Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 10/15 bf. 29-31
  • Nyɛhiɛ Ahia Nyɛhe Nɔ yɛ Jalɔi ni Abuɔ He lɛ He!

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɛhiɛ Ahia Nyɛhe Nɔ yɛ Jalɔi ni Abuɔ He lɛ He!
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Su ni Nɔ Kwɔ
  • “Nyɛkakojoa”
  • Ekãa ni Etsɔ̃ Afã
  • Nyɔŋmɔ Duroɔ Heshibalɔi
  • ‘Nyɛhiɛ Ahia Nyɛhe nɔ Yɛ Farisifoi lɛ Amasha lɛ Hewɔ’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2012
  • “Nyɛkasea Mi”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
  • Yaa Nɔ Otao “Ejalɛ Lɛ” Tsutsu
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
  • Sɔlemɔ kɛ Heshibaa​—Nibii Enyɔ ni He Hiaa Waa
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 10/15 bf. 29-31

Nyɛhiɛ Ahia Nyɛhe Nɔ yɛ Jalɔi ni Abuɔ He lɛ He!

FARISIFOI ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ na gbɛi kpakpa akɛ amɛji Nyɔŋmɔ jalɔi ni ja. Amɛkaseɔ Ŋmalɛi lɛ waa ni amɛsɔleɔ shii abɔ. Gbɔmɛi komɛi buɔ amɛ akɛ amɛhe jɔ ni amɛnuɔ nii ashishi. Yudanyo yinɔsaneŋmalɔ Josephus ŋma akɛ: “Farisifoi lɛ dɔɔ amɛhe, ni amɛhaa ekomefeemɔ wekukpaa hiɔ amɛ kɛ akutso lɛ teŋ.” Ebɛ naakpɛɛ akɛ ekolɛ no hewɔ ni amɛji aŋkroaŋkroi ni abuɔ amɛ waa yɛ Yudafoi akui amli yɛ nakai be lɛ mli lɛ!

Shi, ŋmɛnɛ, wiemɔ “Farisifonyo” kɛ wiemɔi krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ gbeɔ mɔ he guɔ, ni ekɛ mɔ ni buɔ ehe mɔ krɔŋkrɔŋ, mɔ ni buɔ ehe jalɔ, hi fe mɔ kroko, he tse tsɔ, kɛ naabu folo ni akɛjaa nyiɛ. Mɛni hewɔ Farisifoi lɛ laaje amɛgbɛi kpakpa lɛ?

Ejaakɛ, akɛni Yesu Kristo tamɔɔɔ Yudafoi lɛ ateŋ mɛi pii hewɔ lɛ, bɔ ni Farisifoi lɛ pueɔ yɛ kponɔgbɛ lɛ lakaaa lɛ. Ekɛ amɛ to “gbohii asaŋi ni asha he, ni amɛhewɔ efee fɛo moŋ, shi amɛmligbɛ lɛ eyimɔ obɔbɔ kɛ gbohii awui kɛ mujii sɔrɔtoi fɛɛ” he.—Mateo 23:27.

Eji anɔkwale akɛ, amɛsɔleɔ sɔlemɔi kakadaji beni amɛdamɔ jaji anɔ, shi taakɛ Yesu kɛɛ lɛ, koni gbɔmɛi ana amɛ kɛkɛ. Amɛ jamɔ lɛ ji shishiumɔ kɛkɛ. Amɛsumɔɔ okpɔlɔ yitso tamɔ yɛ gbɛkɛnaashi niyenii ashishi kɛ hiɛgbɛ sɛii anɔ taramɔ yɛ kpeehei lɛ. Yɛ be mli ni esa akɛ Yudafoi fɛɛ awo atadei ni amanyai yɔɔ amɛ naamuui anaa lɛ, Farisifoi lɛ sumɔɔ ni amɛsa mɛi ahiɛ hewɔ lɛ amɛhaa amɛ atadei anaa amanyai lɛ feɔ kakadaji fe nine. Amɛkɛ henɔwomɔ jieɔ amɛ kaimɔ nii ni ŋmalɛi lɛ yɔɔ mli lɛ kpo ni amɛwoɔ tamɔ sɛbɛi. (Mateo 6:5; 23:5-8) Amɛ osatofeemɔ, hiɛjoomɔ, kɛ henɔwomɔ lɛ ha yɛ naagbee lɛ amɛhiɛ shwie shi.

Yesu wie bɔ ni Nyɔŋmɔ ekpoo Farisifoi lɛ he akɛ: “Osatofoi! Gbɛnaa pɛ Yesaia gba yɛ nyɛhewɔ akɛ: ‘Maŋ nɛɛ kɛ amɛ naabu woɔ mi; shi amɛtsui etsi ehe kɛjɛ mihe kɛtee shɔŋŋ. Shi yakatswaa amɛjaa mi lɛ, ejaakɛ amɛtsɔɔ tsɔɔmɔi ni ji gbɔmɛi akitai.’ ” (Mateo 15:7-9) Amɛ jalɛ nifeemɔ lɛ ji jalɔi ni amɛbuɔ amɛhe diɛŋtsɛ. Belɛ shishinumɔ yɛ he akɛ Yesu aaabɔ ekaselɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ yɛ Farisifoi lɛ amasha . . . lɛ hewɔ.” (Luka 12:1) Ŋmɛnɛ, esa akɛ wɔ hu ‘wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ’ yɛ jalɔi ni abuɔ he lɛ he, loo wɔbu wɔhe kɛjɛ jamɔ mli osatofoi ni wɔɔtsɔmɔ lɛ he.

Yɛ nakai feemɔ mli lɛ, esa akɛ wɔyɔse akɛ, mɔ ko tsɔɔɔ mɔ ni buɔ ehe jalɔ trukaa. Shi moŋ, nɛkɛ su nɛɛ baa fiofio yɛ be kpalaŋŋ mli. Mɔ ko baanyɛ ana su gbonyo tamɔ Farisifoi lɛ po ni ehiɛ bɛ ehe nɔ.

Su ni Nɔ Kwɔ

Mɛni ji sui ni esa akɛ ‘wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ’ yɛ he lɛ ekomɛi? Encyclopædia of Religion and Ethics lɛ tsɔɔ mli akɛ: Aŋkroaŋkroi ni buɔ amɛhe jalɔi lɛ fɔɔ “wiemɔ, kɛ shidaamɔ, ni amɛfeɔ amɛhe tamɔ mɛi ni efeko efɔŋ da.” Mɛi ni buɔ amɛhe jalɔi lɛ hu shwãa ni amɛgbalaa mɛi ajwɛŋmɔ kɛbaa amɛnɔ, ni eji naagba titri yɛ Farisifoi lɛ ateŋ.

Yesu kɛ nɔkwɛmɔ nɔ ko tsɔɔ nɛkɛ Farisifoi asubaŋ nɛɛ mli: “Mɛi enyɔ yiŋ tee sɔlemɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ; mɔ kome lɛ, Farisifonyo ji lɛ, ni mɔ kroko lɛ, toohelɔŋ. Farisifonyo lɛ yadamɔ fɛlɛŋŋ, ni esɔle nɛkɛ: ‘Nyɔŋmɔ, miidao shi akɛ mitamɔɔɔ mɛi krokomɛi lɛ, wieyelɔi, kutumpɔfoi, gbalafitelɔi, loo tamɔ nɛkɛ toohelɔ nɛɛ hu; miyeɔ buada shii enyɔ yɛ otsi mli; miŋɔɔ nibii fɛɛ ni minaa lɛ mlijaa nyɔŋma mihaa.’ ” Shi nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, toohelɔ lɛ kɛ heshibaa kpɛlɛ etɔmɔi anɔ, ni ana lɛ akɛ mɔ ni ja kwraa fe Farisifonyo ni pupuuɔ ehe lɛ. Yesu kɛ nɛkɛ abɛbua nɛɛ ha “mɛi ni ŋɔɔ amɛhiɛ amɛfɔɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ akɛ jalɔi ji amɛ, ni amɛgbeɔ mɛi krokomɛi ahe guɔ lɛ.”—Luka 18:9-14.

Akɛ adesai ni yeee emuu lɛ, wɔbaanyɛ wɔnu he yɛ bei komɛi amli akɛ wɔhi fe mɛi krokomɛi, yɛ wɔ fɔmɔ su naa nyɛmɔi loo hegbɛi komɛi ahewɔ. Shi esa akɛ Kristofoi ajie su ni tamɔ nɛkɛ kɛjɛ amɛjwɛŋmɔi amli oya. Ekolɛ ona Kristofoi ashihilɛ mli niiashikpamɔ afii pii. Obaanyɛ ofee Biblia tsɔɔlɔ ni he esa. Aloo ekolɛ okɛɔ akɛ afɔo mu ni okɛ Kristo aye maŋtsɛ yɛ ŋwɛi. Mɛi komɛi yɛ asafo lɛ mli ni amɛnaa hegbɛi krɛdɛɛ mli ŋɔɔmɔ akɛ be-fɛɛ sɔɔlɔi, onukpai, loo asafoŋ sɔɔlɔi. Bi ohe akɛ, ‘Te Yehowa baanu he aha tɛŋŋ kɛ mikɛ nɔ ni ekɛha mi lɛ aaatsu nii akɛ nɔ ni madamɔ nɔ manu he akɛ mihi fe mɛi krokomɛi?’ Yɛ anɔkwale mli lɛ, enɛ esaŋ ehiɛ.—Filipibii 2:3, 4.

Kɛji akɛ Kristofonyo jie su ni tsɔɔ akɛ ehi fe mɛi krokomɛi kpo, yɛ nyɛmɔi, hegbɛi, loo nɔyeli hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ lɛ hewɔ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, eeshɔ̃ anunyam kɛ yijiemɔ ni sa Nyɔŋmɔ pɛ lɛ kɛmiijɛ E-dɛŋ. Biblia lɛ woɔ Kristofonyo lɛ ŋaa yɛ faŋŋ mli akɛ “ekabu lɛ diɛŋtsɛ ehe tuutu fe bɔ ni sa akɛ ebuɔ ehe.” Ewoɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Nyɛjwɛŋa nyɛhewɔ jwɛŋmɔ kome; nyɛkajwɛŋa nii wuji, shi moŋ, nyɛkɛ heshibalɔi lɛ abaa nyɛhe shi. Nyɛkabua nyɛhe akɛ nilelɔi.”—Romabii 12:3, 16.

“Nyɛkakojoa”

Taakɛ Biblia ɛnsaiklopedia ko tsɔɔ lɛ, mɔ ni buɔ ehe jalɔ lɛ “susuɔ akɛ ejeŋba ja loo eyɛ shidaamɔ kpakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, yɛ bɔ ni eyeɔ mla lɛ taomɔ nii anɔ pɛpɛɛpɛ ni ebuuu yiŋtoo ni yɔɔ sɛɛ lɛ hewɔ.” Wolo kroko hu tsɔɔ mɔ ni buɔ ehe jalɔ lɛ mli akɛ, “mɛi ni diɔ jamɔ sɛɛ kɛtekeɔ nɔ, ni fiteɔ amɛbe fɛɛ kɛtaoɔ efɔŋ ni yɔɔ mɛi krokomɛi amli.”

Farisifoi lɛ ye enɛ he fɔ. Yɛ naagbee lɛ, amɛ kitai ni gbɔmɛi ewo lɛ batsɔ tamɔ nɔ ni he hiaa waa fe Nyɔŋmɔ mlai kɛ etaomɔ nii. (Mateo 23:23; Luka 11:41-44) Amɛfee amɛhe kojolɔi, ni amɛbuɔ mɔ fɛɛ mɔ ni shɛɛɛ tɛi ni mɛi ni buɔ amɛhe jalɔi nɛɛ kɛmamɔ shi lɛ ahe lɛ fɔ. Amɛ subaŋ ni tsɔɔ akɛ amɛhi fe mɛi krokomɛi kɛ bɔ ni amɛbuɔ amɛhe fe nine lɛ ha amɛnu he akɛ esa akɛ amɛye mɛi krokomɛi anɔ. Bɔ ni amɛnyɛɛɛ ni amɛye Yesu nɔ lɛ wo amɛ mlila, no hewɔ lɛ amɛkpaŋ koni amɛgbe lɛ.—Yohane 11:47-53.

Kwɛ bɔ ni mɔ ni buɔ ehe mɛi krokomɛi akojolɔ, ni taoɔ tɔmɔ be fɛɛ be, ni eepɛi ni eekoli mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ emasɛi lɛ shihilɛ mli eekwɛ lɛ kɛ shihilɛ eŋɔɔɔ ha. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ ko mɔ ko bɛ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli akɛ ekɛ esusumɔi kɛ mlai ni lɛ diɛŋtsɛ efee nyɛɛɔ mɛi krokomɛi anɔ ni amɛye nɔ. (Romabii 14:10-13) Kristofoi ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ yɔseɔ akɛ, daa gbi shihilɛ mli nibii babaoo yɛ ni aŋkroaŋkroi ji mɛi ni baakpɛ amɛyiŋ yɛ he. Mɛi ni susuɔ akɛ amɛyeɔ emuu ni amɛyɔɔ keketee yɛ mɛi anɔ lɛ titri ji mɛi ni esa akɛ amɛkwa mɛi krokomɛi akojomɔ.

Eji anɔkwale akɛ, akɛ hegbɛ eha Kristofoi asafo lɛ ni amɛna gbɛtsɔɔmɔi ni haa Yehowa shikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ yaa nɔ pɛpɛɛpɛ. (Hebribii 13:17) Shi, mɛi komɛi ekɔ̃dɔ̃ nɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ loo amɛkɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ mlai efata he. He ko yɛ ni esa akɛ nikaselɔi fɛɛ ni yɔɔ nɔ ko feemɔ yɛ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli lɛ awo suit ni amɛlalaa amɛ kootui abɔton fɛɛ kɛ amɛmiiha wiemɔ. Aŋmɛŋ nikaselɔ ni efeee nakai lɛ gbɛ kwraa dɔŋŋ akɛ eeeha wiemɔi yɛ wɔsɛɛ be kroko mli. Ni aaafee mlai ni yɔɔ keketee nɛkɛ moŋ lɛ, ani efeŋ nɔ ni shishinumɔ yɔɔ mli babaoo ni kɛ mumɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli kpaa gbee, akɛ akɛ gbɛtsɔɔmɔ ni mlihilɛ diɛŋtsɛ yɔɔ mli ni he hiaa lɛ aaaha?—Yakobo 3:17.

Jalɔi ni abuɔ he lɛ hu baanyɛ ekɛ jwɛŋmɔ aba akɛ kɛ Kristofonyo kɛ eshihilɛ mli naagbai pii miikpe lɛ, belɛ etɔ fã yɛ mumɔŋ. Nakai pɛpɛɛpɛ ji bɔ ni Elifaz, Bildad, kɛ Zofar ni buɔ amɛhe jalɔi lɛ susu yɛ Hiob anɔkwafo lɛ he. Amɛnuuu shihilɛ lɛ fɛɛ shishi jogbaŋŋ, no hewɔ lɛ eji hewoo akɛ amɛaafolɔ Hiob naa akɛ efee efɔŋ. Yehowa kã amɛ yɛ bɔ ni amɛkɛ jwɛŋmɔ ni ekɔ̃dɔ̃ wie Hiob kaa lɛ he lɛ hewɔ.—Kwɛmɔ Hiob, yitsei 4, 5, 8, 11, 18, 20.

Ekãa ni Etsɔ̃ Afã

Bei pii lɛ, jalɔ ni abuɔ he kɛ ekãa yɛ tsakpaa. Bɔfo Paulo wie Yudafoi ni diɔ jamɔ sɛɛ waa lɛ ahe akɛ “amɛhiɛ dɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ he moŋ, shi jeee nilee naa. Ejaakɛ ni amɛleee Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ, shi amɛ diɛŋtsɛ amɛ jalɛ moŋ amɛtaoɔ amɛ-ŋɔma shi hewɔ lɛ, amɛbaaa amɛhe shi amɛhaaa Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ.” (Romabii 10:2, 3) Akɛ Farisifonyo lɛ, Paulo diɛŋtsɛ fee mɔ ni yɔɔ ekãa waa, eyɛ mli akɛ ekãa ni efeɔ lɛ etsɔ afa, edamɔɔɔ Yehowa jalɛ nɔ.—Galatabii 1:13, 14; Filipibii 3:6.

Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ yɛ gbɛ ni sa nɔ akɛ: “Kaafee ohe jalɔ tuutu, ni asaŋ kaafee ohe nilelɔ tuutu: mɛɛba ooofite bo diɛŋtsɛ ohe?” (Jajelɔ 7:16) Kristofonyo ko baanyɛ aje shishi akɛ mɔ ni yɔɔ henilee kpakpa yɛ asafo lɛ mli, shi ehenilee kpakpa kɛ ekãa lɛ baanyɛ afite ni etsɔ ehe ni ebuɔ akɛ jalɔ. Kɛ adesa nilee kudɔɔ mɔ moŋ fe Yehowa jalɛ lɛ, ekãafeemɔ yɛ jamɔ mli lɛ baanyɛ aye mɛi krokomɛi awui. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, fɔlɔi kɛ amɛhe baawo mɛi krokomɛi amumɔŋ hiamɔ nii ahe nitsumɔ mli fe nine, ni yɛ nakai feemɔ mli lɛ, amɛbaaku amɛhiɛ amɛshwie amɛ diɛŋtsɛ amɛ weku mli hiamɔ nii anɔ. Aloo fɔlɔi baanyɛ afee mɛi ni yɔɔ ekãa waa kɛtekeɔ nɔ, ni amɛmiibi babaoo kɛmiijɛ amɛbii adɛŋ fe bɔ ni amɛaanyɛ amɛfee. (Efesobii 6:4; Kolosebii 3:21) Gbekɛbii komɛi ni nyɛɛɛ adamɔ taomɔ nii ni shishinumɔ bɛ mli nɛɛ anaa lɛ hiɔ shi akɛ mɛi ni yɔɔ jeŋbai sɔrɔtoi enyɔ. Fɔlɔ ni yɔɔ shishinumɔ lɛ baasusu he ni eweku lɛ baanyɛ afee nii kɛyashɛ lɛ he, ni ebaafee tsakemɔi ni sa.—Okɛto 1 Mose 33:12-14 he.

Ekãa ni tekeɔ nɔ hu baanyɛ aha wɔfee mɛi ni kɛ ŋaa, na ni anaa ahaa mɔ, kɛ mlijɔlɛ, ni he hiaa yɛ bɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi yeɔ haa lɛ mli lɛ tsuuu nii. Mɔ ko baanyɛ atsu nii waa ni ekɛha Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aya hiɛ. Shi, ekolɛ ekãa ni ekɛtsuɔ nii kɛtekeɔ nɔ lɛ baanyɛ aye mɛi krokomɛi awui yɛ gbɛ nɛɛ nɔ. Paulo kɛɛ: “Ni kɛji miyɛ gbalɛ, ni minaa teemɔŋ nii fɛɛ naa, ni mile nii fɛɛ, ni kɛji miyɛ hemɔkɛyeli fɛɛ hu, bɔ ni manyɛ gɔji matsirɛ, shi mibɛ suɔmɔ lɛ, jikulɛ mijeee nɔ ko. Ni kɛji miŋɔ minii fɛɛ mikuma mɛi, ni kɛji miŋɔ migbɔmɔtso miha ni ashã mi, shi mibɛ suɔmɔ lɛ, jikulɛ minaaa sɛɛ ko.”—1 Korintobii 13:2, 3.

Nyɔŋmɔ Duroɔ Heshibalɔi

Akɛ Kristofoi lɛ, ehe miihia ni wɔyoo jalɔ ni abuɔ he lɛ hegbeyeiwoo lɛ dani eje shishi. Esa akɛ wɔkwa wɔhe ni wɔɔfee akɛ wɔhi fe mɛi krokomɛi, su ni ji mɛi krokomɛi akojomɔ, kɛ ekãa ni abiii sane yɛ he ni damɔ adesa nilee nɔ lɛ.

Yɛ be mli ni ‘wɔhiɛ hiɔ wɔhe nɔ’ yɛ Farisifoi asubaŋi ahe, fe ni wɔɔkojo mɛi krokomɛi akɛ mɛi ni buɔ amɛhe jalɔi lɛ, ebaahi akɛ wɔɔgbala jwɛŋmɔ kɛya wɔ diɛŋtsɛ wɔ sui kɛ nibii ni wɔsumɔɔ lɛ anɔ. Eji anɔkwale akɛ Yesu kojo Farisifoi lɛ ni ebu amɛ fɔ akɛ “shikpãi ashwiei” ni sa naanɔ hiɛkpatamɔ. Shi Yesu nyɛɔ eleɔ nɔ ni yɔɔ gbɔmɛi atsui mli. Wɔnyɛŋ wɔfee nakai.—Mateo 23:33.

Nyɛhaa wɔtaoa Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ shi jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ̃. (Mateo 6:33) No dani wɔɔna Yehowa hiɛ duromɔ, ejaakɛ Biblia lɛ woɔ wɔ fɛɛ ŋaa akɛ: “Nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa nyɛhe ni nyɛbumɔa heshibaa jwɛŋmɔ lɛ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ kuɔ hewolɔi anaa, shi heshibalɔi eduroɔ.”—1 Petro 5:⁠5.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje