Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w98 4/15 bf. 14-19
  • Yehowa Yeɔ Eshiwoi Anɔ Ehãa Anɔkwafoi lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yehowa Yeɔ Eshiwoi Anɔ Ehãa Anɔkwafoi lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Anɔkwa Hemɔkɛyeli yɛ Blema Bei lɛ Amli
  • Nɔ ni Jɛɔ Hemɔkɛyeli ni Abɛ lɛ Mli Baa
  • Ájie Hemɔkɛyeli Kpo yɛ Wɔbe Nɛɛ Mli
  • Wɔsɛɛ Be Kpakpa Kɛha Anɔkwafoi
  • Ama Wɔsɛɛ Be ni Yɔɔ Miishɛɛ Nɔ Aduatsɔ
  • Okɛ Ohiɛ Afɔ Yehowa Nɔ Akɛ Ebaaha Eyiŋtoo Aba Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • “Hemɔkɛyeli Naa Wɔnyiɛɔ yɛ, Shi Jeee Ninamɔ Naa”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Odasefoi Babaoo Tamɔ Atatu!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1987
  • “Nyɛwoa Nyɛtsuii Ekãa”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
w98 4/15 bf. 14-19

Yehowa Yeɔ Eshiwoi Anɔ Ehãa Anɔkwafoi lɛ

“Mɔ ni wo shi lɛ anɔkwafo ni.”—HEBRIBII 10:23.

1, 2. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná hekɛnɔfɔ̃ɔ ni yeɔ emuu yɛ Yehowa shiwoi amli lɛ?

YEHOWA biɔ ni etsuji aná ni amɛhiɛ hemɔkɛyeli ni ma shi shiŋŋ yɛ emli kɛ eshiwoi amli lɛ mli. Kɛ mɔ ko yɛ hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ lɛ, ebaanyɛ ni ekɛ ehe afɔ Yehowa nɔ kwraa akɛ ebaafee nɔ ni ewo shi akɛ ebaafee lɛ. E-Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ jajeɔ akɛ: “Yehowa Zebaot ekã kita akɛ: Lɛɛlɛŋ, bɔ ni misusu lɛ, nakai ebaaba mli, ni bɔ ni mito miyiŋ lɛ, nakai ebaama shi.”—Yesaia 14:24.

2 Wiemɔ akɛ “Yehowa Zebaot ekã kita” lɛ tsɔɔ akɛ, ekɛ kitãkamɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli eha akɛ ebaaha eshiwoi aba mli. No hewɔ ni e-Wiemɔ lɛ baanyɛ akɛɛ akɛ: “Okɛ ohiɛ afɔ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ, ni okɛ ohe akakpasa bo diɛŋtsɛ ojwɛŋmɔ; kaimɔ lɛ yɛ ogbɛi fɛɛ mli, ni lɛ eeejaje otempɔŋi lɛ!” (Abɛi 3:5, 6) Kɛ wɔná Yehowa mli hekɛnɔfɔɔ ni wɔŋmɛ gbɛ koni enilee akudɔ wɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wɔ tempɔŋi lɛ kɛ wɔ baaya naanɔ wala mli, ejaakɛ Nyɔŋmɔ nilee lɛ ji ‘walatso kɛha mɛi fɛɛ ni mɔɔ mli lɛ.’—Abɛi 3:18; Yohane 17:3.

Anɔkwa Hemɔkɛyeli yɛ Blema Bei lɛ Amli

3. Noa jie Yehowa mli hemɔkɛyeli kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

3 Yehowa nifeemɔi ahe saji ni aŋmala ashwie shi ni kɔɔ mɛi ni yɔɔ anɔkwa hemɔkɛyeli lɛ ahe lɛ yeɔ bɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ enɔ lɛ he odase. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ nɔ ni fe afii 4,400 ni eho nɛ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ Noa akɛ, akɛ jeŋ muu fɛɛ Nu Afua baakpata egbii lɛ amli je lɛ hiɛ. Efã Noa ni ekpɛ adeka agbo ko kɛha adesai kɛ kooloi ayibaamɔ. Mɛni Noa fee? Hebribii 11:7 kɛɔ wɔ: “Hemɔkɛyeli Noa hu kɛbu Nyɔŋmɔ, beni efã lɛ yɛ nii ni anako lɛ ahewɔ lɛ, ni ekɛsaa adeka eha ewe lɛ yiwalaheremɔ.” Mɛni hewɔ Noa ná hemɔkɛyeli yɛ nɔ ko ni bako dã, nɔ ko ni ‘anako dã’ lɛ mli lɛ? Ejaakɛ eyɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ adesa weku lɛ ye ha yɛ tsutsu lɛ he nilee babaoo, bɔ ni eeena ele akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛɔ lɛ baa mli anɔkwale. No hewɔ lɛ, Noa yɛ nɔmimaa akɛ Nu Afua lɛ hu baaba mli anɔkwale.—1 Mose 6:9-22.

4, 5. Mɛni hewɔ Abraham kɛ ehe fɔ̃ Yehowa nɔ kwraa lɛ?

4 Anɔkwa hemɔkɛyeli he nɔkwɛmɔnɔ kroko ji Abraham. Nɔ ni miihe ashɛ afii 3,900 nɛ, ni Nyɔŋmɔ kɛɛ lɛ akɛ ekɛ ebinuu koome Isak ni ekɛ Sara fɔ lɛ lɛ ayashã afɔle. (1 Mose 22:1-10) Te Abraham here nɔ eha tɛŋŋ? Hebribii 11:17 kɛɔ akɛ: “Hemɔkɛyeli naa Abraham ŋɔ Isak eyashã afɔle, beni aka lɛ lɛ.” Shi kɛlɛ, yɛ naagbee kwraa lɛ, Yehowa bɔfo tsĩ Abraham gbɛ. (1 Mose 22:11, 12) Shi kɛlɛ, mɛni hewɔ kwraa esa akɛ Abraham asusu enɛ feemɔ he po? Ejaakɛ taakɛ Hebribii 11:19 kɛɔ lɛ, “ebu akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ ni ekɛaatee [Isak] shi kɛaajɛ gbohii ateŋ tete.” Shi te aaafee tɛŋŋ ni Abraham aaaná gbohiiashitee mli hemɔkɛyeli yɛ be mli ni enako eko dã, ni nɔ ko bɛ ni tsɔɔ akɛ áfee eko pɛŋ lɛ?

5 Ojogbaŋŋ, kaimɔ akɛ, Sara eye afii 89 beni Nyɔŋmɔ wo amɛ shi akɛ amɛbaafɔ binuu lɛ. No mli lɛ Sara fɔmɔ kotoku lɛ nyɛŋ aŋɔ hɔ—kɛ aaawie he lɛ, egbo. (1 Mose 18:9-14) Nyɔŋmɔ kanya Sara fɔmɔ kotoku lɛ kɛba wala mli, ni efɔ Isak. (1 Mose 21:1-3) Abraham le akɛ, akɛni Nyɔŋmɔ kanya Sara fɔmɔ kotoku ni egbo lɛ kɛba wala mli ekoŋŋ hewɔ lɛ, belɛ ebaanyɛ ni ekɛ Isak aba wala mli ekoŋŋ kɛ ehe miihia. Romabii 4:20, 21 kɛɔ yɛ Abraham he akɛ: “Ni eyiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ he tamɔ akɛ eheee eyeee, shi moŋ ená hewalɛ yɛ hemɔkɛyeli mli, ni ewo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam, ni eyɛ hewalɛ yɛ nɔ jogbaŋŋ akɛ, nɔ ni ewo he shi lɛ, eeenyɛ efee hu.”

6. Yoshua jie hekɛnɔfɔ̃ɔ ni eyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 Nɔ ni fe afii 3,400 ni eho nɛ, beni Yoshua eye fe afii oha, ni ekɛ eshihilɛ be ekpa bɔ ni Nyɔŋmɔ ji mɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ enɔ lɛ shi lɛ, etsɔɔ yiŋtoo hewɔ ni eyɔɔ hekɛnɔfɔ̃ɔ lɛ: “Nyɛle yɛ nyɛtsui mli fɛɛ kɛ nyɛsusuma mli fɛɛ akɛ nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, wie yɛ nyɛ hewɔ lɛ, emli ekome folo ekaaa shi, fɛɛ eba mli eha nyɛ, emli ekome folo ekaaa shi.”—Yoshua 23:14.

7, 8. Mɛɛ yiwalaheremɔ nifeemɔ gbɛ Kristofoi anɔkwafoi lɛ kɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli, ni mɛni hewɔ?

7 Aaafee afii 1,900 ni eho nɛ lɛ, gbɔmɛi heshibalɔi pii jie anɔkwa hemɔkɛyeli kpo. Amɛyoo kɛjɛ Biblia gbalɛ mlibaa mli akɛ Yesu ji Mesia lɛ ni amɛkpɛlɛ etsɔɔmɔi lɛ nɔ. Akɛni amɛyɔɔ shishitoo ni ma shi shiŋŋ yɛ anɔkwa saji lɛ kɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli hewɔ lɛ, amɛhe nɔ ni Yesu tsɔ̃ɔ lɛ amɛye. No hewɔ lɛ, beni Yesu kɛɛ Nyɔŋmɔ fɔbuu kojomɔ miiba Yudea kɛ Yerusalem nɔ yɛ anɔkwa ni amɛyeee hewɔ lɛ, amɛhe lɛ amɛye. Ni beni ekɛɛ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛfee ni amɛkɛhere amɛ diɛŋtsɛ amɛyiwala lɛ, amɛfee nakai.

8 Yesu kɛɛ heyelilɔi lɛ akɛ, kɛ asraafoi bɔle Yerusalem he kɛkpe lɛ, amɛjo foi. Roma asraafoi batutua Yerusalem yɛ afi 66 Ŋ.B. Shi Romabii lɛ ku amɛsɛɛ yɛ yiŋtoo ko ni atsɔɔɔ mli lɛ hewɔ. No ji okadi kɛha Kristofoi lɛ akɛ amɛshi maŋtiase lɛ mli, ejaakɛ Yesu ekɛɛ akɛ: “Shi kɛ nyɛna akɛ abɔ nsara awo Yerusalem he lɛ, belɛ nyɛnaa nyɛlea akɛ efitemɔ lɛ eshɛ. No mli lɛ mɛi ni yɔɔ Yudea lɛ ajo foi aya gɔji lɛ anɔ, ni mɛi ni yɔɔ mã lɛŋ lɛ aje kpo, ni mɛi ni yɔɔ akrowai akaba maŋ.” (Luka 21:20, 21) Mɛi ni yɔɔ anɔkwa hemɔkɛyeli lɛ shi Yerusalem kɛ hei ni ebɔle he lɛ ni amɛjo foi kɛtee he ni yɔɔ shweshweeshwe.

Nɔ ni Jɛɔ Hemɔkɛyeli ni Abɛ lɛ Mli Baa

9, 10. (a) Jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ jie hemɔkɛyeli ni amɛbɛ yɛ Yesu mli lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni jɛ nakai hemɔkɛyeli ni amɛbɛ lɛ mli ba?

9 Mɛni ji nɔ ni mɛi ni bɛ anɔkwa hemɔkɛyeli lɛ fee? Amɛjooo foi beni amɛná hegbɛ akɛ amɛaafee nakai lɛ. Amɛsusu akɛ amɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ baanyɛ ahere amɛyiwala. Ni kɛlɛ, nakai hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amɛ sɛɛnyiɛlɔi lɛ hu yɛ odaseyeli ni tsɔɔ akɛ Yesu ji Mesia lɛ. No hewɔ lɛ mɛni hewɔ amɛkpɛlɛɛɛ nɔ ni ewie lɛ nɔ? Yɛ shihilɛ ni amɛtsui fɔŋ lɛ yɔɔ mli lɛ hewɔ. Atsɔ hiɛ akpa enɛ he mama yɛ be mli ni amɛna ni gbɔmɛi foji lɛ ateŋ mɛi pii ho yuu kɛtee Yesu ŋɔɔ beni etee Lazaro shi lɛ sɛɛ lɛ. Yohane 11:47, 48 gbaa akɛ: “Osɔfonukpai lɛ kɛ Farisifoi lɛ tsɛ́ kpee, [yɛ Yudafoi asaneyelihe wulu lɛ] ni amɛkɛɛ: Te wɔfeɔ tɛŋŋ? Shi nuu [Yesu] nɛɛ miifee okadii sɔrɔtoi pii. Kɛji wɔŋmɛ lɛ gbɛ nɛkɛ lɛ, mɛi fɛɛ aaahe enɔ aye; ni Romabii lɛ aaaba, ni amɛaabashɔ̃ wɔmaŋ kɛ wɔshikpɔŋ lɛ fɛɛ.” Kuku 53 kɛɔ akɛ: “Ni kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaagbe lɛ.”

10 Mɛɛ naakpɛɛ nii Yesu fee nɛkɛ—ekɛ Lazaro miijɛ gbohii ateŋ kɛmiiba ekoŋŋ! Shi, jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ miisumɔ ni amɛgbe Yesu yɛ enɛ ni efee lɛ hewɔ. Akpa amɛ nɔ fɔŋ feemɔ ni ehiii kwraa lɛ he mama ekoŋŋ beni “osɔfonukpai lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ, amɛbaagbe Lazaro hu; [akɛni] ehewɔ jɛ ni Yudafoi lɛ ateŋ mɛi pii tee ni amɛyahe Yesu nɔ amɛye lɛ.” (Yohane 12:10, 11) Atee Lazaro shi kɛjɛ gbohii ateŋ etsɛko, ni nakai osɔfoi lɛ miisumɔ ni amɛna akɛ egbo ekoŋŋ! Amɛsusuuu Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ loo gbɔmɛi foji lɛ ahilɛ-kɛhamɔ he. Amɛji pɛsɛmkunyatsɛmɛi, amɛgbɛhei kɛ hegbɛi pɛ he amɛsusuɔ. “Amɛmiisumɔ gbɔmɛi ahiɛnyam fe Nyɔŋmɔ nɔ̃.” (Yohane 12:43) Shi amɛná hemɔkɛyeli ni amɛbɛ lɛ he nyɔmɔwoo. Roma asraafoi lɛ ku amɛsɛɛ yɛ afi 70 Ŋ.B. lɛ mli, ni amɛkpata amɛgbɛhe lɛ kɛ amɛmaŋ lɛ kɛ amɛteŋ mɛi pii ahiɛ.

Ájie Hemɔkɛyeli Kpo yɛ Wɔbe Nɛɛ Mli

11. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ ajie anɔkwa hemɔkɛyeli kpo yɛ afii oha nɛɛ shishijee mli?

11 Hii kɛ yei babaoo hu ni yɔɔ anɔkwa hemɔkɛyeli ehi shi yɛ wɔ afii oha nɛɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mra mli yɛ afii 1900 mli lɛ, no mli lɛ gbɔmɛi miikpa wɔsɛɛ be ni toiŋjɔlɛ kɛ shweremɔ yɔɔ mli gbɛ. Yɛ nakai be lɛ nɔŋŋ mli lɛ, mɛi ni ná Yehowa mli hemɔkɛyeli lɛ miibɔ kɔkɔ akɛ adesai miihe abote amɛ haomɔ be ni ehiii fe fɛɛ mli. No ji nɔ ni agba afɔ̃ shi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli yɛ Mateo yitso 24, 2 Timoteo yitso 3, kɛ hei krokomɛi lɛ. Nɔ ni gbɔmɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli nɛɛ wie lɛ ba mli diɛŋtsɛ, eje shishi yɛ 1914 kɛ Jeŋ Ta I. Je lɛ bote ‘enaagbee gbii’ ni agba afɔ̃ shi lɛ mli lɛɛlɛŋ kɛ “jaramɔ bei.” (2 Timoteo 3:1) Mɛni hewɔ Yehowa tsuji nyɛ amɛle anɔkwale ni kɔɔ jeŋ shihilɛi ahe yɛ no bei lɛ amli, yɛ be mli ni mɛi krokomɛi leee lɛ? Ejaakɛ, taakɛ Yoshua ji lɛ, amɛyɛ hemɔkɛyeli akɛ Yehowa gbalɛ wiemɔ lɛ ekome po efeŋ efolo ni ebaaa mli.

12. Mɛɛ Yehowa shiwoo etsuji lɛ kɛ amɛhe fɔ̃ɔ nɔ kwraa ŋmɛnɛ?

12 Ŋmɛnɛ, Yehowa tsuji ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ enɔ lɛ ayifalɛ miihe ashɛ akpekpei ekpaa yɛ jeŋ fɛɛ. Amɛle kɛjɛ odaseyeli ni haa Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ baa mli lɛ mli akɛ, etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ kɛ yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo ni bɛ jeŋba nɛɛ baaba naagbee. No hewɔ lɛ, amɛyɛ hekɛnɔfɔ̃ɔ akɛ, be ni amɛbaana ni aatsu 1 Yohane 2:17, ni wieɔ akɛ: “Je lɛ hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii lɛ; shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ” lɛ he nii lɛ ebɛŋkɛ. Etsuji yɛ hekɛnɔfɔ̃ɔ kwraa akɛ Yehowa baaha shiwoo nɛɛ aba mli.

13. Nɛgbɛ obaanyɛ ni okɛ ohe afɔ̃ Yehowa nɔ kɛyashɛ?

13 Nɛgbɛ obaanyɛ okɛ ohe afɔ̃ Yehowa nɔ kɛyashi? Obaanyɛ ni okɛ ohiɛ afɔ̃ enɔ kwraa! Kɛji akɛ olaaje owala bianɛ po yɛ esɔɔmɔ mli lɛ, ekɛ wala ni yɔɔ nyam babaoo baaha bo yɛ gbohiiashitee lɛ mli. Yesu maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ: “Ŋmɛlɛtswaa lɛ miiba, nɔ mli ni mɛi fɛɛ ni yɔɔ gbohiiabui amli lɛ [ni ji akɛ, yɛ Nyɔŋmɔ kaimɔ mli lɛ] aaanu egbee, ni amɛaaje kpo.” (Yohane 5:28, 29) Ani ole datrɛfonyo ko, maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔ ko, jeŋ nilelɔ ko, nitsumɔtsɛ ko, aloo adesa kroko ni baanyɛ afee nakai? Nibii ni amɛfee yɛ tsutsu ni aŋmala ashwie shi lɛ tsɔɔ akɛ amɛnyɛŋ. Yehowa baanyɛ, ni ebaafee!

Wɔsɛɛ Be Kpakpa Kɛha Anɔkwafoi

14. Mɛɛ wɔsɛɛ be ni nɔ bɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ ehe shiwoo haa anɔkwafoi lɛ?

14 Yesu tsɔɔ nɔ ni haa jeŋ hee ko ni yɔɔ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ feɔ anɔkwale, akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni he jɔ lɛ, shi amɛaahi shikpɔŋ lɛ nɔ.” (Mateo 5:5, NW) Enɛ maa Nyɔŋmɔ shiwoo ni anaa yɛ Lala 37:29 lɛ nɔ mi: “Jalɔi lɛ shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛaahi nɔ daa.” Ni beni eshwɛ fioo ni Yesu baagbo ni efɔŋfeelɔ ko jie hemɔkɛyeli ni eyɔɔ yɛ emli lɛ kpo lɛ, Yesu kɛɛ nakai nuu lɛ akɛ: “Okɛ mi aaahi Paradeiso.” (Luka 23:43) Hɛɛ, ákɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, Yesu baakwɛ koni atee nɛkɛ nuu nɛɛ shi kɛba wala mli yɛ shikpɔŋ nɔ kɛ hegbɛ akɛ eeehi shi kɛya naanɔ yɛ nakai Paradeiso lɛ mli. Ŋmɛnɛ, mɛi ni heɔ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ amɛyeɔ lɛ hu baanyɛ akpa gbɛ akɛ amɛbaahi Paradeiso beni “Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ” lɛ mli.—Kpojiemɔ 21:4.

15, 16. Mɛni hewɔ shihilɛ baafee nɔ ni toiŋjɔlɛ yɔɔ mli waa yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ?

15 Nyɛhaa wɔsusua wɔhe akɛ wɔyɛ nakai jeŋ hee lɛ mli. Ŋɔɔ lɛ akɛ wɔmiihi shi yɛ mli momo. Amrɔ nɔŋŋ ni wɔna gbɔmɛi ni yɔɔ miishɛɛ ni hiɔ shi yɛ ekomefeemɔ mli yɛ toiŋjɔlɛ kwraa mli yɛ he fɛɛ he. Amɛmiiná shihilɛi ni tamɔ nɔ ni atsɔɔ mli yɛ Yesaia 14:7 lɛ mli gbɛfaŋnɔ: “Shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ ená hejɔlɛ, ni enɔ ejɔ, ni amɛmiila nyamɔ lalai.” Mɛni hewɔ amɛfeɔ amɛnii nakai? Nɔ kome ji akɛ, kadimɔ akɛ aŋmɛɛɛ shiai lɛ ashinaai amli. Amɛhe ehiaaa ejaakɛ awuiyeli loo basabasafeemɔ bɛ jɛmɛ. Etamɔ bɔ pɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɛ ebaaba lɛ lɛ: “Ni mɔ fɛɛ mɔ aaata eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.”—Mika 4:4.

16 Tawuu bɛ dɔŋŋ, ejaakɛ agu tawuu yɛ jeŋ hee nɛɛ mli. Akɛ tawuu nii lɛ fɛɛ efee toiŋjɔlɛ nibii. Yɛ eshishinumɔ diɛŋtsɛ naa lɛ, Yesaia 2:4 eba mli: “Amɛkɛ amɛklantei aaasɔ kɔii ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu aaasɔ adedai. Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ!” Shi enɛ ji nɔ ni wɔkpa gbɛ lɛ! Mɛni hewɔ? Ejaakɛ shikpɔŋ lɛ nɔ bii babaoo ekase nakai feemɔ yɛ be mli ni amɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ jeŋ momo lɛ mli lɛ.

17. Mɛɛ shihilɛi nɛkɛ baahi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi?

17 Nɔ kroko ni onaa ji ohia ni bɛ jɛmɛ. Mɔ ko mɔ ko ehiii tsũi koikoi amli loo awo atade ni etsɛrɛ loo abɛ shia. Mɔ fɛɛ mɔ yɛ shia ni emlihilɛ ŋɔɔ, kɛ shihilɛhe ni akwɛɔ nɔ jogbaŋŋ kɛ tsei kɛ fɔfɔii fɛfɛji. (Yesaia 35:1, 2; 65:21, 22; Ezekiel 34:27) Ni hɔmɔ bɛ ejaakɛ Nyɔŋmɔ eha eshiwoo akɛ niyenii babaoo baaba aha mɛi fɛɛ lɛ eba mli akɛ: “Shikpɔŋ lɛ nɔ aaaba abele babaoo kɛyashwie gɔji lɛ ayiteaŋ.” (Lala 72:16) Yɛ anɔkwale mli lɛ, anunyam paradeiso baakpele shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kudɔmɔ shishi, tamɔ bɔ pɛ ni Nyɔŋmɔ to eyiŋ yɛ blema yɛ Eden lɛ.—1 Mose 2:8.

18. Yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, mɛni nibii woŋ gbɔmɛi ahe gbeyei dɔŋŋ?

18 Agbɛnɛ hu, onaa kpɛɔ ohe yɛ hewalɛ kpakpa ni mɔ fɛɛ mɔ yɔɔ lɛ he. Nɔ hewɔ ji akɛ, agbɛnɛ amɛyɛ gbɔmɔtsei kɛ jwɛŋmɔi ni yeɔ emuu. Hela, piŋmɔ, loo gbele bɛ dɔŋŋ. Mɔ ko mɔ ko bɛ helatsɛmɛi ashwiilii amli loo helatsamɔhei asaatsei anɔ. Enɛɛmɛi fɛɛ etee kɛmiiya naanɔ. (Yesaia 33:24; 35:5, 6) Kooloi lɛ ateŋ eko wooo gbɔmɔ wala he gbeyei hu; ejaakɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ ehã amɛhe ejɔ!—Yesaia 11:6-8; 65:25; Ezekiel 34:25.

19. Mɛni hewɔ jeŋ hee lɛ mli gbi fɛɛ gbi baafee nɔ ni yɔɔ ‘miishɛɛ yɛ hejɔlɛ babaoo mli’ lɛ?

19 Mɛɛ hiŋmɛigbelemɔ ni yɔɔ naakpɛɛ po jeŋ hee nɛɛ mli bii lɛ tswaa amɛmaa shi nɛkɛ! Amɛtu amɛnyɛmɔi kɛ hesaai, kɛ shikpɔŋ lɛ mli jwetrii lɛ amɛha nitsumɔi kpakpai asɛɛdii, jeee nɔ ni yeɔ awui lɛ; kɛha mɛi krokomɛi ni amɛkɛ amɛ aaafee ekome, jeee ni amɛkɛ amɛ aaashi akaŋ. Ni mɔ fɛɛ mɔ ni okɛ lɛ kpeɔ lɛ ji mɔ ko ni obaanyɛ okɛ ohe afɔ̃ enɔ, ejaakɛ, taakɛ Nyɔŋmɔ wo shi lɛ, amɛ fɛɛ amɛji “gbɔmɛi ni Yehowa etsɔɔ amɛ nii.” (Yesaia 54:13, NW) Akɛni Nyɔŋmɔ mlai kudɔɔ mɔ fɛɛ mɔ hewɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ “nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee lɛ, tamɔ bɔ ni nu ha ŋshɔ shishi lɛ.” (Yesaia 11:9) Yɛ anɔkwale mli lɛ, jeŋ hee nɛɛ mli gbi fɛɛ gbi tamɔ nɔ ni Lala 37:11 kɛɛ ebaaba lɛ lɛ, ni ji ‘miishɛɛ yɛ hejɔlɛ babaoo mli.’

Ama Wɔsɛɛ Be ni Yɔɔ Miishɛɛ Nɔ Aduatsɔ

20. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔná wɔsɛɛ be ni toiŋjɔlɛ yɔɔ mli lɛ mli ŋɔɔmɔ?

20 Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔtsɔmɔ nakai wɔsɛɛ be ni yɔɔ miishɛɛ lɛ fã? Yesaia 55:6 kɛɔ wɔ akɛ: “Nyɛtaoa Yehowa, be mli ni eeeha ana lɛ, nyɛtsɛa lɛ, be mli ni ebɛŋkɛ!” Ni yɛ be mli ni wɔtaoɔ enɛ lɛ, esa akɛ wɔsubaŋ afee tamɔ bɔ ni atsɔɔ mli yɛ Lala 143:10 lɛ: “Tsɔɔmɔ mi ni mafee osuɔmɔnaa nii, ejaakɛ bo ji mi-Nyɔŋmɔ.” Mɛi ni feɔ enɛ lɛ baanyɛ anyiɛ yɛ Yehowa hiɛ akɛ mɛi ni shwamɔ ko bɛ amɛhe kɛtsɔ naagbee gbii nɛɛ amli, ni amɛbaanyɛ ni amɛkpa wɔsɛɛ be kpakpa gbɛ. “Saramɔ mɔ ni hi kɛwula shi, ni okwɛ mɔ ni ja lɛ; ejaakɛ nakai gbɔmɔ lɛ aaahi aha lɛ wɔsɛɛ. Shi nɔtɔlɔi lɛ, aaakpata amɛhiɛ shikome; mɛi fɔji awɔsɛɛ be lɛ sɛɛ aaafo.”—Lala 37:37, 38.

21, 22. Mɛni Nyɔŋmɔ toɔ shishi ŋmɛnɛ, ni te atsuɔ tsɔsemɔ lɛ he nii ahaa tɛŋŋ?

21 Amrɔ nɛɛ Yehowa miitsɛ mɛi ni sumɔɔ ni amɛfee esuɔmɔnaa nii lɛ kɛmiijɛ jeŋmaji fɛɛ mli. Eefee amɛ eshikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo hee lɛ shishitoo, taakɛ Biblia gbalɛ gba fɔ̃ shi lɛ: “Naagbee gbii [be ni wɔyɔɔ mli bianɛ] lɛ amli lɛ, . . . , majimaji pii aaatee ayakɛɛ akɛ: Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ [enɔkwa jamɔ ni awo nɔ] lɛ . . . Koni etsɔɔ wɔ egbɛ̀i lɛ, ni wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ!”—Yesaia 2:2, 3.

22 Kpojiemɔ 7:9 tsɔɔ bɔ ni mɛnɛɛmɛi ji akɛ, “asafo babaoo . . . ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli.” Kuku 14 kɛɔ akɛ: “Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni jɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ,” ni amɛyi náa wala yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee. Nɛkɛ shishitoo kɛha jeŋ hee lɛ miihe ashɛ gbɔmɛi akpeiakpei ekpaa bianɛ, ni mɛi heei pii miitsɔmɔ efã daa afi. Aatsɔse Yehowa tsuji anɔkwafoi nɛɛ fɛɛ kɛmiiha wala yɛ ejeŋ hee lɛ mli. Amɛmiikase mumɔŋ kɛ hesaai krokomɛi ni he hiaa koni amɛkɛtsake shikpɔŋ nɛɛ amɛfee lɛ paradeiso lɛ. Ni amɛheɔ amɛyeɔ kwraa akɛ Paradeiso lɛ baatsɔ nɔ ni yɔɔ pɔtɛɛ diɛŋtsɛ, ejaakɛ “mɔ ni wo shi lɛ anɔkwafo ni.”—Hebribii 10:23.

Saji Otii Kɛha Emlitii

◻ Mɛni jɛ hemɔkɛyeli ni abɛ lɛ mli ba yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli?

◻ Nyɔŋmɔ tsuji baanyɛ ni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ enɔ kɛyashɛ nɛgbɛ?

◻ Mɛɛ wɔsɛɛ be yɔɔ kɛha anɔkwafoi lɛ?

◻ Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔná wɔsɛɛ be ni miishɛɛ yɔɔ mli wɔha wɔhe yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Yehowa miito shikpɔŋ nɔ asafo hee ko shishi bianɛ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje