Gbɛ Ni Akuɔ Sɛɛ Agbeleɔ Ekoŋŋ Kɛyaa Paradeiso
“Yesu kɛɛ lɛ akɛ: ‘Lɛlɛŋ miikɛɛ bo ŋmɛnɛ akɛ, Okɛ mi aaahi Paradeiso.’”—LUKA 23:43 New World Translation.
1, 2. (a) Mɛni ji “paradeiso” shishi, ni Eden abɔɔ loo trom lɛ tamɔ mɛni? (b) Te atsɔɔ Hebri wiemɔ kɛha “trom” loo abɔɔ lɛ shishi yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli aha tɛŋŋ?
ADESA weku lɛ na eshishijee kɛjɛ Paradeiso. Wɔkaneɔ yɛ gbɔmɔ bɔɔ he yɛ Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ amli klɛŋklɛŋ wolo lɛ mli akɛ: “Ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ shikpɔŋ su shɔ gbɔmɔ, ni emu wala mumɔ ewo egugɔ mli, ni gbɔmɔ tsɔ wala susuma. Ni Yehowa Nyɔŋmɔ fee trom yɛ Eden yɛ bokagbɛ, ni eŋɔ gbɔmɔ ni eshɔ lɛ eto jɛi.” (1 Mose 2:7, 8) Gbɛi “Eden” lɛ shishi ji “Miishɛɛnamɔ,” no hewɔ lɛ Eden trom lɛ ji abɔɔ ko ni miishɛɛ yɔɔ mli, kɛ nibii sɔrɔtoi babaoo ni yɔɔ fɛo.
2 Aŋɔ wiemɔ “paradeiso” lɛ kɛjɛ Hela wiemɔ mli, ni nɔ ni etsɔɔ yɛ nakai wiemɔ lɛ mli ji shwɛmɔ he ko ni tamɔ abɔɔ loo trom. Hela wiemɔ ni akɛtsu nii ni akɛtsɔɔ Hebri gbɛi gan, ni eshishi ji “trom” lɛ shishi ji pa-ra’dei-sos. Aŋmala Ŋmalɛi ni ji Mateo kɛyashi Kpojiemɔ lɛ yɛ Hela wiemɔ mli, ni akɛ Hela wiemɔ nɛɛ tsu nii yɛ be mli ni aŋmaa Nuŋtsɔ Yesu Kristo wiemɔi yɛ be mli ni enaa nɔ akɛ mɔ ni akɛ gbele gbalaa etoi yɛ sɛŋmɔtso nɔ yɛ Calvary Gɔŋ lɛ nɔ yɛ Nisan 14 afi 33 Ŋ.B. lɛ.
Paradeiso Shiwoo Ni Yesu Kɛha Efɔŋfeelɔ Lɛ
3. (a) Mɛni efɔŋfeelɔ ni nuɔ sane he lɛ bi Yesu? (b) Efɔŋfeelɔ lɛ nibimɔ lɛ tsɔɔ mɛni yɛ nɔ ni eheɔ eyeɔ yɛ Yesu he lɛ he?
3 No mli lɛ, asɛŋ efɔŋfeelɔi enyɔ yɛ Yesu masɛi. Amɛteŋ mɔ kome ekpa wiemɔ ni ewieɔ eshiɔ Yesu yɛ gbɛ ni efɔŋfeelɔ ni ji enyɔ ni asɛŋ lɛ yɛ Yesu masɛi kroko lɛ yaa nɔ efeɔ lɛ nɔ. Efɔŋfeelɔ ni nuɔ sane he lɛ tsɔ ehe ni ekɛɛ Yesu akɛ: “Yesu, kaimɔ mi kɛ obote omaŋtsɛyeli lɛ mli,” ni ekɛtsɔɔ hemɔkɛyeli akɛ tsɛ Yesu tsotsoro emasɛi moŋ, shi eeya wɔsɛɛ be maŋtsɛyeli ko mli. (Luka 23:42; Marko 15:32) Kwɛ bɔ ni enɛ baanyɛ asa Nuŋtsɔ Yesu tsui he aha! Nakai efɔŋfeelɔ ni jieɔ naanyobɔɔ su kpo lɛ he ye akɛ Yesu Kristo efeko efɔŋ, ni akɛ toigbalamɔ ni wa nɛkɛ ni tamɔ sɛŋmɔ esaaa lɛ yɛ maŋ teŋ, koni akɛshwie ehiɛ shi.(Luka 23:41) Ekɛ nɔ ni ebi nɛɛ tsɔɔ akɛ eheɔ eyeɔ akɛ Yesu baate shi kɛjɛ gbohii ateŋ ni ebaaba maŋtsɛyeli ko mli. Efɔŋfeelɔ lɛ hu tsɔɔ hemɔkɛyeli akɛ lɛ diɛŋtsɛ hu eeenyɛ ena gbohiiashitee, ni akɛ Yesu ji Mɔ ni baatsɛ lɛ kɛjɛ gbele mli ni ekɛ wala hee yɛ shikpɔŋ nɔ aduro lɛ.
4. Te Yesu ha efɔŋfeelɔ lɛ nibimɔ lɛ hetoo eha tɛŋŋ, ni enɛ tsɔɔ mɛni?
4 Beni Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Lɛlɛŋ, miikɛɛo ŋmɛnɛ akɛ, Okɛ mi aaahi Paradeiso” lɛ, no mli lɛ eetsɔɔ nakai efɔŋfeelɔ ni nuɔ sane he lɛ gbohiiashitee. Enɛ baanyɛ afee miishɛjemɔ nɔ diɛŋtsɛ aha efɔŋfeelɔ ni tsɔɔ hemɔkɛyeli nɛɛ. Dani nakai nuu lɛ shitee aaaba lɛ, esa akɛ atee Yesu shi klɛŋklɛŋ. Kɛkɛ lɛ Yesu kɛ gbohiiashitee he hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ lɛ baatsu nii ni ekɛtee nɛkɛ efɔŋfeelɔ nɛɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ yɛ adesai aje lɛŋ gbohiiashitee gbi lɛ nɔ.—Luka 23:43; Yohane 5:28, 29; 1 Korintobii 15: 20, 23; Hebribii 9:15.
5, 6. (a) Mɛni Amralo Pontio Pilato ha aŋma yɛ Yesu ni asɛŋ lɛ lɛ yiteŋ gbɛ? (b) Eka shi faŋŋ akɛ mɛɛ wiemɔ Yesu kɛwie etsɔɔ efɔŋfeelɔ lɛ?
5 Yesu kɛ nakai shiwoo lɛ ha yɛ mɛɛ wiemɔ mli? Akɛ wiemɔi pii miitsu nii yɛ nakai be lɛ mli. Enɛ jeɔ kpo yɛ wiemɔ ni Amralo Pontio Pilato ha aŋmala ni akɛkpɛtɛ Yesu Kristo ni asɛŋ lɛ lɛ yiteŋ, koni mɛi fɛɛ ni hoɔ lɛ anyɛ ayoo lɛ lɛ mli. Sane ni yɔɔ Yohane 19:19, 20 lɛ kɛɔ akɛ: “Ni Pilato ŋma wolo ko ekpɛtɛ esɛŋmɔtso lɛ yiteŋ; bɔ ni eŋma nɛ: Yesu, Nazarenyo, Yudafoi lɛ amaŋtsɛ lɛ. Agbɛnɛ nɛkɛ wolo nɛɛ Yudafoi lɛ ateŋ mɛi pii kane, ejaakɛ he ni asɛŋ Yesu yɛ lɛ bɛŋkɛ maŋ lɛ; ni aŋma yɛ Hebri kɛ Hela kɛ Roma wiemɔ mli.”
6 Akɛni obalayoo foro Maria fɔ Yesu yɛ Betlehem hewɔ lɛ, afɔ lɛ akɛ Yudanyo loo Hebrinyo. No hewɔ lɛ yɛ eshiɛmɔ ni he afii etɛ kɛ fa ni tee nɔ yɛ shikpɔŋ ni afɔ lɛ yɛ nɔ lɛ mli lɛ, eka shi faŋŋ akɛ eshiɛ yɛ Yudafoi awiemɔ loo Hebri mli. No hewɔ lɛ, beni ekɛ efɔŋfeelɔ ni nuɔ nii ahe lɛ wie shiwoo wiemɔi lɛ, eka shi faŋŋ akɛ ewie yɛ Hebri mli. No hewɔ lɛ, ebaanyɛ ni ekɛ Hebri wiemɔ ni ji gan atsu nii yɛ be mli ni ewieɔ Paradeiso he lɛ—wiemɔ ni anaa yɛ 1 Mose 2:8 lɛ. Jɛmɛ ji he ni Hela Septuagint shishitsɔɔmɔ ni ji Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ kɛ wiemɔi pa-ra’dei-sos tsuɔ nii yɛ yɛ be mli ni etsɔɔ shishijee wiemɔ gan shishi lɛ.
7. Awo Yesu hiɛ nyam yɛ eshitee lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
7 Atee Yesu shi kɛjɛ gbohii ateŋ yɛ esɛŋmɔ lɛ sɛɛ gbi ni ji etɛ lɛ nɔ, aloo yɛ Nisan 16 ni ji Hebri kalenda lɛ nɔ. Gbii nyɔŋmai ejwɛ sɛɛ lɛ, eku esɛɛ etee ŋwɛi, shia ni eyɔɔ tsutsu lɛ, shi yɛ gbɛhe ni nɔ kwɔ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:30, 31; Filipibii 2:9) Agbɛnɛ akɛ shihilɛ ni gbele bɛ mli eha ehe, su ni ekɛ eŋwɛi Tsɛ lɛ pɛ naa mli gbɛfaŋnɔ. Kulɛ Yehowa Nyɔŋmɔ pɛ ji Mɔ pɛ ni yɔɔ shihilɛ ni gbele bɛ mli kɛyashi be mli ni etee Yesu shi kɛjɛ gbohii ateŋ yɛ nakai Hɔgbaa, Nisan 16 lɛ nɔ.—Romabii 6:9; 1 Timoteo 6:15, 16.
Kpɔmɔ Nɔ Lɛ Gbele Gbɛ Lɛ
8. Mɛni ji Yehowa shishijee yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ, ni, mɛni tsɔɔ akɛ ekɛ ehe ekpɛtɛ nakai yiŋtoo lɛ he?
8 Enɛɛmɛi fɛɛ ji gbɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoo mli koni eha shikpɔŋ muu le fɛɛ atsɔ paradeiso ni yɔɔ feɔ, hɛɛ, jeŋ muu fɛɛ paradeiso. (1 Mose 1:28; Yesaia 55:10, 11) Paulo wie Yesu he akɛ “naagbee Adam” yɛ 1 Korintobii 15:45. Enɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ ehe ekpɛtɛ shishijee yiŋtoo ni kɔɔ shikpɔŋ lɛ he lɛ he ni akɛ mɔ ko baatsu nii ni klɛŋklɛŋ Adam lɛ nyɛɛɛ atsu lɛ he nii.
9. Mɛni Yesu kɛba koni ekɛgbele gbɛ ni kuɔ sɛɛ kɛyaa Paradeiso ekoŋŋ lɛ?
9 Taakɛ Paulo tsɔɔ lɛ, Yesu “ŋɔ ehe eha akɛ kpɔmɔ nɔ eha mɛi fɛɛ.” (1 Timoteo 2:6) No mli lɛ Yesu Kristo diɛŋtsɛ ekɛɛ: “Gbɔmɔ bi lɛ baaa ni asɔmɔ lɛ, shi eba sɔɔmɔ moŋ, ni eŋɔ esusumɔ lɛ eha yɛ mɛi pii akpɔmɔ hewɔ.” Enɛ ha hegbɛ ba koni mɛi ni tsɔɔ Yesu Kristo mli hemɔkɛyeli lɛ ana naanɔ wala.—Mateo 20:28; Yohane 3:16.
10. (Mɛni Nyɔŋmɔ kpɛ eyiŋ yɛ he yɛ adesai akuu fioo ko ni aduro amɛ lɛ ahe? (b) Mɛɛ be mli “asafo kuu bibioo” lɛ halamɔ je shishi, ni namɔ bɔi amɛ halamɔ?
10 Beni Yesu kwɔ kɛtee ŋwɛi ye eshitee kɛmiijɛ gbohii ateŋ lɛ sɛɛ lɛ, ebaanyɛ ni ekɛ ekpɔmɔ afɔleshaa lɛ jara lɛ ayaha Nyɔŋmɔ yɛ adesa weku lɛ fɛɛ he. Shi, eji eŋwɛi Tsɛ Yehowa Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ eŋɔ gbɔmɛi komɛi kɛjɛ shikpɔŋ nɔ jeŋmaji lɛ ateŋ “eha egbɛi lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 15:14) Ni taakɛ Kpojiemɔ 7:4 kɛ 14:1-4 tsɔɔ lɛ, mɛnɛɛmɛi ayibɔ baafee aŋkroaŋkroi 144,000 pɛ, “asafo kuu bibioo,” ni atsɛ amɛ akɛ amɛba Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ. (Luka 12:32) Nɛkɛ gbɔmɛi krɛdɛɛ ni Yehowa Nyɔŋmɔ eduro amɛ nɛɛ ahalamɔ je shishi yɛ Yesu Kristo bɔfoi 12 lɛ ahalamɔ nɔ. (Mateo 10:2-4; Bɔfoi lɛ Asaji 1:23-26) Yesu kɛɛ esafo lɛ mli bii ni ji shishitoo bii lɛ akɛ: “Jeee nyɛ nyɛhala mi, shi mi moŋ mihala nyɛ.” (Yohane 15:16) Mɛnɛɛmɛi baanyiɛ jeŋ muu fɛɛ Paradeiso ni baa yɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ ni aaajaje atsɔɔ lɛ he nitsumɔ lɛ hiɛ.
Bɔ Ni Maŋtsɛyeli Lɛ Be Eshɛ Eha
11. Mɛɛ be abaato Mesia Maŋtsɛyeli lɛ ama shi?
11 Wɔ hu ŋmɛnɛ wɔsɔleɔ wɔhaa Yehowa koni E-Maŋtsɛyeli lɛ aba yɛ Nuŋtsɔ Yesu Kristo gbɛi amli. (Mateo 6:9, 10; Yohane 14:13, 14) Be ni abaato Mesia Maŋtsɛyeli lɛ ama shi ji yɛ“jeŋmaji abe” lɛ naagbee. (Luka 21:24) Nakai Jeŋmaji Abe lɛ ba mli yɛ afi 1914.a
12. Mɛni ba mli yɛ 1914 ni kɛ Yesu gbalɛ ni kɔɔ naakpɛɛ nibii ni baakadi ba ni eha ni anaaa lɛ lɛ he lɛ kpaa gbee?
12 Nɔ ni kadi nakai afi lɛ ji klɛŋklɛŋ jeŋ ta yɛ adesa yinɔsane be mli. Enɛ kɛ Yesu gbalɛ ni kɔɔ naakpɛɛ nibii ni baakadi ba ni eba yɛ Maŋtsɛyeli hewalɛ mli ni anaaa lɛ lɛ kɛ shikpɔŋ lɛ nɔyeli lɛ kpaa gbee. Ekaselɔi lɛ bi lɛ sane nɛɛ: “Kɛɛmɔ wɔ, Mɛɛ be mli nibii nɛɛ baaba, ni mɛni baafee beni oba lɛ kɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ he okadi?” Yɛ hetoohamɔ mli lɛ, Yesu kɛɛ: “Maŋ aaate shi awo maŋ, ni Maŋtsɛyeli aaate shi awo maŋtsɛyeli, ni hɔmɔ kɛ tsɛŋemɔ helai kɛ shikpɔŋhosomɔi aaaba hei sɔrɔtoi fɛɛ, shi enɛɛmɛi fɛɛ lɛ, kɔɔmɔi lɛ abɔimɔŋ. Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.”—Mateo 24:3,7, 8, 14; Marko 13: 10, New World Translation.
13. (a) Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ shiɛmɔ ji sanekpakpa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? b) Be enyiɛ nɛ ni asɔle yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he akɛ eba ni ani etɔɔɔ edasefoi ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ yɛ nɛkɛ sɔlemɔ nɛɛ kɛhamɔ lɛ mli?
13 Aashiɛ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ yɛ shikpɔji fe 200 nɔ bianɛ, ni aabɔ mɔdɛŋ ni akpa mli kɛyashɛ shikpɔŋkukuji krokomɛi anɔ. Ejeee jeŋ nɔyeli ni kpaako ebaaba he sane, shi moŋ eji maŋtsɛyeli ni eba hewalɛ mli bianɛ, ni miiye nɔ bianɛ. Ato nakai Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ 1914. Ni no bato gbɛjianɔ koni akɛha sɔlemɔ ni Yesu Kristo etsɔɔ fe afii 1900 ni eho nɛɛ lɛ hetoo. Akɛ nɛkɛ sɔlemɔ nɛɛ eha nakai Maŋtsɛyeli lɛ Shishitolɔ lɛ kɛjɛ be mli ni mɔ ni baafee Maŋtsɛ yɛ nakai nɔyeli lɛ mli lɛ tsɔɔ ekaselɔi lɛ ni amɛsɔle yɛ he lɛ. No hewɔ lɛ nakai Maŋtsɛyeli lɛ Tolɔ lɛ etee nɔ enu sɔlemɔ nɛɛ he yɛ be kakadaŋŋ mli. Eŋɔɔ enaa akɛ eeenu sɔlemɔ nɛɛ ni edasefoi ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ esɔle yɛ he yɛ be fɛɛ mli lɛ, ejaakɛ etsɔɔ akɛ amɛhiɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ nakai Maŋtsɛyeli ni baa lɛ mli lɛ mli. Etɔɔɔ amɛ akɛ amɛaasɔle amɛha “Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi” lɛ tamɔ nɔ ko ni eŋɔɔɔ dɔŋŋ.—Mateo 6:9, 10.
14. Mɛni hewɔ Yehowa Odasefoi yaa nɔ amɛshiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ?
14 Yɛ be mli ni Yehowa Odasefoi heɔ yeɔ ni amɛjajeɔ akɛ ato Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ ŋwɛi yɛ 1914 lɛ, amɛyaa nɔ hu yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli. Amɛfeɔ nakai ejaakɛ nakai Maŋtsɛyeli ni ato ama shi lɛ yeko shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ kwraa lolo shi moŋ eŋmɛ je nɛŋ maŋtsɛyelii lɛ agbɛ koni amɛya nɔ amɛhiɛ hewalɛ ni amɛyɔɔ yɛ akutsei kɛ majianɔwiemɔi amli lɛ mli. (Romabii 13:1) No hewɔ lɛ ebaaba yɛ shishinumɔ ni yeɔ emuu kwraa naa, ni ji akɛ, kɛyashɛ he ni no pɛ ji nɔ ni baafee nɔyeli ni yeɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.—Daniel 2:44.
15. Mɛni yaa nɔ kɛjɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. ni da kwraa fe be mli ni akɛ mu fɔ Israel maŋtsɛmɛi lɛ
15 Eyɛ mli akɛ ahala Yesu akɛ nakai Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ moŋ, shi jeee lɛ pɛ eyeɔ nɔ. Yehowa Nyɔŋmɔ ehala e-Bi odehe lɛ sɛɛnyiɛlɔi 144,000 koni amɛkɛ lɛ abafee niyelɔi yɛ Nyɔŋmɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Daniel 7:27) Taakɛ bɔ ni osɔfonukpa lɛ kɛ mu krɔŋkrɔŋ fɔɔ blema Israel maŋtsɛmɛi lɛ, nakai nɔŋŋ hu kɛjɛ Pentekoste yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ nɔ kɛbaa nɛɛ, Yehowa eha akɛ E-mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ efɔ Yesu Kristo nanemɛi niyelɔi 144,000 lɛ mu, ni efɔ amɛ akɛ mumɔŋ bii ni hiɛ mumɔŋ wala yɛ ŋwɛi kɛ “maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ kɛ nuŋtsɔmɛi a-Nuŋtsɔ.”—Kpojiemɔ 19:16; okɛto 1 Maŋtsɛmɛi 1:39 he.
“Naagbee Adam” Lɛ Baaku Sɛɛ Ekɛ Paradeiso Aba Ekoŋŋ
16. Mɛni asusu yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he yɛ be mli ni asɛŋ Yesu lɛ, shi mɛni hewɔ ejeee mɔ ni jajeɔ sane ni ejaaa loo ebɛ mli lɛ?
16 Ebafee nɔ ni wa akɛ Yesu aaana Maŋtsɛyeli ko, yɛ be mli ni asɛŋ lɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ. Shi efeko mɔ ni shiɛɔ sane ni ejaaa loo ebɛ mli yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shiɛmɔ ni eshiɛ lɛ mli. Yɛ esɛŋmɔ lɛ sɛɛ gbi ni ji etɛ lɛ, Maŋtsɛyeli lɛ Tolɔ loo Shishitolɔ lɛ kwɛ koni Yesu kaselɔi lɛ akasɔle yɛ nɔyeli ko ni nyɛŋ aba he. Yehowa tee Mɔ ni baadamɔ E-najiaŋ yɛ Maŋtsɛyeli ni asɔle yɛ he lɛ mli lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ ni ekɛ wala ni gbele bɛ mli ha lɛ.
17, 18. (a) Yesu ni atsɛ akɛ “naagbee Adam” lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Jeŋ saji ni baa kɛjɛ 1914 lɛ tsɔɔ mɛni?
17 Yesu le akɛ klɛŋklɛŋ Paradeiso ni ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ Bɔlɔ lɛ kɛ gbɛnaa nii baafɔ enɔ akɛ eku sɛɛ ekɛ Paradeiso aba koni ekwɛ ni gbɔmɛi ayi jeŋ muu fɛɛ abɔɔ lɛ mli obɔ. Wɔkaneɔ yɛ 1 Korintobii 15:45, 47 akɛ: “Nakai aŋma hu akɛ: ‘Adam ni ji klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ tsɔ susuma ni hiɛ ka,’ naagbee Adam lɛ tsɔ mumɔ ni haa mɔ yi naa wala. Klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ ni jɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, shikpɔŋ nɔ nyo ni; gbɔmɔ ni ji enyɔ lɛ, ji Nuŋtsɔ ni jɛ ŋwɛi lɛ.” Adam ni ji enyɔ lɛ ba kɛjɛ ŋwɛi ni lɛ ji mɔ ni Yehowa kɛ nitsumɔ wo edɛŋ koni eku sɛɛ eto Paradeiso ema shikpɔŋ nɛɛ nɔ ekoŋŋ lɛ. Enɛ nɔ Nuŋtsɔ Yesu damɔ ni ekɛɛ efɔŋfeelɔ ni musuŋ tsɔɔ lɛ lɛ akɛ: “Obaafata mihe yɛ Paradeiso” lɛ. (Luka 23:43) Ejeɔ kpo kɛjɛɔ nɛkɛ sanegbaa nɛɛ mli faŋŋ akɛ abaato Paradeiso ama shikpɔŋ nɛɛ nɔ yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ ni yɔɔ Yesu Kristo, “naagbee Adam” lɛ ni awo ehiɛ nyam lɛ dɛŋ lɛ shishi.
18 Jeŋ saji ni eba kɛjɛ 1914 lɛ kɛ gbalɛi ni Yesu Kristo kɛha lɛ kpaa gbee ni enɛ yeɔ odase akɛ Yesu eba hewalɛ mli kɛjɛ nakai be lɛ mli. Nɔ ni fe afii nyɔŋmai kpawo nɛ ni gbɔmɛi ni yɔɔ afii ohai 20 yinɔ nɛɛ mli kɛjɛ 1914 lɛ ena nibii ni ato naa yɛ Yesu gbalɛ ni yɔɔ Mateo yitso 24 lɛ mlibaa. No hewɔ lɛ, nɛkɛ be kpalaŋŋ nɛɛ miibɛŋkɛ enaagbee, ni Paradeiso ni abaaku sɛɛ ato ama shikpɔŋ nɛɛ nɔ ekoŋŋ lɛ hu ebɛŋkɛ.—Mateo 24:32-35; okɛto Lala 90:10 he.
Jeŋ Hee Be Ko Ni Yɔɔ Miishɛɛ Ka Wɔhiɛ Nɔŋŋ
19, 20. (a) Yɛ Harmagedon sɛɛ lɛ, mɛni mli Yehowa kɛ esuɔlɔi lɛ baabote? (b) Mɛni ehe baahia ni afee yɛ Harmagedon sɛɛ nɔŋŋ?
19 Nibii agbɛjianɔtoo ni Yehowa kɛbaaha mɛi ni esumɔɔ amɛ lɛ yɛ be mli ni ebu ejeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni eji lɛ bem ni ŋwanejee ko kwraa bɛ he yɛ Harmagedon tawuu he lɛ efeŋ nɔ ni jeɔ mɔ tsine ni eŋɔɔɔ. Be ni baa ni adesa weku lɛ kɛbaahi Mesia Maŋtsɛ, Yesu, Nyɔŋmɔ Bi lɛ nɔyeli kpakpa lɛ shihilɛ baafee nɔ ni miishɛɛ diɛŋtsɛ yɔɔ mli. Oh, kwɛ nibii babaoo ni he baahia akɛ afee ni sɛɛnamɔ yɔɔ mli! Abaajie nɔ fɛɛ nɔ ni eshwɛ ni jɛ bei loo tawuu ni tee nɔ yɛ Yehowa ŋwɛi tabilɔi lɛ kɛ efɔŋfeemɔ tabilɔi lɛ ateŋ lɛ kɛya. Anaŋ ehe nɔ ko nɔ ko kwraa dɔŋŋ.
20 Shi tawuu nii fɛɛ ni jeŋmaji lɛ baashi yɛ amɛsɛɛ lɛ hu? Yɛ be ni ebaahe ni akɛjie nɔ ni abaanyɛ asha lɛ fɛɛ kɛya ni atsɔɔ mli yɛ ekadi gbɛ nɔ lɛ hewɔ lɛ, enɛ tsɔɔ akɛ ebaafa naakpa. (Ezekiel 39:8-10) Mɛi ni baaje Harmagedon mli shweshweeshwe lɛ baanyɛ ni amɛkɛ nibii ni eshwɛ kɛjɛ ta lɛ mli ni jeŋmaji lɛ eshi yɛ amɛsɛɛ lɛ atsu nitsumɔi ni sɛɛnamɔ baaba he.—Yesaia 2:2-4.
21. Taakɛ eji yɛ mɛi ni je nu Afua lɛ mli lɛ aniiashikpamɔ lɛ he lɛ, mɛɛ shihilɛ mɛi ni baaje Harmagedon mli shweshweeshwe lɛ kɛbaakpe, shi mɛɛ sɔrɔtofeemɔ ni da diɛŋtsɛ yɔɔ mli?
21 Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Noa kɛ eweku lɛ ni ajɔɔ amɛ ni tamɔ mɛi ni eje jeŋ fɛɛ Nu Afua lɛ mli shweshweeshwe yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ lɛ kɛ shikpɔŋ nɔ shihilɛ ko ni tamɔ nɔ ni Noa kɛ eweku lɛ na mli ŋɔɔmɔ baakpe. Shi, Satan kɛ edaimonioi atai lɛ bɛ dɔŋŋ ni amɛaahao ŋwɛi ni anaaa ni ebɔle shikpɔŋ lɛ he kɛkpe lɛ ejaakɛ no mli lɛ atsi amɛnaa ni amɛnyɛŋ amɛfee nɔ ko nɔ ko afii ohai nyɔŋma. (Kpojiemɔ 20:1-3) Sane ni wa ni baaka mɛi ni amɛje Harmagedon mli shweshweeshwe lɛ ahiɛ ji shikpɔŋ ni etsɔ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ” mli lɛ ni amɛaaye nɔ, ni amɛtsu nɔ fɛɛ nɔ ni ashi yɛ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ nɔ lɛ he nii.—Kpojiemɔ 16:14.
22. Te mɛi ni baaje Harmagedon mli shweshweeshwe lɛ baafee amɛnii yɛ Paradeiso lɛ ni amɛaalɛɛ mli kɛbɔle shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ he amɛha tɛŋŋ?
22 Abaanyɛ akpa gbɛ akɛ, mɛi ni amɛje Harmagedon ta nɛɛ mli ni kɛ akɛto he lɛ, amɛyi faaa lɛ baanyɛ ashe gbeyei kɛ akɛ nitsumɔ ni da akɛ amɛkpa Paradeiso lɛ mli koni ekpele jeŋ muu fɛɛ lɛ wo amɛdɛŋ. Shi nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, akɛni amɛmii eshɛ amɛhe kɛteke nɔ hewɔ lɛ, amɛkɛ ekaa kɛ toiboo baaje enɛ feemɔ shishi. Amɛle jogbaŋŋ akɛ shikpɔŋ nɛɛ ji Nyɔŋmɔ naneshi maaŋoo yɛ okadi gbɛ nɔ, ni amɛmiisumɔ diɛŋtsɛ ni amɛha nɛkɛ shikpɔŋ kokloo nɛɛ hu afee fɛfɛo akɛ he ko ni sa akɛ ejɔɔ enaji ahe yɛ, yɛ biɛ.
23. Mɛɛ sɛɛfimɔ mɛi ni baaje Harmagedon mli lɛ baana akɛ aduatsɔ ni maa nɔ mi akɛ amɛnitsumɔ akɛ amɛmiito Paradeiso ekoŋŋ lɛ baaye omanye?
23 Eyɛ miishɛɛ kɛ hewalɛwoo hu akɛ aaale akɛ ashiŋ amɛ pɛ ni ayeee abuaaa amɛ yɛ be mli ni amɛje miishɛɛ sɔɔmɔ ni haa ŋwɛi famɔ ni kɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ he lɛ baa mli lɛ shishi lɛ. (Okɛto Yesaia 65:17, 21-24 he.) Amɛnine baashɛ Mɔ ni wo shi akɛ Paradeiso baaba ekoŋŋ ni kɛɛ yɛ gbi ni ekwɔ kɛtee ŋwɛi lɛ nɔ akɛ: “Aŋɔ hegbɛ fɛɛ aha mi yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ” lɛ sɛɛfimɔ ni yeɔ emuu kwraa nɔ. (Mateo 28:18) Nakai hegbɛ lɛ yɛ edɛŋ lolo, ni ebaanyɛ eha naakpɛɛ shiwoo ni akɛha efɔŋfeelɔ ni nuɔ sane he lɛ aba mli, taakɛ wɔbaana kɛjɛ nikasemɔ ni nyiɛ enɛ sɛɛ lɛ mli lɛ.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Kɛha enɛ mlitsɔɔmɔ lolo lɛ. kwɛmɔ wolo “Let Your Kingdom Come,” ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ baafai 135-9. Kwɛmɔ Ezekiel 21:32 hu.
Sanebimɔi Ni Akɛtiɔ Mli
◻ Mɛni Yesu shiwoo ni ekɛha yɛ Calvary Iɛ maa nɔ mi kɛhaa adesai kɛ efɔŋfeelɔ lɛ?
◻ Mɛni ji shishijee taomɔ nii ni gbeleɔ gbɛ ni kuɔ sɛɛ kɛyaa Paradeiso?
◻ Mɛni klɛŋklɛŋ Adam Iɛ nyɛɛɛ afee, shi mɛni “naagbee Adam” lɛ baanyɛ atsu?
◻ Yɛ Harmagedon sɛɛ lɛ, mɛɛ nibii agbɛjianɔtoo mli Yehowa kɛ esuɔlɔi lɛ baawo?