Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ
Ani ebaafee nɔ ní ja gbɛ akɛ Kristofonyo ko kɛ mɔ ni jeee heyelilɔ aaafee ekome yɛ nitsumɔ mli, akɛni Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Nyɛkɛ mɛi ni heee yeee lɛ akagbalaa kɔŋtso kome ni yeee egbɔ” lɛ?
Wɔnaa nakai ŋaawoo lɛ yɛ 2 Korintobii 6:14-16: “Nyɛkɛ mɛi ni heee yeee lɛ akagbalaa kɔŋtso kome ni yeee egbɔ! Ejaakɛ mɛɛ bɔɔ jalɛ kɛ mlatɔmɔ yɔɔ? Aloo mɛɛ yeli la kɛ duŋ yɔɔ? Ni mɛɛ gbeekpamɔ Kristo kɛ Belial yɔɔ? Aloo mɛɛ nijaa mɔ ni heɔ yeɔ kɛ mɔ ni heee yeee yɔɔ? Ni asaŋ mɛɛ ekomefeemɔ Nyɔŋmɔ sɔlemɔ we kɛ amagai yɔɔ?”
Yiŋtoo ko bɛ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔhe wɔye akɛ bɔfo Paulo kɛ ŋaawoo nɛɛ ha kɛ yiŋtoo akɛ ekɛ naatsĩi pɔtɛɛ komɛi miimamɔ shi, tamɔ nɔ ni teɔ shi ewoɔ ekome ni Kristofonyo kɛ mɔ ni heee yeee aaafee yɛ nitsumɔ mli. Ni kɛlɛ, eŋaawoo lɛ kɔɔ nakai sane lɛ, kɛ agbɛnɛ shihilɛ mli nibii krokomɛi hu he.
Paulo ŋma nakai ŋaawoo lɛ eyaha enyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ blema Korinto lɛ. Akɛni amɛyɔɔ maŋ ni ale akɛ afite waa yɛ mli lɛ mli hewɔ Iɛ, amɛkɛ jeŋba kɛ mumɔŋ osharai fɛɛ kpeɔ daa gbi. Kɛ amɛkwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, no lɛ hewalɛi fɔji ni amɛkɛkpeɔ lɛ baanyɛ agbɔjɔ amɛfai shi ni amɛtswa akɛ amɛaafee gbɔmɛi ni esoro amɛ kwraa, “weku ni ahala, . . . maŋtsɛmɛi ni yeɔ osɔfoi, jeŋmaŋ krɔŋkrɔŋ, maŋ ni eŋɔfee enɔ” lɛ mli.—1 Petro 2:9.
Dani eeeŋma nɔ ni jeɔ kpo yɛ 2 Korintobii 6:14-16 lɛ, no mli lɛ Paulo etsu naagba ko ni hiɛdɔɔ yɔɔ he yɛ enyɛmimɛi Korintobii lɛ ateŋ lɛ he nii. Amɛŋmɛ gbɛ ni jeŋba shara shihilɛ ko miiya nɔ yɛ amɛteŋ, no hewɔ lɛ Paulo fã ni ashwie eshafeelɔ ni tsakeee etsui lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli. (1 Korintobii 5:1) Nakai mɔ lɛ efɔŋ feemɔ lɛ tsɔɔ akɛ naanyobɔɔ fɔŋ aloo he ni akɛaawo je lɛŋ jeŋba he shihilɛ ni yaa nɔ lɛ mli ni akwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ baanyɛ asa Kristofoi ahe.
Esa akɛ Korinto Kristofoi lɛ atsi amɛhe kɛjɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ kɛ naanyobɔɔ he, shi ani no tsɔɔ akɛ esa akɛ amɛtsi amɛhe kwraa kɛjɛ mɛi ni heee yeee lɛ ahe? Ani esa akɛ amɛtsi amɛhe kwraa ni amɛkɛ mɛi ni jeee Kristofoi lɛ akana sharamɔ kɛ nɔ ko feemɔ kwraa, ni amɛtsɔmɔ tamɔ mɔ kome shihilɔi akuu, tamɔ Yudafoi ni gbala amɛhe shi kɛyahi Qumran yɛ Ŋshɔ ni Egbo lɛ masɛi lɛ fee lɛ? Ha Paulo aha hetoo: ‘Miŋma nyɛ yɛ wolo lɛ mli akɛ nyɛkɛ ajwamaŋbɔlɔi akabɔ; jeee je nɛŋ ajwamaŋbɔlɔi . . . ahe kwraa miwieɔ nɛɛ, ejaakɛ amɛ ni kulɛ ja nyɛje je lɛŋ.”—1 Korintobii 5:9, 10.
Nɔ ni nakai wiemɔi lɛ tsɔɔ lɛ mli ka shi faŋŋ. Paulo yoo akɛ Kristofoi yɛ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ nɔ lolo, ni amɛyɛ mɛi ni heee yeee, ni amɛjeŋbai baa shi, ni esoro tɛi ni amɛfolɔ amɛha amɛhe lɛ ateŋ, ni amɛkɛ amɛ naa sharamɔ daa gbi. Akɛni amɛnyɛŋ nɔ ko amɛfee yɛ enɛ he hewɔ Iɛ, esa akɛ Kristofoi ahiɛ ahi amɛhe nɔ yɛ osharai ni nɛkɛ sharamɔ nɛɛ kɛbaa lɛ ahe.
Agbɛnɛ ha wɔsusu Paulo wolo ni ji enyɔ ni eŋma Korintobii lɛ he ekoŋŋ wɔkwɛ. Etsɔɔ mli akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ji Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi ni sa, najiaŋdamɔlɔi ni damɔɔ shi haa Kristo. Ekɛɛ amɛ akɛ amɛkwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ nanetɔtɔmɔ tɛ ni baanyɛ agbe amɛsɔɔmɔ lɛ he guɔ lɛ he. (2 Korintobii 4:1–6:3) Paulo wo enyɛmimɛi Korintobii, ni tamɔ emumɔŋ bii lɛ hewalɛ tɛɛ ni amɛha suɔmɔ ni amɛjieɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ lɛ mli alɛɛ. (2 Korintobii 6:13) Yɛ no sɛɛ lɛ, ewo amɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛkɛ mɛi ni heee yeee lɛ akagbalaa kɔŋtso kome ni yeee egbɔ.” Ekɛ nibii ni kɛ amɛhe kpaaa gbee ni ekɛtsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ ma oti nɛɛ nɔ mi.
Emli sane lɛ tsɔɔ akɛ Paulo emaaa shihilɛ mli nɔ pɔtɛɛ ko pɛ nɔ mi, tamɔ nitsumɔ loo nitsumɔ he, ni eewo mla diɛŋtsɛ ko ni esa akɛ akwɛ ni aye nɔ yɛ enɛ gbɛfaŋ. Shi moŋ, ekɛ ŋaawoo ni mli Iɛɛ, ni hi jogbaŋŋ, ni yeɔ ebuaa miiha nyɛmimɛi ni esumɔɔ amɛsane waa lɛ.
Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ani nɛkɛ ŋaawoo nɛɛ baakɔ Kristofonyo ni taoɔ ebote gbalashihilɛ mli lɛ he? Eka shi faŋŋ akɛ, hɛɛ. Bɔfo lɛ wo Korintobii ni taoɔ abote gbalashihilɛ mli lɛ aŋaa yɛ eklɛŋklɛŋ wolo lɛ mli ni amɛfee nakai “yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli.” (1 Korintobii 7:39) Ema nilee ni yɔɔ nakai wiemɔi lɛ amli lɛ nɔ mi kɛtsɔ nɔ ni eŋma yɛ sɛɛ mli, taakɛ ajaje yɛ 2 Korintobii 6:14-18 lɛ nɔ. Kɛ Kristofonyo ko miitao ekɛ mɔ ko ni jeee Yehowa tsulɔ, ni ejeee Kristo sɛɛnyiɛlɔ lɛ abote gbalashihilɛ mli lɛ, nakai nuu Ioo yoo lɛ baasusu he akɛ ekɛ mɔ ni heee yeee miigbala kɔŋtso kome. (Okɛto 3 Mose 19:19; 5 Mose 22:10 he.) Eyɛ faŋŋ akɛ, egbɔ ni amɛyeee kɛjɛ shishijee kwraa lɛ kɛ naagbai baaba, ní mumɔŋ nɔ hu fata he. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ mɔ ni heee yeee lɛ baadi apasa nyɔŋmɔ ko jamɔ sɛɛ yɛ amrɔ be lɛ mli aloo yɛ wɔsɛɛ be ko mli. Paulo tsɔɔ mli akɛ: “Mɛɛ gbeekpamɔ Kristo kɛ Belial yɔɔ?”
Shi, shihilɛ mli gbɛ kroko—ni ji ekome ni akɛ mɔ ni heee yeee lɛ aaafee yɛ nitsumɔ mli lɛ hu? Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, ekolɛ Kristofonyo lɛ baasusu akɛ ebaabi ni ekɛ mɔ ko ni jeee enaanyo Kristofonyo afee ekome kɛto nitsumɔ ko he gbɛjianɔ, bɔni afee ni ena shika ni ekɛkwɛ eweku lɛ. (1 Timoteo 5:8) Susumɔ ehe nɔkwɛmɔ nii kɛkɛ nɛɛ ahe okwɛ:
Ekolɛ Kristofonyo ko miitao eje nitsumɔ, ni ji jarayeli nɔ ko hɔɔmɔ shishi, shi gbɛ pɛ ni eeetsɔ nɔ ji ni ekpɛlɛ ni ekɛ mɔ ko ni nine nyɛɔ eshɛɔ jarayeli nii ni he hiaa lɛ lɛ loo shika nɔ lɛ afee ekome. Kristofonyo kroko hu miitao efee ŋmɔ (aloo elɛ kooloi komɛi); shi ebɛ shikpɔŋ ni ekɛbaafee, no hewɔ lɛ ehe baahia ni ekɛ mɔ ko ni yɔɔ shikpɔŋ, ni ebaakpɛlɛ ni ekɛha lɛ lɛ afee ekome, koni ekɛ lɛ aja sɛɛnamɔ lɛ. Ekolɛ Kristofonyo kroko hu nyɛɛɛ ebote paip feemɔ nitsumɔ lɛ mli ejaakɛ mɛi fioo ko pɛ Kaisare, ni ji nɔyeli lɛ haa amɛ gbɛŋmɛɛ wolo, ni aha nakai mɛi lɛ momo; gbɛ pɛ ni eeetsɔ nɔ ji ni eyafata ewekunyo ni jeee heyelilɔ, ni aha lɛ gbɛŋmɛɛ wolo lɛ eko lɛ he.—Marko 12:17.
Nɔkwɛmɔ nii kɛkɛ nɛ. Jeee akɛ wɔmiitao wɔwie shihilɛi ni baanyɛ aba lɛ fɛɛ he, aloo wɔmiiwie wiemɔ ni tsɔɔ akɛ wɔkpɛlɛɔ aloo wɔkpɛlɛɛɛ nɔ. Shi beni nɔkwɛmɔ nii nɛɛ yɔɔ ojwɛŋmɔ mli lɛ, ani oonyɛ oona nɔ hewɔ ni esaaa akɛ akuɔ hiɛ afɔɔ ŋaawoo ni yɔɔ 2 Korintobii 6:14-18 lɛ nɔ lɛ?
Kristofonyo ni kɛ mɔ ni heee yeee feɔ ekome kɛtsuɔ nii, kɛ́ eji ewekunyo aloo ejeee ewekunyo po lɛ kɛ naagbai kɛ kaai komɛi ni ekpaaa gbɛ baakpe. Ekolɛ ehefatalɔ lɛ baakɛɛ akɛ gbɛ ni amɛaatsɔ nɔ amɛna sɛɛ babaoo ji ni amɛkatsɔɔ bɔ ni amɛnaa lɛ fɛɛ, aloo ni akaŋmala nitsulɔi lɛ anyɔmɔwoo he woji jogbaŋŋ, ekɔɔɔ he eko, kɛ ekuɔ nɔyeli lɛ mlai amli po. Ekolɛ ebaasumɔ ni ewo mɛi ni bajieɔ nibii amɛhaa lɛ lɛ nyɔmɔ yɛ dujiaŋ, yɛ jatsui ni ekolɛ aŋmako yɛ ehe akɔntaabuu wolo lɛ diɛŋtsɛ nɔ lɛ ahe. Ani Kristofonyo lɛ kɛ ehe baawo enɛ aloo nɔ ko ni tamɔ enɛ ni etsɔɔɔ anɔkwayeli lɛ mli? Ni kɛ be shɛ ni esa akɛ amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛkɛ amɛnine awo toowoo woji aloo mla naa woji krokomɛi ashishi kɛtsɔɔ bɔ ni amɛtsuɔ nii lɛ amɛhaa lɛ, mɛni Kristofonyo lɛ baafee?—2 Mose 23:1; Romabii 13:1, 7.
Aloo ekolɛ nitsumɔ mli hefatalɔ ni jeee heyelilɔ lɛ baasumɔ ni ehe guɔyeli nibii ni kɔɔ wɔŋjamɔ gbijuji ayeli he lɛ eko eto kɛha hɔɔmɔ, aloo ekɛ gbijurɔ lɛ he woji amaje mɛi yɛ nitsumɔ lɛ gbɛi amli, ni esaa nitsumɔ he lɛ kɛha jamɔ mli gbijurɔyelii. Paulo bi akɛ: “Mɛɛ ekomefeemɔ Nyɔŋmɔ sɔlemɔ we kɛ amagai yɔɔ? Ejaakɛ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ sɔlemɔ tsu ji nyɛ.” Kwɛ bɔ ni wiemɔ nɛɛ sa jogbaŋŋ ha, akɛ: ‘No hewɔ lɛ Yehowa kɛɛ, nyɛjea amɛteŋ, ni nyɛtsea nyɛhe, ni nyɛkataa muji nɔ ko he, ni mahere nyɛ atuu.” (2 Korintobii 6:16, 17) Yɛ nakai ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli lɛ kɛ nitsumɔ mli lɛ, Kristofoi pii ehala heloonaa nitsumɔi ni baaha amɛkɛ naagbai fioo pɛ ni baanyɛ ajɛ mli aba lɛ akpe lɛ.—Hebribii 13:5, 6, 18.
Ahako asafo lɛ nitsumɔ akɛ ekwɛ nibii fɛɛ ni Kristofoi feɔ yɛ amɛheloonaa nitsumɔi amli lɛ nɔ, aloo epɛi mli, ekɔɔɔ he eko kɛ amɛji nitsulɔi aloo nitsumɔtsɛmɛi diɛŋtsɛ. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ ana ale akɛ Kristofonyo ko fata he yɛ efɔŋ feemɔ ko mli, tamɔ nifeemɔ ni haa apasa jamɔ yaa hiɛ, aloo amale loo juu nifeemɔ ko mli lɛ, no lɛ ebaabi ni asafo lɛ atsu nii kɛfi Yehowa shishitoo mlai asɛɛ.
Shi, oti titri lɛ ji akɛ, Paulo ŋaawoo ni ekɛha akɛ, “Nyɛkɛ mɛi ni heee yeee lɛ akagbalaa kɔŋtso kome ni yeee egbɔ” lɛ baanyɛ aye abua Kristofoi ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ naagbai aloo kojomɔ saneyeli ni he baahia kɛjɛ onukpai lɛ aŋɔɔ lɛ ahe. Kristofoi ni le nii lɛ kɛ nakai ŋaawoo lɛ baato amɛtsui mli, ni amɛhalaŋ shihilɛi ni baaha amɛyaje nɔnyɛɛ babaoo shishi ni amɛŋmɛɛ Biblia shishitoo mlai ahe ni akɛsaa. Kɛ mɔ ko nuɔ he akɛ esa akɛ ekɛ mɔ ko ni heee yeee afee ekome kɛtsu nii lɛ, esaaa ni mɛi krokomɛi ahe feɔ oya ni amɛkojoɔ lɛ loo amɛwieɔ amɛshiɔ lɛ, shi moŋ amɛyoo akɛ lɛ diɛŋtsɛ ebaatere sɔ̃ ni baajɛ nɔ ni ehala lɛ mli eba lɛ. Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, Paulo efeee mla diɛŋtsɛ ni abaakwɛ ni aye nɔ, ni teɔ shi woɔ ekome ni akɛ mɔ ni heee yeee lɛ aaafee kɛtsu nii. Shi kɛlɛ, esaaa akɛ akuɔ hiɛ afɔɔ eŋaawoo lɛ nɔ. Nyɔŋmɔ mumɔ mli nakai ŋaawoo lɛ jɛ, ni eha aŋma yɛ Biblia lɛ mli kɛha wɔsɛɛnamɔ. Wɔɔfee nilelɔi kɛ́ wɔbo toi.