Mɛni Hewɔ Esa akɛ Wɔ Fɛɛ Wɔjie Nyɔŋmɔ Yi?
HALELUYA! Sɔlemɔyalɔi ni yɔɔ Kristendom lɛ ateŋ mɛi babaoo le nɛkɛ wiemɔ nɛɛ jogbaŋŋ. Amɛteŋ mɛi komɛi kɛ gbee ni wa waa tsĩɔ enɛ tã yɛ amɛ Hɔgbaa sɔlemɔi amli. Shi kɛlɛ, mɛi enyiɛ ji mɛi ni le nɔ ni wiemɔ lɛ shishinumɔ ji diɛŋtsɛ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji Hebri wiemɔ kɛha “Nyɛjiea Yah Yi!” Eji miishɛɛ wiemɔ ni jijeɔ, ni akɛjieɔ Bɔlɔ, ni gbɛi ji Yehowa lɛ yi.a
Wiemɔ “Haleluya” lɛ jeɔ kpo shii abɔ yɛ Biblia lɛ mli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ yiŋtoi babaoo yɛ ni aaadamɔ nɔ ajie Nyɔŋmɔ yi. Yah (Yehowa) ji jeŋ muu fɛɛ kpeteŋkpele lɛ Bɔlɔ kɛ Yibaalɔ. (Lala 147:4, 5; 148:3-6) Lɛ eha adebɔɔ mli gbɛjianɔtoi ni haa wala nyɛɔ ehiɔ shikpɔŋ nɔ lɛ je shishi. (Lala 147:8, 9; 148:7-10) Ni enaa adesai ahe miishɛɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ. Kɛ wɔfeɔ esuɔmɔnaa nii lɛ, ejɔɔ wɔ ni ewajeɔ wɔ yɛ shihilɛ nɛɛ mli, ni ehaa wɔ wala ni hi fe enɛ, ni baaba lɛ he hiɛnɔkamɔ ni ma shi shiŋŋ. (Lala 148:11-14) Yah (Yehowa) mumɔ mli wiemɔi nɛɛ jɛ, akɛ: “Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ ni amɛaahi nɔ daa.”—Lala 37:29.
No hewɔ lɛ, akɛ ŋaawoo haa mɔ fɛɛ mɔ akɛ: “Haleluya!” “Nyɛjiea Yah yi, nyɛ gbɔmɛi!” (Lala 104:35, NW; shishigbɛ niŋmaa) Shi, dɔlɛ sane ji akɛ, jeee mɔ fɛɛ mɔ nuɔ he akɛ ehere nɔ. Gbɔmɛi miina amanehulu ŋmɛnɛ. Hɔmɔ miiye mɛi pii, amɛhe miiye, loo aanyɛ amɛnɔ. Mɛi pii yeɔ awerɛho babaoo, yɛ tsofai fɔji ni amɛkɛtsu nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ loo daatɔɔ hewɔ, aloo yɛ nibii ni jɛɔ amɛjeŋba shara loo atuatsemɔ mli kɛbaa lɛ hewɔ. Ani yiŋtoo ko yɛ ni gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ aaadamɔ nɔ amɛjie Nyɔŋmɔ yi?
‘Yehowa Pɛ Baanyɛ Aha Mi Hiɛnɔkamɔ’
Hɛɛ, eko yɛ. Yehowa fɔ̃ɔ mɔ fɛɛ mɔ nine, ni eshiii mɔ ko akɛ ená ele lɛ, ni amɛkase esuɔmɔnaa nifeemɔ, ni amɛná jɔɔmɔi ni haa gbɔmɛi sumɔɔ akɛ amɛaajie eyi lɛ amli ŋɔɔmɔ. Ni mɛi pii hereɔ nɔ. Ŋɔɔ Adriana, ni yɔɔ Guatemala lɛ akɛ nɔkwɛmɔ nɔ. Adriana eye afii kpawo ni enyɛ gbo. No sɛɛ be fioo ko lɛ, etsɛ hu shi shia. Beni eye afii nyɔŋma pɛ, kɛkɛ ni ebɔi nitsumɔ koni ekɛkwɛ ehe. Akɛni enyɛ ekɛɛ lɛ akɛ esɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ sɔlemɔ lɛ hewɔ lɛ, Adriana kɛ ehe yabɔ Katolik kui sɔrɔtoi ahe, shi beni eyeɔ afii 12 lɛ, no mli lɛ, kui nɛɛ eha enijiaŋ eje wui, ni eyafata kobɔlɔi akuu ko he. Ebɔi tawa shɛremɔ, kɛ tsofai fɔji kɛ nitsumɔ, kɛ juu. Mɛni hewɔ gbekɛ yoo fioo ni tamɔ nakai baasumɔ ni ejie Nyɔŋmɔ yi?
Adriana nyɛmi yoo kɛ Yehowa Odasefoi bɔi Biblia lɛ kasemɔ, shi Adriana yeɔ ehe fɛo. Kɛkɛ ni amɛ nyɛkwɛ̃ ko gbo. Sanebimɔi komɛi ni haoɔ mɔ gba Adriana naa waa, yɛ enyɛkwɛ̃ lɛ yarafeemɔ lɛ shishi. Nɛgbɛ enyɛkwɛ̃ lɛ etee? Ani eyɛ ŋwɛi? Ani etee hɛl ni la miitso yɛ jɛmɛ? Eyiŋ futu waa diɛŋtsɛ, ni Adriana tee gɔɔ lɛ mli sɔlemɔtsu lɛ mli ni eyasɔle ebi yelikɛbuamɔ, ni ekɛ Nyɔŋmɔ gbɛi Yehowa tsu nii, taakɛ enyɛmi yoo lɛ etsɔɔ lɛ lɛ.
Etsɛɛɛ kɛkɛ ni ekɛ Yehowa Odasefoi bɔi Biblia lɛ kasemɔ ni ebɔi amɛ Kristofoi akpeei yaa. Enɛ ha ebakɔ shihilɛ gbɛ hee kwraa, ni ekɛ kobɔlɔi akui lɛ kpa bɔɔ kwraa yɛ ekaa naa. Adriana, ni amrɔ nɛɛ eye fe afii 20 kɛyaa lɛ, kɛɛ akɛ: “Suɔmɔ ni miyɔɔ kɛha Yehowa lɛ pɛ ha mishi shihilɛ gbɛ fɔŋ ni tamɔ nɛkɛ. Yehowa pɛ baanyɛ ajɛ emɔbɔnalɛ kpele lɛ mli eha mi naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ.” Yɛ jaramɔ shihilɛ ni ekɛkpe yɛ egbekɛbiiashi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Adriana yɛ yiŋtoi kpakpai diɛŋtsɛ ni eeedamɔ nɔ ejie Nyɔŋmɔ yi.
Abɔ shihilɛ ni hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ mli he amaniɛ kɛjɛ Ukraine. Nuu ko yɛ tsuŋwoo mli eemɛ be ni abaagbe lɛ. Ani eenu he akɛ enii yɛ mɔbɔ? Ani ehao? Dabi, jeee nakai kwraa. Yehowa Odasefoi ni ba eŋɔɔ etsɛko tsɔ, kɛ Yehowa he nilee ni ena lɛ hewɔ lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ amɛya enyɛ ŋɔɔ ni amɛyasara lɛ. Amrɔ nɛɛ eeŋma amɛ wolo ejaakɛ enu akɛ amɛyatsu enibimɔ lɛ he nii amɛha lɛ. Ewie akɛ: “Miida nyɛ shi waa akɛ nyɛtee nyɛyasara minyɛ. No ji adafitswaa ni ŋɔɔ minaa fe fɛɛ ni minu nyɛsɛɛ afi lɛ.”
Beni ewieɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni awo amɛ tsuŋ afata ehe, ni eyeɔ amɛ odase lɛ ahe lɛ, eŋma akɛ: “Amrɔ nɛɛ wɔyɛ Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli, ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔɔfee wɔnii yɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ naa.” Emu ewolo lɛ naa akɛ: “Miida nyɛ shi akɛ nyɛye nyɛbua wɔ ni wɔbale nɔ ni suɔmɔ ji, ni wɔna hemɔkɛyeli. Kɛ́ mihi wala mli lɛ, mi hu maye mabua nyɛ. Miida Nyɔŋmɔ shi akɛ nyɛyɛ, ni nyɛmiiye kɛmiibua mɛi krokomɛi ni amɛsumɔ Nyɔŋmɔ ní amɛhe lɛ amɛye.” Nuu nɛɛ ebi ni akwɛ egbele fɔbuu lɛ mli ekoŋŋ. Shi kɛ́ agbe lɛ jio, eye afii babaoo yɛ tsuŋwoo mli jio, eka shi faŋŋ akɛ eyɛ yiŋtoo ni eeedamɔ nɔ ejie Nyɔŋmɔ yi.
‘Eyɛ Mli akɛ Mishwila Moŋ, Shi Miina Nii’
Agbɛnɛ, susumɔ obalayoo ni yɔɔ hewalɛ waa, ni eyeko afii nyɔŋmai enyɔ, ni shwila trukaa nɛɛ he okwɛ. Enɛ ji nɔ ni ba Gloria ni yɔɔ Argentina lɛ nɔ. Gloria shwila trukaa beni eye afii 19, ni enaaa nii dɔŋŋ. Beni eye afii 29 lɛ, ekɛ nuu ko yahi shi akɛ ehemɔ, ni etsɛɛɛ kɛkɛ ni ena musu. Ebanu he akɛ shishinumɔ eba eshihilɛ mli agbɛnɛ. Shi beni ebi lɛ gbo pɛ kɛkɛ ni ebɔi saji komɛi bimɔ. Esusu he akɛ, ‘Mɛni hewɔ enɛ eba minɔ? Mɛni mifee? Ani Nyɔŋmɔ yɛ lɛlɛŋ?’
Nɛkɛ be nɛɛ mli nɔŋŋ ni Yehowa Odasefoi enyɔ ba ni amɛbatswa eshinaa lɛ. Ebɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni ebale shiwoo ni ekɛhaa lɛ, akɛ shwilafoi lɛ baana nii ekoŋŋ, yɛ jeŋ hee lɛ mli. (Yesaia 35:5) Kwɛ gbɛkpamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ni eji kɛha Gloria! Ena miishɛɛ waa, titri lɛ beni ewu kpɛlɛ akɛ ekɛ amɛ gbalashihilɛ lɛ baawo mla shishi lɛ. Kɛkɛ ni ewu kɛ oshara kpe, ni ebatsɔ obubuafo, ni eka shwiili sɛi mli. Ŋmɛnɛ, esa akɛ yoo ni eshwila nɛɛ atsu nii waa ni amɛkɛna amɛ daaŋ ŋmaa. Kɛfata he lɛ, lɛ nɔŋŋ etsuɔ shia nitsumɔ fɛɛ, kɛ agbɛnɛ hu ewu lɛ hiamɔ nii ahe nitsumɔ. Shi kɛlɛ, Gloria jieɔ Yehowa yi! Kɛtsɔ enyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi ayelikɛbuamɔ nɔ lɛ, ekaseɔ Biblia lɛ yɛ shwilafoi aniŋmaa ni ji Braille mli, ni Kristofoi akpeei ni eyaa yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ woɔ lɛ hewalɛ waa. Ekɛɛ: “Ewa akɛ matsɔɔ mli, shi eyɛ mli akɛ mishwila moŋ, shi etamɔ nɔ ni miina nii.”
Bei komɛi lɛ, awaa gbɔmɛi ayi kɛji amɛmiijie Nyɔŋmɔ yi. Yoo ko ni yɔɔ Croatia na miishɛɛ beni ebale Nyɔŋmɔ he nii lɛ, shi ewu te shi ewo yoo lɛ hemɔkɛyeli hee ni ena nɛɛ, ni eshwie lɛ, ni emɔ amɛ biyoo ni eye afi lɛ kɛfata ehe. Akɛni ebɛ shihilɛ he, ewu kɛ eweku eshwie lɛ, ni ebɛ shia, nitsumɔ, loo ebi lɛ po hewɔ lɛ, kɛjɛ shishijee lɛ, ehao waa ni efee shwɛm. Shi suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ waje lɛ, eyɛ mli akɛ be fioo pɛ ekɛnaa ebiyoo lɛ, aahu kɛyashi be mli ni gbekɛ lɛ da. Yoo nɛɛ ena “adiagba . . . ni jara wa lɛ,” ni eŋmɛŋ gbɛ ni eje edɛŋ kɔkɔɔkɔ. (Mateo 13:45, 46) Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔ ehiɛ emiishɛɛ lɛ mli yɛ nɛkɛ jaramɔ bei nɛɛ amli? Ewie akɛ: “Miishɛɛ ji Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii. Abaanyɛ awo yibii nɛɛ ní shihilɛi ni yɔɔ sɛɛ lɛ kɔɔɔ he eko, tamɔ bɔ ni kwɛ̃ɛnii baanyɛ akwɛ̃ yɛ glase tsũ ni akɛkaa kwɛ̃ɛ nii akwɛɔ lɛ mli, ni bɔ ni kɔɔyɔŋ tsakemɔ ji yɛ agbonaa kɔɔɔ he eko lɛ.”
Yɛ Finland lɛ, ana akɛ Markus ni eye afii ekpaa lɛ, miiye fãji amli hela ko ni ehiii tsamɔ. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni eka shwiili sɛi mli kwraa. Afii fioo sɛɛ lɛ, enyɛ kɛ lɛ tee Pentekostnyo ko ni wiemɔ ni ewieɔ akɛ etsaa helatsɛmɛi lɛ eha ehe gbɛi waa lɛ ŋɔɔ. Shi enaaa naakpɛɛ tsamɔ ko kɛhaaa lɛ. No hewɔ lɛ Markus jie ejwɛŋmɔ kwraa kɛjɛ Nyɔŋmɔ nɔ, ni edi jeŋ nilee kɛ je lɛŋ nibii krokomɛi akasemɔ sɛɛ. Kɛkɛ ni aaafee afii enumɔ ni eho nɛ lɛ, yoo ko ni ta shwiili sɛi mli, ni obalanyo ko fata ehe, ba shia ni Markus yɔɔ mli lɛ. Yehowa Odasefoi ji amɛ. No mli lɛ, Markus etsɔ mɔ ni heee Nyɔŋmɔ nɔ eyeee, shi eteee shi ewooo Nyɔŋmɔ jamɔ he sanegbaa, no hewɔ lɛ eha amɛba mli.
Sɛɛ mli lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi basara lɛ, ni amɛje Biblia mli nikasemɔ shishi. Yɛ naagbee lɛ, hewalɛ ni Biblia mli anɔkwale lɛ yɔɔ lɛ tsake bɔ ni Markus susuɔ nii ahe ehaa lɛ, ni ena akɛ yɛ egbɔjɔmɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eyɛ yiŋtoi diɛŋtsɛ ni eeedamɔ nɔ ejie Nyɔŋmɔ yi. Ewie akɛ: “Mina miishɛɛ waa diɛŋtsɛ ejaakɛ mina anɔkwale lɛ kɛ gbɛjianɔtoo ni Yehowa kɛtsuɔ nii lɛ. Amrɔ nɛɛ, gbɛtsɔɔmɔ kɛ shishinumɔ eba mishihilɛ mli. Ána tooi ni elaaje lɛ ekroko hu, ni esumɔŋ ni eshi Yehowa tooku lɛ mli!”—Okɛto Mateo 10:6 he.
Hã Mɛi Fɛɛ ‘Ajie Yah Yi’
Niiashikpamɔi babaoo ni abaanyɛ agba, ni tsɔɔ bɔ ni adesai baanyɛ ana yiŋtoo ni amɛaadamɔ nɔ ŋmɛnɛ ni amɛjie Nyɔŋmɔ yi, ni shihilɛi ni amɛyɔɔ mli lɛ kɔɔɔ he eko lɛ, amli fioo pɛ nɛ. Bɔfo Paulo tsɔɔ mli yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ jamɔ he yɛ sɛɛnamɔ yɛ nii fiaa mli, ni eyɛ wala ni yɔɔ agbɛnɛ nɛɛ kɛ nɔ ni baaba lɛ he shiwoo.” (1 Timoteo 4:8) Kɛ wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ, ebaaha “wala ni yɔɔ agbɛnɛ nɛɛ . . . he shiwoo” lɛ aba mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ehaŋ ohiafoi aná nii, loo mɛi ni heɔ yeɔ lɛ ahe awa amɛ, yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli. Shi ekɛ emumɔ lɛ haa mɛi ni sɔmɔɔ lɛ lɛ, ni ehaa amɛnaa miishɛɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli, yɛ shihilɛi ni amɛyɔɔ mli lɛ fɛɛ mli. Hɛɛ, mɛi ni he yeɔ, mɛi ni anyɛɔ amɛnɔ, kɛ ohiafoi baanyɛ ana yiŋtoo ni amɛaadamɔ nɔ amɛjie Nyɔŋmɔ yi, yɛ “wala ni yɔɔ agbɛnɛ nɛɛ” po mli.
Shi ‘wala ni baaba lɛ’ mli hu? Hɛɛ, esa akɛ ehe susumɔ po kɛkɛ aha wɔjie Nyɔŋmɔ yi kɛ ekaa ni mli wa fe fɛɛ! Wɔmli filiɔ wɔ akɛ wɔɔsusu be mli ni mɔ ko mɔ ko yeee ohia dɔŋŋ; beni “maŋbii lɛ ateŋ mɔ ko ekɛɛŋ akɛ: ‘Migbɔjɔ’ ”; kɛ be mli ni Yehowa Nyɔŋmɔ “aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee” lɛ he. (Yesaia 33:24; Kpojiemɔ 21:3, 4; Lala 72:16) Te osusuɔ shiwooi ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ nɛɛ ahe ohaa tɛŋŋ?
Obalanyo ko ni yɔɔ El Salvador kpɛlɛ Biblia mli dɛhiɛmɔ wolo ko ni tsɔɔ nibii nɛɛ ekomɛi amli lɛ nɔ. Ekɛɛ Odasefonyo ni kɛha lɛ lɛ akɛ, “Awura, nɔ ni dɛhiɛmɔ wolo nɛɛ kɛɔ lɛ hi tsɔ̃ fe bɔ ni eeenyɛ efee anɔkwale.” Mɛi pii wieɔ wiemɔi ni tamɔ nakai. Ni kɛlɛ, Mɔ ni bɔ jeŋ muu fɛɛ, ni eha wɔ shikpɔŋ lɛ nɔ adebɔɔ mli tsakemɔi ni baa lɛ bɔi nitsumɔ, ni eyeɔ ebuaa ohiafoi kɛ mɛi ni he yeɔ lɛ ni amɛnaa miishɛɛ lɛ shiwooi nɛ. Wɔbaanyɛ wɔhe nɔ ni ekɛɔ lɛ wɔye. Obalanyo ni wɔtsĩ etã yɛ yiteŋgbɛ lɛ kɛ Yehowa Odasefoi kase Biblia lɛ ni ebana enɛ akɛ eji anɔkwale. Kɛji okɛ amɛ bɔiko nikasemɔ lɛ, no lɛ wɔmiiwo bo hewalɛ ni ofee nakai. Ni no lɛ, eba akɛ ooohi jɛmɛ beni nibii agbɛjianɔtoo ni yɔɔ amrɔ nɛɛ lɛ eho etee lɛ, ni bɔɔ nii fɛɛ fataa he ni akɛbolɔɔ waa akɛ: “Haleluya!” “Nyɛjiea Yah yi, nyɛ gbɔmɛi!”—Lala 112:1; 135:1, NW.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Bei komɛi lɛ, afoɔ “Yehowa” kuku, yɛ Biblia lɛ mli akɛ “Yah.”
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]
Eba akɛ ooohi jɛmɛ beni bɔɔ nii fɛɛ fataa he ni akɛbolɔɔ waa akɛ: “Haleluya!”