Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 9/15 bf. 14-19
  • Suɔmɔ Yeɔ Awuŋayeli ni Esaaa Nɔ Kunim

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Suɔmɔ Yeɔ Awuŋayeli ni Esaaa Nɔ Kunim
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Awuŋayeli ni Yɔɔ Kristofoi Ateŋ
  • Yɛ Asafo lɛ Mli
  • Yɛ Oweku lɛ Mli
  • Awuŋayeli Nɔ Yeli He Nɔkwɛmɔ Nii
  • Nɔkwɛmɔ Nii ni Fe Fɛɛ
  • Owuŋayeli lɛ Nɔ ni Oooye
  • Nɔ ni Esa akɛ Ole yɛ Awuŋayeli He
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Amɛyeɔ Yehowa Jamɔ Krɔŋŋ He Awuŋa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Ani Esa akɛ Kristofoi Aye Awuŋa?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2002
  • Awuŋayeli Hã Aye Yosef Sane Fɔŋ
    Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo—2020
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 9/15 bf. 14-19

Suɔmɔ Yeɔ Awuŋayeli ni Esaaa Nɔ Kunim

“Suɔmɔ he tsɛ̃ɛɛ mɔ.”—1 KORINTOBII 13:4.

1, 2. (a) Mɛni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ yɛ suɔmɔ he? (b) Ani mɔ ko baanyɛ afee mɔ ni sumɔɔ mɔ kɛ mɔ ni yeɔ awuŋa fɛɛ?

SUƆMƆ ji anɔkwa Kristojamɔ kadimɔ nii. Yesu Kristo kɛɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yohane 13:35) Akɛ mumɔ tsirɛ bɔfo Paulo koni etsɔɔ bɔ ni esa akɛ esuɔmɔ asa Kristofoi awekukpaa he aha lɛ mli. Eŋma kɛfata nibii krokomɛi ahe akɛ: “Suɔmɔ he tsɛ̃ɛɛ mɔ [eyeee awuŋa].”—1 Korintobii 13:4.

2 Beni Paulo ŋma nɛkɛ wiemɔi nɛɛ, no mli lɛ eema bɔ ni awuŋayeli ni tamɔ nɛkɛ esaaa lɛ nɔ mi. Beni ekɛ jwɛŋmɔ kpakpa ni yɔɔ nakai Hela wiemɔ lɛ nɔŋŋ mli lɛ tsuɔ nii lɛ, ekɛɛ yɛ sɛɛ mli akɛ: “Ejaakɛ miiye nyɛhe awuŋa miiha Nyɔŋmɔ.” (2 Korintobii 11:2) Atee ‘ewuŋayeli kpakpa’ lɛ shi yɛ hii ni baanyɛ afite asafo lɛ hewɔ lɛ ahe. Enɛ tsirɛ Paulo ni eŋma wolo ni ji enyɔ ni jɛ mumɔŋ ni ŋaawoo babaoo ni kɔɔ suɔmɔ he yɔɔ mli eyaha Korinto Kristofoi lɛ.—2 Korintobii 11:3-5.

Awuŋayeli ni Yɔɔ Kristofoi Ateŋ

3. Te fee tɛŋŋ ni naagba ko ni kɔɔ awuŋayeli he te shi yɛ Korinto Kristofoi lɛ ateŋ?

3 Ehe bahia ni Paulo atsu naagba ko ni miitsĩ Kristofoi heei nɛɛ agbɛ kɛmiijɛ bɔ ni amɛkɛ amɛhe aaahi shi fɛfɛo lɛ he lɛ he nii yɛ eklɛŋklɛŋ wolo ni eŋma eyaha Korintobii lɛ mli. Amɛmiihole hii komɛi anɔ, ‘amɛhole amɛhe nɔ yɛ amɛnanemɛi anɔ.’ Enɛ kɛ mligbalamɔ ba asafo lɛ mli, ni mɛi sɔrɔtoi miikɛɛ akɛ: “Mi lɛ, Paulo nɔ̃ ji mi,” “Mi lɛ, Apolo nɔ̃ ji mi,” “Mi lɛ, Kefa nɔ̃ ji mi.” (1 Korintobii 1:12; 4:6) Akɛ mumɔ kanya bɔfo Paulo koni enine ashɛ nɔ̃ diɛŋtsɛ ni kɛ naagba lɛ ba lɛ nɔ yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi. Korintobii lɛ miifee amɛnii tamɔ mɛi ni amɛ jwɛŋmɔ yɔɔ heloonaa nibii anɔ, shi jeee tamɔ “mumɔŋ gbɔmɛi.” No hewɔ lɛ Paulo ŋma akɛ: “Ejaakɛ helooŋ gbɔmɛi ji nyɛ lolo. Shi gbii abɔ ni awuŋayeli kɛ bei kɛ mligbalamɔi yɔɔ nyɛteŋ lolo lɛ, ani jeee helooŋ gbɔmɛi ji nyɛ, ni gbɔmɛi ajeŋba nyɛbaa lɛ?”—1 Korintobii 3:1-3.

4. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Paulo kɛtsu nii koni ekɛye ebua enyɛmimɛi lɛ koni amɛhiɛ amɛhe jwɛŋmɔ kpakpa mli, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ enɛ mli?

4 Paulo ye ebua Korintobii lɛ koni amɛná gbɔmɛi sɔrɔtoi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ anikeenii kɛ nyɛmɔi lɛ ahe jwɛŋmɔ kpakpa. Ebi akɛ: “Shi namɔ ha esoro bo? Ni asaŋ, mɛni oyɔɔ ni jeee ha ahao? Shi kɛji ha ahao lɛ, mɛɛba oshwãa tamɔ nɔ ni jeee ha ahao lɛ?” (1 Korintobii 4:7) Paulo tsɔɔ mli yɛ 1 Korintobii yitso 12 akɛ, mɛi ni fata asafo lɛ he lɛ tamɔ adesa gbɔmɔtso lɛ he nibii sɔrɔtoi, tamɔ nine, hiŋmɛi, kɛ toi. Etsɔɔ mli akɛ, Nyɔŋmɔ fee gbɔmɔtso lɛ he nii lɛ yɛ gbɛ ni haa amɛkwɛɔ amɛhe nɔ lɛ nɔ. Paulo ŋma hu akɛ: “Kɛji henɔ kome hiɛ ba nyam hu, henii lɛ fɛɛ kɛ lɛ naa miishɛɛ.” (1 Korintobii 12:26) Esa akɛ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ shishitoo mla nɛɛ atsu nii yɛ amɛkɛ mɛi krokomɛi asharamɔ mli. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛhe aaatsɛ̃ mɔ kroko yɛ enitsumɔ loo nɔ ni enyɛ etsu yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ nakai mɔ lɛ anyã.

5. Mɛni ajie lɛ kpo yɛ Yakobo 4:5, ni Ŋmalɛi lɛ maa anɔkwale ni nɛkɛ wiemɔi nɛɛ ji lɛ anɔ mi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5 Abaanyɛ akpɛlɛ nɔ akɛ, enɛ kɛɛmɔ waaa tamɔ efeemɔ. Biblia ŋmalɔ Yakobo kaiɔ wɔ akɛ ‘hetsɛ̃ su’ yɛ adesa eshafeelɔ fɛɛ eshafeelɔ mli. (Yakobo 4:5) Klɛŋklɛŋ adesa gbele lɛ ba ejaakɛ Kain ŋmɛɛ ehe eha awuŋayeli ni esaaa. Filistibii lɛ wa Isak yi ejaakɛ amɛhiɛ kɔ̃ eshweremɔ ni yaa hiɛ lɛ nɔ. Rahel ye awuŋa yɛ bɔ ni enyɛmi yoo lɛ fɔɔ bii pii lɛ hewɔ. Yakob bihii lɛ ye nibii ni akɛhaa amɛnyɛmi fioo Yosef lɛ he awuŋa. Eyɛ faŋŋ akɛ Miriam ye enyɛmi nuu ŋa ni jeee Israelnyo lɛ he awuŋa. Kora, Datan, kɛ Abiram kɛ hetsɛ̃ kpaŋ ni amɛkɛte shi amɛwo Mose kɛ Aaron. Maŋtsɛ Saul ye awuŋa yɛ tawuu mli omanye ni David yeɔ lɛ hewɔ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ awuŋayeli hu fata he ni eha Yesu kaselɔi lɛ kɛ amɛhe je ŋwane shii abɔ yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he lɛ. Anɔkwa sane lɛ ji akɛ, adesa ni yeee emuu ko bɛ ni eye ehe kwraa kɛjɛ eshafeemɔ ‘hetsɛ̃ su’ lɛ he.—1 Mose 4:4-8; 26:14; 30:1; 37:11; 4 Mose 12:1, 2; 16:1-3; Lala 106:16; 1 Samuel 18:7-9; Mateo 20:21, 24; Marko 9:33, 34; Luka 22:24.

Yɛ Asafo lɛ Mli

6. Te onukpai lɛ aaafee tɛŋŋ ni amɛye hetsɛ̃ su lɛ nɔ?

6 Ehe miihia ni Kristofoi fɛɛ akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ hetsɛ̃ kɛ awuŋayeli ni esaaa he. Mɛi ni fata he ji onukpai akui ni ahala amɛ ni amɛkwɛ Nyɔŋmɔ webii asafoi lɛ anɔ lɛ. Kɛ onukpa yɛ heshibaa jwɛŋmɔ lɛ, ekɛ hiɛnyam taomɔ ebɔŋ mɔdɛŋ akɛ eeeha ale lɛ fe mɛi krokomɛi. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, kɛji akɛ onukpa ko yɛ nyɛmɔi ni ekaaa akɛ gbɛjianɔtolɔ loo maŋ-shiɛlɔ lɛ, mɛi krokomɛi lɛ amli baafili amɛ yɛ enɛ he, ni amɛbaabu enɛ akɛ jɔɔmɔ kɛha asafo lɛ. (Romabii 12:15, 16) Nyɛmi nuu ko baanyɛ afee mɔ ni yaa ehiɛ fɛfɛo, ni eyeɔ odase akɛ eewo Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii lɛ yɛ eshihilɛ mli. Beni onukpai lɛ susuɔ ehesaai ahe lɛ, esa akɛ amɛkwɛ jogbaŋŋ koni amɛkaha efatɔɔ fioo ko lɛ miitsɔ tamɔ nɔ ko agbo ko koni amɛkɛ no akabu amɛhe bem akɛ no hewɔ ni amɛjieee eyi akɛ asafoŋ sɔɔlɔ loo onukpa lɛ. Enɛ baajie suɔmɔ kɛ hiɛshikamɔ ni bɛ kpo.

7. Mɛɛ naagba baanyɛ ate shi beni akɛ teokrase nitsumɔ ko ewo Kristofonyo ko dɛŋ lɛ?

7 Kɛji akɛ mɔ ko nine shɛ teokrase nitsumɔ loo mumɔŋ jɔɔmɔ ko nɔ lɛ, esa akɛ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ hetsɛ̃ he. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ akɛ nyɛmi yoo ko ni he esa babaoo baatsu nii yɛ nɔkwɛmɔ nii afeemɔ mli yɛ Kristofoi akpeei ashishi shii abɔ fe mɔ kroko. Enɛ baanyɛ ekɛ awuŋayeli aba yɛ nyɛmimɛi yei lɛ ekomɛi agbɛfaŋ. Ekolɛ naagba ko ni tamɔ nakai hi Evodia kɛ Sintika ni yɔɔ Filipi asafo lɛ mli lɛ teŋ. Yelikɛbuamɔ ni jɛ onukpai lɛ adɛŋ he miihia ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ yei ni tamɔ nɛkɛ koni amɛba amɛhe shi ni “amɛjwɛŋmɔ afee ekome yɛ Nuntsɔ lɛ mli.”—Filipibii 2:2, 3; 4:2, 3.

8. Awuŋayeli baanyɛ ni ekɛ mɛɛ esha nifeemɔi aba?

8 Kristofonyo ko baanyɛ ale mɔ ni akɛ hegbɛi ejɔɔ lɛ yɛ asafo lɛ mli bianɛ lɛ tsutsu fatɔɔi. (Yakobo 3:2) Yɛ awuŋayeli hewɔ lɛ, eeenyɛ eka lɛ ni ewie enɛ he etsɔɔ mɛi krokomɛi ni ebaabi sane yɛ mɔ lɛ nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ he. Enɛ kɛ suɔmɔ ni “haa eshai babaoo nɔ” lɛ kpaŋ gbee. (1 Petro 4:8) Awuŋayeli wiemɔ baanyɛ agba asafo lɛ toiŋjɔlɛ naa. Kaselɔ Yakobo bɔ kɔkɔ akɛ: “Shi kɛ awuŋayeli fɔŋ kɛ béi yɛ nyɛtsui mli lɛ, nyɛkashwãa ni nyɛmalea nyɛshia anɔkwale lɛ. Nɛkɛ nilee nɛɛ, jeee ŋwɛi ejɛ, shi moŋ shikpɔŋ nɔ nɔ̃ ni, heloonaa nɔ̃ ni, daimonioi anɔ̃ ni.”—Yakobo 3:14, 15.

Yɛ Oweku lɛ Mli

9. Mɛɛ gbɛ nɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔi aaatsɔ ni amɛye awuŋayeli henumɔi anɔ?

9 Gbalashihilɛi pii yeee omanye yɛ awuŋayeli ni esaaa hewɔ. He ni aheee gbalashihilɛ mli hefatalɔ ko ayeee lɛ etsɔɔɔ suɔmɔ. (1 Korintobii 13:7) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, mɔ ko hefatalɔ baanyɛ afee mɔ ni nuuu mɔ kroko lɛ awuŋayeli henumɔi ahe. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ŋa lɛ baanyɛ afee mɔ ni yeɔ awuŋa yɛ bɔ ni ewu gbalaa ejwɛŋmɔ kɛyaa yoo kroko nɔ lɛ hewɔ. Aloo wu lɛ baanyɛ aye awuŋa yɛ be babaoo ni eŋa lɛ fiteɔ yɛ ewekunyo ko ni nɔ ko ehia lɛ lɛ he lɛ hewɔ. Akɛni gbalashihilɛ mli hefatalɔi haoɔ yɛ henumɔi nɛɛ ahe hewɔ lɛ, amɛbaafee dioo, ni amɛjie amɛ nijiaŋwujee lɛ kpo yɛ gbɛi ni fiteɔ sane lɛ kwraa nɔ. Nɔ ni ehe hiaa ni afee moŋ ji ni gbalashihilɛ mli hefatalɔ awuŋayelɔ lɛ awie he ni eye anɔkwa yɛ ehenumɔi ahe. Yɛ no sɛɛ lɛ, ehe hiaa ni hefatalɔ kroko lɛ ajie sane shishinumɔ kpo, ni ema esuɔmɔ kɛha lɛ lɛ nɔ mi. (Efesobii 5:28, 29) Ehe baahia ni amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ ajie awuŋayeli henumɔi lɛ kɛya kɛtsɔ shihilɛi ni teeɔ enɛɛmɛi ashi lɛ ni amɛaakwa nɔ. Yɛ bei komɛi amli lɛ, ehe baahia ni Kristofonyo nɔkwɛlɔ lɛ aye abua eŋa lɛ ni enu shishi akɛ, ekɛ yelikɛbuamɔ fioo ni sa miiha nyɛmimɛi yei komɛi koni ekɛtsu egbɛnaa nii akɛ Nyɔŋmɔ tooi lɛ anɔkwɛlɔ lɛ he nii. (Yesaia 32:2) Shi kɛlɛ, esa akɛ onukpa lɛ akwɛ jogbaŋŋ koni ekaha awuŋayeli lɛ miifee nɔ ni sa. Enɛ biɔ ni eŋmɛ pɛpɛɛpɛ, ni ekwɛ ni efite be yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbalashihilɛ wekukpaa lɛ hewalɛwoo mli.—1 Timoteo 3:5; 5:1, 2.

10. Te fɔlɔi aaafee tɛŋŋ ni amɛye amɛbua amɛbii ni amɛdamɔ awuŋayeli henumɔi anaa?

10 Esa akɛ fɔlɔi hu aye abua amɛbii koni amɛnu awuŋayeli ni esaaa shishi. Gbekɛbii kɛ amɛhe woɔ naataomɔi ni tsɔɔ nɔmɔi amli shii abɔ. Bei pii lɛ, sane lɛ jɛ awuŋayeli. Akɛni esoro gbekɛ fɛɛ gbekɛ hiamɔ nii hewɔ lɛ, anyɛŋ akɛ gbekɛbii aye yɛ gbɛ kome too nɔ. Agbɛnɛ hu, ehe miihia ni gbekɛbii anu shishi akɛ, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ hewalɛi kɛ gbɔjɔmɔi yɛ sɔrɔto. Kɛ awoɔ gbekɛ ko hewalɛ be fɛɛ be akɛ efee taakɛ bɔ ni mɔ kroko lɛ feɔ lɛ, enɛ baatee hetsɛ̃ shi yɛ mɔ kome mli, kɛ henɔwomɔ hu yɛ mɔ kroko mli. No hewɔ lɛ, esa akɛ fɔlɔi atsɔse amɛbii lɛ ni amɛkɛ amɛ mɔdɛŋbɔɔ ato nɔkwɛmɔ nii ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ ahe, shi jeee ni amɛkɛ amɛhe ashi akaŋ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Wɔhiɛ akakɔ̃ yakayaka anunyam nɔ, ni wɔwowoo wɔhe mlila, ni wɔhe miitsɛ̃tsɛ̃ɛ wɔhe.” Shi moŋ, “mɔ fɛɛ mɔ aka lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ ekwɛ, ni no dani eeena nɔ ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ emli kɛkɛ ni eshwã efɔ nɔ, ni jeee mɔ kroko nɔ̃ lɛ nɔ.” (Galatabii 5:26; 6:4) Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, ehe miihia ni fɔlɔi Kristofoi lɛ aye abua amɛbii kɛtsɔ daa Biblia kasemɔ nɔ, ni amɛma nɔkwɛmɔ nii kpakpai kɛ efɔji ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ anɔ mi.—2 Timoteo 3:15.

Awuŋayeli Nɔ Yeli He Nɔkwɛmɔ Nii

11. Mose ji nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa yɛ awuŋayeli he nitsumɔ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

11 Akɛ mɔ ni tamɔɔɔ je nɛŋ hiɛnyiɛlɔi ni hewalɛ he hɔmɔ yeɔ amɛ lɛ, “Mose . . . he jɔ fe gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ.” (4 Mose 12:3) Beni Israelbii lɛ ahiɛnyiɛmɔ bafee jatsu ni tsii akɛ Mose kome pɛ aaatere lɛ, Yehowa ha E-mumɔ lɛ tsu nii yɛ Israelbii krokomɛi 70 nɔ, ni ewo amɛ hewalɛ koni amɛye amɛbua Mose. Beni hii nɛɛ ateŋ mɛi enyɔ je shishi amɛfee amɛnii tamɔ gbalɔi lɛ, Yoshua nu he akɛ enɛ miigbala jwɛŋmɔ kɛmiijɛ Mose hiɛnyiɛmɔ nɔ bɔ ni esaaa. Yoshua miisumɔ ni etsi hii lɛ anaa, shi Mose kɛ heshibaa wie akɛ: “Mi oyeɔ awuŋa oha nɛɛ? Mina ni kulɛ Yehowa maŋ muu lɛ fɛɛ tsɔmɔ gbalɔi, ni Yehowa afɔse emumɔ lɛ ashwie amɛnɔ!” (4 Mose 11:29) Hɛɛ, Mose na miishɛɛ beni mɛi krokomɛi anine shɛ sɔɔmɔ hegbɛi anɔ lɛ. Ekɛ awuŋayeli taooo anunyam aha ehe.

12. Mɛni ye ebua Yonatan koni etsi ehe kɛjɛ awuŋayeli henumɔi ahe?

12 Yonatan, Israel Maŋtsɛ Saul binuu lɛ kɛ bɔ ni suɔmɔ yeɔ awuŋayeli henumɔi ni esaaa lɛ anɔ lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ fɛfɛo haa. Yonatan ji mɔ ni nyiɛ sɛɛ ni baata etsɛ maŋtsɛsɛi lɛ nɔ, shi Yehowa ehala David, Ishai binuu lɛ, koni efee maŋtsɛ ni baanyiɛ sɛɛ aba. Mɛi ni yɔɔ Yonatan gbɛhe mli lɛ ateŋ mɛi pii baanyɛ aye David he awuŋa, ni amɛbu lɛ amɛ bienyɛ. Shi, Yonatan suɔmɔ kɛha David lɛ tsi henumɔ ni tamɔ nɛkɛ ni aaate shi yɛ emli be ko lɛ naa. Beni David nu Yonatan gbele he lɛ, enyɛ ekɛɛ: “Osane miidɔ mi, minyɛmi Yonatan! Osane eŋɔɔ minaa kɛho; osuɔmɔ ni okɛsumɔɔ mi lɛ yɛ naakpɛɛ, efe yei asuɔmɔ po!”—2 Samuel 1:26.

Nɔkwɛmɔ Nii ni Fe Fɛɛ

13. Namɔ ji nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ yɛ awuŋayeli he sane lɛ mli, ni mɛni hewɔ?

13 Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni yeɔ awuŋayeli ni sa po nɔ lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ. Eyeɔ henumɔi ni tamɔ nɛkɛ nɔ yɛ emuuyeli mli. Ŋwɛi awuŋayeli fɛɛ ni naa wa waa lɛ kpojiemɔ kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ, jalɛ saneyeli, kɛ nilee kpaa gbee be fɛɛ be.—Yesaia 42:13, 14.

14. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Yesu fee efɔ shi ni tamɔɔɔ Satan?

14 Nɔkwɛmɔ nɔ ni ji enyɔ ni ekaaa yɛ awuŋayeli henumɔi anɔ ni ayeɔ fe mɔ fɛɛ mɔ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ Bi, Yesu Kristo. “Nyɔŋmɔ su lɛŋ eyɔɔ moŋ, shi” Yesu “ebuuu egbɔ ni ekɛ Nyɔŋmɔ ye lɛ akɛ nihaa nii.” (Filipibii 2:6) Kwɛ bɔ ni esoro enɛ kwraa yɛ gbɛ ni ŋwɛibɔfo hiɛnyamtaolɔ ni batsɔ Satan Abonsam lɛ kɔ lɛ he! Taakɛ “Babel maŋtsɛ” lɛ ji lɛ, Satan kɛ awuŋayeli shwe ni “[e]tamɔ Mɔ ni Yɔɔ Ŋwɛi Shɔŋŋ” lɛ, kɛtsɔ ehe ni ekɛma shi akɛ nyɔŋmɔ bienyɛyelɔ ni teɔ shi woɔ Yehowa lɛ nɔ. (Yesaia 14:4, 14; 2 Korintobii 4:4) Satan bɔ mɔdɛŋ po ni eha Yesu ‘akula shi aha lɛ ni eja lɛ.’ (Mateo 4:9) Shi, nɔ ko nɔ ko bɛ ni baanyɛ agbala Yesu kɛjɛ eheshibaa gbɛ ni ji Yehowa nɔyeli ni ebaa ehe shi ehaa lɛ he. Akɛ mɔ ni tamɔɔɔ Satan lɛ, Yesu “jie yɛ ehe efɔ shi, eŋɔ tsulɔ su efɔ enɔ, ni etsɔ tamɔ gbɔmɔ, ni eshihilɛ gbɛfaŋ hu ana lɛ taakɛ gbɔmɔ; eba ehe shi ni ebo toi kɛtee gbele mli, kɛtee sɛŋmɔtso nɔ gbele mli tete.” Yesu fi ja ni e-Tsɛ lɛ nɔyeli ja lɛ sɛɛ, ni ekpoo Abonsam henɔwomɔ kɛ awuŋayeli gbɛ lɛ kwraa. Yɛ anɔkwa ni Yesu ye hewɔ lɛ, “Nyɔŋmɔ wo enɔ gojoo, ni eduro lɛ gbɛi ni ta gbɛi fɛɛ gbɛi nɔ, koni mɛi ni yɔɔ ŋwɛi kɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ, kɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ shishi lɛ anakutso fɛɛ nakutso akula shi yɛ Yesu gbɛi lɛ amli, ni lilɛi fɛɛ lilɛi agba mli kpoo akɛ Yesu Kristo ji Nuntsɔ kɛwo Tsɛ Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyam.”—Filipibii 2:7-11.

Owuŋayeli lɛ Nɔ ni Oooye

15. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ awuŋayeli henumɔi anaatsii mli lɛ?

15 Akɛni Kristofoi tamɔɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo hewɔ lɛ, amɛyeee emuu. Akɛni amɛfeɔ esha hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛjɛ awuŋayeli fɔŋ mli amɛfee nii yɛ bei komɛi amli. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔha awuŋayeli atsirɛ wɔ ni wɔwie wɔshi naanyo heyelilɔ ko yɛ fatɔɔ bibioo ko loo efɔŋ ko ni asusuɔ hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔjwɛŋ mumɔŋ wiemɔi nɛɛ anɔ: “Kaafee ohe jalɔ tuutu, ni asaŋ kaafee ohe nilelɔ tuutu. Mɛɛba ooofite bo diɛŋtsɛ ohe?”—Jajelɔ 7:16.

16. Mɛɛ awuŋayeli he ŋaawoo kpakpa akɛha yɛ tsutsu wolo tɛtrɛɛ nɛɛ eko mli?

16 Yɛ awuŋayeli he sane nɛɛ he lɛ, March 15, 1911 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ bɔ kɔkɔ akɛ: ‘Yɛ be mli ni esa akɛ wɔfee ekãa waa, wɔye awuŋa waa, yɛ Nuntsɔ lɛ gbɛ lɛ hewɔ lɛ, kɛlɛ, esa akɛ wɔna nɔmimaa akɛ ejeee mɔ ko teemɔŋ sane; ni esa akɛ wɔsusu ‘mɔ ko sane mli ni wɔkɛ wɔhe woɔ’ loo jeee nakai wɔfeɔ lɛ he. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔsusu akɛ ani eji nii ni esa akɛ onukpai lɛ atsu he nii lo, ni agbɛnɛ kɛ ebaanyɛ efee gbɛnaa nii ni ka wɔ nɔ akɛ wɔya onukpai lɛ aŋɔɔ loo wɔkaya. Esa akɛ wɔ fɛɛ wɔye awuŋa babaoo wɔha Nuntsɔ lɛ gbɛ lɛ kɛ Nuntsɔ lɛ nitsumɔ lɛ, shi kwɛmɔ jogbaŋŋ akɛ ejeee nɔ ni jooɔ lɛ . . . yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, esa akɛ wɔna nɔmimaa akɛ ejeee mɔ ko awuŋayeli, shi awuŋayeli kɛha mɔ kroko, kɛha nibii ni enyaa he kɛ nɔ ni baahi aha lɛ fe fɛɛ.’—1 Petro 4:15.

17. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkwa awuŋayeli fɔŋ nifeemɔi?

17 Akɛ Kristofoi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkwa henɔwomɔ, awuŋayeli fɔŋ, kɛ hetsɛ̃? Tsabaa lɛ ji ni wɔŋmɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli ni naatsii bɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ehe miihia ni wɔsɔle wɔbi Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kɛ yelikɛbuamɔ yɛ eyibii kpakpai lɛ akpojiemɔ mli. (Luka 11:13) Ehe miihia ni wɔya Kristofoi akpeei, ni akɛ sɔlemɔ gbeleɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kɛ ejɔɔmɔ yɔɔ amɛnɔ lɛ. Agbɛnɛ hu, ehe miihia ni wɔkase Biblia lɛ, ni jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ mli lɛ. (2 Timoteo 3:16) Ni ehe miihia ni wɔkɛ wɔhe awo Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ ni akɛ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ tsuɔ lɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Yelikɛbuamɔ ni wɔkɛaaha nanemɛi Kristofoi ni sane fɔŋ ko enina amɛ lɛ hu ji gbɛ kroko ni wɔŋmɛɛɔ wɔhe wɔhaa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hewalɛ kpakpa lɛ. (Yesaia 57:15; 1 Yohane 3:15-17) Ekãa ni wɔkɛaatsu Kristofoi agbɛnaa nii nɛɛ fɛɛ he nii lɛ baaye abua ni ebu wɔhe kɛjɛ awuŋayeli fɔŋ nifeemɔi ahe, ejaakɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛnyiɛa yɛ mumɔ naa, ni nyɛfeŋ heloo akɔnɔi lɛ anaa nii.”—Galatabii 5:16.

18. Mɛni hewɔ wɔkɛ awuŋayeli henumɔi ni esaaa eshiŋ akaŋ be fɛɛ be lɛ?

18 Atsi suɔmɔ ta klɛŋklɛŋ yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii ni ato naa lɛ ateŋ. (Galatabii 5:22, 23) Suɔmɔ kɛ nitsumɔ baaye abua wɔ ni wɔye eshafeemɔ sui anɔ bianɛ. Shi wɔsɛɛ be mli hu? Yehowa tsuji akpekpei abɔ yɛ wala he hiɛnɔkamɔ yɛ Paradeiso shikpɔŋ ni baa, he ni amɛbaanyɛ amɛkpa gbɛ akɛ abaahole amɛnɔ kɛyashɛ adesa emuuyeli mli lɛ nɔ. Suɔmɔ baahi nakai jeŋ hee lɛ mli he fɛɛ he, ni mɔ ko mɔ ko eŋmɛŋ ehe ehaŋ awuŋayeli henumɔi ni esaaa, ejaakɛ “bɔɔ nii lɛ diɛŋtsɛ hu baaye amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli kɛya Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli.”—Romabii 8:21.

Saji Otii Kɛha Nɔjwɛŋmɔ

◻ Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Paulo kɛtsu nii koni ekɛye ebua ni aku awuŋayeli naa?

◻ Awuŋayeli baanyɛ afite asafo lɛ toiŋjɔlɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ fɔlɔi aaatsɔ atsɔse amɛbii koni amɛdamɔ awuŋayeli naa?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkwa awuŋayeli fɔŋ nifeemɔi?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Kaaha awuŋayeli miifite asafo lɛ toiŋjɔlɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Fɔlɔi baanyɛ atsɔse amɛbii ni amɛdamɔ awuŋayeli henumɔi anaa

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje