YITSO 7
Kpeei Ni Kanyaa Wɔ Koni “Wɔjie Suɔmɔ Kpo Ni Wɔtsu Nitsumɔi Kpakpai”
AFII ohai abɔ ni eho lɛ amli fɛɛ lɛ, atoɔ gbɛjianɔ koni Yehowa webii akpe. Yɛ blema Israel lɛ, daa afi lɛ, hii lɛ fɛɛ fãa gbɛ kɛyaa Yerusalem amɛyayeɔ gbii juji etɛ ni he hiaa waa. (5 Mo. 16:16) Blema Kristofoi lɛ hu fɔɔ amɛhenaabuamɔ, bei pii lɛ, yɛ mɛi ashĩai. (Flm. 1, 2) Ŋmɛnɛ lɛ, wɔyaa asafoŋ kpeei, kpokpaa nɔ kpeei, kɛ kpeei wuji. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ tsuji buaa amɛhe naa? Ejaakɛ eji gbɛi ni amɛtsɔɔ nɔ amɛjáa Yehowa lɛ ateŋ ekome ni he hiaa waa.—Lala 95:6; Kol. 3:16.
2 Kɛfata he lɛ, mɛi ni baa kpeei nɛɛ náa he sɛɛ waa. Akɛɛ Israelbii lɛ akɛ daa afii kpawo yɛ Agbai Agbi Jurɔ lɛ nɔ lɛ, amɛbua amɛhe naa. Awie akɛ: “Buamɔ maŋ lɛ naa kɛkpe, hii kɛ yei kɛ gbekɛbii kɛ ogbɔ ni yɔɔ omaji lɛ amli lɛ, bɔ ni afee ni amɛbo Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ toi, ni amɛkase ehe nii, ni amɛshe lɛ gbeyei, ni amɛkwɛ ni amɛye Mla nɛɛ mli wiemɔi lɛ fɛɛ anɔ.” (5 Mo. 31:12) Eyɛ faŋŋ akɛ, yiŋtoo kome hewɔ ni wɔbuaa wɔhe naa ji, ni ‘Yehowa atsɔɔ wɔ nii.’ (Yes. 54:13) Kpeei hãa wɔnáa hegbɛ hu kɛleɔ wɔhe jogbaŋŋ, ni wɔkɛwowoɔ wɔhe hewalɛ, ni nakai naanyobɔɔ lɛ wajeɔ wɔ.
ASAFOŊ KPEEI
3 Kaselɔi ni kpe yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ sɛɛ lɛ hiɛ bɔfoi lɛ atsɔɔmɔ lɛ mli, ni “daa gbi lɛ amɛkɛ jwɛŋmɔ kome yaa sɔlemɔ shĩa lɛ.” (Bɔf. 2:42, 46) Sɛɛ mli lɛ, kɛ́ Kristofoi lɛ bua amɛhe naa kɛhã jamɔ lɛ, amɛkaneɔ ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ. Nɔ ni fata ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ ahe ji, woji ni bɔfoi lɛ kɛ Kristo kaselɔi krokomɛi lɛ ŋmala lɛ. (1 Kor. 1:1, 2; Kol. 4:16; 1 Tes. 1:1; Yak. 1:1) Agbɛnɛ hu, amɛsɔleɔ. (Bɔf. 4:24-29; 20:36) Bei komɛi lɛ, amɛgbaa niiashikpamɔi ni amɛná yɛ maŋsɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Bɔf. 11:5-18; 14:27, 28) Amɛsusuɔ Biblia mli tsɔɔmɔi kɛ bɔ ni gbalɛi komɛi eba mli ehã lɛ ahe. Akɛ gbɛtsɔɔmɔ hãa yɛ bɔ ni sa akɛ Kristofoi aba amɛjeŋ amɛhã kɛ bɔ ni sa akɛ amɛjá Nyɔŋmɔ amɛhã lɛ he. Awoɔ mɔ fɛɛ mɔ hewalɛ koni ekɛ hiɛdɔɔ ashiɛ sane kpakpa lɛ.—Rom. 10:9, 10; 1 Kor. 11:23-26; 15:58; Efe. 5:1-33.
Akɛni wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔfɔ wɔhenaabuamɔ koni no awo wɔ hewalɛ
4 Ŋmɛnɛ lɛ, afeɔ Kristofoi akpeei tamɔ bɔ ni afee yɛ bɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ pɛpɛɛpɛ. Wɔkɛ ŋaawoo ni yɔɔ Hebribii 10:24, 25 lɛ tsuɔ nii. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛhãa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asusua enyɛmi he bɔ ni afee ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akanya enyɛmi koni wɔjie suɔmɔ kpo ni wɔtsu nitsumɔi kpakpai, ni wɔkakpa kpe ni wɔkpeɔ kutuu lɛ, tamɔ bɔ ni eji mɛi komɛi asu lɛ, shi moŋ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ awo enyɛmi hewalɛ, ni titri lɛ, akɛni nyɛmiina akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.” Akɛni wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔfɔ wɔhenaabuamɔ koni no awo wɔ hewalɛ waa bɔ ni afee ni wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ mli awa daa ni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa. (Rom. 1:11, 12) Akɛ Kristofoi lɛ, wɔyɛ yinɔ kɔɔdɔŋ ni bɛ eŋɛlɛ nɔ lɛ teŋ. Wɔtsi wɔhe kɛje bu ni abuuu Nyɔŋmɔ kɛ je lɛŋ akɔnɔi ahe. (Fip. 2:15, 16; Tito 2:12-14) Anɔkwa, Yehowa webii lɛ ni wɔkɛbaabɔ lɛ ji nɔ ni hi fe fɛɛ, aloo jeee nakai? (Lala 84:10) Ni nifeemɔ ko bɛ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ fe ni abaakase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni asusu he. Hã wɔsusu kpeei srɔtoi ni ato he gbɛjianɔ koni wɔná he sɛɛ lɛ ahe wɔkwɛ.
OTSI NAAGBEE KPEE
5 Yɛ otsi naagbee kpee lɛ klɛŋklɛŋ fã lɛ mli lɛ, ahãa maŋshiɛmɔ ni damɔ Biblia lɛ nɔ. Aje gbɛ ato maŋshiɛmɔ nɛɛ he gbɛjianɔ titri kɛhã mɛi ni jeee Odasefoi. Yɛ amɛteŋ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, ekolɛ no ji klɛŋklɛŋ be ni amɛbaa asafoŋ kpeei. Maŋshiɛmɔ lɛ ji gbɛ kome ni he hiaa waa ni mɛi ni kpaako amɛkɛ asafo lɛ bɔɔ, kɛ agbɛnɛ hu, asafoŋbii lɛ tsɔɔ nɔ amɛhãa wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli waa.—Bɔf. 18:4; 19:9, 10.
6 Kristo Yesu, ebɔfoi lɛ, kɛ Kristo kaselɔi krokomɛi lɛ kpe kɛhã maŋshiɛmɔi tamɔ bɔ ni afeɔ ŋmɛnɛ yɛ Yehowa webii lɛ asafoi lɛ amli lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, gbɔmɔ ko bɛ ni le maŋshiɛmɔ hãmɔ fe Yesu. Awie yɛ ehe akɛ: “Gbɔmɔ ko gbɔmɔ ko ewieko nɛkɛ dã.” (Yoh. 7:46) Mɛi ni bo Yesu toi lɛ ahe jɔ̃ amɛhe ejaakɛ ewie etsɔɔ amɛ akɛ mɔ ni yɔɔ hegbɛ. (Mat. 7:28, 29) Mɛi ni hã ewiemɔ lɛ bote amɛtsuiiaŋ lɛ ná he sɛɛ babaoo. (Mat. 13:16, 17) Bɔfoi lɛ kase Yesu. Abɔ amaniɛ yɛ Bɔfoi 2:14-36 lɛ akɛ, Petro hã maŋshiɛmɔ ko ni ná mɛi anɔ hewalɛ waa yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ. Ewiemɔ lɛ hã mɛi ni nu lɛ ateŋ mɛi akpei abɔ fee tsakemɔi ni sa yɛ amɛshihilɛ mli. Be ni Paulo hã wiemɔ yɛ Atene egbe naa lɛ, mɛi komɛi he Nuŋtsɔ lɛ nɔ amɛye.—Bɔf. 17:22-34.
7 Ŋmɛnɛ hu lɛ, mɛi akpekpei abɔ náa maŋshiɛmɔi ni ahãa daa otsi yɛ asafoŋ kpeei ashishi, kɛ agbɛnɛ hu, nɔ ni ahãa yɛ kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpeei wuji ashishi lɛ ahe sɛɛ. Wiemɔi nɛɛ hãa wɔhiɛ hiɔ Kristofoi atsɔɔmɔi anɔ be fɛɛ be, ni ehãa wɔyaa nɔ wɔkɛ ekãa tsuɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Kɛ́ wɔfɔ̃ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ kɛ maŋbii lɛ nine koni amɛbabo maŋshiɛmɔi ni ahãa lɛ toi lɛ, no baahã mɛi babaoo ale Biblia mli tsɔɔmɔi ni esa akɛ ale klɛŋklɛŋ lɛ.
8 Awieɔ saji srɔtoi ahe yɛ maŋshiɛmɔi ni ahãa lɛ amli. Awieɔ Biblia mli tsɔɔmɔi kɛ gbalɛi, Ŋmalɛ mli shishitoo mlai kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni kɔɔ weku shihilɛ kɛ gbalashihilɛ he, shihilɛi ni oblahii kɛ oblayei kɛkpeɔ, kɛ bɔ ni esa akɛ Kristofoi aba amɛjeŋ amɛhã lɛ ahe yɛ maŋshiɛmɔi lɛ amli. Awieɔ Yehowa bɔɔ nii ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ ahe yɛ maŋshiɛmɔi lɛ ekomɛi amli. Yɛ maŋshiɛmɔi krokomɛi amli lɛ, awieɔ hemɔkɛyeli kɛ ekãa ni blemabii ni abɔ amɛhe amaniɛ yɛ Biblia lɛ mli lɛ jie lɛ kpo kɛ anɔkwa ni amɛye Nyɔŋmɔ lɛ ahe, ni atsɔɔ wɔ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni amɛfee lɛ mli.
9 Kɛ́ wɔbaaná maŋshiɛmɔi lɛ ahe sɛɛ jogbaŋŋ lɛ, belɛ esa akɛ wɔbo toi jogbaŋŋ, wɔgbele ŋmalɛi fɛɛ ni wielɔ lɛ tsɛɔ lɛ, ni wɔnyiɛ sɛɛ be ni ekaneɔ ni egbálaa mli lɛ. (Luka 8:18) Kɛ́ wɔnu nibii ni atsɔɔ lɛ ashishi lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔkɛ nibii ni wɔnu lɛ atsu nii.—1 Tes. 5:21.
10 Kɛ́ ayɛ wielɔi babaoo lɛ, no lɛ ekã shi faŋŋ akɛ, daa otsi lɛ abaahã maŋshiɛmɔ yɛ asafo lɛ mli. Bei pii lɛ, afeɔ enɛ kɛtsɔ wielɔi krokomɛi ni jɛ asafoi ni bɛŋkɛ lɛ amli ni afɔ̃ɔ amɛ nine koni amɛbahã wiemɔ lɛ nɔ. Kɛ́ wielɔi lɛ ayi faaa lɛ, no lɛ, abaahã wiemɔ lɛ be fɛɛ be ni ebaahi nakai feemɔ.
11 Yɛ otsi naagbee kpee lɛ fã ni ji enyɔ lɛ mli lɛ, afeɔ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ, ni atsɔɔ sanebimɔ kɛ hetoohamɔ nɔ asusuɔ saji komɛi ni yɔɔ Buu-Mɔɔ ni ji nikasemɔ nɔ lɛ mli lɛ ahe. Yehowa tsɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ nɔ ehãa wɔ mumɔŋ niyenii yɛ be ni sa mli.
12 Bei pii lɛ, asusuɔ bɔ ni wɔbaafee wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔshihilɛ mli lɛ ahe. Saji ni asusuɔ he lɛ wajeɔ Kristofoi koni amɛkasusu nii ahe tamɔ “bɔ ni je lɛ susuɔ nii ahe ehãa lɛ,” ni amɛba amɛjeŋ yɛ hetsemɔ mli. (1 Kor. 2:12) Atsɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ nɔ agbálaa Biblia mli tsɔɔmɔi kɛ gbalɛi ni atsake shishinumɔ ni wɔhiɛ yɛ amɛhe lɛ amli atsɔɔ wɔ koni wɔle anɔkwale lɛ jogbaŋŋ ni wɔhi jalɛ gbɛ lɛ nɔ. (Lala 97:11; Abɛi 4:18) Kɛ́ wɔtee Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ ni wɔhã saji ahetoo lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnya yɛ hiɛnɔkamɔ ni wɔyɔɔ akɛ Yehowa kɛ jalɛ jeŋ hee lɛ baaba lɛ hewɔ. (Rom. 12:12; 2 Pet. 3:13) Wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni wɔkɛbɔɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔwo mumɔ lɛ yibii lɛ, ni ehãa shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔbaasɔmɔ Yehowa kɛ ekãa lɛ mli waa. (Gal. 5:22, 23) Ewajeɔ wɔ koni wɔnyɛ wɔfi shi yɛ shihilɛi ni mli wawai amli ni wɔtswa “faneshi kpakpa kɛhã wɔsɛɛ” koni ‘wɔmɔ wala diɛŋtsɛ lɛ mli kpɛŋŋ.’—1 Tim. 6:19; 1 Pet. 1:6, 7.
13 Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔná nikasemɔ nɛɛ he sɛɛ? Esa akɛ wɔtsɔ hiɛ wɔkase sane ni abaasusu he lɛ akɛ weku loo mɔ aŋkro, wɔkane ŋmalɛi fɛɛ ni atsɛ yisɛɛ lɛ, ni kɛ́ wɔtee asafoŋ kpee lɛ, wɔhã saji ahetoo yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔwiemɔ mli. Enɛ baahã anɔkwale lɛ abote wɔtsuiiaŋ, ni mɛi krokomɛi baaná hetoi ni wɔhãa lɛ ahe sɛɛ. Kɛ́ wɔbo hetoi ni mɛi krokomɛi hãa lɛ toi jogbaŋŋ lɛ, no baahã wɔná nikasemɔ lɛ eko fɛɛ eko he sɛɛ.
OTSI TEŊ KPEE
14 Asafo lɛ kpeɔ daa otsi yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ kɛhã kpee ko ni atsɛɔ lɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi Kpee lɛ. Aja asafoŋ kpee nɛɛ mli fãi etɛ, ni ato he gbɛjianɔ ní eye ebua wɔ koni “wɔsa jogbaŋŋ” akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi. (2 Kor. 3:5, 6) Daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, akɛ kpee lɛ mli nifeemɔi lɛ woɔ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli, ni atsɔɔ nibii hu ni akɛbaatsu nifeemɔi lɛ ahe nii. Akɛ shiɛmɔ wiemɔi hu woɔ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli.
15 Atsɛɔ kpee nɛɛ klɛŋklɛŋ fã lɛ akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ Mli Jwetrii, ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔle Biblia mli saji jogbaŋŋ ni wɔna bɔ ni wɔbaafee wɔkɛtsu nii. Ahãa wiemɔ, akaneɔ Biblia lɛ, ni akɛ toibolɔi lɛ gbaa daa otsi Biblia kanemɔ lɛ he sane yɛ kpee lɛ fã nɛɛ shishi. Akɛ mfonirii kɛ nifeemɔ woji ni baaye abua koni anyɛ atsɔɔ Biblia mli saji nɛɛ jogbaŋŋ lɛ ewo Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli. Wɔnáa Biblia mli saji ni wɔkaseɔ jogbaŋŋ nɛɛ he sɛɛ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔshihilɛ mli, ni ehãa wɔtsɔɔ nii jogbaŋŋ hu, ni no hãa wɔfeɔ mɛi ni ‘asaa wɔ jogbaŋŋ kɛhã nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.’—2 Tim. 3:16, 17.
16 Atsɛɔ kpee lɛ fã ni ji enyɔ lɛ akɛ Kasemɔ Bɔ Ni Ashiɛɔ Jogbaŋŋ. Kpee lɛ fã nɛɛ hãa mɔ fɛɛ mɔ náa hegbɛ ekaa bɔ ni ebaayashiɛ ehã lɛ ekwɛɔ, ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔshiɛ ni wɔtsɔɔ nii jogbaŋŋ. Nyɛmimɛi hii kɛ yei feɔ nɔkwɛmɔnii srɔtoi, ni akwɛɔ shiɛmɔ wiemɔi srɔtoi ahe vidioi ni asusuɔ he. Kɛfata he lɛ, kpee lɛ fã nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔná “nikaselɔi alilɛi,” bɔ ni afee ni wɔnyɛ ‘wɔhã mɔ ni etɔ lɛ lɛ hetoo kɛ wiemɔ ni ja.’—Yes. 50:4.
17 Fã ni ji etɛ lɛ ji, Hii Shi Akɛ Kristofonyo, ni etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli daa gbi. (Lala 119:105) Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ ji nɔ titri ni afeɔ yɛ kpee lɛ fã nɛɛ mli. Atsɔɔ sanebimɔ kɛ hetoohamɔ nɔ asusuɔ saji ahe yɛ Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ mli tamɔ afeɔ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ nɔŋŋ.
18 Daa nyɔɔŋ nɔ kɛ́ nine shɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ nɔ lɛ, onukpai akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ loo asafoŋ onukpa ko ni yeɔ ebuaa lɛ lɛ, kwɛɔ mli jogbaŋŋ, kɛkɛ lɛ ejara nifeemɔi lɛ ehã nyɛmimɛi lɛ. Daa otsi lɛ, asafoŋ onukpai ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ ni onukpai akuu lɛ ehala amɛ lɛ ateŋ mɔ kome sɔmɔɔ akɛ sɛinɔtalɔ kɛhã kpee lɛ. Sɛinɔtalɔ kɛhã kpee lɛ baakwɛ koni aje kpee lɛ shishi yɛ be naa ni akpa hu yɛ be naa, ni ebaajie mɛi ni tsuɔ skul nifeemɔi lɛ ahe nii lɛ ayi ni ewo amɛ ŋaa.
19 Kɛ́ wɔsaa wɔhe kɛhãa Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ daa, ni wɔyaa daa, ni wɔkɛ wɔhe hu woɔ mli daa lɛ, wɔbaale Ŋmalɛ lɛ mli, wɔbaanu Biblia mli shishitoo mlai lɛ ashishi, wɔbaaná ekãa kɛshiɛ sane kpakpa lɛ, ni wɔbaale bɔ ni akɛ mɛi kaseɔ nii jogbaŋŋ koni amɛbatsɔmɔ kaselɔi. Mɛi ni baa kpee nɛɛ ni abaptisiko amɛ akɛ Odasefoi lɛ hu náa naanyobɔɔ kɛ suɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo lɛ he sɛɛ, ni nibii ni atsɔɔ wɔ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli lɛ tswaa amɛ emaa shi. Wɔbaanyɛ wɔkɛ Watchtower Library lɛ, JW Library® app lɛ, Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE™ lɛ (kɛ́ eko yɛ omaŋ wiemɔ mli), kɛ wojiatoohe ni yɔɔ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ atsu nii kɛsaa wɔhe kɛhã kpee nɛɛ kɛ kpeei krokomɛi. Woji ni Yehowa asafo lɛ efee, Watch Tower Publications Index, loo Niiamlitaomɔ Wolo Kɛhã Yehowa Odasefoi, Biblia shishitsɔɔmɔi srɔtoi, concordance, dishinari, kɛ woji krokomɛi ni sa lɛ yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ wojiatoohe lɛ. Mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ayakane woji nɛɛ yɛ wojiatoohe lɛ dani aje asafoŋ kpeei ashishi loo be ni akpa.
KPEEI KƐHÃ SHIƐMƆYAA
20 Yɛ otsi lɛ mli loo otsi lɛ naagbee lɛ, shiɛlɔi kpeɔ be kukuoo yɛ bei srɔtoi amli koni amɛya shiɛmɔ, ni atsɛɔ kpeei nɛɛ akɛ kpeei kɛhã shiɛmɔyaa. Afeɔ kpeei nɛɛ yɛ mɛi ashĩai loo yɛ hei krokomɛi ni sa. Abaanyɛ afee kpeei nɛɛ yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ hu nɔ. Kɛ́ kui bibii kpeɔ yɛ hei srɔtoi yɛ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ, efeɔ mlɛo kɛhãa shiɛlɔi lɛ akɛ amɛbaaya kpeei kɛhã shiɛmɔyaa kɛ shiɛmɔ yɛ shikpɔŋkuku lɛ mli hu. Abaanyɛ ato shiɛlɔi lɛ ahe gbɛjianɔ oya koni amɛya shikpɔŋkuku lɛ mli ni afiteee be. Agbɛnɛ hu, kuu nɔkwɛlɔ lɛ baanyɛ aye abua ekuu lɛ mli bii lɛ jogbaŋŋ. Eyɛ mli akɛ kɛ́ kuu fɛɛ kuu kpe yɛ he ni amɛkpeɔ yɛ kɛhã shiɛmɔyaa lɛ, ehi jogbaŋŋ moŋ, shi yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, ebaabi ni kui enyɔ loo nɔ ni fa fe nakai akpe yɛ he kome kɛhã shiɛmɔyaa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ shiɛlɔi fioo pɛ yaa shiɛmɔ yɛ otsi lɛ teŋ lɛ, ebaahi akɛ kui enyɔ loo nɔ akpe loo kui lɛ fɛɛ akpe kɛhã shiɛmɔyaa yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ loo yɛ he kroko ni sa. Enɛ baahã shiɛlɔi lɛ aná mɛi amɛkɛya shiɛmɔ. Ekolɛ ebaafee nɔ ni hi kɛhã asafo lɛ akɛ amɛbaakpe kutuu yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ yɛ je lɛŋ gbii juji ni akɛjɔɔ he lɛ anɔ. Aloo ekolɛ asafo lɛ baanyɛ akpe kutuu kɛhã shiɛmɔyaa kɛ́ agbe Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ naa.
21 Kɛ́ kui lɛ kpe yɛ hei ni amɛkpeɔ yɛ lɛ, kuu nɔkwɛlɔ lɛ kwɛɔ kpee kɛhã shiɛmɔyaa lɛ nɔ. Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, kuu nɔkwɛlɔ ko baanyɛ ahã esɛɛmɔ lɛ loo nyɛmi nuu kroko ni sa akwɛ kpee kɛhã shiɛmɔyaa lɛ nɔ. Esa akɛ mɔ ni kwɛɔ nɔ lɛ atsɔ hiɛ esaa ehe ni ekɛ nyɛmimɛi lɛ asusu sane ko ni sa ni baanyɛ aye abua amɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he. No sɛɛ lɛ, abaajara nyɛmimɛi lɛ, ni mɛi ni ebakpe lɛ ateŋ mɔ kome baasɔle. Enɛ sɛɛ lɛ, shiɛlɔi lɛ baashi kɛya shiɛmɔ amrɔ nɔŋŋ. Esa akɛ kpee nɛɛ ahe minitii enumɔ kɛmiimɔ kpawo, shi kɛ́ afee be ni akpa asafoŋ kpeei sɛɛ lɛ, no lɛ esa akɛ efee kuku fe nakai. Esa akɛ mɔ ni kwɛɔ nɔ lɛ awo mɛi ni ebakpe kɛhã shiɛmɔyaa lɛ hewalɛ, ni ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni sa ahã amɛ. Shiɛlɔi ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ baanyɛ amɛkɛ mɛi hei loo mɛi ni ebaabi ni aye abua amɛ lɛ atsu nii koni amɛye amɛbua amɛ.
KPEEI AHE GBƐJIANƆTOO KƐHÃ ASAFOI HEI LOO ASAFOI BIBII
22 Be ni mɛi babaoo miitsɔmɔ kaselɔi lɛ, belɛ asafoi lɛ hu ayi miifa. Bei pii lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ ji mɔ ni ŋmaa wolo kɛbiɔ ni atse asafo hee. Ni kɛ̃lɛ, yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, kɛ́ kui bibii kɛ asafo ni bɛŋkɛ amɛ lɛ bɔ lɛ eyeɔ ebuaa waa.
23 Bei komɛi lɛ, nyɛmimɛi yei sɔŋŋ ji mɛi ni yɔɔ asafo bibioo ko mli. Yɛ shihilɛ ni tamɔ nakai mli lɛ, nyɛmi yoo fɛɛ nyɛmi yoo ni sɔleɔ yɛ asafoŋ kpeei ashishi loo ekwɛɔ kpee ko nɔ lɛ haa eyi nɔ, tamɔ bɔ ni Ŋmalɛ lɛ biɔ ni efee lɛ. (1 Kor. 11:3-16) Yɛ shihilɛi babaoo amli lɛ, etaa shi yɛ mɛi ni eba kpee lɛ ahiɛ. Nyɛmimɛi yei hãaa wiemɔ yɛ asafoŋ kpeei ashishi. Moŋ lɛ, amɛkaneɔ wolo ni asafo lɛ kɛhã lɛ, ni amɛwieɔ he, loo bɔ ni afee ni ekafee nɔ kome too lɛ sɔŋŋ lɛ, nyɛmimɛi yei lɛ kɛ emli saji lɛ gbaa sane loo amɛkɛfeɔ nɔkwɛmɔnii. Nitsumɔhe nine lɛ baahã nyɛmimɛi yei lɛ ateŋ mɔ ko atsu woji ni nitsumɔhe nine lɛ ŋmalaa amɛ lɛ ahe nii ni eto kpeei ahe gbɛjianɔ. Sɛɛ mli lɛ, kɛ́ aná nyɛmimɛi hii ni sa lɛ, amɛbaatsu sɔ̃i nɛɛ ahe nii.
KPOKPAA NƆ KPEEI
24 Daa afi lɛ, atoɔ gbɛjianɔ koni asafoi ni yɔɔ kpokpaa ko nɔ lɛ afee gbi kome kpokpaa nɔ kpee shii enyɔ yɛ afi lɛ mli. Nɛkɛ henaabuamɔi ni yɔɔ miishɛɛ nɛɛ hãa mɛi fɛɛ ni eba kpee lɛ náa hegbɛ ‘kɛgbeleɔ amɛtsui naa’ ni amɛkɛ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ bɔɔ. (2 Kor. 6:11-13) Yehowa asafo lɛ damɔɔ hiamɔ ni yɔɔ lɛ nɔ etoɔ Ŋmalɛ naa saneyitsei kɛ nifeemɔi srɔtoi ahe gbɛjianɔ kɛhã kpeei nɛɛ. Atsuɔ nifeemɔi lɛ ekomɛi ahe nii akɛ wiemɔi ni ahãa, nɔkwɛmɔnii, shihilɛi komɛi ni ba ni aasaa aafee aatsɔɔ, mɛi ni kɛ amɛhe miiwie, kɛ saji ni abibiɔ mɛi. Nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ ni afeɔ yɛ kpee lɛ shishi lɛ tswaa mɛi fɛɛ ni eba kpee lɛ emaa shi. Abaptisiɔ kaselɔi hei ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Yehowa lɛ yɛ kpeei nɛɛ ashishi.
KPOKPAA WULU NƆ KPEEI
25 Daa afi lɛ, afeɔ henaabuamɔ wulu kome yɛ hei srɔtoi. Bei pii lɛ, eji gbii etɛ kpokpaa wulu nɔ kpee, ni asafoi ni jɛ kpokpai ni fa fe ekome nɔ buaa amɛhe naa kɛhã kpee nɛɛ. Eyeɔ ebuaa waa kɛ́ asafoi fɛɛ ni yɔɔ nitsumɔhe nine bibioo ko shikpɔŋkuku mli lɛ bua amɛhe naa yɛ he kome. Yɛ maji komɛi anɔ lɛ, shihilɛ ni yɔɔ jɛmɛ loo yɛ gbɛtsɔɔmɔ ni jɛ Yehowa asafo lɛ ŋɔɔ lɛ hewɔ lɛ, esoro bɔ ni atoɔ kpeei nɛɛ ahe gbɛjianɔ. Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, afeɔ majimaji ateŋ kpeei loo kpeei krɛdɛi yɛ maji komɛi anɔ, ni ekolɛ Odasefoi akpei nyɔŋmai abɔ ni jɛ maji srɔtoi anɔ lɛ yaa eko. Yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, kpeei wuji ni Yehowa Odasefoi feɔ nɛɛ ahe adafi ni atswaa atsɔɔ maŋbii lɛ ehã mɛi babaoo ebale Maŋtsɛyeli sane kpakpa lɛ he nii.
26 Kpee wuji ji henaabuamɔi ni yɔɔ miishɛɛ ni hãa Yehowa webii ni ejɔɔ amɛhe nɔ lɛ feɔ ekome kɛjáa lɛ. Atsɔɔ kpeei wuji anɔ ahãa wɔleɔ shishinumɔ hee ni aná yɛ anɔkwale lɛ he. Yɛ kpeei wuji nɛɛ ashishi lɛ, abaptisiɔ mɛi, ni bei komɛi lɛ, ajieɔ woji hei akpo kɛhã aŋkro nikasemɔ kɛ asafoŋ nikasemɔ, loo koni akɛtsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Nifeemɔi ni yaa nɔ yɛ kpeei wuji ashishi lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔdaraa yɛ mumɔŋ. Ehãa anaa akɛ, Yehowa webii, ni ji Kristofoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ ni jɛ maji srɔtoi anɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni ji su ni kadiɔ Yesu Kristo kaselɔi lɛ, efee ekome lɛɛlɛŋ.—Yoh. 13:35.
27 Kɛ́ wɔtee asafoŋ kpeei kɛ kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpeei wuji ni Yehowa webii feɔ lɛ ashishi lɛ, ebaawaje wɔ ni wɔfee Yehowa suɔmɔnaa nii. Ebaahã wɔtsi wɔhe kɛje je lɛŋ nibii ni baanyɛ afite wɔhemɔkɛyeli akɛ Kristofoi lɛ ahe. Kpeei nɛɛ fɛɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam ni amɛhãa ajieɔ eyi. (Lala 35:18; Abɛi 14:28) Wɔdaa Yehowa shi akɛ eto kpeei nɛɛ ni akɛwajeɔ ewebii ni ejɔɔ amɛhe nɔ lɛ yɛ naagbee bei nɛɛ amli lɛ ahe gbɛjianɔ.
NUŊTSƆ LƐ GBƐKƐ NIYELI LƐ
28 Shi kome yɛ afi mli lɛ, kɛ́ eshɛ be ni akɛyeɔ Yesu Kristo gbele lɛ he gbi jurɔ lɛ, Yehowa Odasefoi asafoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ buaa amɛhe naa koni amɛye Kristo Gbele Lɛ Kaimɔ lɛ loo Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ. (1 Kor. 11:20, 23, 24) Enɛ ji kpee ni he hiaa Yehowa webii fe fɛɛ yɛ afi fɛɛ afi mli. Afã wɔ akɛ wɔye Kaimɔ nɛɛ.—Luka 22:19.
29 Be ni akɛye Hehoo lɛ yɛ Biblia lɛ mli lɛ, nakai be lɛ nɔŋŋ nɔ ayeɔ Kaimɔ lɛ, ni atsɔɔ be nɛɛ yɛ Ŋmalɛ lɛ mli. (2 Mo. 12:2, 6; Mat. 26:17, 20, 26) Hehoo lɛ ji gbi jurɔ ko ni Israelbii lɛ ye be ni amɛshiɔ Ejipt yɛ afi 1513 D.Ŋ.B. lɛ, ni ebatsɔ gbi jurɔ ko ni ayeɔ daa afi. Yɛ nakai beiaŋ lɛ, Yehowa tsɔɔ akɛ, esa akɛ amɛye Hehoo gwantɛŋbi lɛ yɛ amɛ-klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ lɛ nɔ gbi ni ji 14 lɛ nɔ koni amɛshi Ejipt, he ni aye amɛ nyɔŋ yɛ lɛ. (2 Mo. 12:1-51) Bɔ ni afeɔ anaa be nɛɛ ji, akaneɔ gbii 13 kɛjɛɔ be ni anaa akɛ nyɔɔŋtsere hee lɛ ebɔi jee yɛ Yerusalem yɛ March mli lɛ. Bei pii lɛ, Kaimɔ gbi jurɔ lɛ yagbeɔ gbi ni nyɔɔŋtsere lɛ eye emuu klɛŋklɛŋ kwraa yɛ nɛkɛ be nɛɛ sɛɛ.
30 Mateo 26:26-28 lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yesu diɛŋtsɛ tsɔɔ akɛ aye Kaimɔ lɛ ahã. Ejeee kusum nifeemɔ ko ni niyenii lɛ tsakeɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ Yesu lá kɛ egbɔmɔtso, shi moŋ niyenii lɛ damɔ shi kɛhã Yesu Kristo lá kɛ egbɔmɔtso lɛ kɛkɛ, ni mɛi ni ahala ni amɛkɛ lɛ baaye nɔ yɛ eŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ yeɔ. (Luka 22:28-30) Awoɔ Kristofoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ hewalɛ ni amɛba Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi koni amɛbakwɛ. Kɛ́ amɛba lɛ, no tsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ etsɔ e-Bi Yesu Kristo nɔ efee koni adesai aná he sɛɛ lɛ. Dani abaaye Kaimɔ lɛ, atoɔ be ni ahãa wiemɔ krɛdɛɛ ko koni akɛwo mɛi hewalɛ ni amɛba Kaimɔ lɛ ni amɛya nɔ amɛkase Biblia lɛ.
31 Yehowa Odasefoi kɛ miishɛɛ kpaa bei ni amɛbuaa amɛhe naa kɛkpeɔ koni ‘amɛkanya amɛhe koni amɛjie suɔmɔ kpo ni amɛtsu nitsumɔi kpakpai’ lɛ gbɛ waa. (Heb. 10:24) Nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ damɔɔ nibii ni he hiaa wɔ yɛ mumɔŋ lɛ anɔ etoɔ kpeei ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe gbɛjianɔ. Aawo Yehowa tsuji fɛɛ kɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ hewalɛ koni amɛkabu gbɛjianɔ ni ato koni wɔkpe daa lɛ akɛ nɔ ko flɛflɛ. Kɛ́ Yehowa tsuji jɛ amɛtsuiŋ amɛtsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔɔ gbɛjianɔ ni Yehowa etsɔ esafo lɛ nɔ eto lɛ, ebaahã amɛfee ekome. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ebaahã wɔjie Yehowa yi ni wɔwo ehiɛ nyam.—Lala 111:1.