Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w96 1/15 bf. 26-29
  • La Ha Duŋ Be Ba Naagbee

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • La Ha Duŋ Be Ba Naagbee
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Yudafoi Ashihilɛ yɛ Persiabii Abeaŋ
  • Helabii Abe Lɛ
  • Jamɔ Mli Tsakemɔi
  • Juda Jamɔ Kpɛlɛ Tsɔɔmɔ Kui Sɔrɔtoi Anɔ
  • Yuda Jamɔ—Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ Taomɔ Kɛtsɔ Ŋmalɛ kɛ Blema Sane Nɔ
    Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ ni Adesai Taoɔ
  • Biblia Shishitsɔɔmɔ ko Ni Tsake Je Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Namɛi Ji Makabibii Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Hasmonbii lɛ kɛ Amɛgboshinii Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
w96 1/15 bf. 26-29

La Ha Duŋ Be Ba Naagbee

YESU KRISTO kɛ ebɔfoi lɛ aje lɛ yɛ sɔrɔto kwraa yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ abei lɛ amli nɔ̃ lɛ he. Biblia kanelɔi ni leee enɛ lɛ baanyɛ asusu nɔ ni ba afii 400 ni baka amɛteŋ ni kwasafoŋ kɛ jamɔŋ shihilɛ tee nɔ kɛjɛ gbalɔ Maleaki nɔ kɛbashi Sanekpakpa ŋmalɔ Mateo nɔ lɛ damɔ shi kɛha lɛ he futɛfutɛ ko kɛkɛ.

Maleaki, Hebri Ŋmalɛi lɛ amli naagbee wolo ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Bibliai pii amli lɛ baa naagbee kɛ Israel shwɛɛnii lɛ ni amɛbahi amɛ jaku shikpɔŋ nɔ ekoŋŋ, yɛ amɛ jiemɔ kɛmiijɛ Babilon nomŋɔɔ mli lɛ sɛɛ. (Yeremia 23:3) Awo Yudafoi ni amɛtu amɛhe amɛha lɛ hewalɛ ni amɛmɛ Nyɔŋmɔ kojomɔ gbi ni ekɛbaajie efɔŋ kɛjɛ je lɛ mli ni ekɛ Mesia Yinɔ lɛ aba lɛ. (Maleaki 3:19, 20) No mli lɛ Persia yeɔ nɔ. Persia asraafoi amlijaa ejwɛ mli ekome ni yɔɔ Yuda lɛ baa toiŋjɔlɛ yi ni amɛtsu maŋtsɛ lɛ famɔi ahe nii kɛtsɔ asraafoi anɔnyɛɛ nɔ.—Okɛto Ezra 4:23 he.

Shi, Biblia shikpɔji lɛ ehiii shi diŋŋ yɛ afii ohai ejwɛ ni nyiɛ sɛɛ ba lɛ fɛɛ mli. Mumɔŋ duŋ kɛ yiŋfutumɔ je shishi akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo mli. Awuiyeli, basabasa-feemɔ, nɔnyɛɛ, jamɔ mli susumɔ ni yɔɔ keketee, jeŋ nilee ni jeɔ ŋwane, kɛ maŋsɛɛ kusumii ni haoɔ mɛi eha Bokagbɛ ni Bɛŋkɛ lɛ efee hoo.

Aŋma Mateo, Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli klɛŋklɛŋ wolo lɛ yɛ be ni yɔɔ sɔrɔto mli. Roma asraafoi lɛ haa ayeɔ Pax Romana, loo Roma Toiŋjɔlɛ lɛ nɔ. Mɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ kɛ hehiamɔ miimɛ Mesia lɛ baa koni ebajie piŋmɔ, yiwaa, kɛ ohia kɛya, koni ekpɛ la eshwie wala, shweremɔ, kɛ toiŋjɔlɛ nɔ. (Okɛto Luka 1:67-79; 24:21; 2 Timoteo 1:10 he.) Nyɛhaa wɔkwɛa hewalɛi ni to Yudafoi ashihilɛ he gbɛjianɔ yɛ gbɛ kroko nɔ yɛ afii ohai komɛi ni tsɔ Yesu Kristo fɔmɔ lɛ hiɛ lɛ jogbaŋŋ.

Yudafoi Ashihilɛ yɛ Persiabii Abeaŋ

Yɛ Koresh akpɔ ni ŋmɛɛ Yudafoi lɛ ahe kɛjɛ Babilon nyɔŋyeli shishi yɛ afi 539 D.Ŋ.B. lɛ sɛɛ lɛ, Yudafoi kɛ mɛi ni jeee Yudafoi ni fata amɛhe lɛ shi Babilon. Nɛkɛ mumɔŋ shwɛɛnii ni here nɔ nɛɛ ku amɛsɛɛ kɛtee shikpɔŋkuku ni akpata emaŋtiasei ahiɛ ni eka shi amaŋfɔ nɔ. Edombii, Foenikebii, Samariabii, Arabiabii, kɛ mɛi krokomɛi ehã be ko Israel shikpɔŋkuku ni da lɛ efee bibioo. Nɔ ni shwɛ kɛha Yuda kɛ Benjamin lɛ bafee Yuda kpokpaa ni yɔɔ Persia nɔyeli he ni atsɛɔ lɛ Abar Nahara (Faa Sɛɛ) lɛ.—Ezra 1:1-4; 2:64, 65.

The Cambridge History of Judaism lɛ kɛɔ akɛ: Yuda “balɛɛ ni eyi bafa kɛ gbɔmɛi” yɛ Persia nɔyeli shishi. Ekɛɔ hu yɛ Yerusalem he akɛ: “Kosɛɛbii kɛ jamɔ he gbɛfalɔi kɛ nikeenii ba, Sɔlemɔwe lɛ kɛ maŋtiase lɛ baná nii, ni amɛ ninamɔ lɛ gbala maŋsɛɛ jarayelɔi kɛ ŋaa nitsulɔi.” Eyɛ mli akɛ Persiabii lɛ ŋmɛɔ nɔyeli ni gbɔmɛi lɛ diɛŋtsɛ eto kɛha amɛhe lɛ kɛ jamɔ gbɛ moŋ, shi oniatsumɔ yɛ keketee ni ojarawatɛi pɛ akɛtsuɔ onia lɛ.—Okɛto Nehemia 5:1-5, 15; 9:36, 37; 13:15, 16, 20 he.

Persia Maŋtsɛyeli lɛ naagbee afii lɛ bafee hoo, ni nɔ ni kadi enɛ ji nɔyelɔi bibii lɛ ni tse atua. Yudafoi pii kɛ amɛhe wo shitee-kɛ-woo mli yɛ Mediterranea Ŋshɔnaa gbɛ maji lɛ amli, ni atswa amɛnane shi tu kɛtee shɔŋŋ yɛ kooyigbɛ, kɛtee Hyrcania yɛ Caspia Ŋshɔ lɛ naa. Shi kɛlɛ, etamɔ nɔ ni Persiabii atoigbalamɔ nɛɛ esaaa Yuda maji lɛ pii ahe.

Helabii Abe Lɛ

Alexander Kpeteŋkpele lɛ tũ tamɔ kootsɛ kɛba Boka Teŋgbɛ nɔ yɛ afi 332 D.Ŋ.B., shi suɔmɔ ni ana aha nibii ni ashɛɔ kɛjɛɔ Hela lɛ etsɔ ehiɛ momo. (Daniel 7:6) Akɛni eyoo akɛ maŋkwramɔŋ sɛɛnamɔi yɛ Hela hiŋmɛigbelemɔ mli hewɔ lɛ, eje gbɛ eje shishi akɛ eeeha emaŋtsɛyeli ni mli lɛɛɔ lɛ atsɔ̃ Hela bii anɔ̃. Hela batsɔ majimaji ateŋ wiemɔ. Alexander nɔyeli kuku lɛ ha suɔmɔ kɛha susumɔi ni akɛshishiuɔ mɔ, miishɛɛ kɛha akaŋshii, kɛ hiɛsɔɔ kɛha nibii ni yɔɔ fɛo shwere. Fiofio, ni Yudafoi ashihilɛ lɛ laaje ni amɛkpɛlɛ Hela shihilɛ nɔ.

Yɛ Alexander gbele yɛ 323 D.Ŋ.B. sɛɛ lɛ, esɛɛyelɔi ni yɔɔ Siria kɛ Mizraim lɛ ji klɛŋklɛŋ bii ni bote gbɛhe ni gbalɔ Daniel tsɛ lɛ “kooyigbɛ maŋtsɛ” kɛ “wuoyigbɛ maŋtsɛ” lɛ mli. (Daniel 11:1-19) Yɛ Mizraim “wuoyigbɛ maŋtsɛ,” Ptolemy II Philadelphus (285-246 D.Ŋ.B.) lɛ nɔyeli beaŋ lɛ, aje shishi atsɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ ashishi kɛba Koine, Hela ni gbɔmɛi foji lɛ wieɔ lɛ mli. Abatsɛ nɛkɛ shishitsɔɔmɔ nɛɛ akɛ Septuagint. Atsɛ nitsumɔ nɛɛ mli kukuji pii ayisɛɛ yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli. Hela wiemɔ lɛ bafee nɔ ni nɔ bɛ, ni atsɔɔ nɔ akɛ shishinumɔi sɔrɔtoi haa jeŋ ko ni yiŋ efutu yɛ mumɔŋ ni emli ewo duŋ lɛ.

Beni Antiochus IV Epiphanes batsɔ Siria maŋtsɛ kɛ Palestina nɔyelɔ (175-164 D.Ŋ.B.) sɛɛ lɛ, shwɛ fioo ni yiwaa ni nɔyeli lɛ fiɔ sɛɛ lɛ abule Yuda jamɔ shishi. Akɛ gbele he gbeyeiwoo nyɛ Yudafoi anɔ koni amɛkwa Yehowa Nyɔŋmɔ, ni amɛshã afɔle amɛha Hela nyɔŋmɔi pɛ. Ama wɔŋjalɔi afɔleshaa latɛ ko yɛ December 168 D.Ŋ.B. yɛ Yehowa afɔleshaa latɛ kpeteŋkpele ni yɔɔ Yerusalem sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ nɔ, ni asha afɔlei yɛ nɔ aha Olimpia Dio lɛ. Amɛhe jɔ̃ amɛhe, shi hii ekãalɔi ni yɔɔ maji lɛ amli lɛ fee ekome yɛ Judas Maccabaeus hiɛnyiɛmɔ shishi, ni amɛwuu ta ni naa wa aahu kɛyashi be mli ni amɛnine shɛ Yerusalem nɔ ekoŋŋ. Aku sɛɛ ajɔɔ sɔlemɔtsu lɛ nɔ ekoŋŋ aha Nyɔŋmɔ, ni daa afɔleshaai lɛ je shishi ekoŋŋ, afii etɛ pɛpɛɛpɛ ni yagbee gbi ni akɛbule lɛ lɛ nɔ lɛ nɔ.

Yudea akutsei lɛ kɛ hiɛdɔɔ tao ni amɛlɛɛ amɛ shikpɔŋkuku lɛ mli kɛyashɛ eblema husui lɛ anaa yɛ Hela be ni shwɛ lɛ mli. Amɛkɛ amɛ tawuu mli nyɛmɔ hee ni amɛna lɛ tsu nii yɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli nɔ, koni amɛkɛnyɛ amɛ akutseiaŋbii wɔŋjalɔi lɛ anɔ ni amɛtsɔ klante nɔ amɛtsake amɛ. Kɛlɛ, Hela maŋkwramɔŋ susumɔi lɛ tee nɔ eye maŋtiasei lɛ kɛ maji bibii lɛ anɔ.

Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, mɛi ni peleɔ osɔfonukpayeli he lɛ bafee mɛi ni efite. Ŋaatsɔɔi, gbɔmɔgbee yɛ teemɔŋ, kɛ maŋkwramɔŋ shishiumɔi kadi gbɛhei ni amɛyɔɔ mli lɛ. Babaoo ni su ni yɔɔ Yudafoi lɛ amli lɛ bafee nɔ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli lɛ, babaoo hu Hela akaŋshii bahe gbɛi. Kwɛ naakpɛɛ nii ni eji akɛ aaana ni osɔfoi bibii lɛ miiku amɛhiɛ kɛmiishwie amɛ nitsumɔi anɔ koni amɛkɛ amɛhe awo shwɛmɔi lɛ amli! Yudafoi akaŋshilɔi lɛ po kɛ amɛhe ha opireshɛn feemɔ ni waa mɔ he koni amɛtsɔmɔ “foolɔi” koni hiɛgbele akaba beni amɛkɛ Jeŋmajiaŋbii shiɔ akaŋ ni amɛ yayaiaŋ ka efolo lɛ.—Okɛto 1 Korintobii 7:18 he.

Jamɔ Mli Tsakemɔi

Beni aŋmɛɛ Yudafoi lɛ ahe lɛ shishijee afii lɛ amli lɛ, Yudafoi anɔkwafoi te shi wo wɔŋjalɔi asusumɔi kɛ jeŋ nilee ni amɛkɛaafutu anɔkwa jamɔ ni ajie lɛ kpo yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ. Zoroastria jamɔ he nɔ kome po bɛ Ester wolo lɛ, ni aŋma beni amɛkɛ Persia ebɔ kpaakpa aahu afii 60 sɛɛ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, anaaa akɛ Persia jamɔ nɛɛ ena Biblia mli woji, Ezra, Nehemia, loo Maleaki, ni aŋmala fɛɛ yɛ Persia be lɛ shishijee mli (537-443 D.Ŋ.B.) lɛ anɔ hewalɛ ko.

Shi, woloŋlelɔi heɔ yeɔ akɛ, yɛ Persia be lɛ naagbee gbɛ lɛ, Yudafoi pii je shishi akɛ amɛaakpɛlɛ susumɔi ni Ahura Mazda, Persiabii anyɔŋmɔ titri lɛ jálɔi hiɛ lɛ ekomɛi anɔ. Enɛ jeɔ kpo yɛ Essenebii apasa hemɔkɛyelii ni ale jogbaŋŋ kɛ tsɔɔmɔi titrii lɛ amli. Hebri wiemɔi kɛha ŋaŋ gbeei, shia ŋa nɔ kooloi krokomɛi, kɛ loofɔji ni filikiɔ gbɛkɛ batsɔmɔ nɔ ni akɛtoɔ Babilonbii kɛ Persiabii adesãi amli mumɔi fɔji kɛ kooloi ni he yɔɔ gbeyei ahe yɛ Yudafoi ajwɛŋmɔi amli.

Yudafoi je shishi amɛkɛ shishinumɔ kroko kwɛ wɔŋjalɔi asusumɔi. Jwɛŋmɔ ni ahiɛ yɛ ŋwɛi, hɛl, susuma, Wiemɔ lɛ (Logos), kɛ nilee he lɛ fɛɛ baná shishinumɔi heei. Ni kɛji akɛ, taakɛ bɔ ni atsɔɔ yɛ no beaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ yɛ shɔŋŋ akɛ ekɛ gbɔmɛi yeee sharamɔ dɔŋŋ lɛ, belɛ teŋdamɔlɔi ahe miihia lɛ. Helabii lɛ tsɛ nɛkɛ mumɔi ni damɔɔ teŋ ni buɔ mɔ he nɛɛ akɛ daimones. Akɛni amɛkpɛlɛ jwɛŋmɔ ni ahiɛ akɛ daimones (daimonioi) baanyɛ afee mɛi ni ji ekpakpa loo efɔŋ hewɔ lɛ, Yudafoi lɛ bafee mɛi ni ewaaa akɛ daimonioi lɛ aaana amɛnɔ hewalɛ.

Tsakemɔ ko ni sa ba yɛ jamɔ ni yaa nɔ yɛ gbɔmɛi lɛ ateŋ lɛ mli. Amamɔ kpee hei oyayaayai, ákɛ hei ni Yudafoi asafoi ni bɛŋkɛ lɛ kpeɔ kɛhaa tsɔsemɔ yɛ jamɔ mli kɛ sɔɔmɔi. Be pɔtɛɛ, he ni, kɛ bɔ ni fee ni Yudafoi akpee hei je shishi lɛ, aleee. Akɛni etsu Yudafoi ni yɔɔ shikpɔji ni yɔɔ shɔŋŋ lɛ anɔ lɛ ahiamɔ nii kɛha jamɔ he nii akɛni amɛnyɛɛɛ amɛya sɔlemɔwe lɛ hewɔ lɛ, aheɔ ayeɔ akɛ, ato kpee hei lɛ yɛ be mli ni amɛyɔɔ nom mli lɛ kɛ amɛhe ŋmɛɛmɔ bei lɛ asɛɛ. Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ, amɛbatsɔmɔ maŋ kpee hei kpakpai kɛha Yesu kɛ ekaselɔi lɛ koni ‘amɛjaje Nyɔŋmɔ, mɔ ni tsɛɔ gbɔmɛi kɛjɛɔ duŋ mli kɛbaa enaakpɛɛ la lɛ he lɛ agbojee lɛ.’—1 Petro 2:9.

Juda Jamɔ Kpɛlɛ Tsɔɔmɔ Kui Sɔrɔtoi Anɔ

Tsɔɔmɔi sɔrɔtoi je shishi amɛjie amɛhe kpo yɛ afii ohai enyɔ D.Ŋ.B. lɛ mli. Amɛjeee jamɔ gbɛjianɔtoi ni esoro amɛ. Shi moŋ, amɛji Yudafoi osɔfoi, jeŋ nilelɔi, kɛ maŋkwramɔ he nitsulɔi akui bibii, ni tao akɛ amɛaana gbɔmɛi lɛ anɔ hewalɛ, ni amɛkudɔ maŋ lɛ fɛɛ yɛ Yuda jamɔ shishi.

Tsutsu lɛ, Sadukifoi ni dɔɔ maŋkwramɔ he lɛ ji abladei ni yɔɔ nii babaoo, ni ale amɛ yɛ hesaa ni amɛkɛtsuɔ maji ateŋ saneyeli he nii, kɛjɛ Hasmonea atuatsemɔ yɛ afii ohai enyɔ D.Ŋ.B. lɛ teŋgbɛ lɛ hewɔ. Amɛteŋ mɛi ni fa ji osɔfoi, eyɛ mli akɛ amɛteŋ mɛi komɛi ji nitsumɔtsɛmɛi kɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔji. Beni afɔ Yesu lɛ, no mli lɛ Sadukifoi lɛ pii miisumɔ Roma nɔyeli ni yeɔ Palestina nɔ lɛ, ejaakɛ amɛsusu akɛ no damɔ shi shiŋŋ fe ekrokomɛi, ni ebaanyɛ ebaa bɔ ni shihilɛ lɛ yɔɔ lɛ yi. (Okɛto Yohane 11:47, 48 he.) Mɛi ni faaa (Herodiabii) lɛ he ye akɛ Herode weku lɛ nɔyeli baahi aha maŋ lɛ sane he susumɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Sadukifoi lɛ sumɔɔɔ ni maŋ lɛ abaje Yudafoi ni yɔɔ keketee lɛ adɛŋ loo ni amɛaana mɔ kroko ja osɔfoi ni kwɛɔ sɔlemɔwe lɛ nɔ lɛ. Sadukifoi ahemɔkɛyelii sumɔɔ ni abaa blema saji ayi, ni edamɔ bɔ ni amɛtsɔɔ Mose niŋmaai lɛ ashishi amɛha lɛ anɔ titri, ni ejieɔ bɔ ni amɛteɔ shi amɛwoɔ Farisifoi akuu ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ kpo. (Bɔfoi lɛ Asaji 23:6-8) Sadukifoi lɛ kpooɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli gbalɛi lɛ akɛ susumɔi komɛi. Amɛtsɔɔ mɛi akɛ Biblia lɛ mli woji ni ji yinɔsane, lalafoo nɔ̃, kɛ abɛi lɛ jɛɛɛ mumɔŋ, ni amɛhe ehiaaa hu.

Farisifoi lɛ pue yɛ Hela be lɛ mli akɛ nifeemɔ ni akɛteɔ shi waa ashiɔ Hela jamɔ ni teɔ shi woɔ Yudafoi lɛ. Shi beni Yesu be lɛ shɛɔ lɛ, amɛfee keketee, blema saji eye amɛnɔ, mɛi ni diɔ mla sɛɛ, henɔwolɔi, jamɔ tsakelɔi ni buɔ amɛhe jalɔi kɛ tsɔɔlɔi ni taoɔ ni amɛye maŋ lɛ nɔ kɛtsɔ kpee he tsɔɔmɔi anɔ. Amɛjɛ kuu ni amɛ shihilɛ ka teŋ lɛ mli titri, ni amɛbuuu gbɔmɛi foji lɛ. Yesu bu Farisifoi lɛ ateŋ mɛi pii akɛ hesuɔlɔi, shika suɔlɔi ni bɛ mɔbɔnalɛ, ni gbɛɔ osatofeemɔ amɛshwaa. (Mateo, yitso 23) Amɛkpɛlɛɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ fɛɛ nɔ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ shishitsɔɔmɔi anaa, shi amɛbuɔ amɛ blema saji ni akɛ naabu tãa lɛ hu waa, ekolɛ no titri. Amɛkɛɛ amɛ blema saji lɛ ji “afabaŋ ni afo awo Mla lɛ he.” Shi, yɛ nɔ najiaŋ ni eeefee afabaŋ lɛ, amɛ blema saji lɛ ha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ fee efolo ni efutu gbɔmɛi lɛ ayiŋ.—Mateo 23:2-4; Marko 7:1, 9-13.

Essenebii lɛ diɔ teemɔŋ saji asɛɛ, ni eyɛ faŋŋ akɛ amɛhi shi yɛ akutsei fioo ni yɔɔ banee mli. Amɛbu amɛhe akɛ amɛ amɛji anɔkwa Israel shwɛɛnii lɛ, ni kɛ krɔŋŋ-feemɔ miimɛ ni amɛhere shiwoo Mesia lɛ. Essenebii lɛ hi shi akɛ krɔŋkrɔŋbii ni waa amɛhe yi, ni amɛ hemɔkɛyelii lɛ pii tamɔ Persiabii kɛ Helabii asusumɔi.

Hiɛdɔlɔi sɔrɔtoi babaoo ni jamɔ kanyaa amɛ ni amɛye jamɔ he sɛkɛ lɛ kɛ gbɔmɔgbee su buɔ mɔ fɛɛ mɔ ni tsĩɔ Yudafoi ni afeɔ amɛ maŋ kome ni eye ehe lɛ naa lɛ akɛ henyɛlɔ. Akɛ amɛ to Hasmoneabii lɛ ahe, ni mɛi ni nyaa amɛhe titri ji obalahii ni kɛ amɛhe woɔ oshara nitsumɔi amli. Akɛni ayoo amɛ akɛ ojotswalɔi ni juɔ shi gbeɔ gbɔmɛi loo tabilɔi ni teɔ shi woɔ nii hewɔ lɛ, amɛkɛ ŋaa ni akɛwuɔ ta ni ajeee gbɛ awuuu lɛ tsu nii ni amɛha maŋ lɛ gbɛjegbɛi kɛ gwabɔɔ hei fee oshara, ni ekɛ eko bafata be lɛ mli haomɔi lɛ ahe.

Hela jeŋ nilee shwere yɛ Mizraim, yɛ Alexandria Yudafoi lɛ ateŋ. Jɛmɛ ejɛ egbɛ eshwa kɛtee Palestina, kɛtee Diaspora Yudafoi ni amɛgbɛ amɛshwa babaoo lɛ aŋɔɔ. Yudafoi ni kaa amɛyiŋ amɛwieɔ ni ŋmala Apocrypha lɛ kɛ Yudafoi Ajamɔ he Woji ni Bɛ Ŋmalɛi lɛ Amli lɛ tsɔɔ Mose niŋmaai lɛ ashishi akɛ shishinumɔ pɔtɛɛ bɛ he, okadi feemɔ mli wiemɔi ni eŋɔɔɔ.

Beni Roma be lɛ shɛɔ shi lɛ, Hela hiŋmɛigbelemɔ etsake Palestina kɛmiiya daa yɛ kwasafoŋ shihilɛ, maŋkwramɔŋ, kɛ jeŋ nilee mli. Akɛ Yuda jamɔ, ni ji Babilon, Persia, kɛ Hela susumɔi ni akɛfutu ni akɛlo Ŋmalɛ mli anɔkwale falɛ ko eto Yudafoi a-Biblia mli jamɔ lɛ najiaŋ. Shi kɛ abua amɛ fɛɛ naa lɛ, Sadukifoi, Farisifoi, kɛ Essenebii lɛ feɔ mɛi ni shɛɛɛ oha mlijaa 7 yɛ maŋ lɛ mli bii ayifalɛ naa. Mɛi ni adu amɛ yɛ kui ni teɔ shi woɔ amɛhe tamɔ nu ni tsɔmɔɔ nɛɛ mli ji Yudafoi lɛ diɛŋtsɛ, “ni etɔ amɛ ni amɛfee yuuyaa tamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ lɛ.”—Mateo 9:36.

Yesu Kristo pue yɛ nakai jeŋ ni mli ewo duŋ lɛ mli. Nɔ ni shɛjeɔ mɔ mii ji eninefɔɔ ni kɛ nɔmimaa haa nɛɛ: “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni etɔ nyɛ ni nyɛ jatsui fe nyɛ lɛ, ni maha nyɛ hejɔɔmɔ.” (Mateo 11:28) Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ aaanu ni eekɛɛ akɛ: “Miji je lɛ mli la lɛ”! (Yohane 8:12) Ni nɔ ni ŋɔɔ diɛŋtsɛ hu ji eshiwoo ni haa mɔ tsui nyãa lɛ: “Mɔ ni nyiɛɔ misɛɛ lɛ, enyiɛŋ duŋ mli gbi ko gbi ko, shi moŋ eeena wala la lɛ.”—Yohane 8:12.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Yesu tsɔɔ akɛ Yudafoi ajamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ yɛ mumɔŋ duŋ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]

Shika ni ashwie ni mfoniri ni tamɔ Antiochus IV (Epiphanes) ka nɔ

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje