Ajie Adebɔɔ Nibii Heei Akpo!
NILELƆ Maŋtsɛ Salomo wie be ko akɛ: “Nɔ hee ko nɔ hee ko bɛ hulu shishi nɛɛ.” (Jajelɔ 1:9) Eji anɔkwale yɛ jeŋ diɛŋtsɛ ni wɔyɔɔ mli, ni wɔnaa nɛɛ he, shi Yehowa nɔyeli he ni mli lɛɛ, ni ji emumɔŋ bɔɔnii lɛ hu? Mɔ ko ni nɔ kwɔ fe Salomo, ni ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛlɛŋ batsɔ nibɔɔ hee ko ni sa kadimɔ waa, yɛ nakai nɔyeli he lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ enɛ tsɔ eba mli?
Yɛ afii 29 yɛ wɔ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ lɛ, nuu ni eye emuu, Yesu kɛ ehe ha koni Yohane abaptisi lɛ yɛ Yordan Faa lɛ mli. “Ni beni abaptisi Yesu lɛ, eje nu lɛ mli amrɔ eje kpo; ni naa! agbele ŋwɛi naa aha lɛ, ni ena Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ miikpeleke shi tamɔ okpo kɛmiiba enɔ. Ni naa! gbee ko jɛ ŋwɛi kɛɛ: ‘Mɔ nɛɛ ji misuɔmɔ Bi ni mina ehe tsui lɛ.’” (Mateo 3:16, 17) Enɛ hewɔ lɛ, gbɔmɔ Kristo Yesu ji nibɔɔ hee ko mli klɛŋklɛŋ mɔ, ni afɔ lɛ mu koni ebafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Yɛ sɛɛ mli lɛ, Yesu batsɔ kpaŋmɔ hee ko ni ka Nyɔŋmɔ kɛ adesai komɛi ni ahala amɛ lɛ ateŋ lɛ Teŋdamɔlɔ, kɛtsɔ efɔleshaa gbele lɛ nɔ akɛ nɔdaamɔ nɔ. Mɛnɛɛmɛi ateŋ mɔ fɛɛ mɔ ebatsɔ “bɔɔnɔ hee,” ni akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ efɔ amɛ kɛha ŋwɛi hiɛnɔkamɔ, kɛ gbɛkpamɔ akɛ amɛkɛ Yesu baaye maŋtsɛ yɛ eŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli.—2 Korintobii 5:17; 1 Timoteo 2:5, 6; Hebribii 9:15
Abua nɛkɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu, ni akɛ mumɔ efɔ amɛ nɛɛ anaa, yɛ afii ohai abɔ lɛ mli fɛɛ ni amɛkɛ Kristo efee ekome akɛ anɔkwa Kristofoi asafo lɛ, ni no diɛŋtsɛ lɛ eji nibɔɔ hee. Nyɔŋmɔ tsɛ lɛ kɛjɛ je nɛɛ mli yɛ yiŋtoo ko hewɔ, taakɛ bɔfo Petro jaje lɛ: “Nyɛ lɛ, ‘weku ni ahala ji nyɛ, maŋtsɛmɛi ni yeɔ osɔfoi, jeŋmaŋ krɔŋkrɔŋ, maŋ ni eŋɔfee enɔ, koni nyɛjaje mɔ ni tsɛ nyɛ kɛjɛ duŋ lɛ mli kɛba lɛ diɛŋtsɛ enaakpɛɛ la lɛ he lɛ agbojee lɛ.’” (1 Petro 2:9) Taakɛ Kristo Yesu, Nyɔŋmɔ nibɔɔ hee lɛ shishijee lɛ ji lɛ, nɛkɛ nibɔɔ hee ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ yɛ klɛŋklɛŋ gbɛnaa nii ni ka amɛnɔ akɛ amɛshiɛ sanekpakpa lɛ. (Luka 4:18, 19) Esa akɛ emlibii aŋkroaŋkroi, ni yɛ naagbee lɛ amɛyibɔ baafee mɛi 144,000 lɛ fɛɛ “awo gbɔmɔ hee ni abɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ yɛ anɔkwa jalɛ kɛ hetsemɔ mli lɛ.” (Efesobii 4:24; Kpojiemɔ 14:1, 3) Enɛ biɔ ni amɛwo “mumɔ lɛ yibii” ni atsɔɔ yɛ Galatabii 5:22, 23 lɛ, ni amɛkɛ anɔkwayeli atsu tsulɔ nitsumɔ ni akɛwo mɛdɛŋ lɛ he nii.—1 Korintobii 4:2; 9:16.
Shi nɛkɛ nibɔɔ hee nɛɛ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ hu? Yɛ afi 1914 mli lɛ, taakɛ Biblia mli be buu tsɔɔ lɛ, aha wiemɔi ni yɔɔ Kpojiemɔ 11:15 lɛ ba mli, akɛ: “Je nɛŋ maŋtsɛyeli lɛ etsɔ wɔ-Nuŋtsɔ Yehowa kɛ e-Kristo mɔ ni efɔ lɛ mu lɛ nɔ, ni eeeye maŋtsɛ kɛaatee naanɔi anaanɔ.” Klɛŋklɛŋ nii ni Kristo fee akɛ Maŋtsɛ hee ni awo lɛ ji eshɛrɛ Satan kɛ eŋwɛibɔfoi daimonioi lɛ eshwie kɛjɛ ŋwɛi kɛba shikpɔŋ nɛɛ niiaŋ. Enɛ bafee “kpoo ha mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ” lɛ, yɛ klɛŋklɛŋ jeŋ ta kɛ haomɔi ni fata he kɛba lɛ hewɔ.—Kpojiemɔ 12:9, 12, 17.
Enɛ bafee adafitswaa hu kɛha nibɔɔ hee lɛ mli bii ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ akɛ esa akɛ amɛna Yesu gbalɛ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ, akɛ: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli ní ato ama shi lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” Mɛni ji nakai “naagbee” lɛ? Yesu tee nɔ etsɔɔ mli akɛ: “No be lɛ mli lɛ amanehulu babaoo aaaba, ní anako nɔ da kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ, ni asaŋ anaŋ enɔ gbi ko gbi ko dɔŋŋ. Ni kɛ afooo no gbii lɛ anɔ kpitioo lɛ, kulɛ ahereŋ heloo ko heloo ko yiwala; shi mɛi ni ahala lɛ ahewɔ lɛ aaafo no gbii lɛ anɔ kpitioo.”—Mateo 24:3-14, 21, 22.
Yehowa mumɔ lɛ tsirɛ nakai enibɔɔ hee lɛ mli bii ni afɔ amɛ mu lɛ ní amɛkɛ amɛdeka fɛɛ tsu nii yɛ shiɛmɔ he tafaa ni mli lɛɛ fe eko fɛɛ eko ni atsu pɛŋ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ mli. Kɛjɛ mɛi akpei fioo ko yɛ 1919 lɛ, nɛkɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi ni yɔɔ ekaa nɛɛ ayifalɛ tee hiɛ kɛyashɛ aaafee 50,000 yɛ 1930 afii lɛ teŋ gbɛ. Taakɛ agba afɔ shi lɛ, “amɛgbee ejije kɛtee shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, ni amɛwiemɔi lɛ eshɛ jeŋ naagbee hei lɛ.”—Romabii 10:18.
Ani nibɔɔ hee lɛ mli bii ni eshwɛ lɛ pɛ baafee mɛi ni abua amɛnaa kɛha yiwalaheremɔ Dabi, ejaakɛ gbalɛ ewie akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi baahiɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ kɔɔyɔi lɛ amli kɛtsi naa kɛyashi abaagbe naabuamɔ lɛ naa, jeee nɛkɛ mumɔŋ lsraelbii ni baaya ŋwɛi nɛɛ pɛ kɛkɛ, shi moŋ mɛi krokomɛi hu, “asafo babaoo ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ akane ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli.” Mɛni asaa ato amɛ? No ji, amɛbaaje “amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli” ni nɔ ko kwraa esaŋ amɛhe, ni amɛbaana naanɔ wala mli ŋɔɔmɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ!—Kpojiemɔ 7:1-4, 9, 14.
Miishɛɛ sane ji akɛ, nɛkɛ asafo babaoo, ni abua amɛnaa kɛjɛ shikpɔji aaashɛ 229 nɔ nɛɛ ayi efa kɛmiihe ashɛ Odasefoi 4,500,000 ni yɔɔ ekaa. Mɛi pii miiba lolo, taakɛ mɛi 11,431,171 ni ba Yesu gbele lɛ Kaimɔ yɛ nyɛsɛɛ afi lɛ April 17 lɛ tsɔɔ lɛ. Yɛ nɛkɛ mɛi akpekpei abɔ nɛɛ fɛɛ mli lɛ, mɛi 8,683, ní tsɛɔ amɛhe akɛ nibɔɔ hee lɛ mli bii ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ pɛ ye Kaimɔ okadi nibii lɛ eko. Nɛkɛ kuu bibioo nɛɛ mli bii lɛ pɛ kɛkɛ nyɛŋ atsu shiɛmɔ nitsumɔ kpele ni atsuɔ ŋmɛnɛ lɛ he nii kɔkɔɔkɔ. Amrɔ nɛɛ mɛi akpekpei abɔ ni feɔ asafo babaoo lɛ kɛ amɛ efee ekome kɛmiitsu nitsumɔ nɛɛ. (Zefania 3:9) Kɛfata he lɛ, asafo babaoo lɛ mli bii ni atsɔse amɛ jogbaŋŋ miitsu gbɛjianɔtoo kɛ nɔkwɛmɔnɔ nitsumɔi krokomɛi ahe nii kɛfata Nɔyeli Kuu ni ji mumɔŋ Israel mli bii ni afɔ amɛ mu lɛ ahe, tamɔ bɔ ni Nethiním ni jeee lsraelbii lɛ fata osɔfoi lɛ ahe kɛtsu nii ni akɛsaa Yerusalem gbogboi lɛ.—Nehemia 3:22-26.
“Ŋwɛi Hee kɛ Shikpɔŋ Hee” Bɔɔ
Mɛɛ miishɛɛ po fata naabuamɔ nɛɛ he nɛkɛ! Etamɔ bɔ ni Yehowa kɛɛ ebaaji lɛ pɛpɛɛpɛ “Naa, miibɔ ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee, ni akaiŋ tsutsu nii lɛ dɔŋŋ, ni asaŋ ebaŋ jwɛŋmɔ mli dɔŋŋ; shi moŋ, nyɛnyaa ni nyɛmli afilia nyɛ kɛyaa naanɔ yɛ nii ni mibɔɔ lɛ ahewɔ; ejaakɛ naa, miibɔ Yerusalem ni etsɔ mlifilimɔ, kɛ emli bii lɛ hu ni amɛtsɔ nyamɔ! Ni mimli aaafili mi yɛ Yerusalem he, ni manya mimaŋbii lɛ ahe, ni anuŋ yaafo aloo bolɔmɔ gbee yɛ mli dɔŋŋ.” (Yesaia 65:17-19) Yɛ naagbee lɛ, mɛi ni baafee ŋwɛi hee ni Yehowa bɔɔ lɛ ji Kristo Yesu kɛ nibɔɔ hee lɛ mli bii 144,000 ni atee amɛ shi, ni ahe amɛ kɛjɛ gbɔmɛi adesai ateŋ yɛ afii ohai 19 ni eho lɛ amli fɛɛ lɛ. Eyɛ nyam kwraa, shii abɔ, fe shikpɔŋ nɔ nɔyeli fɛɛ nɔyeli ni eye nɔ pɛŋ yɛ Yerusalem diɛŋtsɛ, ni Salomo gbii lɛ amli nɔ lɛ po fata he. Nɔ ni fata he hu ji Yerusalem Hee, ni ji ŋwɛi maŋ lɛ, ni atsɔɔ bɔ ni ekpɛlɛɔ kaŋkaŋ fɛfɛo lɛ mli jogbaŋŋ yɛ Kpojiemɔ yitso 21 lɛ.
Yerusalem Hee lɛ ji Kristo mumɔŋ ayemforo ni ji esɛɛnyiɛlɔi 144,000 ni afɔ amɛ mu, ni yafataa amɛ Ayemforowu lɛ he yɛ ŋwɛi, yɛ amɛgbele kɛ amɛshitee yɛ mumɔŋ lɛ sɛɛ lɛ. Afeɔ amɛhe mfoniri yɛ Kpojiemɔ 21:1-4 akɛ “ejɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ yɛ ŋwɛi miikpeleke shi,” ni tsɔɔ akɛ, eetsɔ enɔ eefɔse jɔɔmɔi eeshwie adesai anɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Nɛkɛ gbɛ nɔ ahaa gbalɛ lɛ baa mli yɛ, akɛ: “Naa! Nyɔŋmɔ buu lɛ yɛ gbɔmɛi ateŋ, ni eeeshi ebuu lɛ yɛ amɛteŋ, ni amɛaatsɔmɔ emaŋ, ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ amɛ aaahi shi, ni eeetsɔ amɛ-Nyɔŋmɔ. Ni Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛ hiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.”
Kwɛ bɔ ni wɔɔnyɛ wɔda shi waa,wɔha akɛ Nyɔŋmɔ bɔ nakai ŋwɛi hee lɛ! Akɛ nɔ ni tamɔɔɔ be kukuoo mli nɔyelii gbohii ni ehao adesai be babaoo nɛ lɛ, nɛkɛ nɔyeli he gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto nɛɛ baahi shi daa. Nibɔɔ hee lɛ kɛ amɛmumɔŋ seshibii, ni ji asafo babaoo lɛ amli filiɔ amɛ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo ni fata he nɛɛ hu mli: “‘Shi tamɔ bɔ ní ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee ni mibafee lɛ aaadamɔ shi yɛ mihiɛ lɛ,’ Yehowa kɛɛ, ‘nakai nyɛseshi kɛ nyɛgbɛi lɛ aaadamɔ shi.’”—Yesaia 66:22.
“Shikpɔŋ hee” lɛ jeɔ shishi kɛ nɛkɛ nibɔɔ hee ni afɔ amɛ mu nɛɛ seshibii lɛ. No ji adesai ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ashihilɛ hee ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ, hetsɛ, awuiyeli, yiwalɛ, juu-kɛ-fɔ̃, kɛ jeŋba shara ni yɔɔ adesai ashihilɛ mli ŋmɛnɛ lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ ehe miihia ni ana tsakemɔ ko kɛya shikpɔŋ nɔ shihilɛ hee mli, ni miitsu nii yɛ ŋwɛi hee ni mli hi lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi. Nakai ji Yehowa yiŋtoo. Taakɛ bɔ ni ebɔ ŋwɛi hee lɛ, nakai nɔŋŋ eebɔ shikpɔŋ hee hu kɛtsɔ asafo babaoo lɛ anaabuamɔ nɔ, ákɛ toiŋjɔlɛ jeŋ shihilɛ hee lɛ shishijee bii. Nɛkɛ kuu loo asafo nɛɛ pɛ abaabaa amɛyi “kɛje amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.”—Kpojiemɔ 7:14.
Mɛni wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ sɛɛ? Beni Yesu kɛ ebɔfoi, ni ji mɛi ni baafee ŋwɛi hee ni baaye shikpɔŋ hee lɛ nɔ lɛ mli klɛŋklɛŋ bii lɛ wieɔ lɛ, ewo shi akɛ: “Lɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, nyɛ mɛi ni nyɛnyiɛ misɛɛ nɛɛ, beni gbɔmɔ Bi lɛ aaata enunyam sɛi lɛ nɔ yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, nyɛ hu nyɛaatara sɛii nyɔŋma kɛ enyɔ nɔ.” (Mateo 19:28) Nɛkɛ Yerusalem Hee nɛɛ mli bii 144,000 lɛ fɛɛ baafata Yesu he ni akɛbaakojo gbɔmɛi adesai. No mli lɛ suɔmɔ baaye hiɛjoomɔ kɛ hetsɛ najiaŋ akɛ shishitoo nɔ ni atswa adesai ashihilɛ ama nɔ. Abaajie weku, hewolonɔ su, kɛ maŋhedɔɔ mli naagbai fɛɛ kɛya kwraa. Ni gbohiiashitee lɛ kɛ suɔlɔi baasaa aba wala mli ekoŋŋ fiofio. Adesai anɔkwafoi akpekpei toi akpei abɔ lɛ fɛɛ baatsɔ weku agbo ni efee ekome, ni ahole amɛnɔ kɛtee naanɔ wala mli yɛ shikpɔŋ ni afee lɛ paradeiso nɔ.
Enɛ baafe shihilɛ kpakpa ni mɛi kaa amɛ yiŋ amɛsusuɔ he, loo Shangri-la. Ebaafee nibɔɔ ni hiɔ shi daa—“yɛ eshiwoo lɛ naa lɛ wɔmiikwɛ ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli lɛ gbɛ”! (2 Petro 3:13) Eka shi faŋŋ akɛ, gbɛkpamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ nɛ, shiwoo ko ni yɔɔ nyam ni mɔ ni wie akɛ, “Naa! Miifee nii fɛɛ ehee” lɛ kɛha, ni ekɛ nɛkɛ wiemɔi ni kanyaa hemɔkɛyeli nɛɛ hu efata he akɛ: “Nɛkɛ wiemɔi nɛɛ anɔkwa wiemɔi ni ma shi shiŋŋ ni.”—Kpojiemɔ 21:5.