Yehowa Nyɔŋmɔ ni Yɔɔ Yiŋtoo
“Lɛlɛŋ, bɔ ni misusu lɛ, nakai ebaaba mli, ni bɔ ni mito miyiŋ lɛ, nakai ebaama shi.”—YESAIA 14:24.
1, 2. Mɛni mɛi pii wieɔ yɛ yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ sɛɛ lɛ he?
GBƆMƐI ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ biɔ akɛ: “Mɛni ji yiŋtoo ni yɔɔ wala shihilɛ mli?” Anaigbɛ maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔ ko kɛɛ: “Gbɔmɛi pii miibi sane fe bei fɛɛ akɛ, ‘Namɛi ji wɔ? Mɛni ji wɔyiŋtoo?’ ” Beni adafitswaa wolo ko bibii obalaŋtai saji ni kɔɔ yiŋtoo ni yɔɔ wala shihilɛ he lɛ, hetooi ni je amɛhe ni amɛna ji: “Ni ofee nɔ fɛɛ nɔ ni otsui shweɔ akɛ ofee.” “Ni ohi shi jogbaŋŋ be fɛɛ be kɛmɔ shi.” “Ni oshwɛ oyinɔ.” “Ofɔ bii, ona miishɛɛ, koni ogbo.” Amɛteŋ mɛi pii nuɔ he akɛ shihilɛ nɛɛ nɔŋŋ ji nɔ ni yɔɔ. Amɛteŋ mɔ ko mɔ ko ewieee yiŋtoo ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ wala shihilɛ ni baahi shi daa he.
2 Konfushionyo woloŋlelɔ ko kɛɛ: “Anaa nɔ ni wala shihilɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ lɛ yɛ wɔ adesa shihilɛ folo nɛɛ mli.” Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, abaaya nɔ afɔ, ni gbɔmɛi baapele aahu afii 70 loo 80, kɛkɛ lɛ amɛgboi ni amɛbɛ dɔŋŋ kɛmiiya naanɔ. Sutsakemɔ he nilelɔ ko kɛɛ: “Ekolɛ wɔbaashwe hetoo ‘ni nɔ kwɔ’—shi eko kwraa bɛ.” Kɛha nɛkɛ sutsakelɔi nɛɛ lɛ, wala ji mpleshii kɛha shihilɛ, ni gbele ji nɔ ni foɔ fɛɛ sɛɛ. Jeŋ nilee sɔrɔtoi ni tamɔ nɛkɛ kɛ shihilɛ he susumɔ ni hiɛnɔkamɔ bɛ mli haa.
3, 4. Te jeŋ shihilɛi saa bɔ ni mɛi pii susuɔ shihilɛ he amɛhaa lɛ he ehaa tɛŋŋ?
3 Mɛi pii susuuu akɛ yiŋtoo ko yɛ shihilɛ sɛɛ yɛ be mli ni amɛnaa bɔ ni haomɔi eyi adesa shihilɛ mli obɔ eha lɛ hewɔ. Yɛ wɔbe nɛɛ ni kulɛ asusuɔ akɛ gbɔmɔ eshɛ he ni kwɔ fe fɛɛ yɛ tsɔnei kɛ guɔyeli nifeemɔi kɛ jeŋ nilee mli lɛ, gbɔmɛi aaafee akpekpei toi akpe yɛ je lɛŋ fɛɛ ni he miiye waa loo amɛnaaa niyenii kpakpa amɛye. Gbekɛbii akpekpei abɔ gboiɔ daa afi yɛ enɛɛmɛi ahewɔ. Kɛfata he lɛ, gbɔmɛi ni egboi yɛ wɔ afii ohai 20 nɛɛ mli lɛ fɛɛ feɔ gbɔmɛi ni gboi yɛ tawuu mli yɛ afii ohai ejwɛ ni eho lɛ mli ni abua naa lɛ nɔ toi ejwɛ. Efɔŋ feemɔ, awuiyeli, tsofai fɔji kɛ nitsumɔ, weku ni fiteɔ, AIDS kɛ helai krokomɛi ni anaa kɛtsɔɔ bɔlɛnamɔ nɔ—nibii gbohii nɛɛ fɛɛ miifa. Je lɛŋ hiɛnyiɛlɔi bɛ tsabaa ko kɛha naagbai nɛɛ.
4 Yɛ shihilɛi nɛɛ hewɔ lɛ, yoo ko wie nɔ ni mɛi pii heɔ yeɔ nɛɛ akɛ: “Yiŋtoo ko bɛ shihilɛ mli. Kɛ nibii gbohii nɛɛ fɛɛ miiya nɔ lɛ, no lɛ wala shihilɛ etsɔɔɔ nɔ ko tsɔ.” Nuu onukpa ko kɛɛ: “Mibi shii abɔ yɛ mishihilɛ be mli akɛ mɛni hewɔ kwraa miyɔɔ biɛ. Kɛ yiŋtoo ko yɛ sɛɛ lɛ, agbɛnɛ ejeee mihe sane ko dɔŋŋ.” No hewɔ lɛ akɛni gbɔmɛi pii leee nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ efɔŋ feemɔ gbɛ lɛ hewɔ lɛ, jeŋ shihilɛi ni haoɔ mɔ lɛ haaa amɛna wɔsɛɛ be he hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ.
5. Mɛni hewɔ je nɛŋ jamɔi lɛ haa yiŋfutumɔ ni kɔɔ yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ sɛɛ lɛ he lɛ faa babaoo lɛ?
5 Jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ po mli egbala, ni amɛleee nɔ ni hɔ wala shihilɛ nɛɛ sɛɛ. Tsutsu St. Paul’s Cathedral ni yɔɔ London lɛ mli osɔfonukpa ko kɛɛ: “Mipele yɛ mishihilɛ be fɛɛ mli akɛ mana yiŋtoo ni yɔɔ shishilɛ mli. . . . Shi minine enyɛ shi.” Eji anɔkwale akɛ osɔfoi pii tsɔɔ akɛ yɛ gbele sɛɛ lɛ, mɛi kpakpai lɛ yaa ŋwɛi ni mɛi fɔji lɛ yaa hɛl la mli kɛyaa naanɔ. Shi nɛkɛ susumɔ nɛɛ tsɔɔ akɛ adesai baaya nɔ amɛhi shikpɔŋ nɛɛ nɔ yɛ amɛpiŋmɔ shihilɛ nɛɛ mli daa. Ni kɛji akɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo ji ni eha gbɔmɛi ahi ŋwɛi lɛ, mɛni hewɔ etsɔɔɔ hiɛ ebɔɔɔ amɛ akɛ ŋwɛi bɔɔ nii kɛkɛ, taakɛ efee ŋwɛibɔfoi lɛ, koni eha adesai aye amɛhe kɛjɛ piŋmɔ babaoo nɛɛ mli? No hewɔ lɛ yiŋfutumɔ ni kɔɔ yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ he loo he ni aheee ayeee akɛ yiŋtoo ko yɛ sɛɛ lɛ egbɛ eshwa.
Nyɔŋmɔ ni Yɔɔ Yiŋtoo
6, 7. Mɛni Biblia lɛ kɛɔ wɔ yɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Maŋtsɛ lɛ he?
6 Ni kɛlɛ, wolo ni aja fe fɛɛ yɛ yinɔsane mli, Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ ni ji Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ Yehowa, jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ ni yɔɔ yiŋtoo. Etsɔɔ akɛ eyɛ naanɔ yiŋtoo ko ni jɛ blema kɛha adesai ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ. Ni kɛ Yehowa to eyiŋ yɛ nɔ ko he lɛ, efeee efolo shi ebaa mli kɛ̃. Bɔ ni nugbɔnɛmɔ haa wui kwɛ̃ɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ, “nakai miwiemɔ ni jɛɔ midaaŋ lɛ hu aaafee. Ekuŋ esɛɛ kɛbaŋ miŋɔɔ efolo, shi moŋ eeefee nɔ ni sa mihiɛ lɛ, ni eeeha nɔ ni mitsu lɛ yɛ hewɔ lɛ aya nɔ.” (Yesaia 55:10, 11) Nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa ekɛɛ akɛ ebaafee lɛ, “nakai ebaaba mli.”—Yesaia 14:24.
7 Wɔ adesai lɛ baanyɛ ana hekɛnɔfɔɔ ni yeɔ emuu akɛ Ofe lɛ baaye eshiwooi anɔ, ejaakɛ “Nyɔŋmɔ . . . maleee.” (Tito 1:2; Hebribii 6:18) Kɛ ekɛɛ wɔ akɛ ebaafee nɔ ko lɛ, ewiemɔ lɛ ji nɔ ni maa nɔ aduatsɔ akɛ ebaaba mli. Etamɔ nɔ ni eba mli momo po. Ejajeɔ akɛ: “Mi nɔŋŋ miji Mawu, ni mɔ ko bɛ sɛɛ dɔŋŋ, miji Nyɔŋmɔ, ni mɔ ko mɔ ko tamɔɔɔ mi; mi ni mijɛɔ shishijee lɛ mijajeɔ naagbee nii lɛ, ni mijɛɔ blema beebe mijajeɔ nii ni anako afee lɛ; mikɛɔ akɛ: ‘Miyiŋtoo lɛ aaaba mli, ni nibii fɛɛ ni sa mihiɛ lɛ mafee’! . . . Mi miwie, ni mi nɔŋŋ maha aba mli; mito miyiŋ, ni mafee hu!”—Yesaia 46:9-11.
8. Ani mɛi ni taoɔ ni amɛle Nyɔŋmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ baanyɛ ana lɛ?
8 Agbɛnɛ hu, Yehowa “sumɔɔɔ akɛ mɛi komɛi alaaje, shi moŋ akɛ mɛi fɛɛ atsake amɛtsui.” (2 Petro 3:9) Yɛ yiŋtoo nɛɛ hewɔ lɛ, esumɔɔɔ ni mɔ ko afee mɔ ni leee lɛ. Gbalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Azaria kɛɛ: “Kɛji nyɛtao (Nyɔŋmɔ) sɛɛgbɛ lɛ, eeeha nyɛna lɛ, shi kɛ nyɛkwa lɛ lɛ, lɛ hu eeekwa nyɛ.” (2 Kronika 15:1, 2) No hewɔ lɛ, mɛi ni taoɔ ni amɛle Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoi yɛ anɔkwayeli mli lɛ baanyɛ afee nakai kɛ amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaatao esɛɛgbɛ.
9, 10. (a) Mɛni ákɛha mɛi ni taoɔ ni amɛle Nyɔŋmɔ lɛ? (b) Mɛni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ taomɔ haa wɔnyɛɔ wɔfeɔ?
9 Shi nɛgbɛ amɛtao lɛ yɛ? Kɛha mɛi ni taoɔ Nyɔŋmɔ sɛɛgbɛ yɛ anɔkwale mli lɛ, ekɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ eha. Nyɔŋmɔ tsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni ji nifeemɔ hewalɛ kome too lɛ nɔŋŋ ni ekɛbɔ jeŋ muu fɛɛ lɛ nɔ ekudɔ gbɔmɛi anɔkwafoi lɛ koni amɛŋmala nibii ni he hiaa akɛ wɔle yɛ eyiŋtoi ahe lɛ amɛshwie shi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ Biblia mli gbalɛ he lɛ, bɔfo Petro kɛɛ: “Gbalɛ ko bako yɛ gbɔmɔ suɔmɔnaa pɛŋ, shi moŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛɔ Nyɔŋmɔ gbɔmɛi krɔŋkrɔŋi lɛ ni amɛwieɔ.” (2 Petro 1:21) Nakai nɔŋŋ bɔfo Paulo jaje akɛ: “Ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛŋ lɛ, ehi ha nitsɔɔmɔ kɛ hiɛkamɔ kɛ mɔ saamɔ kɛ tsɔsemɔ ni yɔɔ jalɛ mli lɛ, koni Nyɔŋmɔ gbɔmɔ lɛ aye emuu, ni asaa lɛ pɛpɛɛpɛ aha nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.”—2 Timoteo 3:16, 17; 1 Tesalonikabii 2:13.
10 Kadimɔ akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ haa wɔfeɔ mɔ ni “eye emuu, ni asaa lɛ pɛpɛɛpɛ,” shi jeee fa-kɛ-fa. Ehaa mɔ ko leɔ mɔ ni Nyɔŋmɔ ji diɛŋtsɛ, nɔ ni eyiŋtoi ji, kɛ nɔ ni etaoɔ kɛjɛɔ etsuji adɛŋ. Abaakpa enɛ gbɛ kɛjɛ wolo ni Nyɔŋmɔ ŋma lɛ he. Ni no pɛ ji he ni wɔbaanyɛ wɔjɛ wɔtao ni wɔna Nyɔŋmɔ he anɔkwa nilee. (Abɛi 2:1-5; Yohane 17:3) Kɛ wɔfee nakai lɛ, wɔfeŋ “abifabii ni tsɔɔmɔ kɔɔyɔɔ fɛɛ tsɔɔmɔ kɔɔyɔɔ hosoɔ amɛ, ni ekpalaa amɛ kɛyaa kɛbaa yɛ gbɔmɛi aŋaa-fɔŋ-too mli, yɛ shishiumɔ ŋaa lɛ mli kutumpɔo naa.” (Efesobii 4:13, 14) Lalatsɛ lɛ tsɔɔ jwɛŋmɔ ni ja lɛ: “[Nyɔŋmɔ] owiemɔ lɛ ji kane ha minane, kɛ la hu yɛ mitempɔŋ lɛ nɔ.”—Lala 119:105.
Ajieɔ lɛ Kpo Fiofio
11. Yehowa ejie eyiŋtoi akpo etsɔɔ adesai yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
11 Adesa weku lɛ shishijee mli beebe ni Yehowa jie eyiŋtoi ni kɔɔ shikpɔŋ nɛɛ kɛ adesai ni yɔɔ nɔ lɛ he lɛ kpo etsɔɔ. (1 Mose 1:26-30) Shi beni wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ kpoo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ, kɛkɛ ni adesai bote mumɔŋ duŋ kɛ gbele mli. (Romabii 5:12) Shi kɛlɛ, Yehowa le akɛ mɛi ni baasumɔ ni amɛsɔmɔ lɛ baahi shi. No hewɔ lɛ etee nɔ ejie yiŋtoi lɛ kpo fiofio etsɔɔ etsuji anɔkwafoi lɛ kɛtsɔ afii ohai abɔ lɛ amli. Mɛi ni ekɛ amɛ wie lɛ ateŋ mɛi komɛi ji Henok (1 Mose 5:24; Yuda 14, 15), Noa (1 Mose 6:9, 13), Abraham (1 Mose 12:1-3), kɛ Mose (2 Mose 31:18; 34:27, 28). Nyɔŋmɔ gbalɔ Amos ŋma akɛ: “Nuŋtsɔ Yehowa efeŋ nɔ ko akɛ ja ejie eyiŋtoo lɛ kpo etsɔɔ etsuji, gbalɔi lɛ, da.”—Amos 3:7; Daniel 2:27, 28.
12. Yesu ha ale Nyɔŋmɔ yiŋtoi lɛ amli babaoo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
12 Beni Nyɔŋmɔ Bi, Yesu Kristo, yɔɔ shikpɔŋ nɔ aaafee afii 4,000 yɛ Eden atuatsemɔ lɛ sɛɛ lɛ, ajie Nyɔŋmɔ yiŋtoi lɛ amlitsɔɔmɔi babaoo kpo atsɔɔ. Nakai enɛ ji, titri lɛ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ ebaato ŋwɛi Maŋtsɛyeli ni baaye shikpɔŋ lɛ nɔ ema shi lɛ gbɛfaŋ. (Daniel 2:44) Yesu fee nakai Maŋtsɛyeli lɛ eshiɛmɔ wiemɔ yitso. (Mateo 4:17; 6:10) Lɛ kɛ ekaselɔi lɛ tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ shishijee yiŋtoo kɛha adesai kɛ shikpɔŋ lɛ baaba mli yɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishi. Abaatsake shikpɔŋ lɛ afee lɛ paradeiso ni gbɔmɛi ni yeɔ emuu ni baahi shi daa baahi nɔ. (Lala 37:29; Mateo 5:5; Luka 23:43; 2 Petro 3:13; Kpojiemɔ 21:4) Agbɛnɛ hu Yesu kɛ ekaselɔi lɛ fee nɔ ni baaba mli yɛ nakai jeŋ hee lɛ mli lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ kɛtsɔ naakpɛɛ nii ni Nyɔŋmɔ ha amɛ hewalɛ ni amɛfee lɛ nɔ.—Mateo 10:1, 8; 15:30, 31; Yohane 11:25-44.
13. Mɛɛ tsakemɔ ba yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. yɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi yeɔ haa lɛ mli?
13 Yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B., Yesu shitee lɛ sɛɛ gbii 50 lɛ, afɔse Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ashwie Kristo sɛɛnyiɛlɔi asafo lɛ nɔ. Ebaye Israel ni yeee anɔkwa lɛ najiaŋ akɛ Yehowa webii ni ekɛ amɛ ebote kpaŋmɔ mli. (Mateo 21:43; 27:51; Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-4) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni afɔse ashwie shi yɛ nakai be lɛ mli lɛ ji odaseyeli akɛ, kɛjɛ nakai be lɛ mli kɛyaa lɛ, Nyɔŋmɔ baajie anɔkwalei ni kɔɔ eyiŋtoi ahe lɛ kpo kɛtsɔ gbɛjianɔtoo hee nɛɛ nɔ. (Efesobii 3:10) Ato bɔ ni Kristofoi asafo lɛ baatsu nii aha lɛ he gbɛjianɔ yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli.—1 Korintobii 12:27-31; Efesobii 4:11, 12.
14. Te mɛi ni taoɔ anɔkwale lɛ aaafee tɛŋŋ ayoo anɔkwa Kristofoi asafo lɛ?
14 Ŋmɛnɛ, mɛi ni taoɔ anɔkwale lɛ baanyɛ ayoo anɔkwa Kristofoi asafo lɛ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ su ni fe fɛɛ, suɔmɔ, ni amɛjieɔ lɛ kpo be fɛɛ be lɛ nɔ. (1 Yohane 4:8, 16) Yɛ anɔkwale mli lɛ, nyɛmimɛi asuɔmɔ ji anɔkwa Kristojamɔ kadimɔ nii. Yesu kɛɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” “Enɛ ji mikita, akɛ nyɛsumɔ nyɛhe tamɔ bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ.” (Yohane 13:35; 15:12) Ni Yesu kai etoibolɔi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛfee nii ni miwoɔ nyɛ he kita lɛ, no lɛ mishieŋtsɛmɛi ji nyɛ.” (Yohane 15:14) No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji diɛŋtsɛ lɛ ji mɛi ni hiɔ shi yɛ suɔmɔ mla lɛ naa lɛ. Amɛwieee he kɛkɛ, ejaakɛ “hemɔkɛyeli ni nitsumɔi bɛ he lɛ ji hemɔkɛyeli gbonyo.”—Yakobo 2:26.
Shishinumɔ
15. Nyɔŋmɔ tsuji baanyɛ ana nɔmimaa yɛ mɛni he?
15 Yesu gba akɛ, beni be shwieɔ mli lɛ, anɔkwa Kristofoi asafo lɛ baaná Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe shishinumɔ babaoo. Ewo esɛɛnyiɛlɔi lɛ ashi akɛ: “Yelikɛbualɔ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni Tsɛ lɛ baatsu yɛ migbɛi amli lɛ, no baatsɔɔ nyɛ nii fɛɛ.” (Yohane 14:26, New World Translation) Yesu kɛɛ hu akɛ: “Naa! Mikɛ nyɛ yɛ daa kɛyashi nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee.” (Mateo 28:20, NW) No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoi ahe shishinumɔ lɛ yaa hiɛ yɛ Nyɔŋmɔ tsuji ateŋ. Hɛɛ, “jalɔi atempɔŋ lɛ tamɔ la ni kpɛɔ, ni eyaa nɔ ekpɛɔ aahu kɛyashiɔ shwane fintiŋŋ.”—Abɛi 4:18.
16. Mɛni wɔ mumɔŋ shishinumɔ lɛ kɛɔ wɔ yɛ he ni wɔshɛ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe lɛ he?
16 Ŋmɛnɛ, nakai mumɔŋ la lɛ miikpɛ waa fe be fɛɛ, ejaakɛ be ni Biblia mli gbalɛi babaoo baa mli loo miihe aba mli lɛ mli wɔyɔɔ lɛ. Enɛ tsɔɔ wɔ akɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ “naagbee gbii” lɛ amli wɔyɔɔ lɛ. Enɛ ji be ni atsɛ lɛ “nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee” lɛ; nɔ ni baanyiɛ sɛɛ ji Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ. (2 Timoteo 3:1-5, 13; Mateo 24:3-13, NW) Ni taakɛ Daniel gba fɔ shi lɛ, etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ “[aaa]jwara maŋtsɛyelii nɛɛ [ni yɔɔ bianɛ lɛ] fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ, eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.”—Daniel 2:44.
17, 18. Mɛɛ gbalɛi wuji baa mli bianɛ lɛ?
17 Gbalɛi ni baa mli bianɛ lɛ ateŋ ekome ji nɔ ni yɔɔ Mateo yitso 24, kuku 14 lɛ. Yesu kɛɛ yɛ jɛmɛ akɛ: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” Yehowa Odasefoi akpekpei abɔ miitsu nakai Maŋtsɛyeli-shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ. Ni gbɔmɛi akpei ohai abɔ kɛ amɛhe miibɔ amɛhe daa afi. Enɛ kɛ gbalɛ ni yɔɔ Yesaia 2:2, 3, ni kɛɔ akɛ, yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ “naagbee gbii lɛ amli lɛ,” gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji pii amli baaba Yehowa anɔkwa jamɔ lɛ he, ‘ni eeetsɔɔ amɛ egbɛ̀i lɛ, ni amɛaanyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ’ lɛ kpaa gbee.
18 Nɛkɛ mɛi heei nɛɛ miiho yuu kɛmiiba Yehowa jamɔ lɛ he, “tamɔ atatu,” taakɛ agba afɔ shi yɛ Yesaia yitso 60, kuku 8 lɛ. Kuku 22 kɛfataa he akɛ: “Mɔ bibioo ko aaatsɔ mɛi akpe, ni mɔ fioo hu aaatsɔ maŋ ni wa: Kɛ shɛ ebe lɛ, mi, Yehowa, maha afee oya!” Odaseyeli lɛ tsɔɔ akɛ, nakai be lɛ nɛ. Ni mɛi heei lɛ baanyɛ ana hekɛnɔfɔɔ akɛ, Yehowa Odasefoi ni amɛkɛ amɛhe bɔɔ amɛhe lɛ eha amɛbale anɔkwa Kristofoi asafo lɛ.
19. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ akɛ mɛi heei ni kɛ amɛhe bɔɔ Yehowa Odasefoi ahe lɛ miiba anɔkwa Kristofoi asafo lɛ mli lɛ?
19 Mɛni hewɔ wɔnyɛɔ wɔkɛ nɔmimaa kɛɔ nakai lɛ? Ejaakɛ mɛi heei nɛɛ, kɛ akpekpei abɔ ni yɔɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli momo lɛ, ejɔɔ amɛwala nɔ amɛha Nyɔŋmɔ ni amɛmiifee esuɔmɔnaa nii. Enɛ tsɔɔ akɛ amɛmiihi shi yɛ suɔmɔ mla ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ naa. Enɛ he odaseyeli kome ji akɛ, Kristofoi nɛɛ kɛ ‘amɛklantei esɔ̃ kɔii, ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu esɔ̃ adedai ni amɛkaseee tawuu dɔŋŋ.’ (Yesaia 2:4) Yehowa Odasefoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ efee nakai ejaakɛ amɛjieɔ suɔmɔ kpo. Enɛ tsɔɔ akɛ amɛnyɛŋ amɛkɛ tawuu nii ate shi awo amɛhe loo awo mɔ kroko. Esoro amɛ kwraa yɛ enɛ mli—amɛtamɔɔɔ je lɛŋ jamɔi. (Yohane 13:34, 35; 1 Yohane 3:10-12, 15) Amɛkɛ amɛhe wooo maŋhedɔɔ ni gbalaa mɛi amli lɛ mli, ejaakɛ amɛbafee jeŋ muu fɛɛ nyɛmimɛi akuu ni suɔmɔ, “ekomefeemɔ kpãa ni yeɔ emuu” lɛ etsara amɛ.—Kolosebii 3:14, NW; Mateo 23:8; 1 Yohane 4:20, 21.
Mɛi Pii Halaa akɛ Amɛsumɔŋ ni Amɛle
20, 21. Mɛni hewɔ adesai ateŋ mɛi ni fa yɔɔ mumɔŋ duŋ mli lɛ? (2 Korintobii 4:4; 1 Yohane 5:19)
20 Yɛ be mli ni mumɔŋ la ni yɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji ateŋ lɛ kpɛɔ kaŋkaŋ lɛ, belɛ shikpɔŋ nɔ bii ni eshwɛ lɛ miibote mumɔŋ duŋ mli vii. Amɛleee Yehowa loo eyiŋtoi lɛ ahe nɔ ko. Nyɔŋmɔ gbalɔ lɛ tsɔɔ bɔ ni nɛkɛ be nɛɛ ji lɛ mli beni ekɛɛ: “Ejaakɛ naa, duŋ ha shikpɔŋ lɛ nɔ, ni duŋ kpii ha majimaji lɛ anɔ.” (Yesaia 60:2) Enɛ miiya nɔ ejaakɛ gbɔmɛi ejieee anɔkwa miishɛɛ kpo yɛ Nyɔŋmɔ he nii ni amɛaakase lɛ he, ni asaŋ amɛtsɔɔɔ akɛ amɛmiisumɔ ni amɛsa ehiɛ. Yesu kɛɛ: “Shi kojomɔ lɛ nɛ, akɛ la lɛ eba je lɛ mli, ni gbɔmɛi sumɔɔ duŋ lɛ moŋ fe la lɛ, ejaakɛ amɛnitsumɔi lɛ efɔji ni. Ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni tsuɔ nifɔjianii lɛ nyɛɛɔ la lɛ, ni ebaaa la lɛ he, koni akakã enitsumɔi lɛ.”—Yohane 3:19, 20.
21 Aŋkroaŋkroi ni tamɔ nɛkɛ bɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni amɛaale lɛ he anɔkwa miishɛɛ. Shi moŋ amɛkɛ amɛshihilɛ tsuɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛ suɔmɔnaa nifeemɔ he nii titri. Akɛni amɛkuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ nɔ hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe woɔ shihilɛ ni yɔɔ oshara mli, ejaakɛ e-Wiemɔ lɛ jajeɔ akɛ: “Mɔ ni jieɔ etoi yɛ mla toiboo nɔ lɛ, esɔlemɔ tete lɛ nihii nii ni.” (Abɛi 28:9) Nɔ ni baajɛ gbɛ ni amɛkɔ lɛ mli aba lɛ baaba amɛnɔ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkalakaa nyɛhe: Nyɔŋmɔ lɛ, aliii lɛ yaka. Ejaakɛ nɔ pɛ ni gbɔmɔ duɔ lɛ, no nɔŋŋ ebaakpa hu.”—Galatabii 6:7.
22. Gbɔmɛi babaoo ni sumɔɔ ni amɛle Nyɔŋmɔ lɛ miifee mɛni bianɛ?
22 Shi, gbɔmɛi babaoo yɛ ni miisumɔ ni amɛle Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, ni taoɔ esɛɛgbɛ yɛ anɔkwayeli mli, ni amɛtsiɔ amɛbɛŋkɛɔ lɛ. Yakobo 4:8 kɛɛ: “Nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ. Ni eeetsi eeebɛŋkɛ nyɛ.” Mɛi ni tamɔ nɛkɛ Yesu wie amɛhe akɛ: “Mɔ ni feɔ anɔkwale nii lɛ baa la lɛ he, koni enitsumɔi lɛ aje kpo, ejaakɛ Nyɔŋmɔ mli atsuɔ amɛ yɛ.” (Yohane 3:21) Ni mɛɛ wɔsɛɛ be ni yɔɔ naakpɛɛ Nyɔŋmɔ eto eyiŋ yɛ he kɛha mɛi ni baa la lɛ he lɛ nɛkɛ! Wɔ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baawie gbɛkpamɔi ni yɔɔ miishɛɛ kɛ naakpɛɛ lɛ ahe.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?
◻ Mɛni mɛi pii wieɔ yɛ yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ sɛɛ lɛ he?
◻ Yehowa jieɔ ehe kpo akɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ yiŋtoo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Mɛɛ shishinumɔ babaoo ba yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli?
◻ Te aaafee tɛŋŋ ayoo anɔkwa Kristofoi asafo lɛ ŋmɛnɛ?