Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w97 8/15 bf. 8-11
  • Bɔ ni Fee ni Wɔnine Shɛ Biblia lɛ Nɔ—Klɛŋklɛŋ Fã

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Bɔ ni Fee ni Wɔnine Shɛ Biblia lɛ Nɔ—Klɛŋklɛŋ Fã
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mra Beaŋ Biblia ni Akwɛɔ Nɔ Aŋmalaa Ekrokomɛi kɛ Eshishitsɔɔmɔ
  • Klɛŋklɛŋ Kristofoi a-Wolofeelɔi
  • Latin kɛ Slavonic Bibliai
  • Abaa Hebri Biblia lɛ Yi
  • Biblia Shishitsɔɔmɔ Kɛ Shitee-kɛ-woo Kpe
  • Bɔ Ni Obaafee Ona Ŋmalɛi Yɛ O-Biblia Lɛ Mli
    Saji Krokomɛi
  • Biblia Lɛ​—Mɛni Hewɔ Ayɔɔ Pii Nɛkɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2017
  • Jerome Biblia Shishitsɔɔmɔ Mli Hiɛnyiɛlɔ ni Tée Naataamɔ Shi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • “Septuagint” Lɛ—Ehe yɛ Sɛɛnamɔ yɛ Blema Beaŋ kɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2002
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
w97 8/15 bf. 8-11

Bɔ ni Fee ni Wɔnine Shɛ Biblia lɛ Nɔ—Klɛŋklɛŋ Fã

Fãi 2 kɛ 3 lɛ baaje kpo yɛ September 15 kɛ October 15 nɔ̃ lɛ amli.

Woji akalalɔ ko kɛ ebalahii ni miikase nitsumɔ lɛ kɛ amɛwoji akalamɔ tsɔne ni akɛ tso fee lɛ miitsu nii yɛ shwapo bibioo ko mli, amɛmiikwɛ ni amɛkɛ woji foji lɛ miishwie niŋmaa okadii ni kalaa nii lɛ anɔ jogbaŋŋ. Yɛ be mli ni amɛjieɔ woji lɛ, belɛ amɛmiikwɛ wiemɔ ni akala lɛ. Amɛkaa baafai ni adɔrɔ lɛ yɛ kpãa ni aŋmɔ kɛjɛ gbogbo kome nɔ kɛyashi gbogbo kroko nɔ lɛ nɔ koni egbi.

Trukaa, abɔi shinaa lɛ shimɔ waa kɛ hiɛdɔɔ. Akɛni woji akalalɔ lɛ tsui fã hewɔ lɛ, egbele shinaa lɛ oya ni asraafoi ni hiɛ tui ke kɛbote mli. Amɛbɔi wolo ni agu kwraa yɛ mla naa—Biblia lɛ ni aŋma yɛ gbɔmɛi ni abuuu amɛ lɛ awiemɔ mli lɛ taomɔ!

Amɛbaaa mra kwraa. Akɛni ábɔ shishitsɔɔlɔ lɛ kɔkɔ hewɔ lɛ, lɛ kɛ yelikɛbualɔ ko ejo foi kɛtee shwapo lɛ naa, ni amɛloo baafai babaoo momo, ni amɛmiijo foi kɛmiiya yɛ Rhine Faa lɛ hiɛ. Kɛ hoo lɛ, amɛbaa amɛnitsumɔ lɛ fã ko yi.

William Tyndale ji shishitsɔɔlɔ ni awieɔ ehe yɛ sane nɛɛ mli lɛ, eebɔ mɔdɛŋ koni efee “Kpaŋmɔ Hee” ni eŋma yɛ Blɔfo mli ni atsĩ naa yɛ Cologne, Germany, yɛ afi 1525 mli lɛ. Eniiashikpamɔ lɛ bafee nɔ ni fɔɔ kaa. Kɛjɛ beni agbe Biblia lɛ ŋmaa naa yɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 1,900 lɛ mli fɛɛ lɛ, hii kɛ yei kɛ nɔ fɛɛ nɔ ewo oshara mli koni amɛtsɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shishi ni amɛja. Ŋmɛnɛ, wɔnáa amɛnitsumɔi lɛ ahe sɛɛ lolo. Mɛni amɛfee? Te fee tɛŋŋ ni wɔnine shɛ Bibliai ni wɔhiɛ yɛ wɔdɛŋ amrɔ nɛɛ lɛ anɔ?

Mra Beaŋ Biblia ni Akwɛɔ Nɔ Aŋmalaa Ekrokomɛi kɛ Eshishitsɔɔmɔ

Nyɔŋmɔ anɔkwa tsuji kɛ bulɛ ni mli kwɔ eha e-Wiemɔ lɛ be fɛɛ be. New Catholic Encyclopedia lɛ kpɛlɛɔ nɔ akɛ: “Taakɛ Yudafoi lɛ ablematsɛmɛi lɛ ji lɛ, nakai mra be mli Kristofoi lɛ buɔ Woji Krɔŋkrɔŋi lɛ akanemɔ. Akɛni Bɔfoi lɛ nyiɛɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ hewɔ lɛ (Mt 4.4; 5.18; Lk 24.44; Jn 5.39), amɛnáa K[paŋmɔ] M[omo] ni biɔ nikanemɔ kakadaŋŋ kɛ nikanemɔ jogbaŋŋ kɛ nikasemɔ lɛ he miishɛɛ, ni amɛwo amɛkaselɔi lɛ hewalɛ koni amɛfee nakai (Rom 15.4; 2 Tm 3.15-17).”

Yɛ oti nɛɛ hewɔ lɛ, esa akɛ akwɛ Biblia lɛ nɔ aŋmala ekrokomɛi. Dani Kristofoi abei lɛ shɛ lɛ, ‘mɛi ni kwɛɔ nɔ amɛŋmalaa’ ni he esa waa, ni sheɔ tɔ̃mɔi ni amɛaafee lɛ gbeyei lɛ tsu enɛ he nii babaoo. (Ezra 7:6, 11, 12) Akɛni amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛná nɔ ni yeɔ emuu hewɔ lɛ, amɛto gbɛ ni nɔ kwɔ he gbɛjianɔ amɛfɔ̃ shi kɛha Biblia ŋmalalɔi krokomɛi fɛɛ ni baaba yɛ sɛɛ mli lɛ.

Shi kɛlɛ, yɛ afii ohai ejwɛ D.Ŋ.B. lɛ mli lɛ, kaa ko te shi. Alexander Kpeteŋkpele lɛ miisumɔ ni gbɔmɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ akase Hela hiŋmɛigbelemɔ. Ekunimyeli lɛ ma Hela loo Koine ni ale waa lɛ nɔ mi akɛ eji wiemɔ ni awieɔ yɛ jeŋ fɛɛ, yɛ Boka Teŋgbɛ fɛɛ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, Yudafoi pii dara ni amɛkaseee Hebri, ni no hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛkane Ŋmalɛi lɛ. No hewɔ lɛ, aaafee afi 280 D.Ŋ.B. lɛ, abua Hebri woloŋlelɔi akuu ko naa yɛ Alexandria, Egypt, koni amɛtsɔɔ Hebri Biblia lɛ shishi kɛya Koine ni ale jogbaŋŋ lɛ mli. Abale shishitsɔɔmɔ ni amɛfee lɛ akɛ Septuagint, ni ji “Nyɔŋmai kpawo” yɛ Latin wiemɔ mli, ni ekɔɔ shishitsɔɔlɔi ni tsu he nii, ni aheɔ ayeɔ akɛ amɛyifalɛ shɛɔ nakai lɛ ahe. Agbe naa yɛ aaafee afi 150 D.Ŋ.B.

Yɛ Yesu bei amli yɛ Palestine lɛ, no mli lɛ akɛ Hebri wiemɔ miitsu nii lolo. Shi kɛlɛ, Koine wiemɔ lɛ ji nɔ ni ale jogbaŋŋ yɛ jɛmɛ kɛ Roma maji ni amɛtse amɛhe banee lɛ amli. No hewɔ lɛ, mɛi ni ŋmala Kristofoi a-Biblia lɛ kɛ Hela ni ale waa nɛɛ tsu nii bɔni afee ni amɛnine ashɛ maji anɔ bii lɛ anɔ bɔ ni amɛaanyɛ. Agbɛnɛ hu, amɛtsɛ ŋmalɛi ayisɛɛ babaoo kɛjɛ Septuagint lɛ mli, ni amɛkɛ saji ni yɔɔ mli lɛ pii tsuɔ nii.

Akɛni mra be mli Kristofoi lɛ ji maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi ni yɔɔ ekãa hewɔ lɛ, amɛbafee mɛi ni he esa, yɛ Septuagint lɛ ni amɛkɛtsuɔ nii kɛyeɔ odase akɛ, Yesu ji Mesia ni akɛ be kakadaŋŋ emɛ lɛ lɛ mli. Enɛ ha Yudafoi lɛ amli fu, ni ekanya amɛ koni amɛfee Hela shishitsɔɔmɔi komɛi, ni amɛkɛbaaku Kristofoi lɛ anaataomɔi lɛ anaa kɛtsɔ ŋmalɛi ni amɛkɛyeɔ odase lɛ ni amɛaatsake mli lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ Yesaia 7:14 lɛ, Septuagint lɛ kɛ Hela wiemɔ ni shishi ji “obalayoo fro” tsu nii kɛkɔ Mesia lɛ nyɛ lɛ he yɛ gbalɛ naa. Shishitsɔɔmɔ hee lɛ kɛ Hela wiemɔ kroko ni shishi ji “obalayoo” tsu nii. Yɛ naagbee lɛ, akɛni Kristofoi lɛ kɛ Septuagint lɛ miitsu nii lolo hewɔ lɛ, Yudafoi lɛ shi gbɛ ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ kwraa, ni amɛwo hewalɛ ni aku sɛɛ akɛ Hebri ŋmalɛi lɛ atsu nii ekoŋŋ. Yɛ naagbee lɛ, nifeemɔ nɛɛ bafee jɔɔmɔ kɛha Biblia lɛ shishitsɔɔmɔ yɛ sɛɛ mli, ejaakɛ enɛ ye ebua ni eha abale Hebri wiemɔ lɛ saŋŋ.

Klɛŋklɛŋ Kristofoi a-Wolofeelɔi

Mra be mli Kristofoi ni yɔɔ ekãa lɛ to gbɛjianɔ koni amɛfee Biblia woji lɛ pii bɔ ni amɛbaanyɛ, amɛkɛ amɛniji ŋmala fɛɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛkɛ wolokpo ni akotaa lɛ aaatsu nii lɛ, amɛje shishi amɛkɛ wolo ni ji codex lɛ, ni hiɛ baafai taakɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ wolo ji lɛ bɔi nitsumɔ. Kɛfata ŋmalɛi lɛ ni ehaa anaa oya lɛ he lɛ, abaanyɛ aŋmala nibii babaoo yɛ codex kpo kome ko mli fe bɔ ni abaanyɛ aŋmala yɛ wolokpo ni akotaa kome nɔ—akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛŋmala Hela Ŋmalɛi lɛ loo Biblia muu lɛ fɛɛ yɛ mli.

Akɛ Yohane ni ji naagbee bɔfo ni yɔɔ wala mli lɛ woji lɛ gbe Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ wolokpo lɛ naa aaafee afi 98 Ŋ.B. Yohane sanekpakpa lɛ fãi ni etserɛ lɛ eko yɛ, ni egbɛi ji Rylands Papyrus 457 (P52), ni aŋma dani afi 125 Ŋ.B. Mra mli yɛ afi 150 kɛyashi 170 Ŋ.B. lɛ, Tatian, ni ji Justin Martyr kaselɔ lɛ fee Diatessaron lɛ ni ji Yesu shihilɛ mli saji ni tsara nɔ ni abua naa kɛjɛ Sanekpakpai ejwɛ ni anaa yɛ wɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Bibliai lɛ amli lɛ nɔŋŋ lɛ.a Enɛ tsɔɔ akɛ esusuɔ akɛ nakai Sanekpakpai lɛ pɛ ji nɔ ni ja, ni ákɛ amɛyɛ momo. Yɛ aaafee afi 170 Ŋ.B. lɛ, afee “Kpaŋmɔ Hee” lɛ mli woji ni ale mra ni gbɛi ji Muratorian Fragment lɛ. Aŋmala Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli woji lɛ pii yɛ nɔ.

Etsɛɛɛ ni Kristofoi ahemɔkɛyelii lɛ ni gbɛɔ shwãa lɛ bi ni ana Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ, kɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ ashishitsɔɔmɔi. Yɛ naagbee lɛ, afee Biblia shishitsɔɔmɔi babaoo, yɛ wiemɔi tamɔ Armenian, Coptic, Georgian, kɛ Syriac amli. Yɛ bei pii amli lɛ ebiɔ ni afee niŋmaa okadii koni anyɛ atsu yiŋtoo lɛ he nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, abɔ amaniɛ akɛ Ulfilas, ni ji Roma Sɔlemɔ lɛ osɔfonukpa ni hi shi yɛ afii ohai ejwɛ lɛ mli lɛ fee Gothic niŋmaa okadii lɛ koni ekɛtsɔɔ Biblia lɛ shishi. Shi eshi Maŋtsɛmɛi awoji lɛ, ejaakɛ esusu akɛ ebaawo Gothbii ni hiɛ tawuu su lɛ hewalɛ. Nɛkɛ nifeemɔ nɛɛ etsĩii Gothbii ni “amɛbatsɔmɔ Kristofoi” lɛ anaa kɛjɛɛɛ nibii ni amɛha Roma lɛ he yɛ afi 410 Ŋ.B.!

Latin kɛ Slavonic Bibliai

Latin ebafee nɔ ni he hiaa yɛ nɛkɛ bei nɛɛ amli, ni Blema Latin Biblia shishitsɔɔmɔi memeji pii je kpo. Shi niŋmaa lɛ kɛ amɛjalɛ yɛ sɔrɔto. No hewɔ lɛ, yɛ afi 382 Ŋ.B. lɛ, Paapa Damasus tuu nitsumɔ ewo ewoloŋmalɔ Jerome dɛŋ koni eŋma Latin Biblia ni mla kpɛlɛɔ nɔ.

Jerome je shishi kɛtsɔ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi ni atsɔɔ shishi yɛ Latin mli lɛ atsakemɔ nɔ. Shi kɛlɛ, ema nɔ mi akɛ ebaatsɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ shishi kɛjɛ klɛŋklɛŋ Hebri nɔ̃ lɛ mli. No hewɔ lɛ, yɛ afi 386 Ŋ.B. lɛ, etee Bethlehem koni eyakase Hebri, koni etao rabi ko hu ni eye ebua lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, etee ŋwanejee ni fa saŋŋ shi yɛ sɔlemɔi lɛ amli. Jerome yinɔbii komɛi, ni Augustine fata he lɛ he ye akɛ Septuagint lɛ jɛ mumɔŋ, ni amɛfolɔ Jerome naa akɛ “eku esɛɛ kɛtee Yudafoi lɛ aŋɔɔ.” Jerome tsu nii waa, ni egbe enitsumɔ lɛ naa yɛ aaafee afi 400 Ŋ.B. Kɛtsɔ shishijee wiemɔi lɛ ajɛɛhe lɛ kɛ odaseyeli woji ni ekɛtsu nii lɛ nɔ, kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ shishi ni etsɔɔ kɛba nakai beaŋ wiemɔ lɛ mli lɛ nɔ lɛ, Jerome kpa gbɛ akɛ gbɛi heei kɛha shishitsɔɔmɔ baaba yɛ afii akpe sɛɛ. Abale enitsumɔ lɛ akɛ, Vulgate, loo Shishitsɔɔmɔ ni Ale Waa, ni gbɔmɛi lɛ ná he sɛɛ afii ohai abɔ.

Mɛi pii baanyɛ akane Septuagint lɛ kɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ lolo yɛ bokagbɛ Kristendombii lɛ ateŋ. Shi kɛlɛ, Slavonic loo Slavic wiemɔ kui bafee nɔ ni awieɔ agbɛnɛ, yɛ Europa bokagbɛ niiaŋ. Yɛ afi 863 Ŋ.B. lɛ, nyɛmimɛi hii enyɔ, Cyril kɛ Methodius ni wieɔ Hela lɛ tee Moravia, ní amrɔ nɛɛ eyɔɔ Czech Republic lɛ. Amɛje shishi amɛtsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛtee Blema Slavonic wiemɔ mli. Bɔni afee ni amɛfee nakai lɛ, amɛfee Glagolitic niŋmaa okadii lɛ, ni yɛ naagbee lɛ, akɛ Cyrillic alfabɛta baye enajiaŋ ni akɛ Cyril gbɛi tsɛ enɛ lɛ. Ajɛ enɛ mli ni aná ŋmɛnɛŋmɛnɛ Russian, Ukrainian, Serbian, kɛ Bulgarian niŋmaai lɛ. Slavonic Biblia lɛ ye ebua gbɔmɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ yinɔi babaoo. Shi akɛni wiemɔi tsakeɔ hewɔ lɛ, yɛ be ko mli lɛ eshishinumɔ bawa kɛha gbɔmɛi ni leee woloŋ tsɔ̃ lɛ.

Abaa Hebri Biblia lɛ Yi

Kɛjɛ aaafee afii ohai ekpaa kɛmiiya nyɔŋma Ŋ.B. lɛ, Yudafoi akuu ko ni atsɛɔ amɛ Masoretes lɛ je gbɛi komɛi ni ato he gbɛjianɔ ni atsɔɔ nɔ akwɛɔ nii anɔ aŋmalaa lɛ shishi, koni amɛkɛbaa Hebri Ŋmalɛ lɛ yi. Amɛbɔ mɔdɛŋ amɛkane niŋmaa lɛ fɛɛ, ni amɛkane niŋmaa okadii lɛ ekomekome po, ni amɛyɔse sɔrɔtofeemɔi ni yɔɔ nɔ ni amɛŋmala lɛ mli, amɛfee enɛɛmɛi fɛɛ koni amɛkɛbaa ŋmalɛi ni ja nɛɛ ayi. Amɛ mɔdɛŋbɔɔ lɛ efeee efolo. Kɛ wɔɔtsĩ nɔkwɛmɔnɔ kome tã lɛ, yɛ nɔ ni fe afii 1,000 ni eho nɛɛ lɛ, anaaa tsɔɔmɔ tsakemɔ ko yɛ mli kɛ akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Masoret ŋmalɛi lɛ to Ŋshɔ ni Egbo Wolokpoi ni aŋma yɛ afi 250 D.Ŋ.B. kɛ 50 Ŋ.B. lɛ teŋ he lɛ.b

Yɛ Europa lɛ, Teŋgbɛ Afii lɛ tamɔ Duŋ Afii lɛ pɛpɛɛpɛ. Nikanemɔ kɛ nikasemɔ ba shi yɛ maŋbii lɛ ateŋ. Yɛ naagbee lɛ, yɛ hei pii lɛ, osɔfoi lɛ nyɛɛɛ sɔlemɔ lɛ Latin lɛ amɛkane, ni bei pii lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛkane amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ po. Nɛkɛ be nɛɛ hu mli abua Yudafoi lɛ anaa awo he ko banee yɛ Europa lɛ. Ekolɛ yɛ he ko banee ni abua amɛnaa awo nɛɛ hewɔ lɛ, abaa Hebri Biblia he nilee yi. Shi kɛlɛ, akɛni hetsɛ̃ kɛ gbɔmɛi amli hemɔkɛyeli ni bɛ yɔɔ hewɔ lɛ, bei pii lɛ, mɛi ni yɔɔ sɛɛ lɛ anine shɛɛɛ nilee ni Yudafoi lɛ yɔɔ lɛ nɔ. No bei amli lɛ, Hela he nilee hu miiba shi yɛ Europa anaigbɛ. Shihilɛ lɛ mli bawa yɛ jamɔ ni Anaigbɛ Sɔlemɔi lɛ kɛhaa Jerome Latin Vulgate lɛ hewɔ. Eyɛ mli akɛ yɛ Masoretebii abei lɛ naagbee mli lɛ Latin miifee wiemɔ ni akɛtsuuu nii dɔŋŋ moŋ, shi gbɔmɛi fɛɛ buɔ no akɛ Biblia shishitsɔɔmɔ ni mla eŋmɛ gbɛ. No hewɔ lɛ, yɛ be mli ni suɔmɔ kɛha Biblia lɛ lee bɔi shishijee fiofio lɛ, hegbɛ lɛ gbele kɛha shitee-kɛ-woo babaoo.

Biblia Shishitsɔɔmɔ Kɛ Shitee-kɛ-woo Kpe

Yɛ afi 1079 lɛ, Paapa Gregory VII kɛ teŋgbɛ afii lɛ amli sɔlemɔ lɛ mli mlai babaoo ni akɛtsĩɔ efeemɔ naa lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ ha, kɛ bei komɛi lɛ Biblia shishitsɔɔmɔi ni yɔɔ wiemɔi krokomɛi amli ni esaaa ni ahiɛɔ po. Egu hegbɛ kɛha Mass gbijurɔyeli yɛ Slavonic wiemɔ mli, ejaakɛ eheɔ eyeɔ akɛ ebaabi ni atsɔɔ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ fãi komɛi ashishi. Yɛ nɔ ni kɛ mra be mli Kristofoi lɛ ashidaamɔ kpãaa gbee kwraa lɛ naa lɛ, eŋma akɛ: “[É]sa Nyɔŋmɔ Ofe lɛ hiɛ akɛ, ŋmalɛ krɔŋkrɔŋ lɛ afee teemɔŋ nɔ ko yɛ hei komɛi.” Akɛni enɛ ji shidaamɔ ni sɔlemɔ lɛ ekɔ hewɔ lɛ, asusu mɛi ni woɔ Biblia kanemɔ he hewalɛ lɛ ahe akɛ amɛhe yɛ oshara.

Yɛ shihilɛ ni esaaa nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Biblia lɛ shishitsɔɔmɔ kɛmiiya wiemɔi ni ale lɛ amli lɛ tee nɔ. Aja Biblia shishitsɔɔmɔi yɛ wiemɔi babaoo mli yɛ teemɔŋ yɛ Europa. Akɛ niji ŋmala enɛɛmɛi fɛɛ, ejaakɛ kɛbashi 1400 afii lɛ amli lɛ afeee woji akalamɔ tsɔne ni hiɛ niŋmaa okadii komekomei ni anyɛɔ akɛtsaraa yɛ Europa. Shi akɛni woji lɛ ajara wa, ni efaaa hewɔ lɛ, maŋnyo folo baanyɛ ana miishɛɛ akɛ ena Biblia lɛ mli wolo kome mli saji fã loo ebaafai fioo ko. Mɛi komɛi kaseɔ pii amɛwoɔ amɛyitsoŋ, kɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ fɛɛ po!

Kɛlɛ, yɛ be ni sa mli lɛ, gbɛjianɔtoi ni yɔɔ miishɛɛ kɛha sɔlemɔ lɛ tsakemɔ lɛ gbɛ eshwã waa. Akanya enɛ feemɔ fiofio kɛtsɔ shi ni ahɛleɔ mɛi ni amɛle bɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he hiaa ha yɛ daa gbi shihilɛ mli lɛ nɔ. Te nɛkɛ kui nɛɛ kɛ woji akalamɔ ni abɔi lɛ sa Biblia lɛ he eha tɛŋŋ? Ni mɛni ba William Tyndale kɛ eshishitsɔɔmɔ lɛ ni atsĩ tã kɛjɛ shishijee lɛ nɔ? Wɔbaanyiɛ sane ni yɔɔ miishɛɛ waa nɛɛ sɛɛ aahu kɛbashi wɔbei nɛɛ amli, yɛ nɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ amli.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Wolo ni ji Gbɔmɔ ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ ni Ehi Shi Pɛŋ, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. lɛ fee lɛ ji ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Sanekpakpai ejwɛ lɛ ni kɛ amɛhe kpãa gbee lɛ he nɔkwɛmɔnɔ.

b Kwɛmɔ Insight on the Scriptures, Kpo 2, baafa 315, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ mli.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 8, 9]

Bei Titrii yɛ Biblia lɛ Gbɛɛ kɛ Shwamɔ

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

DANI ŊMƐNƐŊMƐNƐ BE (D.Ŋ.B.)

Agbe Hebri Ŋmalɛi anaa c. (aaafee) 443 D.Ŋ.B.

Afi 400 D.Ŋ.B.

Alexander Kpeteŋkpele Lɛ (d. 323 D.Ŋ.B.)

Afi 300 D.Ŋ.B.

Septuagint lɛ ŋmaa je shishi aaafee afi 280 D.Ŋ.B.

Afi 200 D.Ŋ.B.

Afi 100 D.Ŋ.B. Ŋshɔ ni Egbo lɛ Wolokpoi Babaoo aaafee afi

100 D.Ŋ.B. kɛyashi afi 68 Ŋ.B.

ŊMƐNƐŊMƐNƐ BE (Ŋ.B.)

Akpãtã Yerusalem hiɛ afi 70 Ŋ.B.

Agbe Hela Ŋmalɛi lɛ anaa afi 98 Ŋ.B.

Afi 100 Ŋ.B.

Yohane Rylands Papyrus Lɛ (dani afi 125 Ŋ.B.)

Afi 200 Ŋ.B.

Afi 300 Ŋ.B.

Afi 400 Ŋ.B. Jerome  Latin Vulgate yɛ aaafee afi 400 Ŋ.B.

Afi 500 Ŋ.B.

Afi 600 Ŋ.B.

Aŋma Masoret Ŋmalɛ Lɛ

Afi 700 Ŋ.B.

Afi 800 Ŋ.B.

Cyril yɛ Moravia yɛ Afi 863 Ŋ.B.

Afi 900 Ŋ.B.

Afi 1000 Ŋ.B.

Mla ni akɛte shi awo Biblia shishitsɔɔmɔ yɛ

maŋbii awiemɔ mli 1079 Ŋ.B.

Afi 1100 Ŋ.B.

Afi 1200 Ŋ.B.

Afi 1300 Ŋ.B.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Mra be mli Kristofoi je codex lɛ kɛ nitsumɔ shishi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Jerome tee Betlehem koni eyakase Hebri

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje