Toiŋjɔlɛ, Shweshweeshwe Shihilɛ, Kɛ ‘Kooloo Lɛ Amaga’ Lɛ
“Ni ekpala mi kɛtee ŋanɔ yɛ mumɔ mli; ni minu yoo ko ta kooloo ko ni tsuɔ tamɔ muneele ko nɔ ni ehe eyi obɔ kɛ musubɔɔ gbɛii ni eyɛ yitsei kpawo kɛ akolontoi nyɔŋma.“—KPOJIEMƆ 17:3.
1. Mɛni hewɔ Yohane ninaa ni kɔɔ kooloo kɛ eyitsei kpawo kɛ ekolontoi nyɔŋma lɛ he lɛ kɔɔ wɔhe Iɛ?
BƆFO Yohane na kooloo ni he yɔɔ gbeyei nɛɛ yɛ ninaa ko ni ajɛ ŋwɛi akɛha lɛ lɛ mli. Shi jeee Yohane pɛ ji mɔ ni na lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ bo hu ona lɛ, aloo kɛ hoo lɛ okane ehe sane yɛ adafitswaa woji amli. Ani óyoo lɛ?
2, 3. Mɛɛ kooloi sɔrɔtoi Yohane na yɛ ninaa Iɛ mli Iɛ?
2 Shi kɛji akɛ wɔna kooloo nɛɛ ŋmɛnɛ Iɛ, bɔ ni eyɔɔ Iɛ tamɔɔɔ bɔ ni Yohane tsɔɔ mli lɛ. Nɔ ni Yohane na lɛ feɔ nɔ ko ni baahi shi yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ “Nuŋtsɔ Iɛ gbi Iɛ nɔ” lɛ he okadi. (Kpojiemɔ 1:10) Wɔmiina emlibaa ŋmɛnɛ. Bɔ ni kooloo Iɛ ni Yohane na lɛ su ni anyaŋeɔ lɛ yɔɔ lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa susuɔ nɔ ni edamɔ shi kɛha lɛ lɛ he ehaa—eji nii ni E-hĩɔ! Yohane etsɔ hiɛ ena bɔ ni ashɛ Satan Abonsam afɔ shikpɔŋ nɔ “ni egri naakpa, akɛni ele akɛ be fioo kɛkɛ eyɔɔ” lɛ yɛ eninaa lɛ mli momo. (Kpojiemɔ 12:12) Ena bɔ ni akɛ kooloo ko ni he yɔɔ gbeyei ni yɔɔ yitsei kpawo kɛ akolontoi nyɔŋma ni fa kpo kɛjɛ adesai “ŋshɔ” lɛ mli lɛ efee maŋkwramɔ gbɛjianɔtoi ni yɔɔ Satan je lɛ mli lɛ ahe mfoniri. (Kpojiemɔ 13:2; 17:15; Yesaia 57:20; Luka 4:5, 6) Nɛkɛ kooloo nɛɛ yɛ hewalɛ yɛ adesai fɛɛ nɔ, ni anyɛ gbɔmɛi anɔ koni amɛhé ‘kooloo lɛ okadi’ lɛ yɛ amɛninejurɔ he aloo yɛ amɛhiɛnaa, ni tsɔɔ akɛ amɛfiɔ esɛɛ—Kpojiemɔ 13:7, 16, 17.
3 Yohane ena bɔ ni gbɔmɛi feɔ kooloo nɛɛ he amaga lɛ. (Kpojiemɔ 13:14, 15) Nɛkɛ amaga nɛɛ ji nɔ ni ena yɛ ninaa ni atsɔɔ mli yɛ yiteŋgbɛ nɛɛ yɛ Kpojiemɔ yitso 17 lɛ. Nɛkɛ “amaga” ni hiɛ yitsei kpawo kɛ akolontoi nyɔŋma nɛɛ baatsu nɔ ko ni he hiaa waa yɛ wɔsɛɛ be saji ni baaba lɛ amli; no hewɔ lɛ ehe miihia ni wɔle nɛkɛ kooloo nɛɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee nakai hu?
Kooloo Lɛ “Amaga” Lɛ Ŋmɛnɛ
4, 5. Ninaa lɛ mli kooloo lɛ damɔ shi kɛha mɛni?
4 Ŋwɛibɔfo ko kɛ saji komɛi ha Yohane ni yeɔ buaa wɔ. Ekɛɛ akɛ: “Yitsei kpawo lɛ ji gɔji kpawo ni yoo lɛ ta nɔ lɛ, ni maŋtsɛmɛi kpawo ni. Mɛi enumɔ lɛ egbee shi, ni mɔ kome lɛ yɛ, ni mɔ kroko lɛ nako aba, ni kɛ eba lɛ, ja ehi shi fioo.” (Kpojiemɔ 17:9, 10) “Maŋtsɛmɛi” kɛ “gɔji” ata ni atsi—ni yɛ be babaoo mli lɛ amɛdamɔɔ shi amɛhaa maŋkwramɔŋ hewalɛi yɛ Biblia lɛ mli lɛ—tsɔɔ akɛ kooloo lɛ yitsei lɛ damɔ shi kɛha nɔyelii. (Yeremia 51:25) Mɛɛ nɔyelii kpawo yɔɔ enɛ mli lɛ?
5 Ojogbaŋŋ, amɛteŋ enumɔ egbee shi momo yɛ Yohane gbii lɛ amli, ni ekome yɛ lolo, ni ekome yɛ ni baaba. Yɛ Biblia yinɔsane mli lɛ, maŋtsɛyelii wuji enumɔ shwere, amɛwa Nyɔŋmɔ webii ayi, ni amɛgbee shi dani Yohane gbii lɛ shɛ: Mizraim, Ashur, Babilon, Media kɛ Persia, kɛ Hela. Beni Yohane yɔɔ wala mli lɛ, no mli lɛ Roma maŋtsɛyeli lɛ yeɔ nɔ. Yɛ Yohane gbele sɛɛ afii ohai babaoo lɛ, Roma maŋtsɛyeli lɛ laaje akɛ jeŋ hewalɛ ni nɔ ni baye esɛɛ yɛ naagbee ji Ŋleshi maŋtsɛyeli lɛ. Etsɛɛɛ ni maŋtsɛyeli nɛɛ nɔyeli hei ni yɔɔ anaigbɛ lɛ baye amɛhe ni amɛkɛ amɛhe bɔ Britania he kpaakpa amɛkɛfee Anglo-Amerika jeŋ hewalɛ lɛ. Enɛ ji “maŋtsɛ” ni “nako aba” yɛ Yohane gbii lɛ amli lɛ. Mɛni ji tsakpãa ni ka kooloo lɛ ni Yohane na lɛ kɛ maŋtsɛyelii kpawo ni eyitso lɛ damɔ shi kɛha amɛ lɛ teŋ? “Lɛ ji mɔ ni ji kpaanyɔ, ni ejɛ mɛi kpawo lɛ amli.”—Kpojiemɔ 17:11.
6. (a) Kooloo lɛ akolontoi lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Ni “maŋtsɛyeli ko shɛko amɛdɛŋ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
6 Kaimɔ hu akɛ kooloo lɛ yɛ akolontoi nyɔŋma. Ni ŋwɛibɔfo lɛ wie enɛɛmɛi ahe akɛ: “Ni akolontoi nyɔŋma lɛ ni ona lɛ maŋtsɛmɛi nyɔŋma ni, mɛi ni maŋtsɛyeli ko shɛko amɛdɛŋ, shi kɛlɛ amɛkɛ kooloo lɛ ena hegbɛ tamɔ maŋtsɛmɛi ŋmlɛtswaa kome.” (Kpojiemɔ 17:12) Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, akɛ yibɔ okadi ni ji nyɔŋma lɛ damɔɔ shi kɛhaa emuuyeli yɛ shikpɔŋ nɔ nibii ahe. No hewɔ lɛ nɛkɛ akolontoi nɛɛ damɔ shi kɛha nɔyeli hewalɛ fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ ni fiɔ kooloo lɛ sɛɛ yɛ be fioo mli (“ŋmlɛtswaa kome”) yɛ “Nuŋtsɔ lɛ gbi lɛ nɔ” lɛ. Jeŋ hewalɛ ni ji kpawo lɛ fata he, kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nɔyelii ni fa kpo kɛjɛ ‘kooloo lɛ yitsei’ ekpaa lɛ mli lɛ, eyɛ mli akɛ nɛkɛ ekpaa nɛɛ jeee jeŋ hewalɛi dɔŋŋ moŋ. Nɛkɛ “maŋtsɛmɛi” nɛɛ bɛ shihilɛ mli yɛ Yohane gbii lɛ amli.a Akɛni amɛna hegbɛ nɛɛ hewɔ lɛ, “amɛkɛ amɛhewalɛ kɛ amɛhegbɛ lɛ eha kooloo lɛ kwraa.”—Kpojiemɔ 17:13.
7, 8. (a) Mɛni ji kooloo ni Yohane na lɛ, taakɛ atsɔɔ mli yɛ Kpojiemɔ yitso 17 lɛ? (b) Mɛɛ wekukpaa ka ekɛ yitsei lɛ kɛ akolontoi lɛ teŋ?
7 Ani oyoo kooloo lɛ agbɛnɛ? Hɛɛ, no nɔŋŋ ji “amaŋfofeemɔ nihii nii” lɛ ni je shishi akɛ Jeŋmaji Akpaŋmɔ ni agbɛnɛ ebatsɔ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ. (Mateo 24:15; Daniel 12:11) Te fee tɛŋŋ ni nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ ‘fa kpo kɛjɛ jeŋ hewalɛi kpawo lɛ amli’ lɛ? Kɛ shishinumɔ akɛ nakai gbɛjianɔtoo ni tamɔ kooloo lɛ fɛɛ, ni tamɔ jeŋ hewalɛ ni ji kpaanyɔ lɛ ba shihilɛ mli kɛtsɔ nɔyelii ni yɔɔ momo nɔ, ni Anglo-Amerika jeŋ hewalɛ lɛ ji nɔ ni woɔ lɛ hewalɛ ni efiɔ esɛɛ titri.
8 Kɛfata he lɛ, taakɛ bɔfo lɛ kɛɛ Yohane lɛ, “akolontoi nyɔŋma” lɛ fɛɛ kɛ “amɛhewalɛ kɛ amɛhegbɛ eha kooloo lɛ kwraa.” (Kpojiemɔ 17:13) Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji jeee sɛɛfimɔ ni nɔyelii ni yitsei lɛ kɛ akolontoi lɛ damɔ shi kɛha amɛ lɛ kɛhaa lɛ lɛ hewɔ kulɛ, kooloo lɛ baafee nɔ ni bɛ hewalɛ ko kwraa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ eji amaga ko kɛkɛ. (Kpojiemɔ 13:14) Taakɛ amagai fɛɛ ji lɛ, amɛbɛ hewalɛ ko kwraa yɛ amɛmli. (Yesaia 44:14-17) Wala ni eyɔɔ lɛ baa kɛjɛɔ mɛi ni fiɔ esɛɛ lɛ mli. (Kpojiemɔ 13:15) Yɛ bei komɛi amli lɛ amɛteŋ mɛi komɛi kpɛɔ amɛyiŋ ni amɛtsuɔ he nii kɛtsɔɔ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nɔ, akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ Korea Ta lɛ mli nɛkɛ.
9. Te ama bɔ ni wɔyoo kooloo nɛɛ wɔha lɛ nɔ mi aha tɛŋŋ?
9 Nɔ kroko ni ŋwɛibɔfo lɛ tsɔɔ mli lɛ hu ema bɔ ni wɔyoo kooloo nɛɛ wɔha lɛ nɔ mi: “Kooloo lɛ ni ona lɛ yɛ, ni ebɛ, ni ebaajɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli eje kpo kɛbaho hiɛkpatamɔ mli.” (Kpojiemɔ 17:8) Enɛ fa ko eba mli momo. Jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ gbe Jeŋmaji Akpamɔ lɛ. Beni Yehowa Odasefoi banu nɛkɛ gbalɛ nɛɛ shishi faŋŋ yɛ 1942 mli lɛ, no mli akɛɛ yɛ Kpaŋmɔ ni tamɔ kooloo lɛ he akɛ: “Ni ‘ebɛ.’ ”b Shi ‘ejɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli eje kpo’ yɛ 1945 ákɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ. Ani ebaaye omanye yɛ enitsumɔ akɛ nɔ ni kɛ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ baaba lɛ mli? Gbalɛ lɛ kɛɔ akɛ dabi. Shi moŋ ‘ebaaho kɛya hiɛkpatamɔ mli.’
Mɔ Ni Ta Kooloo Lɛ Nɔ Lɛ
10, 11. (a) Namɔ ta kooloo lɛ nɔ yɛ Yohane ninaa lɛ mli lɛ? (b) Ninaa nɛɛ fa nɛɛ eba mli yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Ani okadi nɔ kroko hu yɛ kooloo lɛ he? “Yoo” ko ta enɔ. Ale “yoo” nɛɛ akɛ jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli, “Babilon kpeteŋkpele lɛ, shikpɔŋ lɛ nɔ ajwamaŋi lɛ kɛ nihii nii lɛ anyɛ lɛ.” (Kpojiemɔ 17:3-5, 15) Ani je lɛŋ jamɔi lɛ ‘eta’ nakai gbɛjianɔtoi enyɔ lɛ anɔ, ni amɛmiibɔ mɔdɛŋ ni amɛkudɔ amɛ? Hɛɛ, titri lɛ Kristendom jamɔi lɛ.
11 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Dutchnyo adafitswaa woloŋmalɔ, Pierre van Paassen tsɔɔ “nɔ ko ni tamɔ jamɔ he miishɛɛnamɔ” ni ayoo yɛ Amerika, Britania kɛ Scandinavia maji anajiaŋdamɔlɔi lɛ ni tee Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ kpeei ashishi lɛ ahe. Yɛ afi 1945 mli lɛ, Majimaji Ateŋ Amerika Kristo Sɔlemɔi Agwabɔɔ lɛ jaje akɛ: “Wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaatsu nii ni wɔkɛlɛɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nitsumɔi ni ekɛbaasaa nii ni ekɛfee nibii heei lɛ amli.” Yɛ afi 1965 mli lɛ, Paapa Paul VI jaje akɛ nɔ ni ena yɛ gbɛjianɔtoo lɛ mli ji “Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo ni suɔmɔ yɔɔ mli ni fe fɛɛ kɛha adesa weku ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ kpojiemɔ—kpojiemɔ ko ni Wɔmiina Sanekpakpa lɛ shɛɛ sane lɛ ni ji ŋwɛi nɔ̃ lɛ ni ebatsɔ shikpɔŋ nɔ nɔ̃.” Yɛ anɔkwale mli lɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi eha nakai gbɛjianɔtoo lɛ “he eyi obɔ kɛ musubɔɔ gbɛii.”—Kpojiemɔ 17:3; okɛto Mateo 24:15; Marko 13:14 he.
Ejeee Nɔ Ni Baanyɛ Ekɛ Toiŋjɔlɛ Aba
12. Mɛni ji wekukpaa ni ka Jeŋmaji Ekomefeemɔ gbɛjianɔtoo lɛ sɛɛfilɔi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ tɛŋ?
12 Wekukpaa kpakpa bɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ teŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni fiɔ esɛɛ lɛ teɔ shi woɔ nakai Maŋtsɛyeli lɛ. Ŋwɛi bɔfo lɛ kɛɛ Yohane akɛ: “Mɛnɛɛmɛi [akolontoi nyɔŋma lɛ] kɛ toobi lɛ baawuu, ni toobi Iɛ baaye amɛnɔ kunim, ejaakɛ lɛ ji nuŋtsɔmɛi a-Nuŋtsɔ kɛ maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ. Agbɛnɛ hu, mɛi ni atsɛ amɛ lɛ kɛ mɛi ni ahala amɛ lɛ kɛ anɔkwafoi lɛ ni kɛlɛ yɔɔ lɛ baafee nakai.” (Kpojiemɔ 17:14, NW) Gbalɛ lɛ efee anɔkwale, jeŋmaji lɛ ‘etee nɔ amɛkɛ Toobi lɛ ewuu’ yɛ naagbee be nɛɛ mli fɛɛ, amɛteɔ shi amɛwoɔ ni amɛwaa mɛi ni sɔmɔɔ akɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ bɔfoi lɛ ayi. Shi anyɛŋ Toobi lɛ nɔ aye, ni nakai etsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ ni yaa nɔ amɛshiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ nitsumɔ lɛ naatsii kɛ tsuŋwoi kɛ gbele po sɛɛ lɛ hu ji.—Mateo 10:16-18; Yohane 16:33; 1 Yohane 5:4.
13. Mɛni hewɔ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nyɛŋ ekɛ toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ aba lɛ?
13 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nyɛŋ afee nii ni baanyɛ ekɛ toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ aba. Enɔtalɔ, “Babilon kpeteŋkpele lɛ” ji mɔ ni yi wa ni hoɔ ta fe fɛɛ yɛ yinɔsane mli, ni “krɔŋkrɔŋbii lɛ alá lɛ kɛ Yesu he odasefoi lɛ alá lɛ etɔ lɛ dãa.” (Kpojiemɔ 17:6) Jeŋmaji ni fiɔ nakai gbɛjianɔtoo lɛ sɛɛ lɛ atai kɛ lá efɔ shikpɔŋ lɛ. (Mateo 24:6, 7) Ni hewalɛ ni hɔ amɛsɛɛ, Satan Abonsam, “drako kpeteŋkpele lɛ” jeee mɔ ni kɛ toiŋjɔlɛ baa. (Kpojiemɔ 12:9, 17; 13:2) Bei abɔ ni nɛkɛ nibii nɛɛ yɔɔ lɛ, adesai naŋ shweshweeshwe shihilɛ mli ŋɔɔmɔ kɔkɔɔkɔ. Esa akɛ ajie fɛɛ kɛya.
Nifeemɔi Ni He Hiaa Kɛha Toiŋjɔlɛ
14. (a) Mɛni ba mɔ ni ta kooloo lɛ nɔ yɛ Yohane ninaa lɛ mli? (b) Enɛ baaba mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
14 Klɛŋklɛŋ nii ni baaya ji apasa jamɔ, yɛ gbɛ ni akpaaa gbɛ nakai kwraa nɔ. Bɔ ni ebaa lɛ nɛ: “Ni akolontoi nyɔŋma ni ona lɛ, kɛ kooloo lɛ, amɛaanyɛ ajwamaŋ lɛ, ni amɛaafee lɛ amaŋfo, ni amɛaaŋmɛ lɛ yayai, ni amɛaaye eheloo, ni amɛkɛ la aaasha lɛ.” Kwɛ bɔni adesai atsui baafa aha! (Kpojiemɔ 17:16; 18:9-19) Maŋhedɔɔ “akolontoi” ni fiteɔ nii ni ehe gbɛi yɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ baakpata ehiɛ. Kwɛ bɔ ni enɛ kaiɔ wɔ Yesu gbalɛ ni tsɔɔ akɛ “nihii nii” lɛ baafee “Yerusalem” amaŋfɔ lɛ! (Marko 13:14-20; Luka 21:20) Shi yɛ be mli ni jeŋmaji lɛ ji mɛi ni kpataa ehiɛ lɛ, amɛmiitsu Nyɔŋmɔ kojomɔ diɛŋtsɛ he nii yɛ “ajwamaŋ kpeteŋkpele,” ni Kristendom fata he lɛ nɔ. Mɛni jɛɔ mli baa? Apasa jamɔ baafee nɔ “ni anaŋ lɛ kwraã dɔŋŋ.”—Kpojiemɔ 17:1; 18:21.
15, 16. (a) Mɛni ji “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ? (b) Mɛni baajɛ mli aba? (d) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ abaatsi Satan naa koni ekafite adesai atoiŋjɔlɛ gbɛkpamɔ lɛ?
15 Yesu kɛɛ akɛ Kristendom hiɛkpatamɔ lɛ baafee “amanehulu kpeteŋkpele ko ni anako nɔ da kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ, ni asaŋ anaŋ enɔ gbi ko gbi ko dɔŋŋ.” (Mateo 24:15, 21, NW) Yɛ be mli ni amanehulu lɛ yaa nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baatsu fɔbuu kojomɔ he nii ashi Satan gbɛjianɔtoo lɛ fã ni ji maŋkwramɔŋ kɛ jarayeli mli nɔ̃ lɛ fɛɛ. (Daniel 2:44) Agbɛnɛ Yohane na Maŋtsɛ Iɛ nitsumɔ: “Ni mina ni agbele ŋwɛi naa, ni naa, okpɔŋɔ yɛŋ, ni mɔ ni ta nɔ lɛ atsɛɔ lɛ akɛ: Heyelilɔ kɛ Anɔkwafo, ni jalɛ naa ekojoɔ ni ewuɔ ta.” Mɛi ni amɛto ni amɛkɛ lɛ baawuu ji maŋkwramɔŋ maji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ kɛ ‘kooloo lɛ amaga lɛ.’ Mɛni baajɛ ta lɛ mli aba? Hiɛkpatamɔ kɛha toiŋjɔlɛ fitelɔi lɛ shikome ekoŋŋ!—Kpojiemɔ 19:11, 19-21.
16 Nɔ ni baashwɛ ji toiŋjɔlɛ gbɛtsii nɔ̃ kome pɛ, Satan Abonsam diɛŋtsɛ. Yohane tee nɔ etsɔɔ bɔ ni abaakumɔ adesai ahenyɛlɔ kpeteŋkpele nɛɛ gboji ni enyɛŋ nɔ ko efee kwraa lɛ: “Ni mina bɔfo ko miikpeleke shi kɛmiijɛ ŋwɛi, ni ehiɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ naa samfe lɛ kɛ kɔsɔŋkɔsɔ kpeteŋkpele ko yɛ edɛŋ. Ni emɔ drako lɛ, blema onufu lɛ ni ji diabolo abonsam kɛ satan lɛ, ni efi Iɛ afii akpe.”—Kpojiemɔ 20:1-3.
Be Ni Akɛhala Nɔ Ni Asumɔɔ
17. Mɛni esa akɛ aŋkroaŋkroi ni sumɔɔ akɛ amɛaana toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ lɛ aje shishi afee bianɛ?
17 Mɛɛ tsakemɔi abe enɛ ji kɛha adesai nɛkɛ! Shi yɛ be mli ni aafite gbɛjianɔtoi kɛ nɔyelii lɛ, nɔ ni baa aŋkroaŋkroi anɔ lɛ ji nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛhalaa. Yɛ esuɔmɔ lɛ kpojiemɔ hewɔ lɛ, Yehowa fa akɛ: “Ni ja ashiɛ sanekpakpa lɛ atsɔɔ jeŋmaji fɛɛ da,” ni no dani amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba. (Marko 13:10) Aafɔ nine aatsɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ ni ‘amɛje’ Babilon kpeteŋkpele lɛ ‘mli.’ (Kpojiemɔ 18:4) Aawo mɛi ni yɔɔ Kristendom teŋ lɛ hewalɛ ni ‘amɛjo foi kɛya gɔji lɛ anɔ.’ (Luka 21:21) Esa akɛ mɛi ni baa amɛhe shi amɛhaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ akpoo ‘kooloo lɛ okadi lɛ’ ni akɛaakadi amɛ lɛ. (Kpojiemɔ 14:9-12; Yohane 17:15, 16) Asafo babaoo ko ni hiɛ tsuijurɔ ‘baaje nakai amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.’ (Kpojiemɔ 7:9-14) Yɛ anɔkwale mli Iɛ ehe ehiaaa po ni mɔ ko kɛ nakai Satan gbɛjianɔtoo lɛ hiɛ akpata.—Abɛi 2:21, 22.
18, 19. (a) Mɛni abaanyɛ awie yɛ be mli ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baafɛ́ lɛ he? (b) Kristofoi miisaa amɛhe bianɛ amɛha nakai be lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
18 Mɛɛ be mli nibii ni hosoɔ shikpɔŋ nɛɛ baaba? Ojogbaŋŋ, ŋmɛnɛ aanu “sanekpakpa” lɛ he yɛ jeŋ fɛɛ. “Nihii nii” lɛ ebama shi. (Mateo 24:14-16) Yɛ anɔkwale mli Iɛ, be eshɛ, ni ‘kooloo lɛ amaga’ lɛ ni yɔɔ eshihilɛ be ni ji enyɔ lɛ mli lɛ “baaho [kɛyabote] hiɛkpatamɔ mli.” (Kpojiemɔ 17:8) “Okadi” lɛ mlibaa tsɔɔ akɛ afii 71 nɛ ni wɔbote ba ni Kristo eba kɛjɛ 1914 lɛ mli. (Mateo 24:3) Yesu kɛɛ: “Nakai nɔŋŋ nyɛ hu, beni nyɛaana nii nɛɛ fɛɛ lɛ, nyɛlea akɛ eshɛ agboi lɛ anaa eta. Lɛlɛŋ, miikɛɛnyɛ akɛ, nɛkɛ yinɔ nɛɛ hoŋ, ja nii fɛɛ eba mli da.” (Mateo 24:33, 34) No hewɔ lɛ, “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ ebɛŋkɛ naakpa. Ani wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ be pɔtɛɛ ko fe nɔ ni wɔwie nɛɛ? Jeee yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli.
19 Bɔfo Paulo gba akɛ: “Ejaakɛ be mli ni amɛaakɛɛ akɛ: Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe lɛ, no mli nɔŋŋ hiɛkpatamɔ aaabatua amɛ trukaa.” (1 Tesalonikabii 5:3) No hewɔ lɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba adesai fɛɛ nɔ trukaa ni eeefee amɛ naakpɛɛ. Shi enɛ haŋ Kristofoi anaa akpɛ amɛhe. Amɛle akɛ eeba, ni amɛboɔ Yesu ŋaawoo nɛɛ toi: “No hewɔ lɛ nyɛsraa be fɛɛ be ni nyɛsɔlea, koni nyɛnyɛ nii ni baaba nɛɛ fɛɛ mli nyɛje.”—Luka 21:36.
20. Mɛni hewɔ Kristofoi nyɛŋ atsɔɔ be mli ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ?
20 Shi Kristofoi nyɛŋ atsɔ hiɛ atsɔɔ be pɔtɛɛ ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baafɛ́. Yehowa ejieko “nɔ gbi lɛ kɛ nɔ ŋmlɛtswaa lɛ” kpo. (Marko 13:32; Mateo 24:42) No hewɔ lɛ, akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ jaje akɛ afi 1986 ji “Majimaji Ateŋ Toiŋjɔlɛ Afi” lɛ, Kristofoi kɛ miishɛɛ kwɛɔ, ni amɛboɔ nɛkɛ saji nɛɛ atoi. Shi amɛnyɛŋ amɛtsɔ hiɛ amɛkɛɛ kɛji akɛ enɛ baafee Paulo wiemɔi ni yɔɔ yiteŋgbɛ nɛɛ mlibaa. Shi amɛmiida Yehowa shi akɛ eha amɛyoo nɔ ni ‘kooloo lɛ amaga’ lɛ kɛ “amaŋfofeemɔ nihii nii” lɛ ji aloo amɛtsɔɔ. No hewɔ lɛ amɛnaa nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ yɛ gbɛ ni Yehowa naa lɛ lɛ pɛpɛɛpɛ nɔ, ni mɔdɛŋ ni ebɔɔ ni ekɛ toiŋjɔlɛ aba lɛ lakaaa amɛ.
21. (a) Mɛɛ toiŋjɔlɛ Kristofoi naa mli ŋɔɔmɔ bianɛ po? (b) Amɛbaanyɛ amɛkɛ hekɛnɔfɔɔ akpa mɛni gbɛ?
21 Mɛi ni “sraa” ni amɛbaa amɛhe shi amɛhaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Iɛ naa toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ bianɛ po. Yehowa, “toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ” kɛ amɛ yɛ ni ehaa amɛ “Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ.” (Filipibii 4:7, 9, NW) Agbɛnɛ amɛmiikpa be ni bɛ shɔŋŋ ni shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baaná Yesaia gbalɛ fɛfɛo nɛɛ mlibaa lɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ gbɛ: “Ni nii ni jalɛ lɛ aaatsu ji hejɔlɛ, ni jalɛ lɛ mli sɛɛnamɔ ji hejɔɔmɔ kɛ toiŋjɔlɛ kɛaatee naanɔ; ni mimaŋ lɛ aaahi shi yɛ hejɔlɛ shia, kɛ shihilɛ he ni yɔɔ shweshweeshwe, kɛ hejɔɔmɔ he ni yɔɔ kpoo.” (Yesaia 32:16-18) Enɛ baafee shweshweeshwe shihilɛ yɛ je muu fɛɛ. (Yesaia 11:9) Ni ebaafee toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ, ejaakɛ Yehowa diɛŋtsɛ ji mɔ ni kɛbaa.c
[Shishigbɛ niŋmai]
a Nibii ni yaa nɔ ŋmɛnɛ lɛ yɛ maŋkwramɔŋ lɛ yɛ sɔrɔto kwraa yɛ Yohane gbii lɛ amli nɔ̃ lɛ he. Jeŋmaji ni feɔ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ mlibii lɛ fioo ko pɛ yɔɔ shihilɛ mli yɛ nakai be lɛ mli. No hewɔ lɛ eji anɔkwale akɛ aaakɛɛ akɛ “maŋtsɛyeli ko shɛko amɛdɛŋ.” Fioo ko pɛ fataa he, tamɔ Mizraim nɛkɛ. Shi bɔ ni ato nɔyeli hewalɛ he gbɛjianɔ aha yɛ nɛkɛ maji nɛɛ amli lɛ etsake waa yɛ afii ohai abɔ lɛ amli akɛ nɔ ni ŋwɛibɔfo lɛ wie lɛ ka he eji anɔkwale: Nɔyelii ni yɔɔ hewalɛ bianɛ lɛ ‘anine shɛko maŋtsɛyeli ko nɔ!’ yɛ Yohane gbii lɛ amli.
b Yɛ be mli ni Jeŋ Ta II yaa nɔ elɛɛɔ kɛ hewalɛ lɛ, Watch Tower Asafo lɛ sɛinɔtalɔ lɛ wie wiemɔ ko etsɔɔ Yehowa Odasefoi a-Jeŋ Hee Teokrase Kpee lɛ yɛ September 20, 1942, ni ji akɛ, “Toiŋjɔlɛ—Ani Esɛɛ Aaanyɛ Atsɛ?” No mli ejɛ ni etsɔɔ Kpojiemɔ 17 mli akɛ Jeŋ Ta II egbeŋ naa kɛ Harmagedon taakɛ mɛi pii kpaa gbɛ lɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ ‘toiŋjɔlɛ kooloo’ lɛ ate shi ekoŋŋ kɛjɛ ebu kwɔŋkwɔŋ ni haaa enyɛ nɔ ko afee lɛ mli koni ekɛ maŋkwramɔŋ hewalɛ lɛ abaye nɔ “ŋmlɛtswaa kome” yɛ okadi gbɛ nɔ.
c Ajie kɛjɛ October 1, 1985 Watchtower lɛ mli.
Ani Okaiɔ?
◻ Mɛni ji kooloo Iɛ ni yɔɔ Kpojiemɔ 17 lɛ sui komɛi?
◻ Nɛkɛ kooloo nɛɛ damɔ shi kɛha mɛni?
◻ Mɛni hewɔ okadi kooloo nɛɛ nyɛŋ ekɛ toiŋjɔlɛ aba gbi ko gbi ko lɛ?
◻ Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Iɛ kɛ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ baaba abaha adesai yɛ naagbee kwraa?
◻ Te aaafee tɛŋŋ ni nɛkɛ nilee nɛɛ he aaaba sɛɛnamɔ aha aŋkroaŋkroi lɛ?
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 15]
Paapa Paul VI na “Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo ni suɔmɔ yɔɔ mli ni fe fɛɛ kɛha adesa weku Iɛ yɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ Iɛ mli”
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 18]
“Ejaakɛ kɛjɛ amɛteŋ mɔ bibioo nɔ kɛyashi agbo nɔ, amɛ fɛɛ kwa amɛhiɛ jooɔ, ni kɛjɛ gbalɔ nɔ kɛyashi osɔfo nɔ, amɛ fɛɛ kwa amɛyoo kutumpɔo; ni amɛtsaa mimaŋ lɛ biyoo lɛ pilamɔ lɛ hiɛaŋhiɛaŋ, ni amɛkɛɔ akɛ: ‘Omanye, omanye! Shi omanye ko bɛ.’”—Yeremia 6:13, 14.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]
Aawo mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ Iɛ hewalɛ ni ‘amɛje’ Babilon kpeteŋkpele Iɛ mli