Jiemɔ Bɔ Ni Okɛ Hehiamɔ Shweɔ akɛ ooojaje sanekpakpa lɛ otsɔɔ lɛ kpo
“Miishwe akɛ . . . majaje sanekpakpa Iɛ hu matsɔɔ nyɛ.”—ROMABII 1:15, NW.
1, 2. Te gbɔmɛi feɔ amɛ nii amɛbaa tɛŋŋ beni hiamɔ ko ete shi trukaa lɛ?
“AMƐJƐ he fɛɛ he amɛba . . . gbɔmɛi ohai abɔ ni ejɛ amɛtsui mli amɛkɛ amɛhe eha miiho kɛmiiba maŋ nɛɛ nɔ, amɛkɛ tsɔnei ni niyenii kɛ hehaa nii eyimɔ amɛ obɔbɔ bashɛ, amɛmamɔ abobaa hei ni amɛteŋ mɛi komɛi kɛ ŋmɛlɛtswaa 18 kɛmiiya 20 tsu nii gbi kome, ni mɛi komɛi wɔɔɔ yɛ klɛŋklɛŋ gbi ni amɛbashe lɛ nɔ beni gbogbo ni yɔɔ gbeyei nɛɛ ku egbee shi lɛ.”
2 Nɔ ni gbɔmɛi lɛ fee nɛ beni faa ko je ŋa yɛ Kalifonia teŋgbɛ akutso ko mli yɛ agbiɛnaa be ni eho lɛ mli, ni gbɔmɛi aaafee 24,000 jo foi kɛtee yibaamɔ he lɛ. Hɛɛ, kɛ́ osharai —kɛjɛ nu afua ni baa yɛ he ni oyɔɔ lɛ nɔ kɛyashi shikpɔŋhosomɔi kɛ nuklea osharai anɔ—ba lɛ, efɔɔ kaa akɛ gbɔmɛi jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe haa bɔni afee ni amɛyɛ amɛbua. Amɛdɔrɔɔ amɛ atadei aniji ni amɛkɛ amɛhe woɔ osharai kɛ tɔlɛi pii amli, amɛbaa akɛ mɛi ni miishwe kɛ hehiamɔ ni amɛye amɛbua mɛi krokomɛi—gbɔi tete po.
Be Ni He Hiaa
3. Mɛɛ hiamɔ ni mli wa adesa kɛkpeɔ ŋmɛnɛ?
3 Ŋmɛnɛ, adesa kɛ oshara ni da fe fɛɛ yɛ yinɔsane mli lɛ ekpe hiɛ kɛ hiɛ. Enɛ jeee fitemɔ ni gbɔmɔ fiteɔ nibii ni ebɔle ehe kɛkpe lɛ, nuklea ta he gbeyeishemɔ aloo awuiyeli kɛ basabasafeemɔ ni efa babaoo lɛ kɛ hiɛdɔɔ ni yɔɔ he lɛ hewɔ. Shi, adesa kɛ nɔ ni Yesu wie akɛ “amanehulu babaoo aaaba, ni anako nɔ da kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ, ni asaŋ anaŋ enɔ gbi ko gbi ko dɔŋŋ” lɛ miikpe hiɛ kɛ hiɛ. Bɔni afee ni etsɔɔ bɔ ni “amanehulu kpeteŋkpele” nɛɛ baafite nii aha lɛ, Yesu tee nɔ ekɛɛ akɛ: “Ni kɛ afooo no gbii lɛ anɔ kpitioo lɛ, kulɛ ahereŋ heloo ko heloo ko yiwala.”—Mateo 24:21, 22.
4. Te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ yɛ nɛkɛ hiamɔ nɛɛ mli?
4 Kɛ ole akɛ gbɔmɛi pii, ni mɛi ni bɛŋkɛ bo kpaakpa lɛ fata he lɛ ahiɛ baakpata yɛ amanehulu nɛɛ mli lɛ, mɛni obaafee? Ani obaasumɔ akɛ oooye Obua amɛ? Kaimɔ Ezekiel gbalɛ ninaa lɛ mli nuu ni hiɛ woloŋmalɔ tɔ lɛ. Akɛɛ lɛ akɛ mɛi ni ena kadimɔ nii yɛ amɛhiɛnaai lɛ pɛ baaje Yerusalem hiɛkpatamɔ lɛ mli, ni lɛ ji mɔ ni baatsu nakai yiwalaheremɔ kadimɔ nitsumɔ lɛ. Te ehere nɔ eha tɛŋŋ? Ebɔ amaniɛ akɛ: “Mifee taakɛ bɔ ni ofami lɛ.”—Ezekiel 9:1-11.
5. Mɛni nitsumɔ afa wɔ akɛ wɔtsu, ni te ehe hiaa ha tɛŋŋ?
5 Ani oojie suɔmɔ kɛ shwe ni Oshweɔ enɛ lɛ kpo tamɔ nuu ni wo klalo lɛ nɔŋŋ, ni otsuɔ nɔ ni Yehowa efa lɛ pɛpɛɛpɛ? Mɛni Yehowa efa lɛ? Etsɔ e-Bi Yesu Kristo nɔ ekɛ famɔ lɛ eha akɛ: “No hewɔ lɛ, nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛyɛ nii fiaa ni mikɛɛnyɛ lɛ nɔ.” (Mateo 28:19, 20) Enɛ ji yiwalaheremɔ nitsumɔ tamɔ Okadi hiɛnaai akadimɔ yɛ Ezekiel gbii lɛ amli lɛ nɔŋŋ. Nyɔŋmɔ Blafo Nukpa lɛ baakpata mɔ fɛɛ mɔ ni hereee nɔ koni ebatsɔ Yesu Kristo kaselɔ lɛ hiɛ. (2 Tesalonikabii 1:6-8) Ahi onuɔ hiamɔ nɛɛ he? Ani ojieɔ enɛ kpo kɛtsɔɔ shwe ni oshweɔ akɛ ooojaje sanekpakpa lɛ otsɔɔ lɛ nɔ?
Bɔ Ni Akɛ Hehiamɔ Shweɔ Nɔ —Ejeɔ Kpo Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
6. “Shwe ni wɔkɛ hehiamɔ shweɔ nɔ ko” lɛ tsɔɔ mɛni?
6 Yehowa tsuji fɛɛ le bɔ ni be nɛɛ he hiaa ha lɛ. Wɔ fɛɛ wɔmiishwɛ kɛ hehiamɔ akɛ ahere mɛi abɔ ni fa yiwala kɛjɛ “amanehulu kpeteŋkpele” ni baa lɛ mli. Taakɛ wiemɔi ashishitsɔɔmɔ wolo ko tsɔɔ lɛ, shwɛ ni ashweɔ nɔ ko kɛ hehiamɔ lɛ ji “mɔdɛŋ ni abɔɔ aloo akɔnɔ ni naa wa ni anaa ahaa nɔ ko ni adiɔ sɛɛ, koni nine ashɛ nɔ.” Mɔ ni kɛ hehiamɔ shweɔ nɔ ko lɛ gbalaa ejwɛŋmɔ kɛ enifeemɔ fɛɛ kɛmaa enámɔ nɔ. Efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ koni ekɛye gbɛtsii nii fɛɛ kɛ naagbai krokomɛi anɔ kunim, ni ekãa he yɛ efeemɔ mli kɛyashiɔ be mii ni enine shɛɔ oti ni ma ehiɛ lɛ nɔ. Nakai ji bɔ ni bɔfo Paulo nu esɔɔmɔ lɛ he, ni wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔɔkase lɛ.—1 Korintobii 4:16.
7. Mɛni hewɔ Paulo sumɔɔ ni eya Roma?
7 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ Paulo wiemɔi ni ewie etsɔɔ Kristofoi ni yɔɔ Roma yɛ Romabii 1:13-16 lɛ he okwɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Miisumɔ akɛ nyɛle akɛ mifɔɔ miyiŋtoo akɛ maba nyɛŋɔɔ.” Mɛni hewɔ? Etsɔɔ akɛ: “Koni mibaná yibii komɛi yɛ nyɛ hu nyɛteŋ.” Ani Paulo kɛ enɛ miitsɔɔ akɛ eto akɛ ebaaya eyasara nyɛmimɛi lɛ yɛ Roma koni ewɔ amɛ ekaa bɔni afee ni amɛwo “mumɔ lɛ yibii” pii taakɛ bɔ ni shishitsɔɔlɔi komɛi tsɔɔ lɛ? (Galatabii 5:22, 23) Dabida, wiemɔi ni ekɛfata he akɛ “tamɔ bɔ ni miná yɛ jeŋmaji krokomɛi lɛ ateŋ Iɛ” tsɔɔ faŋŋ akɛ eto eyiŋ akɛ ebaana Maŋtsɛyeli yibii komɛi yɛ Romabii ni jeee Kristofoi nɛɛ ateŋ. Eetao ni ekɛ sanekpakpa lɛ aba Roma, ni ekolɛ ejɛ jɛmɛ ekɛya hei krokomɛi hu.—Romabii 15:23, 24.
8. “Atsi” Paulo “naa” ni enyɛɛɛ eya Roma yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
8 Paulo kɛɛ: “Shi atsi minaa kɛbashi be nɛɛ.” Mɛni tsi enaa? Ani ebɛ deka kwraa kɛ lɛ diɛŋtsɛ esaji ahe nitsumɔi Ojogbaŋŋ, Paulo ji mɔ ko ni bɛ deka kwraa shi jeee yɛ lɛ diɛŋtsɛ esɛɛnamɔi ahewɔ. Beni eŋmaa wolo nɛɛ emajeɔ Romabii lɛ (aaafee 56 Ŋ.B.) , no mli lɛ, egbe sanekpakpa shiɛmɔ gbɛfaai kakadaji enyɔ naa momo, ekɛ ehe ewo nɔ ni ji etɛ lɛ mli ni ebɛ deka kwraa. Efɔɔ kaa akɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔɔ lɛ kɛyaa hei krɛdɛɛi komɛi yɛ nɛkɛ gbɛfaai nɛɛ amli. (Kwɛmɔ Bɔfɔi lɛ Asaji 16:6-9.) Beni eŋmaa wolo nɛɛ po lɛ, ato gbɛjianɔ aha lɛ mɔmɔ akɛ eya Yerusalem ‘ni eyasɔmɔ krɔŋkrɔŋbii lɛ’ yɛ jɛmɛ. (Romabii 15:25, 26) Lɛ hu ekɛ ‘gbɛtsii nibii’ sɔrɔtoi babaoo ni tamɔ nɛkɛ kpe.—2 Korintobii 11:23-28.
9. Paulo jie shwe ni ekɛ hehiamɔ shweɔ ni ejaje sanekpakpa lɛ etsɔɔ lɛ kpo yɛ mɛɔ gbɛ nɔ?
9 Yɛ enɛ gbɛfaŋ po lɛ, Paulo nuuu he akɛ eyɛ nitsumɔi pii tsɔ, aloo esusuuu akɛ aha lɛ enitsumɔ ni no kɛkɛ fa. Eesumɔ ni etsu babaoo. Yɛ anɔkwale mli lɛ ekɛɛ: “Kɛ́ ka mikome mihewɔ lɛ, miishwe akɛ, nyɛ mɛi ni nyɛyɔɔ Roma lɛ, mibajaje sanekpakpa lɛ hu matsɔɔ nyɛ.” Nɔ ni hehiamɔ ni akɛshweɔ nɔ ko lɛ tsɔɔ fɛɛ nɛ! Esa jogbaŋŋ akɛ yɛ Professor F. F. Bruce wolo ni ji The Epistle of Paul to the Romans lɛ mli lɛ, ewie bɔfo lɛ he akɛ: “Sanekpakpa lɛ shiɛmɔ yɛ ela mli, ni enyɛɛɛ ekpa enɛ feemɔ; be ko bako ni ‘ekpa nitsumɔ’ shi esa akɛ ekã he daa nɛɛ, etsu nakai nyɔmɔ ni ehiɛ adesai fɛɛ lɛ he nii—nyɔmɔ ko ni enyɛŋ ewo egbe naa gbii abɔ ni ehiɛ ka nɛɛ.” Ani nakai okwɛɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ?
10. Mɛɛ ‘gbɛtsii nii’ baanyɛ aba wɔgbɛ nɔ, shi te esa akɛ wɔtsu he nii wɔha tɛŋŋ?
10 Ŋmɛnɛ, Yehowa webii fɛɛ bɛ deka yɛ gbɛnaa nii pii ni ka amɛnɔ lɛ mli. Mɛi komɛi yɛ wekui ni amɛkwɛɔ amɛnɔ. Mɛi krokomɛi hu yɛ gbɛnaa nii yɛ hei krokomɛi. Mɛi komɛi yɛ ni fioo pɛ amɛnyɛɔ amɛtsuɔ yɛ gbɔlɛ kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni amɛbɛ hewɔ. Asaŋ, mɛi krokomɛi yɛ nitsumɔi ni tsii ni atuu awo amɛdɛ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Ni kɛlɛ wɔle akɛ be miita kɛha ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo lɛ, ni esa akɛ atsu Maŋtsɛyeli lɛ he odaseyeli nitsumɔ lɛ hu. (Marko 13:10) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔfee wɔnii tamɔ Paulo, koni wɔkɛ hehiamɔ ejie shwe ni wɔshweɔ akɛ wɔɔtsu nii babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ kpo yɛ ‘gbɛtsii nii’ ni wɔkɛaakpe lɛ fɛɛ sɛɛ. Esaaa akɛ wɔhaa wɔtsui nyɔɔ wɔmli, ni wɔsusu akɛ wɔyɛ babaoo ni wɔbaatsu.—1 Korintobii 15:58.
“Nyɔmɔ” Ni Ehiɛ Mɛi Fɛɛ
11. ‘Mihiɛ nyɔmɔ’ lɛ shishi ji mɛni?
11 Hewalɛ kroko yɛ ni tsirɛ Paulo ni no ha ebɔ mɔdɛŋ yɛ sanekpakpa jajemɔ lɛ mli ni etɔɔɔ lɛ lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Mihiɛ Helabii kɛ jekɔji, nilelɔi kɛ mɛi ni leee nii fɛɛ nyɔmɔ.” (Romabii 1:14) Paulo hiɛ “nyɔmɔ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Shishitsɔɔmɔi krokomɛi tsɔɔ wiemɔ nɛɛ shishi akɛ “Gbɛnaa nii ko ka minɔ” (New English Bible) , “Mitere sɔ ko” (Today’s English Version) , aloo “Mihiɛ nitsumɔ ko he nyɔmɔ” (Jerusalem Bible) . Belɛ, ani eetsɔɔ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji nitsumɔ ko ni tsii tsɔ kɛha lɛ aloo gbɛnaa nitsumɔ ko ni esa akɛ etsu yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ? Ewaaa akɛ wɔɔna su ni tamɔ nɛkɛ kɛji akɛ wɔku wɔhiɛ wɔshwie hehiamɔ lɛ nɔ aloo wɔha je nɛŋ nibii ni gbalaa mɔ lɛ laka wɔ. Shi jeee enɛ ji nɔ ni yɔɔ Paulo jwɛŋmɔ mli.
12. Paulo hiɛ namɛi ‘nyɔmɔ,’ ni yɛ mɛni hewɔ?
12 Akɛ Nyɔŋmɔ “dɛŋdade ni ahala” kɛ “jeŋmaji abɔfo” lɛ, Paulo yɛ gbɛnaa nii ko ni tsii yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 9:15; Romabii 11:13) Shi, bɔ ni enuɔ gbɛnaa nii nɛɛ he ehaa lɛ jeee kɛmiiha Nyɔŋmɔ pɛ. Ekɛɛ ehiɛ ‘Helabii kɛ jekɔji, nilelɔi kɛ mɛi ni leee nii fɛɛ nyɔmɔ.’ Yɛ mɔbɔnalɛ kɛ hegbɛ ni akɛduro lɛ lɛ hewɔ lɛ, enuɔ he akɛ nitsumɔ ko ka enɔ akɛ eshiɛ bɔni afee ni gbɔmɛi fɛɛ anu sanekpakpa lɛ he. Asaŋ, ele akɛ, Nyɔŋmɔ “sumɔɔ akɛ ehere gbɔmɛi fɛɛ yiwala, koni amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.” (1 Timoteo 1:12-16; 2:3, 4) Enɛ hewɔ etsu nii ni efɔɔɔ lɛ, ni jeee yɛ gbɛnaa nii ni ka enɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ he nitsumɔ mli pɛ, shi bɔni afee ni ekɛwo nyɔmɔ ni ehiɛ enanemɛi adesai lɛ. Ani onuɔ he nɛkɛ nɔŋŋ akɛ ohiɛ gbɔmɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ nyɔmɔ? Ani onuɔ he akɛ ohiɛ amɛ nyɔmɔ ni ji ohiɛ ni ooomia koni oyashiɛ sanekpakpa lɛ otsɔɔ amɛ?
‘Ehiɛ Gbooo Sanekpakpa Le He
13. Mɛni ji Paulo susumɔ yɛ sanekpakpa lɛ he?
13 Eka shi faŋŋ akɛ Paulo fee nɔkwɛmɔ nɔ fɛfɛo yɛ shwe ni akɛ hehiamɔ shweɔ akɛ aaajaje sanekpakpa lɛ atsɔɔ lɛ kpojiemɔ mli. Ena hiɛsɔɔ ni mli kwɔ eha duromɔ ni Nyɔŋmɔ kɛduro lɛ lɛ, ni esumɔŋ ni enɛ afee yaka. (1 Korintobii 15:9, 10) Enɛ hewɔ etee nɔ ekɛɛ akɛ: “Ejaakɛ mihiɛ gbooo Kristo sanekpakpa lɛ.” (Romabii 1:16) Yɛ adesai agbɛfaŋ lɛ, Kristofoi jeee mɛi ni asumɔɔɔ amɛ kɛkɛ, shi agbeɔ amɛhe guɔ hu. Paulo kɛɛ akɛ: “Wɔtsɔmɔ tamɔ je Iɛ tumu nɔ nii, mɛi fɛɛ abɛɛmɔ nii kɛbashi be nɛɛ.” (1 Korintobii 4:13) Shi ehiɛ gbooo akɛ ekɛ sanekpakpa lɛ aaaya Roma ni ji jeŋ nilelɔi kɛ Roma Nɔyeli lɛ maŋtiase lɛ mli. Kɛ́ wɔkɛ shikpilikpii-feemɔ, jɛmɔ, aloo shitee-kɛ-woo kpe yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, wɔbaakai Paulo nɔkwɛmɔ nɔ ni woɔ hewalɛ lɛ lɛ.
14. Mɛni hewɔ Paulo ‘hiɛ gbooo sanekpakpa lɛ he lɛ?
14 Akɛ ‘wɔhiɛ gbooo sanekpakpa lɛ he’ lɛ tsɔɔ akɛ “wɔkɛ sanekpakpa lɛ pupuuɔ wɔhe” ni nakai ji bɔ ni esa akɛ wɔfee. Mɛni hewɔ? Paulo tsɔɔ mli akɛ “ejaakɛ eji Nyɔŋmɔ hewalɛ, ni aŋɔ-hereɔ mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ yeɔ lɛ yiwala.” Eyɛ niiashikpamɔ ni fa ni ekɛaafi ewiemɔ nɛɛ sɛɛ. Paulo kɛɛ, wɔkɛ sanekpakpa lɛ “kumɔɔ susumɔi kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni kwɔ ni woɔ ehe nɔ eshiɔ Nyɔŋmɔ nilee lɛ, ni wɔŋɔɔ jwɛŋmɔ fɛɛ jwɛŋmɔ nom wɔhaa Kristo toiboo lɛ.” (2 Korintobii 10:5) Kɛji akɛ enɛ teɔ shi ewoɔ Yudafoi ablemasaji jio, Helabii ajeŋ nilee lɛ jio, Romabii ahewalɛ lɛ jio, sanekpakpa lɛ ye kunim.
15. Shwe ni akɛ hehiamɔ shweɔ nɔ ko lɛ ji hewalɛ ni tsirɛɔ Paulo yɛ eshihilɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
15 Kwɛ bɔ ni eyɔɔ fɛo akɛ yɛ nɔ najiaŋ ni Paulo aaanu he akɛ enɛ ji sɔ ko ni ka enɔ moŋ lɛ, ‘eshweɔ’ ni otsu gbɛnaa nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ etuu ewo edɛ nɛɛ he nii! Taakɛ bɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ewie lɛ: “Ejaakɛ aŋɔfi minɔ akɛ mijaje, ejaakɛ kɛji mijajeee sanekpakpa lɛ, kpoo ha mi!” (1 Korintobii 9:16) Bɔ ni ekɛ hehiamɔ shweɔ enɛ babaoo lɛ ye ebua lɛ ni etsu esɔɔmɔ lɛ he nii afii pii ni etɔɔɔ lɛ, ni yɛ naagbee lɛ, enyɛ ekɛɛ akɛ: “Ta kpakpa lɛ, miwu; foidamɔ lɛ, mida migbe naa; hemɔkɛyeli lɛ, mihiɛ mli tswɛ.”—2 Timoteo 4:7.
Hesaa Kɛ Nɔ Ko Fataa Nɔ Ni Jɛɔ Mli Baa Lɛ He
16. Mɛɛ saji ni mli wawai osusuɔ akɛ nuu lɛ ni woloŋmalɔ tɔ ŋmɔ ehɛ yɛ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ kɛkpe?
16 Taakɛ Paulo fee lɛ, nuu ni woloŋmalɔ tɔ ŋmɔ ehɛ yɛ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ hu kɛ hehiamɔ shwe nitsumɔ ni atu awo edɛ lɛ. Ekɛ amaniɛbɔɔ ni hi ba: Mitsu nitsumɔ lɛ migbe naa! Nɔ ni aŋma afɔ shi lɛ ekɛɛɛ wɔ bɔ ni etee nɔ etao mɛi ni “dɔmɔɔ ŋtsɔi ni amɛyeɔ ŋkɔmɔ yɛ nihii nii fɛɛ ni afeɔ yɛ eteŋ lɛ hewɔ lɛ.” (Ezekel 9:4) Eyɛ mli akɛ ekɛɛɛ nɔ ko yɛ bɔ ni atsu kadimɔ nitsumɔ nɛɛ fɛɛ agbe naa aha lɛ he moŋ, shi eka shi faŋŋ akɛ enɛ jeee nitsumɔ ko ni yɔɔ mlɛo.
17. (a) Mɛɛ saji ni mli wawai okɛkpeɔ yɛ ekaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ mli, ni te otsuɔ he nii ohaa tɛŋŋ? (b) Ani mɔdɛŋ ni obɔɔ yɛ he lɛ sa?
17 Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, wɔnitsumɔ ni atu awo wɔdɛ lɛ jeee nɔ ko ni yɔɔ mlɛo. No hewɔ lɛ, sanebimɔ lɛ ji: Mɛɛ yibii wɔwoɔ yɛ wɔyiwalaheremɔ nitsumɔ nɛɛ mli? Kɛ wɔɔfee mɛi pii kaselɔi bɔ ni wɔɔnyɛ lɛ, belɛ esa ni wɔkɛ wɔhe awo nitsumɔ nɛɛ mli daa kɛ gbɛjianɔtoo kpakpa, ni wɔhaŋ ni hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔɔna wɔkɛjaje sanekpakpa lɛ abɔ wɔ. Wɔ akutseiaŋbii lɛ bɛ deka tamɔ wɔ nɔŋŋ; yɛ bei komɛi amli lɛ, wɔninaaa amɛ yɛ shia, ni kɛ́ amɛyɛ po lɛ, efɔɔ kaa akɛ amɛbɛ deka. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee? Ojogbaŋŋ, esa akɛ wɔŋmala enɛ jogbaŋŋ wɔshwie shi koni wɔku sɛɛ wɔya jɛmɛ yɛ be kroko mli, shii abɔ, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaana mɔ ko ni wɔkɛ lɛ awie. Ani mɔdɛŋ ni wɔɔbɔ nɛkɛ lɛ he yɛ sɛɛnamɔ? Ha woji kukuji enyɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ni jɛ shiatsɛmɛi enyɔ aŋɔɔ lɛ aha hetoo:
“Masumɔ ni mada Yehowa Odasefoi lɛ ashi yɛ saramɔi pii ni amɛsaraa mi yɛ mishia lɛ hewɔ. Mile akɛ yɛ bei komɛi amli lɛ, mɛi ni yɔɔ nyɛjamɔ lɛ sɛɛ lɛ kɛ miishɛɛ ni sa hereŋ nyɛsaramɔi nɛɛ anɔ. No hewɔ lɛ, misusu akɛ magba nyɛ miniiashikpamɔ nɛɛ ni makɛɛ nyɛ akɛ nyɛyiwaladɔŋŋ!”
“Wɔteŋ mɛi pii yɛ biɛ ni anɔkwale lɛ he hɔmɔ miiye amɛ, wɔteŋ mɛi pii heɔ yeɔ akɛ gbɛi fɛɛ kɛ mɔ yaa yiwaheremɔ mli. Nyɛ mɛi ni nyɛkahe nyɛtaoɔ mɛi koni nyɛshiɛ nyɛha amɛ lɛ, nyɛnijiaŋ akajea wui yɛ wɔ nɔ! Wɔjeee gbɔmɛi ni he yɔɔ gbeyei, tsɛbelɛ, wɔjɛɔ nyɛ, wɔjeɔ nyɛnijiaŋ wui, ni wɔkwaa nyɛ moŋ. Nyɛkafɔ̃a, ejaakɛ átsɔɔ wɔ amale pii, ata wɔ adesai gbeyeigbeyei pii, ni atsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔna hetsɛ wɔha nyɛ, bɔni afee ni nyɛkɛ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ sane lɛ akabɛŋkɛa wɔ.”
18. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ obaatsɔ oye obua mɛi krokomɛi ni amɛnu sanekpakpa lɛ shishi? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ shiɛlɔ ko tsɔ eye shikpilikpii-feemɔ nɔ kunim?
18 Ní wɔɔshɛ aŋkroaŋkroi atsui he ni wɔye wɔbua amɛ koni amɛna sanekpakpa lɛ mli nilee lɛ fe hiɛaŋhiɛaŋ kpee, ni wɔɔjaje wiemɔ ko ni wɔsaa wɔtsɔɔ amɛ aloo ni wɔɔshi Biblia wolo ko wɔha amɛ pɛ kɛkɛ. Esa ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔsusu amɛhiamɔ nii ahe, nɔ ni amɛsumɔɔ kɛ nɔ ni amɛsumɔɔɔ, gbeyeishemɔ kɛ jwɛŋmɔi ni amɛhiɛ. Enɛɛmɛi fɛɛ biɔ amɛhe susumɔ jogbaŋŋ kɛ mɔdɛŋbɔɔ—kɛ hehiamɔ ni akɛaaatsu nii yɛ wɔgbɛfaŋ. Susumɔ niiashikpamɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ he okwɛ:
Shiɛlɔ ko kɛ yoo ko wie yɛ agbo ko naa shi ebooo toi tsɔ. Beni ena gbekɛbii pii yɛ emasɛi lɛ, ebi lɛ akɛ gbekɛbii enyiɛ eyɔɔ. Eha lɛ hetoo akɛ gbekɛbii ni yɔɔ jɛmɛ lɛ jeee lɛ diɛŋtsɛ ebii, shi ewu nyɛmi nuu ko ni jɛ he ko kɛba nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ bii ni. Kɛkɛ ni sanegbaa lɛ tsake kɛba shihilɛ he, aloo tsu ni anaaa ahi mli lɛ nɔ. Shiɛlɔ nɛɛ kpɛlɛ nɔ akɛ tsutaomɔ ewa yɛ maji wuji amli, ejaakɛ lɛ hu eekpa ewekumɛi komɛi ni etsɛŋ amɛbaaba amɛbasara lɛ lɛ agbɛ, kɛkɛ ni ekɛɛ ebaaye ebua lɛ. Yoo nɛɛ bana miishɛɛ ni etee eyatsɛ ewu lɛ nyɛmi lɛ kɛba agbo lɛ naa. Sanegbaa lɛ tee nɔ, ni mɔ fɛɛ mɔ ha enyɛmi etɛlifon nɔmba. Shiɛlɔ nɛɛ haaa ni ehiɛ akpa nɔhewɔ ni etee jɛmɛ lɛ nɔ, egbele Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ wolo lɛ baafa 157 etsɔɔ lɛ ni ekɛɛ lɛ akɛ yɛ gbɛjianɔtoo hee ni awo he shi lɛ mli lɛ, nitsumɔ kɛ tsu ni anaaa lɛ baaho aya. Enɛ fee nuu nɛɛ naakpɛɛ kɛkɛ ni ehe wolo lɛ amrɔ nɔŋŋ. Yɛ enɛ sɛɛ lɛ, shiɛlɔ lɛ tee jɛmɛ ekoŋŋ eyagba amɛ tsu ko ni ka shi lɛ he sane; ni ekɛ amɛ tsa Biblia mli sanegbaa lɛ nɔ.
19. Be lɛ eshɛ kɛha wɔ ni wɔkɛtee mɛni? Ni mɛni ebiɔ ni wɔsusu he lolo?
19 Be kɛha sanekpakpa shiɛmɔ lɛ miita oyayaayai. Wɔleee bei abɔ ni eshwɛ ni “ŋwɛibɔfoi ejwɛ” lɛ baaya nɔ ahiɛ “shikpɔŋ lɛ nɔ kɔɔyɔɔi ejwɛ lɛ mli.” (Kpojiemɔ 7:1) Shi bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ ka wɔhiɛ, ni aabua gbɔmɛi anɔkwafoi lɛ anaa. Lɛlɛŋ, “ŋmɔji” Iɛ ‘egba futaa momo ni sa kpamɔ.’ (Mateo 24:21, 22; Yohane 4:35) Be ni esa akɛ wɔkɛmia wɔhiɛ ‘ni wɔkɛ wɔhe awo nitsumɔ ni atsuŋ eko dɔŋŋ lɛ mli lɛ nɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ ni wɔkɛ be ni eshwɛ nɛɛ atsu nii jogbaŋŋ? Mɛni wɔbaafee bɔni afee ni wɔna gbɛfaŋnɔ babaoo yɛ yiwalaheremɔ nitsumɔ nɛɛ mli? Ni mɛni baaye abua wɔ koni wɔka he wɔkɛ hehiamɔ ashwe sanekpakpa lɛ shiɛmɔi Abaasusu sanebimɔi nɛɛ ahe yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.
[Shishigbɛ niŋmai]
Ajie kɛjɛ February 1, 1987 Watchtower lɛ mli.
Susuma Paulo Nɔkwɛmɔ nɔ Nɛɛ he Taakɛ Romabii 1:13-16 Tsɔɔ Lɛ—
◻ Mɛni hewɔ ekɛ hehiamɔ shweɔ ni eya Roma lɛ?
◻ Mɛni tsi enaa ni enyɛɛɛ eya lɛ? Shi te efee enii eha tɛŋŋ yɛ enɛ he?
◻ Namɛi ehiɛ amɛ “nyɔmɔ” lɛ, ni mɛni hewɔ?
◻ Te enu sanekpakpa lɛ he eha tɛŋŋ? Mɛni hewɔ?
◻ Mɛni wɔbaafee bɔni afee ni wɔtsɔmɔ sanekpakpajajelɔi ni woɔ yibii tamɔ Paulo?