Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 10/1 bf. 2-4
  • Ani Mesia ko he Miihia Adesai Lɛlɛŋ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Mesia ko he Miihia Adesai Lɛlɛŋ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mɛni Hewɔ Hɔmɔ Babaoo Nɛkɛ?
  • Ani Tsabaa ko Kwraa Bɛ He?
  • Mɛni Biblia Lɛ Kɛɔ Yɛ Bɔ Ni Hɔmɔ Eba Ŋmɛnɛ Lɛ He?
    Saji Krokomɛi
  • Adesai Apiŋmɔ lɛ He Naagba
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
  • Gbalɛ 2. Hɔmɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
  • HƆMƆ​—Mɛni Ji Nɔ Ni Etsɔɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1983
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 10/1 bf. 2-4

Ani Mesia ko he Miihia Adesai Lɛlɛŋ?

“MESIA KO HE MIIHIA JE LƐ, MAŊ ONUKPA KO KƐƐ”

Nakai saneyitso lɛ je kpo yɛ The Financial Post ni akala yɛ Toronto, yɛ Canada, yɛ 1980 lɛ mli. Maŋ onukpa ni atsɛ ewiemɔ sɛɛ nɛɛ ji Aurelio Peccei, ni ji woloŋlelɔi kpanakui akuu ni ale amɛ jogbaŋŋ ni atsɛɔ amɛ Club of Rome lɛ asɛinɔtalɔ kɛ eshishitolɔ lɛ. Taakɛ Post lɛ tsɔɔ lɛ, Peccei he eye akɛ “hiɛnyiɛlɔ ko ni nyɛɔ efeɔ naakpɛɛ nii​—yɛ jeŋ nilee, maŋkwramɔŋ, aloo jamɔ mli​—pɛ baanyɛ ahere je lɛ yiwala kɛjɛ adesai ashihilɛ kɛ shika gbɛfaŋ basabasa-feemɔi ni heɔ akpata hiŋmɛigbelemɔ hiɛ nɛɛ mli.” Te osusuɔ yɛ he tɛŋŋ? Ani je nɛɛ yɛ jaramɔ shihilɛ diɛŋtsɛ mli, ni no hewɔ lɛ Mesia ko he miihia adesai? Susumɔ naagbai ni je lɛ kɛkpeɔ lɛ ateŋ ekome pɛ he okwɛ​—hɔmɔ.

HIŊMƐII agboi enyɔ ni etsɔ miikwɛ bo gãa kɛmiijɛ adafitswaa wolo loo wolo tɛtrɛɛ ko mli mfoniri mli. Gbekɛ bibioo ko hiŋmɛii ni, gbekɛyoo fioo ko ni yeko afi enumɔ po. Shi hiŋmɛii nɛɛ haaa oŋmɔ. Onaaa bɔ ni gbekɛbii ahiŋmɛiaŋ kpɛlɛɔ, kɛ miishɛɛ henumɔ ni naakpɛɛ nibii haa amɛnaa lɛ, aloo hekɛnɔfɔɔ ko kwraa yɛ mli. Shi moŋ amɛyimɔ obɔ̃bɔ̃ kɛ piŋmɔ ni naa wa, kɛ hewaa kɛ hɔmɔ diɛŋtsɛ. Gbekɛ lɛ miigbo kɛ hɔmɔ. Piŋmɔ kɛ hɔmɔ pɛ ji nɔ ni ele ewala gbii abɔ fɛɛ.

Ekolɛ, taakɛ mɛi babaoo hu ji lɛ, osumɔɔɔ ni okwɛɔ mfonirii ni tamɔ enɛ be kakadaŋŋ, no hewɔ lɛ oya nɔŋŋ ni ogbele baafa ni tsa nɔ lɛ. No etsɔɔɔ akɛ jeee ohe sane ko ni, shi moŋ onijiaŋ eje wui ejaakɛ osusuɔ akɛ ehiŋ gbekɛyoo nɛɛ shihilɛ lɛ he nɔ ko kwraa feemɔ. Eniji ni etara loo kɛ emusu ni efũu lɛ ji okadii ni tsɔɔ akɛ egbɔmɔtso lɛ ebɔi emli hewalɛ lɛ gbalamɔ momo. Beni obaakɛɛ onaa efoniri lɛ, no mli lɛ ekolɛ egbo momo. Nɔ ni ehiii fe fɛɛ ji akɛ, ole akɛ jeee ekome pɛ eyɔɔ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli. Shi te naagba lɛ da ha tɛŋŋ?

Ojogbaŋŋ, ani obaanyɛ ofee gbekɛbii akpekpei 14 ahe mfoniri okwɛ? Wɔteŋ mɛi pii nyɛŋ; amɛyi fa tsɔ fe bɔ ni wɔɔnyɛ wɔfee amɛhe mfoniri yɛ wɔjwɛŋmɔ mli. No lɛ, feemɔ shwɛmɔ he ko ni mɛi 40,000 nyɛɔ yaa mli lɛ he mfoniri okwɛ. Agbɛnɛ susumɔ akɛ jɛmɛ eyi obɔ kɛ gbekɛbii sɔŋŋ​—ni kpokui kɛ atrakpoi lɛ fɛɛ nɔ eyimɔ kɛ hiɛi babaoo. No po he mfoniri feemɔ wa. Shi kɛlɛ, ehe baahia ni ana shwɛmɔ hei 350 ni tamɔ nɛkɛ ni eyimɔ obɔbɔ kɛ gbekɛbii sɔŋŋ dani amɛyibɔ baashɛ akpekpei 14 lɛ. Taakɛ UNICEF (United Nations Children’s Fund) tsɔɔ lɛ, nakai ji gbekɛbii ni yeko afii enumɔ ni gboiɔ daa afi yɛ niyenii kpakpa ni amɛnaaa amɛye kɛ helai ni kulɛ abaanyɛ atsi naa lɛ ayifalɛ yɛ maji ni kpaako amɛyaa amɛhiɛ lɛ amli. Etamɔ nɔ ni miihe ashɛ shwɛmɔ he kome ni eyi obɔ kɛ gbekɛbii, ni gboiɔ yɛ gbi kome mli! Okɛ onukpai abɔ ni hɔmɔ yeɔ amɛ lɛ afata he okwɛ, ni obaaná je lɛŋ fɛɛ yibɔ ni miihe ashɛ gbɔmɛi akpekpei akpe kome ni be fɛɛ be lɛ amɛnaaa niyenii kpakpa amɛye.

Mɛni Hewɔ Hɔmɔ Babaoo Nɛkɛ?

Amrɔ nɛɛ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ haa niyenii babaoo fe bɔ ni adesai baanyɛ amɛye, ni eyɛ nyɛmɔ ni ekɛaaha babaoo po fe nakai. Ni kɛlɛ, gbekɛbii 26 gboiɔ yɛ niyenii kpakpa ni amɛnaaa kɛ hela hewɔ yɛ miniti fɛɛ miniti mli. Yɛ nakai miniti kome lɛ nɔŋŋ mli lɛ, je lɛ fiteɔ shika ni naa shɛɔ dɔlai 2,000,000 ni akɛsaa he ahaa ta. Ani obaanyɛ osusu nɔ ni nɛkɛ shika nɛɛ fɛɛ​—aloo efa bibioo ko pɛ​—baanyɛ afee aha nakai gbekɛbii 26 lɛ he okwɛ?

Eyɛ faŋŋ akɛ, anyɛŋ akɛɛ kɛkɛ akɛ je lɛŋ hɔmɔ lɛ jɛ niyenii kɛ shika ni bɛ. Naagba lɛ yaa shɔŋŋ fe nakai. Taakɛ Argentinanyo woloŋlelɔ Jorge E. Hatdoy wie he lɛ, “je lɛ fɛɛ yɛ naagba ko ni eka, ni ji nyɛmɔ ni enyɛɛɛ ekɛ mɛi aja miishɛɛ hewalɛ, be, nibii ni eyɔɔ lɛ kɛ nilee, titri lɛ mɛi ni nibii nɛɛ he hiaa amɛ fe fɛɛ lɛ.” Hɛɛ, jeee nibii ni gbomɔ yɔɔ lɛ kɛ naagba lɛ ba, shi moŋ gbɔmɔ adesa diɛŋtsɛ. Etamɔ nɔ ni fufeemɔ kɛ hiɛjoomɔ ji hewalɛi ni kudɔɔ adesai ashihilɛ. Je lɛŋ bii fɛɛ ayifalɛ mlijaa enumɔ mli ekome ni yɔɔ nii fe fɛɛ lɛ naa nibii amli ŋɔɔmɔ aaafee shii 60 fe bɔ ni mlijaa enumɔ mli ekome ni yeɔ ohia fe fɛɛ lɛ naa.

Eji anɔkwale, mɛi komɛi kɛ anɔkwayeli miibɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ niyenii ayaha mɛi ni hɔmɔ yeɔ amɛ lɛ, shi shihilɛi komɛi ni amɛnyɛɛɛ he nɔ ko amɛfee fiteɔ amɛ mɔdɛŋbɔi lɛ babaoo. Bei pii lɛ hɔmɔ baa maji ni maŋ kome mli ta aloo atuatsemɔ egbala amɛ mli lɛ amli, ni efɔɔ kaa akɛ kui enyɔ ni kɛ amɛhe tswaa lɛ tsiɔ niyenii ni akɛjɛɔ maŋsɛɛ kɛbaa lɛ naa koni ekashɛ mɛi ni ehia amɛ lɛ adɛŋ. Kui enyɔ lɛ fɛɛ sheɔ gbeyei akɛ kɛji amɛŋmɛ gbɛ ni niyenii lɛ yashɛ maŋbii ni yɔɔ henyɛlɔ lɛ shikpɔŋ nɔ ni miigboi kɛ hɔmɔ lɛ adɛŋ lɛ, belɛ amɛmiilɛ amɛhenyɛlɔi lɛ. Nɔyelii lɛ diɛŋtsɛ hu kɛ hɔmɔ tsoɔ nii akɛ amɛmaŋkwramɔŋ dɛŋdade.

Ani Tsabaa ko Kwraa Bɛ He?

Mɔbɔ sane ji akɛ, naagba ni ji gbɔmɛi akpekpei abɔ ni miigboi kɛ hɔmɔ nɛɛ jeee haomɔ pɛ ni ka ŋmɛnɛ beaŋ adesai ahiɛ. Bɔ ni afiteɔ nibii ni ebɔle wɔhe lɛ amli ni akɛ ebɔɔ babaoo woɔ mli, haomɔ ni miiya nɔ be fɛɛ be, ni ji tai babaoo ni kpataa gbɔmɛi akpekpei abɔ awala hiɛ, awuiyelii ni egbɛ eshwa ni ekɛ gbeyeishemɔ kɛ yiŋ ni etɛ̃ɛɛ mɔ eba he fɛɛ he, kɛ jeŋba gbonyo ni miiwo wu be fɛɛ be, ni tamɔ nɔ ni no kɛ nɛkɛ naagbai nɛɛ babaoo baa lɛ​—nɛkɛ jeŋ fɛɛ haomɔi nɛɛ fɛɛ feɔ ekome, kɛji wɔɔkɛɛ lɛ, ni amɛmaa anɔkwale koome lɛ nɔŋŋ nɔ mi​—akɛ adesa nyɛŋ aye ehe nɔ yɛ omanyeyeli mli kɔkɔɔkɔ.

Ŋwanejee ko bɛ he akɛ no hewɔ ni mɛi pii anijiaŋ eje wui akɛ abaanyɛ aná je lɛ naagbai lɛ anaa tsabaa lɛ. Mɛi krokomɛi hu nuɔ he tamɔ Italianyo woloŋlelɔ Antelio Peccei, ni atsi eta kɛjɛ shishijee lɛ. Amɛsusuɔ akɛ, kɛji abaanyɛ ana tsabaa ko lɛ, no lɛ esa akɛ eba kɛjɛ jɛɛhe ko ni yɔɔ sɔrɔto kwraa​—aloo ekolɛ kɛjɛ mɔ ko ni nɔ kwɔ fe adesai​—ŋɔɔ. Enɛ hewɔ lɛ Mesia hesusumɔ lɛ banaa mɛi anɔ hewalɛ waa. Shi ani jwɛŋmɔ diɛŋtsɛ yɛ mli akɛ akɛ hiɛ aaafɔ mesia ko nɔ? Aloo ani hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji susumɔ folo ko kɛkɛ?

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 2 lɛ Jɛ]

Hiɛ kɛ sɛɛ mfoniri: Hiɛ: U.S. Naval Observatory mfoniri; Sɛɛ: NASA mfoniri

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 3 lɛ Jɛ]

WHO photo by P. Almasy

[Hei ni Mfonirii ni yɔɔ baafa 4 lɛ Jɛ]

WHO photo by P. Almasy

U.S. Navy photo

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje