Yitso 3
Namɔ ji Anɔkwa Nyɔŋmɔ Lɛ?
1. Mɛni hewɔ mɛi pii kɛ Biblia lɛ shishijee wiemɔi lɛ kpaa gbee lɛ?
KƐJI okwɛ ŋwɛi gbɛkɛ ni ŋwɛi etse lɛ, ani ŋulamii babaoo ni onaa lɛ haaa onaa akpɛ ohe? Te ooofee tɛŋŋ otsɔɔ bɔ ni fee ni amɛba lɛ mli? Ni nibii ni yɔɔ wala mli yɛ shikpɔŋ nɔ—fɔfɔii fɛfɛji, loofɔji kɛ amɛlalai ni ŋɔɔ, bonsoi ni yɔɔ hewalɛ waa ni tuɔ yɛ ŋshɔ mli lɛ hu? Abaanyɛ atsi nibii babaoo tã kɛya nɔ. Enɛɛmɛi fɛɛ nyɛŋ aba trukaa. Ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi pii kɛ Biblia mli shishijee wiemɔi lɛ kpaa gbee: “Shishijee mli lɛ Nyɔŋmɔ bɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ”!—1 Mose 1:1.
2. Mɛni Biblia lɛ kɛɔ yɛ Nyɔŋmɔ he, ni ewoɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee mɛni?
2 Adesai amli egbala babaoo yɛ sane ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he lɛ he. Mɛi komɛi susuɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji hewalɛ ko ni bɛ gbɔmɔtso. Akpekpei abɔ jaa blematsɛmɛi ni egboi, amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ shɔŋŋ tsɔ bɔ ni amɛaanyɛ amɛbɛŋkɛ lɛ. Shi Biblia lɛ jieɔ lɛ kpo akɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ji mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ ni ejieɔ miishɛɛ kpo yɛ wɔhe akɛ aŋkroaŋkroi. No hewɔ ni ewoɔ wɔ hewalɛ koni ‘wɔtao Nyɔŋmɔ sɛɛ gbɛ’ akɛ: “Ekɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jɛkɛɛɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 17:27.
3. Mɛni hewɔ anyɛŋ afee Nyɔŋmɔ he amaga lɛ?
3 Te Nyɔŋmɔ tamɔ tɛŋŋ? Etsuji lɛ ateŋ mɛi fioo ko ena ehiɛ anunyam lɛ he ninaai komɛi. Efeɔ ehe mfoniri yɛ enɛɛmɛi amli akɛ eta maŋtsɛsɛi nɔ, ni kpɛmɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ni naa wa jɛɔ eŋɔɔ. Shi, mɛi ni na ninaai ni tamɔ nɛkɛ lɛ etsɔɔɔ hiɛ ko ni anaa faŋŋ. (Daniel 7:9, 10; Kpojiemɔ 4:2, 3) Nɔ hewɔ ji akɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ Mumɔŋ”; ebɛ gbɔmɔtso ni anaa. (Yohane 4:24) Yɛ anɔkwale mli lɛ, anyɛŋ afee bɔ ni wɔ Bɔlɔ lɛ gbɔmɔtso ji he mfoniri, ejaakɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ko enako lɛ pɛŋ.” (Yohane 1:18; 2 Mose 33:20) Ni kɛlɛ, Biblia lɛ tsɔɔ wɔ Nyɔŋmɔ he nii babaoo.
ANƆKWA NYƆŊMƆ LƐ YƐ GBƐ́I
4. Mɛni ji sabalai komɛi ni shishinumɔ yɔɔ mli ni akɛtsɛ Nyɔŋmɔ yɛ Biblia lɛ mli?
4 Atsɔɔ bɔ ni anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ji lɛ mli yɛ Biblia lɛ mli kɛ wiemɔi tamɔ “Nyɔŋmɔ Ofe,” “Ŋwɛi Flooflonyo,” “Bɔlɔ Kpeteŋkpele,” “Tsɔɔlɔ Kpeteŋkpele,” “Nuntsɔ Maŋtsɛ,” kɛ “naanɔ Maŋtsɛ.” (1 Mose 17:1; Lala 50:14; Jajelɔ 12:1; Yesaia 30:20; Bɔfoi lɛ Asaji 4:24; 1 Timoteo 1:17, NW) Sabalai ni tamɔ nɛkɛ nɔjwɛŋmɔ baaye abua wɔ ni wɔdara yɛ Nyɔŋmɔ he nilee mli.
5. Mɛni ji Nyɔŋmɔ gbɛi, ni shii enyiɛ epueɔ yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli?
5 Shi, Nyɔŋmɔ yɛ gbɛi sɔrɔto ko ni jeɔ kpo aaafee shii 7,000 yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli—babaoo fe sabalai lɛ eko fɛɛ eko. Aaafee afii 1,900 ni eho nɛ, ni Yudafoi lɛ kɛ apasa hemɔkɛyeli kpa gbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ tãtsii. Aŋma Biblia beaŋ Hebri wiemɔ lɛ ni gbɛɛmɔ okadii fataaa he. No hewɔ lɛ, gbɛ ko bɛ ni aaatsɔ nɔ diɛŋtsɛ ni ale bɔ ni Mose, David loo mɛi krokomɛi ni hi shi yɛ blema bei lɛ amli lɛ tsɛ daaŋgbeei ejwɛ (יהוה) ni feɔ ŋwɛi gbɛi lɛ amɛha. Woloŋlelɔi komɛi susuɔ akɛ abaanyɛ atsɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ ni egbɛɛ akɛ “Yahweh,” shi amɛbɛ nɔmimaa yɛ enɛ he. Akɛ Ŋleshi gbɛi “Jehovah” lɛ etsu nii afii ohai abɔ, ni bɔ ni atsɛɔ gbɛi nɛɛ ahaa ni tamɔ nakai yɛ wiemɔi pii amli lɛ ji nɔ ni akpɛlɛ nɔ ŋmɛnɛ.—Kwɛmɔ 2 Mose 6:3 kɛ Yesaia 26:4.
NƆ HEWƆ NI ESA AKƐ OKƐ NYƆŊMƆ GBƐI ATSU NII
6. Mɛni Lala 83:19 kɛɔ yɛ Yehowa he, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ egbɛi lɛ atsu nii?
6 Nyɔŋmɔ gbɛi ni yɔɔ sɔrɔto, Yehowa, haa ebafeɔ mɔ ni esoro lɛ yɛ nyɔŋmɔi krokomɛi fɛɛ he. No hewɔ ni nakai gbɛi lɛ jeɔ kpo shii babaoo yɛ Biblia lɛ mli, titri lɛ yɛ Hebri ŋmalɛ lɛ mli lɛ. Shishitsɔɔlɔi pii kɛ Nyɔŋmɔ gbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ tsuuu nii, shi Lala 83:19 kɛɔ yɛ faŋŋ mli akɛ: “Bo ni okome too ogbɛi ji Yehowa lɛ, bo ji mɔ ni kwɔ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ!” No hewɔ lɛ esa akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ gbɛi diɛŋtsɛ lɛ atsu nii be mli ni wɔwieɔ ehe sane.
7. Mɛni ji nɔ ni gbɛi Yehowa lɛ shishi tsɔɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ he?
7 Gbɛi Yehowa lɛ ji Hebri feemɔ wiemɔ ko ni eshishi ji “aba mli.” No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ shishi ji “Ehaa Ebaa Mli.” No hewɔ lɛ Yehowa Nyɔŋmɔ haa aleɔ lɛ akɛ Yiŋtolɔ Kpeteŋkpele. Ehaa eyiŋtoi baa mli diɛŋtsɛ be fɛɛ be. Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ pɛ baanyɛ ahiɛ gbɛi ni tamɔ nɛkɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ, ejaakɛ adesai nyɛŋ ana nɔmimaa akɛ amɛ gbɛjianɔtoi baaye omanye. (Yakobo 4:13, 14) Yehowa pɛ baanyɛ akɛɛ akɛ: “Nakai miwiemɔ ni jɛɔ midaaŋ lɛ hu aaafee: . . . ni eeeha nɔ ni mitsu lɛ yɛ hewɔ lɛ aya nɔ!”—Yesaia 55:11.
8. Mɛɛ yiŋtoo Yehowa tsi tã kɛtsɔ Mose nɔ?
8 Hebri blematsɛmɛi Abraham, Isak, kɛ Yakob ateŋ mɔ fɛɛ mɔ “tsɛ Yehowa gbɛi lɛ,” shi amɛleee nɔ ni Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ damɔ shi kɛha. (1 Mose 21:33; 26:25; 32:9; 2 Mose 6:3) Beni yɛ sɛɛ mli lɛ Yehowa jie eyiŋtoo kpo akɛ ebaajie amɛ seshibii, Israelbii lɛ, kɛjɛ Mizraim nyɔŋyeli mli ni eha amɛ “shikpɔŋ ni fufɔ kɛ wo hoɔ yɛ nɔ lɛ,” ebafee tamɔ nɔ ni enɛ nyɛŋ aba mli. (2 Mose 3:17) Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ ma bɔ ni egbɛi lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ lɛ nɔ mi kɛtsɔ nɔ ni ekɛɛ egbalɔ Mose nɛɛ nɔ: “Bɔ ni okɛɛ Israelbii lɛ nɛ: ‘Yehowa, nyɛtsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ ni ji Abraham Nyɔŋmɔ kɛ Isak Nyɔŋmɔ kɛ Yakob Nyɔŋmɔ lɛ, tsu mi nyɛŋɔɔ nɛɛ.’ Enɛ ji migbɛi kɛyaa naanɔ, ni enɛ ji mikaimɔ kɛyaa yinɔi fɛɛ.”—2 Mose 3:15.
9. Te Farao susu Yehowa he eha tɛŋŋ?
9 Mose bi Farao, Mizraim maŋtsɛ lɛ, ni eha Israelbii lɛ aya ni amɛyaja Yehowa yɛ ŋa lɛ nɔ. Shi Farao, ni lɛ diɛŋtsɛ lɛ abuɔ lɛ akɛ nyɔŋmɔ, ni ejaa Mizraim nyɔŋmɔi krokomɛi lɛ, ha hetoo akɛ: “Namɔ ji Yehowa lɛ ni mabo egbee toi ni maha Israel aya? Mileee Yehowa, ni Israel hu mihaaa amɛya.”—2 Mose 5:1, 2.
10. Mɛni Yehowa fee yɛ blema Mizraim koni ekɛha eyiŋtoo ni kɔɔ Israelbii lɛ ahe lɛ aba mli?
10 Kɛkɛ ni Yehowa to gbɛjianɔ kɛha nifeemɔ ni baaya nɔ koni eha eyiŋtoo aba mli, ni efee nii bɔ ni kɛ gbɛi lɛ shishinumɔ kpaa gbee. Ekɛ haomɔi nyɔŋma ba blema Mizraimbii lɛ anɔ. Naagbee haomɔ lɛ gbe Mizraim kromɔbii fɛɛ, ni Farao henɔwolɔ lɛ kromɔbi fata he. Agbɛnɛ Mizraimbii lɛ miisumɔ ni Israelbii lɛ aya. Shi, akɛni Yehowa hewalɛ lɛ sa Mizraimbii lɛ babaoo ahiɛ hewɔ lɛ amɛyafata Israelbii lɛ ahe ni amɛkɛshi Mizraim.—2 Mose 12:35-38.
11. Mɛɛ naakpɛɛ nii Yehowa fee yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ naa, ni enɛ nyɛ henyɛlɔi lɛ anɔ ni amɛkpɛlɛ mɛni nɔ?
11 Farao henɔwolɔ lɛ kɛ tabilɔi, kɛ tashwiilii ohai abɔ wo foi koni amɛyamɔmɔ nyɔji lɛ kɛba ekoŋŋ. Beni Mizraimbii lɛ bɛŋkɛɔ lɛ, Nyɔŋmɔ tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ eja Ŋshɔ Tsuru lɛ mli enyɔ koni Israelbii lɛ anyɛ atsɔ mli yɛ shikpɔŋ gbiŋ nɔ. Beni mɛi ni tiuɔ amɛ lɛ bote ŋshɔ lɛ shishi lɛ Yehowa “famɔ amɛshwiilii lɛ anaji, ni ewo amɛ hejaramɔ.” Kɛkɛ ni Mizraim tabilɔi lɛ bolɔ akɛ: “Nyɛhaa wɔjoa foi yɛ Israelbii lɛ ahiɛ; ejaakɛ Yehowa kɛ Mizraim miiwu miiha amɛ!” Shi ekpe sɛɛ tsɔ. Nui babaoo ni etsɔ tamɔ gbogbo lɛ kumɔ shwie amɛnɔ “ni amɛbaha Farao shwiilii kɛ okpɔŋɔiatsɛmɛi kɛ eta muu lɛ fɛɛ ni tiu amɛ kɛba ŋshɔ lɛ mli lɛ nɔ.” (2 Mose 14:22-25, 28) Enɛ ha Yehowa fee gbɛi kpeteŋkpele kɛha lɛ diɛŋtsɛ ehe, ni hiɛ kpako nakai nifeemɔ lɛ nɔ kɛbashi ŋmɛnɛ gbi nɛɛ.—Yoshua 2:9-11.
12, 13. (a) Mɛɛ shishinumɔ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ yɔɔ kɛha wɔ ŋmɛnɛ? (b) Mɛni ehe hiaa ni gbɔmɛi kɛ hehiamɔ akase, ni mɛni hewɔ?
12 Gbɛi ni Nyɔŋmɔ fee kɛha ehe lɛ yɛ shishinumɔ kpele kɛha wɔ ŋmɛnɛ. Egbɛi, Yehowa lɛ, damɔ shi akɛ nɔ ni maa nɔ aduatsɔ akɛ ebaaha nɔ fɛɛ nɔ ni eto eyiŋ yɛ he lɛ aba mli anɔkwale. Nɔ ni fata enɛ he ji eshishijee yiŋtoo ni kɔɔ wɔ shikpɔŋ lɛ he akɛ eeetsɔ paradeiso lɛ ni eeeha aba mli. (1 Mose 1:28; 2:8) Yɛ enɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ baajie mɛi ni teɔ shi woɔ enɔyeli lɛ ŋmɛnɛ lɛ fɛɛ kɛya, ejaakɛ ejaje akɛ: “Ni amɛaana amɛle akɛ mi ji Yehowa lɛ.” (Ezekiel 38:23) Kɛkɛ lɛ Nyɔŋmɔ baaha eshiwoo akɛ ebaajie ejálɔi lɛ kɛya jalɛ jeŋ hee ko mli lɛ aba mli.—2 Petro 3:13.
13 Esa akɛ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ ni amɛna Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ lɛ akase bɔ ni atsɛɔ egbɛi lɛ ahaa yɛ hemɔkɛyeli mli. Biblia lɛ woɔ shi akɛ: “Ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni aaabo atsɛ Nuntsɔ [Yehowa] gbɛi lɛ, aaahere eyiwala.” (Romabii 10:13) Hɛɛ, shishinumɔ diɛŋtsɛ yɛ gbɛi Yehowa lɛ mli. Ni oootsɛ Yehowa akɛ o-Nyɔŋmɔ kɛ Yiwalaherelɔ lɛ gbɛi lɛ kɛ bo baaya naanɔ miishɛɛ mli.
ANƆKWA NYƆŊMƆ LƐ SUI KPAKPAI
14. Mɛɛ Nyɔŋmɔ sui titrii Biblia lɛ maa nɔ mi?
14 Israel kpɔ̃mɔ kɛmiijɛ Mizraim lɛ maa sui titrii ejwɛ ko ni Nyɔŋmɔ yɔɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ emuuyeli mli lɛ nɔ mi. Bɔ ni ekɛ Farao ye ha lɛ jie [e]hewalɛ kpeteŋkpele lɛ kpo. (2 Mose 9:16) Ŋaa gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔ nɔ etsu nakai shihilɛ ni yɔɔ hwanyaŋŋ lɛ he nii lɛ tsɔɔ bɔ ni [e]nilee nɔ kwɔ fe fɛɛ ha. (Romabii 11:33) Ejie [e]jalɛsaneyeli kpo yɛ toigbalamɔ ni ekɛba shitee-kɛ-wolɔi henɔwolɔi kɛ mɛi ni waa ewebii lɛ ayi lɛ nɔ lɛ mli. (5 Mose 32:4) Ni Nyɔŋmɔ su ni fe fɛɛ ji suɔmɔ. Yehowa jie suɔmɔ ni ekaaa kpo kɛtsɔ shi ni ewo Abraham seshibii lɛ ni eye nɔ lɛ nɔ. (5 Mose 7:8) Ejie suɔmɔ hu kpo kɛtsɔ Mizraimbii lɛ ateŋ mɛi komɛi ni eŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛshi apasa nyɔŋmɔi lɛ, koni ehe aba sɛɛnamɔ kɛha amɛ kɛtsɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ kome pɛ lɛ sɛɛ ni amɛaadamɔ lɛ nɔ.
15, 16. Nyɔŋmɔ ejie suɔmɔ kpo etsɔɔ yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?
15 Beni okaneɔ Biblia lɛ, obaayoo akɛ suɔmɔ ji Nyɔŋmɔ su titri, ni ejieɔ enɛ kpo yɛ gbɛi pii anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, suɔmɔ mli ejɛ ni ebatsɔ Bɔlɔ ni eha mumɔŋ bɔɔnii lɛ hu na wala shihilɛ mli miishɛɛ lɛ eko. Nakai ŋwɛibɔfoi akpekpei toi ohai abɔ lɛ sumɔɔ Nyɔŋmɔ ni amɛjieɔ eyi. (Hiob 38:4, 7; Daniel 7:10) Nyɔŋmɔ jie suɔmɔ hu kpo yɛ shikpɔŋ lɛ ni ebɔ ni esaa nɔ kɛha adesai ashihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ lɛ hewɔ.—1 Mose 1:1, 26-28; Lala 115:16.
16 Wɔnaa Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he sɛɛ yɛ gbɛi babaoo ni fa ni wɔnyɛŋ wɔtsi tã lɛ anɔ. Nɔ kome ji akɛ, Nyɔŋmɔ ejɛ suɔmɔ mli efee wɔ gbɔmɔtsei lɛ yɛ gbɛi ni yɔɔ naakpɛɛ nɔ akɛ wɔnaa shihilɛ mli ŋɔɔmɔ. (Lala 139:14) Ejieɔ esuɔmɔ kpo akɛni ehaa “nugbɔ jɛɔ ŋwɛi nɛɔ haa [wɔ], kɛ afii ni baa nii pii, ni ekɛ ŋmaa kɛ miishɛɛ woɔ [wɔ]tsuiiaŋ obɔ” hewɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 14:17) Nyɔŋmɔ haa “ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai anɔ, ni ehaa nugbɔ nɛɔ yɛ jalɔi kɛ mɛi ni bɛ jalɛ lɛ anɔ.” (Mateo 5:45) Suɔmɔ hu tsirɛɔ wɔ Bɔlɔ lɛ koni eye ebua wɔ koni wɔna Nyɔŋmɔ he nilee ni wɔsɔmɔ lɛ yɛ miishɛɛ mli akɛ ejálɔi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ suɔmɔ ni.” (1 Yohane 4:8) Shi babaoo yɛ esubaŋ lɛ he.
“NYƆŊMƆ MUSUŊTSƆLƆ KƐ DUROLƆ”
17. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Nyɔŋmɔ he yɛ 2 Mose 34:6, 7?
17 Beni Israelbii lɛ fo Ŋshɔ Tsuru lɛ sɛɛ lɛ, no mli lɛ ehe miihia ni amɛle Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ lolo. Mose nu hiamɔ nɛɛ he ni esɔle akɛ: “No hewɔ lɛ, agbɛnɛ, miikpao fai, kɛ mihiɛ eba nyam yɛ ohiɛ lɛ, tsɔɔmɔ mi ogbɛ lɛ ko, beni afee ni maleo, koni mihiɛ aba nyam yɛ ohiɛ.” (2 Mose 33:13) Mose na le Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ beni enu Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ daaŋ wiemɔi lɛ: “Yehowa, Yehowa musuŋtsɔlɔ kɛ durolɔ ni toɔ tsui, ni mɔbɔnalɛ kɛ anɔkwale fa pii, ni hiɛɔ mɔbɔnalɛ mli ehaa mɛi akpei abɔ, ni ŋɔɔ tɔ̃mɔ kɛ efɔŋ kɛ esha efaa; ni ehaaa mɔ ko mɔ ko aŋɔ ehe aye kwraa.” (2 Mose 34:6, 7) Nyɔŋmɔ haa esuɔmɔ kɛ jalɛsaneyeli ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ, ni ebuuu mɛi ni jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛfeɔ efɔŋ lɛ ahe kɛjɛɛɛ nɔ ni baajɛ amɛ nɔ fɔŋ feemɔ lɛ mli aba lɛ mli.
18. Yehowa etsɔɔ akɛ eji mɔbɔnalɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
18 Taakɛ Mose kase lɛ, Yehowa jieɔ mɔbɔnalɛ kpo. Mɔ ni yɔɔ mɔbɔnalɛ lɛ musuŋ tsɔɔ lɛ yɛ mɛi ni naa amanehulu lɛ anɔ ni ebɔɔ mɔdɛŋ ni ekɛ heyeli abaha amɛ. No hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ ejie mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ adesai kɛtsɔ gbɛjianɔ ni eto koni ana naanɔ heyeli kɛjɛ piŋmɔ, hela, kɛ gbele mli lɛ nɔ. (Kpojiemɔ 21:3-5) Amanehului baanyɛ aba mɛi ni jaa Nyɔŋmɔ lɛ anɔ yɛ shihilɛi ni yɔɔ yiwalɛ jeŋ nɛɛ mli lɛ hewɔ, loo amɛbaanyɛ amɛfee nii ni nilee bɛ mli ni amɛkɛ haomɔ baakpe. Shi kɛ amɛkɛ heshibaa tsɔ amɛhe kɛba Yehowa ŋɔɔ kɛha yelikɛbuamɔ lɛ, ebaashɛje amɛmii ni ebaaye ebua amɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ejɛɔ mɔbɔnalɛ mli ejieɔ musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ mɛi ni jaa lɛ lɛ.—Lala 86:15; 1 Petro 5:6, 7.
19. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ durolɔ ji Nyɔŋmɔ lɛ?
19 Mɛi ni ena nɔyeli hewalɛ lɛ ateŋ mɛi pii kɛ mɛi krokomɛi yeɔ dɛŋdɛŋ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, kwɛ bɔ ni Yehowa ji durolɔ kɛha etsuji fɛɛ ni baa amɛhe shi lɛ! Eyɛ mli akɛ lɛ ji jeŋ muu fɛɛ nɔyeli hewalɛ ni kwɔ fe fɛɛ moŋ, shi ejieɔ shishinumɔ kɛ mlihilɛ ni sa kadimɔ waa kpo kɛhaa adesai fɛɛ. (Lala 8:3, 4; Luka 6:35) Yehowa duroɔ aŋkroaŋkroi, ni ehaa amɛfaikpamɔi pɔtɛɛ kɛha duromɔ lɛ ahetoo. (2 Mose 22:26, 27; Luka 18:13, 14) Ni kɛlɛ, gbɛnaa nii kaaa Nyɔŋmɔ nɔ akɛ ejie duromɔ loo mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ mɔ ko. (2 Mose 33:19) No hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔjie hiɛsɔɔ ni mli kwɔ kpo wɔha Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ kɛ eduromɔ lɛ.—Lala 145:1, 8.
EMLI FUUU MRA, EKWƐƐƐ HIƐIAŊ, NI EJA
20. Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa mli fuuu mra ni ekwɛɛɛ hiɛiaŋ hu?
20 Yehowa mli fuuu mra. Kɛlɛ enɛ etsɔɔɔ akɛ etsuuu nɔ ko yɛ he, ejaakɛ efee nakai ni ekɛkpata henɔwolɔ Farao kɛ etabilɔi lɛ ahiɛ yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ mli. Yehowa kwɛɛɛ hiɛiaŋ hu. No hewɔ lɛ, gbɔmɛi ni eduroɔ amɛ, Israelbii lɛ, laaje ehiɛ duromɔ yɛ naagbee yɛ amɛ nɔ fɔŋ feemɔ ni amɛtee nɔ yɛ mli lɛ hewɔ. Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli lɛ anɔ akɛ ejálɔi, shi ja mɛi ni nyiɛɔ ejalɛ gbɛi anɔ lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35.
21. (a) Mɛni Kpojiemɔ 15:2-4 tsɔɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ he? (b) Mɛni baaha efee mlɛo kɛha wɔ akɛ wɔɔfee nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛɔ akɛ eja lɛ?
21 Biblia mli wolo ni ji Kpojiemɔ lɛ maa bɔ ni ehe hiaa ni wɔkase Nyɔŋmɔ “jalɛ nii” lɛ ahe nii lɛ nɔ mi. Ekɛɔ wɔ akɛ ŋwɛi bɔɔnii lɛ laa lalai akɛ: “Onitsumɔi lɛ dara ni amɛyɛ naakpɛɛ, Nuntsɔ [Yehowa] Nyɔŋmɔ Ofe; ogbɛi lɛ ja ni anɔkwa ji amɛ, bo jeŋmaji lɛ amaŋtsɛ. Namɔ po sheŋo gbeyei, Nuntsɔ [Yehowa], ni ewoŋ ogbɛi lɛ hiɛ nyam? Ejaakɛ bo okome too ji mɔ krɔŋkrɔŋ; ejaakɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ aaaba ni amɛbaja yɛ ohiɛ, ejaakɛ ajie ojalɛ nii lɛ ashi faŋŋ.” (Kpojiemɔ 15:2-4) Wɔjieɔ Yehowa gbeyeishemɔ kpakpa loo woo kpo kɛhaa lɛ, kɛtsɔɔ nɔ ni ekɛɔ akɛ eja lɛ ni wɔfeɔ lɛ nɔ. Enɛ feɔ mlɛo kɛtsɔ Nyɔŋmɔ nilee kɛ suɔmɔ ni wɔkɛkaiɔ wɔhe lɛ nɔ. Ekitai lɛ fɛɛ yɛ kɛha wɔhilɛ.—Yesaia 48:17, 18.
“YEHOWA, WƆ NYƆŊMƆ LƐ, YEHOWA KOME NI”
22. Mɛni hewɔ mɛi ni kpɛlɛɔ Biblia lɛ nɔ lɛ jaaa Triniti lɛ?
22 Blema Mizraimbii lɛ ja nyɔŋmɔi babaoo, shi Yehowa ji “Nyɔŋmɔ ni biɔ he ni atuɔ ahaa ekome too.” (2 Mose 20:5, NW) Mose kai Israelbii lɛ akɛ “Yehowa, wɔ Nyɔŋmɔ lɛ, Yehowa kome ni.” (5 Mose 6:4) Yesu Kristo tĩ nakai wiemɔi lɛ amli. (Marko 12:28, 29) No hewɔ lɛ, mɛi ni kpɛlɛɔ Biblia lɛ nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jaaa Triniti ni ji mɛi loo nyɔŋmɔi etɛ ni yɔɔ nyɔŋmɔ kome mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wiemɔ “Triniti” lɛ pueee yɛ Biblia lɛ mli po. Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ji Mɔ kome, esoro lɛ yɛ Yesu Kristo he. (Yohane 14:28; 1 Korintobii 15:28) Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ jeee gbɔmɔ. Eji Yehowa nifeemɔ hewalɛ, ni Ofe lɛ kɛtsuɔ nii koni eha eyiŋtoi aba mli.—1 Mose 1:2; Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-4, 32, 33; 2 Petro 1:20, 21.
23. (a) Mɛɛ gbɛ suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ baatsɔ nɔ ada? (b) Mɛni Yesu wie yɛ Nyɔŋmɔ ni aaasumɔ lɛ lɛ he, ni mɛni ehe hiaa ni wɔkase yɛ Kristo he?
23 Kɛ osusu bɔ ni Yehowa he yɔɔ naakpɛɛ ha lɛ he lɛ, ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ esa ojamɔ? Beni okaseɔ e-Wiemɔ, Biblia lɛ, obaana ole lɛ jogbaŋŋ ni obaakase nɔ ni etaoɔ yɛ odɛŋ kɛha onaanɔ hilɛ kɛ miishɛɛnamɔ. (Mateo 5:3, 6) Kɛfata he lɛ, suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ baada. No sa, ejaakɛ Yesu kɛɛ: “Ni suɔmɔ Nuntsɔ [Yehowa] o-Nyɔŋmɔ lɛ kɛ otsui fɛɛ kɛ osusuma fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ fɛɛ kɛ onyɛmɔ fɛɛ!” (Marko 12:30) Eka shi faŋŋ akɛ, Yesu yɛ suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ kɛha Nyɔŋmɔ. Shi mɛni Biblia lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ Yesu Kristo he? Mɛni ji enitsumɔ yɛ Yehowa yiŋtoo mli?
KAA ONILEE OKWƐ
Mɛni ji Nyɔŋmɔ gbɛi, ni shii enyiɛ akɛtsu nii yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli?
Mɛni hewɔ esa akɛ okɛ Nyɔŋmɔ gbɛi atsu nii?
Mɛɛ Yehowa Nyɔŋmɔ sui kpakpai komɛi sa ohiɛ jogbaŋŋ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]
Te ole jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ jogbaŋŋ ha tɛŋŋ?