Hiɛmɔ Hemɔkɛyeli Kɛ Henilee Kpakpa Mli
Timoteo Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ mli Saji Otii
AAAFEE afi 56 Ŋ.B. lɛ mli ni bɔfo Paulo bɔ Efeso asafo lɛ mli onukpai lɛ kɔkɔ akɛ “klaji fulɔi” baate shi yɛ amɛteŋ, ni “hii ni wieɔ nii ni ejaaa aaate shi, ni amɛaakpala kaselɔi lɛ amɛshwie amɛsɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30) Hemɔkɛyeli kwamɔ tsɔɔmɔ batsɔ hiɛdɔɔ sane yɛ afii fioo ko mli akɛ eha Paulo wo Timoteo hewalɛ koni ewuu mumɔŋ ta yɛ asafo lɛ mli koni ekɛbaa ekrɔŋŋ-feemɔ Iɛ yi ni eye ebua nanemɛi heyelilɔi lɛ ni amɛhiɛ hemɔkɛyeli lɛ mli. Enɛ ji yiŋtoo titri hewɔ ni Paulo jɛ Makedonia eŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ eyaha Timoteo aaafee 61-64 Ŋ.B. lɛ.
Atsɔɔ Timoteo saji ni kɔɔ onukpai anitsumɔi, gbɛhe mli ni Nyɔŋmɔ kɛ yei ewo, onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi ahesaai kɛ saji krokomɛi ahe nii. Tsɔsemɔ loo nitsɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ hu he baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ ŋmɛnɛ.
Kɔkɔbɔɔ ni Kɔɔ Hemɔkɛyeli lɛ He
Paulo je shishi kɛ ŋaawoo akɛ ahiɛ hemɔkɛyeli kɛ henilee kpakpa mli. (1:1-20) Ewo Timoteo hewalɛ koni ehi Efeso “koni ebɔ mɛi komɛi akɔkɔ akɛ amɛkatsɔɔ tsɔɔmɔi krokomɛi.” Paulo daa shi akɛ akɛ sɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ ewo edɛŋ, ni ekpɛlɛ nɔ akɛ le ni eleee kɛ hemɔkɛyeli ni ebɛ hewɔ ewa Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ayi lɛ. Bɔfo lɛ wo Timoteo hewalɛ akɛ eya nɔ ewuu mumɔ ta, akɛ, “ohiɛ hemɔkɛyeli kɛ henilee kpakpa” mli, koni ekatamɔ mɛi ni “amɛkɛ hemɔkɛyeli Iɛ yasha shi lɛ.”
Ŋaawoo yɛ Jamɔ He
Yɛ no sɛɛ lɛ, Paulo kɛ ŋaawoo ha akɛ “jeŋmaji atsɔɔlɔ yɛ hemɔkɛyeli kɛ anɔkwale mli.” (2:1-15) Esa akɛ asɔle aha mɛi ni yɔɔ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ lɛ amli lɛ koni Kristofoi anyɛ ahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli. Eji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii akɛ ahere gbɔmɛi sɔrɔtoi fɛɛ yiwala, ni tsɔɔmɔ ko ni he hiaa ji akɛ Kristo “ŋɔ ehe eha akɛ kpɔmɔ nɔ eha mɛi fɛɛ.” Paulo tsɔɔ akɛ esa akɛ yoo kɛ hiɛshikamɔ asaa ehe ni ekaye nuu nɔ.
Esa akɛ ato asafo lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ. (3:1-16) No hewɔ lɛ Paulo kɛ hesaai kɛha nɔkwɛlɔi kɛ asafoŋ sɔɔlɔi mamɔ shi. Timoteo baanyɛ ajɛ nibii ni bɔfo Paulo ŋmala lɛ amli ele bɔ ni esa akɛ eba ejeŋ yɛ asafo lɛ mli, akɛ “anɔkwale lɛ akulashiŋ kɛ enɔdaamɔ nɔ.”
Paulo kɛ ŋaawoo ha Timoteo diɛŋtsɛ koni eye ebua lɛ ni ebu ehe kɛjɛ apasa tsɔɔmɔ he. (4:1-16) Yɛ sɛɛ mli gbii lɛ amli Iɛ mɛi komɛi baakwa hemɔkɛyeli lɛ. Shi kɛ Timoteo kwɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe kɛ tsɔɔmɔ lɛ nɔ jogbaŋŋ yɛ be fɛɛ mli lɛ, ‘eeenyɛ ehere lɛ diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ ayiwala.’
Timoteo nine shɛ ŋaawoo yɛ gbɛ ni eeetsɔ nɔ ekɛ aŋkroaŋkroi, obalaŋtai kɛ onukpai fɛɛ aye lɛ nɔ. (5:1-25) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, esa akɛ ato gbɛjianɔ ni sa aha okulafoi ni amɛdara ni ji Kristofoi ni yɔɔ gbɛi kpakpa lɛ. Ni okulafoi ni darako lɛ aaaye osheku moŋ lɛ, esa akɛ amɛbote gbalashihilɛ mli ni amɛfɔ bii. Onukpai ni kwɛɔ asafo lɛ nɔ jogbaŋŋ lɛ, esa akɛ akɛ woo toi enyɔ aha amɛ.
Nyɔŋmɔ Jamɔ Hetuu-Kɛhamɔ kɛ Mii ni Shɛɔ Nii Ahe
Paulo wolo lɛ ba naagbee kɛ ŋaawoo ni kɔɔ Nyɔŋmɔ jamɔ hetuu-kɛhamɔ he. (6:1-21) “Nyɔŋmɔ jamɔ [hetuu-kɛhamɔ], kɛji mɔ ko miishɛ enii ahe lɛ” ji ninamɔ kpeteŋkpele, shi faishitswaa akɛ esa akɛ ana nii lɛ kɛ mɔ yaa hiɛkpatamɔ kɛ fitemɔ mli. Paulo wo Timoteo hewalɛ koni ewuu hemɔkɛyeli ta kpakpa lɛ, ni ‘emɔ naanɔ wala lɛ mli kpɛŋŋ.’ Kɛ aaamɔ nakai wala diɛŋtsɛ lɛ mli lɛ, belɛ niiatsɛmɛi lɛ, “amɛkaŋɔ amɛhiɛ hu amɛfɔ nifalɛ ni bɛ shweshweeshwe lɛ nɔ, shi moŋ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ nɔ.”
[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 30]
Ahere Yiwala Kɛtsɔ Biiafɔmɔ Nɔ: Jeee yiwalaheremɔ kɛmiiya naanɔ wala mli Paulo wieɔ he lɛ, shi moŋ yoo ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ nitsumɔ ni sa lɛ he beni eŋma akɛ: ‘Shi aaahere eyiwala kɛtsɔ biiafɔmɔ nɔ, kɛji amɛhi shi yɛ hemɔkɛyeli kɛ suɔmɔ kɛ hetsemɔ kɛ jwɛŋmɔ hu ni sa mli lɛ.’ (1 Timoteo 2:11-15) ‘Abaabaa yoo yi’ kɛjɛ oshekuyelɔ ni bɛ nitsumɔ kɛ mɔ ni kɛ ehe woɔ mɛi krokomɛi asaji amli lɛ mli kɛtsɔ biiafɔmɔ, ebii akwɛmɔ, kɛ shiakwɛmɔ nɔ. (1 Timoteo 5:11-15) Eshia nitsumɔi baaha esɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ aye emuu. Shi esa akɛ Kristofoi fɛɛ akwɛ amɛjeŋba jogbaŋŋ ni amɛkɛ amɛbe atsu nii yɛ nilee mli.—Efesobii 5:15, 16