Yitso 21
“Amɛjɛɛɛ Je lɛ Mli”
1. (a) Yesu sɔle yɛ mɛni he eha ekaselɔi lɛ yɛ gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ egbo lɛ? (b) Mɛni hewɔ ‘je lɛ mli ni amɛjɛɛɛ’ lɛ he hiaa nakai lɛ?
YESU sɔle waa yɛ gbɛkɛ ni tsɔ esɛŋmɔ lɛ hiɛ lɛ mli eha ekaselɔi lɛ. Akɛni ele akɛ Satan kɛ nɔnyɛɛ babaoo baaba amɛnɔ hewɔ lɛ, ekɛɛ e-Tsɛ lɛ akɛ: “Mibiii akɛ ojie amɛ kɛjɛ je lɛ mli, shi moŋ akɛ obu amɛhe yɛ efɔŋ lɛ mli. Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.” (Yoh. 17:15, 16) Mɛni hewɔ je lɛ ni aaatsi he kɛaajɛ he lɛ he hiaa waa nakai lɛ? Ejaakɛ Satan ji enɔyelɔ. Mɛi ni ji je nɛɛ fa lɛ yɛ Satan hewalɛ shishi. (Yoh. 14:30; 1 Yoh. 5:19) Yɛ enɛ hewɔ lɛ, ehe miihia akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo anu nɔ ni “amɛjɛɛɛ je lɛ mli” lɛ tsɔɔ lɛ shishi. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ enɛ ji anɔkwale yɛ Yesu gbɛfaŋ?
2. Yesu “jɛɛɛ je lɛ mli” yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?
2 Eka shi faŋŋ akɛ Yesu tsiii ehe kɛjɛɛɛ gbɔmɛi krokomɛi ahe. ‘Je lɛ mli ni ejɛɛɛ’ lɛ etsɔɔɔ akɛ ebɛ suɔmɔ kɛha mɛi krokomɛi. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, etee kɛjɛ maŋ kome mli kɛtee maŋ kroko mli ni egba amɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Etsa helatsɛmɛi, egbele shwilafoi ahiŋmɛii, etee gbohii ashi, ni ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ewala po ha yɛ adesai ahewɔ. Shi ebɛ suɔmɔ kɛha sui ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli kɛ adesai ni je lɛ mumɔ lɛ eyimɔ amɛmli obɔbɔ lɛ ayiwalɛ nifeemɔi lɛ. Ebɔ kɔkɔ eshi jeŋba shara mli sui, heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii shihilɛ kɛ pɛsɛmkunya gbɛ ni no nɔ atsɔɔ anaa gbɛi yɛ je lɛ mli lɛ. (Mat. 5:27, 28; 6:19-21; Luka 12:15-21; 20:46, 47) Ni eeekase gbɔmɛi ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ ashihilɛ gbɛ lɛ, Yesu nyiɛ yɛ Yehowa gbɛi anɔ. (Yoh. 8:28, 29) Yɛ maŋkwramɔŋ bei ni ka Roma kɛ Yudafoi lɛ ateŋ lɛ he lɛ, eyɛ mli akɛ Yesu ji Yudafonyo moŋ, shi ekɛ ehe wooo mli.
“MIMAŊTSƐYELI LƐ JƐƐƐ JE NƐŊ”
3. (a) Yudafoi ajamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ folɔ Yesu naa yɛ Pilato hiɛ akɛ mɛni, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ Yesu bɛ adesa maŋtsɛ ko ni eeetsɔ lɛ he miishɛɛ?
3 Shi Yudafoi ajamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ sane fɔ Yesu nɔ akɛ eefee nibii ni jwaa maŋ. Amɛha amɔ lɛ ni akɛ lɛ tee Pontio Pilato, Roma amralo lɛ hiɛ. Nɔ ni gba amɛnaa waa diɛŋtsɛ ji akɛ Yesu tsɔɔmɔ lɛ kpa amɛ osatofeemɔ lɛ he mama. Shi bɔni afee ni amɛha amralo lɛ afee sane lɛ he nɔ ko lɛ, amɛfolɔ enaa akɛ: “Wɔna nɛkɛ nuu nɛɛ ni eewo maŋ lɛ yiŋ ni eegu onia tsumɔ kɛ Kaisare hamɔ, ni ekɛɔ akɛ lɛ diɛŋtsɛ ji Kristo, maŋtsɛ lɛ.” (Luka 23:2) Anɔkwale ni yɔɔ mli ji akɛ, aaafee afi ni etsɔ hiɛ lɛ, no mli lɛ gbɔmɛi lɛ miisumɔ ni amɛfee lɛ maŋtsɛ, shi Yesu ekpɛlɛɛɛ. (Yoh. 6:15) Ele akɛ ebaafee ŋwɛi Maŋtsɛ, ni be ni ekɛbaaye Maŋtsɛ lɛ nako ashɛ, ni jeee kwasafoŋ halamɔ nɔ abaatsɔ awo lɛ maŋtsɛ lɛ, shi moŋ Yehowa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ baafee nakai.
4. Mɛni anɔkwa saji lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ su ni Yesu hiɛ yɛ ‘onia ni aaatsu aha Kaisare’ lɛ he?
4 Yɛ too woo loo onia tsumɔ he lɛ, gbii etɛ pɛ dani aaamɔ Yesu lɛ, Farisifoi lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛha ekɛɛ nɔ ko ni baafimɔ lɛ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ he. Shi beni ehaa amɛsanebimɔ ni yɔɔ nigii lɛ hetoo lɛ, Yesu kɛɛ: “Nyɛkɛ denario [Roma shika lɛ] abaa ni makwɛa! Namɔ mfoniri kɛ ŋmalɛ yɔɔ nɔ nɛɛ?” Beni amɛha hetoo akɛ, “Kaisare nɔŋ” lɛ, eha amɛ hetoo akɛ: “Belɛ nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare; shi Nyɔŋmɔ nii lɛ nyɛŋɔhaa Nyɔŋmɔ!”—Luka 20:20-25.
5. (a) Mɛni Yesu fee ni ekɛtsɔɔ ekaselɔi lɛ nɔ ni esa akɛ amɛkase yɛ be mli ni amɔ lɛ lɛ? (b) Yesu tsɔɔ nɔ ni efee lɛ mli eha Pilato yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
5 Nɔ ni ba beni amɔ Yesu lɛ yeɔ odase akɛ ewooo maŋ lɛ yiŋ koni amɛtse atua amɛshi Roma, ni esumɔɔɔ ni kaselɔi lɛ afee nakai hu. Roma asraafoi kɛ Yudafoi ni hiɛ klantei kɛ kpotii ba ni amɛbamɔ Yesu. (Yoh. 18:3, 12; Mar. 14:43) Beni bɔfo Petro na nakai lɛ, egbala klante ni efo hii lɛ ateŋ mɔ kome ninejurɔ toi. Shi Yesu ka Petro hiɛ akɛ: “Ŋɔɔ oklante lɛ oto etoo he; ejaakɛ mɛi fɛɛ ni kɔlɔɔ klante lɛ, klante nɔŋŋ akɛaakpata amɛhiɛ.” (Mat. 26:51, 52) Enɔ jetsɛremɔ leebi, beni edamɔ Pilato hiɛ lɛ, Yesu tsɔɔ nɔ hewɔ ni efee nakai lɛ mli akɛ: “Mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ; mimaŋtsɛyeli lɛ jɛ je nɛŋ jikulɛ, misɔɔlɔi lɛ aaapele he, koni akaŋɔ mi aha Yudafoi lɛ; shi enɛ lɛ mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ biɛ.”—Yoh. 18:36.
6. Mɛni jɛ nakai sane ni aye lɛ mli ba?
6 Beni Pilato esusu sane lɛ he sɛɛ lɛ, ejaje akɛ “minaaa fɔbuu sane ko” yɛ Yesu he yɛ saji ni amɛkɛfolɔ enaa lɛ eko eko mli. Ni kɛlɛ, ekpɛlɛ nɔ ni asafo yuu lɛ taoɔ lɛ nɔ ni eha asɛŋ Yesu.—Luka 23:13-15; Yoh. 19:12-16.
KASELƆI LƐ NYIƐ NUŊTSƆ LƐ HIƐNYIƐMƆ SƐƐ
7. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mra be mli Kristofoi lɛ tsɔɔ akɛ amɛkpooɔ je lɛ mumɔ lɛ shi kɛlɛ amɛsumɔɔ gbɔmɛi hu?
7 Mra be mli Kristo jamɔ he yinɔsane ni yɔɔ Biblia lɛ mli kɛ yinɔsaji krokomɛi amli fɛɛ tsɔɔ akɛ Yesu kaselɔi lɛ nu nɔ ni “amɛjɛɛɛ je lɛ mli” lɛ biɔ yɛ amɛdɛŋ lɛ shishi. Amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛkpoo je lɛ mumɔ lɛ. Akɛni amɛtsi amɛhe kɛjɛ yiwalɛ kɛ jeŋba shara mli hiɛtserɛjiemɔ ni yaa nɔ yɛ Roma shwɛmɔ hei lɛ ahe hewɔ lɛ, aye amɛhe fɛo akɛ mɛi ni nyɛɔ adesa weku lɛ. Shi akɛ mɛi ni tamɔɔɔ mɛi ni nyɛɔ amɛnanemɛi gbɔmɛi kwraa lɛ, amɛkɛ amɛhe ha koni amɛye amɛbua mɛi krokomɛi koni Nyɔŋmɔ yiwalaheremɔ gbɛjianɔtoo ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ he aba sɛɛnamɔ aha amɛ.
8. (a) Akɛni “amɛjɛɛɛ je lɛ mli” hewɔ lɛ, mɛni ba nakai mra be mli kaselɔi lɛ anɔ? (b) Shi te amɛbu maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ kɛ too ni amɛaawo lɛ amɛha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?
8 Taakɛ amɛ-Nuŋtsɔ lɛ ji lɛ, amɛ hu amɛbafee mɛi ni awaa amɛ yi waa, yɛ be babaoo mli lɛ, yɛ nɔyeli lɛ mli onukpai ni awieɔ amɛhe efɔŋ atsɔɔ amɛ lɛ adɛŋ. (Yoh. 15:18-20) Shi aaafee afi 56 Ŋ.B. lɛ, bɔfo Paulo ŋma wolo eyaha nanemɛi Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ ni ekɛma ŋaawoo ni Yesu kɛha lɛ nɔ mi. Paulo wo amɛ hewalɛ ni “amɛba amɛhe shi amɛha hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ,” maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ, “ejaakɛ hegbɛ ko bɛ ni jɛɛɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.” Jeee akɛ Yehowa ji mɔ ni to je lɛŋ nɔyelii lɛ, shi amɛyeɔ nɔ yɛ gbɛ ni aŋmɛ amɛ lɛ hewɔ. Paulo tsɔɔ mli akɛ “shi hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ to,” ejaakɛ Nyɔŋmɔ tsɔ hiɛ ena ni etsɔ hiɛ egba bɔ ni ato naa ni amɛkɛaaba hewalɛ mli lɛ efɔ shi. No hewɔ lɛ “hegbɛi ni yeɔ nɔ” lɛ ji “Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo” kɛha ŋmɛnɛŋmɛnɛ be nɛɛ, kɛyashi be mli ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Yesu Kristo dɛŋ lɛ baafee nɔyeli kome pɛ ni yeɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ Paulo wo Kristofoi lɛ aŋaa ni amɛkɛ woo ni sa aha nɔyeli lɛ mli onukpai lɛ ni amɛtsu onia ni abiɔ yɛ amɛdɛŋ lɛ.—Rom. 13:1-7; Tito 3:1, 2.
9. (a) Kɛ mɔ ko miiba ehe shi aha “hegbɛi ni yeɔ nɔ” lɛ, mɛni ji nɔ ni esaaa akɛ eshiɔ̃ yɛ mli ni ebuuu he akɔntaa? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ yinɔsane tsɔɔ yɛ akɛ mra be mli Kristofoi lɛ nyiɛ Yesu nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ kpaakpa?
9 Shi Paulo ekɛɛɛ amɛ akɛ amɛba amɛhe shi kwraa, ni amɛbuuu Nyɔŋmɔ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ amɛ-Kristofoi ahenilee. Amɛle akɛ Yesu ja Yehowa pɛ, ni akɛ Yesu kpoo akɛ eeeha gbɔmɛi lɛ afee lɛ maŋtsɛ, ni akɛ ekɛɛ Petro akɛ ekɛ eklante lɛ ato. Amɛkɛ henilee kpɛlɛɔ amɛ-Nuŋtsɔ lɛ hiɛnyiɛmɔ nɔ. Wolo ko ni ji On the Road to Civilization—A World History (ni Heckel kɛ Sigman ŋma lɛ baafai 237, 238) bɔ amaniɛ akɛ: “Kristofoi kpoo akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo nitsumɔi komɛi ni Romabii lɛ tsuɔ lɛ mli. Kristofoi lɛ . . . nu he akɛ eji amɛhemɔkɛyeli lɛ mlikuu akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo asraafoi anitsumɔ mli. Amɛjaŋ maŋtsɛ lɛ.”
10. (a) Mɛni hewɔ Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem lɛ fee nii taakɛ amɛfee yɛ afi 66 Ŋ.B. lɛ? (b) Enɛ kɛ nɔkwɛmɔ nɔ ni sɛɛnamɔ babaoo yɔɔ he haa wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Yesu kaselɔi lɛ kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ kɛ tawuu mli bei ni yaa nɔ yɛ amɛgbii lɛ amli lɛ eko mli. Yudafoi ni yɔɔ Roma nɔyeli he ni ji Yudea lɛ tse atua amɛshi Kaisare yɛ afi 66 Ŋ.B. Roma asraafoi lɛ gba bɔle Yerusalem he yɛ oyaiyeli mli. Mɛni ji nɔ ni Kristofoi ni yɔɔ nakai maŋ lɛ mli lɛ fee? Amɛkai Yesu ŋaawoo akɛ amɛkɛ amɛhe akawo maŋ saji amli, shi amɛjo foi amɛshi henyɛlɔi ni kɛ amɛhe wuɔ ta nɛɛ. Beni Roma asraafoi lɛ gbala amɛhe shi fioo lɛ, Kristofoi lɛ ŋɔ hegbɛ lɛ ni amɛjo foi kɛfo Yordan Faa lɛ kɛtee Pela niiaŋ yɛ gɔji lɛ anɔ. (Luka 21:20-24) Amɛhe ni amɛkɛwooo maŋkwramɔŋ saji amli lɛ tsu nii akɛ nɔkwɛmɔ nɔ yɛ anɔkwayeli mli diɛŋtsɛ kɛha Kristofoi ni baaba yɛ sɛɛ mli lɛ.
KRISTOFOI NI KƐ AMƐHE WOOO MAŊ SAJI AMLI YƐ NAAGBEE BE LƐ MLI
11. (a) Yehowa Odasefoi bɛ deka kwraa yɛ mɛɛ nitsumɔ mli, ni mɛni hewɔ? (b) Amɛkɛ amɛhe wooo mɛni mli?
11 Ani nɔ ni aŋma afɔ shi yɛ yinɔsane mli lɛ tsɔɔ akɛ kuu ko yɛ “naagbee be” nɛɛ mli, kɛjɛ 1914 Ŋ.B. ni amɛdi Kristofoi ahe ni akɛwooo maŋ saji amli gbɛ nɛɛ sɛɛ yɛ nakai mra be mli Kristofoi lɛ akasemɔ mli? Hɛɛ, Yehowa Odasefoi efee nakai. Amɛshiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ akɛ nɔ kome pɛ ni abaatsɔ nɔ akɛ toiŋjɔlɛ, shweremɔ kɛ naanɔ miishɛɛ aba aha mɛi ni yɔɔ jalɛ he suɔmɔ lɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ ni deka bɛ mli kwraa. (Mat. 24:14) Shi yɛ béi ni yaa nɔ yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ lɛ gbɛfaŋ lɛ, amɛkɛ amɛhe wooo eko eko mli.
12. (a) Maŋ saji ni Odasefoi lɛ kɛ amɛhe wooo mli lɛ yɛ sɔrɔto yɛ osɔfoi lɛ anifeemɔi ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni fata maŋkwramɔ ni amɛkɛ amɛhe wooo mli lɛ he kɛha Yehowa Odasefoi?
12 Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ kwraa lɛ, Kristendom osɔfoi lɛ kɛ amɛhe ewo je lɛŋ maŋkwramɔŋ saji amli vii. Maji komɛi po yɛ ni amɛfãa ta amɛshiɔ mɛi ni ahala amɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi aloo amɛbiɔ ni ahala amɛ. Osɔfoi lɛ ateŋ mɛi komɛi po kɛ amɛhe ewo maŋkwramɔŋ gbɛhei amli. Amɛteŋ mɛi krokomɛi hu nyɛɔ maŋkwralɔi lɛ anɔ koni amɛkpɛlɛ gbɛjianɔ ni osɔfoi lɛ eto lɛ anɔ. Hei krokomɛi hu yɛ ni osɔfoi lɛ ateŋ ‘mɛi ni bɛ veveeve’ lɛ ji mɛi ni yeɔ nɔ lɛ ananemɛi ni bɛŋkɛ amɛ kpaakpa, yɛ be mli ni osɔfoi kɛ sɔɔlɔi ni ‘yaa amɛhiɛ’ lɛ hu miifi maŋ hiɛ atuatsemɔ kui asɛɛ koni abutu nɔyelii lɛ. Shi Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli, ni maŋ ni amɛyɔɔ mli lɛ kɔɔɔ he eko. Amɛkɛ amɛhe wooo nɔ ni mɛi krokomɛi feɔ yɛ maŋkwramɔŋ kui ni amɛkɛ amɛhe woɔ mli lɛ mli, aloo ni amɛaabi ni amɛna gbɛhe ko loo atsɔ oshikifɔɔ nɔ ahala amɛ. Ni akɛni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ baafee mɛi ni “jɛɛɛ je lɛ mli” hewɔ lɛ, Yehowa Odaefoi kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ nifeemɔi amli yɛ gbɛ ko gbɛ ko nɔ.
13. Yɛ tawuu ni amɛkɛ amɛhe aaawo mli lɛ gbɛfaŋ lɛ, mɛni anɔkwa saji lɛ tsɔɔ akɛ efee Yehowa Odasefoi ashidaamɔ?
13 Taakɛ Yesu gba fɔ shi lɛ, yɛ “naagbee be” nɛɛ mli lɛ, jeŋmaji lɛ ewuu ta shii abɔ, ni kui sɔrɔtoi enyɔ ni yɔɔ maŋ kome mli po kɛ amɛhe wuɔ ta. (Mat. 24:3, 6, 7) Shi yɛ enɛɛmɛi fɛɛ mli lɛ, mɛni ji shidaamɔ ni Yehowa Odasefoi ekɔ? Amɛhe ni amɛkɛwooo béi ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ ji nɔ ni ale yɛ je lɛŋ he fɛɛ he. Nɔ ni kɛ shidaamɔ ni Yesu Kristo kɛ agbɛnɛ yɛ sɛɛ mli lɛ, emra be mli kaselɔi lɛ kɔ lɛ kpaa gbee lɛ, The Watchtower ni je kpo yɛ November 1, 1939 lɛ jaje akɛ: “Mɛi fɛɛ ni yɔɔ Nuŋtsɔ lɛ masɛi lɛ kɛ amɛhe woŋ jeŋmaji ni kɛ amɛhe wuɔ ta lɛ asaji amli, ni amɛ fɛɛ amɛbaadamɔ shi ni amɛtuu amɛhe kwraa amɛha Teokrat kpeteŋkpele lɛ [Yehowa] kɛ e-Maŋtsɛ lɛ [Yesu Kristo].” Anɔkwa saji lɛ tsɔɔ akɛ yɛ jeŋmaji fɛɛ kɛ shihilɛi fɛɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi yaa nɔ amɛhiɛɔ nɛkɛ shidaamɔ nɛɛ mli. Amɛŋmɛko gbɛ ni je lɛŋ maŋkwramɔŋ mligbalamɔi kɛ tai lɛ akumɔ amɛ majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ akɛ Yehowa jalɔi lɛ.—Yes. 2:3, 4; okɛto 2 Korintobii 10:3, 4 he.
14. (a) Akɛni amɛkɛ amɛhe wooo maŋ saji amli hewɔ lɛ, mɛni hu Odasefoi lɛ ekpoo akɛ amɛaafee? (b) Amɛtsɔɔ yiŋtoo ni yɔɔ enɛ sɛɛ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
14 Yinɔsane mli anɔkwalei lɛ amlipɛimɔ tsɔɔ akɛ jeee akɛ Yehowa Odasefoi ekpoo akɛ amɛaawo asraafoi atadei ni amɛkɔlɔ tawuu nii amɛhiɛ pɛ kɛkɛ, shi moŋ, yɛ afii nyɔŋmai enumɔ kɛ nɔ ni fe nakai ni eho lɛ amli lɛ, amɛkpoo akɛ amɛaatsu nitsumɔ ni tamɔɔɔ ta naa nɔ aloo ni amɛaakpɛlɛ nitsumɔi krokomɛi ni akɛtoɔ asraafoi anitsumɔ najiaŋ lɛ nɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛkase Nyɔŋmɔ taomɔ nii lɛ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ henilee ekpɛ amɛyiŋ. Mɔ ko mɔ ko bɛ ni kɛɔ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛfee. Ni asaŋ amɛkɛ amɛhe wooo nɔ ni mɛi krokomɛi halaa akɛ amɛaafee lɛ mli. Shi kɛ abi ni amɛtsɔɔ amɛshidaamɔ lɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi eha ale akɛ, akɛ gbɔmɛi ni kɛ amɛhe eha Nyɔŋmɔ yɛ henɔjɔɔmɔ mli lɛ, gbɛnaa nii ka amɛnɔ akɛ amɛkɛ amɛgbɔmɔtsei atsu nii yɛ esɔɔmɔ mli, ni no hewɔ lɛ amɛnyɛŋ amɛkɛ enɛ aha shikpɔŋ nɔ nuŋtsɔmɛi ni miifee nii ni kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo kpaaa gbee lɛ.—Rom. 6:12-14; 12:1, 2; Mika 4:3.
15. (a) Akɛni amɛtse amɛhe kɛjɛ je lɛ he hewɔ lɛ, mɛni eba Yehowa Odasefoi anɔ? (b) Kɛ awo amɛ tsuŋ po lɛ, Kristofoi ashishitoo mlai kudɔɔ amɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
15 Nɔ ni ejɛ mli eba lɛ tamɔ nɔ ni Yesu kɛɛ lɛ: “Akɛni nyɛjɛɛɛ je lɛŋ lɛ, . . . no hewɔ ni je lɛ nyɛɔ nyɛ lɛ.” (Yoh. 15:19) Awo Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɛi pii atsuŋ ejaakɛ amɛkuŋ amɛhe ni amɛkɛwooo maŋ saji amli akɛ Kristofoi lɛ mli. Afee mɛi komɛi niseniianii kɛbote gbele mli po. Amɛteŋ mɛi krokomɛi hu etee nɔ amɛjie amɛhe kpo akɛ amɛkɛ amɛhe wooo maŋ saji amli yɛ afii ni akɛwo amɛ tsuŋ lɛ fɛɛ mli. Wolo ni atsɛɔ lɛ Values and Violence in Auschwitz (ni Anna Pawelczynska ŋma lɛ, baafa 89) bɔ amaniɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ le akɛ Yehowa Odasefoi [ni yɔɔ gboklɛfoi aŋsaraŋ] lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko boŋ famɔ ko ni kɛ ejamɔ mli hemɔkɛyeli kɛ shishinumɔi kpaaa gbee lɛ toi aloo ni amɛaabo famɔ ni amɛkɛte shi amɛwo mɔ kroko lɛ toi, kɛji akɛ nakai mɔ lɛ ji gbɔmɔgbelɔ loo SS asraafonyo nukpa po. Shi yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ebaatsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ, nɔ ni baashi fe fɛɛ lɛ kwraa po, jogbaŋŋ bɔ ni eeenyɛ, kɛ yɛ ehiɛ lɛ etsɔɔ ehe ni ekɛwooo maŋ saji amli lɛ.”
16. (a) Jeŋmaji fɛɛ miishi ako kɛmiiya nɛgbɛ, no hewɔ lɛ Yehowa Odasefoi kwɛɔ jogbaŋŋ koni amɛkpoo mɛni? (b) Mɛni hewɔ je lɛ ni aaatsi he kɛaajɛ he lɛ ji hiɛdɔɔ sane nakai lɛ?
16 Yehowa Odasefoi yɔseɔ akɛ jeŋmaji fɛɛ miishi ako kɛmiiya “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta” lɛ mli yɛ Harmagedon. Akɛ gbɔmɛi ni amɛfee ekome lɛ, Yehowa tsuji ehala akɛ amɛmiisumɔ E-Mesia Maŋtsɛyeli lɛ. No hewɔ lɛ amɛkwɛɔ jogbaŋŋ koni amɛkwa kudɔmɔ ni aaakudɔ amɛ kɛaaya gbɛhe ko ni aaaha amɛte shi amɛwo nakai Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Kpoj. 16:14, 16; 19:11-21) Amɛle hiɛdɔɔ ni yɔɔ Yesu wiemɔ akɛ enɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ “jɛɛɛ je lɛ mli” lɛ jogbaŋŋ. Amɛle akɛ etsɛŋ ni nɛkɛ jeŋ momo nɛɛ baaho aya, ni mɛi ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ anɔkwale mli diɛŋtsɛ lɛ pɛ ji mɛi ni baahi shi kɛya naanɔ.—1 Yoh. 2:15-17.
Sanegbaa Ni Akɛtiɔ Mli
● Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ nɔ ni ‘je lɛ mli ni ajɛɛɛ’ lɛ tsɔɔ lɛ mli?
● Mɛni tsɔɔ su ni mra be mli Kristofoi lɛ hiɛ yɛ (1) je lɛ mumɔ lɛ he? (2) je lɛŋ nɔyelɔi kɛ onia ni aaatsu lɛ he? (3) asraafoi anitsumɔ he?
● Yɛ mɛɛ gbɛi anɔ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ eye maŋ saji ni amɛkɛ amɛhe wooo mli akɛ Kristofoi lɛ he odase?