Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w82 9/1 bf. 3-5
  • “Je Lɛ Naagbee”​—Nɔ Ko Ni Esa Akɛ Akpa Gbɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Je Lɛ Naagbee”​—Nɔ Ko Ni Esa Akɛ Akpa Gbɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nɔ Hewɔ Ni Esa Akɛ “Jeŋ” Momo Lɛ Aya
  • JEŊ NILEE HE GBEYEISHEMƆ LƐ BƐ MLI
  • JALƐ “SHIKPƆŊ HEE”​—YƐ MƐƐ GBƐ NƆ?
  • BƆ NI AAFEE AJE MLI
  • Akpekpei Ni Yɔɔ Wala Mli Bianɛ Gboiŋ Gbi Ko Gbi Ko Kɛjɛŋ Wɔshikpɔŋ Lɛ Nɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
  • Ani Je Nɛɛ Baaba Naagbee?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2021
  • Ani Je Nɛɛ Baaya nɔ Ahi Shi?
    Ani Je Nɛɛ Baaya nɔ Ahi Shi?
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
w82 9/1 bf. 3-5

“Je Lɛ Naagbee”​—Nɔ Ko Ni Esa Akɛ Akpa Gbɛ

“SHIKAHELƐTEMƆ kɛ jeŋba mli saji ni mliwawai, tai, mɔdɛŋ ni abɔɔ koni agbe gbɔmɛi, mɛi ni amɔmɔɔ amɛ atoɔ ekãa naa, tawuu nii afeemɔ he akaŋshii, amanehulu ni hɔmɔ kɛ gbɔmɛi ni taoɔ abobaa he kɛbaa​—adesa weku lɛ he miiye diɛŋtsɛ. . . . Shi jeŋ ko naagbee etsɔɔɔ je lɛ naagbee diɛŋtsɛ.” Nɛkɛ ji bɔni Paris Adafitswaa wolo Le Monde lɛ wie yɛ saneyitso ni ji “Apocalypse Now?” yɛ Ŋleshi wiemɔ mli lɛ shishi.

Mɔ ni ŋma nɛkɛ wiemɔi nɛɛ lɛ etsɔɔ Biblia jwɛŋmɔ yɛ saji ahe yɛ gbɛ ni ekolɛ ele aloo eleee nɔ. Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ akɛ jeŋ ko, kɛ shishinumɔ akɛ “nibii agbɛjianɔtoo” ko) baanyɛ aba enaagbee ni akpataaa je lɛ (ni ji shikpɔŋ lɛ kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ nɔ) lɛ ahiɛ. Agbɛnɛ hu taakɛ wɔbaana lɛ, shihilɛi ni nakai French adafitswaa wolo lɛ tsi ta akɛ nɔ ni yeɔ odase akɛ “adesa weku lɛ he miiye diɛŋtsɛ” lɛ ji nibii ni agba afɔ shi yɛ Biblia lɛ mli akɛ okadi ni tsɔɔ akɛ amrɔ nɛɛ wɔyɛ yiwalɛ “nibii agbɛjianɔtoo” nɛɛ “naagbee” lɛ mli diɛŋtsɛ lɛ fa, ni ákɛ wɔbɛŋkɛ “yinɔ” kroko ni baafee sɔrɔto kwraa lɛ agbo naa​—“nibii agbɛjianɔtoo” hee ko.

Nɔ Hewɔ Ni Esa Akɛ “Jeŋ” Momo Lɛ Aya

Wiemɔ “je lɛ naagbee” ni haa mɛi sheɔ gbeyei waaa lɛ ji wiemɔ ko ni ejaaa, aloo nɔ ni atsɛ́ɔ ni ejaaa ni Kristendom shiɛlɔi kɛtsu nii koni amɛkɛwo gbɔmɛi ahe gbeyei ni amɛfi amɛ sɔlemɔ gbɛjianɔtoi lɛ asɛɛ. Shishijee Hela wiemɔ lɛ shishi diɛŋtsɛ ji “nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee.” No hewɔ lɛ, mɔ ko baabi akɛ: Mɛni hewɔ esa akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ alaaje?

Shishijee yiŋtoo lɛ ji akɛ enɛ ji Nyɔŋmɔ yiŋtoo. Mɛni hewɔ? Kɛjɛ be mli nii eba shihilɛ mli, yɛ Noa gbii lɛ amli nu afua lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ efite aahu kɛshɛ he ni ehiii kwraa dɔŋŋ. (1 Mose 10:​8-12; 11:​1-9) Jeee Yehowa Nyɔŋmɔ bɔ lɛ nakai. Shi moŋ nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli nɔyelɔi” lɛ etee nɔ ehao Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ ni ámɛwa amɛyi po. (1 Korintobii 2:​6, NW) Ni ebɛ naakpɛɛ tsɔ, ejaakɛ bɔfo Paulo tsɛɔ Satan akɛ “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ nyɔŋmɔ.” (2 Korintobii 4:​4, NW) Kɛji akɛ “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli onukpai lɛ” ji mɛi ni “sɛŋ anunyam nuŋtsɔ,” Kristo Yesu lɛ, belɛ esa akɛ gbɛjianɔtoo ni tamɔ nɛkɛ alaaje.​—1 Korintobii 2:​8, NW.

Ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ gbɛjianɔtoo lɛ ejie ehe kpo babaoo kɛtsɔ esha, jalɛsaneyeli ni bɛ kɛ atua ni atseɔ ashiɔ Nyɔŋmɔ kɛ esuɔmɔnaa nii ni faa babaoo nɛɛ mli. Eha jalɛsane ni ayeee, yiwaa kɛ basabasafeemɔ eshwere​—yɛ aŋkroaŋkroi kɛ majimaji ateŋ. Biblia lɛ tsɛɔ lɛ “ŋmɛnɛŋmɛnɛ yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo.” (Galatabii 1:​4, NW) Enyɛŋ etsake, no hewɔ lɛ esa akɛ eya!

JEŊ NILEE HE GBEYEISHEMƆ LƐ BƐ MLI

Shi no etsɔɔɔ shibɔlemɔ ŋulami Shikpɔŋ lɛ naagbee. Taakɛ wɔle lɛ, jeŋ nilelɔi etsɔɔ “amanehului ni baajɛ ŋwɛiniiaŋ aba shikpɔŋ nɔ lɛ he gbeyeishemɔ.” Shi kɛ̃lɛ, nɛkɛ gbeyeishemɔ nɛɛ ji nibii ni baanyɛ aba, lɛ ahe susumɔ kɛkɛ, shi asusuuu nibii ni he hiaa fe fɛɛ ni kɔɔ jeŋ muu fɛɛ he lɛ he: Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ.

Pierre-Paul Grassé, French Academy of Science lɛ mlinyo lɛ jaje akɛ:

“Jeee adesa jwɛŋmɔ lɛ kɛ adebɔɔ mli gbɛjianɔtoo kpakpa lɛ ba, ni asaŋ jeee hewalɛi ni naa nii kɛyaa shɔŋŋ ko hu to. Dabi, eji anɔkwale ni jeŋ nilelɔi kɛ akɔntaabulɔi kpanakui tamɔ Planck kɛ Einstein nu shishi jogbaŋŋ. Gbɛjianɔtoo kpakpa ni yɔɔ lɛ haa atsɔɔ hiɛ aleɔ akɛ nilee ni toɔ nibii agbɛjianɔ yɛ. Nilee nɛɛ nyɛŋ afee mɔ ko mɔ ko akɛ Nyɔŋmɔ nɔ.”

Jeŋ nilelɔi babaoo miimu sane naa akɛ jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ aaakpɛlɛ nɔ akɛ Bɔlɔ nilelɔ ko yɛ shihilɛ mli moŋ fe ni aaabɔ mɔdɛŋ atsɔɔ jeŋ muu fɛɛ mli kɛtsɔ wiemɔ “trukaa” nɔ.

Akɛni Nyɔŋmɔ yɔɔ shihilɛ mli hewɔ lɛ, sanebimɔ lɛ ji akɛ: Mɛni ji eyiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ? E-Wiemɔ, Biblia lɛ haa hetoo: “Bɔ ni Yehowa, mɔ ni bɔ ŋwɛi lɛ, Nyɔŋmɔ, mɔ ni shɔ shikpɔŋ lɛ, ni efee, ni ekɛma shi, ni ebɔɔɔ lɛ efolo, shi eshɔ lɛ ni ahi nɔ lɛ kɛɛ nɛ: Mi ji Yehowa, ni mɔ ko mɔ ko bɛ sɛɛ dɔŋŋ!” (Yesaia 45:18) Yehowa Nyɔŋmɔ ebɔɔɔ shikpɔŋ lɛ kɛ yiŋtoo akɛ ni ekpata hiɛ yɛ sɛɛ mli. (Lala 104:⁠5) Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ ji ni hii kɛ yei ni ji adesai ni ji jalɔi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha esuɔmɔnaa nii “ahi nɔ.” No tsɔɔ nɔ hewɔ ni Yesu tsɔɔ Kristofoi lɛ ni amɛsɔle nɛkɛ lɛ mli: “Wɔ Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ha ogbɛi lɛ he atse. Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba. Ha afee osuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ hu, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.”​—Mateo 6:​9, 10, NW.

JALƐ “SHIKPƆŊ HEE”​—YƐ MƐƐ GBƐ NƆ?

Akɛni aha ale akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ “mɔ ni shɔ shikpɔŋ lɛ,” “ni efee ni ekɛma shi” lɛ yɛ yiŋtoo ni atsɔɔ mli faŋŋ kɛha shibɔlemɔ ŋulami ni wɔyɔɔ nɔ nɛɛ hewɔ lɛ, nɔ ni eshwɛ ji ni wɔbaanu nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ be mli ni ewieɔ “shikpɔŋ hee” ni “jalɛ hiɔ mli” lɛ shishi.​—2 Petro 3:⁠13,

Eka shi faŋŋ akɛ shiwoo “shikpɔŋ hee” lɛ nyɛŋ afee shibɔlemɔ ŋulami hee. Abaanyɛ atsɔ nɔ ni yɔɔ Petro wolo ni ji enyɔ lɛ mli lɛ nɔ ale bɔ ni etsɔɔ diɛŋtsɛ yɛ nilee mli. Ákɛ nɔ ni baaba dani abaato jalɛ “shikpɔŋ hee” lɛ ama shi lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Petro wie Noa gbii lɛ amli nu afua lɛ he. Etsi ta akɛ “ni shikpɔŋ [Hela, ge] hu jɛ nu mli, ni etsɔ nu mli ebama shi yɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ naa; no mɛi nɔŋŋ nɔ etsɔ ni nu ŋɔ no be lɛŋ je lɛ [Hela, koʹsmos] ni ehiɛ kpata lɛ.”​—2 Petro 3:​5, 6.

Mɛɛ “je” hiɛ kpata yɛ Nu Afoa lɛ mli lɛ? No mli lɛ Petro etsɔ hiɛ eŋma yɛ nakai wolo lɛ nɔŋŋ mli akɛ: “[Nyɔŋmɔ] eŋɔɔɔ blema je [koʹsmos] lɛ he ekeee lɛ, shi moŋ Noa ni ji jalɛ shiɛlɔ, mɔ ni gbe yi fee mɛi kpaanyɔ lɛ kɛkɛ yi ebaa, ni ekɛ nu afua lɛ ba mɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ aje [koʹsmos] lɛ nɔ.” (2 Petro 2:⁠5) No hewɔ lɛ “mɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ aje” lɛ ba naagbee kɛtsɔ Nu Afua lɛ nɔ. Shi kɛ̃lɛ, shikpɔŋ lɛ kɛ adesai fioo ko je mli.a Adesai yiwalɔi ni leee Nyɔŋmɔ lɛ ji mɛi ni akpata amɛhiɛ, jeee shibɔlemɔ ŋulami Shikpɔŋ lɛ.

Nakai nɔŋŋ hu Petro tee nɔ ewie yɛ okadi “shikpɔŋ” ni damɔ shi kɛha adesai aweku ni amɛfite kɛjɛ nu afua lɛ sɛɛ kɛbaa nɛɛ he akɛ: “Shi ŋwɛi kɛ shikpɔŋ ni yɔɔ nɛɛ, lɛ nɔŋŋ ewiemɔ akɛto amɛ aha la, ni akɛ amɛ eto kɛyashi kojomɔ kɛ gbɔmɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ ahiɛkpatamɔ gbi lɛ nɔ.” (2 Petro 3:⁠7) Hɛɛ, taakɛ shibɔlemɔ ŋulami Shikpɔŋ lɛ je “mɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ aje lɛ” ni tsɔ Nu Afua lɛ hiɛ lɛ hiɛkpatamɔ lɛ mli lɛ, nakai nɔŋŋ hu ebaaje “la” aloo “hiɛkpatamɔ” ni akɛbaaba “gbɔmɛi ni kwa” Nyɔŋmɔ lɛ kɛ amɛ nɔyelii anɔ lɛ mli. Nɛkɛ sɛɛkpee bii nɛɛ kɛ adesa yiwalɔi aweku ni amɛyeɔ amɛnɔ lɛ feɔ okadi “ŋwɛi kɛ shikpɔŋ ni yɔɔ nɛɛ” lɛ.​—Okɛto Kpojiemɔ 21:8 he.

Petro kɛfata he akɛ: “Shi yɛ [Nyɔŋmɔ], eshiwoo lɛ naa lɛ, wɔmiikwɛ ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli lɛ gbɛ.” Eka shi faŋŋ akɛ ekɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ miitsɔɔ jalɛ nɔyeli hee (Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli ni yɔɔ Kristo shishi lɛ) kɛ adesa weku hee.​—2 Petro 3:⁠13.

BƆ NI AAFEE AJE MLI

Yɛ be mli ni adesai ni kaseɔ wɔsɛɛ be he nii lɛ yeɔ awerɛho akɛni amɛbɛ jwɛŋmɔ kpakpa yɛ shikpɔŋ lɛ kɛ adesai awɔsɛɛ be he lɛ, Kristofoi ni heɔ Biblia lɛ amɛyeɔ diɛŋtsɛ ni amɛnyiɛɔ sɛɛ lɛ hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa diɛŋtsɛ. Amɛmaa “okadi” ni Yesu wie he etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ amɛkwɛ akɛ amɛaana lo lɛ yɛ naagbai ni eba shikpɔŋ nɔ kɛjɛ 1914 lɛ mli. Yesu kɛfata he akɛ: “Shi beni nibii nɛɛ aaatsɔ naa shi lɛ, no lɛ nyɛkwɛa ŋwɛi ni nyɛholea, nyɛyitsei anɔ, ejaakɛ nyɛkpɔmɔ lɛ miibɛŋkɛ. . . . beni nyɛaana akɛ nibii nɛɛ etsɔ naa shi lɛ, nyɛnaa nyɛlea akɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ eshɛ eta. No hewɔ lɛ nyɛsraa be fɛɛ be ni nyɛsɔlea, koni nyɛnyɛ nii ni baaba, nɛɛ fɛɛ mli nyɛje.”​—Luka 21:​10, 11, 25, 26, 28, 31, 36; Mateo 24:​3, 7-13.

Yehowa Odasefoi jeee ‘amanehulu he gbalɔi’ shi moŋ amɛmiitswa saji ni hi fe fɛɛ lɛ ahe adafi akɛ, be eshɛ ni Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ baahe shikpɔŋ lɛ nɔ yeli. Amɛmiiha Yesu gbalɛ wiemɔi nɛɛ aba mli: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ ni eyɔɔ nɔ lɛ fɛɛ nɔ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase, ni no dani naagbee [telos] lɛ baaba.” (Mateo 24:14) Nakai “naagbee” lɛ baatsɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ yiwaIɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ hiɛkpatamɔ, jalɛsane ni ayeee, nɔnyɛɛ, yiwalɛ, tai, hɔmɔ, helai anaagbee​—hɛɛ piŋmɔ kɛ gbele diɛŋtsɛ naagbee!​—Kpojiemɔ 21:​1-5.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, “je nɛŋ naagbee” lɛ jeee nɔ ko ni esa akɛ ashe no gbeyei. Shi moŋ eji nii ni esa akɛ akpa gbɛ, ejaakɛ ekɛ jalɛ nibii agbɛjianɔtoo hee baaba shikpɔŋ fɛfɛo nɛɛ ni Nyɔŋmɔ ‘kɛma eshishitoo nii anɔ koni ekahoso gbi ko gbi ko’ lɛ nɔ.​—Lala 104:⁠5.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛha jeŋ muu fɛɛ nu afua lɛ he odase lɛ, kwɛmɔ wolo, Is the Bible Really the Word of God? ni Watchtower Asafo lɛ fee lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Be eshɛ ni Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ baaye shikpɔŋ lɛ nɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje