Nyɛtoa Nyɛtsui Shi Nyɛhaa Mɛi Fɛɛ
“Wɔmiikpa nyɛ fai, anyɛmimɛi, nyɛwiea nyɛtsɔɔa mɛi ni bɛ gbɛjianɔ lɛ; nyɛshɛjea mɛi ni tsui faa lɛ amii; nyɛherea mɛi ni feɔ gbedee lɛ; nyɛtoa nyɛtsui shi nyɛhaa mɛi fɛɛ.”—1 TESALONIKABII 5:14.
1. Nɛgbɛ ni mɛɛ shihilɛi ashishi Yehowa Odasefoi ejie tsuishiŋmɛɛ kpo yɛ?
MƐƐ nɔkwɛmɔ nɔ po Yehowa ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Odasefoi lɛ kɛha yɛ tsuishiŋmɛɛ he nɛkɛ! Amɛŋmɛ amɛtsui shi babaoo yɛ tsutsu Nazi kɛ Fasist shikpɔji anɔ kɛ maji tamɔ Malawi amli kɛbashi ŋmɛnɛ gbi nɛɛ. Mɛi ni ŋmɛɔ amɛtsui shi hu ji mɛi ni hiɔ shiai ni jamɔ egbala amɛmli lɛ amli lɛ.
2. Mɛni nibii enyɔ haa Yehowa webii naa mumɔŋ paradeiso mli ŋɔɔmɔ lɛ?
2 Yɛ yiwaa kɛ nibii ni mli wawai ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa webii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ miina mumɔŋ paradeiso mli ŋɔɔmɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, anɔkwa saji lɛ tsɔɔ akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ je shishi amɛna enɛ mli ŋɔɔmɔ kɛjɛ 1919. Mɛni kɛ nɛkɛ mumɔŋ paradeiso nɛɛ ba? Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ nɛkɛ paradeiso shihilɛi nɛɛ yɛ Yehowa webii ateŋ ejaakɛ Nyɔŋmɔ eku sɛɛ ekɛ etsuji ni afɔ amɛ mu lɛ eba amɛ “shikpɔŋ” nɔ loo jamɔ krɔŋŋ shihilɛ lɛ mli ekoŋŋ. (Yesaia 66:7, 8) Mumɔŋ paradeiso lɛ shwereɔ ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ mli lɛ jieɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii lɛ kpo. Tsuishiŋmɛɛ loo tsuishitoo ji enɛɛmɛi ateŋ ekome. (Galatabii 5:22, 23) Abaanyɛ ana bɔ ni su nɛɛ he hiaa yɛ wɔ mumɔŋ paradeiso lɛ gbɛfaŋ lɛ kɛjɛ wiemɔ ko ni woloŋlelɔ William Barclay wie nɛɛ mli: “Nɔ ko ni ji Kristofoi anaanyobɔɔ nyɛŋ ahi shi kɛ makrothumia [tsuishiŋmɛɛ] bɛ. . . . Ni nɔ hewɔ ni etamɔ nakai lɛ ji enɛ—ákɛ makrothumia ji Nyɔŋmɔ su ni fe fɛɛ (Rom. 2.4; 9.22).” (A New Testament Wordbook, baafa 84) Hɛɛ, tsuishiŋmɛɛ he hiaa nakai!
Ni Wɔɔŋmɛ Wɔtsui Shi Wɔha Wɔnyɛmimɛi
3. Mɛɛ nikasemɔ ni kɔɔ tsuishiŋmɛɛ he Yesu kɛha Petro?
3 Eka shi faŋŋ akɛ ewa kɛha bɔfo Petro akɛ eeejie tsuishiŋmɛɛ kpo, ejaakɛ ebi Yesu be ko akɛ: “Nuŋtsɔ, shii enyiɛ minyɛmi afee esha ashi mi ni miŋɔke lɛ? Kɛyashi shii kpawo lo?” Yesu wo lɛ ŋaa akɛ: “Miikɛɛ bo akɛ, jeee Kɛyashi shii kpawo, shi, Kɛyashi shii nyɔŋmai kpawo kɛ kpawo.” (Mateo 18:21, 22, NW.) Yɛ wiemɔ kroko mli lɛ, husu bɛ shii abɔ ni wɔɔto wɔtsui shi wɔha wɔhe ni wɔkɛke mɔ ni feɔ esha eshiɔ wɔ lɛ mli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔnyɛŋ wɔsusu akɛ mɔ ko baata shi ni eekane enɛ kɛyashi shii 77! Ni kɛlɛ, ni wɔkɛ sane aaake nakai lɛ biɔ tsuishiŋmɛɛ.
4. Mɛni hewɔ onukpai titri ji mɛi ni esa akɛ amɛna tsuishiŋmɛɛ lɛ?
4 Kɛ eba tsuishiŋmɛɛ ni mumɔŋ nyɛmimɛi aaajie lɛ kpo lɛ he lɛ, sanebimɔ ko bɛ he akɛ ehe miihia ni asafoŋ onukpai ato okadi kpakpa yɛ enɛ mli. Abaaka amɛ tsuishitoo akwɛ ejaakɛ nanemɛi heyelilɔi komɛi baanyɛ afee mɛi ni kɛ hiɛshikamɔ tsuuu nii aloo nɔ ko jeee amɛhe sane ko. Mɛi komɛi baashashao shi yɛ sui gbohii komɛi ni amɛaajie yɛ amɛhe lɛ mli. Esa akɛ onukpai lɛ akwɛ jogbaŋŋ ni amɛkaha amɛnyɛmimɛi hii kɛ yei ni ji Kristofoi lɛ agbɔjɔmɔi lɛ miiwo amɛ mlila loo mlifu. Shi moŋ, ehe miihia ni nɛkɛ mumɔŋ tookwɛlɔi nɛɛ akai ŋaawoo nɛɛ: “Shi wɔ mɛi ni wɔyɔɔ hewalɛ lɛ, esa akɛ wɔkpeeɔ mɛi ni bɛ hewalɛ lɛ kɛ amɛgbɔjɔmɔi lɛ, ni wɔhe akasa wɔ diɛŋtsɛ wɔhiɛ.”—Romabii 15:1.
5. Mɛni wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ naa kɛ wɔyɛ tsuishiŋmɛɛ?
5 Agbɛnɛ hu subaŋi ni kɛ amɛhe kpaaa gbee baanyɛ ate shi yɛ adesa gbɔjɔmɔi kɛ fatɔɔi ahewɔ. Yɛ wɔtɔmɔi kɛ sui komɛi ni eka wɔhe lɛ hewɔ lɛ, wɔkɛ wɔnyɛmimɛi yeɔ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni ekolɛ amɛ hu amɛbaanyɛ amɛfee wɔ nakai nɔŋŋ. No hewɔ lɛ kwɛ bɔ ni ŋaawoo nɛɛ sa jogbaŋŋ ha: “Kɛji mɔ ko kɛ mɔ ko na sane ko lɛ, nyɛnanaa nyɛhaa nyɛhe ni nyɛkɛfafaa nyɛhe, taakɛ bɔ ni Kristo [loo Yehowa] hu ŋɔfanyɛ lɛ, nakai nyɛ hu nyɛfea.” (Kolosebii 3:13) “Nyɛnanaa nyɛhaa nyɛhe” lɛ tsɔɔ tsuishiŋmɛɛ, eyɛ mli akɛ wɔyɛ nɔ ko pɔtɛɛ ni mɔ ko efee wɔ. Esaaa akɛ wɔtoɔ najiaŋ aloo wɔgbalaa wɔnyɛmi lɛ toi, wɔkadɔmɔ ŋtsɔi wɔwo lɛ po.—Yakobo 5:9.
6. Mɛni hewɔ mɛi ni ŋmɛɔ amɛtsui shi ni wɔɔji lɛ ji nilee gbɛ lɛ?
6 Nɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ ji ŋaawoo ni anaa yɛ Romabii 12:19 lɛ: “Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛŋmɛa mlifu lɛ gbɛ; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Minɔ ji oweletɔɔ, mi mato najiaŋ, Nuŋtsɔ lɛ [Yehowa] kɛɛ.’” ‘Mlifu lɛ gbɛ ni aŋmɛɔ’ lɛ tsɔɔ mli ni fuuu mra, loo tsuishiŋmɛɛ. Eji nilee gbɛ akɛ wɔɔjie su ni tamɔ nɛkɛ kpo, ejaakɛ ehe baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ kɛ mɛi krokomɛi. Kɛ naagba ko ete shi lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔnuɔ he akɛ ehiɔ kɛhaa wɔ, ejaakɛ kɛ wɔto wɔtsui shi lɛ, wɔhaaa sane lɛ afite. Ni mɔ ni wɔtoɔ wɔtsui shi wɔhaa lɛ lɛ hu nuɔ he akɛ ehi kɛha lɛ ejaakɛ wɔgbalaaa etoi ni wɔtooo najiaŋ yɛ gbɛ ko nɔ hu. Belɛ ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ no hewɔ ni Paulo wo enanemɛi Kristofoi lɛ ŋaa akɛ “nyɛshɛjea mɛi ni tsui faa lɛ amii; nyɛherea mɛi ni feɔ gbedee lɛ; nyɛtoa nyɛtsui shi nyɛhaa mɛi fɛɛ!”—1 Tesalonikabii 5:14.
Yɛ Weku Kɔkrɔɔ lɛ Mli
7. Mɛni hewɔ esa akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi ana tsuishiŋmɛɛ lɛ?
7 Awie jogbaŋŋ akɛ gbalashihilɛ ni miishɛɛ yɔɔ mli ji he ni mɛi enyɔ lɛ fɛɛ kɛ sane keɔ. Mɛni no tsɔɔ? Akɛ mɛi ni amɛna miishɛɛ yɛ amɛgbalashihilɛ mli lɛ toɔ amɛtsui shi amɛhaa amɛhe. Yɛ bei komɛi amli lɛ aŋkroŋkroi asui komɛi ni esoro no yɛ mɔ ko he lɛ moŋ gbalaa nakai mɔ lɛ. Nɛkɛ sɔrɔtofeemɔi nɛɛ baanyɛ afee nɔ ni gbalaa jwɛŋmɔ loo efeɔ mɔ ko fɛo, ni kɛlɛ nomɛi hu baanyɛ afee nɔ ni kɛ naagbai baa ni kɛ nɔ ko fataa nɔnyɛɛ kɛ yeyeeye-feemɔ ni yɔɔ momo ni haa Kristofoi ni amɛbote gbalashihilɛ mli lɛ naa “heloo gbɛfaŋ amanehulu” lɛ he. (1 Korintobii 7:28) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ wu ko yɛ ni nɔ ko jeee ehe sane ko loo eyɛ basabasa. Enɛ baagba eŋa lɛ naa waa. Shi kɛji akɛ mlihilɛ wiemɔi ni akɛtsɔɔ jwɛŋmɔ nyɛɛɛ nɔ ko atsu lɛ, belɛ yoo lɛ baanyɛ adamɔ nuu lɛ gbɔjɔmɔi lɛ anaa kɛtsɔ tsuishiŋmɛɛ ni eeejie lɛ kpo lɛ nɔ.
8. Mɛni hewɔ ehe baahia ni wumɛi afee mɛi ni yɔɔ tsuishiŋmɛɛ lɛ?
8 Yɛ gbɛ kroko hu nɔ lɛ, ŋa lɛ baawie nibii bibii ahe ni ebaafee ehe mɔ ni wieɔ shiɔ ewu lɛ. Enɛ baaha akai ŋmalɛ nɛɛ jogbaŋŋ: “Faŋ nɔ ni oyahi tsu yiteŋ kpokpolobiiaŋ fe nɔ ni okɛ yoo béilɔ aaahi shia kome.” (Abɛi 25:24) Tsuishiŋmɛɛ he hiaa yɛ sane ni tamɔ nɛkɛ mli koni akɛtsu Paulo ŋaawoo nɛɛ he nii: “Nyɛ wumɛi lɛ, nyɛsumɔa nyɛŋamɛi, ni nyɛmli akajoa yɛ amɛnɔ.” (Kolosebii 3:19) Ebiɔ tsuishiŋmɛɛ hu yɛ wumɛi agbɛfaŋ yɛ bɔfo Petro ŋaawoo nɛɛ toiboo mli: “Nyɛ wumɛi, nyɛkɛ amɛ [nyɛ ŋamɛi] ahia shi yɛ nilee naa, ni nyɛkɛ woo awoa yoo akɛ nɔ ni he waaa tuutu ko, akɛni amɛkɛ nyɛ fɛɛ ji wala duromɔ lɛ wɔfasei lɛ, koni akatsimɔ nyɛsɔlemɔi lɛ agbɛ.” (1 Petro 3:7) Ŋa lɛ gbɔjɔmɔi baanyɛ aka wu lɛ waa yɛ bei komɛi amli, shi tsuishiŋmɛɛ baanyɛ aye abua lɛ ni edamɔ naa.
9. Mɛni hewɔ tsuishiŋmɛɛ he hiaa fɔlɔi?
9 Kɛ fɔlɔi aaaye omanye yɛ amɛbii atsɔsemɔ mli lɛ, belɛ ehe baahia ni amɛŋmɛ amɛtsui shi. Gbekɛbii lɛ hu baatɔ shii abɔ nakai nɔŋŋ. Amɛbaatamɔ kuɛŋtilɔi loo mɛi ni yɔɔ shɔɔ yɛ nikasemɔ mli ni enɛ baagba amɛfɔlɔi anaa be fɛɛ be. Yɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, ehe baahia ni fɔlɔi ni ji Kristofoi afee mɛi ni mli fuuu mra, amɛmli akawo la, ni amɛlaaje henɔyeli, shi amɛfee dioo ni amɛfee shiŋŋ yɛ jalɛ shishitoo mlai amli. Esa akɛ tsɛmɛi lɛ akai akɛ amɛfee gbekɛbii da ni amɛ hu amɛtɔ̃. Ehe miihia ni amɛkɛ Paulo ŋaawoo nɛɛ atsu nii: “Nyɛ tsɛmɛi lɛ, nyɛkawoa nyɛbii amli la, koni amɛtsui akafa.”—Kolosebii 3:21.
Kɛ Mɛi ni Yɔɔ Sɛɛ Lɛ
10. Te esa akɛ wɔfee wɔnii yɛ wɔnitsumɔ he wɔha tɛŋŋ, yɛ mɛɛ niiashikpamɔ hewɔ?
10 Yɛ emuu ni adesa yeee kɛ pɛsɛmkunya hewɔ lɛ, shihilɛi ni eŋɔɔɔ baanyɛ ate shi yɛ Kristofonyo lɛ nitsumɔ he. Eji nilee gbɛ akɛ okɛ hiɛtɛɛ aaatsu nii ni odamɔ tɔmɔi anaa yɛ toiŋjɔlɛ hewɔ. Nɔ ni tsɔɔ bɔ ni nilee yɔɔ enɛ feemɔ mli lɛ ji Kristofonyo ko ni enaanyo nitsulɔ ko ni he tsɛ̃ɔ lɛ lɛ ha ena nɔ babaoo lɛ niiashikpamɔ lɛ. Akɛni nyɛminuu lɛ bolɔɔɔ yɛ enɛ he shi eŋmɛ etsui shi yɛ mli hewɔ lɛ, yɛ be ni sa mli lɛ, enyɛ ekɛ nitsulɔ ni haoɔ lɛ nɛɛ je Biblia lɛ kasemɔ shishi.
11. Mɛɛ be mli titri ehe hiaa ni wɔŋmɛ wɔtsui shi, ni mɛni hewɔ?
11 Ehe miihia ni Yehowa webii aŋmɛ amɛtsui shi titri lɛ yɛ be mli ni amɛyeɔ mɛi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ sɛɛ lɛ odase lɛ. Kristofoi kɛ mɛi ni ebuuu nii ni amɛkɛ jɛmɔ kpeeɔ amɛ lɛ kpeɔ shii abɔ. Ani ebaafee nɔ ni sa loo nɔ ni jwɛŋmɔ yɔɔ mli akɛ wɔɔha amɛ hetoo nakai nɔŋŋ? Dabi, ejaakɛ no ebafeŋ tsuishiŋmɛɛ kpojiemɔ. Nilee gbɛ ji ni okai ni onyiɛ abɛi ni nilee yɔɔ mli nɛɛ sɛɛ: “Naajɔlɛ hetoo kuɔ mlila naa; shi wiemɔ ni wa teeɔ mlifu shi.”—Abɛi 15:1.
Hemɔkɛyeli kɛ Hiɛnɔkamɔ Yeɔ Buaa yɛ Tsuishiŋmɛɛ Kpojiemɔ Mli
12, 13. Mɛɛ sui kpakpai baaye abua wɔ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi?
12 Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjie tsuishiŋmɛɛ kpo, ni wɔdamɔ shihilɛi ni ehiii naa? Nɔ kome ji hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ shiwooi lɛ amli. Esa akɛ wɔhe nɔ ni Nyɔŋmɔ ewie lɛ wɔye. Ŋmalɛi lɛ kɛɔ akɛ: “Kaa ko bako nyɛnɔ ni jeee gbɔmɔ he nɔ; shi anɔkwafo ji Nyɔŋmɔ, mɔ ni haŋ aka nyɛ fe bɔ ni nyɛaanyɛ, shi moŋ ekɛ kaa lɛ nɔŋŋ aaaje gbɛ aha nyɛ, ni nyɛje mli hu, koni nyɛnyɛ mli nyɛmɔ.” (1 Korintobii 10:13) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, takɛ blemanyo ko wie he lɛ: “Kɛ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ gbɛ lɛ, no lɛ makpɛlɛ nɔ.” Hɛɛ, wɔbaanyɛ wɔkpɛlɛ nɔ kɛtsɔ wɔtsui shi ni wɔɔŋmɛ lɛ nɔ.
13 Nɔ ni bɛŋkɛ hemɔkɛyeli he kpaakpa ji hiɛnɔkamɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli. Kɛ ebɔi shikpɔŋ lɛ nɔ yeli lɛ, abaajie shihilɛi gbohii ni haoɔ wɔ lɛ fɛɛ kɛya. Lalatsɛ David wie yɛ enɛ he akɛ: “Ha mlifu sɛɛ afo, ni oshɛ mlila ofɔ, kaawo otsui la hu, efɔŋfeemɔ mli kɛkɛ ekɛ mɔ yaa. Ejaakɛ efɔŋfeelɔi lɛ, aaafolɔ amɛ ashwie; shi mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ.” (Lala 37:8, 9) Hiɛnɔkamɔ ni ma shi shiŋŋ akɛ etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ baajie shihilɛi ni mli wawai nɛɛ fɛɛ kɛya lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi.
14. Mɛɛ niiashikpamɔ tsɔɔ nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔŋmɛ wɔtsui wɔha hefatalɔ ni heee yeee lɛ?
14 Te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔha tɛŋŋ yɛ be mli ni hefatalɔ ni heee yeee lɛ haoɔ wɔ lɛ? Yaa nɔ ni okɛ ohiɛ afɔ Nyɔŋmɔ nɔ kɛha yelikɛbuamɔ, ni oya nɔ ona hiɛnɔkamɔ akɛ shitee-kɛ-wolɔ lɛ baatsɔ Yehowa jalɔ. Yɛ bei komɛi amli lɛ Kristofonyo ko ŋa kɛɔ akɛ ehooo niyenii ehaaa ewu lɛ ni efɔŋ etadei ahe hu. Eŋa lɛ kɛ wiemɔ sha jɛɔ lɛ, yoo lɛ kɛ lɛ hiɔ naa gbii babaoo, ni ebɔɔ mɔdɛŋ po ni etsɔ tsofatsɛ ko nɔ esũ ewu lɛ. Shi nyɛminuu lɛ kɛɛ, “Mitsɔɔ mihe kɛyaa Yehowa ŋɔɔ be fɛɛ be yɛ sɔlemɔ mli, ni mikɛ mihiɛ fɔ E-nɔ akɛ ebaaye ebua mi koni mana su kpakpa ni ji tsuishiŋmɛɛ koni mikaŋmɛɛ pɛpɛɛpɛ ni miŋmɛɔ akɛ Kristofonyo lɛ he. Mihiɛ ka nɔ hu akɛ gbiko baaba ni esu nɛɛ baatsake.” Yɛ afii 20 niseniianiifeemɔ lɛ sɛɛ lɛ, eŋa lɛ bɔi tsakemɔ, ni ekɛɛ: “Kwɛ bɔ ni midaa Yehowa shi akɛ eye ebua mi ni mina mumɔ lɛ yibii ni ji tsuishitoo, ejaakɛ miina nɔ ni ejɛ mli eba lɛ: Miŋa eje shishi eenyiɛ wala gbɛ lɛ nɔ!”
Sɔlemɔ, Heshibaa, kɛ Suɔmɔ Baaye Abua
15. Mɛni hewɔ sɔlemɔ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi lɛ?
15 Sɔlemɔ hu ji yelikɛbuamɔ nɔ kroko yɛ tsuishiŋmɛɛ ni aaana lɛ mli. Paulo wo hewalɛ akɛ: “Nyɛkahaoa yɛ nɔ ko nɔ ko he, shi moŋ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ, nyɛkɛ sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ shidaa atsia nyɛtutɔmɔi lɛ ata yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ; ni Nyɔŋmɔ hejɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ aaato nyɛtsuii kɛ nyɛjwɛŋmɔi lɛ yɛ Kristo Yesu mli.” (Filipibii 4:6, 7) Kaimɔ ni obo ŋaawoo nɛɛ hu toi: “Shɛ ojatsu lɛ ofɔ Yehowa nɔ, ni lɛ eeehiɛ omli; eŋmɛŋ gbɛ gbi ko gbi ko ni jalɔ adida.”—Lala 55:23.
16. Heshibaa baanyɛ aye abua wɔ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
16 Heshibaa ka he eji yelikɛbuamɔ nɔ kroko yɛ mumɔ lɛ yibii ni ji tsuishiŋmɛɛ lɛ namɔ mli. Henɔwolɔ bɛ tsuishitoo. Etsɛɛɛ ni atɔ̃ɔ enɔ, etsɛɛɛ ni emli fuɔ, ni enyɛɛɛ edamɔ shihilɛ ko ni ehiii naa. Enɛɛmɛi fɛɛ tsɔɔ tsuishiŋmɛɛ ni ebɛ. Shi heshibalɔ lɛ ebuŋ ehe akɛ ehe hiaa tsɔ. Ebaamɛ Yehowa, taakɛ David fee beni Maŋtsɛ Saul gbɔbiɔ lɛ lɛ ni Benyaminnyo Shimei jɛɔ lɛ lɛ. (1 Samuel 24:4-6; 2 Samuel 16:5-13) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔsumɔ akɛ wɔɔnyiɛ yɛ ‘heshibaa jwɛŋmɔ kɛ humi-feemɔ fɛɛ mli, ni wɔkɛ tsuishitoo ahiɛhiɛ wɔhe yɛ suɔmɔ mli.’ (Efesobii 4:2) Agbɛnɛ, esa akɛ ‘wɔba wɔhe shi yɛ Yehowa hiɛ.’—Yakobo 4:10.
17. Mɛni hewɔ suɔmɔ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi lɛ?
17 Suɔmɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli lɛ titri yeɔ ebuaa wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi. “Suɔmɔ toɔ etsui shi” lɛlɛŋ, ejaakɛ ehaa wɔsusuɔ mɛi krokomɛi ahilɛ-kɛhamɔ he. (1 Korintobii 13:4) Suɔmɔ haa wɔnuɔ he wɔhaa mɛi krokomɛi, ni wɔkɛ wɔhe woɔ shihilɛ ni mɛi krokomɛi yɔɔ mli lɛ mli. Agbɛnɛ suɔmɔ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi ejaakɛ “emiɔ ŋɔɔ yɛ nii fɛɛ mli, eheɔ nii fɛɛ eyeɔ, ehiɛ kaa nii fɛɛ nɔ, etoɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko.” (1 Korintobii 13:7, 8) Hɛɛ, taakɛ Maŋtsɛyeli lala 200 ni yɔɔ Sing Praises to Jehovah (Lala Wolo) lɛ mli lɛ kɛɔ lɛ:
“Suɔmɔ yɛ hiŋmɛi ni ekɛnaa ekpakpa lɛ.
Suɔmɔ tswaa nyɛmifeemɔ lɛ emaa shi.
Suɔmɔ mli hi ha mɛi ni tɔ̃ɔ lɛ,
Etaoɔ ni ena nɔ ni hi yɛ amɛhe.”
Ofee Mɔ ni kɛ Miishɛɛ Ŋmɛɔ Etsui Shi?
18. Te aaafee tɛŋŋ ni aaaŋmɛ tsui shi ni ana miishɛɛ yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ?
18 Paulo sɔle koni Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ahe anɔkwa nilee ayimɔ enanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ Kolose lɛ obɔbɔ koni amɛnyiɛ bɔ ni sa Yehowa, ni amɛsa ehiɛ, ni amɛwo yibii yɛ nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa mli. Enɛ baaha “ni akɛ hewalɛ fɛɛ awaje [amɛ] yɛ enunyam nyɛmɔ lɛ naa yɛ tsuishiŋmɛɛ kɛ jwɛŋmɔ ni sɛɛ tsɛɔ fɛɛ mli.” (Kolosebii 1:9-11) Ni kɛlɛ, te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko aaafee “mɔ ni kɛ miishɛɛ ŋmɛɔ etsui shi”? Enɛ eteee shi ewooo ehe, ejaakɛ miishɛɛ ni atsi ta yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ ni mɔ ko yɔɔ eko lɛ jeee hiɛaŋhiɛaŋ nɔ loo miishɛɛ folo ko kɛkɛ. Nɔ ni fata mumɔ lɛ yibii ni ji miishɛɛ lɛ he ji tsui ni nyɔɔ mɔ mli diɛŋtsɛ he ni anuɔ yɛ nɔ ni ja yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ ni afeɔ lɛ he. Eji hiɛnɔkamɔ akɛ nine baashɛ nyɔmɔwoo ni awo shi yɛ he yɛ tsuishiŋmɛɛ ni akɛtsu nii hewɔ lɛ nɔ lɛ jajemɔ. No hewɔ ni Yesu kɛɛ: “Ajɔɔ nyɛ, kɛji ajɛ nyɛ ni awa nyɛ yi ni amale awie nyɛhe efɔŋ fɛɛ efɔŋ yɛ mihewɔ lɛ. Nyɛnyaa ni nyɛmli afilia nyɛ; shi nyɛnyɔmɔwoo fa yɛ ŋwɛi; ejaakɛ nakai amɛwa gbalɔi ni tsɔ nyɛhiɛ lɛ ayi.”—Mateo 5:11, 12.
19. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii tsɔɔ akɛ abaanyɛ ana tsuishiŋmɛɛ kɛ miishɛɛ fɛɛ?
19 Yesu yɛ nyamɔ ni tamɔ nɛkɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “nyamɔ ni ka ehiɛ lɛ hewɔ lɛ, emia ehiɛ yɛ sɛŋmɔtso lɛ he amanehulu lɛ mli, ni ebuuu hiɛgbele lɛ.” (Hebribii 12:2) Nakai nyamɔ lɛ ha Yesu ŋmɛ etsui shi. Nakai nɔŋŋ hu susumɔ nɔ ni ba beni ayi bɔfoi lɛ ni afa amɛ akɛ “amɛkawie yɛ Yesu gbɛi lɛ anɔ” lɛ he. “Kɛkɛ ni amɛje akuashɔŋ lɛ hiɛ amɛtee kɛ miishɛɛ, akɛ egbɛi lɛ ahewɔ lɛ, abua amɛ mɛi ni sa akɛ abɔɔ amɛ ahora. Ni amɛfɔɔɔ nitsɔɔmɔ kɛ Yesu Kristo shiɛmɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ kɛ shiai be fɛɛ be.” (Bɔfoi lɛ Asaji 5:40-42) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa po nɛ ni tsɔɔ akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi baanyɛ afee mɛi ni kɛ nyamɔ loo miishɛɛ ŋmɛɔ amɛtsui shi!
20. Kɛ wɔjie tsuishiŋmɛɛ kpo lɛ, te enɛ aaasa wekukpaa ni ka wɔkɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ he aha tɛŋŋ?
20 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ kɔkɔbɔɔ ni nilee diɛŋtsɛ yɔɔ mli haa wɔ beni ewoɔ wɔ ŋaa akɛ wɔkato najiaŋ, wɔfee mɛi ni mli fuuu mra yɛ be mli ni wɔhiɛ kaa nɔ ni hi fe fɛɛ nɔ lɛ—hɛɛ, wɔŋmɛ wɔtsui shi! Sɔlemɔ ni wɔɔsɔle daa kɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii nɛɛ he miihia wɔ, bɔni afee ni wɔnyɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ, kɛ mɛi ni yɔɔ wɔweku krɔkrɔɔ lɛ mli lɛ, kɛ mɛi ni wɔkɛ amɛ tsuɔ nii yɛ wɔnitsumɔ he, kɛ aŋkroaŋkroi ni wɔkɛ amɛ kpeɔ yɛ wɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli. Ni mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjie tsuishiŋmɛɛ kpo? Hemɔkɛyeli, hiɛnɔkamɔ, heshibaa, miishɛɛ, kɛ suɔmɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔ sui nɛɛ anɔ wɔjie tsuishiŋmɛɛ kpo yɛ mɛi fɛɛ he.
Ani Okaiɔ?
◻ Mɛni hewɔ tsuishiŋmɛɛ he hiaa kɛha gbɛfaŋnɔ ni wɔɔna yɛ wɔ mumɔŋ paradeiso Iɛ mli lɛ?
◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa ni onukpai Iɛ titri afee mɛi ni yɔɔ tsuishiŋmɛɛ Iɛ?
◻ Mɛni hewɔ esa akɛ wumɛi kɛ ŋamɛi fɛɛ ana tsuishiŋmɛɛ Iɛ?
◻ Mɛɛ sui krokromɛi baaye abua wɔ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]
Mɛɛ ŋaawoo ni Yesu kɛha Petro ye ebua lɛ koni eŋmɛ etsui shi?