Bɔ ni Ŋwɛibɔfoi Baanyɛ Aye Abua Bo
NYƆŊMƆ Wiemɔ lɛ maa nɔ mi akɛ ŋwɛibɔfoi yɛ shihilɛ mli. Ekɛɔ wɔ akɛ mumɔŋ bɔɔnii nɛɛ akpekpei abɔ yɔɔ. Yehowa Nyɔŋmɔ tsulɔ Daniel na ŋwɛi nibii ahe ninaa, ni eŋma yɛ he akɛ: “Mɛi akpei-akpe sɔmɔɔ . . . [Nyɔŋmɔ], ni mɛi akpei-nyɔŋma-nyɔŋma toi akpei-nyɔŋma damɔ ehiɛ.”—Daniel 7:10.
Kadimɔ akɛ Daniel wiemɔ lɛ yaa shɔŋŋ fe kɛɛmɔ ni ekɛɔ wɔ akɛ ŋwɛibɔfoi babaoo yɛ. Etsɔɔ hu akɛ, ŋwɛibɔfoi sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ. Esɔɔlɔi ji amɛ. Yɛ enɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, lalatsɛ lɛ lá akɛ: “Nyɛjiea Yehowa yi, nyɛ ebɔfoi lɛ, nyɛ hewalɔi ekãalɔi ni yeɔ ewiemɔ nɔ, ni nyɛboɔ ewiemɔ lɛ gbee toi lɛ! Nyɛjiea Yehowa yi, nyɛ etai lɛ fɛɛ, nyɛ esɔɔlɔi ni feɔ esuɔmɔnaa nii lɛ!”—Lala 103:20, 21.
Biblia lɛ tsɔɔ hu akɛ ŋwɛibɔfoi ashihilɛ ejeee shishi ákɛ adesai yɛ shikpɔŋ nɔ. Yehowa bɔ ŋwɛibɔfoi yɛ ŋwɛi dani ebɔ shikpɔŋ lɛ po. Beni Nyɔŋmɔ ‘to shikpɔŋ lɛ shishi lɛ, Nyɔŋmɔ bii [ŋwɛibɔfoi] lɛ fɛɛ kwa bɔ oshe.’—Hiob 38:4-7.
Ŋwɛibɔfoi ji mumɔŋ bɔɔnii—ní anaaa, ní yɔɔ hewalɛ, ní le nii. Atsɔɔ Hebri wiemɔ mal·ʼakhʹ kɛ Hela wiemɔ agʹge·los shishi yɛ Biblia lɛ mli akɛ “ŋwɛibɔfo” kɛ́ aawie mumɔŋ bɔɔnɔ he. Nɛkɛ wiemɔi nɛɛ jeɔ kpo aaafee shii 400 yɛ Biblia lɛ mli. Enyɔ lɛ fɛɛ hiɛ shishinumɔ kome too lɛ nɔŋŋ, ni ji, “bɔfo.”
Ŋwɛibɔfoi ni akɛ Amɛ Kpe
Ŋwɛibɔfoi ji bɔfoi ni atsuɔ amɛ lɛɛlɛŋ. Ekolɛ ole Biblia mli sane ni kɔɔ be mli ni bɔfo Gabriel jie ehe kpo etsɔɔ Maria lɛ he lɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ eyɛ mli akɛ oblayoo fro ji lɛ moŋ, shi ebaafɔ binuu ni abaawo lɛ gbɛi akɛ Yesu. (Luka 1:26-33) Ŋwɛibɔfo ko hu jie ehe kpo etsɔɔ tookwɛlɔi komɛi ni yɔɔ ŋa lɛ nɔ lɛ. Etswa adafi akɛ: “Ŋmɛnɛ áfɔ walaherelɔ ni ji Kristo, Nuntsɔ lɛ, aha nyɛ.” (Luka 2:8-11) Nakai nɔŋŋ ŋwɛibɔfoi kɛ shɛɛ saji yaha Hagar, Abraham, Lot, Yakob, Mose, Gideon, Yesu, kɛ mɛi krokomɛi yɛ Biblia lɛ mli.—1 Mose 16:7-12; 18:1-5, 10; 19:1-3; 32:24-30; 2 Mose 3:1, 2; Kojolɔi 6:11-22; Luka 22:39-43; Hebribii 13:2.
Nɔ ni sa kadimɔ waa ji akɛ, nɛkɛ shɛɛ saji ni ŋwɛibɔfoi kɛha nɛɛ fɛɛ kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo he nitsumɔ kpã gbee ni jeee adesai ni ekɔɔ amɛhe lɛ anɔ̃ diɛŋtsɛ. Ŋwɛibɔfoi jie amɛhe kpo akɛ Nyɔŋmɔ najiaŋdamɔlɔi yɛ esuɔmɔnaa nifeemɔ kɛ ebe he akɔntaabuu naa. Adesai taooo amɛ sɛɛgbɛ.
Ani Esa akɛ Wɔbo Wɔtsɛ́ Ŋwɛibɔfoi Kɛha Yelikɛbuamɔ?
Ani eji nɔ ni sa akɛ wɔɔbo wɔtsɛ́ ŋwɛibɔfoi yɛ fimɔ bei amli? Kɛ nakai lɛ, wɔbaasumɔ ni wɔle ŋwɛibɔfo ni baanyɛ eye ebua wɔ fe fɛɛ lɛ gbɛi. No hewɔ lɛ, jarayeli woji komɛi eka amɛyiŋ amɛtsɔɔ ŋwɛibɔfoi babaoo agbɛi kɛ gbɛhei ni amɛyɔɔ, amɛsablai, kɛ amɛnitsumɔi. Wolo ko tsɔɔ nɔ ni etsɛɔ no akɛ “ŋwɛibɔfoi nyɔŋma ni fe fɛɛ” lɛ akɛ “ŋwɛibɔfoi ni ale amɛ fe fɛɛ yɛ Anaigbɛ je lɛ mli.” Nɔ ni fata nibii ni atsɔɔ lɛ ahe ji ŋaa ni awoɔ koni oŋa ohiŋmɛii, ní otsɛ́ ŋwɛibɔfo lɛ gbɛi blɛoo shii abɔ, muu waa shii abɔ, muu blɛoo, ni “osaa ohe kɛha sane ni obaanyɛ okɛ amɛ agba.”
Kɛ akɛaato he lɛ, Biblia lɛ tsɔɔ wɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa bɔfoi enyɔ pɛ agbɛi ni ji Mikael kɛ Gabriel. (Daniel 12:1; Luka 1:26) Eeenyɛ efee akɛ, nɔ hewɔ ni akɛ gbɛii nɛɛ haa ji koni akɛtsɔɔ akɛ ŋwɛibɔfo fɛɛ ŋwɛibɔfo ji mumɔŋ gbɔmɔ ko ni esoro lɛ kɛ egbɛi, jeee akɛ eji nyɛmɔ loo hewalɛ ko kɛkɛ ni jeee gbɔmɔ.
Eji nɔ ni sa kadimɔ waa akɛ, ŋwɛibɔfoi komɛi sumɔɔɔ ni amɛtsɔɔ adesai amɛgbɛi. Beni Yakob bi koni ŋwɛibɔfo ko atsɔɔ lɛ egbɛi lɛ, efeee nakai. (1 Mose 32:30) Beni Yoshua bi ŋwɛibɔfo ko ni bɛŋkɛ lɛ lɛ akɛ etsɔɔ lɛ mɔ ni eji lɛ, ekɛɛ kɛkɛ akɛ “Yehowa ta lɛ nɔ tatsɛ” ji lɛ. (Yoshua 5:14) Beni Samson fɔlɔi bi koni ŋwɛibɔfo ko atsɔɔ egbɛi lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɛɛba obiɔ migbɛi ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ?” (Kojolɔi 13:17, 18) Akɛni Biblia lɛ etsɔɔɔ ŋwɛibɔfoi lɛ agbɛii hewɔ lɛ, ebuɔ wɔhe koni wɔkɛ hiɛnyam kɛ jamɔ ni esaaa akaha ŋwɛibɔfoi. Taakɛ wɔbaana lɛ, etsɔɔɔ akɛ wɔyatao amɛdɛŋ yelikɛbuamɔ hu.
Nyɔŋmɔ Gbɛi ni Wɔɔbo Wɔtsɛ́
Biblia lɛ kɛɔ wɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ehe hiaa ni wɔle yɛ saji ni kɔɔ mumɔŋ shihilɛhe lɛ he. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛŋ lɛ ehi ha nitsɔɔmɔ . . . koni Nyɔŋmɔ gbɔmɔ lɛ aye emuu, ni asaa lɛ pɛpɛɛpɛ aha nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.” (2 Timoteo 3:16, 17) Kɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔle ŋwɛibɔfoi babaoo lɛ agbɛii lɛ, kulɛ ebaajie enɛɛmɛi akpo yɛ e-Wiemɔ Biblia lɛ mli. Ni kɛ́ Nyɔŋmɔ miisumɔ ni etsɔɔ wɔ nii yɛ bɔ ni wɔɔfee koni wɔkɛ ŋwɛibɔfoi agba sane ni wɔkɛ amɛ awie yɛ sɔlemɔ mli lɛ, kulɛ ekɛ saji ni tamɔ nakai baaha yɛ Ŋmalɛi lɛ amli.
Yɛ no najiaŋ lɛ, Yesu Kristo tsɔɔ akɛ: “Kɛ oosɔle lɛ, botemɔ opia mli, ni oŋa oshinaa lɛ, ni osɔle oha otsɛ yɛ teemɔ mli . . . Nyɛsɔlea nɛkɛ: Wɔtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ogbɛi lɛ he atse.” (Mateo 6:6, 9) Ŋmalɛ naa susumɔ lɛ ji enɛ: Esaaa akɛ wɔboɔ wɔtsɛ́ɔ ŋwɛibɔfoi loo wɔsɔleɔ wɔhaa amɛ, shi esa akɛ wɔbɛŋkɛ ŋwɛibɔfoi a-Bɔlɔ, ni ji Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ yɛ sɔlemɔ mli. Egbɛi lɛ jeee teemɔŋ sane, ni ehe ehiaaa ni mɔ ni naa ninaai jieɔ lɛ kpo etsɔɔ. Eyɛ mli akɛ abɔ mɔdɛŋ akɛ aaatsĩmɔ ŋwɛi gbɛi lɛ nɔ moŋ, shi ejeɔ kpo fe shii 7,000 yɛ Biblia lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, no mli lɛ ŋwɛi Tsɛ lɛ he lalatsɛ lɛ wieɔ lɛ, beni elá akɛ: “Bo, ni okome too ogbɛi ji Yehowa lɛ, bo ji mɔ ni kwɔ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ!”—Lala 83:19.
Yehowa jeee mɔ ni bɛ dekã kwraa akɛ eeebo wɔ toi kɛ́ wɔbɛŋkɛ lɛ jogbaŋŋ yɛ sɔlemɔ mli. Biblia lɛ maa nɔ mi nɛkɛ ehaa wɔ akɛ: “Ejaakɛ Yehowa yɔɔ nɛɛ, ehiŋmɛii kpaa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, ni ejieɔ ehewalɛ kpo ehaa mɛi ni amɛtsui ehi kɛwula shi yɛ egbɛfaŋ lɛ.”—2 Kronika 16:9.
Ŋwɛibɔfoi kɛ Jeŋba
Nɔ ni tamɔɔɔ nɔ ni afɔɔ tsɔɔmɔ yɛ adafitswaa gbɛ̀i srɔtoi anɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi ekojooo gbɔmɛi. Enɛ hi, ejaakɛ akɛ hegbɛ haaa ŋwɛibɔfoi koni amɛkojo adesai. Yehowa ji “mɛi fɛɛ akojolɔ lɛ,” eyɛ mli akɛ “étu kojomɔ lɛ fɛɛ ewo bi lɛ” ni ji Yesu Kristo “dɛŋ.” (Hebribii 12:23; Yohane 5:22) No hewɔ lɛ, eeefee tɔ̃mɔ akɛ aaasusu akɛ bɔ ni wɔhiɔ shi wɔhaa lɛ kɔɔɔ ŋwɛibɔfoi ahe nɔ ko. Yesu kɛɛ: “Miishɛɛ baa yɛ Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ ahiɛ yɛ eshafeelɔ kome ni tsakeɔ etsui lɛ hewɔ.”—Luka 15:10.
Shi kɛlɛ, ŋwɛibɔfoi jeee nikwɛlɔi kɛkɛ. Yɛ bei ni eho lɛ mli lɛ, amɛsɔmɔ akɛ mɛi ni kpataa mɛi ahiɛ kɛtsuɔ Nyɔŋmɔ kojomɔi ahe nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ ŋwɛibɔfoi tsu nii eshi blema Mizraimbii lɛ. Taakɛ Lala 78:49 tsɔɔ lɛ, “eha emlifu ni naa wa ba amɛnɔ, kɛ grimɔ kɛ mlila kɛ haomɔ, bɔfoi fɔji asafo po.” Nakai nɔŋŋ Biblia lɛ bɔɔ amaniɛ akɛ yɛ gbɛkɛ kome mli lɛ ŋwɛibɔfo kome kpata Ashur asraafoi 185,000 ahiɛ.—2 Maŋtsɛmɛi 19:35.
Nakai nɔŋŋ yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ, ŋwɛibɔfoi baakpata mɛi ni fiteɔ mɛi krokomɛi ashihilɛ yɛ Nyɔŋmɔ jalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi ni amɛkɛtsuuu nii lɛ hewɔ lɛ ahiɛ. Yesu baaba “kɛ ehewalɛ bɔfoi lɛ, mɔ ni kɛ lalilɛi aaatɔ owele yɛ mɛi ni leee Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni booo . . . sanekpakpa lɛ toi lɛ anɔ lɛ.”—2 Tesalonikabii 1:7, 8.
No hewɔ lɛ, Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ anɔkwa ŋwɛibɔfoi lɛ feɔ esuɔmɔnaa nii daa kɛtsɔ egbɛtsɔɔmɔi ni amɛkɛtsuɔ nii ni amɛfiɔ ejalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ sɛɛ lɛ nɔ. Eyɛ faŋŋ akɛ, kɛ́ wɔmiisumɔ ni Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi aye abua wɔ lɛ, belɛ ehe miihia ni wɔle Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii koni wɔbɔ mɔdɛŋ waa ni wɔtsu he nii.
Ŋwɛibɔfoi Hebulɔi
Ani ŋwɛibɔfoi kwɛɔ gbɔmɛi anɔ ni amɛbuɔ amɛhe? Bɔfo Paulo bi akɛ: “Ani . . . [ŋwɛibɔfoi] fɛɛ lɛ, jeee mumɔi ni sɔmɔɔ ji amɛ, ni mɛi ni batsɔmɔ yiwalaheremɔ lɛ yelɔi lɛ asɔɔmɔ hewɔ atsuɔ amɛ?” (Hebribii 1:14) Eyɛ faŋŋ akɛ, Paulo sanebimɔ lɛ hetoo ji hɛɛ.
Akɛni Hebribii etɛ ni ji Shadrak, Meshak, kɛ Abednego sumɔɔɔ ni amɛkulaa shi amɛhaa shika amaga ni Babilon Maŋtsɛ Nebukadnezar kɛma shi lɛ hewɔ lɛ, ashɛrɛ amɛ ashwie flɔnɔɔ ni edɔ naakpa ko mli. Shi kɛlɛ, la lɛ esaaa nakai Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔi lɛ ahe. Beni maŋtsɛ lɛ kwɛ flɔnɔɔ lɛ mli lɛ, ena “mɛi ejwɛ” ni ekɛɛ akɛ “mɔ ni gbe yi fee ejwɛ lɛ su tamɔ nyɔŋmɔi lɛ abi!” (Daniel 3:25) Afii komɛi asɛɛ lɛ, Daniel yaje jatai abu mli yɛ enɔkwayeli lɛ hewɔ. Lɛ hu eje mli ni nɔ ko nɔ ko efeee lɛ, ni ejaje akɛ: “Mi-Nyɔŋmɔ lɛ etsu ebɔfo, ni ebaŋamɔ jatai lɛ anaabui.”—Daniel 6:23.
Beni ato Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ asafo lɛ shishi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha Ŋ.B. lɛ, ŋwɛibɔfoi jie amɛhe kpo ekoŋŋ, ni amɛjie bɔfoi lɛ kɛjɛ tsuŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:17-24; 12:6-12) Ni beni oshara ba Paulo wala nɔ yɛ ŋshɔnaa lɛ, ŋwɛibɔfo ko ma nɔ mi eha lɛ akɛ ebaayashɛ shi shweshweeshwe yɛ Roma.—Bɔfoi lɛ Asaji 27:13-24.
Yehowa Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ le jogbaŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi atai ni anaaa amɛ lɛ yɛ diɛŋtsɛ ni amɛnyɛɔ amɛbuɔ mɔ he, taakɛ amɛfee amɛha Elisha kɛ etsulɔ lɛ. (2 Maŋtsɛmɛi 6:15-17) Yɛ anɔkwale mli lɛ, “Yehowa bɔfo lɛ bɔɔ nsra yɛ mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ ahe kɛkpeɔ, ni ejieɔ amɛ.”—Lala 34:8; 91:11.
Shɛɛ Sane ni Ŋwɛibɔfoi Hiɛ
Yɛ be mli ni ŋwɛibɔfoi susuɔ mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ ahilɛ-kɛhamɔ he lɛ, amɛfataa he hu koni amɛkwɛ koni mɛi akase lɛ kɛ eyiŋtoo he nii. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Mina bɔfo kroko miifiliki yɛ ŋwɛi teŋ, ni ehiɛ naanɔ sanekpakpa ni eyaajaje etsɔɔ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutso fɛɛ akutso kɛ majianɔ wiemɔi fɛɛ kɛ maŋ fɛɛ maŋ, ni ekɛ gbee wulu kɛɛ: Nyɛshea Nyɔŋmɔ gbeyei ni nyɛkɛ anunyam ahaa lɛ.”—Kpojiemɔ 14:6, 7.
Ani oosumɔ ni ole nɔ ni yɔɔ “naanɔ sanekpakpa” nɛɛ mli? Kɛ nakai lɛ, bi Yehowa Odasefoi. Ebaaŋɔɔ amɛnaa akɛ amɛaagba bo.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Ŋwɛibɔfo ko ni yɔɔ ŋwɛi teŋ miijaje naanɔ sanekpakpa lɛ. Ani oosumɔ ni okase he nɔ ko?