Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 11/1 bf. 4-8
  • Anɔkwale ni Kɔɔ ŋwɛibɔfoi ahe

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Anɔkwale ni Kɔɔ ŋwɛibɔfoi ahe
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Satan Nitsumɔi ni Akɛmiitee
  • Sɔlemɔi Kɛha Namɔ?
  • Ani Ŋwɛibɔfoi Bɛ Jamɔ ko ni Amɛfiɔ Sɛɛ?
  • “Malemɔ Tsɛ”
  • Ani Ŋwɛibɔfoi Abɛŋkɛɔ lɛ loo Daimonioi?
  • “La Bɔfo”
  • “Bɔfo [ni] Miifiliki yɛ Ŋwɛi Teŋ”
  • Ŋwɛibɔfoi Bɔ ni Amɛnáa Wɔnɔ Hewalɛ Amɛhaa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
  • Ŋwɛi Bɔfoi Lɛ—“Mumɔi Ni Sɔmɔɔ Ji Amɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2009
  • Bɔ ni Ŋwɛibɔfoi Baanyɛ Aye Abua Bo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Gbɛi Anɔ Ni Ŋwɛibɔfoi Baanyɛ Awa Bo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2017
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 11/1 bf. 4-8

Anɔkwale ni Kɔɔ ŋwɛibɔfoi ahe

Bei pii lɛ, nɔ ni fataa le ni aaale mɔ ko lɛ he hu ji le ni aaale nɔ ko yɛ nakai mɔ lɛ weku he. Nakai nɔŋŋ eji yɛ le ni mɔ ko aaale Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ he. Nibii babaoo he hiaa fe le ni aaale egbɛi kɛkɛ. Esa akɛ wɔle “eweku” ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hu he saji. (Okɛto Efesobii 3:14, 15 he.) Biblia lɛ tsɛɔ ŋwɛibɔfoi lɛ akɛ Nyɔŋmɔ “bii.” (Hiob 1:6) Yɛ amɛ nitsumɔ ni he hiaa yɛ Biblia lɛ mli lɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔsumɔ akɛ wɔɔle amɛhe saji babaoo, koni wɔnu gbɛhe ni amɛyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo mli lɛ shishi.

HIŊMƐIGBELEMƆ nifeemɔ hee ko miihe shi. Jeee akɛ mɛi pii miiwie akɛ amɛheɔ ŋwɛibɔfoi anɔ amɛyeɔ kɛkɛ; mɛi pii kɛɔ akɛ ŋwɛibɔfoi anifeemɔ saa amɛhe yɛ gbɛ ko nɔ. Beni abi Amerikabii 500 akɛ, “Ani bo diɛŋtsɛ onu ŋwɛibɔfo nifeemɔ ko he yɛ oshihilɛ mli da?” lo lɛ, amɛteŋ mɛi aaashɛ amɛmlijaa etɛ mli ekome ha hetoo hɛɛ. Nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ hu ji gbekɛbii abɔ ni kɛɔ akɛ amɛyɛ ŋwɛibɔfoi amli hemɔkɛyeli lɛ—taakɛ nii amlitaomɔ ko ni afee yɛ United States lɛ tsɔɔ lɛ, amɛyifalɛ shɛɔ oha mlijaa 76 sɔŋŋ! Eyɛ faŋŋ akɛ, gbɔmɛi yɛ ŋwɛibɔfoi ahe miishɛɛ waa. Shi kɛ akɛ bɔ ni asusuɔ yɛ ŋwɛibɔfoi ahe amrɔ nɛɛ to Biblia mli anɔkwale lɛ he lɛ, te anaa tɛŋŋ?

Satan Nitsumɔi ni Akɛmiitee

Kɛ wɔmiiwie ŋwɛibɔfoi ahe lɛ, esaaa ni wɔkuɔ wɔhiɛ wɔshwieɔ ŋwɛibɔfoi fɔji, ni ji ŋwɛi bɔɔ nii ni Biblia lɛ kɛɔ akɛ amɛtse atua amɛshi Nyɔŋmɔ lɛ anɔ. Mɛnɛɛmɛi ateŋ klɛŋklɛŋ mɔ ji Satan. Wolo ko ni ehe agbɛi waa ni atsɛɔ lɛ Ask Your Angels lɛ wieɔ akɛ Satan ji “Nyɔŋmɔ su lɛ fã ko” kɛkɛ, ni eyeɔ ebuaa adesai koni amɛwo amɛ “mumɔŋ fãji” amli hewalɛ kɛtsɔ kaa ni ekaa amɛ be fɛɛ be lɛ nɔ. Yɛ Satan “yiŋtoi ni suɔmɔ yɔɔ mli” lɛ fɛɛ sɛɛ, taakɛ mɛi ni ŋma wolo lɛ kɛɔ lɛ, awieɔ ehe yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ mli fɛɛ akɛ efeɔ efɔŋ. Amɛkɛfataa he akɛ eyɛ mli akɛ yɛ Satan kɛ Yesu gbɛfaŋ lɛ, “mɔ nɛ nitsumɔ egbeee mɔ nɛ nɔ yi dani eye emuu moŋ, shi kɛ hoo lɛ, amɛ fɛɛ amɛhiɛ oti kome, ni amɛji mɔ koome lɛ fãi sɔrɔtoi ni kɛ amɛhe tsaa.” Wiemɔi ni haa mɔ hiɛ feɔ lɛ yaa nɛ, shi mɛni ji nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ?

Biblia lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ Satan jeee “Nyɔŋmɔ su lɛ fã ko” shi moŋ Nyɔŋmɔ henyɛlɔ. (Luka 10:18, 19; Romabii 16:20) Etswaa Yehowa maŋtsɛyeli mpoa, ni “suɔmɔ” ko kwraa bɛ yiŋtoo ni ehiɛ yɛ adesai ahe lɛ mli. Ekɛ yitsoŋwalɛ jieɔ emlifu kpo yɛ Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ anɔ. Efolɔɔ amɛnaa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ nyɔɔŋ kɛ shwane!a (Kpojiemɔ 12:10, 12, 15-17) Satan yiŋtoo ji ni etsɔ gbɛ fɛɛ gbɛ ni eeená nɔ efite amɛ. Bɔ ni eje gbɛ ewa jalɔ Hiob yi ni mɔbɔnalɛ bɛ mli lɛ jieɔ eyiwalɛ su ni henumɔ ko kwraa bɛ mli yɛ adesai amanehulu he lɛ kpo.—Hiob 1:13-19; 2:7, 8.

Amɛjeee “mɛi ni hiɛ oti kome” yɛ gbɛ ko kwraa nɔ, shi moŋ Satan kɛ Yesu ji mɛi ni kɛ amɛhe kpaaa gbee kwraa, ni teɔ shi woɔ amɛhe. Ejaakɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ Satan ji mɔ ni kanya Herode ni ewo akpɔ ni akɛkpata abifabii babaoo ahiɛ lɛ—ni efee enɛ fɛɛ ni ekɛbɔ mɔdɛŋ ni ekɛkpata Yesu ni ji abifao lɛ hiɛ! (Mateo 2:16-18) Ni Satan tutuamɔi ni naa baaa shi lɛ tsa nɔ aahu kɛyashi Yesu gbele mli tɔ̃ɔ. (Luka 4:1-13; Yohane 13:27) Enɛ hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaafee “mɔ koome lɛ fãi sɔrɔtoi ni kɛ amɛhe tsaa” lɛ, Yesu kɛ Satan kɛ amɛhe yeee kwraa. Biblia gbalɛ tsɔɔ akɛ anyɛŋ atsĩ nyɛɛ ni ka amɛteŋ lɛ naa kɔkɔɔkɔ. (1 Mose 3:15) Eja gbɛ jogbaŋŋ akɛ, Yesu ni atee lɛ shi lɛ ji mɔ ni baakpata Satan hiɛ yɛ Nyɔŋmɔ be ni eto mli.—Kpojiemɔ 1:18; 20:1, 10.

Sɔlemɔi Kɛha Namɔ?

Mɛi ni woɔ ŋwɛibɔfoi ahe miishɛɛnamɔ he hewalɛ lɛ jieɔ nii anɔjwɛŋmɔ kɛ nifeemɔi krokomɛi ayi bɔni afee ni anyɛ akɛ ŋwɛibɔfoi ana sanegbaa. Wolo ko kɛɔ akɛ: “Akuŋ hiɛ afɔ̃ŋ anɔkwayeli ni akɛaabi akɛ aatao akɛ ŋwɛi bɔɔ nii aweku lɛ mli nyo ko ana sharamɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Bi, ni abaaha bo hetoo.” Mikael, Gabriel, Uriel, kɛ Raphael fata ŋwɛibɔfoi ni wolo lɛ jieɔ yi akɛ abaanyɛ abi amɛ nii lɛ ahe.b

Shi, Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsɔle amɛha Nyɔŋmɔ, jeee ŋwɛibɔfoi. (Mateo 6:9, 10) Nakai nɔŋŋ hu, Paulo ŋma akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ, nyɛkɛ sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ shidaa atsĩa nyɛtutɔmɔi lɛ atã yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.” (Filipibii 4:6) No hewɔ lɛ, kɛ Kristofoi miisɔle lɛ, amɛyaaa mɔ ko kwraa ŋɔɔ fe Yehowa pɛ, ni amɛfeɔ nakai yɛ Yesu Kristo gbɛi amli.c—Yohane 14:6, 13, 14.

Ani Ŋwɛibɔfoi Bɛ Jamɔ ko ni Amɛfiɔ Sɛɛ?

Taakɛ Eileen Elias Freeman, ni ji AngelWatch Kuu lɛ sɛinɔtalɔ lɛ tsɔɔ lɛ, “ŋwɛibɔfoi tsuɔ nii kɛtekeɔ jamɔi fɛɛ, jeŋ nilee sɔrɔtoi fɛɛ, kɛ jamɔ mli hemɔkɛyelii fɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ŋwɛibɔfoi bɛ jamɔ ko taakɛ wɔle lɛ.”

Shi, Biblia lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ yɛ jamɔ; amɛjaa anɔkwa Nyɔŋmɔ, Yehowa, mɔ ni taooo bienyɛyeli kɛjɛɛɛ nyɔŋmɔi krokomɛi aŋɔɔ lɛ. (5 Mose 5:6, 7; Kpojiemɔ 7:11) Enɛ hewɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi nɛɛ eko wie lɛ diɛŋtsɛ ehe etsɔɔ bɔfo Yohane akɛ “naanyo tsulɔ,” mɛi ni boɔ Nyɔŋmɔ famɔi atoi lɛ ateŋ mɔ ko. (Kpojiemɔ 19:10) He ko bɛ Biblia lɛ mli ni wɔkaneɔ yɛ jɛmɛ akɛ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi kɛ amɛhe woɔ jamɔ kroko mli. Amɛkɛ hetuu-kɛhamɔ fɛɛ haa Yehowa pɛ.—2 Mose 20:4, 5.

“Malemɔ Tsɛ”

Nɔ ni akɛɔ akɛ eji ŋwɛibɔfoi ni akɛkpeɔ lɛ babaoo kɔɔ gbohii lɛ kɛ sharamɔ he. “Minu he akɛ mitsɛkwɛ lɛ ená gbɛ ni eeetsɔ nɔ ekɛ mi awie, koni eha male bɔ ni yɛ naagbee lɛ ena miishɛɛ eha,” taakɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Elise lɛ wie, beni enine shɛ nɔ ni esusuɔ akɛ eji okadi ko nɔ lɛ. Nakai nɔŋŋ Terri hu kaiɔ enaanyo ko ni esumɔɔ esane waa, ni gbo lɛ. “Yarafeemɔ lɛ sɛɛ otsi lɛ,” taakɛ ewie lɛ, “eba miŋɔɔ yɛ nɔ ni misusu akɛ eji lamɔ lɛ mli. Ekɛɛ mi akɛ mikaye awerɛho yɛ egbele lɛ he, ejaakɛ eyɛ miishɛɛ kɛ toiŋjɔlɛ mli.”

Shi Biblia lɛ wieɔ akɛ gbohii lɛ “leee nɔ ko nɔ ko.” (Jajelɔ 9:5) Ekɛɔ hu akɛ kɛ mɔ ko gbo lɛ, “nakai gbi lɛ nɔŋŋ eyiŋtoi lɛ laajeɔ.” (Lala 146:4) Shi, “malemɔ tsɛ” ji Satan. (Yohane 8:44) Lɛ ji mɔ ni je amale wiemɔ ni awieɔ akɛ adesa susuma lɛ hiɔ shi yɛ gbele sɛɛ lɛ shishi. (Okɛto Ezekiel 18:4 he.) Mɛi pii heɔ enɛ amɛyeɔ ŋmɛnɛ, ni enɛ fiɔ Satan yiŋtoo sɛɛ, ejaakɛ egbɔjɔɔ bɔ ni ehe hiaa ni ana gbohiiashitee lɛ—ni ji Kristojamɔ shishijee tsɔɔmɔ lɛ mli hemɔkɛyeli lɛ mli. (Yohane 5:28, 29) No hewɔ lɛ, nii ni ayabiɔ gbohii, loo nɔ ni tamɔ shɛɛ saji ni nine shɛɔ nɔ kɛjɛɔ amɛŋɔɔ lɛ ji mɛi ni woɔ ŋwɛibɔfoi ahe miishɛɛnamɔ he hewalɛ lɛ anifeemɔ kroko hu ni Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ nɔ.

Ani Ŋwɛibɔfoi Abɛŋkɛɔ lɛ loo Daimonioi?

Mɛi ni naa ŋwɛibɔfoi ahe miishɛɛ waa amrɔ nɛɛ ateŋ mɛi babaoo kɛ amɛhe woɔ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi amli. Susumɔ Marcia nɔkwɛmɔ nɔ nɛɛ he okwɛ. Ekɛɛ: “Kɛjɛ September kɛyashi December 1986 lɛ, minine bɔi shɛɛ saji anɔ shɛɛ kɛjɛ ‘hewalɛi ni nɔ kwɔ fe adesai lɛ aŋɔɔ.’ Mina ninaai ni mila ‘mitsutsu shihilɛ’ he lamɔi ni yɔɔ gbeyei. Mikɛ minanemɛi ni egboi lɛ wie ni miná mumɔi aje lɛ kɛ sharamɔ mli niiashikpamɔi krokomɛi babaoo, ni miná mile gbɔmɛi ni mileee amɛ momo, shi kpaako mikɛ amɛ kpeɔ lɛ ahe saji. Ajɔɔ mi hu kɛ nikeenii ni ji nibii aŋmalamɔ ni nibii ni miŋmalaa lɛ jɛɛɛ mijwɛŋmɔ mli ni mileee nɔ ni miŋmalaa lɛ hu, ni mikɛ shɛɛ saji ni jɛɔ mumɔi aje lɛ mli haa mɛi. Mɛi komɛi, ni mikɛ amɛ ekpeko dã yɛ amɛshikpɔŋ nɔ shihilɛ mli lɛ, kɛ shɛɛ saji tsɔɔ minɔ kɛyahaa mɛi krokomɛi.”

Klamɔ ni akɛtsuɔ nii akɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ akɛ ŋwɛibɔfoi “wieɔ” lɛ hu ebatsɔ nɔ ni ehe shi waa. Wolo ko ni akɛklaa lɛ jeɔ gbɛ ewoɔ mɛi ni kaneɔ lɛ hewalɛ ni amɛkɛ ashwaiafeemɔ tɛi, tarot woji ni akɛklaa, I Ching kaplɛji, dɛ-kwɛmɔ, kɛ ŋulamiiaŋkwɛmɔ atsu nii waa. Mɛi ni fee wolo lɛ ŋma akɛ: “Ŋmɛɛ omligbɛ gbɔmɔ lɛ gbɛ ni enyiɛ ohiɛ kɛya gbatsu ni ja lɛ mli, ni ona hekɛnɔfɔɔ akɛ ŋwɛibɔfo ko kɛ bo baakpe yɛ jɛmɛ.”

Shi, taakɛ Biblia lɛ tsɔɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni ‘kɛ bo kpeɔ yɛ jɛmɛ’ lɛ jeee Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ eko kwraa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ klamɔ ni aklaa lɛ ji Nyɔŋmɔ hiɛ atuatsemɔ nifeemɔ yɛ faŋŋ mli, ni anɔkwa jalɔi—ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ—kɛ amɛhe wooo nakai feemɔ mli yɛ gbɛ ko kwraa nɔ. Ejaakɛ, yɛ Israel nɛkɛ lɛ, klamɔ ji esha ni kɛ gbele toigbalamɔ baa! Mla lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa miihi mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ nɛkɛ nii nɛɛ.”—5 Mose 13:1-5; 18:10-12.

“La Bɔfo”

Esaaa ni efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ Abonsam baanyɛ aha klamɔ afee tamɔ nɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ, ni jɛɔ ŋwɛibɔfoi aŋɔɔ po. Biblia lɛ kɛɔ akɛ Satan “diɛŋtsɛ tsakeɔ ehe etsɔɔ la bɔfo.” (2 Korintobii 11:14) Ebaanyɛ efee okadii po, kɛkɛ lɛ eha eba mli anɔkwale, ni ekɛlakaa mɛi ni naa lɛ ni amɛsusuɔ akɛ nakai okadi lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. (Okɛto Mateo 7:21-23; 2 Tesalonikabii 2:9-12 he.) Shi Satan nitsumɔi lɛ fɛɛ—ekɔɔɔ he eko bɔ ni amɛtamɔ nitsumɔi kpakpai loo amɛyɔɔ nigii amɛha—fɛɛ tsuɔ yiŋtoi enyɔ ateŋ ekome he nii: no ji ni eha gbɔmɛi ate shi awo Yehowa, aloo ni eshwila amɛjwɛŋmɔi kɛkɛ, koni ‘Kristo he sanekpakpa lɛ anunyam la ni tsoɔ lɛ akakpɛ kɛmiiha amɛ.’ (2 Korintobii 4:3, 4) Bei pii lɛ, nɛkɛ sɛɛkpee gbɛ ni etsɔɔ nɔ elakaa mɛi nɛɛ ji nɔ ni tsuɔ nii jogbaŋŋ fe fɛɛ.

Susumɔ Biblia mli sane ni kɔɔ tsulɔ yoo ko ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ he lɛ he okwɛ. Nibii ni egbaa lɛ ha enuntsɔmɛi lɛ na nii pii. Enyiɛ kaselɔi lɛ asɛɛ gbii babaoo, ni ekɛɔ akɛ: “Nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ, Nyɔŋmɔ ni Yɔɔ Ŋwɛi Shɔŋŋ lɛ tsuji ji amɛ, ni amɛmiijaje walaheremɔ gbɛ lɛ amɛmiitsɔɔ nyɛ.” Wiemɔi ni ewie lɛ, anɔkwale ni. Shi kɛlɛ, sane ni aŋma lɛ kɛɔ wɔ akɛ mumɔ ko yɛ enɔ, jeee ŋwɛibɔfo mumɔ, shi “klamɔ mumɔ” ni jɛ daimonio ko ŋɔɔ. Yɛ naagbee lɛ, Paulo “tsɔ ehe ni ekɛɛ mumɔ lɛ akɛ: ‘Miifão yɛ Yesu Kristo gbɛi anɔ akɛ oje emli.’ Ni eje kpo yɛ nakai ŋmɛlɛtswaa lɛ nɔ nɔŋŋ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 16:16-18.

Mɛni hewɔ ni Paulo fã nɛkɛ mumɔ nɛɛ? Ejaakɛ, kɛ efeee nɔ ko po lɛ, ehaa nɛkɛ gbekɛ yoo ni daimonio mumɔ yɔɔ emli nɛɛ nuntsɔmɛi lɛ naa nii babaoo. Akɛni eyɛ hewalɛ ni fe adesai anɔ hewɔ lɛ, tsulɔ yoo nɛɛ baanyɛ atsɔɔ okwaafoi beni amɛdũ nii, obalayei beni amɛbote gbalashihilɛ mli, kɛ sũ mli nii atsalɔi he ni amɛyatsa shika tsuru yɛ. Hɛɛ, mumɔ nɛɛ tsirɛ gbekɛ yoo lɛ ni ewie anɔkwale wiemɔi komɛi po, ni ekɛjie kaselɔi lɛ ayi yɛ faŋŋ mli!

Shi kɛlɛ, eji “klamɔ mumɔ” ni jɛ daimonio ŋɔɔ. No hewɔ lɛ, ebɛ hegbɛ ko kwraa akɛ ewieɔ nɔ ko yɛ Yehowa kɛ gbɛjianɔ ni eto kɛha yiwalaheremɔ lɛ he. Amɛhe wiemɔi kpakpai ni ewieɔ, ni ekolɛ eewie koni ekɛha ahe tsulɔ yoo lɛ gbalɛi lɛ aye akɛ eji anɔkwale lɛ, gbala mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ajwɛŋmɔ kɛjɛ Kristo anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ. Paulo kɛ yiŋtoo kpakpa bɔ Korintobii lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛnyɛŋ Nuntsɔ [Yehowa] okpɔlɔ lɛ nɔ nii kɛ daimonioi anɔ lɛ nɔ nii nyɛye shikome.” (1 Korintobii 10:21) Ebɛ naakpɛɛ akɛ, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ kpata amɛwoji ni kɔɔ klamɔ he lɛ fɛɛ hiɛ kwraa.—Bɔfoi lɛ Asaji 19:19.

“Bɔfo [ni] Miifiliki yɛ Ŋwɛi Teŋ”

Taakɛ wɔna lɛ, Biblia lɛ jieɔ kui ni naa ŋwɛibɔfoi anifeemɔi ahe hewalɛ waa amrɔ nɛɛ babaoo kpo akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ Henyɛlɔ, Satan Abonsam yɛ tsakpaa. Ani enɛ tsɔɔ akɛ ŋwɛibɔfoi krɔŋkrɔŋi bɛ gbɛfaŋnɔ ko yɛ adesai asaji amli? Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, amrɔ nɛɛ amɛmiitsu nitsumɔ ko ni hewalɛ yɔɔ mli, yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Mɛni ji no? Kɛ wɔɔha hetoo lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkwɛ Biblia mli wolo ni ji Kpojiemɔ lɛ mli. Atsĩɔ ŋwɛibɔfoi atã babaoo yɛ wolo nɛɛ mli fe bɔ ni atsĩɔ amɛ tã yɛ Biblia lɛ mli wolo kroko mli.

Yɛ Kpojiemɔ 14:6, 7 lɛ, wɔkaneɔ bɔfo Yohane sane ko ni eŋma ni kɔɔ gbalɛ mli ninaa ko ni ena lɛ he lɛ akɛ: “Ni mina bɔfo kroko miifiliki yɛ ŋwɛi teŋ, ni ehiɛ naanɔ sanekpakpa ni eyaajaje etsɔɔ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutso fɛɛ akutso kɛ majianɔ wiemɔi fɛɛ kɛ maŋ fɛɛ maŋ, ni ekɛ gbee wulu kɛɛ: ‘Nyɛshea Nyɔŋmɔ gbeyei ni nyɛkɛ anunyam ahaa lɛ, ejaakɛ ekojomɔ ŋmɛlɛtswaa lɛ eshɛ; ni nyɛjaa Mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ kɛ ŋshɔ kɛ nu bui ni baa lɛ.’ ”

Nɛkɛ ŋmalɛ nɛɛ maa nitsumɔ ni baa klɛŋklɛŋ kwraa ni ŋwɛibɔfoi tsuɔ ŋmɛnɛ lɛ nɔ mi. Amɛfata he kɛmiitsu nitsumɔ ko ni he hiaa waa fe fɛɛ—ni no ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ jajemɔ. Nitsumɔ nɛɛ ji nɔ ni Yesu wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ ashi yɛ he lɛ, akɛ: “Mikɛ nyɛ yɛ daa kɛyashi jeŋ naagbee lɛ.” (Mateo 28:18-20) Yesu kɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ yɛ, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Gbɛ kome ji ŋwɛibɔfoi ayelikɛbuamɔ ni ekɛhaa amɛ, koni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔ wulu ni eha amɛ nɛɛ amɛgbe naa.

Yehowa Odasefoi kɛ ŋmɛlɛtswai ni fa fe akpekpei akpe kome tsuɔ nii daa afi ni amɛkɛshiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Beni amɛtsuɔ nitsumɔ nɛɛ, amɛnaa ŋwɛibɔfoi agbɛtsɔɔmɔ he odaseyeli. Bei pii lɛ, efɔɔ kaa yɛ amɛ shia-kɛ-shia sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli akɛ amɛyaa aŋkroaŋkroi komɛi ni etsɛko tsɔ ni amɛsɔle amɛbi ni mɔ ko aba amɛŋɔɔ ni ebaye ebua amɛ ni amɛnu Nyɔŋmɔ yiŋtoi ashishi lɛ ŋɔɔ. Ŋwɛibɔfoi akudɔmɔ, kɛfata hegbɛ ni Odasefoi lɛ diɛŋtsɛ hu ŋɔɔ ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ he lɛ, haa gbɔmɛi akpei ohai abɔ banaa Yehowa he nilee daa afi!

Ani oobo ŋwɛibɔfo ni filikiɔ yɛ ŋwɛi teŋ lɛ toi? Kɛ Yehowa Odasefoi ba oŋɔɔ lɛ, mɛni hewɔ okɛ amɛ susuuu nɛkɛ shɛɛ sane ni ŋwɛibɔfo lɛ kɛhaa nɛɛ he jogbaŋŋ kɛmɔ shi?

[Shishigbɛ niŋmai]

a Wiemɔi “Satan” kɛ “Abonsam” shishi ji “shitee-kɛ-wolɔ” kɛ “mɔ heguɔgbelɔ.”

b Atsĩɔ Mikael kɛ Gabriel gbɛi tã yɛ Biblia lɛ mli moŋ, shi Raphael kɛ Uriel gbɛi jeɔ kpo yɛ Apokrifa woji, ni fataaa Biblia mli woji ahe lɛ mli.

c Kadimɔ akɛ akɛ sɔlemɔ tsɔɔ Yesu nɔ, shi asɔleee ahaaa lɛ. Asɔleɔ yɛ Yesu gbɛi amli ejaakɛ ela ni efɔse eshwie shi lɛ gbele gbɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ.—Efesobii 2:13-19; 3:⁠12.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 8]

NAMƐI JI ŊWƐIBƆFOI LƐ?

NƆ NI tamɔɔɔ bɔ ni mɛi pii heɔ yeɔ ji akɛ, ŋwɛibɔfoi jeee adesai ni egboi lɛ asusumai ni eshi amɛmli kɛtee. Biblia lɛ jajeɔ faŋŋ akɛ gbohii lɛ “leee nɔ ko nɔ ko.” (Jajelɔ 9:5) Belɛ, nɛgbɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ba kɛjɛ mɔ? Biblia lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɔ amɛ aŋkroaŋkroi dani eto shikpɔŋ nɛɛ shishi. (Hiob 38:4-7) Nyɔŋmɔ ŋwɛi weku lɛ mli bii ayifalɛ baanyɛ ashɛ akpekpei ohai abɔ, ekolɛ akpekpei akpei abɔ loo nɔ ni fe nakai! Ŋwɛibɔfoi lɛ ekomɛi yafata Satan he yɛ etuatsemɔ lɛ mli.—Daniel 7:10; Kpojiemɔ 5:11; 12:7-9.

Akɛni gbɛjianɔtoo Nyɔŋmɔ ji Yehowa hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ eto eŋwɛibɔfoi aweku agbo nɛɛ he gbɛjianɔ.—1 Korintobii 14:33.

• Klɛŋklɛŋ ŋwɛibɔfo, yɛ hewalɛ kɛ hegbɛ fɛɛ mli, ji ŋwɛibɔfo nukpa, Yesu Kristo, ni atsɛɔ lɛ Mikael hu lɛ. (1 Tesalonikabii 4:16; Yuda 9) Serafim, kerubim, kɛ ŋwɛibɔfoi krokomɛi lɛ yɛ enɔkwɛmɔ shishi.

• Serafim sɔmɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ he. Eka shi faŋŋ akɛ amɛnitsumɔ ji ni amɛjaje Nyɔŋmɔ krɔŋkrɔŋ feemɔ lɛ amɛtsɔɔ ni amɛha ewebii ahe atse be fɛɛ be.—Yesaia 6:1-3, 6, 7.

• Anaa kerubim hu yɛ Yehowa hiɛ. Ákɛ mɛi ni tereɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ aloo mɛi ni nyiɛɔ emasɛi lɛ, amɛwóɔ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ nɔ gojoo.—Lala 80:2; 99:1; Ezekiel 10:1, 2.

• Ŋwɛibɔfoi (ni shishi ji “tsuji”) lɛ ji Yehowa nitsulɔi kɛ enajiaŋdamɔlɔi. Amɛtsuɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, ní Nyɔŋmɔ webii akpɔmɔ aloo mɛi fɔji ahiɛkpatamɔ fata he lɛ, he nii.—1 Mose 19:1-26.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Ani oobo ŋwɛibɔfo ni filikiɔ yɛ ŋwɛi teŋ lɛ toi?

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje