WALA SHIHILƐ HE SANE
Yehowa Sɔɔmɔ Ehã Miná Miishɛɛ Waa
YƐ AFI 1958 be ni miye afii 18 lɛ, afɔ̃ mi nine ni mibasɔmɔ yɛ Betel yɛ Canada. Klɛŋklɛŋ nitsumɔ ni ahã mi yɛ jɛmɛ ji, ni mibɛɛ he ni akalaa woji lɛ yɛ lɛ. Miná miishɛɛ waa. Eyeee be ko ni ahã mikɛ tsɔne ni akɛfolɔɔ magazin lɛ ahe lɛ bɔi nitsumɔ. Mimii shɛ mihe waa akɛ miitsu nii yɛ Betel!
Enɔ afi lɛ, atswa Betel weku lɛ adafi akɛ aatao mɛi ni amɛyasɔmɔ yɛ South Africa nitsumɔhe nine lɛ, ejaakɛ akɛ tsɔne hee ni akɛkalaa woji miiya jɛmɛ. Mikɛ migbɛ́i hã akɛ maya, ni miná miishɛɛ waa be ni ahã mile akɛ ahala mi lɛ. Nyɛmimɛi etɛ krokomɛi ni ahala lɛ ji, Dennis Leech, Bill McLellan, kɛ Ken Nordin, ni no mli lɛ, amɛ fɛɛ amɛmiisɔmɔ yɛ Canada Betel. Ahã wɔle akɛ ya ni wɔyaa nɛɛ, wɔnáko wɔba!
Mitswa mimami ni mikɛɛ lɛ akɛ: “Mimami, miyɛ nɔ ko ni makɛɛ bo. Miiya South Africa!” Mimami sumɔɔɔ wiemɔ, shi ehemɔkɛyeli mli wa ni esumɔɔ Yehowa waa. Ewieee pii kwraa, shi mina akɛ efĩɔ miyiŋkpɛɛ lɛ sɛɛ. Eyɛ mli akɛ edɔ mimami kɛ mipapa akɛ mi kɛ amɛ teŋ baajekɛ waa moŋ, shi amɛteŋ mɔ ko mɔ ko eteee shi ewooo miyiŋkpɛɛ lɛ.
MITEE SOUTH AFRICA!
Naa wɔyi ejwɛ lɛ afii 60 sɛɛ yɛ afi 2019 yɛ South Africa nitsumɔhe nine lɛ
Klɛŋklɛŋ lɛ, akɛ wɔyi ejwɛ lɛ fɛɛ tee Brooklyn Betel, ni akɛ nyɔji etɛ tsɔɔ wɔ bɔ ni akɛ tsɔne ko ni akɛkalaa woji lɛ tsuɔ nii ahãa. Kɛkɛ ni wɔkwɔ meele ko ni wóɔ jatsu kɛtee Cape Town yɛ South Africa. No mli lɛ miye afii 20 pɛ. Be ni wɔyashɛ Cape Town lɛ, wɔkwɔ oketeke yɛ jɛmɛ kɛtee Johannesburg. Oketeke lɛ fã gbɛkɛnaashi. Gbɛ lɛ jekɛ waa, ni oketeke lɛ wa yɛ heihei. Klɛŋklɛŋ he ni ewa yɛ ji maŋ bibioo ko ni yɔɔ ŋa kpataa ko ni atsɛɔ lɛ Karoo lɛ nɔ. Mulu yɛ jɛmɛ waa, ni jɛmɛ dɔɔ hu. Wɔyi ejwɛ lɛ fɛɛ wɔkwɛ agbó lɛ naa ni wɔbi wɔhe akɛ, ‘Eei, nɛkɛ biɛ yɔɔ? Ani wɔbaanyɛ wɔtsu nii lɛ?’ Afii komɛi asɛɛ be ni wɔná hegbɛ wɔtee jɛmɛ ekoŋŋ lɛ, wɔna akɛ asomoaŋ lɛ jɛmɛ shihilɛ ŋɔɔ waa, ni mɛi lɛ bɛ basabasa.
Yɛ afi 1959 be ni mi, Dennis Leech, Ken Nordin, kɛ Bill McLellan kɛ oketeke fãa gbɛ kɛjɛɔ Cape Town kɛyaa Johannesburg lɛ
Ahã mikɛ tsɔne ko ni yɔɔ hwanyaŋŋ ni atsɛɔ lɛ Linotype lɛ bɔi nitsumɔ. Nɔ ni mifeɔ ji, mikwɛɔ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ ni atsɔɔ shishi lɛ, ni mitoɔ niŋmai lɛ fɛɛ miwoɔ tsɔne lɛ mli koni akɛfee plɛtei ni akɛkalaa woji lɛ, ni mitsu enɛ afii fioo komɛi. No mli lɛ, South Africa nitsumɔhe nine lɛ kalaa magazin lɛ yɛ wiemɔi ni awieɔ yɛ South Africa lɛ kɛ wiemɔi ni awieɔ yɛ Afrika hei krokomɛi lɛ anɔ lɛ amli. Wɔná miishɛɛ waa akɛ akɛ tsɔne hee ni akɛkalaa woji lɛ miitsu nii waa. Wɔna akɛ, gbɛ ni wɔfã kɛjɛ Canada kɛba biɛ lɛ efeko efolo!
Sɛɛ mli lɛ, ahã mibɔi nitsumɔ yɛ he ni ajɛɔ akwɛɔ koni atsɔɔ woji ashishi, akala, ni akɛmaje lɛ. No mli lɛ, mibɛ dekã kwraa, shi miná miishɛɛ ni mitsui nyɔ mimli hu.
MIBOTE GBALASHIHILƐ MLI, NI AHÃ MI NITSUMƆ HEE
Mi kɛ Laura yɛ afi 1968 be ni wɔsɔmɔɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi lɛ
Yɛ afi 1968 lɛ, mikɛ nyɛmi yoo ko ni bɛŋkɛ Betel ni atsɛɔ lɛ Laura Bowen lɛ bote gbalashihilɛ mli. No mli lɛ, eesɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ, ni etaipiɔ nii ehãa mɛi ni tsɔɔ woji ashishi lɛ hu yɛ Betel. Nakai beiaŋ lɛ, kɛ́ oosɔmɔ yɛ Betel ni obote gbalashihilɛ mli lɛ, oyaaa nɔ osɔmɔɔɔ yɛ jɛmɛ dɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ahã wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi. Mihao fioo, ejaakɛ no mli lɛ, mihi Betel afii nyɔŋma, ni ahãa mi niyenii kɛ wɔɔhe. No hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ ni wɔyaasɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi, ni shika fioo pɛ wɔbaaná lɛ, misusu bɔ ni wɔbaafee wɔkwɛ wɔhe lɛ he. Abaahã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ rand 25 (yɛ nakai beiaŋ lɛ, efeɔ US dɔlai 35) daa nyɔɔŋ nɔ kɛ́ wɔnyɛ wɔhã ŋmɛlɛtswai, wɔfee sɛɛkuukɛsaramɔi, ni wɔhã woji abɔ ni akpaa gbɛ yɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi adɛŋ lɛ. Nɛkɛ shika nɛɛ mli wɔbaajɛ wɔwo wɔtsu nyɔmɔwoo, wɔhé niyenii, wɔwo tsɔne, wɔhé tsofai, kɛ agbɛnɛ hu nibii krokomɛi ni he baahia wɔ lɛ.
Ahã wɔkɛ kuu ko kɛ emli shiɛlɔi fioo ni yɔɔ Durban maŋ lɛ masɛi yɛ India Ŋshɔ lɛ naa lɛ yasɔmɔ. Indiabii pii yɛ nakai shikpɔŋkuku lɛ mli, ni amɛteŋ mɛi pii ji apaafoi ni jɛ India amɛba South Africa yɛ aaafee afi 1875 mli koni amɛbatsu nii yɛ shɛ̃ ŋmɔji lɛ amli lɛ aseshibii. Bianɛ lɛ, amɛtsuɔ nitsumɔi krokomɛi, shi bɔ ni amɛhiɔ shi amɛhãa kɛ niyenii ni amɛyeɔ lɛ tsakeko. Agbɛnɛ hu, amɛwieɔ Blɔfo, ni enɛ hã efee mlɛo kɛhã wɔ akɛ wɔbaashiɛ wɔhã amɛ.
Nakai beiaŋ lɛ, abiɔ ni gbɛgbalɔi krɛdɛi ahã ŋmɛlɛtswai 150 daa nyɔɔŋ nɔ. No hewɔ lɛ, klɛŋklɛŋ gbi ni wɔtee shiɛmɔ lɛ, mi kɛ Laura kpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaashiɛ ŋmɛlɛtswai ekpaa. Nakai gbi lɛ, jeŋ edɔ ni latsaa miitsa, ni akɛni wɔbɛ sɛɛkuukɛsaramɔi loo Biblia mli nikasemɔi hewɔ lɛ, belɛ wɔbaatsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɔŋŋ ŋmɛlɛtswai ekpaa. Be ni wɔtsu saŋŋ lɛ, miyakwɛ miwatsi lɛ akɛ ŋmɛlɛtswai enyiɛ wɔná. Miyakwɛ lɛ, minitii 40 pɛ! Mibi mihe akɛ, ‘Ni enɛ lɛ, ebaahi wɔ gbɛgbamɔ krɛdɛɛ nitsumɔ lɛ tsumɔ nɛ?’
Shi etsɛɛɛ ni wɔnyɛ wɔto wɔnibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ. Daa gbi lɛ, wɔhoɔ nɔ ko fioo ni wɔbaaye shwane ni wɔkɛyaa shiɛmɔ. Kɛ́ wɔshiɛ aahu ni etɔ wɔ lɛ, wɔkɛ wɔ-VW bibioo lɛ yamaa tso ko shishi ni wɔjɔɔ wɔhe. Bei komɛi lɛ, India gbekɛbii pii babuaa wɔhe ni amɛmiikwɛ wɔ. Eyeee be ko ni wɔbana akɛ, kɛ́ wɔnyɛ wɔshiɛ ŋmɛlɛtswai enyɔ loo etɛ lɛ, be ni eshwɛ lɛ hoɔ oya waa.
Mɛi ni yɔɔ nakai shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ feɔ mɔ gbɔ waa, ni wɔná miishɛɛ waa be ni wɔtsuɔ nakai shikpɔŋkuku lɛ mli nii lɛ. Indiabii lɛ buɔ mɔ, amɛmli hi, ni amɛsheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei waa. Amɛteŋ mɛi pii ji Hindubii, shi amɛbo wiemɔ lɛ toi waa. Amɛmii shɛ amɛhe waa be ni wɔtsɔɔ amɛ Yehowa, Yesu, Biblia lɛ, jeŋ hee ni toiŋjɔlɛ baahi mli lɛ, kɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ kɛhã gbohii lɛ he nii lɛ. Be ni wɔshiɛ yɛ jɛmɛ afi lɛ, wɔbaná mɛi 20 sɔŋŋ ni wɔkɛkaseɔ Biblia lɛ. Daa gbi lɛ, wɔfataa wekui ni wɔkɛkaseɔ nii lɛ ateŋ ekome he kɛyeɔ shwane niyenii. Wɔná miishɛɛ waa.
Shi eyeee be ko ni ahã wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa, ni wɔsɔmɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ India Ŋshɔ lɛ naa lɛ. Enɛ ji ŋshɔ ni kã South Africa bokã lɛ. Daa otsi lɛ, wɔyasaraa asafoi lɛ ni wɔwoɔ nyɛmimɛi lɛ hewalɛ. Ni kɛ́ wɔtee lɛ, wɔyatoɔ wekui ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ ekome ŋɔɔ. Nyɛmimɛi lɛ kɛ wɔ hi shi tamɔ amɛwekumɛi ji wɔ. Wɔkɛ amɛ gba sane, ni wɔkɛ amɛbii lɛ kɛ́ amɛkooloi lɛ shwɛ. Wɔkɛ afii enyɔ tsu nitsumɔ nɛɛ ni wɔná miishɛɛ waa. Gbi ko lɛ, wɔyɛ nɔŋŋ ni atswa wɔ kɛjɛ nitsumɔhe nine lɛ. Nɔ ni akɛɛ wɔ ji: “Wɔmiitao nyɛku nyɛsɛɛ kɛba Betel.” Mikɛɛ amɛ akɛ wɔyɛ nɔ ni wɔtsuɔ yɛ biɛ lɛ he miishɛɛ waa. Shi miwieee enɛ ni mikɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔɔ ni wɔyaa Betel, ejaakɛ wɔyɛ he miishɛɛ akɛ wɔbaasɔmɔ yɛ he fɛɛ he ni akɛ wɔ baaya. No hewɔ lɛ, wɔtee.
WƆKU WƆSƐƐ KƐTEE BETEL
Be ni wɔku wɔsɛɛ kɛtee Betel lɛ, ahã miyatsu nii yɛ Service Department lɛ, ni miná hegbɛ mikɛ nyɛmimɛi pii ni edara yɛ mumɔŋ ni yɔɔ niiashikpamɔ tsu nii. Nakai beiaŋ lɛ, kɛ́ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ yasara asafoi lɛ, eŋmaa esaramɔ lɛ he amaniɛbɔɔ ni ekɛmajeɔ nitsumɔhe nine lɛ. Kɛkɛ lɛ, Service Department lɛ ejɛ amaniɛbɔɔ ni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛba lɛ mli amɛŋma asafo lɛ wolo. Aŋmaa woji nɛɛ koni akɛwo asafoi lɛ hewalɛ, ni kɛ́ ehe bahia lɛ, akɛ gbɛtsɔɔmɔ hu ahã amɛ. Woloŋmalɔi ni yɔɔ Service Department lɛ tsu nii waa, ejaakɛ amɛtsɔɔ amaniɛbɔi ni kpokpaa nɔkwɛlɔi lɛ kɛbaa lɛ ashishi kɛjɛɔ Xhosa, Zulu, loo wiemɔi krokomɛi amli kɛbaa Blɔfo mli, kɛkɛ lɛ amɛtsɔɔ wolo ni nitsumɔhe nine lɛ hu miiŋma asafoi lɛ ashishi kɛjɛ Blɔfo mli kɛtee asafoi lɛ awiemɔi lɛ amli. Nyɛmimɛi nɛɛ tsu nii waa, ni agbɛnɛ hu, amɛye amɛbua mi ni minu naagbai ni wɔnyɛmimɛi mɛidiji lɛ kɛkpeɔ lɛ shishi jogbaŋŋ. Mihiɛ sɔ amɛ waa yɛ enɛ hewɔ.
Nakai beiaŋ lɛ, South Africa nɔyeli lɛ eŋmɛɛɛ gbɛ ni blɔfomɛi kɛ mɛidiji ashãra, ni esoro he ni mɛidiji lɛ yɔɔ kɛ he ni blɔfomɛi lɛ yɔɔ. Enɛ hewɔ lɛ, aŋmɛɛɛ gbɛ ni wɔnyɛmimɛi ni ji mɛidiji lɛ awie wiemɔ kroko loo amɛshiɛ yɛ wiemɔ kroko mli, akɛ ja amɛmaŋ wiemɔ lɛ pɛ. Ni aŋmɛɛɛ gbɛ ni amɛkɛ asafoi ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ abɔ.
No mli lɛ, mileee mɛidiji pii, ejaakɛ mikɛ asafoi ni shiɛɔ yɛ shikpɔŋkuku ni awieɔ Blɔfo yɛ mli lɛ amli lɛ pɛ ni eshãra. Shi agbɛnɛ lɛ, miná hegbɛ akɛ male mɛidiji lɛ akusumii kɛ bɔ ni amɛhiɔ shi amɛhãa. Agbɛnɛ hu, miná hegbɛ mibale naagbai ni wɔnyɛmimɛi lɛ kɛkpeɔ yɛ jamɔ mli hemɔkɛyelii kɛ kusumii komɛi ni amɛkɛ amɛhe wooo mli lɛ hewɔ lɛ he sane. Nyɛmimɛi nɛɛ fee ekãa waa, ejaakɛ amɛkɛ amɛhe wooo kusumii ni teɔ shi ewoɔ Biblia lɛ kɛ ekrokomɛi ni kɛ mumɔi kɛshãramɔ yɔɔ tsakpãa lɛ amli yɛ bɔ ni amɛwekumɛi kɛ amɛkutsoŋbii te shi amɛwo amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ. Amɛteŋ mɛi pii miiye ohia ni amɛyako skul. Fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛnya nibii ni amɛkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe, ni amɛkɛtsu nii.
Miná hegbɛ mitsu mla naa saji komɛi ni kɔɔ hegbɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔjáa Yehowa kɛ wɔhe ni wɔkɛwooo pɔlitis kɛ maŋ saji amli lɛ ahe lɛ he nii. Ashwie nyɛmimɛi pii abii kɛje skul akɛni amɛláaa sɔlemɔ lalai ni amɛkɛ skulbii lɛ efeee ekome kɛsɔleee lɛ hewɔ. Ekãa ni amɛfee kɛ anɔkwa ni amɛye lɛ hã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa waa.
Wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Afrika maŋ bibioo ni nakai beiaŋ lɛ atsɛɔ lɛ Swaziland lɛ nɔ lɛ kɛ naagba kroko kpe. Be ni maŋ lɛ nɔyelɔ ni atsɛɔ lɛ Maŋtsɛ Sobhuza II lɛ gbo lɛ, abi ni maŋbii lɛ fɛɛ afee kusumii komɛi. Abi ni hii ashɛ amɛyiteŋ ni yei lɛ hu aku amɛyitsɔi ni eba shi. Awa nyɛmimɛi lɛ pii ayi akɛni amɛkɛ amɛhe wooo kusum nɛɛ ni afeɔ kɛwoɔ mɛi ni egboi lɛ ahiɛ nyam lɛ mli lɛ hewɔ. Bɔ ni amɛye Yehowa anɔkwa lɛ hã wɔná miishɛɛ waa. Wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Afrika lɛ ye anɔkwa ni amɛto amɛtsui shi waa, ni amɛnɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ hã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa.
MIKU MISƐƐ KƐTEE WOJI AKALAMƆHE LƐ
Yɛ afi 1981 lɛ, akɛ nitsumɔ wo midɛ̃ akɛ mifata nyɛmimɛi komɛi ahe ni wɔkwɛ bɔ ni abaafee akɛ kɔmpiuta atsu woji akalamɔ nitsumɔ lɛ. No hewɔ lɛ, mitee woji akalamɔhe lɛ ekoŋŋ. Miná miishɛɛ waa diɛŋtsɛ! Nakai beiaŋ lɛ, aaná gbɛi hei ni atsɔɔ nɔ akalaa woji. Nitsumɔhe ko ni hɔ̃ɔ tsɔji ni akɛkalaa woji lɛ hã nitsumɔhe nine lɛ tsɔne hee ko ni akɛtoɔ woji ahe gbɛjianɔ dani akalaa lɛ koni nitsumɔhe nine lɛ aka akwɛ akɛ ebaaye ebua amɛ lo. Tsɔne nɛɛ ye ebua waa. No hewɔ lɛ, ahé enumɔ ni akɛye Linotype tsɔji lɛ nɛɛhu najiaŋ. Agbɛnɛ hu, ahé tsɔne hee ni akɛkalaa woji. Enɛ hã wɔnyɛ wɔkala woji babaoo fe tsutsu lɛ po!
Be ni akɛ kɔmpiutai lɛ bɔi nitsumɔ lɛ, asafo lɛ fee program ko ni atsɛɔ lɛ MEPS (eshishi ji, Multilanguage Electronic Publishing System) koni kɛ́ aafee wolo ko lɛ, anyɛ ato niŋmai lɛ fɛfɛo yɛ baafa fɛɛ baafa nɔ. Kɛ́ wɔkɛ enɛ to Linotype tsɔji lɛ kɛ plɛtei ni akɛkalaa woji ni hã wɔjɛ Canada Betel wɔba South Africa lɛ he lɛ, wɔnaa akɛ enɛ yɛ oya, ni ekɛ nitsumɔ waa kwraa. (Yes. 60:17) Be ni akɛ gbɛ hee nɛɛ bɔi nitsumɔ lɛ, no mli lɛ wɔyi ejwɛ fɛɛ wɔkɛ nyɛmimɛi yei gbɛgbalɔi ni bɔɔ mɔdɛŋ yɛ asafo lɛ mli ebote gbalashihilɛ mli. Nakai beiaŋ lɛ, mi kɛ Bill miisɔmɔ yɛ Betel, Ken kɛ Dennis fɛɛ efɔ bii ni amɛyɛ he ko ni bɛŋkɛ Betel.
Nitsumɔ ni atsuɔ yɛ nitsumɔhe nine lɛ bafa. Abɔi nibii ashishitsɔɔmɔ kɛ woji akalamɔ yɛ wiemɔi babaoo amli, ni akɛ nibii ni wɔkalaa lɛ majeɔ nitsumɔhe niji srɔtoi. No hewɔ lɛ, akpɛ yiŋ akɛ esa akɛ ama nitsumɔhe nine hee. Aná shikpɔŋ yɛ he ko ni yɔɔ fɛo waa yɛ Johannesburg anai, ni ama nitsumɔhe nine lɛ yɛ jɛmɛ, ni ajɔɔ nɔ yɛ afi 1987. Eŋɔɔ minaa waa akɛ, mifata he ni ama nitsumɔhe nine hee nɛɛ, ni misɔmɔ akɛ South Africa Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mli nyo afii pii.
AHÃ WƆ NITSUMƆ HEE!
Yɛ afi 2001 lɛ, wɔnaa kpɛ wɔhe waa be ni afɔ̃ mi nine ni mibasɔmɔ akɛ United States Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu ni atse etsɛko lɛ mli nyo. Eyɛ mli akɛ edɔ wɔ waa akɛ wɔmiishi nitsumɔ ni wɔtsuɔ yɛ South Africa lɛ kɛ nanemɛi ni wɔyɔɔ yɛ jɛmɛ lɛ moŋ, shi wɔná miishɛɛ waa akɛ wɔyaafata United States Betel weku lɛ he.
Shi wɔhao fioo, ejaakɛ wɔ kɛ Laura mami teŋ baajekɛ, ni no mli lɛ, egbɔ. Kɛ́ wɔtee New York lɛ, nɔ ko tsɔ bɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua lɛ. Shi Laura nyɛmimɛi yei etɛ lɛ hã wɔle akɛ amɛbaakwɛ lɛ ni amɛhãŋ ehe afee shoo. Amɛkɛɛ wɔ akɛ: “Wɔnyɛŋ wɔtsu bei fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, shi kɛ́ wɔkwɛ Mama lɛ, no baaye abua nyɛ ni nyɛya nɔ nyɛtsu nyɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ.” Wɔhiɛ sɔɔ amɛyelikɛbuamɔ nɛɛ waa diɛŋtsɛ.
Bɔ ni Laura nyɛmimɛi yei lɛ hã wɔle akɛ amɛbaakwɛ amɛmami lɛ, nakai nɔŋŋ minyɛmi nuu lɛ kɛ eŋa, ni no mli lɛ amɛyɔɔ Toronto, yɛ Canada lɛ, ye amɛbua wɔ kɛ mimami kwɛmɔ. No mli lɛ, mipapa bɛ jeŋ. Be ni wɔshiɔ kɛbaa New York lɛ, no mli lɛ amɛkwɛ mimami nɔ ni fe afii 20 sɔŋŋ. Be ni wɔbashɛ New York sɛɛ etsɛɛɛ ni mimami gbo. Wɔhiɛ sɔɔ suɔmɔ ni minyɛmi nuu lɛ kɛ eŋa lɛ jie kpo amɛtsɔɔ mimami kɛ bɔ ni amɛkwɛ lɛ aahu kɛyashi egbo lɛ. Eŋɔɔ mi kɛ Laura fɛɛ naa akɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ jɛ amɛtsuiŋ amɛtsake amɛshihilɛ koni amɛnyɛ amɛkwɛ wɔfɔlɔi be ni amɛgbɔlɔ lɛ, eyɛ mli akɛ enɛ feemɔ bɛ mlɛo.
Be ni miba United States lɛ, mitsu nii yɛ he ni akalaa woji yɛ lɛ afii fioo komɛi. Atee hiɛ waa ni aná tsɔji hei kɛ gbɛi hei ni atsɔɔ nɔ akalaa woji. Bianɛ lɛ, miitsu nii yɛ Purchasing Department lɛ. United States Betel weku lɛ da waa. Ayɛ Betelbii aaafee 5,000 kɛ mɛi aaafee 2,000 ni jɛɔ shĩa amɛbayeɔ amɛbuaa kɛ nitsumɔ lɛ. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ, wɔsɔmɔ yɛ nitsumɔhe nine nɛɛ kɛhooo kwraa lɛ afii 20!
Eji afii 60 ni eho nɛ lɛ, akɛɛ mi akɛ biɛ mabatsu nii yɛ kulɛ ebaafee mi naakpɛɛ fioo. Laura ejɛ etsui muu fɛɛ mli eye ebua mi afii nɛɛ fɛɛ. Anɔkwa, miná miishɛɛ waa yɛ shihilɛ mli! Wɔhiɛ sɔɔ nitsumɔi srɔtoi ni wɔná hegbɛ wɔtsu kɛ nyɛmimɛi srɔtoi ni wɔná hegbɛ wɔkɛ amɛ etsu nii lɛ waa. Nyɛmimɛi nɛɛ ekomɛi ji nyɛmimɛi ni wɔkɛkpe yɛ nitsumɔhe niji srɔtoi ni wɔná hegbɛ wɔyasara yɛ je lɛŋ hei srɔtoi lɛ. Bianɛ lɛ, miye fe afii 80, ni no hewɔ lɛ atse nitsumɔ ni mitsuɔ lɛ nɔ, ejaakɛ atsɔse nyɛmimɛi hii oblahii pii koni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔi nɛɛ.
Lalatsɛ lɛ wie akɛ: “Jeŋmaŋ ni Yehowa ji e-Nyɔŋmɔ lɛ yɛ miishɛɛ.” (Lala 33:12) Enɛ ji anɔkwale waa diɛŋtsɛ. Eŋɔɔ minaa waa akɛ, miná hegbɛ mikɛ Yehowa webii ni yɔɔ miishɛɛ lɛ efee ekome kɛsɔmɔ lɛ.