‘Wɔshiɛɔ Wiemɔ Lɛ’
1 Mɛi pii yɛ ni “hiɛ Nyɔŋmɔ jamɔ su” ŋmɛnɛ ni haa bɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ “naagbee gbii” lɛ amli eha lɛ feɔ anɔkwale. (2 Tim. 3:1, 5) Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ nyɛko amɛkɛ anɔkwa mumɔŋ gbɛtsɔɔmɔ aha amɛ sɛɛnyiɛlɔi lɛ. Kristendom osɔfoi lɛ fiii Biblia lɛ sɛɛ. Amɛsumɔɔ ni amɛtĩ jeŋ nilelɔi kɛ jamɔ he nikaselɔi atsɔɔmɔi ni sɛɛnamɔ bɛ he lɛ amli kɛkɛ, loo ni amɛgba maŋ loo maŋkwramɔŋ saji ahe sane moŋ fe ni amɛaashiɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ. Jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi babaoo heee Biblia lɛ amɛyeee. Amɛsusuɔ akɛ ebe eho, ni no hewɔ lɛ, amɛkɛ kuɛŋtimɔ tsɔɔ sutsakemɔ tsɔɔmɔi moŋ fe Biblia tsɔɔmɔ ni kɔɔ Bɔlɔ Kpeteŋkpele ko he. Osɔfoi babaoo kɛ Nyɔŋmɔ gbɛi diɛŋtsɛ po tsuuu nii, ni amɛbiii sane yɛ nɔ hewɔ ni ajie kɛjɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Biblia shishitsɔɔmɔi amli lɛ he.
2 Taakɛ eji anɔkwale yɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ni yɔɔ Yesu gbii lɛ amli lɛ ahe lɛ, osɔfoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ miishiɛ efolo. (Mat. 15:8, 9) Etamɔ bɔ ni gbalɔ Amos gba fɔ shi lɛ pɛpɛɛpɛ. “Hɔmɔ” yɛ shi “jeee aboloo hɔmɔ loo nu kumai ni, shi Yehowa wiemɔi lɛ atoiboo nɔ̃ ni!” (Amos 8:11) Mumɔŋ niyenii ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli he miihia gbɔmɛi fe nɔ fɛɛ nɔ.
3 Bɔ ni Wɔɔha Gbɔmɛi Ana Amɛmumɔŋ Hiamɔ Nii: Paulo wo Timoteo ŋaa koni ekɛ ehe akpɛtɛ “ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ni aaanyɛ aha [mɔ] ale nii ni . . . yaa yiwalaheremɔ mli lɛ” he, ni no hewɔ lɛ, ekɛ hiɛdɔɔ fã lɛ ni ‘eshiɛ wiemɔ lɛ’ etsɔɔ mɛi krokomɛi. (2 Tim. 3:14, 15; 4:2) Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔhe akpɛtɛ nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ he kɛ wɔmiishiɛ, belɛ, wɔmiikase wɔ Nɔkwɛmɔ Nɔ Yesu, mɔ ni kɛɛ akɛ: “Minitsɔɔmɔ lɛ jeee minɔ̃ŋ, shi moŋ mɔ ni tsu mi lɛ nɔ̃ŋ.” (Yoh. 7:16) Wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsuɔ nii akɛ nɔ ni wɔdamɔɔ nɔ wɔtsɔɔ nii, ejaakɛ wɔyɔseɔ akɛ ŋwɛi nilee yɛ mli, ni wɔmiisumɔ ni gbɔmɛi ale he ni saji ni wɔgbaa amɛ lɛ jɛ.—1 Kor. 2:4-7.
4 Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, esa akɛ gbɔmɛi anu anɔkwale lɛ kɛjɛ Biblia lɛ mli, bɔni afee ni amɛkase Yehowa he nii ni amɛhe lɛ amɛye. Paulo ŋma yɛ sane shishinumɔ naa akɛ: “Ni te aaafee tɛŋŋ ni amɛaahe mɔ ni amɛnuko ehe sane lɛ amɛyeŋ? Ni asaŋ te aaafee tɛŋŋ ni amɛaanu kɛ shiɛlɔ ko bɛ lɛ?” (Rom. 10:14) Kɛ wɔshiɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, wɔyeɔ wɔbuaa mɛi krokomɛi koni amɛtsɔ anɔkwa nilee nɔ amɛna hemɔkɛyeli. Nilee ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ etsake mɔ shihilɛ kɛya gbɛ ni ja nɔ, ni enyɛɔ efeɔ nakai. Ŋleshi niŋmalɔ Charles Dickens ŋma yɛ Biblia lɛ he akɛ: “Eji wolo ni hi fe fɛɛ yɛ je lɛŋ, ni nakai ebaafee, ejaakɛ etsɔɔ bo nikasemɔi ni hi fe fɛɛ ni baanyɛ akudɔ adesa fɛɛ adesa ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ eye anɔkwa ni efee anɔkwafo lɛ.”
5 Mɛi ni mumɔŋ anɔkwale he hɔmɔ yeɔ amɛ lɛ bayɔseɔ akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli hewalɛ lɛ fiɔ sɛɛ. Yɛ 1913 beni Frederick W. Franz ji obalanyo ni kaseɔ nii yɛ nikasemɔ he wulu lɛ, aha lɛ wolo bibioo ko ni egbɛi ji Where Are the Dead? (Nɛgbɛ Gbohii lɛ Yɔɔ?) Beni ekɛ miishɛɛ babaoo ekane hetoo ni Biblia lɛ kɛha sanebimɔ nɛɛ sɛɛ lɛ, ejaje akɛ: “Anɔkwale lɛ nɛ.” Gbɔmɛi akpekpei abɔ ni taoɔ anɔkwale lɛ ebanu he nakai nɔŋŋ. Nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔkɛ mɔdɛŋbɔɔ kɛ ekãa ashiɛa Wiemɔ lɛ, koni wɔtsɔ nakai feemɔ nɔ wɔná miishɛɛ ni yɔɔ akɛ wɔɔnu ni mɛi krokomɛi miikɛɛ akɛ: “Anɔkwale lɛ nɛ” lɛ mli ŋɔɔmɔ.