Sɔɔmɔ Krɔŋkrɔŋ Akɛ Weku
“Mikɛ Nyɔŋmɔ mlitsɔlɛi miikpanyɛ fai akɛ nyɛŋɔ nyɛ gbɔmɔtsei lɛ nyɛdamɔa shi akɛ afɔle ni hiɛ ka ni he tse ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ, ni nyɛjamɔ lɛ afee mumɔŋ jamɔ.”—Romabii 12:1.
1, 2. (a) Bɔni afee ni anyɛ atsu “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” ni sa hiɛ he nii lɛ, mɛɛ taomɔ nii esa akɛ ana yɛ weku ni ji Kristofoi lɛ ahe? (b) Tsɔɔmɔ naagbai komɛi ni baanyɛ aba Kristofoi aweku lɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ mli lɛ ekomɛi.
1 ABUƆ weku lɛ akɛ Kristofoi asafo lɛ shishijee. Kɛji akɛ suɔmɔ, toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ yɛ weku kuturuku lɛ mli ni amɛhiɛ hiɔ bɔ ni “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” ni amɛkɛ aaaha Yehowa lɛ he hiaa ha lɛ nɔ lɛ, ehaa weku lɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa Kristofoi asafo lɛ. (Romabii 12:1, NW) Nɔ ni he hiaa ji ni atswa weku ni tamɔ nɛkɛ ama shi ni abaa yi.
2 Nibii babaoo yɛ ni teɔ shi woɔ omanye ni Kristofoi awekui ni yɔɔ wɔgbii nɛɛ amli lɛ aaaye lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ be babaoo mli lɛ, wu lɛ kɛ ŋa lɛ nuɔ he akɛ ehe miihia ni amɛtao nitsumɔ bɔni afee ni amɛna nɔ ni sa ni amɛkɛye amɛbua weku lɛ. Kɛ shihilɛ lɛ ba nɛkɛ lɛ, wekui amli baanyɛ agbala. Yɛ bei komɛi amli lɛ, akɛni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ gbalaa mɔ bɔ ni esaaa hewɔ lɛ, weku lɛ baasumɔ akɛ amɛná heloo gbɛfaŋ nibii fe bɔ ni sa, moŋ fe ni amɛaabo Biblia mli ŋaawoo akɛ amɛtsuii anyɔ amɛmli yɛ “ŋmaa kɛ hehaa nii kɛkɛ” he lɛ. (1 Timoteo 6:8) Heyeli mumɔ kɛ bɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ shweɔ akɛ efee nɔ ni esumɔɔ moŋ fe ni amɛaatsu nii yɛ ekomefeemɔ mli lɛ hu ji nibii ni gbaIaa wekui amli fe ni eeebua amɛnaa yɛ he kome yɛ ekomefeemɔ mli. Bɔ fɛɛ bɔ ni nɔ ni naa amɛnɔ hewalɛ lɛ ji lɛ, gbɛ ko yɛ ni kɛji akɛ amɛtsɔ nɔ lɛ eeenyɛ eye ebua Kristofoi aweku lɛ babaoo.
3. Mɛɛ gbɛ ji nɔ ni awoɔ he ŋaa?
3 Atsɔɔ nɛkɛ gbɛ nɛɛ mli yɛ wiemɔ ni akɛha yɛ Mugɔŋ lɛ nɔ lɛ mli. Nuŋtsɔ Yesu kɛɛ akɛ: “Shi nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu, ni akɛ nii nɛɛ fɛɛ aaafata he aha nɛ.” (Mateo 6:33) Nɔ ni abaasusu he nɛɛ baakɔ nɛkɛ gbɛ nɛɛ he. Ewieŋ weku lɛ shihilɛ yɛ shia lɛ he, shi moŋ gbɛ pɔtɛɛ ni weku lɛ baanyɛ atsɔ nɔ ni amɛkɛtao Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu ni amɛdi nibii ni baaha miishɛɛ kɛ suɔmɔ aba Kristofoi aweku lɛ mli lɛ sɛɛ, nɔ ni baaha enyɛ ekɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” aha Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni sɛɛnamɔ aaaba he lɛ nɔ.
‘MAŊTSƐYELI LƐ TAOMƆ KLƐŊKLƐŊ’
4. Mɛɛ gboshinii ni wɔna hewɔ ni ehe hiaa akɛ atsɔse wɔ yɛ gbɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔsa Yehowa hiɛ lɛ? (Yeremia 10:23)
4 Kɛji akɛ nɔ ko ji klɛŋklɛŋ nɔ yɛ mɔ ko shihilɛ mli lɛ, belɛ no ji klɛŋklɛŋ nɔ̃ yɛ nii ni hiaa lɛ titri lɛ amli. Yesu kɛɛ: “Kɛji mɔ ko miisumɔ akɛ enyiɛ misɛɛ lɛ, ha ni ekwa ehe, ni ewo esɛŋmɔtso lɛ etere daa nɛɛ kɛnyiɛ misɛɛ.” (Luka 9:23) Dani mɔ ko aaanyɛ afee Yesu anɔkwa sɛɛnyiɛlɔ ni ekwa ehe lɛ biɔ ni mɔ lɛ atao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛlɛŋ. Bɔ ni wɔ jwɛŋmɔ kɛ tsui ni yeee emuu lɛ susuɔ nii ahe ehaa kɛjɛ fɔmɔ mli kɛyaa yɛ esha ni wɔna akɛ gboshinii lɛ hewɔ lɛ, esa akɛ atsɔse wɔ fɛɛ aloo atsɔɔ wɔ fɛɛ nɔ ni akpaa gbɛ yɛ wɔdɛŋ bɔni afee ni wɔnyɛ wɔsa Nyɔŋmɔ hiɛ. (1 Mose 8:21; Romabii 5:12) Esa akɛ atsɔɔ wɔ ni ‘wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ,’ ejaakɛ kɛ ka wɔ kome lɛ, wɔbaatao nibii ni wɔ diɛŋtsɛ wɔshweɔ ni wɔsumɔɔ lɛ klɛŋklɛŋ. No hewɔ lɛ Yehowa kɛ famɔ ni baa wɔ ŋɔɔ kɛtsɔɔ e-Wiemɔ lɛ nɔ ni kɛ gbɛtsɔɔmɔ kpakpa haa wɔ lɛ eha wɔ.
5. Te tsɔsemɔ he gbɛjianɔ ni Yehowa to kɛha blema Israelbii lɛ yaa shɔŋŋ ha tɛŋŋ yɛ 5 Mose 6:6-9?
5 Yehowa fa ewebii ni ehala amɛ, blema Israelbii lɛ, ni amɛtsɔɔ amɛbii lɛ emlai kɛ ekitai. Esa akɛ amɛhi tsɔɔmɔi lɛ amli yɛ shĩa, beni amɛshi shia, beni amɛjɔɔ amɛhe kɛ beni amɛtsuɔ nii. (5 Mose 6:6-9) Nakai tsɔsemɔ lɛ nɔŋŋ sa wekui ni yɔɔ ŋmɛnɛ yɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” ni amɛkɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ mli. Kɛji akɛ atsɔɔ wɔ akɛ wɔtao ‘Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ, wɔkaseɔ bɔ ni atsuɔ gbɛnaa nii ahe nii. Nɛkɛ gbɛnaa nii nɛɛ ekome ji nihamɔ loo gbɛfaŋnɔ-namɔ.
NIHAMƆ LOO GBƐFAŊNƆ-NAMƆ
6. (a) Mɛɛ nihamɔ loo gbɛfaŋnɔ-namɔ titri nɛkɛ wɔsusuɔ he yɛ biɛ lɛ? (b) Te gbɛnaa nii ni ka fɔlɔi anɔ lɛ da ha tɛŋŋ yɛ nihamɔ loo gbɛfaŋnɔ-namɔ he sane nɛɛ mli? (d) Mɛɛ gbɛtsii nii Bɔfo Paulo wie he yɛ 2 Korintobii 2:14-16, ni mɛɛ shihilɛ enɛ baanyɛ ekɛba mɛi komɛi anɔ?
6 Wɔsumɔɔɔ ni wɔwieɔ shishinumɔ ni yɔɔ nihamɔ yɛ heloo gbɛfaŋ nibii amli lɛ he babaoo, eyɛ mli akɛ ehe miihia hu kɛha anɔkwale miishɛɛnamɔ. (Bɔfoi 20:35) Nɔ ni wɔsusuɔ he lɛ ji gbɛfaŋnɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi aaaná koni wɔha amɛna hegbɛ lɛ ni amɛna hiɛnɔkamɔ ni Kristofoi yɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ eko. Sui kpakpai ni hi fe fɛɛ ni fɔlɔ baanyɛ atɛo yɛ ebi mli lɛ ateŋ ekome ji suɔmɔ ni eeená akɛ ekɛ mɛi krokomɛi aaaja Maŋtsɛyeli lɛ he “sanekpakpa lɛ.” Abaanyɛ ajɛ mra atsɔse gbekɛbii lɛ ‘ni amɛna gbɛfaŋnɔ yɛ mɛi krokomɛi ni amɛkɛ amɛ aaawie “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ he lɛ mli. (Mateo 24:14) Enɛ biɔ mɔdɛŋbɔɔ babaoo yɛ fɔlɔi lɛ agbɛfaŋ ejaakɛ bɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ yɔɔ lɛ jeee nɔ ni mɛi ni fa ni akɛhaa amɛ lɛ kpɛlɛɔ nɔ amrɔ nɔŋŋ aloo amɛsumɔɔ. Nɔ̃ hewɔ lɛ ji akɛ, Satan, “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ nyɔŋmɔ” lɛ eshwila gbɔmɛi lɛ ajwɛŋmɔŋ hiŋmɛi yɛ “Kristo anunyam sanekpakpa lɛ he.” (2 Korintobii 4:4, NW) Bɔfo Paulo wie wiemɔ ko ni kɔɔ nɛkɛ gbɛnaa nii nɛɛ ni wɔɔtsu he nii kɛ nɔ ni baajɛ mli aba lɛ he. Ekɛɛ akɛ: “Ehaa enilee ŋmajee lɛ tsɔɔ wɔ nɔ jeɔ kpo yɛ he fɛɛ he. Ejaakɛ Kristo ŋmajee kpakpa ji wɔ ha Nyɔŋmɔ yɛ mɛi ni ahereɔ amɛyiwala lɛ kɛ mɛi ni laajeɔ lɛ fɛɛ mli: mɛnɛɛmɛi lɛ wɔji gbele ŋma ni jeɔ kɛyaa gbele mli ha amɛ; shi mɛi krokomɛi lɛ, wɔji wala ŋma ni jeɔ kɛyaa wala mli ha amɛ.” (2 Korintobii 2:14-16. Today’s English Version) Naagba lɛ ji akɛ adesai ateŋ mɛi ni fa buɔ nɛkɛ sane ni he hiaa fe fɛɛ nɛɛ akɛ nɔ ko ni gbeɔ mɔ, nɔ ko ni amɛsumɔɔɔ. Ni aaana gbɛfaŋnɔ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ ni aaagbɛ ashwa gbɔmɛi ateŋ lɛ mli lɛ baanyɛ afee nɔ ni wa, nɔ ko ni kɛ tsuiŋdɔlɛ baa mɔ nɔ.
7. Mɛɛ hewalɛwoo he hiaa gbekɛbii bɔni afee ni amɛhi nɔ ni amɛkaseɔ lɛ mli?
7 Enɛ haa fɔlɔi ni ji Kristofoi lɛ anitsumɔ lɛ bafeɔ nɔ ni he hiaa waa yɛ amɛbii atsɔsemɔ koni amɛna gbɛfaŋnɔ yɛ nɛkɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ mli. Nɛkɛ sɔɔmɔ nɛɛ gbɛɔ Kristo he nilee ni haa mɛi fioo ko naa miishɛɛ lɛ eshwãa, shi eji nɔ ko ni mɛi pii kpooɔ. Hegbɛ kɛ gbɛnaa nii ka fɔlɔi anɔ akɛ amɛje shishi amɛtsɔse amɛbii mra yɛ shihilɛ mli bɔni afee ni no asaa amɛ ni ewula amɛ ni amɛna gbɛfaŋnɔ yɛ nɛkɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ mli, ni amɛgbɛ Kristo kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ amɛshwa kɛha mɛi krokomɛi. Yelikɛbuamɔ babaoo he miihia gbekɛbii ni amɛyoo akɛ, eyɛ mli akɛ mɛi pii buɔ anunyam sanekpakpa lɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ akɛ nɔ ni gbeɔ mɔ moŋ, shi esaaa akɛ obalaŋtai ni jajeɔ “sanekpakpa” lɛ laajeɔ amɛmiishɛɛ kɛ ekaa ni amɛyɔɔ lɛ. Asaŋ esaaa akɛ amɛnijiaŋ jeɔ wui ni amɛkpaa gbɛfaŋnɔ ni amɛnaa yɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” ni amɛkɛhaa Yehowa lɛ mli.—1 Korintobii 9:16, 17.
8. (a) Te nɔkwɛmɔ nɔ ni fɔlɔ lɛ aaafee lɛ he hiaa ha tɛŋŋ yɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ he nitsumɔ mli? (b) Mɛni hewɔ ehi akɛ fɔlɔi aaana gbɛfaŋnɔ diɛŋtsɛ yɛ nɛkɛ tsɔsemɔ nɛɛ mli lɛ?
8 Ebafeɔ faŋŋ amrɔ nɔŋŋ akɛ gbɛnaa nii ni tsii ni hiɔ shi daa ka fɔlɔi lɛ anɔ akɛ amɛjie ekaa kɛ hetuu-kɛhamɔ ni amɛyɔɔ kɛtsɔ daa gbɛfaŋnɔ ni amɛnaaa yɛ Maŋtsɛyeli akɛ he sane lɛ jajemɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ kpo amɛtsɔɔ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛshihilɛ mli. Esa akɛ amɛha efee amɛshihilɛ gbɛ lɛ fa akɛ amɛkɛ amɛbii baahi shi yɛ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ lɛ mli, amɛkɛ amɛbii akaha mɛi krokomɛi, ni amɛkwɛ amɛnɔ yɛ be fɛɛ mli. Mɔ ko nyɛŋ atsu nɛkɛ gbɛnaa nii nɛɛ he nii aha amɛ. Nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa ni wɔɔfee lɛ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔtɛo otii kɛ yiŋtooi ni ja yɛ gbekɛbii amli. Kaimɔ Ŋmalɛ naa famɔ nɛɛ: “Tsɔɔmɔ gbekɛ gbɛ ni sa akɛ etsɔ nɔ, ni kɛ egbɔ hu lɛ ejeŋ nɔ.” (Abɛi 22:6) Bɔni afee ni akɛ tsɔsemɔ ni sa aha lɛ, esa akɛ tsɛ lɛ loo nyɛ lɛ, aloo kɛ aaahi lɛ mɛi enyɔ lɛ fɛɛ kɛ amɛbii ahi shi. Esa akɛ amɛna “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ mli gbɛfaŋnɔ akɛ weku.
9. Tsɔɔmɔ sɛɛnamɔi enyɔ ni jɛɔ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ ni akɛ he woɔ mli lɛ mli baa lɛ.
9 “Sanekpakpa” nɛɛ ni akɛ mɛi krokomɛi jaa lɛ kɛ sɛɛnamɔi baa, kɛfata mɔ tsui ni nyɔɔ emli lɛ he, akɛni ele akɛ eefee nɔ ni Yehowa efã hu lɛ hewɔ. Ekɛ otii ni sa ni abaanyɛ atsu he nii ni nine ashɛ nɔ yɛ shihilɛ mli haa gbekɛbii. Otii ni nɔ ko nɔ ko bɛ mli ni obalaŋtai Iɛ ateŋ mɛi ni fa diɔ sɛɛ lɛ kɛ miishɛɛ diɛŋtsɛ ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ haaa amɛ. Oti ni saa Yehowa hiɛ ni atiuɔ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli bahaa mɔ, ni no ji oti ni sa fe fɛɛ. Yɛ be mli ni je lɛ fɛɛ taoɔ tsui ni nyɔɔ mɔ mli lɛ, wekui ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ anine baanyɛ ashɛ enɛ nɔ kwraa kɛji akɛ amɛaamɔ mli moŋ lɛ. Gbɛi sɔrɔtoi babaoo ni aaatsɔ nɔ ana tsui ni nyɔɔ mɔ mli yɛ.—Efesobii 5:15, 16.
GBƐGBAMƆ SƆƆMƆ LƐ
10. Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ awo hewalɛ yɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ he yɛ Kristofoi aweku lɛ mli, ni mɛɛ sɛɛnamɔ baajɛ mli aba?
10 Yɛ 1980 sɔɔmɔ afi lɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi fe 137,000 ji mɛi ni na be fɛɛ sɔɔmɔ, gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ ko yɛ jeŋ fɛɛ. Nɛkɛ gbɔmɛi aŋkroaŋkroi nɛɛ atsui nyɔ amɛmli babaoo yɛ gbɛfaŋnɔ ni amɛna kɛmɔ shi yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ jajemɔ mli lɛ hewɔ. Nɛkɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ ha amɛnine shɛ Yehowa dɛŋ jɔɔmɔ babaoo nɔ. Yɛ bei komɛi amli lɛ, weku lɛ mlibii baanyɛ ato gbɛjianɔ ni amɛteŋ mɔ kome kɛ ehe awo be fɛɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli. Ekolɛ enɛ baabi ni amɛteŋ mɔ kome asha afɔle nɛkɛ yɛ gbɛ ko nɔ shi nyɔmɔwoo ni jɛɔ mli baa lɛ sa enɛ jogbaŋŋ. Ani osusu gbɛfaŋnɔ ni ekolɛ nyɛ weku lɛ mlibii lɛ ateŋ mɔ kome aaanyɛ ana yɛ nɛkɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ fã lɛ mli lɛ he? Oshijafoi kɛ mɛi ni amɛbote gbalashihilɛ mli ni amɛbɛ bii lɛ ateŋ mɛi pii ni jeɔ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ shishi, klɛŋklɛŋ lɛ akɛ gbɛgbalɔi awalɔ, kɛkɛ lɛ akɛ daa loo gbɛgbalɔi krɛdɛɛ lɛ naa akɛ hegbɛ po yɛ kɛha amɛ ni amɛbaanyɛ amɛlɛɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli kɛya “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ gbɛhei krokomɛi amli.
WƆSƐƐ SANEKPAKPA SHIƐMƆ SƆƆMƆ
11. (a) Mɛɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ fai krokomɛi mɛi pii kɛ amɛhe ewo mli? (b) Mɛɛ sɛɛnamɔ ejɛ enɛ mli eba yɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ he nitsumɔ mli?
11 Nɔ ni fe afii 38 nɛ ni Buu-Mɔɔ Biblia Gilead Skul lɛ ehi shi, ni eetsɔse ni eewula gbɔmɛi koni amɛya maŋsɛɛ shikpɔji anɔ hé ni amɛnyɛ ‘amɛtao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ’ yɛ. Tsɛmɛi akɛ nyɛmɛi Kristofoi pii ejie suɔmɔ ni amɛyɔɔ lɛ kpo akɛ amɛaaŋmɛɛ amɛbii ni kulɛ amɛaanyɛ amɛhi amɛmasɛi lɛ ahe koni amɛwo amɛ hewalɛ ni amɛlɛɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli koni amɛwa mɛi krokomɛi yɛ maŋsɛɛ shikpɔji anɔ. Nyɛmimɛi hii kɛ yei oshijafoi akpei abɔ kɛ mɛi ni amɛbote gbalashihilɛ mli anine eshɛ jɔɔmɔ ni ji hegbɛ ni anaa akɛ he woɔ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ mli gbɛfaŋnɔ. Akɛ mumɔŋ jɔɔmɔi babaoo eduro amɛ yɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ fa nɛɛ mli, ni amɛnyɛ amɛye amɛbua yɛ “sanekpakpa” lɛ gbɛɛ kɛ shwamɔ lɛ mli kɛtee shikpɔji ni yɔɔ shɔŋŋ shɔŋŋ lɛ anɔ. Kɛbashi ŋmɛnɛ gbi nɛɛ po mɛi ni gbe nikasemɔ naa klɛŋklɛŋ kɛjɛ Gilead Skul lɛ mli lɛ yɛ lolo ni amɛmiisɔmɔ yɛ maŋsɛɛ shikpɔji anɔ, ni hei pii yɛ ni amɛji mɛi ni amɛtsɔmɔ akulashiŋi kɛha nitsumɔ ni amɛje shishi afii nyɔŋma nyɔŋmai abɔ ni eho lɛ. Yɛ be mli ni nyɛtsuɔ nyɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ he nii akɛ weku lɛ, ani nyɛbaanyɛ nyɛwo nyɛ bii lɛ ateŋ mɔ ko hewalɛ ni esusu nɛkɛ sɔɔmɔ nitsumɔ nɛɛ he lo?—Maleaki 3:10.
BETEL SƆƆMƆ
12. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ Betel baanyɛ ana yɛ wekui komɛi ‘asɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ’ lɛ mli?
12 Betel shiai yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ he fɛɛ he yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nine nitsumɔ hei lɛ ni obalahii kɛ obalayei ni amɛjɔɔ amɛwala nɔ kwraa baanyɛ asɔmɔ amɛ-Bɔlɔ lɛ yɛ amɛbalahiiaŋ kɛ amɛbalayeiaŋ gbii lɛ amli yɛ jɛmɛ. (Jajelɔ 12:1) Nɛkɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ hu kɛ miishɛɛ babaoo bahaa mɛi ni he saa kɛhaa enɛ lɛ, ejaakɛ amɛsɔmɔɔ amɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni kɛ amɛhe ewo shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ. Ájɔɔ wekui pii akɛni ámɛna hegbɛ akɛ amɛmiina amɛbii loo wekumɛi ni miisɔmɔ yɛ Betel shia lɛ mli lɛ hewɔ. Yɛ be mli ni nɛkɛ be fɛɛ sɔɔmɔ nɛɛ haaa mɔ ko ana hegbɛ ni ekɛ ehe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli tamɔ bɔ ni gbɛgbalɔi loo maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi lɛ tsuɔ lɛ lɛ, kɛ̃lɛ, mɛi ni sɔmɔɔ yɛ Betel lɛ naa shia kɛ shia shiɛmɔ lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ gbɛɛ kɛ shwamɔ mli gbɛfaŋnɔ. (Bɔfoi 20:20) Agbɛnɛ hu amɛkɛ sɔɔmɔi ni he hiaa ni yeɔ ebuaa ni no haa jeŋ fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yaa hiɛ lɛ haa.
MƐNI JI NƆ NI OBAAFEE?
13. Mɛɛ hegbɛ yɔɔ lolo ni ka shi ha Kristofoi awekui?
13 Beni Paulo ŋmaa wolo eyaha Korinto asafo lɛ, eŋma akɛ ebaahi shi yɛ Efeso be fioo, ejaakɛ ‘ágbele shinaa agbo ni kɛ mɔ yaa nitsumɔi babaoo mli afɔ shi aha lɛ.’ (1 Korintobii 16:9) Agbele shinaa agbo ko hu afɔ Yehowa webii ahiɛ ŋmɛnɛ, “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ,” ni agbele naa. Gbii ni Biblia mli gbalɛi babaoo ni kɔɔ “naagbee be” lɛ he yɛ be mli ni abaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ ni akɛye odase lɛ baa mli yɛ naagbee lɛ mli wɔyɔɔ nɛɛ. (Daniel 12:4; Mateo 24:14) Mɛni ji nɔ ni Kristofoi awekui ni ji Yehowa Odasefoi lɛ baafee? Hiamɔ lɛ yɛ, ejaakɛ be lɛ faaa. Gbɛjianɔtoo lɛ yɛ, ejaakɛ Yehowa kɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ kɛ woji sɔrɔtoi babaoo eha kɛtsɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ nɔ koni nomɛi ahe aba sɛɛnamɔ aha mɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ. (Mateo 24:45-47) Wekui lɛ yɛ, ni Yehowa etee nɔ ekɛ akpei babaoo ebafata mɛi ni naa Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ jajemɔ mli gbɛfaŋnɔ lɛ ahe.—Okɛto Yesaia 60:22 he.
14. (a) Mɛɛ sanebimɔi ni kɔɔ enɛ he wekui baanyɛ abi amɛ diɛŋtsɛ amɛhe? (b) Te ebaa lɛ tɛŋŋ ni aaanyɛ asusu wɔhe akɛ wɔsa akɛ wɔnaa “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ mli gbɛfaŋnɔ?
14 No hewɔ lɛ sanebimɔ lɛ ji: Mɛni ji nɔ ni ofeɔ? Ani nyɛmiimɔ hegbɛ ni nyɛyɔɔ bianɛ lɛ mli, ákɛ weku kɛ agbɛnɛ aŋkroaŋkro, koni nyɛkɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” aha Bɔlɔ lɛ? Ani oowo mɛi krokomɛi ahewalɛ ni amɛfee nakai? Ani oweku lɛ ji wekui ni yɔɔ asafo lɛ mli ni yeɔ odase akɛ atswa amɛ ama shishitoo ni ma shi shiŋŋ nɔ, ni miisumɔ ni amɛwo Maŋtsɛyeli lɛ yibii lɛ eko? Yɛ be mli ni Paulo wieɔ tsofa kɛ ŋma ni jeɔ ŋma ni gbɛɔ shwaa mɛi ni ahereɔ amɛ yiwala lɛ kɛ mɛi ni laajeɔ lɛ fɛɛ ateŋ lɛ he lɛ, ekɛ fata he akɛ: “Belɛ, namɔ sa kɛha nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ? Wɔtamɔɔɔ mɛi pii ni tsuɔ Nyɔŋmɔ shɛɛ sane lɛ he nii tamɔ guɔ nii ko ni jara waaa lɛ; shi akɛni Nyɔŋmɔ etsu wɔ hewɔ lɛ, wɔkɛ anɔkwayeli wieɔ yɛ ehiɛ akɛ Kristo tsuji.”—2 Korintobii 2:16, 17, TEV.
15, 16. (a) Mɛɛ gbɛ mɛi komɛi baanyɛ atsɔ nɔ ni amɛha gbɛfaŋnɔ ni amɛnaa yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii ni amɛaaha eya hiɛ lɛ ashwere yɛ? (b) Mɛni ji “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” ni aaaha eya hiɛ lɛ mli jɔɔmɔi lɛ?
15 Akɛni wɔhaa suɔmɔ, toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ shwereɔ yɛ weku kuturuku lɛ mli, kɛtsɔ Maŋtsɛyeli lɛ taomɔ klɛŋklɛŋ’ ákɛ nɔ ni he hiaa titri, kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ shi ni wɔtaraa ni wɔbuɔ enɛɛmɛi ahe akɔntaa nɔ hewɔ lɛ, wekui ni ji Kristofoi baana akɛ amɛbaanyɛ amɛha gbɛfaŋnɔ ni amɛnaa yɛ shɛɛ sane ni he hiaa fe fɛɛ ‘ni amɛjajeɔ yɛ shikpɔŋ nɔ, ni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni ato ama shi lɛ he “sanekpakpa” lɛ aya hiɛ ni efa babaoo. Yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ yɛ ekomefeemɔ mli yɛ anɔkwayeli mli hewɔ lɛ, Yehowa jɔɔmɔ baatsɔ amɛnɔ̃, ni ekɛ piŋmɔ ko fataaa jɔɔmɔi ni ekɛhaa lɛ he.—Abɛi 10:22.
16 Mɛni hewɔ nyɛtaraaa shi akɛ weku, ni nyɛsusu nɔ ni nyɛfeɔ kɛ nɔ ni nyɛbaanyɛ nyɛfee lɛ he? Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ anɔkwayeli baanyɛ wɔteŋ mɛi pii anɔ ni wɔkpɛlɛ nɔ akɛ kɛji akɛ wɔkɛ mɔdɛŋbɔɔ fioo wo mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔlɛɛ gbɛfaŋnɔ ni wɔ weku lɛ naa yɛ Yehowa “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” nɛɛ mli lɛ mli. Kaimɔ akɛ Yehowa biii ni wɔfee babaoo fe bɔ ni sa. Esa akɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ, kɛha wɔ weku kɛ agbɛnɛ adesai fɛɛ atsirɛ wɔ ni wɔpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔmli wɔkwɛ ni wɔle nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee. Susumɔ ‘osɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ’ lɛ, onunyam sɔɔmɔ ákɛ Kristo kaselɔ lɛ fãi krokomɛi fɛɛ lɛ ahe. (2 Korintobii 4:7) Okɛ sane lɛ afɔ Yehowa hiɛ yɛ sɔlemɔi mli, ni obi gbɛtsɔɔmɔ kɛ yelikɛbuamɔ yɛ mɔdɛŋ ni obɔɔ lɛ mli. Jɔɔmɔi lɛ fa babaoo bianɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli, ni wala he hiɛnɔkamɔ ni ji wala diɛŋtsɛ yɛ kɛha wɔsɛɛ be, yɛ Nyɔŋmɔ nibii agbɛjianɔtoo hee lɛ mli.a—Mateo 25:34; 1 Timoteo 6:6, 17-19.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ October 15, 1981 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli
SAJI OTII NI WEKU LƐ BAASUSU HE
• Yɛ Yesu wiemɔi ni yɔɔ Mateo 6:33 ni wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔkɛtoɔ wɔhe lɛ sɛɛ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wekui asusu ekome ni amɛaafee ni amɛkɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ atsu nii lɛ ahe?
• Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ona gbɛfaŋnɔ babaoo yɛ weku lɛ gbɛjianɔtoo ni amɛtsɔɔ gbekɛbii anii ni amɛna Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni amɛkɛ mɛi krokomɛi aaaja lɛ mli gbɛfaŋnɔ?
• Mɛɛ tsakemɔi ni sa osusuɔ akɛ obaanyɛ ofee yɛ eweku lɛ mli bɔni afee ni gbekɛbii ana gbɛfaŋnɔ babaoo yɛ nitsumɔ nɛɛ mli?
• Mɛɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ fai krɛdɛɛi komɛi baanyɛ afee otii ni sa kɛha bo loo eweku lɛ mlinyo ko?
• Mɛɛ gbɛ oweku lɛ aaanyɛ atsɔ nɔ atsu nii yɛ ekomefeemɔ mli koni kɛ hooo lɛ nyɛteŋ mɔ kome nine ashɛ oti nɛɛ nɔ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]
Obalaŋtai baanyɛ akase nibii ni he hiaa ni kɔɔ gbɛfaŋnɔ-namɔ loo nihamɔ he yɛ be mli ni amɛfataa amɛfɔlɔ ni naa Kristofoi asane lɛ kɛhamɔ mli gbɛfaŋnɔ lɛ he lɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]
Obalayei babaoo ni kɛ amɛweku lɛ naa “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ mli ŋɔɔmɔ lɛ naa miishɛɛ yɛ sɔɔmɔ ni amɛkɛhaa akɛ be fɛɛ gbɛgbamɔ sɔɔlɔi lɛ mli
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 14]
Sɔɔmɔ yɛ Betel shia lɛ baaha mɔ tsui anyɔ emli waa. Eji gbɛfaŋnɔ ni anaa yɛ jeŋ fɛɛ “sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ mli