Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 3/15 bf. 4-7
  • Nɔ Ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Baanyɛ Atsɔɔ Aha Bo

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nɔ Ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Baanyɛ Atsɔɔ Aha Bo
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Bɔ Ni Yesu Susuɔ Maŋtsɛyeli lɛ He Ehaa
  • Maŋtsɛyeli lɛ Yɛ Wɔmli?
  • Beni Ebaaba Lɛ
  • Bɔ Ni Maŋtsɛ lɛ Baa Ehaa
  • Maŋtsɛyeli Nɔyeli lɛ Mli Jɔɔmɔi
  • Nɔ ni Yesu Tsɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ He
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
  • Yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ He
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Miiye Nɔ
    Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ He Anɔkwale Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2020
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 3/15 bf. 4-7

Nɔ Ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Baanyɛ Atsɔɔ Aha Bo

YESU KRISTO tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsɔle nɛkɛ: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba.” (Mat. 6:​10, New World Translation) Kwɛ shii abɔ ni mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ eti wiemɔi nɛɛ amli amɛkɛɛ Nyɔŋmɔ!

Shi Yesu fee babaoo fe ekaselɔi lɛ ni etsɔɔ amɛ ni amɛsɔle yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ kɛkɛ. Ekɛ Maŋtsɛyeli lɛ fee eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli wiemɔ titri. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Encyclopædia Britannica lɛ kɛɔ akɛ “abuɔ” Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli “lɛ akɛ Yesu nitsɔɔmɔ lɛ mli saneyitso titri.”

Kɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ sɔle yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ, belɛ mɛni amɛsɔleɔ amɛbiɔ diɛŋtsɛ lɛ? Mɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baanyɛ atsɔɔ aha amɛ kɛ bo fɛɛ? Ni te Yesu bu enɛ tɛŋŋ?

Bɔ Ni Yesu Susuɔ Maŋtsɛyeli lɛ He Ehaa

Yesu fɔɔ ehe tsɛmɔ akɛ “gbɔmɔ Bi.” (Mateo 10:​23; 11:​19; 16:​28; 20:​18, 28) Enɛ kaiɔ wɔ bɔ ni gbalɔ Daniel wie “gbɔmɔ bi” ko he lɛ. Daniel wie wɔsɛɛ be mli nifeemɔ ko ní baaba yɛ ŋwɛi lɛ he akɛ: “Misaa mina yɛ nyɔɔŋ ninaa lɛ mli, ni naa, mɔ ko tamɔ gbɔmɔ bi kɛ atatui miiba, ni eba Mɔ ni Eye Gbii Pii lɛ ŋɔɔ, ni akɛ lɛ ba E-hiɛ. Ni aha lɛ nɔyeli kɛ anunyam kɛ maŋtsɛyeli, koni majimaji kɛ asafoi kɛ wiemɔi lɛ fɛɛ asɔmɔ lɛ.”​—Daniel 7:​13, 14.

Beni ewieɔ be mli ni enine baashɛ nɛkɛ nɔyeli nɛɛ nɔ lɛ he lɛ, Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ: “Nyɛ mɛi ni nyɛnyiɛ misɛɛ nɛɛ, beni gbɔmɔ Bi lɛ aaata enunyam sɛi lɛ nɔ lɛ, nyɛ hu nyɛaatara sɛii nyɔŋma kɛ enyɔ nɔ.” Yesu wie hu akɛ: “Shi beni gbɔmɔ Bi lɛ aaaba yɛ enunyam lɛ mli lɛ . . . aaabua jeŋmaji lɛ fɛɛ naa yɛ ehiɛ, ni eeegbala amɛmli, taakɛ bɔ ni tookwɛlɔ gbalaa gwantɛŋi kɛ abotiai amli lɛ. . . . Ni mɛnɛɛmɛi [mɛi ni ejaaa] lɛ, amɛaatee naanɔ hiɛkpatamɔ mli, shi jalɔi lɛ aaatee naanɔ wala mli.”​—Mateo 19:​28; 25:​31, 32, 46, NW.

Nɛkɛ gbalɛ wiemɔi ni kɔɔ maŋtsɛsɛii kɛ majimaji akui fɛɛ ahe nɛɛ tsɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli, ni Yesu kɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi baaye adesai anɔ yɛ mli. Nakai nɔyeli lɛ baana hegbɛ ni akɛaafolɔ mɛi ni ejaaa lɛ eshɛ efɔ yɛ gbele mli. Shi yɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli shishi lɛ, mɛi ni sumɔɔ jalɛnifeemɔ lɛ anine baashɛ Nyɔŋmɔ nikeenii ni ji naanɔ wala nɔ.

Belɛ eka shi faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji ŋwɛi nɔyeli ni Nyɔŋmɔ eto he gbɛjianɔ diɛŋtsɛ. Maŋtsɛyeli lɛ jeee sɔlemɔ lɛ, ni Ŋmalɛi lɛ kɛ nɔ ko haaa ni aaadamɔ nɔ asusu akɛ eji je lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, nɔyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ nyɛŋ afee nɔ ko ni yɔɔ gbɔmɔ tsuiŋ kɛkɛ. Akɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli hewɔ lɛ, ebafeee nɔ ko ni yɔɔ wɔtsui mli kɛ wɔkpɛlɛ Kristojamɔ nɔ. Shi mɛni hewɔ mɛi komɛi susuɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji shihilɛ ko ni kɔɔ tsui lɛ he lɛ?

Maŋtsɛyeli lɛ Yɛ Wɔmli?

Mɛi komɛi nuɔ he akɛ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ wɔtsui mli yɛ bɔ ni Biblia shishitsɔɔlɔi komɛi tsɔɔ Luka 17:21 shishi amɛha lɛ hewɔ. Taakɛ New International Version lɛ tsɔɔ lɛ, Yesu kɛɛ yɛ jɛmɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ nyɛmli.”

The Interpreter’s Dictionary of the Bible lɛ wie yɛ enɛ he akɛ: “Eyɛ mli akɛ afɔɔ he wiemɔ akɛ Yesu ‘mumɔŋ hemɔkɛyeli’ loo ‘mligbɛ mumɔŋ su kɛ baŋ’ he nɔkwɛmɔ nɔ moŋ, shi nɛkɛ shishitsɔɔmɔ nɛɛ damɔ blema shishitsɔɔmɔ, ‘yɛ nyɛmli’ lɛ nɔ, . . . nɔ ni anuɔ shishi yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ akɛ [‘you’] ‘bo’ miitsɔɔ mɔ kome lɛ; [‘you’] ‘nyɛ’ . . . lɛ miitsɔɔ babaoo-feemɔ wiemɔ mli (Yesu miiwie kɛmiitsɔɔ Farisifoi lɛ​—kk. 20) . . . Yiŋ ni akaa awieɔ akɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ ji jwɛŋmɔŋ shikamɔ yɛ mligbɛ, aloo mɔ diɛŋtsɛ yiwalaheremɔ lɛ kɛ wiemɔi ni yɔɔ kuku nɛɛ mli lɛ kpaaa gbee, ni nakai nɔŋŋ eji yɛ bɔ ni Kpaŋmɔ Hee lɛ kɛ sane lɛ haa lɛ hu naa.”

Luka 17:21 lɛ shishigbɛ niŋmaa ko ni yɔɔ New International Version lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ abaanyɛ atsɔɔ Yesu wiemɔi lɛ shishi akɛ: “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ yɛ nyɛteŋ.” Biblia shishitsɔɔmɔi krokomɛi kaneɔ nɛkɛ: “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ yɛ nyɛteŋ” loo “fata nyɛhe.” (The New English Bible; The Jerusalem Bible; Revised Standard Version) Taakɛ New World Translation of the Holy Scriptures lɛ tsɔɔ lɛ, Yesu kɛɛ: “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ yɛ nyɛteŋ.” Yesu etsɔɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ Farisifoi henɔwolɔi ni ewieɔ etsɔɔ amɛ lɛ atsuii amli. Shi moŋ akɛ Mesia kɛ Maŋtsɛ ni Ahala Lɛ ni akɛ be kakadaŋŋ emɛ lɛ aahu lɛ, Yesu yɛ amɛteŋ diɛŋtsɛ. Shi be ko baaho dani Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaba.

Beni Ebaaba Lɛ

Ahala Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi ni amɛfee ehefatalɔi nɔyelɔi yɛ ŋwɛi Mesia Maŋtsɛyeli lɛ mli. Amɛ hu amɛgboiɔ yɛ anɔkwa ni amɛyeɔ Nyɔŋmɔ lɛ mli taakɛ Yesu fee lɛ, ní ateeɔ amɛ shi kɛyaa mumɔŋ wala mli yɛ ŋwɛi. (1 Petro 3:18) Kɛ akɛto he lɛ, amɛyi faaa, ni amɛbaafee maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi 144,000 ni ahe amɛ kɛjɛ adesai ateŋ. (Kpojiemɔ 14:​1-4; 20:⁠6) Mɛi ni fata Yesu nanemɛi nɔyelɔi lɛ ahe ji ebɔfoi anɔkwafoi lɛ.​—Luka 12:⁠32.

Yɛ be mli ni ewieɔ etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ yɛ be ko mli lɛ, Yesu wo shi akɛ: “Mɛi komɛi yɛ mɛi ni damɔ biɛ nɛɛ ateŋ ni amɛsaŋ amɛnaa gbele kɛyashi be mli ni amɛaana gbɔmɔ Bi lɛ miiba yɛ emaŋtsɛyeli lɛ mli.” (Mateo 16:28) Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, kuku ni nyiɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ Yesu shiwoo lɛ ba mli yɛ no sɛɛ gbii fioo ko mli. Kɛkɛ ni eŋɔ ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi etɛ kɛtee gɔŋ ko nɔ ni etsake yɛ amɛhiɛ, ni amɛna e-Maŋtsɛyeli anunyam lɛ he ninaa. (Mateo 17:​1-9) Shi atooo Maŋtsɛyeli lɛ amaaa shi yɛ nakai be lɛ mli. Mɛɛ be mli abaafee nakai?

Yesu abɛbuai lɛ ekome tsɔɔ akɛ awoŋ lɛ Mesia Maŋtsɛ amrɔ nɔŋŋ. Wɔkaneɔ yɛ Luka 19:​11-15 akɛ: “Ebu abɛ ko . . . , ejaakɛ ebɛŋkɛ Yerusalem, ni amɛsusuɔ akɛ amrɔ lɛ nɔŋŋ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ baapue. No hewɔ lɛ ekɛɛ: ‘Ablade ko dom etee maŋsɛɛ shɔŋŋ, ni eyaŋɔ maŋtsɛyeli, ni eku esɛɛ eba. Ni etsɛ etsuji nyɔŋma, ni ejie benai nyɔŋma eha amɛ, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛtsɔmɔa he kɛyashi maba.” . . . Ni eba mli akɛ, beni enine eyashɛ maŋtsɛyeli lɛ nɔ ni eku esɛɛ eba lɛ, efa akɛ atsɛ nakai tsuji lɛ ni eŋɔ shika lɛ eha lɛ kɛba, koni ena mɔ ni ena nɔ ko yɛ hetsɔmɔ lɛ mli.’”

Ebaahe be kakadaŋŋ yɛ nakai gbii lɛ amli dani mɔ ko afa gbɛ kɛjɛ Israel kɛya Roma, ni eyamɛ yɛ nakai maŋ lɛ mli ni enine ashɛ maŋtsɛyeli hewalɛ nɔ, ni eku esɛɛ eba eshikpɔŋ nɔ akɛ maŋtsɛ. Yesu ji nakai “ablade ko” lɛ. Enine baashɛ hewalɛ nɔ akɛ Maŋtsɛ kɛjɛ e-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ dɛŋ, shi awoŋ lɛ Mesia Maŋtsɛ amrɔ nɔŋŋ. Esɛɛnyiɛlɔi lɛ baatsu nii kɛtsɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ yɛ be kakadaŋŋ mli dani ebaaku esɛɛ eba akɛ Maŋtsɛ.

Bɔ Ni Maŋtsɛ lɛ Baa Ehaa

Mɛni mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ biɔ beni amɛsɔleɔ akɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ aba lɛ? Amɛmiibi diɛŋtsɛ ni ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ atsu nii amrɔ nɔŋŋ kɛtsɔ adesa nɔyeli gbɛjianɔtoi ni nyɛɛɛ atsu amɛshiwoo akɛ amɛkɛ anɔkwa toiŋjɔlɛ kɛ shweremɔ baaba lɛ ahe nii lɛ ahiɛkpatamɔ nɔ. Beni gbalɔ Daniel tsɔɔ nii ni baaba nɛɛ lɛ, eŋma akɛ: “Ni nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ ayinɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi, ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ. Ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko; eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ, eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.” (Daniel 2:44) Mɛɛ be enɛ baaba mli?

Yesu gba akɛ enɛ baaba mli yɛ yinɔ ni baana tsakemɔi wuji ni ekaaa yɛ adesai ashihilɛ mli lɛ abe lɛ mli. Yɛ “ba ni eba” lɛ he lɛ, Yesu kɛ “okadi” ni nibii pii yɔɔ mli tamɔ tawuu, shikpɔŋhosomɔi, hɔmɔ, tsɛŋemɔhelai ha​—hɛɛ, kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ yɛ jeŋ fɛɛ.​—Mateo, yitsei 24, 25; Marko, yitso 13; Luka, yitso 21.

Yesu gbalɛ lɛ kɔɔ nibii ni yaa nɔ bianɛ lɛ ahe​—yɛ wɔ afii ohai 20 nɛɛ mli. No hewɔ lɛ etsɛŋ ní Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ jɔɔmɔi wuji baaba amɛbaha adesai. Obaanyɛ ofata mɛi ni baana Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ mli sɛɛnamɔi lɛ amli ŋɔɔmɔ lɛ ahe. Shi mɛni kwraa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaji loo eeetsɔɔ eha bo kɛ osuɔlɔi lɛ?

Maŋtsɛyeli Nɔyeli lɛ Mli Jɔɔmɔi

Miishɛɛ baahi jeŋ muu fɛɛ. Nɔ ni baahi “ŋwɛi hee”​—ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ​—shishi ji “shikpɔŋ hee,” Maŋtsɛyeli lɛ shishibii toibolɔi ni yɔɔ jeŋ muu fɛɛ. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ amɛ aaahi shi.” Ni “Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ.” Nɔ ni yɔɔ pɛ ji miishɛɛ, ejaakɛ “ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ.”​—Kpojiemɔ 21:​1-4.

Gbele bɛ dɔŋŋ. Nɔ ni kɛ awerɛho babaoo baa nɛɛ shɔŋ wɔnanemɛi kɛ suɔlɔi kɛjɛŋ wɔdɛŋ dɔŋŋ. “Naagbee henyɛlɔ ni abaafo esɛɛ ji gbele.” (1 Korintobii 15:26) Mɛɛ miishɛɛ po baahi shi nɛkɛ yɛ be mli ni akɛ mɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ kaimɔ mli lɛ ashitee toɔ yarafeemɔi anajiaŋ lɛ!​—Yohane 5:​28, 29.

Hewalɛnamɔ kpakpa baaye hela kɛ gbɔjɔmɔ najiaŋ. Mɛi ni gbɔmɔtsoŋ kɛ jwɛŋmɔ helai gbaa amɛnaa lɛ yimɔŋ helatsamɔ hei asaatsei anɔ obɔ dɔŋŋ. Helatsalɔ Nukpa, Yesu Kristo, kɛ ekpɔmɔ afɔleshaa ni “akɛtsaa jeŋmaji lɛ” mli sɛɛnamɔi lɛ baatsu nii. (Kpojiemɔ 22:​1, 2; Mateo 20:​28; 1 Yohane 2:​1, 2) Helai ni etsa beni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ji nɔ ni ebaatsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ etsu lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ko kɛkɛ.​—Okɛto Yesaia 33:​24; Mateo 14:14 he.

Niyenii babaoo baahi shi. Taakɛ lalatsɛ lɛ kɛɛ lɛ, “shikpɔŋ lɛ aaaba abele babaoo kɛyashwie gɔji lɛ ayiteaŋ.” (Lala 72:16) Yesaia gbalɛ lɛ kɛ nɔ ko fataa enɛ he, akɛ: “Yehowa Zebaot aaaŋmɛ okpɔlɔ yɛ gɔŋ nɛɛ nɔ aha majimaji fɛɛ, fɔ nii kɛ wein kpakpa, fɔ nii kɛ wuiaŋfɔ, wein kpakpa ni atsere nɔ.” (Yesaia 25:⁠6) Yɛ anɔkwale mli lɛ, hɔmɔ yeŋ shikpɔŋ nɔ bii yɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi.

Shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baatsɔ paradeiso. Yesu shiwoo nɛɛ baaba mli aha efɔŋfeelɔ ni yeɔ awerɛho yɛ enɔfɔŋ-feemɔ he lɛ: “Okɛ mi aaahi Paradeiso.” (Luka 23:43) Bo hu obaanyɛ ona naanɔ wala mli ŋɔɔmɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ, shikpɔŋ ni ajie yiwalɛ fɛɛ kɛjɛ nɔ ni atsake lɛ afee lɛ jeŋ muu fɛɛ abɔɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli.​—Yohane 17:⁠3.

Akɛ nɛkɛ gbɛkpamɔi ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ emamɔ adesai toibolɔi fɛɛ hiɛ. Yehowa Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ, Biblia lɛ, kɛ nɔmimaa ni jɔɔmɔ yɔɔ mli nɛɛ haa. Ni enɛɛmɛi fɛɛ ji nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baanyɛ atsɔɔ aha bo lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Ani oheɔ nɔ ni Yesu wie yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he Iɛ oyeɔ?

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje