Ani Enɛ Aaanyɛ Afee Nitsumɔ ni Hi Fe Fɛɛ Kɛha Bo?
KƐ́ OJI Kristofonyo ni abaptisi lɛ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ tsirɛɔ bo koni ofee esuɔmɔnaa nii. Kɛfata he lɛ, esa akɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ afee nitsumɔ ko ni otuu ohe fɛɛ oha. Ejaakɛ Yesu Kristo fã ekaselɔi lɛ fɛɛ koni amɛfee mɛi krokomɛi ekaselɔi. (Mateo 28:19, 20) Hɛɛ, ekolɛ ootsu heloonaa nitsumɔ ko koni okɛye obua ohe. Shi, ákɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔ kɛ Yehowa Odasefonyo lɛ, klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, oji Kristofonyo sɔɔlɔ—mɔ ko ni haa Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ feɔ nɔ ni he hiaa titri yɛ eshihilɛ mli.—Mateo 24:14.
Ekolɛ kpaako obaaye afii nyɔŋma kɛ etɛ kɛyaa, aloo oná afii 20 etsɛko. Ekolɛ, oosusu nɔ ni obaafee yɛ owala shihilɛ mli wɔsɛɛ lɛ he waa. Yɛ be mli ni oŋmɛɔ nibii okwɛɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ shihilɛ ni baaha otsui anyɔ omli ji nɔ titri ni he hiaa bo.
Belɛ susumɔ nɔ ni Jørgen ni yɔɔ Denmark lɛ kɛɔ yɛ nihalamɔ ni efee lɛ he okwɛ. Jørgen tsɔɔ akɛ “eji shihilɛ gbɛ ni hi waa, ni obaanyɛ osusu nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ he.” Eva ni ji yoo ni eye afii 31 ni yɔɔ Greece lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛ́ mikɛ mishihilɛ miito minanemɛi anɔ he lɛ, nɔ ni mikɛɔ daa gbi ji akɛ, shishinumɔ yɛ mli, ehaa mɔ tsui nyɔɔ emli, ni miishɛɛ babaoo yɛ mli.” Mɛɛ nitsumɔ kɛ nakai tsui ni nyɔɔ mɔ mli lɛ baa? Mɛɛ gbɛ nɔ obaatsɔ koni onine ashɛ shihilɛ gbɛ ni tamɔ nakai lɛ nɔ yɛ?
Ani Nyɔŋmɔ Kudɔɔ Bo?
Nitsumɔ halamɔ baanyɛ afee nɔ ni wa waa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi komɛi baasumɔ ni Nyɔŋmɔ atsɔɔ amɛ nɔ̃ tuuntu ni esumɔɔ akɛ amɛfee.
Beni Mose yɔɔ Midian lɛ, Yehowa fã lɛ koni eku esɛɛ kɛya Mizraim ni eyanyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛje nyɔŋyeli mli. (2 Mose 3:1-10) Nyɔŋmɔ bɔfo ko jie ehe kpo etsɔɔ Gideon, mɔ ni ahala lɛ koni ekpɔ Israel kɛjɛ nɔnyɛɛ shihilɛ mli lɛ. (Kojolɔi 6:11-14) David miikwɛ tooi beni Nyɔŋmɔ kɛɛ Samuel ni éwo lɛ ákɛ Israel maŋtsɛ ní baaye nɔ kɛnyiɛ sɛɛ lɛ. (1 Samuel 16:1-13) Ŋmɛnɛ, atsɔɔɔ nakai gbɛ nɔ akudɔɔɔ wɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ehe miihia ni wɔŋmɛ saji wɔkwɛ ni wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ gbɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔkɛ nyɛmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ baatsu nii wɔha lɛ he.
Ŋmɛnɛ, Yehowa egbele “shinaa kpeteŋkpele ni nitsumɔ pii” yɔɔ mli naa kɛha Kristofoi oblahii kɛ oblayei. (1 Korintobii 16:9) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ afii nyɔŋma ni eho lɛ mli lɛ, Maŋtsɛyeli lɛ he shiɛlɔi ayifalɛ etee hiɛ kɛteke 2,125,000 kɛyashɛ yibɔ ni fe 6,000,000 yɛ jeŋ fɛɛ. Namɛi yeɔ buaa ni afeɔ Bibliai, woji, woji bibii, woji tɛtrɛbii kɛ dɛhiɛmɔ woji akpekpei abɔ ni he hiaa kɛha mumɔŋ wajemɔ, kɛ agbɛnɛ hu kɛha jeŋ muu fɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ? Betel weku lɛ mli bii ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ji mɛi ni ná nɛkɛ hegbɛ kpele nɛɛ mli ŋɔɔmɔ.
Shihilɛ ni Nyɔmɔwoo Yɔɔ Mli
Betel shishi ji “Nyɔŋmɔ Shia,” ni Betel shiai lɛ ji he ni Kristofoi ni kɛ amɛhe eha ni amɛsɔmɔɔ yɛ jeŋ muu fɛɛ nitsumɔhe lɛ yitso lɛ kɛ agbɛnɛ hu Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔhe niji lɛ amli lɛ yɔɔ. (1 Mose 28:19, NW shishigbɛ niŋmaa) Abaanyɛ akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Betel wekui lɛ ato ‘shia ni ama yɛ nilee’ mli ni ato he gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni damɔ suɔmɔ kɛha Yehowa nɔ lɛ he.—Abɛi 24:3.
Mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ shihilɛ ni tamɔ weku ni yɔɔ Betel lɛ he? Estonia Betel weku lɛ mlinyo ko ni ni eye afii 25 lɛ kɛɛ akɛ: “Mináa miishɛɛ yɛ bɔ ni minuɔ he akɛ miyɛ Yehowa nanemɛi ateŋ be fɛɛ be lɛ hewɔ. Enɛ ji nɔ ko ni jara wa waa kɛha mi yɛ Betel lolo.”—Lala 15:1, 2.
Amrɔ nɛɛ, yɛ jeŋ fɛɛ lɛ mɛi aŋkroaŋkroi 19,500 miiná Betel sɔɔmɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ. (Lala 110:3) Yɛ United States lɛ, yibɔ ni yɔɔ Betel lɛ oha mlijaa 46 ji mɛi ni eye afii 19 kɛmiishɛ afii 29. Taakɛ Yesaia ji lɛ, amɛkɛɔ akɛ: “Naa mi, tsu mi!” (Yesaia 6:8) Yesaia—ní ejɔɔ ehe nɔ eha Yehowa momo lɛ—kɛ ehe miiha kɛha sɔɔmɔ hegbɛi krokomɛi. Enɛ tsɔɔ yɛ faŋŋ mli akɛ, esa akɛ ekɛ eshihilɛ mli nibii komɛi ashã afɔle. Mɛi ni tsuɔ nii yɛ Betel lɛ shiɔ amɛshiai kɛ shihilɛ mli nibii ni amɛle waa, kɛ amɛnyɛmɛi, amɛtsɛmɛi, nyɛmimɛi hii kɛ yei kɛ nanemɛi. Amɛkɛ enɛɛmɛi shãa afɔle “yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ.”—Marko 10:29, 30.
Yɛ enɛɛmɛi sɛɛ lɛ, mɛɛ mumɔŋ jɔɔmɔi nɛkɛ anáa yɛ Betel! Oblanuu fioo ko ni ji Russia Betel weku lɛ mlinyo lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Wɔhe ni wɔkɛshãa afɔle lɛ baanyɛ aha wɔkase nii babaoo ni baaye abua wɔ koni wɔnyɛ wɔhi jeŋ hee lɛ mli. Manyɛ makɛɛ akɛ, yɛ migbɛfaŋ lɛ, Yehowa jɔɔmɔi lɛ fa fe afɔle ni mikɛ mihe eshã lɛ kwraa.”—Maleaki 3:10.
Betel Shihilɛ
Te Betel shihilɛ lɛ yɔɔ hã tɛŋŋ? Betel weku lɛ mli bii lɛ kpɛlɛɔ nɔ akɛ, ehi ni ehaa mɔ tsui nyɔɔ emli, ni ehaa mɔ náa miishɛɛ po. Jens ni eye afii 43 lɛ náa Betel sɔɔmɔ mli ŋɔɔmɔ. Mɛni hewɔ? Ekɛɛ akɛ: “Akɛni wɔnuɔ he akɛ wɔfata he kɛmiitsu nitsumɔ ko ni he hiaa waa lɛ he nii lɛ hewɔ. Minyɛɔ minaa bɔ ni Yehowa nitsumɔ lɛ yɔɔ, kɛ bɔ ni ehe hiaa ha.”
Kɛjɛ Ju kɛyashi Hɔɔ lɛ, akɛ ŋmalɛ lɛ mlikwɛmɔ jeɔ gbi lɛ shishi yɛ Betel. Asusuɔ Biblia lɛ he, ni onukpa ko ni he esa ji mɔ ni kwɛɔ nɔ. Ju gbɛkɛ lɛ, akɛ ŋmɛlɛtswaa kome feɔ weku Biblia mli nikasemɔ, ni akɛ Buu-Mɔɔ tsuɔ enɛ he nii, ni bei komɛi lɛ, akɛ wiemɔ ko ni saneyitso lɛ damɔ Ŋmalɛ ko nɔ ni sa kɛha Betel weku lɛ tsaa nɔ.
Mɛni baa kɛji mɔ ko ba Betel klɛŋklɛŋ kwraa? Kɛ́ aatsɔɔ mɛi hee bɔ ni Betel shihilɛ ji lɛ, ahaa nyɛmimɛi hii ni amɛhe esa ni yɔɔ weku lɛ mli lɛ haa wiemɔi, ni tsɔɔ bɔ ni Betel sɔɔmɔ lɛ ji hã yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ. Yɛ eklɛŋklɛŋ afi lɛ mli lɛ, mɔ hee ni eba Betel lɛ kɛ otsii komɛi yaa skul krɛdɛɛ ko ni ato he gbɛjianɔ koni egbele niiashishinumɔ ni mɔ lɛ yɔɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ naa. Mɔ hee ni eba lɛ náa Biblia kanemɔ he gbɛjianɔtoo krɛdɛɛ ko mli ŋɔɔmɔ. Yɛ mɛi heei lɛ aklɛŋklɛŋ afi yɛ Betel sɔɔmɔ mli lɛ mli lɛ, amɛ kaneɔ Biblia muu lɛ fɛɛ.
Mɛɛ hewalɛ tsɔsemɔ nɛɛ fɛɛ náa yɛ mɔ lɛ nɔ? Joshua ni eye afii 33 ni eji Hong Kong Betel weku lɛ mlinyo ha hetoo akɛ: “Betel eha hiɛsɔɔ ni miyɔɔ kɛha Yehowa lɛ mli ewa waa diɛŋtsɛ. Minyɛɔ mikɛ nyɛmimɛi ni kɛ be babaoo esɔmɔ Yehowa ni yɔɔ niiashikpamɔ babaoo lɛ bɔɔ. Mináa mumɔŋ gbɛjianɔtoo, tamɔ daa gbi ŋmalɛ lɛ mlikwɛmɔ leebi kɛ weku lɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ waa. Kɛfata he lɛ, misumɔɔ gbɛjianɔtoo kpakpa ni akɛtsuɔ nii yɛ jɛmɛ, kɛ shihilɛ mlɛo mli ni ayɔɔ lɛ. Enɛ haa miyeɔ mihe kɛjɛɔ yeyeeyefeemɔ ni he ehiaaa lɛ ahe. Mikase bɔ ni atsuɔ nibii ahe nii yɛ Kristofoi agbɛ nɔ lɛ he nii, ni enɛ he eba sɛɛnamɔ be fɛɛ be.”
Betel weku lɛ fiteɔ amɛbe kɛ amɛhewalɛ babaoo yɛ nɔ ni amɛkɛ amɛhe eha akɛ amɛbaafee lɛ amli. Ni tsɔɔ akɛ, amɛkɛ amɛhewalɛ kɛ jwɛŋmɔŋ nyɛmɔi ni amɛyɔɔ lɛ titri tsuɔ nii ni akɛwo amɛdɛŋ yɛ Betel lɛ ahe nii. Ehe miihia ni atsu nibii srɔtoisrɔtoi ahe nii. Mɛi komɛi tsuɔ nii yɛ hei ni akalaa aloo afeɔ woji ni akɛmajeɔ asafoi lɛ. Mɛi komɛi tsuɔ nii yɛ kpatashi, yɛ niyelihe, aloo yɛ niiahefɔmɔhe. Nibii ahe falefalefeemɔ, okwaayeli, kɛ tsumaa kɛ nitsumɔi krokomɛi fata nitsumɔi lɛ ahe. Mɛi komɛi anitsumɔ ji ni amɛkwɛ nibii ni akɛtsuɔ nii lɛ anɔ ojogbaŋŋ. Mɛi komɛi yeɔ amɛbuaa helatsɛmɛi aloo amɛtsuɔ nii yɛ ɔfis. Betel nitsumɔi lɛ fɛɛ ŋɔɔ, ni nyɔmɔwoo yɛ he. Nii ni atsuɔ yɛ Betel lɛ haa mɔ tsui nyɔɔ emli, ejaakɛ ehaa Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ yaa hiɛ, ni ajɛɔ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ mli atsuɔ.
Ahaa Betel weku lɛ mli bii lɛ kɛ asafoi bɔɔ, ni jɛmɛ ji he ni amɛnáa sɛɛnamɔ ni yɔɔ nii ni amɛtsuɔ lɛ he sɛɛ tɛ̃ɛ lɛ yɛ. Amɛnáa kpee ni amɛkɛ asafo lɛ yaa kɛ amɛhe ni amɛfataa kɛyaa shiɛmɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Nɔ ni ejɛ mli kɛba ji akɛ, Betel weku lɛ mli bii lɛ ená amɛkɛ amɛnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ naanyobɔɔ ni yɔɔ gbagbalii mli ŋɔɔmɔ yɛ be mli ni amɛkɛ amɛ bɔɔ yɛ asafoi ni amɛyɔɔ mli lɛ amli lɛ.—Marko 10:29, 30.
Rita ni ji Britain Betel weku lɛ mlinyo lɛ kɛɛ akɛ: “Mináa miishɛɛ waa yɛ asafo lɛ mli! Kɛ mitee kpee aloo shiɛmɔ lɛ, ewajeɔ mihemɔkɛyeli waa diɛŋtsɛ kɛji mina suɔmɔ nyɛmimɛi hii, yei, gbekɛbii kɛ onukpai yɛ jɛmɛ lɛ! Nɔ fɛɛ nɔ ni baaba lɛ, amɛyɛ jɛmɛ. Enɛ yeɔ ebuaa mi ni mikɛ ekãa babaoo sɔmɔɔ yɛ Betel.”
Jeee nitsumɔ, kpeeiyaa, shiɛmɔyaa, kɛ amɛhenɔi pɛ yaa nɔ yɛ Betel. Weku lɛ yɛ bei hu ni amɛkɛjɔɔ amɛhe. Yɛ be kɛ bei amli lɛ, ajieɔ hiɛtserɛ ni anáa mumɔŋ jɔɔmɔi ahe sɛɛ yɛ “Weku Miishɛɛ Gbi” gbɛjianɔtoi amli ni haa anáa hegbɛ akaseɔ nii kɛjɛɔ mɛi pii adɛŋ, ni akaseɔ shihilɛ ni tswaa mɔ emaa shi ni mɛi komɛi ehi mli yɛ Betel lɛ ahe nii. Nɔ ni ŋɔɔ hu ji, mɛi krokomɛi asaraamɔ. Bei komɛi lɛ afeɔ shwɛmɔhei kɛ wojiatoohe kɛha aŋkroaŋkro nikanemɔ kɛ saji amlitaomɔ. Ni nɔ kome ni esaaa ni hiɛ kpaa nɔ ji sanegbaa kɛ miishɛɛ yɛ niyeli okpɔlɔi lɛ ahe yɛ be mli ni ayeɔ nii lɛ.
Tom ni ji Estonia Betel weku lɛ mlinyo lɛ kɛɛ akɛ: “Betel bɛŋkɛ ŋshɔ lɛ, ni koo fɛfɛo ko hu bɛŋkɛ jɛmɛ ni mikɛ miŋa yasharaa shi yɛ mli. Wɔkɛ nanemɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli kɛ Betel tswaa gɔf, hɔki, kɛ tɛnis. Ni kɛ jeŋ tse lɛ wɔtaa okɔɔkpe nɔ kɛkpaa shi.”
Mɛni Obaanyɛ Ofee Koni Ohe Asa Kɛha Jɛmɛ Nitsumɔ?
Yɛ anɔkwale mli lɛ, Betel ji he ko ni Kristofoi ni eda yɛ mumɔŋ kɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ haa Yehowa yɛ, kɛ he ni amɛtsuɔ nii amɛhaa amɛnanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ. Esa akɛ mɛi ni yɔɔ Betel lɛ ashɛ taomɔ nii komɛi ahe. Mɛni obaanyɛ ofee koni ohe asa kɛha Betel sɔɔmɔ?
Taakɛ Timoteo ni kɛ bɔfo Paulo tsu nii lɛ ji lɛ, esa akɛ mɛi ni akpɛlɛɔ amɛnɔ ni amɛtsu nii yɛ Betel lɛ afee mɛi ni yɔɔ shidaamɔ kpakpa yɛ asafo lɛ mli. (1 Timoteo 1:1) ‘Nyɛmimɛi ni yɔɔ Listra kɛ Ikoniom lɛ tãa Timoteo he sanekpakpa.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 16:2) Eyɛ mli akɛ Timoteo ji oblanyo moŋ, shi ele Ŋmalɛi lɛ, ni atswa lɛ ama shi jogbaŋŋ yɛ anɔkwale lɛ mli. (2 Timoteo 3:14, 15) Nakai nɔŋŋ aakpa gbɛ akɛ mɛi ni akpɛlɛɔ amɛnɔ koni amɛbatsu nii yɛ Betel lɛ aná Biblia mli nilee.
Esa akɛ Betel weku lɛ mli bii aná he-kɛ-afɔleshaa mumɔ. He-kɛ-afɔleshaa mumɔ ni Timoteo yɔɔ, kɛ bɔ ni esumɔɔ ni ekɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli lɛ yɛ faŋŋ aahu akɛ Paulo nyɛ ewie yɛ ehe akɛ: “Mibɛ mɔ ko ni ejwɛŋmɔ kɛ mijwɛŋmɔ yeɔ egbɔ ni nyɛhe sane dɔɔ lɛ krɔŋŋ tamɔ lɛ; ejaakɛ mɛi lɛ fɛɛ lɛ, amɛ diɛŋtsɛ amɛ nii amɛpeleɔ, shi jeee Kristo Yesu nii. Shi nyɛle etɛ naa, akɛ ekɛ mi sɔmɔɔ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ tamɔ bi kɛ etsɛ.”—Filipibii 2:20-22.
Hii kɛ yei ni ji mumɔŋ gbɔmɛi ji mɛi ni he hiaa yɛ Betel nitsumɔ mli. Gbɛjianɔ ni ato aha Betel weku lɛ haa amɛdaa yɛ mumɔŋ kɛtsɔ Biblia nikasemɔ, Kristofoi akpeei kɛ shiɛmɔyaa daa kɛ Kristofoi ni eda yɛ mumɔŋ ni akɛaabɔ nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ayeɔ abuaa mɛi ni yɔɔ Betel lɛ koni amɛkɛ Paulo ŋaawoo lɛ atsu nii, nɔ ni kɛɔ akɛ: “Nyɛnyiɛa yɛ [Kristo Yesu] mli, ní nyɛshishifãi amɔmɔ shi, ni amamɔ nyɛ yɛ enɔ, ní nyɛfĩ shi yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, taakɛ bɔ nɔŋŋ ni atsɔ̃ɔ nyɛ lɛ, ni nyɛteke nɔ kɛ shidaa.”—Kolosebii 2:6, 7.
Yɛ bɔ ni Betel nitsumɔ lɛ yɔɔ ha hewɔ lɛ, ehe miihia ni mɛi ni akpɛlɛɔ koni amɛsɔmɔ yɛ jɛmɛ lɛ afee mɛi ni yɔɔ hewalɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ. Kɛ́ oshɛɔ hesaai ni wɔtsĩ tã nɛɛ he lɛ, ní oye afii 19 aloo nɔ ni fe nakai, ni kɛhoo kwraa lɛ abaptisi bo nɛɛ afi nɛ lɛ, no lɛ wɔmiiwo bo hewalɛ koni osusu Betel sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he.
Wɔ Fɛɛ Wɔyɛ Wɔgbɛfaŋnɔ
Ákɛ Kristofoi lɛ, eji anɔkwale akɛ wɔfɛɛ wɔmiisumɔ ni wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli, ni wɔkɛ wɔsusuma fɛɛ asɔmɔ Yehowa. (Mateo 6:33; Kolosebii 3:23) Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔwo mɛi ni sɔmɔɔ yɛ Betel lɛ hewalɛ koni amɛya nɔ amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ ni amɛkɛhaa yɛ jɛmɛ lɛ aha. Ni titri lɛ, esa akɛ awo nyɛmimɛi oblahii ni he esa kɛha Betel sɔɔmɔ lɛ hewalɛ koni amɛnine ashɛ nɛkɛ hegbɛ ni jɔɔmɔ yɔɔ mli nɛɛ nɔ.
Betel sɔɔmɔ lɛ ji shihilɛ gbɛ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli yɛ mumɔŋ—nɔ ni baanyɛ afee nitsumɔ ni hi fe fɛɛ. Eji nakai kɛha Nick ni je Betel sɔɔmɔ shishi beni eye afii 20 lɛ. Yɛ afii nyɔŋma ni ekɛsɔmɔ yɛ Betel sɛɛ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Bei pii lɛ misɔleɔ mihaa Yehowa kɛdaa lɛ shi yɛ emlihilɛ lɛ hewɔ. Mɛni ekoŋŋ manyɛ mabi lɛ ní hi fe enɛ? Kristofoi anɔkwafoi ni miifee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛaanyɛ ni amɛsɔmɔ Yehowa ebɔle wɔ kɛkpe yɛ biɛ.”
[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 22]
MƐNI ONUKPAI KƐ FƆLƆI BAANYƐ AFEE?
Esa akɛ onukpai kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi titri awo oblahii hewalɛ koni amɛbi gbɛ kɛha Betel sɔɔmɔ. Nyɛsɛɛ nɛɛ, niiamlipɛimɔ fioo ko ni afee lɛ tsɔɔ akɛ, Betel weku lɛ mli bii ni ba jɛmɛ etsɛko lɛ oha mlijaa 34 ji mɛi ni Kristofoi nɔkwɛlɔi titri wo amɛ hewalɛ koni amɛha Betel sɔɔmɔ afee oti ni ma amɛhiɛ. Hɛɛ, ekolɛ asafoi amli ni amɛjɛ lɛ ahiɛ baatse amɛ. Shi ehi akɛ oookai akɛ yɛ be mli ni Timoteo ná oblahii krokomɛi ni yɔɔ Listra kɛ Ikoniom lɛ anɔ hewalɛ yɛ gbɛ kpakpa nɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, onukpai ni yɔɔ jɛmɛ lɛ etsĩii enaa koni ekɛ Paulo asɔmɔ. Amɛmuuu sane naa akɛ, Timoteo ni amɛaaha eyafata bɔfo lɛ he kɛsɔmɔ lɛ baaha nɔ ko wulu ko aŋmɛɛ amɛ yɛ asafo lɛ mli.—1 Timoteo 4:14.
Kristofoi fɔlɔi ji mɛi titri ni esa akɛ amɛwoɔ amɛbii lɛ hewalɛ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ mli. Yɛ niiamlipɛimɔ ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, mɛi ni abi amɛ saji lɛ ateŋ mɛi oha mlijaa 40 kɛɛ akɛ amɛfɔlɔi ji mɛi titri ni wo amɛ hewalɛ koni amɛyasɔmɔ yɛ Betel. Nyɛmiyoo ko ni kɛ afii fioo komɛi esɔmɔ yɛ Betel lɛ kɛɛ akɛ: “Mifɔlɔi ashihilɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ ji nɔ ni wo mi hewalɛ ni miyatsu nii yɛ Betel. Kɛtsɔ amɛ nɔkwɛmɔnɔ yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ní minaa lɛ nɔ lɛ, mibale jogbaŋŋ akɛ enɛ baanyɛ afee shihilɛ gbɛ ní kɛ mihala lɛ ebaaha mitsui anyɔ mimli waa.”
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 24]
AMƐHIƐ SƆ BETEL SƆƆMƆ
“Mináa misɔɔmɔ yɛ Betel lɛ he miishɛɛ. Eji nɔ ni haa mitsui nyɔɔ mimli akɛ miile akɛ mikɛ gbi muu lɛ fɛɛ esɔmɔ Yehowa ni masaa mafee nakai ekoŋŋ wɔ, ni mafee wɔsɛɛ hu, ni mafee kɛtsara nɔ. Enɛ haa mináa henilee kpakpa, ni misusuɔ nibii kpakpai ahe be fɛɛ be.”
“Betel ji he ko ni obaanyɛ okɛ obe kɛ ohewalɛ fɛɛ asɔmɔ Yehowa yɛ, ní nɔ ko gbálaa ojwɛŋmɔ kɛjɛɛɛ he. Enɛ haa mɔ náa mligbɛ miishɛɛ. Shi obaanyɛ ona Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ hu yɛ gbɛ kroko nɔ. Onuɔ he akɛ oyɛ nakai gbɛjianɔtoo lɛ teŋ tuuntu, ni enɛ haa efeɔ miishɛɛ.”
“Betel ni miba lɛ ji nɔ ko ni hi fe fɛɛ ni miná yɛ mishihilɛ mli. Nikasemɔ baaa naagbee yɛ biɛ. Ni nikasemɔ jeee kɛha mi pɛ mihe sɛɛnamɔ, shi moŋ kɛha Yehowa. Nii ni mitsuɔ yɛ biɛ lɛ efeŋ efolo.”
“Minilee ni mikɛtsuɔ nii yɛ Betel lɛ haa mináa miishɛɛ kɛ toiŋjɔlɛ ejaakɛ mikɛmiitsu kɛha Yehowa kɛ nyɛmimɛi lɛ.”
“Mitsui enyɔɔɔ mimli jogbaŋŋ yɛ tsutsu nii ni mitsu lɛ mli. Mikɛ afii pii eshwe ni mikɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei atsu nii aloo ni matsu nii maha amɛ. No hewɔ ni miba Betel lɛ. Kɛ́ miná mile akɛ mɛi krokomɛi baaná mɔdɛŋ fɛɛ ni mibɔɔ lɛ he sɛɛ yɛ mumɔŋ, ni ekɛ yijiemɔ baaha Yehowa lɛ, ehaa mináa miishɛɛ waa diɛŋtsɛ.”