Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 5/15 bf. 15-20
  • La-Kpɛmɔi—Wuji kɛ Bibii (Fã 1)

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • La-Kpɛmɔi—Wuji kɛ Bibii (Fã 1)
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • “Tsulɔ Anɔkwafo kɛ Nilelɔ” Lɛ
  • Klɛŋklɛŋ La-Kpɛmɔi yɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ
  • La-Kpɛmɔi ni Tee Hiɛ Efa Babaoo
  • Blonya—Wɔŋjalɔi Agbijurɔ
  • Gbɛi Hee
  • Vindication kɛ “Asafo Babaoo” Lɛ
  • Krɔɔs Lɛ —Ejeee Kristofoi Akadimɔ Nii
  • “Tsulɔ” Lɛ Ni Hi Shi Kɛyashi Ena “Okadi” Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
  • “Tsulɔ” Ko Ni Ji Anɔkwafo Kɛ Nilelɔ Fɛɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2004
  • ‘Namɔ Tuuntu Ji Nyɔŋ Anɔkwafo kɛ Hiɛshikalɔ Lɛ?’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2013
  • La-Kpɛmɔi yɛ Bɔfoi lɛ Abeaŋ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 5/15 bf. 15-20

La-Kpɛmɔi—Wuji kɛ Bibii (Fã 1)

“Shi jalɔi atempɔŋ lɛ tamɔ la ni kpɛɔ, ni eyaa nɔ ekpɛɔ aahu kɛyashiɔ shwane fintii.”—ABƐI 4:18.

1. Mɛni hewɔ ajie anɔkwale lɛ kpo fiofio lɛ?

EJI ŋwɛi nilee he odaseyeli akɛ, yɛ Abɛi 4:18 kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, mumɔŋ anɔkwalei lɛ akpojiemɔ etee nɔ fiofio kɛtsɔ la-kpɛmɔi anɔ. Wɔna bɔ ni ŋmalɛ nɛɛ ba mli yɛ bɔfoi lɛ abei lɛ amli yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli. Eji ajie Ŋmalɛ mli anɔkwale ni abua naa lɛ fɛɛ kpo shikome kulɛ, ebaaha amɛhiɛ ni ebaaha amɛyiŋ afutu—tamɔ bɔ ni mɔ ko faa kpo kɛjɛɔ tɛ-kplo ko ni mli ewu duŋ mli kɛbaa hulu la ni kpɛɔ kaŋkaŋ mli lɛ. Agbɛnɛ hu, anɔkwale ni ajieɔ lɛ kpo fiofio lɛ wajeɔ Kristofoi ahemɔkɛyeli kɛyaa nɔ be fɛɛ be. Ehaa amɛhiɛnɔkamɔ lɛ mli tseɔ keŋkeŋ ni tempɔŋ ni amɛaanyiɛ nɔ lɛ mli feɔ faŋŋ be fɛɛ be.

“Tsulɔ Anɔkwafo kɛ Nilelɔ” Lɛ

2. Namɔ Yesu tsɔɔ akɛ ekɛ lɛ baatsu nii koni ekɛ mumɔŋ la abaha esɛɛnyiɛlɔi lɛ, ni namɛi feɔ dɛŋdade nɛɛ?

2 Yɛ bɔfoi lɛ abeaŋ lɛ, Yesu Kristo na akɛ esa akɛ ekɛ hewalɛ ni fe adebɔɔ nɔ atsu nii ni ekɛ klɛŋklɛŋ la-kpɛmɔi lɛ aha esɛɛnyiɛlɔi lɛ. Wɔyɛ enɛ he nɔkwɛmɔ nii enyɔ: Pentekoste afi 33 Ŋ.B. kɛ Kornelio tsakemɔ lɛ yɛ afi 36 Ŋ.B. Nɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ, Kristo ehala akɛ ekɛ gbɔmɛi baatsu nii, taakɛ egba efɔ shi lɛ: “Belɛ namɔ ji tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ, mɔ ni enuntsɔ ŋɔ lɛ eto ewebii lɛ anɔ koni eha amɛ amɛŋmaa yɛ be ni sa nɔ lɛ? Ajɔɔ nakai tsulɔ lɛ, mɔ ni beni enuntsɔ baa lɛ, ni eeebanina lɛ akɛ eefee nakai lɛ. Lɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, eeeŋɔ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ.” (Mateo 24:45-47) Tsulɔ nɛɛ nyɛŋ afee gbɔmɔ kome pɛ, ejaakɛ ekɛ mumɔŋ niyenii baaha kɛjɛ be mli ni Kristofoi asafo lɛ je shishi yɛ Pentekoste kɛyashi Nuntsɔ, Yesu Kristo, aaaba ni ebabu akɔntaa. Anɔkwa saji lɛ tsɔɔ akɛ, nɛkɛ tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ nɛɛ feɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ akɛ kuu ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ yɛ be fɛɛ mli.

3. Namɛi fata tsulɔ kuu lɛ mli klɛŋklɛŋ bii lɛ ahe?

3 Namɛi fata tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ mli klɛŋklɛŋ bii lɛ ahe? Mɔ kome ji bɔfo Petro, ni bo Yesu famɔ akɛ: “Lɛɛ mitooi lɛ” toi lɛ. (Yohane 21:17) Mateo, ni ŋma Sanekpakpa lɛ ni egbɛi ka nɔ lɛ, kɛ Paulo, Yakobo, kɛ Yuda, ni ŋmala woji ni jɛ mumɔŋ lɛ fata tsulɔ kuu lɛ klɛŋklɛŋ bii lɛ ahe. Bɔfo Yohane, ni ŋma Kpojiemɔ wolo lɛ mli saji, e-Sanekpakpa lɛ, kɛ ewoji lɛ hu ji tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ mli nyo. Nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ ŋmala nii yɛ nitsumɔ ni Yesu kɛha amɛ lɛ naa.

4. Namɛi ji “ewebii” lɛ?

4 Kɛji akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ, akɛ kuu, ni he ni amɛhiɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ kɔɔɔ he eko lɛ ji tsulɔ kuu lɛ mli bii lɛ, belɛ namɛi ji “ewebii” lɛ? Amɛji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ nɔŋŋ, shi akɛ shishinumɔ kroko susuɔ amɛhe—akɛ aŋkroaŋkroi. Hɛɛ, akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, amɛbaafee “tsulɔ” lɛ mli bii loo “ewebii” lɛ amli bii, ni no damɔ mumɔŋ niyenii ni amɛkɛhaa loo eko ni amɛyeɔ lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Bɔfo Petro wie woji ni Paulo eŋmala lɛ ahe taakɛ aŋma afɔ shi yɛ 2 Petro 3:15, 16 lɛ. Kɛ eekane lɛ, Petro baatamɔ webii ni yeɔ mumɔŋ niyenii ni Paulo, akɛ tsulɔ kuu lɛ najiaŋdamɔlɔ lɛ kɛha lɛ, ateŋ mɔ ko.

5. (a) Mɛni ba tsulɔ lɛ nɔ yɛ bɔfoi lɛ asɛɛ yɛ afii ohai abɔ lɛ amli? (b) Mɛni nibii tee nɔ yɛ afii ohai 19 lɛ naagbee fa lɛ mli?

5 Yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ, wolo, God’s Kingdom of a Thousand Years Has Approached lɛ kɛɛ: ‘Bɔni fee ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ hi shi ni esɔmɔ kɛtsɔ afii ohai abɔ lɛ amli yɛ Nuntsɔ Yesu Kristo bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ, wɔbɛ yinɔsane mli niŋmaa ko ni ka shi. Eyɛ faŋŋ akɛ, “tsulɔ” kuu lɛ yinɔ kome lɛɔ yinɔ kroko ni nyiɛɔ sɛɛ baa lɛ. (2 Timoteo 2:2) Shi yɛ afii ohai nyɔŋma kɛ nɛɛhu lɛ naagbee fa lɛ sɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ gbeyeishelɔi hi shi ni sumɔɔ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ mli mumɔŋ niyenii lɛ, ni amɛsumɔɔ ni amɛye nii kɛjɛ mli . . . Ato Biblia kasemɔ kui . . . ashishi ni amɛtee hiɛ yɛ Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ shishijee anɔkwalei lɛ ahe shishinumɔ mli. Anɔkwafoi ni efeee pɛsɛmkunya ni fata Biblia kaselɔi nɛɛ ahe lɛ ahe miitswa shi ni amɛkɛ mɛi krokomɛi aja nɛkɛ mumɔŋ niyenii nɛɛ amli fai ni he hiaa lɛ. Amɛyɛ “tsulɔ” ni ahala lɛ koni eha “webii” lɛ mumɔŋ “ŋmaa yɛ be ni sa nɔ lɛ” anɔkwa mumɔ lɛ eko. Amɛji “nilelɔ” akɛni amɛyoo akɛ be ni sa eshɛ, kɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ ni abaatsɔ nɔ akɛ niyenii lɛ aha. Amɛbɔ mɔdɛŋ ní amɛkɛ no aha.’—Baafai 344-5.a

Klɛŋklɛŋ La-Kpɛmɔi yɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ

6. Mɛɛ anɔkwasane jeɔ kpo faŋŋ yɛ anɔkwale lɛ ni ajie lɛ kpo fiofio lɛ mli?

6 Anɔkwa sane kome ni jeɔ kpo waa yɛ mɛi ni Yehowa kɛtsu nii koni akɛ mumɔŋ la ni kpɛɔ kɛyaa hiɛ fiofio aba lɛ ahe ji akɛ, amɛkɛ yijiemɔ ko haaa amɛ diɛŋtsɛ amɛhe. Su ni C. T. Russell, klɛŋklɛŋ Buu Mɔɔ Asafo lɛ sɛinɔtalɔ lɛ hiɛ ji akɛ, Nuntsɔ lɛ miisumɔ ni ekɛ amɛ talentai ni baa shi lɛ atsu nii. Yɛ heguɔgbee gbɛi ni ehenyɛlɔi lɛ fɔɔ kɛ nitsumɔ gbɛfaŋ lɛ, Nyɛminuu Russell kɛ hewalɛ fee lɛ faŋŋ akɛ, ekɛ “Russellnyo” ko ekpeko da, ni ákɛ nɔ ko ni tamɔ “Russell jamɔ” bɛ. Ekɛ yijiemɔ lɛ fɛɛ ha Nyɔŋmɔ.

7. Mɛɛ odaseyeli Nyɛminuu Russell kɛ enanemɛi nitsulɔi lɛ kɛha ni tsɔɔ akɛ amɛfata tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ he lɛlɛŋ?

7 Ajɛɔ nɔ ni jɛɔ mli baa lɛ mli anaa akɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miikudɔ Nyɛminuu Russell kɛ mɛi ni fata ehe lɛ amɔdɛŋbɔi lɛ. Amɛye odase ni tsɔɔ akɛ amɛfata tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ he. Eyɛ mli akɛ osɔfoi pii ni hi shi yɛ nakai be lɛ mli lɛ kɛɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Biblia lɛ ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ, ni akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ Bi moŋ, shi amɛkpɛlɛ apasa Babilon tsɔɔmɔi, tamɔ Triniti, adesa susuma ni gbooo, kɛ naanɔ piŋmɔ nɔ. Yɛ Yesu shiwoo lɛ nɔ yeli mli lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ejɛ lɛlɛŋ ni Nyɛminuu Russell kɛ ehefatalɔi lɛ amɔdɛŋbɔɔ ni heshibaa fata he lɛ ha anɔkwale lɛ kpɛ fe be fɛɛ lɛ. (Yohane 16:13) Nakai Biblia Kaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ye odase akɛ amɛfata tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu, ni amɛnitsumɔ ji ni amɛkɛ mumɔŋ niyenii aha Nuntsɔ lɛ webii lɛ ahe lɛlɛŋ. Amɛ mɔdɛŋbɔɔ lɛ ye bua babaoo yɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anaabuamɔ mli.

8. Mɛɛ shishijee anɔkwalei komɛi ni kɔɔ Yehowa, Biblia lɛ, Yesu Kristo, kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he Biblia Kaselɔi lɛ banu shishi jogbaŋŋ?

8 Bɔ ni Yehowa tsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ekɛ la-kpɛmɔi duro mra be mli Biblia Kaselɔi nɛɛ babaoo lɛ sa kadimɔ jogbaŋŋ. Kɛ aaaje shishi lɛ, amɛkɛ odaseyeli ni ma shi shiŋŋ ha akɛ Bɔlɔ lɛ yɛ, ni akɛ eyɛ gbɛi ni esoro no kwraa ni ji Yehowa. (Lala 83:19; Romabii 1:20) Amɛna akɛ Yehowa yɛ shishijee sui ejwɛ—hewalɛ, jalɛsaneyeli, nilee, kɛ suɔmɔ. (1 Mose 17:1; 5 Mose 32:4; Romabii 11:33; 1 Yohane 4:8) Nɛkɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu nɛɛ ye odase akɛ Biblia lɛ ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ ni no ji anɔkwale lɛ. (Yohane 17:17; 2 Timoteo 3:16, 17) Agbɛnɛ, amɛheɔ amɛyeɔ akɛ, abɔ Nyɔŋmɔ Bi, Yesu Kristo, ni akɛ ekɛ ewala ha akɛ kpɔmɔ nɔ kɛha adesai fɛɛ. (Mateo 20:28; Kolosebii 1:15) Amɛna akɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji Nyɔŋmɔ nifeemɔ hewalɛ, shi jeee Triniti lɛ mli mɔ ni gbeɔ yi feɔ etɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 2:17.

9. (a) Mɛɛ anɔkwalei Biblia Kaselɔi lɛ nu shishi faŋŋ yɛ gbɔmɔ bɔɔ su kɛ nɔ ni baaba enɔ lɛ he yɛ Biblia lɛ mli? (b) Mɛɛ anɔkwalei krokomɛi Yehowa tsuji lɛ na faŋŋ?

9 Biblia Kaselɔi lɛ na faŋŋ akɛ gbɔmɔ bɛ susuma ni gbooo, shi moŋ eji susuma ni gboɔ. Amɛyɔse akɛ, “esha dɛŋ nyɔmɔwoo lɛ, gbele ni,” jeee naanɔ piŋmɔ, ejaakɛ he ko bɛ ni ji hɛl la ni tsoɔ. (Romabii 5:12; 6:23; 1 Mose 2:7; Ezekiel 18:4) Agbɛnɛ hu, amɛna faŋŋ akɛ, jeee akɛ ŋmalɛ lɛ fiii sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ sɛɛ kɛkɛ, shi ebɛ mli kwraa hu. (1 Mose, yitso 1 kɛ 2) Amɛyoo sɛɛ hu akɛ, Biblia lɛ kɛ hiɛnɔkamɔi enyɔ haa—ŋwɛi nɔ̃ kɛha Kristo nanemaahei asɛɛnyiɛlɔi 144,000 ni afɔ amɛ mu lɛ, kɛ paradeiso shikpɔŋ kɛha “asafo babaoo” ko ni ji “tooi krokomɛi” ni anyɛŋ akane amɛ. (Kpojiemɔ 7:9; 14:1; Yohane 10:16) Nakai klɛŋklɛŋ Biblia Kaselɔi lɛ yɔse akɛ, shikpɔŋ lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ ni akɛ la eshaŋ, taakɛ jamɔi pii tsɔɔ lɛ. (Jajelɔ 1:4; Luka 23:43) Amɛkase hu akɛ, Kristo sɛɛkuu lɛ baafee nɔ ni anaaa, ni akɛ ekɛ fɔbuu kojomɔ baaba jeŋmaji lɛ anɔ, ni ekɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso baaba.—Bɔfoi lɛ Asaji 10:42; Romabii 8:19-21; 1 Petro 3:18.

10. Mɛɛ anɔkwalei Biblia Kaselɔi lɛ kase yɛ baptisimɔ, osɔfoi kɛ asafoŋbii amligbalamɔ, kɛ Kristo gbele lɛ Kaimɔ he?

10 Biblia Kaselɔi lɛ kase akɛ, Ŋmalɛ mli baptisimɔ jeee nu ni akɛshwãa gbekɛbii anɔ, shi moŋ yɛ Yesu famɔ ni yɔɔ Mateo 28:19, 20 naa lɛ, no ji heyelilɔi ni atsɔɔ amɛ nii lɛ anumiimɔ. Amɛbana akɛ, Ŋmalɛ mli nɔdaamɔ nɔ ko bɛ kɛha osɔfoi kɛ asafoŋbii amligbalamɔ. (Mateo 23:8-10) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, esa akɛ Kristofoi fɛɛ afee sanekpakpa lɛ shiɛlɔi. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Biblia Kaselɔi lɛ bale akɛ esa akɛ aye Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shikome pɛ daa afi, yɛ Nisan 14. Agbɛnɛ hu, amɛna akɛ Easter ji wɔŋjalɔi agbijurɔyeli. Kɛfata he lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ná hekɛnɔfɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ miifi amɛnitsumɔ lɛ sɛɛ aahu akɛ amɛbiii ni aye too. (Mateo 10:8) Kɛjɛ mra be mli tɔ̃ɔ amɛnu shishi akɛ esa akɛ Kristofoi ahi shi yɛ Biblia mli shishitoo taomɔ nii anaa, ni nɔ ni fata he ji Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii ni aaawo.—Galatabii 5:22, 23.

La-Kpɛmɔi ni Tee Hiɛ Efa Babaoo

11. Mɛɛ la kpɛ shwie Kristofonyo lɛ nitsumɔ kɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai ahe lɛ nɔ?

11 Kɛjɛ 1919 titri lɛ, akɛ la-kpɛmɔi ni faa babaoo ejɔɔ Yehowa tsuji. Mɛɛ la ni naa wa kpɛ kaŋkaŋ yɛ 1922 Cedar Point kpee lɛ shishi nɛkɛ, beni J. F. Rutherford, Buu Mɔɔ Asafo lɛ sɛinɔtalɔ ni ji enyɔ lɛ ma gbɛnaa nii titri ni ka Yehowa tsuji anɔ, akɛ “nyɛtswaa, nyɛtswaa, nyɛtswaa Maŋtsɛ lɛ kɛ emaŋtsɛyeli lɛ he adafi” lɛ nɔ mi lɛ! Enɔ afi pɛpɛɛpɛ lɛ, la ni kpɛɔ waa lɛ kpɛ shwie gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe abɛbua lɛ nɔ. Ana akɛ gbalɛ nɛɛ baaba mli yɛ Nuntsɔ lɛ gbi lɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ mli, jeee yɛ wɔsɛɛ be mli yɛ Afii Akpe lɛ mli, taakɛ asusu yɛ tsutsu lɛ. Yɛ Afii Akpe lɛ mli lɛ, Kristo nyɛmimɛi lɛ ahe yeŋ, ni awoŋ amɛ tsuŋ hu. Agbɛnɛ hu, yɛ Afii Akpe lɛ naagbee lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni baakojo, jeee Yesu Kristo.—Mateo 25:31-46.

12. Mɛɛ la-kpɛmɔ yɔɔ ni kɔɔ Harmagedon he?

12 Yɛ 1926 mli lɛ, la kroko ni kpɛ kaŋkaŋ jie lɛ kpo akɛ, Harmagedon ta lɛ efeŋ kwasafoŋ tsakemɔ yɛ ekãa naa, taakɛ Biblia Kaselɔi lɛ susu be ko lɛ. Shi moŋ, ebaafee ta ni Yehowa baajie ehewalɛ lɛ kpo faŋŋ akɛ gbɔmɛi fɛɛ baahe aye akɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ.—Kpojiemɔ 16:14-16; 19:17-21.

Blonya—Wɔŋjalɔi Agbijurɔ

13. (a) Mɛɛ la akpɛ ashwie Blonya gbijurɔyelii anɔ? (b) Mɛni hewɔ amɛyeee fɔmɔgbii dɔŋŋ lɛ? (Okɛ shishigbɛ niŋmaa afata he.)

13 Yɛ no sɛɛ nɔŋŋ lɛ, la-kpɛmɔ ko ha Biblia Kaselɔi lɛ kpa Blonya yeli. Dani be nɛɛ aaashɛ lɛ, Biblia Kaselɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ yeɔ Blonya be fɛɛ be, ni bɔ ni ayeɔ enɛ yɛ Brooklyn nitsumɔ he yitso lɛ feɔ be ni ŋɔɔ waa. Kɛkɛ ni ayoo akɛ, December 25 gbijurɔyeli lɛ ji wɔŋjalɔi anifeemɔ diɛŋtsɛ, ni Kristendom ni ekwa hemɔkɛyeli lɛ hala koni efee mlɛo kɛha lɛ yɛ wɔŋjalɔi lɛ ni etsakeɔ amɛ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, ana akɛ anyɛŋ afɔ Yesu yɛ fɛ̃i-be mli, ejaakɛ tookwɛlɔi miikwɛ amɛtooi yɛ ŋa nɔ beni afɔ lɛ lɛ—nɔ ko ni amɛfeŋ yɛ gbɛkɛ, yɛ December naagbee mli. (Luka 2:8) Shi moŋ Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ akɛ, afɔ Yesu aaafee October 1. Biblia Kaselɔi lɛ yɔse hu akɛ, mɛi ni akɛɛ atsɛɔ amɛ nilelɔi etɛ ni yasara Yesu yɛ efɔmɔ sɛɛ aaafee afii enyɔ lɛ ji nilelɔi wɔŋjalɔi.b

Gbɛi Hee

14. Mɛni hewɔ gbɛi, Biblia Kaselɔi, lɛ haaa ale Yehowa webii jogbaŋŋ lɛ?

14 Yɛ 1931 mli lɛ, anɔkwale la ko ni kpɛɔ kaŋkaŋ jie Ŋmalɛ naa gbɛi ko ni sa jogbaŋŋ kpo etsɔɔ nakai Biblia Kaselɔi lɛ. Yehowa webii enu shishi akɛ, amɛnyɛŋ amɛkpɛlɛ hefɛoyeli gbɛi ni mɛi krokomɛi kɛtsɛɔ amɛ, tamɔ, Russellbii, Afii Akpe Jetsɛrelɔi, kɛ “hɛl la bɛ tsɛmɛi” lɛ anɔ.c Shi amɛje shishi amɛnu shishi hu akɛ, gbɛi ni amɛkɔ amɛha amɛhe—Majimaji Ateŋ Biblia Kaselɔi—lɛ hu etsɔɔɔ bɔ ni amɛji lɛ mli jogbaŋŋ bɔ ni sa. Amɛfe Biblia kaselɔi kɛkɛ ni amɛji lɛ kwraa. Agbɛnɛ hu, mɛi krokomɛi pii yɛ ni ji Biblia kaselɔi, shi amɛtamɔɔɔ Biblia Kaselɔi lɛ kwraa yɛ gbɛ ko nɔ.

15. Mɛɛ gbɛ́i Biblia Kaselɔi lɛ kpɛlɛ nɔ yɛ 1931, ni mɛni hewɔ esa jogbaŋŋ lɛ?

15 Te fee tɛŋŋ ni Biblia Kaselɔi lɛ bana gbɛi hee lɛ? Buu-Mɔɔ lɛ kɛ afii pii ewo Yehowa gbɛi lɛ nɔ gojoo. No hewɔ lɛ, esa jogbaŋŋ akɛ Biblia Kaselɔi lɛ aaakpɛlɛ gbɛi ni anaa yɛ Yesaia 43:10 lɛ nɔ: “Yehowa kɛɛ: ‘Nyɛji midasefoi, kɛ mitsulɔ ni mihala, koni nyɛle, ni nyɛhe mi nyɛye, ni nyɛna nyɛle akɛ mi nɔŋŋ ni. Atsɔko mihiɛ ashɔko Nyɔŋmɔ ko, ni eko eko baŋ yɛ misɛɛ!’ ”

Vindication kɛ “Asafo Babaoo” Lɛ

16. Mɛni hewɔ gbalɛi ni kɔɔ sɛɛkuu kɛ saamɔ he lɛ kɔɔɔ heloonaa Yudafoi lɛ asɛɛkuu kɛmiiba Palestina he lɛ, shi namɛi ahe ekɔɔ?

16 La-kpɛmɔ ko jie lɛ kpo yɛ Vindication, ni Buu Mɔɔ Asafo lɛ fee yɛ 1932 lɛ kpo ni ji enyɔ lɛ mli akɛ, gbalɛi ni kɔɔ sɛɛkuu kɛ saamɔ ni Yesaia, Yeremia, Ezekiel, kɛ gbalɔi krokomɛi gba lɛ kɔɔɔ heloonaa Yudafoi (taakɛ asusu be ko lɛ), ni kuɔ amɛsɛɛ kɛyaa Palestina, ni bɛ hemɔkɛyeli ni hiɛ maŋkwramɔŋ kanyamɔi lɛ ahe. Shi moŋ, nɛkɛ sɛɛkuu kɛ saamɔ gbalɛi nɛɛ, ni na amɛmlibaa bibioo beni Yudafoi lɛ ku amɛsɛɛ kɛjɛ Babilon nom mli amɛba yɛ 537 D.Ŋ.B. lɛ, ná amɛmlibaa ni da yɛ mumɔŋ Israel kpɔmɔ kɛ amɛsaamɔ ni je shishi yɛ 1919, kɛ nɔ ni jɛ mli ba ni ji shweremɔ yɛ mumɔŋ paradeiso ni Yehowa anɔkwa tsuji naa mli ŋɔɔmɔ ŋmɛnɛ lɛ anɔ.

17, 18. (a) Yɛ be ni sa mli lɛ, mɛni atsɔ la-kpɛmɔ nɔ atsɔɔ akɛ no ji Yehowa yiŋtoo titri? (b) Mɛɛ la-kpɛmɔ ni kɔɔ Kpojiemɔ 7:9-17 he ba yɛ 1935?

17 Yɛ be ni sa mli lɛ, la-kpɛmɔi jie lɛ kpo akɛ, Yehowa yiŋtoo titri lɛ jeee bɔɔ nii ayiwalaheremɔ, shi moŋ, enɔyeli lɛ bembuu. Ana akɛ Biblia mli saneyitso ni he hiaa fe fɛɛ lɛ jeee kpɔmɔ nɔ lɛ, shi Maŋtsɛyeli lɛ, ejaakɛ ebaabu jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ bem. Kwɛ la-kpɛmɔ ni enɛ ji! Kristofoi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ susuuu ŋwɛi ni amɛaaya lɛ he titri dɔŋŋ.

18 Yɛ 1935 mli lɛ, la-kpɛmɔ ko jie lɛ kpo akɛ, asafo babaoo lɛ ni atsi amɛ tã yɛ Kpojiemɔ 7:9-17 lɛ jeee ŋwɛi kuu ni ji enyɔ. Asusu be ko akɛ mɛi ni atsi amɛ ta yɛ nakai kukuji lɛ amli lɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi ni yeko anɔkwa kɛmɔko shi, no hewɔ lɛ, amɛdamɔ maŋtsɛsɛi lɛ hiɛ, fe ni amɛaatara maŋtsɛsɛii anɔ ni amɛkɛ Yesu Kristo miiye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi. Shi nɔ ko ni ji anɔkwa ni aaaye fã kɛ fã ko bɛ. No ji ni mɔ lɛ aaafee anɔkwafo loo mɔ ni yeee anɔkwa. No hewɔ lɛ, ana akɛ nɛkɛ gbalɛ nɛɛ kɔɔ asafo babaoo lɛ ni anyɛɛɛ akane amɛ ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli ni abuaa amɛnaa bianɛ ni amɛ hiɛnɔkamɔ yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahe. Amɛji “gwantɛŋi” ni yɔɔ Mateo 25:31-46 lɛ kɛ “tooi krokomɛi” lɛ ni yɔɔ Yohane 10:16 lɛ.

Krɔɔs Lɛ —Ejeee Kristofoi Akadimɔ Nii

19, 20. Mɛni hewɔ krɔɔs lɛ nyɛŋ afee anɔkwa Kristojamɔ he okadi lɛ?

19 Biblia Kaselɔi lɛ kɛ afii pii ha ale krɔɔs lɛ waa akɛ Kristojamɔ kadimɔ nii. No mli lɛ amɛyɛ “krɔɔs-kɛ-akekre” pin ni akɛtsɛɔ tsitsi naa. Taakɛ King James Version Biblia lɛ tsɔɔ lɛ, Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ amɛwó amɛ [“cross”] krɔɔs lɛ, ni mɛi pii bahe ye akɛ asɛŋ lɛ yɛ krɔɔs nɔ. (Mateo 16:24; 27:32) Okadi nɛɛ je kpo afii nyɔŋmai abɔ yɛ Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ hu hiɛ.

20 Wolo ni ji, Riches, ni Asafo lɛ fee yɛ 1936 mli lɛ fee lɛ faŋŋ akɛ, agbeee Yesu Kristo yɛ krɔɔs nɔ, shi moŋ yɛ tso ni ma shi jaŋŋ nɔ. Taakɛ wolo ko tsɔɔ lɛ, Hela wiemɔ (stau·rosʹ) ni atsɔɔ shishi akɛ “krɔɔs” yɛ King James Version Biblia lɛ mli lɛ, “tsɔɔ, tso loo sɛŋmɔtso ni ma shi jaŋŋ. [Esa akɛ] aha esoro enɛ yɛ osɔfoi akrɔɔs ni akɛ tso kome ebele ekroko nɔ lɛ he. . . . Sɛɛkpee nɔ̃ nɛɛ ná eshishijee kɛjɛ blema Kaldea, ni akɛtsu nii akɛ nyɔŋmɔ Tamuz lɛ he okadi.” Esa akɛ anyaŋe nii ni agbe Yesu yɛ nɔ lɛ kwraa, shi jeee ni akɛaafee amaga ni aja.

21. Mɛni abaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ enɛ sɛɛ lɛ mli?

21 La-kpɛmɔi wuji kɛ nɔ ni abaanyɛ abu amɛ akɛ bibii ahe nɔkwɛmɔ nii lolo yɛ. Kɛha enɛɛmɛi ahe susumɔ lɛ, ofainɛ kwɛmɔ nikasemɔ ni nyiɛ enɛ sɛɛ lɛ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Mɛi ni fee ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

b Yɛ be ni sa mli lɛ ana akɛ, kɛji akɛ anyɛŋ aye fɔmɔ ko ni he hiaa fe fɛɛ ni ba lɛ he gbijurɔ lɛ, belɛ esaaa akɛ wɔyeɔ gbijurɔ ko kwraa. Agbɛnɛ hu, Israelbii lɛ loo klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ yeee fɔmɔgbii. Biblia tsiɔ fɔmɔgbii enyɔ pɛ ta, ekome kɛha Farao ni ekroko lɛ kɛha Herode Antipa. Gbɔmɔgbee fite gbijurɔyelii nɛɛ eko fɛɛ eko. Yehowa Odasefoi yeee fɔmɔgbii ejaakɛ nɛkɛ gbijurɔyelii nɛɛ ashishijee jɛ wɔŋjamɔ mli, ni ewóɔ mɛi ni yeɔ amɛ fɔmɔgbii lɛ anɔ.—1 Mose 40:20-22; Marko 6:21-28.

c Kristendom jamɔi sɔrɔtoi pii tɔ̃ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ. Lutheran ji hefɛoyeli gbɛi ni Martin Luther henyɛlɔi lɛ kɛha esɛɛnyiɛlɔi lɛ, ni amɛ hu amɛkpɛlɛ nɔ. Nakai nɔŋŋ hu Baptist bii lɛ kpɛlɛ hefɛoyeli gbɛi ni mɛi ni yɔɔ sɛɛ lɛ kɛwo amɛ lɛ nɔ ejaakɛ amɛshiɛɔ baptisimɔ kɛtsɔ numiimɔ nɔ. Nɔ ko ni tamɔ nakai lɛ, Methodist bii kpɛlɛ gbɛi ni mɔ ko ni yɔɔ sɛɛ lɛ kɛha amɛ lɛ nɔ. Yɛ bɔ ni fee ni abatsɛ Society of Friends lɛ gbɛi akɛ Quakers (Kpokpolɔi) lɛ, The World Book Encyclopedia lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛjɛ shishijee lɛ, ato ni akɛ wiemɔ Quaker lɛ ajɛ́ Fox [ni to shishi lɛ], ni kɛɛ Ŋleshi kojolɔ ko akɛ ‘ehe akpokpo yɛ Nuntsɔ lɛ Wiemɔ lɛ naa’ lɛ. Kojolɔ lɛ tsɛ Fox akɛ ‘kpokpolɔ.’ ”

Ani Okaiɔ?

◻ Namɔ ji “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ, ni namɛi ji “ewebii” lɛ?

◻ Mɛni ji ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ klɛŋklɛŋ la-kpɛmɔi lɛ ekomɛi?

◻ Mɛni hewɔ gbɛi hee, Yehowa Odasefoi, lɛ sa jogbaŋŋ lɛ?

◻ Mɛɛ anɔkwalei ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ajie lɛ kpo yɛ 1935?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

C. T. Russell kɛ ehefatalɔi lɛ gbɛ mumɔŋ la amɛshwã, shi akɛ yijiemɔ lɛ fɛɛ ha Yehowa

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje