Yitso 4
Maŋtsɛyeli lɛ ‘Baa’—Kɛjɛɔ Nɛgbɛ?
1. Mɛɛ saji ni he hiaa waa abaanyɛ adamɔ 1 Timoteo 1:17 kɛ Kpojiemɔ 15:3 nɔ abi?
AKƐNI Biblia lɛ wieɔ Yehowa he akɛ “naanɔi a-Maŋtsɛ” hewɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ maŋtsɛyeli ko “aba” ni eha egbɛi lɛ he atse? (1 Timoteo 1:17; Kpojiemɔ 15:3) Ni nɛgbɛ ebaajɛ kɛba?
2. Mɛɛ shihilɛi komɛi ni yɔɔ nɔyeli mli kɛ heguɔgbee eba Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ nɔ, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
2 Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, eka shi faŋŋ akɛ esa akɛ tsakemɔi wuji komɛi aba koni asaa akɛ jalɛ shihilɛ, toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ aba shikpɔŋ nɛɛ nɔ ekoŋŋ. Jeee akɛ nɔyelii aŋkroaŋkroi lɛ anine enyɛ shi yɛ gbɛi babaoo nɔ, ni amɛnyɛɛɛ amɛtsu amɛmaŋbii ahiamɔ nii ahe nii kɛkɛ, shi jeŋmaji lɛ kɛ amɛhe miiwuu ta hu. Nyɛɛ, akaŋshii kɛ mɛi krokomɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ yɛ maŋhedɔɔ hewɔ egbala gbɔmɛi kɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi amli. Nɛkɛ shihilɛi nɛɛ haa anáa Bɔlɔ lɛ yiŋtoo he jwɛŋmɔ fɔŋ, ni no hewɔ lɛ eha heguɔgbee babaoo eba egbɛi lɛ nɔ.—Romabii 2:24; Ezekiel 9:9.
3. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he ‘baa’ sane nɛɛ mli yɛ? (b) Mɛni ji nɔ krɛdɛɛ ko ni yɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he?
3 Nɔyeli krɛdɛɛ ko he miihia, koni akɛjaje nɛkɛ shihilɛ nɛɛ. Ni no ji nɔ ni Yehowa kɛhaa lɛ. Nɛgbɛ ebaajɛ kɛba? Kɛjɛ Yehowa, mɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ diɛŋtsɛ ŋɔɔ. Eji maŋtsɛyeli ni damɔ nɔ ko nɔ, ni ejieɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ kpo. Enaa ehewalɛ kɛjɛɔ maŋtsɛyeli hewalɛ ni Yehowa kɛtsu nii kɛjɛ shishijee tɔ̃ɔ, be babaoo kwraa dani abɔ wɔ ŋwɛii kɛ shikpɔŋ nɛɛ lɛ mli. Akɛni ana kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi gbɛjianɔtoo lɛ mli hewɔ lɛ, nɛkɛ ŋwɛi nɔyeli krɛdɛɛ nɛɛ naa Yehowa Maŋtsɛyeli ni sɛɛ etsɛ lɛ mli sui ni yɔɔ nyam lɛ ekomɛi.—Kpojiemɔ 12:1, 2, 5.
YEHOWA JEŊ MUU FƐƐ MAŊTSƐYELI LƐ
4. Mɛɛ wiemɔ ko ni yɔɔ Kpojiemɔ 4:11 tsɔɔ bɔ ni Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ ji lɛ mli jogbaŋŋ?
4 Akɛni lɛ “[e]bɔ nii fɛɛ” hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ji adebɔɔ nibii fɛɛ ni yɔɔ lɛ anɔ Maŋtsɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ. Esa akɛ mɛi ni Nyɔŋmɔ holeɔ amɛnɔ kɛyaa maŋtsɛyeli mli yɛ ŋwɛi lɛ po “gbeeɔ shi yɛ Mɔ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ hiɛ, ni amɛjaa Mɔ ni hiɛ kã kɛjɛ naanɔ kɛyaa naanɔ lɛ.” Mɛnɛɛmɛi kɛ heshibaa kpɛlɛɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni “naanɔi a-Maŋtsɛ” lɛ ji lɛ nɔ—taakɛ bɔ ni atee nɔ awie amɛhe nɛɛ yaa nɔ etsɔɔ mli jogbaŋŋ lɛ:
“Ni amɛtsɛrɛɔ amɛkekrei lɛ amɛshwieɔ maŋtsɛsɛi lɛ hiɛ amɛkɛɔ akɛ: ‘Nuŋtsɔ, [Yehowa] bo ji mɔ ni sa akɛ oŋɔ anunyam kɛ agbojee kɛ hewalɛ lɛ, ejaakɛ bo obɔ nii fɛɛ, ni osuɔmɔ naa amɛyɔɔ ni abɔ amɛ.’ ” (Kpojiemɔ 4:10, 11; Efesobii 3:9)
Ani nakai ji bɔ ni onaa jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ji lɛ ohaa? Esa akɛ efee nakai.
5. Kɛ akɛto adesai anɔyelii ahe lɛ, maŋtsɛ ni Yehowa yeɔ lɛ kpeleɔ jeŋ fɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
5 Yɛ adesai ateŋ lɛ, maŋtsɛyeli yeɔ nɔ yɛ mla naa. Enɛ he miihia kɛha shihilɛ kpakpa namɔ. Bei pii lɛ, mɛi ni fataa nɔyeli lɛ he ji kojolɔi ni kojoɔ saji yɛ mla naa, mlawoo gwabɔɔ ni baafee mlai ni baakudɔ shihilɛ, kɛ maŋtsɛ aloo maŋ nɔyelɔ ni kɛ mla lɛ baatsu nii. Yehowa Nyɔŋmɔ tsuɔ nɛkɛ gbɛhei sɔrɔtoi etɛ nɛɛ fɛɛ ahe nii yɛ jeŋ muu fɛɛ ni ebɔ lɛ mli, taakɛ gbalɔ Yesaia tsɔɔ mli lɛ, akɛ: “Yehowa ji wɔ Kojolɔ, Yehowa ji wɔ Mlawolɔ, Yehowa ji wɔ Maŋtsɛ.” (Yesaia 33:22, NW) Ni Maŋtsɛ David hu kɛ wiemɔi nɛɛ fataa he akɛ: “Yehowa lɛ, eŋɔ emaŋtsɛsɛi lɛ ema shi yɛ ŋwɛi, ni emaŋtsɛyeli lɛ yeɔ nii fɛɛ nɔ.” (Lala 103:19) Nyɛhaa wɔpɛia nakai maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ ekomɛi amli wɔkwɛa.
NYƆŊMƆ JEŊ MUU FƐƐ MLAI LƐ
6. Mɛni feɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ mlai nɔ kwɔ fe fɛɛ lɛ he mfoniri?
6 Adesai anɔyelii bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaakudɔ amɛshishibii ni ji adesai lɛ anifeemɔi, shi amɛnyɛŋ amɛkudɔ adebɔɔ mli hewalɛi ni saa amɛwala he waa lɛ. Yehowa, Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ, baanyɛ afee, ni efeɔ hu. Bei pii lɛ, adesai ni ji jeŋ nilelɔi lɛ anaa kpɛɔ amɛhe yɛ bɔ ni mlai ni haa jeŋ muu fɛɛ ni wɔnaa nɛɛ yaa nɔ lɛ ja pɛpɛɛpɛ ha lɛ he. Nyɔŋmɔ mlai ni. Ni eji nakai hu, ejaakɛ nɛkɛ mlai nɛɛ tsuɔ nii ni tsakemɔi baaa mli, ni enɛ eha adesai enyɛ amɛtee nyɔŋtsere lɛ nɔ, amɛtsɔ shibɔlemɔ ŋulamii anɔ amɛkɛ wiemɔi etee maji asɛɛ, amɛtsɔ hiɛ amɛtsɔɔ bei amli ni hulu loo nyɔŋtsere baawo duŋ, ni amɛnyɛ amɛfee nibii ni yɔɔ haŋtsii babaoo kɛjɛ mli. Nyɔŋmɔ mlai kudɔɔ hulu kɛ nugbɔnɛmɔ hu, ni ebaanyɛ ekudɔ enɛɛmɛi ni efee jɔɔmɔ eha mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ.—Lala 89:9, 12-14; Hiob 38:33, 34; Zakaria 14:17.
7. (a) Yehowa mlai yeɔ enyɔŋmɔyeli lɛ he odase yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Taakɛ Hiob fee lɛ, te esa akɛ wɔbu Nyɔŋmɔ gbɛ̀i lɛ wɔha tɛŋŋ?
7 Beni ewieɔ ŋwɛi bɔɔnii ahe gbɛjianɔtoo ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ he lɛ, Nyɔŋmɔ gbalɔ lɛ wie akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛi anɔ kɛyaa ŋwɛi, ni nyɛkwɛa: Namɔ bɔ enɛɛmɛi? Lɛ Mɔ ni ejieɔ amɛsafo lɛ kpo yɛ yibɔ naa, ni etsɛɔ amɛ fɛɛ kɛ amɛgbɛii; enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ, amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛɛ. Ani oleee, ni onuko? Naanɔ Nyɔŋmɔ lɛ, Yehowa ni bɔ shikpɔŋ lɛ naagbee hei lɛ.” (Yesaia 40:26, 28) Yehowa ekudɔ ejeŋ muu fɛɛ ni mli lɛɛ shwaŋŋ nɛɛ yɛ afii akpekpei akpei abɔ ni eho lɛ mli kɛtsɔ ni nɔ atsɛɔ lɛ “adebɔɔ” mlai lɛ anɔ. Adesai ebɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaale nɛkɛ mlai nɛɛ amli teemɔŋ saji, shi nibii babaoo yɛ lolo ni amɛleko! Amɛtee hiɛ fioo kɛkɛ fe nakai nuu anɔkwafo ni hi shi afii 3,500 ni eho nɛ, mɔ ni jaje akɛ: “Naa, egbɛ̀i lɛ anaabunaabui kɛkɛ nɛ, ni ehe ablɛbi fioo kɛkɛ wɔnuɔ nɛɛ. Shi ehewalɛ shimɔ lɛ, namɔ aaanu shishi?”—Hiob 26:14.
8. Mɛɛ Nyɔŋmɔ sui krokomɛi hu bafataa he kɛtsuɔ nii, ni tsɔɔ akɛ eji Nihalɔ Kpeteŋkpele?
8 Shi, yɛ shikpɔŋ lɛ bɔɔ mli lɛ, Yehowa fee babaoo fe edebɔɔ he mlai ni edamɔ nɔ eto shishi lɛ pɛ kɛkɛ. Enilee ni mli kwɔ ni anyɛɛɛ anu shishi kɛ esuɔmɔ ni anyɛŋ atsɔɔ bɔ ni eji lɛ fata ehewalɛ kɛ emlai lɛ ahe kɛfee ekome, kɛsaa nibii yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ kɛha mɛi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ. Mɛɛ mlihilɛ mli ni ajɛɔ akwɛɔ nii kɛyaa shɔŋŋ, kɛ ŋaalee ni mli kwɔ, anaa yɛ Nyɔŋmɔ nibɔɔ nitsumɔi ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ amli nɛkɛ! (1 Yohane 4:8; Lala 104:24; 145:3-5, 13) Taakɛ wɔna yɛ yitso ko ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, lɛlɛŋ, Yehowa ji Nihalɔ Kpeteŋkpele!
9. Mɛni ji nibii ni esa akɛ wɔda Nyɔŋmɔ shi yɛ he lɛ ekomɛi?
9 Esa akɛ wɔda Nyɔŋmɔ shi yɛ nibii ni yɔɔ nyam ni ekɛduro wɔ lɛ fɛɛ he. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔda lɛ shi yɛ bɔ ni eto wɔ adesai ahe gbɛjianɔ ni efee wɔ, kɛ wɔ gbɔmɔtsoŋ kɛ jwɛŋmɔi nyɛmɔi kɛ wɔhenumɔi hu, koni wɔtsɔ nomɛi anɔ wɔna enibɔɔ nii lɛ ahe miishɛɛ lɛ he. Hɛɛ, esa akɛ wɔfee klalo akɛ wɔɔkɛɛ Nyɔŋmɔ, taakɛ lalatsɛ lɛ kɛɛ lɛ lɛ, akɛ: “Miidao shi, ejaakɛ bɔ ni atsɔ afee mi lɛ yɛ gbeyei kɛ naakpɛɛ; onitsumɔi lɛ yɛ naakpɛɛ, ni misusuma le enɛ krɛdɛɛ. Aŋɔɔɔ miwui lɛ ateee bo, beni afee mi yɛ teemɔ mli, beni ashɔ̃ mi yɛ shikpɔŋ lɛ shishi tɔ̃ɔ lɛ. Beni miji la kukuli kɛkɛ lɛ, ohiŋmɛii na; ni gbii ni atotoi ni amɛteŋ ekome folo shɛko lɛ, aŋma fɛɛ yɛ [ogbɛjianɔtoo] wolo lɛ mli.”—Lala 139:14-16.
10. Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa yɛ nyɛmɔ ni eye emuu kɛmɔ shi ni ekɛaajaje shihilɛi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ?
10 Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Yehowa, mɔ ni bɔ jeŋ muu fɛɛ kɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ mli, ni ejɛ esuɔmɔ kɛ enilee mli eto nibii agbɛjianɔtoo lɛ shishi, yɛ ejalɛ mlai lɛ kɛ gbeekpamɔ naa hu lɛ, ji mɔ ni Biblia lɛ wieɔ ehe hu akɛ: “Jalɛ kɛ kojomɔ ji omaŋtsɛsɛi lɛ shishitoo nii, mɔbɔnalɛ kɛ anɔkwale nyiɛɔ ohiɛ.” (Lala 89:15) Eka shi faŋŋ akɛ Yehowa baanyɛ ekɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli ko aba ni ebajaje nibii jogbaŋŋ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. (Lala 40:5, 6) Shi mɛɛ gbɛ nɔ eeetsɔ efee enɛ?
TEEMƆŊ SANE KO KPOJIEMƆ
11. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔna miishɛɛ ŋmɛnɛ akɛ anɔkwa nilee yɛ lɛ? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔle mɔ ni ji “Mikael” lɛ, ni mɛni egbɛi lɛ tsɔɔ?
11 Wɔnaa gbalɛi pii yɛ Biblia lɛ mli ni wieɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ baato maŋtsɛyeli ko ni baatse egbɛi lɛ he ni eha afee esuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ shishi ama shi. Enɛɛmɛi ateŋ ekome ji Daniel gbalɛ lɛ, ni wieɔ “naagbee be lɛ” he, beni “[anɔkwa] nilee aaafa” lɛ. Wɔbaanyɛ wɔna miishɛɛ akɛ nɛkɛ nilee nɛɛ yɛ ŋmɛnɛ. Ejaakɛ Daniel kɛɔ wɔ akɛ:
“Shi fimɔ be ko aaaba ni anako nɔ dã kɛjɛ beyinɔ ni jeŋmaŋ yɔɔ lɛ kɛyashi nakai be lɛ mli; ni nakai be lɛ mli lɛ aaahere omaŋ lɛ.”
Taakɛ Daniel jajeɔ lɛ, enɛ baaba mli yɛ be mli ni lumɔ kpeteŋkpele Mikael teɔ shi edamɔɔ shi yɛ Nyɔŋmɔ webii ahewɔ lɛ. Biblia lɛ wieɔ Mikael he akɛ Yesu Kristo, mɔ ni wuɔ eshiɔ Nyɔŋmɔ henyɛlɔi koni ekɛha Yehowa gbɛi lɛ he atse lɛ. Belɛ, eja jogbaŋŋ akɛ gbɛi “Mikael” lɛ shishi ji “Namɔ Tamɔ Nyɔŋmɔ?” ejaakɛ Mikael ji mɔ ni maa nɔ mi akɛ mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ ate shi awo maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ yɛ omanyeyeli mli.—Daniel 12:1, 4; Kpojiemɔ 12:7-10.
12. Mɛni ji lamɔ ni afee he mfoniri yɛ Daniel 2:31-33 lɛ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔna he miishɛɛ ŋmɛnɛ?
12 Daniel gbalɛ lɛ wieɔ lamɔ ko ni Babilon Maŋtsɛ Nebukadnezar la, ni ji lamɔ ko ni kɔɔ maŋtsɛmɛi ni tsara nɔ kɛba lɛ ahe lɛ he. Maŋtsɛ lɛ hiɛ kpa nɔ ni lamɔ lɛ kɔɔ he lɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ, shi kɛlɛ etee nɔ ehao lɛ waa diɛŋtsɛ. Yɛ naagbee lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ, “Mɔ ni Jieɔ teemɔŋ saji Ashi” lɛ kɛ Daniel tsu nii ni eha maŋtsɛ lɛ le, jeee lamɔ lɛ kɛkɛ, shi eshishitsɔɔmɔ hu. (Daniel 2:29) Akɛni nɛkɛ gbalɛ mli lamɔ nɛɛ mlibaa lɛ tsaa nɔ aahu kɛbashiɔ wɔgbii nɛɛ amli ni etekeɔ wɔgbii nɛɛ po hewɔ lɛ, esa akɛ wɔna eshishinumɔ lɛ he miishɛɛ waa. Lamɔ lɛ kɔɔ “amaga kpeteŋkpele” ko ni ashɔ̃ lɛ tamɔ gbɔmɔ lɛ he—ni ehe yɛ gbeyei waa. Obaanyɛ okane ehe sane yɛ Daniel 2:31-33. Mɛni nakai amaga lɛ damɔ shi kɛha?
13. Mɛni amaga lɛ fai sɔrɔtoi lɛ fɛɛ damɔ shi kɛha?
13 Daniel ha Nebukadnezar le akɛ eyitso ni akɛ shika tsuru fee lɛ damɔ shi kɛha Babilon “maŋtsɛ” lɛ, ni egbɔmɔtso lɛ shishigbɛ hei ni eshwɛ lɛ damɔ shi kɛha maŋtsɛyelii krokomɛi ni baate shi yɛ Babilon sɛɛ. Wɔbaanyɛ wɔyoo enɛɛmɛi ŋmɛnɛ akɛ maŋtsɛyelii ni he wa waa, ni ji Medo-Persia, Hela kɛ Roma nɔyelii lɛ, kɛ “eshwuɔji” lɛ hu ni tsaa nɔ aahu kɛbaboteɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ ni efee ekome lɛ mli lɛ. Shi enaji, ní “fã gbɛshɔ̃lɔ sũ ni fã hu dade lɛ” hu? Yɛ nyɛsɛɛ afii fioo nɛɛ amli lɛ, kwamaŋ nɔyeli kui ni bahe shi waa lɛ egbɔjɔ hegbɛ ni tamɔ dade ni yɔɔ Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ mli lɛ kwraa, tamɔ bɔ ni amaga kpeteŋkpele lɛ naji lɛ ahe waaa kwraa, yɛ bɔ ni “dade kɛ sũ futuuu lɛ” hewɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, nɛkɛ amaga ni he yɔɔ gbeyei nɛɛ damɔ shi kɛha adesai “maŋtsɛmɛi” loo jeŋ hewalɛi ni baatsara nɔ kɛba, ni sɛɛ baafo beni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kpataa amɛhiɛ lɛ.—Daniel 2:36-44.
14, 15. Mɛni “tɛ” lɛ fee amaga lɛ, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔle nakai “tɛ” lɛ?
14 Ni, kwɛmɔ! “Tɛ” ko tse kɛjɛ gɔŋ ko nɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ, ni “jeee nine sa he.” Jeee adesai aheloonaa gbɛjianɔtoo ko tsu nɔ ni ba nɛɛ he nii. Shi moŋ Yehowa diɛŋtsɛ ji mɔ ni ha eba, yɛ esuɔmɔnaa nii krɔŋkrɔŋ lɛ naa. Ebɔi koklomɔ kɛmiiya amaga kpeteŋkpele lɛ ŋɔɔ gbɛ, ni tɛ lɛ yatswa enaji lɛ. Ni ejwara amaga muu lɛ, ni ji adesai anɔyelii lɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni enɛ ha emulu lɛ gbɛ eshwa tamɔ bɔ ni kɔɔyɔɔ loɔ abelenaashaji kɛyaa lɛ. Kɛkɛ ni tɛ lɛ diɛŋtsɛ batsɔ gɔŋ kpeteŋkpele, ni eyi shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ obɔ.—Daniel 2:34, 35.
15 Mɛni nɛkɛ “tɛ” nɛɛ aaanyɛ afee? Gbalɛ lɛ jieɔ yiŋkɔshikɔshi feemɔi fɛɛ kɛjɛɔ jɛmɛ, beni ekɛɔ akɛ:
“Nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ [Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ kɛ jeŋ hewalɛi ni etsɔ ehiɛ lɛ ahe nibii ni eshwɛ ni yɔɔ lolo lɛ] ayinɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko; eeejwara maŋtsɛyeli nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.”—Daniel 2:44.
16. Kɛ wɔmiisɔle akɛ, “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba” lɛ, mɛɛ nibii ahe fai wɔkpaa lɛ?
16 Mɛni enɛ tsɔɔ kɛha wɔ ŋmɛnɛ? Etsɔɔ akɛ kɛ wɔsɔle ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ “aba” lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔmiikpa fai ni ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ kɛ ehewalɛ ni kpataa nii ahiɛ lɛ atsu nii ni ekɛjwara adesai anɔyelii fɛɛ ni nyɛko amɛkɛ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ ko kwraa aba lɛ. Miishɛɛ sane ji akɛ, kɛ nakai “tɛ” lɛ gbe enitsumɔ ni ji hiɛkpatamɔ lɛ naa lɛ, lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeeda ni eeetsɔ nɔyeli gɔŋ ni baakpele shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. Ekɛ toiŋjɔlɛ ni adesai nako nakai eko dã kɛjɛ Maŋtsɛ Salomo gbii amli kɛbaa nɛɛ, baaba, “ni hejɔlɛ aaafa kɛyashi beyinɔ ni nyɔŋtsere bɛ dɔŋŋ”—ni tsɔɔ akɛ kɛmiiya naanɔ!—Lala 72:7.
17. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ tsakpaa ni yɔɔ “tɛ” lɛ kɛ shishijee “gɔŋ” lɛ teŋ lɛ aha wɔna hekɛnɔfɔɔ lɛ? (b) Mɛɛ nibii krokomɛi Maŋtsɛyeli lɛ fee kɛfata he? (d) Taakɛ ajaje yɛ Lala 85:9-13 lɛ, mɛɛ hekɛnɔfɔɔ esa akɛ wɔna?
17 Shi, “gɔŋ” ni nɛkɛ Maŋtsɛyeli “tɛ” nɛɛ tse kɛjɛ nɔ kɛba nɛɛ hu? (Daniel 2:45) Esa akɛ “tɛ” lɛ kɛ ehe afɔ enɔ, ni efee nɔ ni akɛ gɔŋ lɛ mli sũ lɛ nɔŋŋ eko fee, ni lɛlɛŋ hu, no nɔŋŋ eko akɛfee. Ajie nɛkɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli nɛɛ kɛjɛ naanɔ Maŋtsɛ—Yehowa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli ni kpeleɔ jeŋ muu fɛɛ, ni eyeɔ jeŋ muu fɛɛ nɔ lɛ mli. Taakɛ bɔ ni Yehowa jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli lɛ jieɔ esui kpakpai lɛ fɛɛ kpo lɛ, nakai nɔŋŋ maŋtsɛyeli ni ajie kɛjɛ nakai nɔyeli lɛ mli lɛ baawo Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoi ni yɔɔ nyam lɛ nɔ gojoo. Etseɔ egbɛi lɛ he kɛtsɔɔ ehenyɛlɔi lɛ ahiɛkpatamɔ nɔ, ni ekɛtsɔɔ akɛ efataaa amɛhe yɛ amɛnifeemɔi fɔji lɛ amli. No sɛɛ lɛ, nɛkɛ maŋtsɛyeli ni Kristo Yesu yeɔ nɔ nɛɛ haa mla kɛ gbɛjianɔtoo kpakpa, kɛ suɔmɔ kɛ miishɛɛ yiɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, ni etsakeɔ ni ehaa etsɔɔ he ni jalɛ kɛ toiŋjɔlɛ hiɔ, taakɛ Nyɔŋmɔ to eyiŋ akɛ efee kɛjɛ shishijee lɛ. Lɛlɛŋ, esa akɛ wɔsɔle ni ‘Maŋtsɛyeli lɛ aba’!—Lala 85:9-13.