA KƐ MƐI KROKOMƐI
4-5. Mɛni Marko fee ni hãa wɔnaa akɛ eesumɔ waa ni esɔmɔ mɛi?
4 Kɛ́ akɛɛ mɔ ko miisɔmɔ mɛi lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ tsuɔ nii waa koni enyɛ eye ebua mɛi, ni eyaa nɔ efeɔ nakai kɛji nakai feemɔ wa kɛhã lɛ po. Nakai pɛpɛɛpɛ Marko fee. Be ni Paulo yaaje emaŋsɛɛ sɔɔmɔ gbɛfãa ni ji enyɔ lɛ shishi ni ekpɛ eyiŋ akɛ ekɛ Marko eyaaa lɛ, eeenyɛ efee akɛ, sane lɛ dɔ Marko waa ni egba enaa. (Bɔf. 15:37, 38) Shi ani no hã Marko nijiaŋ je wui ni esɔmɔɔɔ enyɛmimɛi lɛ dɔŋŋ? Dabi!
5 Marko fata ewekunyo Barnaba he ni amɛyasɔmɔ yɛ he kroko. Aaafee afii 11 sɛɛ be ni awo Paulo tsuŋ yɛ Roma nɔ ni ji klɛŋklɛŋ nɔ kwraa lɛ, Marko fata mɛi ni ye amɛbua lɛ lɛ ahe. (Flm. 23, 24) Anɔkwa, Paulo hiɛ sɔ yelikɛbuamɔ ni Marko kɛhã lɛ lɛ aahu akɛ, ewie akɛ Marko fata ‘mɛi ni shɛjeɔ emii babaoo’ lɛ ahe.—Kol. 4:10, 11.
6. Mɛɛ gbɛ nɔ Marko ná Kristofoi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli ni ekɛbɔ lɛ he sɛɛ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)
6 Marko kɛ Kristofoi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ bɔ, ni ená he sɛɛ waa. Be ni ekɛ Paulo etsu nii yɛ Roma lɛ sɛɛ lɛ, eyafata bɔfo Petro he yɛ Babilon. Bɔ ni amɛbɔ gbagbalii lɛ sɔŋŋ hã Petro tsɛ lɛ akɛ, “Mibi Marko.” (1 Pet. 5:13) Be ni amɛtsuɔ nii lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Petro gba Marko nibii babaoo yɛ Yesu shihilɛ kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he, ni sɛɛ mli lɛ, Marko bɔ enɛɛmɛi ahe amaniɛ yɛ ewolo lɛ mli.a
7. Mɛɛ gbɛ nɔ oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Samuel lɛ kase Marko? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
7 Marko tee nɔ ekɛ hiɛdɔɔ sɔmɔ Yehowa ni ekɛ nyɛmimɛi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ bɔ. Te obaafee tɛŋŋ okase Marko? Ekolɛ ootao ofee babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ootao osɔmɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ loo asafoŋ onukpa, shi loloolo lɛ, oshɛko taomɔ nii ni baahã akɛ sɔ̃i ni tamɔ nɛkɛ awo odɛŋ lɛ he. Kɛ́ nakai lɛ kaahã onijiaŋ je wui, taomɔ nibii krokomɛi ni obaanyɛ ofee kɛsɔmɔ Yehowa kɛ onyɛmimɛi lɛ, ni ofee. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Samuel,b ni bianɛ lɛ, eesɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa lɛ kɛ shihilɛ ko ni tamɔ nakai kpe. Be ni eji oblanyo lɛ, ekɛ ehe toɔ oblahii krokomɛi ni ekɛyɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahe. Ahã amɛteŋ mɛi komɛi sɔɔmɔ hegbɛi loo nitsumɔi yɛ asafo lɛ mli dani ahã lɛ. Enɛ dɔ lɛ waa, ni no hewɔ lɛ sɛɛ mli lɛ, ekɛ asafoŋ onukpai lɛ gba he sane. Asafoŋ onukpa ko wo lɛ ŋaa akɛ efee nɔ ni ebaanyɛ kɛsɔmɔ nyɛmimɛi lɛ, kɛ́ eenu he akɛ bei komɛi lɛ anaaa nɔ ni efeɔ lɛ po. Samuel kɛ ŋaawoo nɛɛ tsu nii, ni eje shishi akɛ ebaaye ebua nyɛmimɛi ni edara yɛ afii amli lɛ, ni agbɛnɛ hu, ehole mɛi ni miitao tsɔne kɛba asafoŋ kpee lɛ. Be ni ejwɛŋ bɔ ni nibii tee lɛ ehã yɛ nakai be lɛ mli lɛ he lɛ, ewie akɛ: “Mibanu nɔ ni atsɔɔ kɛ́ akɛɛ asɔmɔ mɛi krokomɛi lɛ shishi jogbaŋŋ. Mibana akɛ, kɛ́ oye obua mɛi lɛ, onáa miishɛɛ waa.”
Kɛ́ oblahii kɛ mɛi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ bɔɔ be fɛɛ be lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ amɛnáa he sɛɛ? (Kwɛmɔ kuku 7)
KASEMƆ TIMOTEO—SUSUMƆ MƐI KROKOMƐI AHE
8. Mɛni hewɔ Paulo hã Timoteo fata ehe kɛfã gbɛ? (Filipibii 2:19-22)
8 Kɛ́ Paulo miifã gbɛ kɛmiiya maji ni awa lɛ yi yɛ mli lɛ eko nɔ lɛ, esumɔɔ ni ekɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ ekãa aya. Klɛŋklɛŋ lɛ, ehã nyɛmi nuu ko ni kɛ afii pii esɔmɔ Yehowa ni atsɛɔ lɛ Sila lɛ fata ehe kɛtee. (Bɔf. 15:22, 40) Sɛɛ mli lɛ, Paulo hã Timoteo hu bafata ehe. Mɛni hewɔ? Yiŋtoo kome ji akɛ, awieɔ Timoteo he ekpakpa. (Bɔf. 16:1, 2) Agbɛnɛ hu, esusuɔ mɔ he waa.—Kanemɔ Filipibii 2:19-22.
9. Mɛni Timoteo fee ni hã ana akɛ esusuɔ nyɛmimɛi lɛ ahe waa?
9 Be ni Timoteo kɛ Paulo bɔi nitsumɔ nɔŋŋ ni efee nibii ni hãa anaa akɛ esusuɔ mɔ he waa. Enɛ hewɔ lɛ, Paulo sheee gbeyei kwraa akɛ ebaashi lɛ yɛ Beroia koni ewo nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo hee ni atse lɛ mli lɛ hewalɛ. (Bɔf. 17:13, 14) Paulo shi Sila hu yɛ Beroia, no hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ Timoteo kase nibii pii yɛ Sila dɛŋ. Shi sɛɛ mli lɛ, Paulo tsu Timoteo kome too kɛtee Tesalonika koni eyawaje nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. (1 Tes. 3:2, shn.) Yɛ afii 15 ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, suɔmɔ ni Timoteo yɔɔ kɛhã nyɛmimɛi lɛ mli bawa waa, emli bawa aahu akɛ, bei komɛi lɛ, ekɛ nyɛmimɛi lɛ fóɔ po. (Rom. 12:15; 2 Tim. 1:4) Mɛɛ gbɛ nɔ oblahii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ akase Timoteo?
10. Mɛni ye ebua nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ William lɛ ni ekase bɔ ebaanyɛ ekɛ ewiemɔ kɛ enifeemɔ atsɔɔ akɛ esusuɔ mɔ he?
10 Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ William lɛ kase bɔ ebaanyɛ ekɛ ewiemɔ kɛ enifeemɔ atsɔɔ akɛ esusuɔ mɔ he. Be ni eji oblanyo lɛ, ewa waa kɛhã lɛ akɛ ekɛ mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ baagba sane. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ aba Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, eŋaa amɛ, kɛkɛ lɛ eho. No hewɔ lɛ, asafoŋ onukpa ko wo lɛ ŋaa akɛ, nɔ ni ebaanyɛ efee ni enyɛ ekɛ nyɛmimɛi lɛ aje sanegbaa shishi ji, ni ebaakɛɛ amɛ nɔ ko ni esumɔɔ waa yɛ amɛhe. Asafoŋ onukpa lɛ wo lɛ hewalɛ hu ni esusu nɔ ni ekolɛ mɔ lɛ nyaa he lɛ he ni ekɛ lɛ agba no he sane. William kɛ ŋaawoo nɛɛ tsu nii. Ŋmɛnɛ lɛ, etsɔ asafoŋ onukpa, ni naa nɔ ni ewie: “Bianɛ lɛ, minyɛɔ mikɛ mɛi srɔtoisrɔtoi gbaa sane ni misheee gbeyei kwraa. Eŋɔɔ minaa waa akɛ, bianɛ lɛ, minuɔ nyɛmimɛi lɛ shishi jogbaŋŋ. Enɛ hewɔ lɛ, minyɛɔ minaa nɔ ni he hiaa amɛ kɛ nɔ ni manyɛ mafee kɛye mabua amɛ.”
11. Mɛni kɛ́ oblahii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ fee lɛ, ebaaye ebua amɛ ni amɛbatsɔmɔ mɛi ni susuɔ mɔ he waa? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
11 Oblahii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ hu baanyɛ akase bɔ ni asusuɔ mɔ he. Kɛ́ oblanyo ji bo lɛ, te obaafee enɛ ohã tɛŋŋ? Kɛ́ otee asafoŋ kpee lɛ, okɛ nyɛmimɛi srɔtoisrɔtoi agba sane, ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni amɛye kɛ hei ni amɛjɛ. Obaanyɛ obi mɔ lɛ akɛ te eyɔɔ tɛŋŋ? Ni obo lɛ toi. Kɛtsɔ enɛ nɔ lɛ, obaanyɛ ona bɔ ni obaafee oye obua lɛ. Ekolɛ obaana akɛ nyɛmi nuu ko kɛ eŋa ni amɛdara yɛ afii amli lɛ miitao aye abua amɛ ni amɛkɛ JW Library® lɛ atsu nii jogbaŋŋ. Aloo ekolɛ obaana akɛ amɛbɛ mɔ ko ni amɛkɛ lɛ baaya shiɛmɔ. Kɛ́ ona nakai lɛ, ekolɛ obaanyɛ oye obua amɛ koni amɛna bɔ ni amɛbaafee ni amɛkɛ amɛtablɛti lɛ atsu nii jogbaŋŋ loo obaanyɛ oto gbɛjianɔ ni okɛ amɛ aya shiɛmɔ. Kɛ́ ofee nibii ni tamɔ nɛkɛ kɛye obua nyɛmimɛi lɛ, mɛi krokomɛi hu baana ni amɛbaakase bo.
Nibii babaoo yɛ ni oblahii baanyɛ afee kɛye abua asafo lɛ (Kwɛmɔ kuku 11)
PAULO ŊAAWOO LƐ BAANYƐ AYE ABUA BO
12. Te oblahii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baafee tɛŋŋ amɛná ŋaa ni Paulo wo Timoteo lɛ he sɛɛ?
12 Paulo wo Timoteo ŋaa yɛ nibii komɛi ni baaye abua lɛ ni ená miishɛɛ yɛ shihilɛ mli ni enyɛ esɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ lɛ ahe. (1 Tim. 1:18; 2 Tim. 4:5) Kɛ́ oji oblanyo lɛ, Paulo ŋaawoi nɛɛ baanyɛ aye abua bo hu. Te obaafee tɛŋŋ oná ŋaawoi nɛɛ ahe sɛɛ? Kanemɔ woji enyɔ ni Paulo ŋmala ehã Timoteo lɛ tamɔ nɔ ni bo eŋmala ehã, ni okwɛ bɔ ni obaafee okɛ emli ŋaawoi lɛ atsu nii yɛ oshihilɛ mli. Hã wɔsusu ŋaawoi nɛɛ ekomɛi ahe wɔkwɛ.
13. Mɛni baaye abua mɔ ko koni enyɛ eye Yehowa anɔkwa?
13 “Okɛma ohiɛ akɛ okɛ Nyɔŋmɔjamɔ baatsɔse ohe.” (1 Tim. 4:7b) Mɛni ji Nyɔŋmɔjamɔ? No ji ni mɔ ko baajɛ etsui mli eye Yehowa anɔkwa ni efee nɔ ni Yehowa sumɔɔ. Akɛni akɛ enɛ fɔɔɔ wɔ hewɔ lɛ, ja wɔ diɛŋtsɛ wɔkase. Te wɔbaafee lɛ tɛŋŋ? Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ ‘atsɔse he’ lɛ ji wiemɔ ko ni akɛtsuɔ nii kɛ́ aawie bɔ ni foidalɔi saa amɛhe kɛhã akaŋshii ko. Foidalɔi nɛɛ yeɔ amɛhe nɔ koni amɛnyɛ amɛshɛ oti ni ma amɛhiɛ lɛ he. Wɔ hu esa akɛ wɔye wɔhe nɔ koni wɔnyɛ wɔfee nibii ni baahã wɔ kɛ Yehowa teŋ naanyobɔɔ lɛ mli awa.
14. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkane Biblia lɛ daa lɛ? Hã nɔkwɛmɔnɔ ko ni tsɔɔ nakai.
14 Ehi waa akɛ wɔkɛbaafee wɔsu akɛ wɔbaakane Biblia lɛ daa gbi, shi esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, yiŋtoo hewɔ ni wɔfeɔ enɛ ji koni wɔsumɔ Yehowa waa. Hã wɔkɛ Yesu kɛ oblanyo niiatsɛ ni eji nɔyelɔ hu lɛ sane lɛ afee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. (Mar. 10:17-22) Oblanyo lɛ he eye akɛ Yesu ji Mesia lɛ, shi no mli lɛ ewa kɛhã lɛ akɛ ebaatsɔ Yesu kaselɔ ejaakɛ ehemɔkɛyeli faaa. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yesu ‘tsui mɔ lɛ.’ Ani bɔ ni Yesu kɛ oblanyo nɛɛ wie yɛ naajɔlɛ mli lɛ etaaa otsuiŋ? Ekã shi faŋŋ akɛ, Yesu miisumɔ ni oblanyo nɛɛ akpɛ yiŋ kpakpa. Nɔ ni Yesu fee nɛɛ hãa wɔnaa hu akɛ, Yehowa sumɔɔ oblanyo lɛ. (Yoh. 14:9) Okɛ sane nɛɛ ato ohe ni obi ohe akɛ, ‘Mi hu mɛni esa akɛ mafee koni manyɛ masumɔ Yehowa waa ni manyɛ masɔmɔ mɛi krokomɛi?’
15. Mɛni hewɔ esa akɛ oblahii afee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ? Hã nɔkwɛmɔnɔ ko ni tsɔɔ nakai. (1 Timoteo 4:12, 13)
15 “Feemɔ nɔkwɛmɔnɔ ohã anɔkwafoi lɛ.” (Kanemɔ 1 Timoteo 4:12, 13.) Paulo wo Timoteo ŋaa ni ekase bɔ ni akaneɔ nii jogbaŋŋ kɛ bɔ ni atsɔɔ nii jogbaŋŋ. Shi jeee no pɛ; ewo lɛ ŋaa ni ená sui kpakpai komɛi tamɔ suɔmɔ, hemɔkɛyeli, kɛ hetsemɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ wɔfeɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ, mɛi naa no kwraa fe nɔ ni wɔwieɔ. Ŋɔɔ lɛ akɛ, ahã bo asaimɛnt ni obawie bɔ ni wɔbaafee wɔkɛ ekãa babaoo ashiɛ lɛ he. Kɛ́ oji mɔ ko ni yaa shiɛmɔ waa lɛ, obaanyɛ owie sane nɛɛ he kɛ nɔmimaa. Ni akɛni nyɛmimɛi lɛ le akɛ nakai ofeɔ momo hewɔ lɛ, no baatsirɛ amɛ waa ni amɛkɛ nɔ ni owieɔ lɛ atsu nii.—1 Tim. 3:13.
16. (a) Mɛɛ nibii enumɔ oblanyo ko baanyɛ afee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ mli? (b) Te oblanyo ko baafee tɛŋŋ efee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa “yɛ wiemɔ mli”?
16 Yɛ 1 Timoteo 4:12 lɛ, Paulo tsĩ nibii enumɔ ni oblanyo ko baanyɛ afee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ mli lɛ atã. Ebaahi waa akɛ obaakase nibii nɛɛ ahe nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ ootao ofee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa “yɛ wiemɔ mli” nɛkɛ lɛ, mɛni obaanyɛ ofee? Susumɔ nɔ ni kɛ́ owie lɛ ebaanyɛ etswa mɛi ema shi lɛ he. Kɛ́ okɛ ofɔlɔi ni yɔɔ lɛ, daa amɛ shi be fɛɛ be yɛ nibii ni amɛfeɔ amɛhãa bo lɛ hewɔ. Kɛ́ akpa asafoŋ kpee nɛkɛ lɛ, obaanyɛ ojie mɛi ni ná nifeemɔ yɛ kpee lɛ mli lɛ eko yi, ni otsɔɔ lɛ nɔ ni onya he waa yɛ enifeemɔ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, kɛ́ obaahã sane hetoo lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ akɛ obaahã lɛ yɛ bo diɛŋtsɛ owiemɔ mli moŋ fe ni obaakane lɛ tɛ̃ɛ. Kɛ́ obɔ mɔdɛŋ ofee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ owiemɔ mli lɛ, mɛi baana akɛ ooya ohiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli.—1 Tim. 4:15.
17. Mɛni kɛ́ oblanyo ko fee lɛ, ebaaye ebua lɛ ni eshɛ otii ni ekɛmamɔ ehiɛ yɛ Yehowa asafo lɛ mli lɛ ahe? (2 Timoteo 2:22)
17 ‘Joo nibii ni ashweɔ yɛ oblahiiaŋ lɛ anaa foi, shi moŋ tiumɔ jalɛ sɛɛ.’ (Kanemɔ 2 Timoteo 2:22.) Paulo wo Timoteo ŋaa koni etsi ehe kɛje nibii ni hãŋ efee babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli loo ni baanyɛ afite ekɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ ahe. Ekolɛ oyɔse akɛ nibii komɛi yɛ ni tɔmɔ bɛ he, shi bei pii lɛ, ehãaa oná be babaoo ni okɛfee nibii ni baahã wekukpaa ni yɔɔ okɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be enyiɛ okɛgbɔleɔ okpɔiaŋ, okɛyaa Intanɛt lɛ nɔ, loo okɛtswaa vidio gemisii? Obaanyɛ okɛ be nɛɛ eko atsu nibii krokomɛi yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli loo okɛye obua mɛi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaanyɛ okɛ be nɛɛ eko aye abua kɛkura nyɛ-Maŋtsɛyeli Asa lɛ loo okɛyatsu maŋ odaseyeli nitsumɔ ni nyɛsafo lɛ eto he gbɛjianɔ lɛ eko. Kɛ́ okɛ ohe wo nitsumɔi tamɔ nɛkɛ amli lɛ, obaaná nanemɛi ni baaye abua bo ni okɛ otii amamɔ ohiɛ yɛ asafo lɛ mli ni oshɛ he.
KƐ́ OSƆMƆ MƐI KROKOMƐI LƐ, OBAANÁ JƆƆMƆI BABAOO
18. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Marko kɛ Timoteo ná miishɛɛ waa yɛ shihilɛ mli lɛ?
18 Marko kɛ Timoteo kɛ nibii shã afɔle kɛsɔmɔ mɛi, ni enɛ hã amɛná miishɛɛ waa yɛ shihilɛ mli. (Bɔf. 20:35) Marko kɛ ehe shã afɔle ni efã gbɛ kɛtee hei ni jekɛ ni eyaye ebua nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. Agbɛnɛ hu, eŋmala nibii ni tee nɔ yɛ Yesu shihilɛ mli kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni sa kadimɔ waa lɛ he sane eshwie shi. Timoteo hu ye ebua Paulo ni amɛto asafoi ashishi ni amɛtswa nyɛmimɛi lɛ amɛma shi. Ekã shi faŋŋ akɛ, Yehowa na bɔ ni Marko kɛ Timoteo kɛ amɛhe shã afɔle lɛ, ni enɛ hã ená amɛhe miishɛɛ waa.
19. Mɛni hewɔ esa akɛ oblahii kɛ ŋaa ni Paulo wo Timoteo lɛ atsu nii? Ni kɛ́ amɛfee nakai lɛ mɛni baajɛ mli kɛba?
19 Kɛ́ wɔkwɛ woji ni Paulo ŋmala ehã Timoteo lɛ, wɔnaa akɛ esumɔɔ esane waa. Woji ni ejɛ mumɔŋ eŋmala nɛɛ hu hãa wɔnaa akɛ, Yehowa shwɛɛɛ nyɛ, oblahii lɛ, ahe kwraa; esumɔɔ nyɛ diɛŋtsɛ. Eesumɔ ni nyɛná miishɛɛ waa yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, nyɛkɛ ŋaa ni Paulo wo lɛ atsua nii, ni nyɛná he miishɛɛ waa akɛ nyɛbaasɔmɔ mɛi krokomɛi. Kɛ́ nyɛfee enɛ lɛ, nyɛbaaná miishɛɛ waa yɛ shihilɛ mli bianɛ, ni nyɛbaanyɛ ‘nyɛmɔ wala diɛŋtsɛ lɛ mli kpɛŋŋ.’—1 Tim. 6:18, 19.
LALA 80 ‘Saa Onaa Okwɛ, Ni Obaana Akɛ Yehowa Hi’
a Petro ji mɔ ko ni jieɔ ehenumɔi akpo waa. No hewɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, enyɛ egba Marko bɔ ni Yesu fee enii ehã kɛ bɔ ni enu he ehã. Eeenyɛ efee akɛ, no hewɔ ni yɛ Marko wolo lɛ mli lɛ, enyɛ etsɔɔ bɔ ni Yesu nu he ehã kɛ bɔ ni efee enii ehã lɛ.—Mar. 3:5; 7:34; 8:12.
b Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.
c NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Marko miiye eebua Paulo kɛ Barnaba yɛ amɛmaŋsɛɛ sɔɔmɔ gbɛfãa lɛ mli. Timoteo eyasara asafo ko ni eewo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ.