Nyɛjwɛŋmɔ Mli Atsea—Naagbee Lɛ Ebɛŋkɛ
“Nibii fɛɛ anaagbee lɛ eshɛ eta. Hewɔ lɛ nyɛjwɛŋmɔ mli atsea ni nyɛhiɛ akãa shi ahaa sɔlemɔi.”—1 PETRO 4:7.
1. (a) Te jamɔ mli hiɛnyiɛlɔ ko kɛ esɛɛnyiɛlɔi laka amɛ diɛŋtsɛ amɛhe amɛha tɛŋŋ? (b) Akɛni gbɛkpamɔi komɛi bako mli hewɔ lɛ, mɛɛ saji komɛi abaanyɛ abi?
“MINA tsɛmɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ yɛ gbɛkɛ nɛɛ naagbee sɔlemɔ lɛ mli. Ekɛɛ mɛi 116,000 baakwɔ kɛya ŋwɛi ni abaagbele heyelilɔi akpekpei 3.7 ni egboi lɛ agbonyo bui lɛ anaa ni abaaha enaa akwɛ ŋwɛi.” Nɛkɛ ji bɔ ni kuu ni atsɛɔ amɛ Sanekpakpa Jajelɔi kɛha Gbii ni Baa lɛ ahiɛnyiɛlɔ lɛ wie yɛ October 28, 1992, ni ji gbi ni amɛtsɛ lɛ akɔntaabuu gbi lɛ gbɛkɛnaashi. Shi, beni October 29 gbi lɛ shɛ lɛ, no mli lɛ mɔ kome folo po ekwɔko kɛyako ŋwɛi, ni gbonyo bu ko hu naa gbeleko. Yɛ nɔ najiaŋ ni aaasha amɛ kɛaaya ŋwɛi oya kɛtsɔ kɔɔyɔɔ mli lɛ, nakai mɛi ni heɔ hiɛkpatamɔ gbi amɛyeɔ, ni amɛyɔɔ Korea lɛ na gbi kroko jetsɛremɔ kɛkɛ. Hiɛkpatamɔ gbi he saji eba ni eho etee, shi hiɛkpatamɔ gbi he gbalɔi lɛ anijiaŋ ejeko wui. Mɛni sa akɛ Kristofoi afee? Ani esaaa akɛ amɛheɔ amɛyeɔ dɔŋŋ akɛ naagbee lɛ miibɛŋkɛ oyayaayai?
2. Namɔ kɛ wɔsɛɛ be mli kojomɔ he susumɔ lɛ ha bɔfoi lɛ, ni mɛɛ shihilɛi ashishi amɛle enɛ he sane lɛ yɛ?
2 Kɛha hetoo lɛ, nyɛhaa wɔkaia be ko beni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ gbaa sane yɛ teemɔŋ lɛ. Jɛmɛ, yɛ Kaisaria Filipi niiaŋ, yɛ Galilea Ŋshɔ lɛ kooyi-boka gbɛ, ni Hermon Gɔŋ lɛ yɛ amɛsɛɛ gbɛ fɛfɛo bɔ ni esa kadimɔ waa, ni amɛnu ni ekɛɛ amɛ yɛ wiemɔ faŋŋ mli akɛ abaagbe lɛ. (Mateo 16:21) Wiemɔi krokomɛi ni haa mɔ he jɔ̃ɔ ehe baanyiɛ sɛɛ. Beni egbala mli etsɔɔ amɛ akɛ kaselɔ-feemɔ tsɔɔ he-kɛ-afɔleshaa shihilɛ mli ni mɔ ko aaahi be fɛɛ be sɛɛ lɛ, Yesu bɔ amɛ kɔkɔ akɛ: “Gbɔmɔ Bi lɛ baaba yɛ e-Tsɛ anunyam lɛ mli kɛ ebɔfoi lɛ; ni no mli lɛ eeewo mɔ fɛɛ mɔ nyɔmɔ yɛ enitsumɔ naa.” (Mateo 16:27) Yesu wie ebaa yɛ wɔsɛɛ be ko mli lɛ he. Shi kɛlɛ, yɛ nakai be lɛ mli lɛ, ebaafee Kojolɔ. Yɛ nakai beaŋ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ baadamɔ bɔ ni ebaaba ebanina aŋkroaŋkroi fɛɛ eha lɛ nɔ, kɛji amɛkɛ anɔkwayeli miinyiɛ esɛɛ aloo amɛfeee nakai. Yesu kojomɔ lɛ baadamɔ subaŋ nɔ, ni bɔ ni nakai mɔ lɛ yɔɔ jeŋ nibii babaoo, aloo bɔ ni ebɛ eko kwraa ha lɛ kɔɔɔ he eko. Esa akɛ ekaselɔi lɛ kɛ nɛkɛ anɔkwa sane nɛɛ ato amɛjwɛŋmɔ mli jogbaŋŋ. (Mateo 16:25, 26) No hewɔ lɛ, Yesu Kristo diɛŋtsɛ ji mɔ ni kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ amɛkpa enunyam baa, kɛ kojomɔ ni ekɛbaa lɛ gbɛ lɛ.
3. Te Yesu fee bɔ ni eyɔɔ ewɔsɛɛ baa lɛ he nɔmimaa lɛ he mfoniri eha tɛŋŋ?
3 Nɔ ni Yesu wie yɛ no sɛɛ lɛ feɔ nɔmimaa ni yɔɔ ewɔsɛɛ baa lɛ he lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ. Ekɛ hewalɛ kɛ nɔmimaa wie akɛ: “Lɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Mɛi komɛi yɛ mɛi ni damɔ biɛ nɛɛ ateŋ ni amɛsaŋ amɛnaa gbele kɛyashi beyinɔ ni amɛaana gbɔmɔ Bi lɛ miiba yɛ emaŋtsɛyeli lɛ mli.” (Mateo 16:28) Nɛkɛ wiemɔi nɛɛ ba mli yɛ gbii ekpaa sɛɛ. Yesu ni atsake lɛ lɛ he ninaa ni yɔɔ faŋŋ ha ekaselɔi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ anaa kpɛ amɛhe. Amɛmiina Yesu hiɛ ni eekpɛ diɛŋtsɛ tamɔ hulu, ni etadei hu miiyɛ ni eekpɛlɛ nyɛramnyɛram. Tsakemɔ lɛ ji Kristo anunyam lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ ni amɛtsɔ hiɛ amɛna. Mɛɛ Maŋtsɛyeli gbalɛi lɛ anɔmimaa nii ni woɔ mɔ hewalɛ nɛ! Kwɛ hewalɛwoo nɔ ni eji kɛha kaselɔi lɛ koni amɛha amɛjwɛŋmɔ mli akã shi!—2 Petro 1:16-19.
Nɔ Hewɔ Ehe Hiaa ni Wɔjwɛŋmɔ Mli Akã Shi Lɛ
4. Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi ahiɛ ahi amɛhe nɔ yɛ mumɔŋ yɛ ebaa lɛ he lɛ?
4 Nɔ ni shɛɛɛ afi sɛɛ lɛ, wɔnaa Yesu ni eta Mu Gɔŋ lɛ nɔ, ni ekɛ ekaselɔi lɛ miigba sane ekoŋŋ yɛ teemɔŋ. Beni amɛkwɛ Yerusalem maŋtiase lɛ kɛjɛ he ni amɛyɔɔ lɛ, egbala nɔ ni ewɔsɛɛ ba ni eba lɛ he okadi lɛ baafee lɛ mli etsɔɔ amɛ ni ebɔ amɛ kɔkɔ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛsaraa, ejaakɛ nyɛleee nɔ ŋmɛlɛtswaa nɔ ni nyɛ-Nuŋtsɔ lɛ baa.” Esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahiɛ ahi amɛhe nɔ be fɛɛ be ejaakɛ amɛleee be ni ekɛbaaba. Esa akɛ amɛfee klalo kɛha no.—Mateo 24:42.
5. Te abaanyɛ afee bɔ ni bu ni abuɔ ni agbɔjɔɔɔ mli he hiaa ha lɛ he mfoniri aha tɛŋŋ?
5 Gbɛ ni eeetsɔ nɔ eba lɛ hewɔ lɛ, Nuŋtsɔ lɛ tamɔ julɔ. Etee nɔ ewie akɛ: “Shi nyɛnaa nyɛlea akɛ, kɛ shiatsɛ ko le nɔ ŋmɛlɛtswaa nɔ ni julɔ baa lɛ, kulɛ eeesara ni eŋmɛŋ gbɛ ni agbu ewe lɛ awoŋ.” (Mateo 24:43) Julɔ etswaaa adafi ni ekɛaawó shiatsɛ lɛ toi nɔ akɛ ebaaba ebaju lɛ; edɛŋdade titri ni ekɛtsuɔ nii ji ba ni ebaa trukaa lɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ shiatsɛ lɛ aya nɔ akwɛ ehe nɔ jogbaŋŋ be fɛɛ be. Shi, yɛ Kristofonyo anɔkwafo lɛ gbɛfaŋ lɛ, jeee tutuamɔ he gbeyeishemɔ hewɔ ni ebuɔ waa ni egbɔjɔɔɔ mli lɛ. Shi moŋ, Kristo baa yɛ anunyam mli koni ebaje toiŋjɔlɛ Afii Akpe Nɔyeli shishi lɛ he gbɛkpamɔ lɛ ji nɔ ni kanyaa nakai feemɔ.
6. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔjwɛŋmɔ mli atse lɛ?
6 Yɛ buu nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ aka eyiŋ ni etsɔ hiɛ etsɔɔ gbi tuuŋtu ni ebaaba. Yesu wie akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛ hu nyɛsaa nyɛhe nyɛtoa, ejaakɛ nɔ ŋmɛlɛtswaa ni nyɛsusuuu lɛ nɔ gbɔmɔ Bi lɛ baa.” (Mateo 24:44) No hewɔ lɛ jwɛŋmɔ ni mli tse he miihia. Kɛji Kristofonyo ko susu akɛ, Kristo baŋ yɛ gbi pɔtɛɛ ko nɔ lɛ, ekolɛ nakai gbi lɛ moŋ baafee gbi tuuŋtu ni ebaaba! Eji anɔkwale akɛ, Kristofoi anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema beaŋ, ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa lɛ kɛ anɔkwayeli bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaagba be mli ni naagbee lɛ baaba lɛ amɛfɔ shi. Ni kɛlɛ, Yesu kɔkɔbɔɔ wiemɔ lɛ efee anɔkwale be fɛɛ be, akɛ: “No gbi lɛ kɛ nɔ ŋmɛlɛtswaa lɛ mɔ ko mɔ ko leee he eko, bɔfoi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ tete leee, ni Bi lɛ tete leee, ja mi-Tsɛ kome kɛkɛ.”—Mateo 24:36.
7. Kɛji wɔɔfee Kristo sɛɛnyiɛlɔ lɛ, te esa akɛ wɔhi shi wɔha tɛŋŋ?
7 No hewɔ lɛ, te esa akɛ wɔmu sane naa wɔha tɛŋŋ? No ji akɛ, kɛ wɔɔfee Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ, no lɛ esa akɛ wɔhi shi daa, kɛ hemɔkɛyeli akɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa.
8. Mɛni efee Kristojamɔ he okadi titri ko kɛjɛ eshishijee gbii amli tɔ̃ɔ?
8 Nɛkɛ su nɛɛ efee Kristofoi akadimɔ nii yɛ bei fɛɛ mli, taakɛ je lɛŋ yinɔsaneŋmalɔi kɛ Biblia he nilelɔi eyoo lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mɛi ni ŋma The Translator’s New Testament wolo lɛ wie yɛ wiemɔ “Gbi” shishi yɛ emli wiemɔi ashishi taomɔ hé lɛ akɛ: “Kristofoi ni hi shi yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ beaŋ lɛ hi shi kɛ Gbi (ni ji be) mli ni amrɔ nɛɛ je nɛɛ kɛ emli efɔŋ kɛ yiwalɛ nifeemɔi fɛɛ baaba naagbee, ni Yesu baaku esɛɛ eba shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni ebakojo adesai fɛɛ, ni ekɛje toiŋjɔlɛ yinɔ hee ko shishi, koni eje e-Nuŋtsɔyeli lɛ shishi yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ gbɛkpamɔ mli.” Encyclopædia Britannica lɛ wie akɛ: “Bɔ ni Kristojamɔ mli elɛɛ kɛtee je lɛŋ fɛɛ yɛ gbɛ titri nɔ lɛ kɛ bɔ ni Kristofoi kpaa naagbee lɛ gbɛ amɛhaa, yɛ bɔ ni Kristo sɛɛkuu ni amɛkpaa gbɛ lɛ baaba lɛ aha lɛ naa lɛ yɛ tsakpaa pɔtɛɛ. Naagbee be lɛ he gbɛkpamɔ ni Kristofonyo lɛ yɔɔ lɛ jeee shwe ni eshweɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni baa lɛ kɛkɛ.”
Nɔ ni Jwɛŋmɔ Mli ni Aaatse lɛ Tsɔɔ
9. Eyɛ mli akɛ Petro gbɛkpamɔi yɛ Mesia lɛ he lɛ ekomɛi ejaaa moŋ, shi mɛni hewɔ enyɛ etee nɔ ena hekɛnɔfɔɔ lɛ?
9 Yɛ nɛkɛ sanegbaa ni Yesu kɛ ekaselɔi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa nɛɛ na yɛ naanyobɔɔ su mli lɛ sɛɛ aaafee afii 30 lɛ, bɔfo Petro nijiaŋ ejeee wui yɛ mɛ ni emɛɔ nakai be lɛ baa lɛ mli. Eyɛ mli akɛ lɛ kɛ enanemɛi kaselɔi lɛ aklɛŋklɛŋ gbɛkpamɔ yɛ Mesia lɛ he lɛ ejaaa moŋ, shi etee nɔ ena hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa suɔmɔ kɛ ehewalɛ lɛ maa amɛ hiɛnɔkamɔ lɛ mlibaa nɔ mi. (Luka 19:11; 24:21; Bɔfoi lɛ Asaji 1:6; 2 Petro 3:9, 10) Ema oti titri ko ni anuɔ shii abɔ yɛ Hela Ŋmalɛi lɛ amli fɛɛ lɛ nɔ mi, beni ewie akɛ: “Nibii fɛɛ anaagbee lɛ eshɛ eta.” Kɛkɛ ni ewo enanemɛi Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ: “Hewɔ lɛ nyɛjwɛŋmɔ mli atsea ni nyɛhiɛ akaa shi ahaa sɔlemɔi.”—1 Petro 4:7.
10. (a) Ni jwɛŋmɔ mli aaatse lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Mɛɛ nibii fata kwɛmɔ ni wɔɔkwɛ saji yɛ amɛkɛ Yehowa suɔmɔnaa nii kɛ gbeekpamɔ kpakpa naa lɛ he?
10 ‘Jwɛŋmɔŋ ni aaatse’ lɛ etsɔɔɔ hiɛtɛɛ yɛ je lɛŋ bii ashishinumɔ naa. Yehowa kɛɔ akɛ: “Mafite nilelɔi anilee, ni ŋaalɔi aŋaa lɛ hu maha efee yaka.” (1 Korintobii 1:19) Wiemɔ ni Petro kɛtsu nii lɛ shishinumɔ baanyɛ afee “jwɛŋmɔ ni hiɛ ka shi namɔ.” Nɛkɛ mumɔŋ hiɛshikamɔ nɛɛ namɔ kɛ wɔjamɔ lɛ yɛ tsakpaa. No hewɔ lɛ, kɛ wɔjwɛŋmɔ ŋmɛ pɛpɛɛpɛ lɛ, wɔfeɔ nibii yɛ tsakpaa kpakpa ni kã ekɛ Yehowa suɔmɔnaa nifeemɔ teŋ lɛ naa; wɔnuɔ nibii ni he hiaa kɛ nɔ ni he ehiaaa lɛ ashishi. (Mateo 6:33, 34) Eyɛ mli akɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa moŋ, shi wɔhaaa shihilɛ gbɛ ko ni wɔɔkɔ lɛ he sɛkɛyeli aŋɔ wɔ nom; ni nakai nɔŋŋ hu wɔkuuu wɔhiɛ wɔfɔɔɔ be ni wɔyɔɔ mli nɛɛ nɔ. (Okɛto Mateo 24:37-39 he.) Shi moŋ, wɔhaa hiɛshikamɔ kɛ jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ, bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhaa, kɛ wɔsubaŋ kudɔɔ wɔ, ni wɔjieɔ lɛ kpo yɛ Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ klɛŋklɛŋ (“nyɛhiɛ akaa shi ahaa sɔlemɔi”) kɛ agbɛnɛ, yɛ wɔnaanyo gbɔmɔ hu gbɛfaŋ (“nyɛsuɔmɔ ni nyɛkɛsumɔsumɔɔ nyɛhe lɛ mli awa”).—1 Petro 4:7, 8.
11. (a) ‘Ni wɔɔtsɔmɔ mɛi heei yɛ wɔjwɛŋmɔ mumɔ lɛ mli’ lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Jwɛŋmɔŋ hewalɛ hee haa efeɔ mlɛo kɛhaa wɔ akɛ wɔɔkpɛ wɔyiŋ yɛ gbɛ kpakpa nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
11 Nɔ ni fata wɔjwɛŋmɔ mli ni aaatse lɛ he hu ji ‘ni wɔɔtsɔmɔ mɛi heei yɛ wɔjwɛŋmɔ mumɔ lɛ mli.’ (Efesobii 4:23) Mɛni hewɔ afee lɛ ehee? Akɛni wɔna emuu ni wɔyeee kɛjɛ wɔfɔmɔ mli, ni esha ebɔle wɔ yɛ wɔshihilɛ mli hewɔ lɛ, kanyamɔ nɔ ko ni teɔ shi ewoɔ wɔ mumɔŋ shihilɛ ji nɔ ni yeɔ wɔjwɛŋmɔ nɔ. Nakai hewalɛ lɛ yaa nɔ etsiɔ susumɔi kɛ henumɔi lɛ kɛyaa heloonaa ninamɔ kɛ hiɛjoomɔ sɛɛdii mli. No hewɔ lɛ, kɛ mɔ ko batsɔ Kristofonyo lɛ, hewalɛ hee he miihia lɛ, aloo jwɛŋmɔ su ko ni kudɔɔ lɛ, ni baatsirɛ esusumɔi lɛ kɛnyiɛ gbɛ ni ja, ni ji mumɔŋ gbɛ nɔ, kɛbɛŋkɛ klalo-feemɔ kɛha he-kɛ-afɔleshaa. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ eba akɛ ehala nibii amli, akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ skul tsɔsemɔ, shihilɛ, nitsumɔ, hiɛtserɛjiemɔ, shwɛmɔ, bɔ ni ekpɛɔ etadei ehaa, aloo yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni eji mli lɛ, eklɛŋklɛŋ henumɔ ji ni esusu sane lɛ he yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa, moŋ fe ni eeefee nakai yɛ heloonaa kɛ hiɛjoomɔ. Nɛkɛ jwɛŋmɔ su hee nɛɛ haa efeɔ mlɛo kɛhaa lɛ akɛ eeekpɛ eyiŋ kɛ jwɛŋmɔ ni mli tse, beni ehaa ehiɛ hiɔ ehe nɔ akɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ lɛ.
12. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni ‘wɔhe awa yɛ hemɔkɛyeli mli’?
12 Ni wɔjwɛŋmɔ mli aaatse lɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ mumɔŋ shihilɛ kpakpa mli. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni ‘wɔhe awa yɛ hemɔkɛyeli mli’? (Tito 2:2) Esa akɛ wɔkɛ niyenii kpakpa ni sa alɛ wɔjwɛŋmɔ. (Yeremia 3:15) Niyenii kpakpa ni ji Nyɔŋmɔ anɔkwale Wiemɔ lɛ yeli be fɛɛ be ni emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nitsumɔ fiɔ sɛɛ lɛ baaye abua wɔ ni wɔhiɛ bɔ ni wɔŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ mumɔŋ lɛ mli. No hewɔ lɛ, daa gbi teemɔŋ nikasemɔ, kɛ agbɛnɛ hu shiɛmɔyaa, sɔlemɔ, kɛ Kristofoi anaanyobɔɔ he miihia.
Bɔ ni Jwɛŋmɔ ni Mli Tse Buɔ Wɔhe Ehaa
13. Jwɛŋmɔ ni mli tse buɔ wɔhe koni wɔkatɔ kwashiai atɔmɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
13 Jwɛŋmɔ ni mli tse baanyɛ abu wɔhe kɛjɛ kwashiai aloo buului atɔmɔ ni wɔɔtɔ, ni baanyɛ aha wɔlaaje wɔ naanɔ wala lɛ he. Mɛɛ gbɛ nɔ enɛ aaanyɛ aba yɛ? Bɔfo Paulo wie “jwɛŋmɔ mla lɛ” he. Yɛ gbɔmɔ ni he wa yɛ hemɔkɛyeli mli lɛ gbɛfaŋ lɛ, nɔ ko ni enaa he miishɛɛ, ni ji “Nyɔŋmɔ mla lɛ” kudɔɔ nakai jwɛŋmɔ mla lɛ. Eji anɔkwale, “esha mla lɛ” wuuɔ eshiɔ jwɛŋmɔ mla lɛ. Shi kɛlɛ, Kristofonyo lɛ baanyɛ aye kunim kɛtsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ.—Romabii 7:21-25.
14, 15. (a) Mɛɛ hewalɛi enyɔ kɛ amɛhe shiɔ mple koni amɛye jwɛŋmɔ lɛ nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ jwɛŋmɔ lɛ aaatsɔ aye ta lɛ mli kunim yɛ?
14 Paulo tee nɔ eha ana sɔrɔto-feemɔ ni mli ka shi faŋŋ yɛ jwɛŋmɔ ni heloo ni feɔ esha lɛ yeɔ nɔ, ní maa akɔnɔ shihilɛ nɔ mi titri lɛ, kɛ jwɛŋmɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ enɔ, ní maa he-kɛ-afɔleshaa shihilɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ nɔ mi lɛ teŋ. Paulo ŋma yɛ Romabii 8:5-7 akɛ: “Mɛi ni hiɔ shi yɛ heloonaa lɛ, heloo nii ahe amɛjwɛŋɔ; shi mɛi ni hiɔ shi yɛ mumɔ naa lɛ jwɛŋɔ mumɔ nii ahe. Ejaakɛ heloo jwɛŋmɔ lɛ, gbele ni, shi mumɔ jwɛŋmɔ lɛ, wala kɛ hejɔlɛ ni. Ejaakɛ heloo jwɛŋmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ nyɛɛ ni; ejaakɛ ebaaa ehe shi ehaaa Nyɔŋmɔ mla lɛ, ni esaa enyɛŋ tete.”
15 Kɛkɛ ni no sɛɛ lɛ, Paulo tsɔɔ bɔ ni jwɛŋmɔ ni kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ feɔ ekome lɛ baaye ta lɛ mli kunim lɛ mli, yɛ Ro 8 kuku 11 akɛ: “Shi kɛji mɔ ni tee Yesu shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ mumɔ lɛ hiɔ nyɛmli lɛ, mɔ ni tee Kristo [Yesu] shi kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ aaaha nyɛgbɔmɔtsei ni baagboi lɛ hu yi ana wala yɛ emumɔ ni hiɔ nyɛmli lɛ hewɔ.”
16. Jwɛŋmɔ ni mli tse buɔ wɔhe kɛjɛɔ mɛɛ lakamɔi ahe?
16 No hewɔ lɛ, kɛ wɔjwɛŋmɔ mli tse lɛ, je nɛŋ lakamɔ nii ni yɔɔ he fɛɛ he, ni miishɛɛ-namɔ mli akɔnɔ sɛɛdii shɛii ni anyɛŋ atsɔɔ bɔ ni eji, kɛ heloonaa ninamɔ, kɛ bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara kadiɔ lɛ lɛ nyɛŋ alaka wɔ kɔkɔɔkɔ. Wɔjwɛŋmɔ ni mli tse lɛ baakɛɛ wɔ akɛ “nyɛjoa ajwamaŋbɔɔ naa foi” koni wɔje osharai ni jɛɔ mli baa lɛ amli. (1 Korintobii 6:18) Wɔjwɛŋmɔŋ su kpakpa lɛ baakanya wɔ ní wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe, ni kɛ aaka wɔ kɛtsɔ hegbɛi ni akɛhaa wɔ yɛ heloonaa nitsumɔ ni baanyɛ agbɔjɔ wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli lɛ, ebaabu wɔsusumɔi ahe.
17. Nyɛmiyoo gbɛgbalɔ ko jie jwɛŋmɔ ni mli tse kpo beni ekɛ shika gbɛfaŋ naagbai kpe lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
17 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, nyɛmiyoo fioo ko yɛ Asia Wuoyi-Bokagbɛ, ni ekɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ ejwɛŋmɔ mli be fɛɛ be. Ena suɔmɔ ko kɛha be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Yɛ nakai maŋ lɛ mli lɛ, nitsumɔi pii biɔ gbii ekpaa loo kpawo be-fɛɛ nitsumɔ. Beni egbe univɛsiti nikasemɔ naa lɛ, etsɛ, ni ejeee Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ ko lɛ, kpa gbɛ akɛ ebiyoo lɛ baatsu nii ni ebaana shika babaoo kɛha weku lɛ. Shi akɛni eyɛ suɔmɔ ni mli wa kɛha gbɛgbamɔ hewɔ lɛ, eyatao nitsumɔ ni ekɛ ebe fã baatsu ni eje gbɛgbamɔ sɔɔmɔ shishi. Enɛ ha etsɛ mli fu waa, ni ewo ehe gbeyei akɛ ebaashɛrɛ enibii eshwie agbo naa. Asɔshwɛmɔ hewɔ lɛ, ehiɛ nyɔmɔ babaoo, ni eekpa gbɛ akɛ ebiyoo lɛ baawo nɛkɛ nyɔji nɛɛ eha lɛ. Gbekɛyoo nɛɛ nyɛminuu fioo miikase nii yɛ univɛsiti, shi nyɔji nɛɛ ahewɔ lɛ, anaaa shika ni akɛbaawo enikasemɔ lɛ he nyɔmɔ. Enyɛminuu fioo lɛ wo lɛ shi akɛ kɛji enyɛmiyoo lɛ ye ebua lɛ lɛ, kɛ ena nitsumɔ lɛ, ebaakwɛ amɛweku muu lɛ fɛɛ. Etsui mli baja enyɔ yɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha enyɛminuu lɛ kɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ gbɛfaŋ. Beni esusu sane lɛ he jogbaŋŋ sɛɛ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaaya nɔ yɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli ni eyatao nitsumɔ kroko. Yɛ esɔlemɔ lɛ hetoo-hamɔ mli lɛ, eyana nitsumɔ kpakpa, ni jeee eweku lɛ kɛ enyɛminuu lɛ kɛkɛ enyɛ eye ebua yɛ shika gbɛfaŋ, shi moŋ etee nɔ yɛ eklɛŋklɛŋ suɔmɔ, ni ji gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli.
Taomɔ Yehowa Yelikɛbuamɔ yɛ Jwɛŋmɔ ni Mli Tse Mlihiɛmɔ Mli
18. (a) Mɛni hewɔ mɛi komɛi anijiaŋ jeɔ wui lɛ? (b) Mɛɛ ŋmalɛi baanyɛ ashɛje mɛi ni nijiaŋ jeɔ wui lɛ amii?
18 Ekolɛ ebaawa kɛha Kristo sɛɛnyiɛlɔi komɛi akɛ amɛaaya nɔ amɛhiɛ jwɛŋmɔ ni mli tse mli. Ekolɛ amɛ tsuishitoo lɛ miita kwraa ejaakɛ amrɔ nɛɛ yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ sɛɛ miitsɛ tsɔ fe bɔ ni amɛkpaa gbɛ. Ekolɛ amɛnijiaŋ jeɔ wui po yɛ he. Shi kɛlɛ, naagbee lɛ baaba kɛ̃. Yehowa ewo shi nakai. (Tito 1:2) Ni nakai nɔŋŋ Paradeiso shikpɔŋ ni ewo shi yɛ he lɛ hu baaba kɛ̃. Yehowa ema nɔ mi. (Kpojiemɔ 21:1-5) Kɛ jeŋ hee lɛ ná eba lɛ, “wala tso” baahi shi aha mɛi fɛɛ ni etee nɔ amɛhiɛ amɛjwɛŋmɔ ni mli tse mli lɛ.—Abɛi 13:12.
19. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni mli tse
19 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni mli tse mli? Taomɔ Yehowa yelikɛbuamɔ sɛɛ gbɛ. (Lala 54:6) Bɛŋkɛmɔ lɛ kpaakpa. Kwɛ bɔ ni wɔmli filiɔ wɔ akɛ Yehowa sumɔɔ wɔkɛ lɛ naanyobɔɔ! Kaselɔ Yakobo ŋma akɛ: “Nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ, ni eeetsi ebɛŋkɛ nyɛ.” (Yakobo 4:8) Paulo wie akɛ: “Nyɛmii ashɛa yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli daa! Miisaa miikɛɛ: Nyɛmii ashɛa! Nyɛ mlijɔlɛ lɛ nyɛhaa gbɔmɛi fɛɛ alea! Nuŋtsɔ lɛ ebɛŋkɛ. Nyɛkahaoa yɛ nɔ ko nɔ ko he, shi moŋ nɔ fɛɛ mɔ mli lɛ nyɛkɛ sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ shidaa atsĩa nyɛtutɔmɔi lɛ atã yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ; ni Nyɔŋmɔ hejɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ aaato nyɛtsuii kɛ nyɛjwɛŋmɔi lɛ yɛ Kristo Yesu mli!” (Filipibii 4:4-7) Ni kɛji efee tamɔ nɔ ni nɛkɛ nibii agbɛjianɔtoo ni gboɔ nɛɛ mli jatsui lɛ mli tsii tsɔ agbɛnɛ fe bɔ ni obaanyɛ otere lɛ, shɛ ofɔ Yehowa nɔ, ni lɛ diɛŋtsɛ eeehiɛ omli ni ewaje bo.—Lala 55:23.
20. Taakɛ 1 Timoteo 4:10 tsɔɔ lɛ, mɛɛ gbɛ esa akɛ wɔya nɔ wɔnyiɛ nɔ?
20 Hɛɛ, naagbee lɛ ebɛŋkɛ, no hewɔ lɛ ojwɛŋmɔ mli atse! Ŋaawoo kpakpa ni, beni akɛha afii 1,900 ni eho nɛ lɛ; eji ŋaawoo ni he hiaa ŋmɛnɛ hu. Nyɛhaa wɔyaa nɔ ni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔŋ nyɛmɔi kpakpai lɛ atsua nii kɛjiea Yehowa yi beni eyaa nɔ ebuɔ wɔhe shweshweeshwe kɛyaboteɔ ejeŋ hee lɛ mli lɛ.—1 Timoteo 4:10.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ
◻ Mɛni ji jwɛŋmɔ ni mli tse?
◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa waa ni wɔjwɛŋmɔ mli atse lɛ?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔfee mɛi heei yɛ wɔjwɛŋmɔ mumɔ lɛ naa?
◻ Mɛɛ ta esa akɛ wɔwuu daa yɛ wɔjwɛŋmɔi amli?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni mli tse mli?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]
Nyɔŋmɔ ni wɔbɛŋkɛɔ kpaakpa yɛ sɔlemɔ mli lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔhiɛɔ jwɛŋmɔ ni mli tse mli
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]
Kɛji wɔjwɛŋmɔ mli tse Iɛ, no lɛ je nɛŋ akɔnɔ nibii lɛ nyɛŋ alaka wɔ