Ani Lamɔi Baanyɛ Atsɔɔ Nɔ ni Baaba Wɔsɛɛ?
ADESAI ejie miishɛɛ ni mli wa waa kpo yɛ lamɔi ahe, kɛjɛ blema tɔ̃ɔ. Mizraimbii lɛ gbo deŋme waa amɛkɛŋmala woji kɛha lamɔi ashishitsɔɔmɔ, ni Babilonbii hu yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ lamɔi ashishitsɔɔlɔi. Nɔ ni afɔɔ feemɔ yɛ Helabii ateŋ ji akɛ, ahaa mɛi ni he yeɔ lɛ yawɔɔ Asclepius gbatsui amli koni amɛnine ashɛ tsofafeemɔ mli gbɛtsɔɔmɔi anɔ yɛ amɛ lamɔi amli. Yɛ wɔ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ afii ohai enyɔ lɛ mli lɛ, Artemidorus ŋma wolo ko ni ekɛ lamɔ mli okadii ashishitsɔɔmɔi ha yɛ wolo lɛ mli. Woji krokomɛi babaoo ni tamɔ nakai, ni afee kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa lɛ damɔ ewolo lɛ nɔ. Kɛbashi ŋmɛnɛ, abɔ mɔdɛŋ aahu akɛ abaatsɔɔ lamɔi ashishi, shi ani amɛkɛ sɛɛyoomɔ haa yɛ nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe lɛlɛŋ?
Kɛji amɛaafee wɔsɛɛ be he nibii ni he hiaa lɛ, no lɛ esa akɛ hewalɛ ko ni nɔ kwɔ akudɔ amɛ. Wɔnaa nɔkwɛmɔ nii babaoo yɛ Biblia lɛ mli ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nakai hewalɛ lɛ diɛŋtsɛ hã. Ekɛ gbalɛ mli lamɔi ha etsuji kɛ mɛi krokomɛi hu ni jaaa lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Hiob 33:14-16 kɛɔ akɛ: “Mawu wieɔ . . . yɛ lamɔ mli yɛ nyɔɔŋ ninaa mli, beni wɔ ni tsii enyɔ gbɔmɛi anɔ, ni amɛwɔɔ wɔdɔ̃i yɛ amɛsaai anɔ lɛ, no mli egbeleɔ gbɔmɛi atoiiaŋ.”
Nyɔŋmɔ fee enɛ yɛ Mizraim Farao lɛ shihilɛ beaŋ, yɛ Yosef, mɔ ni hi shi nɔ ni fe afii 1,700 dani eshɛ wɔ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ lɛ gbii lɛ amli. Anaa Farao lamɔ lɛ yɛ 1 Mose 41:1-7, ni yɛ kukuji 25 kɛyashi 32 lɛ, Yosef tsɔɔ shishi akɛ egba afii kpawo “ni abaana niyenii babaoo yɛ Mizraim shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ,” kɛ hɔmɔ hu ni baanyiɛ sɛɛ afii kpawo lɛ efɔ̃ shi. Yosef tsɔɔ mli eha Farao akɛ: “Nɔ ni Nyɔŋmɔ baafee lɛ, no ejie etsɔɔ Farao nɛɛ.” (1 Mose 41:28) Lamɔ lɛ fee gbalɛ ni kɔɔ nɔ ni ba mli diɛŋtsɛ lɛ he.
Babilonbii amaŋtsɛ ko ni ale lɛ waa na niiashikpamɔ ni tamɔ nɛkɛ. Nebukadnezar la lamɔ ko ni hao lɛ waa diɛŋtsɛ, shi enyɛɛɛ ekai hu. No hewɔ lɛ etsɛ ekunyaayelɔi lɛ kɛba koni amɛbatsɔɔ lɛ lamɔ lɛ kɛ eshishitsɔɔmɔ. Enɛ bafee nibimɔ ko ni amɛnyɛɛɛ he nii amɛtsu.—Daniel 2:1-11.
Akɛni Nyɔŋmɔ ji mɔ ni ha maŋtsɛ lɛ la lamɔ lɛ hewɔ lɛ, E-ha gbalɔ Daniel jie lamɔ lɛ kɛ eshishitsɔɔmɔ kpo. Daniel 2:19 kɛɔ akɛ: “Kɛkɛ ni ajie nɛkɛ teemɔŋ sane nɛɛ shi atsɔɔ Daniel nyɔɔŋ yɛ ninaa mli.” Daniel kɛ yijiemɔ ha Nyɔŋmɔ yɛ lamɔ nɛɛ he akɛ: “Teemɔŋ sane lɛ ni maŋtsɛ lɛ biɔ lɛ, nilelɔi kɛ okɔmfoi kɛ woloŋlelɔi kɛ ŋulamiiaŋkwɛlɔi lɛ nyɛŋ atsɔɔ maŋtsɛ; shi Nyɔŋmɔ ko yɛ ŋwɛi ni jieɔ teemɔŋ saji ashi, ni eeetsɔɔ maŋtsɛ Nebukadnezar nɔ ni baaba wɔsɛɛ.”—Daniel 2:27, 28.
Bei komɛi lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ famɔi haa ewebii kɛtsɔɔ lamɔi anɔ, ni bei krokomɛi amli hu lɛ, ekɛ ŋwɛi duromɔ he nɔmimaa haa loo eyeɔ ebuaa amɛ ni amɛnuɔ bɔ ni ewaa amɛ ehaa lɛ shishi. Yɛ Yakob gbɛfaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ jie enɔkpɛlɛmɔ kpo kɛtsɔ lamɔ ko nɔ.—1 Mose 48:3, 4.
Beni Yosef, ni ji Yesu tsɛ ni kwɛ lɛ lɛ na akɛ Maria hiɛ musu lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ekɛ lɛ baatse gbala mli. Kɛkɛ ni akɛ famɔi ha lɛ yɛ lamɔ mli akɛ ekafee nakai. Mateo 1:20 kɛɔ akɛ: “Shi beni ejwɛŋɔ nii nɛɛ ahe lɛ, naa, Nuntsɔ [Yehowa, NW] bɔfo jie ehe kpo etsɔɔ lɛ yɛ lamɔ mli, ni ekɛɛ lɛ akɛ: ‘Yosef, David bi, kaashe oŋa lɛ ŋɔɔ gbeyei, shi hɔ ni ehiɛ nɛɛ ejɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛŋ.’ ” Sɛɛ mli lɛ, akɛ kɔkɔbɔɔ ha lɛ yɛ lamɔ mli: “Nuntsɔ [Yehowa, NW] bɔfo jie ehe kpo etsɔɔ Yosef yɛ wɔ lamɔ mli ni ekɛɛ: ‘Tee shi, ŋɔɔ abifao lɛ kɛ enyɛ lɛ, ni ojo foi oya Mizraim.’ ”—Mateo 2:13.
Lamɔi ni Jɛɛɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ
Anɔkwale ni eji akɛ lamɔi ashishitsɔɔmɔ fa babaoo yɛ mɛi ni jeee Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ tsɔɔ akɛ anyɛŋ akpɛlɛ lamɔi fɛɛ nɔ akɛ amɛji nibii ni jieɔ wɔsɛɛ be kpo, ní abaanyɛ akɛ he afɔ̃ nɔ. Yɛ Nyɔŋmɔ gbalɔ Yeremia gbii lɛ amli lɛ, amale gbalɔi wieɔ akɛ: “Mila lamɔ ko, mila lamɔ ko!” (Yeremia 23:25) Amɛ yiŋtoi ji ni amɛlaka gbɔmɛi lɛ ni amɛsusu akɛ Nyɔŋmɔ miiwie kɛmiitsɔ amɛ nɔ. Akɛ mumɔ tsirɛ Yeremia ni ewie nɛkɛ làlɔi nɛɛ ahe akɛ: “Bɔ ni Yehowa Zebaot, Israel Nyɔŋmɔ lɛ kɛɛ nɛ: ‘Nyɛkahaa nyɛ gbalɔi ni yɔɔ nyɛteŋ lɛ kɛ nyɛ klamɔi lɛ miilakaa nyɛ, asaŋ nyɛkaboa nyɛ lamɔi ni nyɛlaa lɛ atoi! Ejaakɛ amale gbalɛ amɛgbaa yɛ migbɛi anɔ amɛhaa nyɛ lɛ; . . . Yehowa kɛɛ.’ ”—Yeremia 29:8, 9.
Akɛni “klamɔi” ji nɛkɛ amale gbalɔi nɛɛ hewɔ lɛ, mumɔi fɔji baanyɛ ana amɛlamɔi lɛ anɔ hewalɛ kɛ yiŋtoo akɛ, koni atsɔ nɔ alaka gbɔmɛi lɛ. Nakai nɔŋŋ ji bɔ ni nɔ ni awie yɛ Zakaria 10:2 lɛ tsɔɔ, akɛ: “Amagai lɛ wieɔ yaka wiemɔi, ni klamɔi lɛ hu naa apasa nii, ni amɛgbaa amale lamɔi.”
Shishiulɔ kpele ji Abonsam, mɔ ni kɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi etsu nii aahu afii akpei abɔ ni amɛkɛ amale wieɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ amɛ ewie kɛtsɔ ninaai kɛ lamɔi anɔ, tamɔ bɔ ni amale gbalɔi lɛ fee yɛ Yeremia kɛ Zakaria gbii lɛ amli lɛ. Biblia ŋmalɔ Yuda ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ lɛ ŋma yɛ mɛnɛɛmɛi ahe eyaha Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ akɛ: “Gbɔmɛi komɛi eju shi ebabote mli, mɛi ni blema beebe ajɛ aŋma amɛhe sane afɔ̃ shi aha nɛkɛ fɔbuu nɛɛ, nɔsha feelɔi ni ŋɔɔ wɔ-Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ amɛbɔɔ nyenyeŋtswi, ni amɛkwaa Nyɔŋmɔ ni ji nɔyelɔ kome pɛ lɛ kɛ wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo lɛ.” Kɛ wɔɔkɛɛ lɛ, ewie akɛ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ ‘laa lamɔi.’—Yuda 4, 8.
Kaa Wiemɔi ni Awieɔ lɛ Okwɛ
Ekolɛ mɔ ko baakɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ lɛ wie yɛ lamɔ mli, aloo akɛ elamɔi ni kɔɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ he lɛ ba mli anɔkwale, shi kɛlɛ no jeee yiŋtoo ni fa ni aaadamɔ nɔ ahe lɛ aye ni anyiɛ esɛɛ kɛkɛ. Kadimɔ famɔi ni aŋmala aha Israelbii lɛ, ni wɔnaa yɛ 5 Mose 13:2-4, 6 lɛ: “Kɛji gbalɔ loo làlɔ ko te shi yɛ oteŋ, ni etsɔɔ okadi loo naakpɛɛ nɔ ko, ni okadi loo naakpɛɛ nɔ lɛ ni etsɔɔ lɛ ba mli, ni ekɛɛ: ‘Hã ni wɔyanyiɛ nyɔŋmɔi krokomɛi ni oleee lɛ asɛɛ ni wɔyasɔmɔ amɛ lɛ!’ kaabo nɛkɛ gbalɔ loo nɛkɛ làlɔ nɛɛ toi . . . Shi nakai gbalɔ lɛ aloo nakai làlɔ lɛ, agbe lɛ.” Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ gbɛ koni amɛwie amale wiemɔi ákɛ ewebii lɛ anɔkwayeli he kaa.
Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔhe nɔ ni làlɔi ni naa mɛi anɔ hewalɛ lɛ wieɔ lɛ wɔye kɛkɛ lɛ, nilee gbɛ ji ni wɔka nɔ ni amɛwieɔ lɛ wɔkwɛ, koni wɔkaha shishiulɔ kpele ni anaaa lɛ, ni “shishiuɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ,” laka wɔ. (Kpojiemɔ 12:9) Shi mɛɛ gbɛ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ abaanyɛ atsɔ̃ nɔ aka akwɛ?
Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni aŋma lɛ ji wɔ gbɛtsɔɔlɔ ni jɛ ŋwɛi kɛha anɔkwale lɛ. Yesu Kristo wie yɛ he akɛ: “Owiemɔ lɛ anɔkwaleŋ.” (Yohane 17:17) No hewɔ lɛ awoɔ wɔ ŋaa yɛ 1 Yohane 4:1 akɛ: “Suɔmɔ mɛi, nyɛkahea mumɔ fɛɛ mumɔ nyɛyea; shi moŋ nyɛkaa mumɔi lɛ nyɛkwɛa akɛ Nyɔŋmɔ mli amɛjɛ lo; ejaakɛ amale gbalɔi pii eje kpo kɛba je lɛ mli.” Kɛ akɛ amɛ wiemɔi, jeŋ nileei, kɛ nifeemɔi to Biblia lɛ he jogbaŋŋ lɛ, ekɛ lɛ kpaŋ gbee kwraa. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ji nɔ ni yɔɔ hegbɛ akɛ etsɔɔ nɔ ni ji anɔkwale.
Ani làlɔ ni kɛɔ akɛ eyɛ nilee krɛdɛɛ ko lɛ kɛ klamɔ loo mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi krokomɛi tsuɔ nii diɛŋtsɛ? Kɛ nakai lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ buɔ lɛ fɔ. “Akana nyɛteŋ mɔ ko ni . . . klaa, aloo ashwaiafeelɔ aloo okɔmfo aloo ŋkunyaayelɔ, aloo kaablɛfilɔ, aloo mɔ ni tsɛɔ sisa, aloo ayɛ, aloo mɔ ni biɔ gbohii anii. Ejaakɛ Yehowa miihi mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ nɛkɛ nii nɛɛ.”—5 Mose 18:10-12.
Kɛji ewieɔ akɛ eyɛ susuma ni gbooo yɛ emli lɛ, no lɛ eete shi eewo Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, ni kɛɔ yɛ faŋŋ mli akɛ: “Susuma ni feɔ esha lɛ, lɛ nɔŋŋ eeegbo!” (Ezekiel 18:4) Ani eewo ehe nɔ ni eegbala mɛi kɛmiinyiɛ esɛɛ? Mateo 23:12 bɔɔ kɔkɔ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni aaawo ehe nɔ lɛ, aaaba lɛ shi.” Ni Bɔfoi lɛ Asaji 20:30 bɔɔ Kristofoi kɔkɔ akɛ: “Nyɛ diɛŋtsɛ nyɛteŋ hu lɛ, hii ni wieɔ nii ni ejaaa aaate shi, ni amɛaakpala kaselɔi lɛ amɛshwie amɛsɛɛ.”
Ani ewoɔ yiwalɛ nifeemɔi ahe hewalɛ? Yakobo 3:17, 18 buɔ lɛ fɔ akɛ: “Nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ, tsutsu lɛ ehe tse, no sɛɛ lɛ ehe jɔ, ehiɛ kã shi, eboɔ toi, eyi obɔ̃ kɛ mɔbɔnalɛ kɛ yibii kpakpai, ejeee ŋwane, efeee osato. Shi jalɛ yibii lɛ, hejɔlɛ mli adũɔ yɛ ahaa mɛi ni feɔ hejɔlɛ nii lɛ.” Ani etaoɔ maŋkwramɔŋ gbɛhe loo hewalɛ yɛ je lɛ mli? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ wieɔ eshiɔ lɛ waa kɛ nɔmimaa diɛŋtsɛ, akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ̃ je nɛɛ hedɔlɔ lɛ etsɔ̃ Nyɔŋmɔ henyɛlɔ.” Nɛkɛ ji bɔ ni Biblia lɛ kpaa amale he mama ehaa.—Yakobo 4:4.
Kɛji mɔ ko là wekunyo loo naanyo ko gbele lɛ, ekolɛ ejɛ bɔ ni esusuɔ mɔ nɛɛ he waa lɛ hewɔ. Anɔkwale ni eji akɛ ekolɛ mɔ lɛ gbo yɛ nakai nyɔɔŋ lɛ mli beni ela lamɔ lɛ emaaa nɔ mi akɛ lamɔ lɛ ji gbalɛ mli lamɔ. Ejaakɛ kɛ aasusu nɛkɛ lamɔi ni feɔ tamɔ nɔ ni baa mli diɛŋtsɛ nɛɛ fɛɛ he lɛ, ohai abɔ yɛ ni baaa mli.
Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ kɛ lamɔi tsu nii blema ni ekɛjie gbalɛ mli nibii ni baaba kpo, ni ekɛ famɔi hã beni atsuɔ e-Wiemɔ ni aŋma lɛ he nii lɛ moŋ, shi ehe ehiaaa akɛ efee nakai ŋmɛnɛ. Famɔi ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, ni he hiaa adesai yɛ be nɛɛ mli lɛ fɛɛ yɛ nakai Wiemɔ ni aŋma lɛ mli, ni egbalɛi lɛ kɔɔ nibii ni baaba, nɔ ni fe afii akpe yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ ahe. (2 Timoteo 3:16, 17) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ wɔlamɔi lɛ etsɔɔɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, shi moŋ eji aŋsɔ lɛ nitsumɔi ni he hiaa koni wɔjwɛŋmɔ lɛ ahi hewalɛnamɔ kpakpa mli.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Taakɛ Farao lamɔ lɛ tsɔɔ nɔ ni baaba lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ haa wɔleɔ wɔ wɔsɛɛ be he saji