Yitso 17
Maŋtsɛ lɛ Wuɔ Ta yɛ Harmagedon
1, 2. Mɛni gbɔmɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ wieɔ yɛ Harmagedon he?
BENI Jeŋ Ta II baa enaagbee lɛ, U.S. Tatsɛ Nukpa Douglas MacArthur wie akɛ: “Gbɔmɛi etiu toiŋjɔlɛ sɛɛ aahu kɛjɛ be shishijee mli tɔ̃ɔ. . . . Asraafoi akui ateŋ kpaŋmɔi, hewalɛ pɛpɛɛpɛ-ŋmɛɛ, jeŋmaji akpaŋmɔi, eko fɛɛ eko yi eyahɛ shi, ni gbɛ pɛ ni eshi efɔ̃ shi ji tawuu shihilɛ. Bɔ ni ta kpataa nii ahiɛ waa lɛ tsĩɔ nɛkɛ gbɛ nɛɛ kɛ nitsumɔ naa kwraa. Wɔna wɔ naagbee hegbɛ kwraa. Kɛji wɔtooo gbɛjianɔ ko ni da ni sa jogbaŋŋ lɛ, no lɛ wɔ Harmagedon lɛ baaba ebakã wɔshinaa naa tuuŋtu.”
2 Aaafee afii 35 sɛɛ nɛɛ, mɛɛ jwɛŋmɔ jeŋmaji lɛ hiɛ yɛ nɛkɛ “naagbee hegbɛ kwraa” nɛɛ he? Nɔ ni Times ni aŋmaa yɛ London, yɛ England lɛ yɔɔ kɛɛmɔ yɛ yitso ni ji “Germany Anaigbɛbii Miishe Harmagedon Gbeyei” lɛ shishi nɛ: “Ta he gbeyeishemɔ lɛ eku esɛɛ ni eehao Germany Anaigbɛbii waa beni majimaji ateŋ shihilɛ lɛ feɔ tamɔ nɔ ni eeje kudɔmɔ shishi ni ehiii he nɔ ko feemɔ lɛ.” Ni yɛ sane ko ni yitso ji “Je lɛ Miigbee Shi Kɛmiibote Duŋ Mli” lɛ mli lɛ, niŋmalɔ nukpa kɛha Miami Herald, yɛ U.S.A. lɛ bi ekanelɔi lɛ akɛ ani amɛnuɔ he “akɛ Harmagedon jeee adesã mli mfoniri feemɔ wiemɔ ko kɛkɛ ni okaneɔ he sane yɛ Biblia lɛ mli, shi moŋ nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ” lo, ni ekɛfata he akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni jwɛŋmɔŋ ka shi fioo lɛ baanyɛ abua osharai ni eba ni eho yɛ nyɛsɛɛ afii fioo nɛɛ amli lɛ anaa ni ena akɛ je lɛ ebɛŋkɛ yinɔsane be ko agbó naa. . . . Ebaatsake gbɛ ni gbɔmɛi tsɔɔ nɔ amɛhiɔ shi lɛ kɛya naanɔ.”
3, 4. Esoro bɔ ni Biblia lɛ wieɔ Harmagedon he ehaa lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
3 Lɛlɛŋ, adesai damɔ tsakemɔi wuji komɛi agbó naa kpaakpa. Shi ani Harmagedon ka wɔhiɛ amrɔ nɛɛ? Mɛni ji Harmagedon shishi?
4 Miishɛɛ sane ji akɛ, esoro Harmagedon yɛ nɔ ni gbɔmɛi susuɔ akɛ eji lɛ he. Ejaakɛ Biblia lɛ wieɔ Harmagedon ta lɛ he, jeee akɛ nibii ahiɛkpatamɔ ta ni shikpɔŋ nɔ jeŋmaji aloo jeŋmaji akui kɛ amɛhe baawuu, shi moŋ akɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ.” Eji ta ni Nyɔŋmɔ baawuu ashi “maŋtsɛmɛi ni yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ”—ni ji nɔyelɔi ni ekpɛlɛɛɛ akɛ amɛaaba amɛhe shi beni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ‘baa’ koni eha afee esuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ. (Lala 2:6-12; Daniel 2:44) Eji Nyɔŋmɔ nifeemɔ kpeteŋkpele ni ekɛkpataa jeŋmaji kɛ gbɔmɛi fɔji ahiɛ, ni ekɛsaa gbɛ kɛhaa Mesia lɛ toiŋjɔlɛ afii 1,000 nɔyeli lɛ.—Kpojiemɔ 16:14, 16; Lala 46:9, 10; 145:20; Yoel 4:9-17; Nahum 1:7-9.
NIBII NI TSƆƆ TA LƐ HIƐ KƐBAA
5. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔle “ajwamaŋ kpeteŋkpele lɛ” ni yɔɔ Kpojiemɔ 17 lɛ?
5 Kpojiemɔ, yitso 16 kɛyashi 18 lɛ gbaa wɔ nibii ni baaya nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛtsɔ Harmagedon ta lɛ hiɛ nɔŋŋ lɛ he saji babaoo. Beni gbalɛ lɛ yaa nɔ lɛ, akɛ ninefɔɔ nɛɛ ha akɛ: “Ba, ni matsɔɔo ajwamaŋ kpeteŋkpele lɛ ni ta bui babaoo lɛ anɔ lɛ kojomɔ lɛ.” Yɛ sɛɛ mli lɛ, abaha wɔle nɛkɛ “ajwamaŋ kpeteŋkpele” nɛɛ akɛ “Babilon Kpeteŋkpele lɛ, shikpɔŋ lɛ nɔ ajwamaŋi lɛ kɛ nihiinii lɛ anyɛ lɛ.” Bɔ ni blema Babilon, ni ta Eufrate Faa lɛ nɔ biɛ kɛ biɛ lɛ batsɔ teemɔŋ jamɔ gbɛjianɔtoo ni jɛ Babilon egbɛ eshwa shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ “anyɛ” lɛ, nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” ji jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli ni miiye “maji kɛ asafoi kɛ jeŋmaji kɛ maji anɔ wiemɔi” anɔ yɛ mumɔŋ kɛmiiye amɛ awui. (Kpojiemɔ 17:1, 5, 15) Mɛi ni yɔɔ mli ji jamɔ mli kui akpei abɔ lɛ fɛɛ, ewuji kɛ bibii, “Kristofoi” kɛ mɛi ni jeee Kristofoi, ni ekpɛlɛɛɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ, Yehowa nɔ ni amɛsɔmɔɔɔ lɛ hu lɛ.
6. Kpojiemɔ 16 wieɔ mɛɛ nifeemɔ ko ni ba, ni kaiɔ wɔ blema Babilon he?
6 Ákɛ nɔ ni tsɔɔ Harmagedon ta lɛ hiɛ lɛ, ahaa wɔnaa ŋwɛibɔfo ko ni miifɔse “Nyɔŋmɔ mlifu” tɔ ko mli nii eeshwie shi. Nɛgbɛ efɔse eshwie? Efɔse “ewo Eufrate faa kpeteŋkpele lɛ mli; ni emli nu lɛ mii, koni akɛsaa gbɛ aha maŋtsɛmɛi ni jɛ hulu shitee he lɛ.” (Kpojiemɔ 16:1, 12) Nɔ ni fe afii 600 dani bɔfo Yohane ŋma nakai gbalɛ lɛ efɔ shi lɛ, Media Maŋtsɛ Dario kɛ Persia Maŋtsɛ Koresh yatutua Babilon shikpɔŋ lɛ kɛjɛ bokagbɛ. Amɛtee amɛhe yɛ duŋ mli, ni Koresh tsa nu jɔɔi ni eha Eufrate faa lɛ ho kɛtsɔ mli, ni beni nui lɛ anɔ gbɔɔ lɛ, eha esraafoi lɛ tsɔ faa lɛ nu jɔɔ lɛ mli kɛtee maŋtiase lɛ mli. Gbɛkɛ kome pɛ mli, abutu nakai maŋtiase kpeteŋkpele lɛ kwraa beni Babilon nɔyelɔi kɛ odehei lɛ bɔɔ Yehowa ahora yɛ daatɔɔ shwɛmɔ fɔŋ ko mli lɛ.—Daniel 5:1-4, 30, 31.
7. Mɛɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ henɔ ko wɔnaa amrɔ nɛɛ?
7 Ani wɔnaa ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nɔ ko ni tamɔ enɛ? Hɛɛ, wɔnaa! Be eshɛ kɛha Nyɔŋmɔ akɛ etsu kojomɔ he nii yɛ “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” kɛ titri lɛ “ebiyei” ni ji Kristendom gbɛjianɔtoi lɛ anɔ. Kristendom hemɔkɛyeli kwamɔ kɛ ela yi sɔyeli lɛ eyi obɔ agbɛnɛ! (Kpojiemɔ 18:24; Yeremia 51:12, 13) Yɛ nyɛsɛɛ be fioo ni eho nɛɛ mli lɛ, “nui,” aloo “gbɔmɛi” ni tsutsu ko lɛ amɛfiɔ ejamɔ lɛ sɛɛ lɛ miigbala amɛhe shi kɛmiijɛ ehe. Sɛɛfimɔ ni akɛhaa Nyɔŋmɔ jamɔ lɛ miitã, ni mɛi babaoo miitsɔ amɛhe kɛmiiya Darwin, Marx, Lenin kɛ Mao tsɔɔmɔi ahe. Agbɛnɛ hu, taakɛ agba afɔ shi yɛ “naagbee gbii” lɛ ahe lɛ, gbɔmɛi etsɔmɔ “mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ fe Nyɔŋmɔ.”—2 Timoteo 3:1, 4.
8. (a) Mɛɛ tsɛmɔ gbɔmɛi ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔ lɛ ebo toi? (b) Esoro apasa jamɔ shihilɛ yɛ anɔkwa jamɔ nɔ̃ he amrɔ nɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
8 Nɔ ni eye ebua ni eha “nui” lɛ etã hu ji gbɔmɛi ni sumɔɔ jalɛ, ni ebo ŋwɛi tsɛmɔ ni kɔɔ “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” he nɛɛ toi lɛ anifeemɔ:
“Nyɛjea emli, mimaŋ, koni nyɛkɛ lɛ akafee ekome yɛ ehe eshai lɛ amli, ni nyɛkana ehaomɔi lɛ eko.” (Kpojiemɔ 18:4)
Jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ, kɛ Kristendom titri, yeɔ awerɛho waa yɛ sɔlemɔ tsũi ni aŋamɔ, kɛ sɔlemɔ tsũi amli sɛii ni kamɔ shi efolo kɛ osɔfoi kɛ yei mɔ kome shihilɔi ni nɔ gbɔɔ be fɛɛ be lɛ he. Shi, mɛi ni amrɔ nɛɛ amɛyadamɔɔ Dario Kpeteŋkpele, Yehowa Nyɔŋmɔ, kɛ Koresh Kpeteŋkpele, Kristo Yesu masɛi lɛ boteɔ mumɔŋ shweremɔ shihilɛ ni yɔɔ naakpɛɛ mli. Ani oji mɛnɛɛmɛi ateŋ mɔ ko?
YOO LƐ AJWAMAŊBƆƆ
9, 10. (a) Mɛɛ “kooloo” ko ni he yɔɔ gbeyei eje kpo yɛ nɛkɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ bɔ ni eji, kɛ gbɛ ni eeekɔ lɛ mli yɛ maŋshiɛmɔ ko ni aha yɛ 1942 lɛ mli?
9 Eyɛ mli akɛ “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” tsɛɔ ehe Nyɔŋmɔ nii moŋ, shi be fɛɛ be nɛɛ, eyɛ maŋkwramɔŋ tsakpaai komɛi, ni shishinumɔ nɛɛ naa ‘shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ kɛ lɛ bɔɔ ajwamaŋ’ yɛ lɛ. Shi amrɔ nɛɛ, ena ehegbɛ kpele ko yɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli! Mɛni ji no? Ah, naa “kooloo ni tsuɔ tamɔ muneele” eje kpo ni wɔmiina. Mɛni nɛkɛ “kooloo” nɛɛ aaanyɛ afee? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ ekɔɔ shikpɔŋ nɔ maŋkwramɔŋ jeŋmaji lɛ ahe, ejaakɛ bei pii lɛ, awieɔ mɛnɛɛmɛi ahe yɛ Biblia lɛ mli yɛ ‘kooloi’ okadi shishi. (Kpojiemɔ 13:1-4, 11-15; Daniel 7:3-8, 17-25; 8:5-8, 20-22) Shi “kooloo” ni wɔnaa nɛɛ ji babaoo ni etsara kɛfee ekome, ejaakɛ nɛkɛ kooloo ni he yɔɔ gbeyei nɛɛ yɛ “yitsei kpawo kɛ akolontoi nyɔŋma.”—Kpojiemɔ 17:3.
10 Mɛɛ “kooloo” ni ji babaoo ni etsara kɛfee ekome pue yɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli, ni mɛni enyɛ etsu yɛ je lɛŋ shihilɛ mli? Yɛ majimaji ateŋ kpee ni Yehowa Odasefoi fee yɛ 1942 lɛ shishi lɛ, maŋshiɛmɔ ni yitso ji “Toiŋjɔlɛ—Ani Esɛɛ Baanyɛ Atsɛ?” lɛ gbala jwɛŋmɔ kɛtee gbalɛ ni yɔɔ Kpojiemɔ 17:7, 8 lɛ nɔ. Wielɔ lɛ, ni ji Buu Mɔɔ Asafo lɛ sɛinɔtalɔ N. H. Knorr wie “kooloo lɛ . . . [ni yɔɔ]” lɛ he akɛ no ji Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ—nɔ ni ato shishi yɛ 1920 lɛ. Shi amrɔ nɛɛ, yɛ tawuu afi ni ji 1942 mli nɛɛ, ejaje akɛ: “Kpaŋmɔ lɛ shihilɛ ebafee nɔ ni enyɛɛɛ nɔ ko kwraa efee, ni ehe miihia ni atsĩɛ ehiɛ kɛji ebaahi shi daa. Ebote bu kwɔŋkwɔŋ ni ji nyɛ ni enyɛɛɛ nɔ ko kwraa efee kɛ hewalɛ ni ebɛ lɛ mli. ‘Ebɛ.’ ” Sɛinɔtalɔ Knorr tee nɔ etsɔɔ akɛ “kooloo lɛ . . . yɛ, ni ebɛ, . . . ebaajɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli eje kpo kɛbaho hiɛkpatamɔ mli.” Ni lɛlɛŋ hu taakɛ Biblia gbalɛ tsɔɔ lɛ, atsĩɛ nakai “kooloo” lɛ hiɛ yɛ 1945 mli akɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ.
11. (a) Mɛni hewɔ awieɔ “kooloo” nɛɛ he akɛ ehe “eyi obɔ kɛ musubɔɔ gbɛii” lɛ? (b) Mɛɛ kojomɔ ka shi kɛha “kooloo” lɛ?
11 Yɛ anɔkwale mli lɛ, nɛkɛ majimaji ateŋ “kooloo” nɛɛ, ni akɛba koni eha “toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ” ahi shi yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ lɛ he “eyi obɔ kɛ musubɔɔ gbɛii,” ejaakɛ ekɛɔ akɛ ebaanyɛ efee nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Kristo Yesu dɛŋ lɛ pɛ baanyɛ afee lɛ. (Kpojiemɔ 17:3) Bɔfo Paulo gba akɛ be ko baashɛ ni Satan je nɛŋ nɔyelɔi henɔwolɔi lɛ baajie amɛ diɛŋtsɛ amɛyi akɛ mɛi ni kɛ toiŋjɔlɛ eba. Ewie akɛ:
“Nuŋtsɔ [Yehowa] gbi lɛ baaba tamɔ julɔ baa nyɔɔŋ lɛ. Ejaakɛ be mli ni amɛaakɛɛ akɛ: ‘Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe!’ lɛ, no mli nɔŋŋ hiɛkpatamɔ aaabatutua amɛ trukaa, tamɔ kɔɔmɔ tuaa yoo ni musu eda lɛ, ni amɛjeŋ mli kɔkɔɔkɔ.” (1 Tesalonikabii 5:2, 3)
Taakɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ lɛ, ‘toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ kooloo’ lɛ kɛ Yehowa kojomɔ ni abaatsu he nii oya kɛmɔ shi baakpe!
“KPOO” HA AJWAMAŊ LƐ!
12. Te awie “ajwamaŋ” lɛ ni ha Yohane naa kpɛ ehe lɛ he aha tɛŋŋ?
12 Yɛ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ ni ejaje akɛ ebɛ musubɔɔ nii ni ji Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ekɛ lɛ aaana suɔmɔ wekukpaa ko. Hɛɛ, afeɔ ehe mfoniri akɛ eta “kooloo” lɛ nɔ tamɔ maŋnyɛ, akɛ: “Ni yoo lɛ wo afaseo diŋ kɛ muneele atade, ni akɛ shika kɛ tɛi ni jara wa kɛ adiagbai ewula lɛ, ni ehiɛ shika kpulu ni eyi obɔ kɛ ejwamaŋbɔɔ lɛ mli nihiinii kɛ muji nii lɛ yɛ edɛŋ.” Ebɛ naakpɛɛ akɛ Yohane ŋma yɛ nɛkɛ shihilɛ nɛɛ he akɛ: “Beni mina lɛ lɛ, minaa kpɛ mihe naakpa”!—Kpojiemɔ 17:4, 6.
13, 14. (a) Mɛɛ naagbee ni baafee musu mɛɔ apasa jamɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ eeetsɔ eba? (d) Namɛi baafó Babilon Kpeteŋkpele lɛ, ni mɛni hewɔ amɛbaadamɔ sɛɛ fɛlɛŋŋ lɛ?
13 Nɛkɛ tsakpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa ni ka Babilon jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ ‘toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ kooloo’ lɛ teŋ lɛ baaya ayagbe naa yɛ amanehulu mli. Eyɛ mli akɛ “Babilon” ni tamɔ ajwamaŋ lɛ baasusu akɛ ekɛ nakai je lɛŋ kuu lɛ yɛ wekukpaa kpakpa mli moŋ, shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ gbaa nɔ kroko kwraa ni baaba enɔ, akɛ:
“Ni akolontoi nyɔŋma ni ona lɛ, kɛ kooloo lɛ, amɛaanyɛ ajwamaŋ lɛ, ni amɛaafee lɛ amaŋfɔ, ni amɛaaŋmɛ lɛ yayai, ni amɛaaye eheloo, ni amɛkɛ la aaasha lɛ.” (Kpojiemɔ 17:16)
Jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ naagbee baafee musu lɛlɛŋ!
14 “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” amaŋfɔ feemɔ lɛ baaba oya.
“Gbi kome nɔ ehaomɔi lɛ aaaba, gbele kɛ awerɛho kɛ hɔmɔ, ni akɛ la aaasha lɛ, ejaakɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] Nyɔŋmɔ lɛ ni kojoɔ lɛ lɛ he wa.” (Kpojiemɔ 18:8)
Shi mɛi komɛi yɛ ni baafo lɛ kɛ̃. Mɛnɛɛmɛi efeŋ asraafoi akuu ni ji “akolontoi nyɔŋma” lɛ ni kɛ kutumpɔo tsɔ amɛhiɛ amɛwo lɛ lɛ, shi moŋ mɛi krokomɛi yɛ maŋkwramɔŋ nɔyelɔi ni tsutsu ko lɛ amɛkɛ osɔfoi lɛ bɔɔ gbagbalii kɛha agbojee namɔ, koni no aye abua amɛ ni amɛtsimɔ amɛnifeemɔi fɔji lɛ anɔ hu lɛ ateŋ. Mɛnɛɛmɛi baadamɔ shɔŋŋ ni amɛaafo lɛ, ejaakɛ amɛaashe gbeyei akɛ amɛaana ehaomɔi lɛ eko, ni amɛaakɛɛ:
“Kpoo, kpoo, maŋ kpeteŋkpele lɛ, Babilon, maŋ ni he wa lɛ, ejaakɛ ŋmɛlɛtswaa kome mli ni okojomɔ eba nɛɛ.”—Kpojiemɔ 18:9, 10.
15. Namɛi hu kɛ amɛgbee fata yaafo lɛ he, ni mɛni hewɔ?
15 Jarayeli Nitsumɔi Wuji amli onukpai hu yɛ, kɛ hiɛjoolɔi kɛ shishiulɔi krokomɛi, ni kɛ amɛjamɔ mli tsakpaai ni amɛyɔɔ lɛ efee “krɔŋkrɔŋ feemɔ” hiɛhaa nɔ ni amɛkɛtsimɔ amɛjarayeli nifeemɔi fɔji lɛ anɔ ni amɛkɛbaa amɛhenilee fɔyeli henumɔ lɛ shi. Mɛnɛɛmɛi hu kɛ amɛgbee baafata yaafo lɛ he, ni amɛaakɛɛ:
“Kpoo, kpoo, . . . ejaakɛ ŋmɛlɛtswaa kome pɛ mli ni etsɔ amaŋfɔ nɛɛ.” (Kpojiemɔ 18:11-19)
Je lɛŋ jamɔi lɛ asɔlemɔ tsũi wuji ni jara wawai, amɛshikpɔji kɛ amɛninamɔ ni amɛbua naa, amɛshika babaoo ni amɛkɛto shikatoo hei kɛ amɛshikai ni amɛkɛwo jarayeli nitsumɔi amli—abaakpata enɛɛmɛi fɛɛ hiɛ kwraa.
16. Mɛɛ kui etɛ ejie amɛhe kpo faŋŋ akɛ amɛsa hiɛkpatamɔ?
16 Je lɛŋ osato jamɔ, hiɛjoomɔ jarayeli, maŋkwramɔ gbɛjianɔtoo fɔŋ—Satan gbɛjianɔtoo ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ niji etɛ nɛɛ fɛɛ ejie amɛhe kpo faŋŋ akɛ amɛsa Yehowa fɔbuu kojomɔ he nitsumɔ yɛ amɛnɔ. Yɛ apasa jamɔ hiɛkpatamɔ sɛɛ lɛ, mɛni baanyiɛ sɛɛ?
MAŊTSƐ LƐ BAAJE ENITSUMƆ SHISHI!
17, 18. (a) Mɛni baanyiɛ “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” amaŋfɔ feemɔ lɛ sɛɛ, ni mɛni hewɔ? (b) Namɔ baaye kunim yɛ naagbee? (d) Namɛi abaabaa amɛyi hiɛkalɔi? (e) Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ofee mɛnɛɛmɛi ateŋ mɔ ko?
17 Nakai maŋkwramɔŋ hewalɛi ni feɔ basabasa, ni baakpata je lɛŋ jamɔi ahiɛ lɛ bɛ mumɔŋ shishinumɔ hiŋmɛi. Amɛkpɛlɛɛɛ Mesia Maŋtsɛyeli ni ato shishi yɛ 1914 lɛ nɔ. Yɛ no najiaŋ moŋ lɛ, amɛkɛ ekaa teɔ shi amɛwoɔ mɛi ni shiɛɔ nakai Maŋtsɛyeli lɛ ní jajeɔ amɛhe ni amɛkɛwooo maŋkwramɔ saji amli kɛ je lɛŋ ‘maŋtsɛyelii’ lɛ atai ni amɛwuɔ lɛ amli akɛ Kristofoi lɛ.—Kpojiemɔ 12:17; Yohane 17:14, 16.
18 Kɛ amɛkpata “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” hiɛ amɛgbe naa lɛ, abaanyɛ akpa nakai “akolontoi” ni tamɔ kooloo lɛ gbɛ akɛ amɛkɛ amɛ naagbee tutuamɔ aaaba Yehowa Odasefoi Kristofoi, ni ji Toobi lɛ sɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni amɛtamɔ mɛi ni bɛ hefamɔ ko kwraa lɛ anɔ. (Ezekiel 38:14-16; Yeremia 1:19) Te nɛkɛ henyɛlɔi nɛɛ baafee tɛŋŋ yɛ nakai ta lɛ mli? Gbalɛ lɛ haa hetoo akɛ:
“Mɛnɛɛmɛi kɛ Toobi lɛ baawuu, ni Toobi lɛ baaye amɛnɔ kunim, ejaakɛ lɛ ji nuŋtsɔmɛi a-Nuŋtsɔ kɛ maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ, ni mɛi ni kɛ lɛ yɔɔ lɛ ji mɛi ni atsɛ kɛ mɛi ni ahala kɛ mɛi ni heɔ yeɔ lɛ.” (Kpojiemɔ 17:14)
Eyɛ mli akɛ amɛkɛ amɛhe woŋ ta ni abaawuu lɛ mli moŋ, shi abaahere Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, kɛ amɛhefatalɔi ni amɛ hu amɛhere tsɛmɔ kɛha “sɔɔmɔ krɔŋŋ” lɛ nɔ lɛ ayiwala. Ani oji mɛi ni sɔleɔ amrɔ nɛɛ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ “aba” yɛ Harmagedon lɛ ateŋ mɔ ko?—Romabii 12:1, 2; okɛto 2 Kronika 20:5, 6, 12-17 he.
19. (a) Mɛni ooonyɛ okɛ ohiŋmɛi aye ohe odase ni ona yibaamɔ kɛjɛ mli hu? (b) Mɛɛ nibii ni jara wawai baafee efolo yɛ nakai beaŋ?
19 Hɛɛ, obaanyɛ okɛ ohiŋmɛi aye amanehulu ta kpele ni abaawuu yɛ Harmagedon lɛ he odase ni abaa oyi kɛtsɔ mli hu. Obaanyɛ okɛ ohiŋmɛi ana beni “maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ,” ni ŋwɛi bɔfoi asafoi lɛ fata ehe lɛ wuɔ ta ni ekɛbuɔ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ bem lɛ. Jɛmɛ obaana naagbee ta kwraa ni abaawuu ashi gbɔmɛi fɔji, kɛ jeŋmaji henɔwolɔi kɛ amɛ asraafoi babaoo lɛ kɛ amɛ “jarayelɔi” ni yɔɔ nii ni fiɔ amɛsɛɛ lɛ fɛɛ lɛ yɛ! Amɛ nuklea tawuu nii ni jara shɛɔ dɔlai akpekpei akpei abɔ ni amɛbua naa lɛ fɛɛ baakwa ni amɛnine baanyɛ shi yɛ nakai ta lɛ mli! Jarayelɔi hiɛjoolɔi, ni eye mu kɛ niyenii he jara yɛ gbɛ fɔŋ nɔ lɛ baana akɛ shika ni amɛtsɔ gbɛi fɔji anɔ amɛkɛna lɛ he baaa sɛɛnamɔ ko, beni je lɛŋ jarayeli gbɛjianɔtoi lɛ fiteɔ ni shika-tsuru jarawalɛ ni amɛbuɔ akɛ no baahere amɛ lɛ gbeɔ shi kwraa ni abuuu dɔŋŋ lɛ. Ejaakɛ “bɔ ni Nuŋtsɔ Yehowa kɛɛ nɛ, ‘Naa, nɔ fɔŋ nyiɛ nɔ fɔŋ sɛɛ kɛmiiba! Amɛjwiɛtɛi lɛ amɛaashɛrɛ amɛshwie blohui lɛ amli, ni amɛaabu amɛshika lɛ akɛ nɔ ko ni anyaŋeɔ; amɛjwiɛtɛi kɛ shika lɛ nyɛŋ amɛyiwala ahere yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ; . . . ni amɛaana amɛle akɛ mi ji Yehowa lɛ.’ ”—Ezekiel 7:5, 19, 27.
20. Nɛgbɛ obaanyɛ ona shweshweeshwe shihilɛ diɛŋtsɛ yɛ?
20 Yɛ nakai Harmagedon gbi lɛ nɔ lɛ, obaaná yibaamɔ he ni yɔɔ shweshweeshwe, jeee yɛ heloonaa nɔ ko kwraa mli, shi moŋ kɛtsɔ Yehowa kɛ “[e]maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ” lɛ masɛi ni ooodamɔ shi shiŋŋ yɛ lɛ nɔ. Enɛ baadamɔ toiboo ni ooofee oha gbalɔ lɛ wiemɔi nɛɛ nɔ:
“Nyɛtaoa Yehowa sɛɛ gbɛ, nyɛ shikpɔŋ lɛ nɔ heshibalɔi fɛɛ ni nyɛyeɔ emla lɛ nɔ lɛ. Nyɛtaoa jalɛ sɛɛ gbɛ, nyɛtaoa heshibaa sɛɛ gbɛ; ekolɛ aaaŋɔ nyɛ atee yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ!” (Zefania 2:3; kwɛmɔ Yesaia 26:20, 21; Daniel 12:1 hu.)
Ejaakɛ Maŋtsɛ lɛ ni ta mfoniri feemɔŋ okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ lɛ, “jalɛ naa ekojoɔ ni ewuɔ ta” yɛ, yɛ Harmagedon. Beni ‘ekɛ dadetso kpalaa jeŋmaji lɛ’ kɛyaa amɛhiɛkpatamɔ mli lɛ, ebaajie “asafo babaoo” ni wo atadei yɛji lɛ kɛjɛ “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” mli, ni ebaakpala amɛ yɛ suɔmɔ mli, ni ‘ebaatsɔɔ amɛ gbɛ kɛaatee wala nu bui ahe.’ Eba akɛ ooofee mɛnɛɛmɛi ateŋ mɔ ko!—Kpojiemɔ 19:11-16; 7:9, 14, 17.
21. Namɛi baabua amɛhe naa yɛ Harmagedon lɛ, ni mɛni hewɔ amɛnine baanyɛ shi lɛ?
21 Kpoo ha Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ, kɛ enɔyelii ni fiɔ esɛɛ, kɛ amɛ asraafoi ahewalɛ kpele ni amɛbua naa lɛ fɛɛ! Ha amɛbua amɛhe naa yɛ Harmagedon ni “amɛkɛ mɔ ni ta okpɔŋɔ [yɛŋ] lɛ nɔ lɛ kɛ [eŋwɛi] ta lɛ [a]wuu”! Fɛɛ baafee efolo! “Maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ” lɛ baashɛrɛ amɛ ashwie nɔ ni tamɔ “la kpaakpo” lɛ mli, ni amɛhiɛ baakpata kwraa. Abaakpata Satan gbɛjianɔtoo ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ he nibii ni eshwɛ lɛ hu hiɛ nakai nɔŋŋ, ejaakɛ Maŋtsɛ lɛ tsi kakadaŋŋ lɛ yɛ hewalɛ waa diɛŋtsɛ, ni enyɛɔ etaoɔ henyɛlɔ fɛɛ henyɛlɔ ni ekpataa ehiɛ.—Kpojiemɔ 19:17-21.
22. Te Nyɔŋmɔ gbalɔi lɛ wieɔ ta ni abaawuu yɛ Harmagedon lɛ he amɛhaa tɛŋŋ?
22 “Yehowa [baa]hao majimaji fiaa” ni wuɔ amɛshiɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ kɛtsɔ tawuu nibii kɛ haomɔi ni ebaatsu kɛjɛ ŋwɛi lɛ nɔ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, amɛyiŋ ni aaafutu amɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛaafɔ amɛtawuu nii ni amɛkɛkpataa nii ahiɛ lɛ amɛtswia amɛ diɛŋtsɛ amɛhe, ejaakɛ ‘amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ baawo enine nɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ enaanyo nɔ.’ Shi kɛ oji mɛi ni tsɛɔ Yehowa gbɛi lɛ ateŋ mɔ ko lɛ, “aaahere [o]yiwala.”—Yoel 3:4, 5; Zakaria 14:3, 12, 13; Ezekiel 38:21-23; Yeremia 25:31-33.
23. (a) Enɛ baafee naagbee kwraa kɛha mɛni? (b) Mɛɛ Yesu wiemɔi esa akɛ eha wɔmii ashɛ wɔhe?
23 No baafee Yesu gbalɛ “okadi” lɛ naagbee kwraa—“amanehulu babaoo . . . ni anako nɔ dã kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ, ni asaŋ anaŋ enɔ gbi ko gbi ko dɔŋŋ.” Kwɛ bɔ ni wɔmli baanyɛ afili wɔ aha akɛ abaafo nakai gbii lɛ anɔ “kpitioo,” yɛ “mɛi ni ahala” lɛ ahewɔ! Bo hu obaanyɛ ona yibaamɔ akɛ “tooi” ni Yesu fɔ̃ nine etsɛ amɛ akɛ “nyɛbaŋɔa maŋtsɛyeli lɛ” ateŋ mɔ kome!—Mateo 24:21, 22; 25:33, 34.
24. (a) Mɛni abaafee Satan diɛŋtsɛ, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni baanyiɛ sɛɛ?
24 Kɛ awuu Harmagedon ta lɛ agbe naa lɛ, abaamɔ Satan, ni ji yiwalɔ ni wo adesai anɔyeli fɔŋ he hewalɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu diɛŋtsɛ, ni abaafimɔ lɛ, ni abaashɛ lɛ afɔ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli “afii akpe.” Mɛni hewɔ abaafee lɛ nakai? Nɔ hewɔ ji akɛ, “koni ekashishiu jeŋmaji lɛ dɔŋŋ.” (Kpojiemɔ 20:2, 3) Kɛkɛ lɛ be ni yɔɔ nyam fe fɛɛ yɛ adesai ayinɔsane be fɛɛ mli lɛ baaje shishi. Ni mɛni afii 1,000 lɛ baatsɔɔ kɛha nakai gbɔmɛi anɔkwafoi ni amɛtsu nii ni amɛsɔle aahu yɛ Maŋtsɛyeli lɛ ‘baa’ lɛ he lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ obaasumɔ ni ole.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 169]
“AJWAMAŊ” LƐ KƐ “KOOLOO” LƐ
Mɛni ji wekukpaa ni ekã jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ‘toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ kooloo’ lɛ teŋ? Ani “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ ebɔ mɔdɛŋ akɛ eeena kudɔmɔ hewalɛ yɛ Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ, kɛ sɛɛ mli lɛ, Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nɔ? Wɔha anɔkwa saji lɛ aha hetoo:
Beni akɛ jwɛŋmɔ ba akɛ afee Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ yɛ 1918 lɛ, “Bulletin” ni Federal Council of Churches of Christ ni yɔɔ Amerika lɛ ŋmaa lɛ tee nɔ aahu ni ewie akɛ: “Akɛ Kristofoi lɛ, wɔmiiwo hewalɛ ni ato Jeŋmaji ni Eye Amɛhe lɛ Akpaŋmɔ shishi yɛ Toiŋjɔlɛ Kpee ni abaafee lɛ shishi. Kpaŋmɔ ni tamɔ nɛkɛ jeee nɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ yɛ maŋkwramɔŋ kɛkɛ; shi moŋ eji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kpojiemɔ yɛ maŋkwramɔŋ yɛ shikpɔŋ nɔ. . . . No lɛ ekaalɔi ni egboi lɛ egboi yakatswaa, ja shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli jɛ kunimyeli mli ba.”
Yɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ fɔmɔ gbijurɔyeli ni ji 20 lɛ nɔ, yɛ 1965 lɛ, Associated Press lɛ bɔ amaniɛ kɛjɛ San Francisco akɛ: “Jamɔ mli hemɔkɛyelii ahiɛnyiɛlɔi kpawo ni jɛ maji sɔrɔtoi amli, kɛ amɛmlibii ni fa fe akpekpei 2,000 yɛ je lɛŋ fɛɛ fee ekome kɛsɔle yɛ tsu kome mli ni amɛkɛfi Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ mɔdɛŋbɔɔ kɛha jeŋ toiŋjɔlɛ lɛ sɛɛ. Paapa Paul VI kɛ ejɔɔmɔi maje kɛjɛ Rome . . . kɛyaha Katolikbii, Protestantbii, Yudafoi, Hindubii, Buddhabii, Muslimbii kɛ Bokagbɛ (Hela) Ortodɔks Kristofoi akpee lɛ. . . . Rabi Louis Jacobs . . . wie ‘Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ he akɛ hiɛnɔkamɔ koome pɛ ni yɔɔ kɛha toiŋjɔlɛ ni sɛɛ tsɛɔ yɛ jeŋ ni eshihilɛ damɔ no nɔ lɛ mli.’ ”
Yɛ October 1965 mli lɛ, Paapa Paul VI wie Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ he akɛ “nakai majimaji ateŋ gbɛjianɔtoo kpeteŋkpele fe fɛɛ lɛ,” ni ekɛfata he akɛ: “Shikpɔŋ lɛ nɔ bii fɛɛ kwɛɔ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ gbɛ akɛ naagbee hiɛnɔkamɔ kɛ gbeekpamɔ kɛha toiŋjɔlɛ.”
Beni Paapa John Paul II kɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ Gwabɔɔ Wulu lɛ wie yɛ October 2, 1979 lɛ, ekɛɛ akɛ: “Yiŋtoo kome hewɔ ni miba biɛ ŋmɛnɛ, ni ŋwanejee ko kwraa bɛ he lɛ ji, ekomefeemɔ krɛdɛɛ ni ka sɔlemɔ lɛ kɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ gbɛjianɔtoo lɛ teŋ lɛ. . . . Miheɔ miyeɔ akɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ baaya nɔ afee he ni kwɔ fe fɛɛ ni ajɛɔ akpeɔ yɛ toiŋjɔlɛ kɛ jalɛsaneyeli he, kɛ majimaji kɛ gbɔmɛi aŋkroaŋkroi ni yɔɔ heyeli lɛ amla naa sɛi, yɛ jeŋ ni hi ni amɛshweɔ ni amɛna lɛ mli.” Ni kɛlɛ, paapa lɛ etsĩii Yesu Kristo loo Maŋtsɛyeli lɛ tã shikome po yɛ ewiemɔ ni he minitii 62 lɛ mli.
Akɛni efua nibii krokomɛi ni adesai efee kɛmiiye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ najiaŋ lɛ hewɔ lɛ, apasa jamɔ miikwɛ hiɛnɔkamɔ folo. Beni ebɔ kɔkɔ akɛ wɔkɛ wɔhiɛ akafɔ adesai nɔyelɔi anɔ sɛɛ lɛ, Lala 146:3-6 kɛɔ wɔ akɛ: “Ajɔɔ mɔ ni . . . ehiɛ ka Yehowa, e-Nyɔŋmɔ lɛ nɔ lɛ; lɛ efee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ.” Ni Luka 2:10-14 tsɔɔ mɔ ni ji adesai a-Yiwalaherelɔ lɛ akɛ “Kristo, Nuŋtsɔ lɛ.”
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 173]
BƆ NI NIBII BAATSARA NƆ ABA KƐTSƆ HARMAGEDON HIƐ
● Jeŋ nɔyeli he sane baate shi, jeŋmaji baabua tawuu nii anaa
● Sɛɛfimɔ ni gbɔmɛi kɛhaa je lɛŋ jamɔi lɛ sɛɛ baafo
● Jeŋmaji lɛ awiemɔ ni kɔɔ “Toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe!” he ni abaanu
● Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ “akolontoi nyɔŋma” asraafoi akuu baafee je lɛŋ jamɔi amaŋfɔ
● Kooloo “akolontoi” atsɛ lɛ kɛ naagbee tutuamɔ baaba ‘Toobi’ lɛ sɛɛnyiɛlɔi anɔ
● “Maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ” lɛ baakpata jeŋmaji, kɛ asraafoi ahiɛ yɛ Harmagedon
AKƐNI AKƐ SATAN KƐ EDAIMONIOI LƐ EWO BU KWƆŊKWƆŊ MLI HEWƆ LƐ, KRISTO AFII AKPE NƆYELI NI YƆƆ NYAM LƐ BAAJE SHISHI