Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w94 12/1 bf. 2-5
  • Nyɔŋmɔ Nɔ ni Aheee Ayeee Lɛ Shishifai

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɔŋmɔ Nɔ ni Aheee Ayeee Lɛ Shishifai
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Eshishifa lɛ Yoomɔ
  • Adũ Wui Lɛ
  • Yiŋkɔshikɔshi-feemɔ Je Shishi
  • Akpɛlɛ Nyɔŋmɔ ni Akɛɛ Ebɛ lɛ nɔ Kɛyashɛ Shɔŋŋ
  • Bɔ ni Awieɔ akɛ Nyɔŋmɔ Bɛ yɛ Afii Ohai 20 Nɛɛ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Ŋmɛnɛ Hemɔkɛyeli ni Abɛ—Esa akɛ Taomɔ lɛ Aya Nɔ?
    Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ ni Adesai Taoɔ
  • Ani Abaanyɛ Aná Hemɔkɛyeli yɛ Bɔlɔ Lɛ Mli?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
  • Jamɔ Saamɔ Lɛ—Nitaomɔ lɛ Tsɔ Gbɛ Kroko Nɔ
    Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ ni Adesai Taoɔ
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
w94 12/1 bf. 2-5

Nyɔŋmɔ Nɔ ni Aheee Ayeee Lɛ Shishifai

WƆYƐ shibɔlemɔ ŋulami ko ni eyi obɔ kɛ jaramɔ shihilɛ nɔ; adafitswaa woji amli saji ni ohiŋmɛii aaagba nɔ kɛkɛ lɛ maa nɛkɛ anɔkwa sane nɛɛ nɔ mi daa gbi. Bɔ ni wɔ je lɛŋ shihilɛ etsɔ haomɔ sɔŋŋ lɛ eha mɛi pii miije shihilɛ mli ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ he ŋwane. Mɛi ni kɛɔ akɛ amɛheee Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeee lɛ po ateŋ mɛi komɛi kɛɔ akɛ ebɛ. Ani nakai eji yɛ bo hu ogbɛfaŋ?

Nyɔŋmɔ ni oheɔ oyeɔ loo oheee oyeee akɛ eyɛ lɛ baanyɛ ana bɔ ni osusuɔ wɔsɛɛ he ohaa lɛ nɔ hewalɛ waa. Kɛ Nyɔŋmɔ bɛ lɛ, no lɛ shihilɛ mli ni adesai aweku lɛ baatsa nɔ ahi lɛ yɛ adesai nɔŋŋ adɛŋ—susumɔ ko ni anaaa he miishɛɛ kwraa, yɛ bɔ ni adesa nyɛmɔ ni ekɛkpataa nii ahiɛ lɛ da ha lɛ hewɔ. Kɛ oheɔ oyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ, no lɛ ekolɛ okpɛlɛɔ nɔ akɛ yiŋtoo ko yɛ wala ni yɔɔ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ nɔ lɛ sɛɛ—yiŋtoo ko ni ekolɛ wɔsɛɛ ko kɛ̃ lɛ, ebaaba mli.

Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ ni aheee ayeee akɛ eyɛ lɛlɛŋ lɛ baa bei komekomei pɛ yɛ yinɔsane be fɛɛ mli moŋ, shi nyɛsɛɛ afii ohai nɛɛ amli nɔŋŋ ni Nyɔŋmɔ ni aheee ayeee akɛ eyɛ nɛɛ bagbɛ eshwa ni abale waa. Ani ole nɔ hewɔ?

Eshishifa lɛ Yoomɔ

Kɛ ona tso kakadaŋŋ ni ma shi lɛ, eyɛ fɛo waa. Shi, ohiŋmɛi naa ebaai, kɛ eniji, kɛ tso lɛ diɛŋtsɛ pɛ. Eshishifai—ni ji tso lɛ wala jɛɛhe lɛ—etee ehe kwraa yɛ shikpɔŋ sũ mli tɔ̃ɔ.

Nakai pɛpɛɛpɛ eji yɛ Nyɔŋmɔ ni aheee ayeee akɛ eyɛ lɛ hu gbɛfaŋ. Tamɔ bɔ ni tso kakadaŋŋ ji lɛ, Nyɔŋmɔ ni akɛɛ ebɛ lɛ bahe shi jogbaŋŋ kɛmiiba afii ohai 19 lɛ mli gbɛ. Ani wala kɛ jeŋ muu nɛɛ fɛɛ baanyɛ ahi shi ni Klɛŋklɛŋ Feelɔ ko ni yɔɔ hewalɛ fe adesai he bɛ mli? Ani Bɔlɔ ko ni tamɔ nakai lɛ jamɔ ji be fitemɔ? Hetooi ni jɛ jeŋ nilelɔi ni ehe gbɛi waa yɛ nakai beaŋ lɛ aŋɔɔ kɛba lɛ jije waa ni emli ka shi faŋŋ hu. Friedrich Nietzsche wie akɛ: “Bɔ ni jeŋba he mla ko he ehiaaa wɔ dɔŋŋ lɛ, nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ jamɔ hu he ehiaaa wɔ.” Ludwig Feuerbach hu kɛɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ jamɔ ji adesa jwɛŋmɔ lɛ lamɔ̃.” Ni Karl Marx, ni eniŋmaa bana mɛi anɔ hewalɛ waa yɛ afii nyɔŋmai abɔ ni nyiɛ ebe lɛ sɛɛ lɛ amli lɛ hu, kɛ ekaa jaje akɛ: “Miitao ni maha jwɛŋmɔ lɛ heyeli ni ena kɛjɛ Nyɔŋmɔ jamɔ kɔsɔŋkɔsɔi lɛ amli lɛ afa babaoo.”

Mɛi babaoo na he miishɛɛ waa. Shi, nɔ ni amɛna lɛ ji Nyɔŋmɔ ni aheee ayeee akɛ eyɛ lɛ yi baai, kɛ eniji, kɛ tso lɛ diɛŋtsɛ kɛkɛ. Shi eshishifai yɛ, ni etsɛ̃ be saŋŋ momo dani afii ohai 19 lɛ je shishi. Nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ji akɛ, Kristendom jamɔi lɛ ji mɛi ni ha bɔ ni aheee ayeee akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ tee hiɛ waa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ! Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ amɛ nifeemɔ gbɛi fɔji lɛ ahewɔ lɛ, nɛkɛ jamɔ gbɛjianɔtoi nɛɛ tee yiŋfutumɔ babaoo kɛ shitee-kɛ-woo wiemɔi ashi.

Adũ Wui Lɛ

Katolik Sɔlemɔ lɛ ná eshishibii anɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ yɛ Teŋgbɛ Afii lɛ amli. The Encyclopedia Americana lɛ wieɔ akɛ: “Emli hiɛnyiɛlɔi lɛ esako amɛhe kwraa akɛ amɛaatsu gbɔmɛi lɛ amumɔŋ hiamɔ nii ahe nii. Ahalaa osɔfoi lɛ ateŋ mɛi ni yɔɔ gbɛhei wuji ni nɔ kwɔlɔ, titri lɛ osɔfonukpai lɛ, kɛjɛɔ mɛi ni jɛ abladei awekui amli lɛ ateŋ, ni amɛbuɔ amɛgbɛhe lɛ akɛ woo kɛ hewalɛ jɛɛhe titri ni amɛyɔɔ.”

Mɛi komɛi, tamɔ John Calvin kɛ Martin Luther, ka akɛ amɛaatsake sɔlemɔ lɛ. Shi, gbɛi ni amɛtsɔ nɔ lɛ tamɔɔɔ Kristo nɔ yɛ bei fɛɛ mli; mɛi ahe tsui ni anaaa kɛ la shishwiemɔ kadi Jamɔ Tsakemɔ lɛ. (Okɛto Mateo 26:52 he.) Tutuamɔi lɛ ekomɛi amli wa waa, aahu akɛ afii ohai etɛ sɛɛ lɛ, Thomas Jefferson, ni ji United States maŋ nɔyelɔ ni ji etɛ lɛ, ŋma akɛ: “Akɛ mɛi ni heɔ yeɔ akɛ nyɔŋmɔ ko bɛ lɛ ahe baafa amɛ babaoo, fe ni aaabɔ musu ashi lɛ kɛtsɔ Calvin yiwalɛ nifeemɔi kɛ sui lɛ anɔ.”a

Eyɛ faŋŋ akɛ, Jamɔ Tsakemɔ lɛ nyɛɛɛ ekɛ jamɔ krɔŋŋ aku sɛɛ aba ekoŋŋ. Shi kɛlɛ, eba Katolik Sɔlemɔ lɛ hewalɛ shi. Vatican naaa hewalɛ krɛdɛɛ ko yɛ gbɔmɛi ajamɔ mli hemɔkɛyeli nɔ dɔŋŋ. Mɛi pii yafata Protestant jamɔ kui heei ni atse lɛ ahe. Mɛi krokomɛi, ni jamɔ eha amɛyiŋ efutu amɛ lɛ, kɛ adesai ajwɛŋmɔ fee nɔ titri ni amɛjaa. Su ni haa aŋmɛɔ nɔ fɛɛ nɔ feemɔ gbɛ jɛ mli kɛba, ni eha aná susumɔi sɔrɔtoi yɛ Nyɔŋmɔ he.

Yiŋkɔshikɔshi-feemɔ Je Shishi

Beni shɛɔ afii ohai 18 lɛ mli lɛ, no mli lɛ afɔɔ nii ahesusumɔ ni shishinumɔ yɔɔ mli lɛ yijiemɔ waa akɛ no ji je lɛŋ naagbai lɛ anaa tsabaa. German jeŋ nilelɔ Immanuel Kant wie akɛ adesai ahe ni amɛkɛfɔ maŋkwramɔ kɛ Nyɔŋmɔ jamɔ nɔ kɛha gbɛtsɔɔmɔ lɛ miitsĩ amɛhiɛyaa naa. Ewo hewalɛ akɛ: “Ná ekaa akɛ oookase nii ni ole nii waa! Ná ekaa akɛ okɛ bo diɛŋtsɛ ojwɛŋmɔ kɛ onilee baatsu nii!”

Nɛkɛ su nɛɛ kadi Sɛɛyoomɔ, ni abatsɛ lɛ akɛ Nii Ahesusumɔ Yinɔ hu lɛ waa. Beni ehiɔ shi kɛtsɔɔ afii ohai 18 lɛ mli fɛɛ lɛ, nɔ ni bakadi nɛkɛ be nɛɛ ji nilee taomɔ ni akɛ he wo mli kɛteke nɔ. Wolo ko ni atsɛɔ lɛ Milestones of History lɛ wie akɛ: “Yiŋkɔshikɔshi-feemɔ ye hemɔkɛyeli ni biii sane ko lɛ najiaŋ. Abibii blema hemɔkɛyelii kɛ nifeemɔi lɛ fɛɛ ahe saji ni akɛte shi awo.”

‘Blema hemɔkɛyeli kɛ nifeemɔ’ kome ko ni aje gbɛ akwɛ mli jogbaŋŋ ji jamɔ. Wolo ko ni atsɛɔ lɛ The Universal History of the World lɛ wie akɛ: “Gbɔmɛi tsake bɔ ni amɛsusuɔ jamɔ he amɛhaa lɛ kwraa. Amɛtsuii enyɔɔɔ amɛmli yɛ ŋwɛi nyɔmɔwoo he shiwoo ni akɛhaa amɛ lɛ he dɔŋŋ; amɛmiibi ni aha amɛ shihilɛ kpakpa yɛ shikpɔŋ nɔ. Hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ mɔ ko ni he wa fe adesai mli lɛ bɔi laajemɔ.” Lɛlɛŋ, Sɛɛyoomɔ jeŋ nilelɔi lɛ ateŋ mɛi pii wieɔ jamɔ he kɛ heguɔgbee. Ni titri lɛ, amɛshwaa Katolik Sɔlemɔ lɛ hiɛnyiɛlɔi ni sumɔɔ waa akɛ amɛaana mɛi anɔ hewalɛ lɛ yɛ gbɔmɛi anaa ni amɛtsi amɛwo nilee ni abɛ mli lɛ he.

Akɛni amɛtsui enyɔɔɔ amɛmli yɛ jamɔ he hewɔ lɛ, nɛkɛ jeŋ nilelɔi nɛɛ ateŋ mɛi pii batsɔmɔ mɛi ni heɔ Nyɔŋmɔ amɛyeɔ fã-kɛ-fã; amɛheɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ moŋ, shi amɛkɛɔ akɛ ebɛ adesai ahe miishɛɛ ko kwraa.b Amɛteŋ mɛi fioo komɛi batsɔmɔ mɛi ni wieɔ waa akɛ Nyɔŋmɔ bɛ, tamɔ jeŋ nilelɔ Paul Henri Thiry Holbach, mɔ ni wie akɛ jamɔ ji “mligbalamɔi, buulu-feemɔ ni tekeɔ nɔ, kɛ awuiyelii fɛɛ ajɛɛhe” lɛ. Beni afii lɛ hoɔ kɛyaa lɛ, Kristendom nifeemɔi je mɛi babaoo atsine, ni amɛkpɛlɛ Holbach susumɔi nɛɛ anɔ.

Kwɛ bɔ ni etamɔ nɔ ni ewa akɛ aaahe aye akɛ Kristendom wo Nyɔŋmɔ ni akɛɛ ebɛ lɛ shweremɔ he hewalɛ! Nyɔŋmɔ jamɔ he nilelɔ Michael J. Buckley ŋma akɛ: “Sɔlemɔi lɛ ji sũ mli ni Nyɔŋmɔ ni akɛɛ ebɛ lɛ kwɛ̃ yɛ. Anaigbɛbii ahenilee lɛ na akɛ afee nɔ ko akɛgbe ehe guɔ, ni enɛ ha enyaŋe Nyɔŋmɔ jamɔ kui ni ato he gbɛjianɔ kɛ hemɔkɛyelii sɔrɔtoi lɛ. Sɔlemɔi kɛ jamɔ kui lɛ kpata Europa hiɛ kwraa, amɛha agbe gbɔmɛi babaoo, amɛbi ni mɛi kɛ amɛhe awo jamɔ mli shitee-kɛ-woo aloo maŋ hiɛtsakemɔ mli, ni amɛka maŋtsɛmɛi ashwiemɔ loo amɛkpamɔ kɛmiijɛ amɛsɛii anɔ.”

Akpɛlɛ Nyɔŋmɔ ni Akɛɛ Ebɛ lɛ nɔ Kɛyashɛ Shɔŋŋ

Beni shɛɔ afii ohai 19 lɛ mli lɛ, no mli lɛ awieɔ Nyɔŋmɔ ni akɛɛ ebɛ nɛɛ he yɛ faŋŋ mli ni mɔ ko eteee shi ewooo, ni eeya nɔ waa hu. Woloŋlelɔi kɛ jeŋ nilelɔi naaa naagba ko yɛ amɛsusumɔi ni amɛkɛ ekaa jajeɔ amɛtsɔɔ lɛ he. Mɔ ko ni heee yeee akɛ Nyɔŋmɔ yɛ, ni ale lɛ akɛ ewie enɛ faŋŋ lɛ jaje akɛ: “Wɔ henyɛlɔ ji Nyɔŋmɔ. Nyɔŋmɔ nyɛɛ ji nilee shishijee. Kɛji adesai baana anɔkwa hiɛyaa lɛ, no lɛ esa akɛ enɔdaamɔ nɔ afee Nyɔŋmɔ ni aheŋ ayeŋ akɛ eyɛ.”

Shi kɛlɛ, hetsimɔ ko ni yɔɔ nigii ba yɛ afii ohai 20 lɛ mli. Akɛ ekaa ewieee dɔŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ bɛ, tamɔ tsutsu lɛ; Nyɔŋmɔ ni akɛɛ ebɛ nɛɛ sɔrɔto ko bɔi gbɛɛ kɛ-shwãmɔ, ni esa mɛi ni kɛɛ amɛheɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ lɛ po he.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Protestant jamɔ kui ni jɛ Jamɔ Tsakemɔ lɛ mli kɛba lɛ tee nɔ amɛhiɛ tsɔɔmɔi ni damɔɔɔ ŋmalɛi anɔ lɛ amli babaoo mli. Kwɛmɔ Awake! ni je kpo yɛ August 22, 1989, baafai 16-20, kɛ September 8, 1989, baafai 23-7.

b Mɛi ni heɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ fã-kɛ-fã lɛ kɛɔ akɛ, taakɛ watsi-feelɔ ji lɛ, Nyɔŋmɔ je enibɔɔ nii lɛ shishi, kɛkɛ ni no sɛɛ lɛ ejie ejwɛŋmɔ kɛjɛ nɔ kwraa, ni ehiɔ shi ni jeee ehe sane ko ji amɛ dɔŋŋ. Taakɛ wolo ko ni atsɛɔ lɛ The Modern Heritage lɛ tsɔɔ lɛ, mɛi ni heɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ fã-kɛ-fã lɛ “heɔ yeɔ akɛ kɛɛmɔ ni akɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ ji tɔmɔ ko ni jɛ nijiaŋwujee mli, shi kɛlɛ, bɔ ni Katolik Sɔlemɔ lɛ yɔɔ mɛi anɔ hewalɛ waa, kɛ bɔ ni etsɔɔmɔ yɔɔ kpɛŋŋ ni ehaaa gbɔmɛi heyeli ko kwraa lɛ yɛ nyaŋemɔ po fe nakai.”

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 3]

Karl Marx

Ludwig Feuerbach

Friedrich Nietzsche

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 2 lɛ Jɛ]

HIƐ: Shikpɔŋ: British Library kɛ hegbɛ lɛ ha; Nietzsche: British Museum hegbɛ ni (kwɛmɔ baafa 3 hu); Calvin: Musée Historique de la Réformation, Genève (Mfoniri F. Martin); Marx: U.S. National Archives mfoniri (kwɛmɔ baafa 3 hu); Shibɔlemɔ ŋulamii, tsɔnei, jamɔ he tawulɔi, oketeke tsɔnei: The Complete Encyclopedia of Illustration/J. G. Heck; Feuerbach: The Bettmann Archive (kwɛmɔ baafa 3 hu)

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje