Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • kr yitso 20 bf. 209-219
  • Yelikɛbuamɔ Nitsumɔ lɛ Woɔ Yehowa Hiɛ Nyam

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yelikɛbuamɔ Nitsumɔ lɛ Woɔ Yehowa Hiɛ Nyam
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Ebɔi Nɔyeli!
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nɔ Hewɔ ni Yelikɛbuamɔ ni Akɛhãa Mɛi lɛ Ji “Sɔɔmɔ Krɔŋŋ”
  • Yiŋtoi Kpakpai Ahewɔ Wɔtsuɔ Yelikɛbuamɔ Nitsumɔ Nɛɛ
  • Yelikɛbuamɔ Nitsumɔ lɛ kɛ Jɔɔmɔi ni Sɛɛ Efooo Baa
  • Bɛ Obaasumɔ ni Oná Mli Gbɛfaŋnɔ?
  • Bɔ Ni Obaafee Oye Obua Kɛ́ Oshãra Ba
    Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo—2023
  • Maŋtsɛyeli lɛ Sɛɛfimɔ—Tsũi ni Amamɔɔ Kɛhã Nyɔŋmɔjamɔ kɛ Mɛi ni Oshãra Enina Amɛ lɛ Ayelikɛbuamɔ
    Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Ebɔi Nɔyeli!
  • Mɛɛ Gbɛ Nɔ Wɔɔtsɔ Wɔye Wɔbua?
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—2005
  • Sanebimɔ He
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—1997
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Ebɔi Nɔyeli!
kr yitso 20 bf. 209-219

YITSO 20

Yelikɛbuamɔ Nitsumɔ lɛ Woɔ Yehowa Hiɛ Nyam

YITSO NƐƐ MLI SANE

Bɔ ni ajieɔ Kristofoi asuɔmɔ kpo be ni fimɔ loo oshãra eba

1, 2. (a) Mɛɛ shihilɛ ni mli wa Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ kɛkpe? (b) Mɛɛ nifeemɔ ni tsɔɔ suɔmɔ Yudea Kristofoi lɛ anine shɛ nɔ?

BE LƐ ji afi 46 Ŋ.B. loo nɔ, ni hɔmɔ ko ni naa wa eba Yudea. Akɛni niyenii fioo ko pɛ yɔɔ hewɔ lɛ, ejara ebawa waa, ni Kristo kaselɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ bɛ shika bɔ ni amɛkɛbaahe eko. Hɔmɔ eye amɛ aahu akɛ amɛmiihe amɛgboi. Kɛ̃lɛ, amɛmiiba amɛbaná Yehowa dɛŋ hebuu loo yelikɛbuamɔ ko ni Kristo kaselɔi lɛ ateŋ mɔ ko nako mli niiashikpamɔ pɛŋ. Mɛni ji no?

2 Yudafoi Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem kɛ Yudea lɛ anɔnaa lɛ gba Yudafoi Kristofoi ni yɔɔ Antiokia yɛ Siria, kɛ Jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi ni fata amɛhe lɛ anaa waa aahu akɛ, amɛbua nibii anaa koni amɛkɛyaye abua amɛnyɛmimɛi lɛ. No sɛɛ lɛ, amɛhala nyɛmimɛi hii enyɔ ni ji Barnaba kɛ Saulo koni amɛkɛ nibii nɛɛ ayahã asafoŋ onukpai ni yɔɔ Yerusalem lɛ. (Kanemɔ Bɔfoi lɛ Asaji 11:27-30; 12:25.) Kwɛ bɔ ni nyɛmimɛi ni amɛhe efĩ amɛ yɛ Yudea nɛɛ amii baashɛ amɛhe ahã yɛ suɔmɔ ni amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ Antiokia lɛ jie lɛ kpo lɛ hewɔ!

3. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ nyiɛɔ nɔkwɛmɔnɔ ni mra beaŋ Kristofoi ni hi Antiokia lɛ fee lɛ sɛɛ? Hã enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Yelikɛbuamɔ ni Wɔkɛhãa Ŋmɛnɛ Beaŋ lɛ Ateŋ Klɛŋklɛŋ Nɔ ni Da Fe Fɛɛ” lɛ hu.) (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu yɛ yitso nɛɛ mli?

3 Nakai shihilɛ ni tee nɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. lɛ baafee klɛŋklɛŋ kwraa ni Kristofoi ni yɔɔ je lɛŋ he ko lɛ kɛ yelikɛbuamɔ eyahã Kristofoi ni yɔɔ je lɛŋ he kroko ni aŋma he sane afɔ̃ shi. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔnyiɛɔ wɔnyɛmimɛi ni hi Antiokia lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ. Kɛ́ wɔná wɔle akɛ oshãra ko eba wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ yɛ he ko loo amɛkɛ kaa miikpe lɛ, wɔyayeɔ wɔbuaa amɛ.a Bɔ ni afee ni wɔyɔse akɛ yelikɛbuamɔ ni wɔkɛhãa mɛi lɛ hu fata wɔsɔɔmɔ nitsumɔ krokomɛi lɛ ahe lɛ, hã wɔsusu sanebimɔi etɛ komɛi ni kɔɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ nɛɛ he: Mɛni hewɔ wɔbuɔ yelikɛbuamɔ ni wɔkɛhãa mɛi lɛ akɛ eji sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ? Mɛni hewɔ wɔyeɔ wɔbuaa mɛi lɛ? Kɛ́ wɔye wɔbua mɛi lɛ, te wɔnáa he sɛɛ wɔhãa tɛŋŋ?

Nɔ Hewɔ ni Yelikɛbuamɔ ni Akɛhãa Mɛi lɛ Ji “Sɔɔmɔ Krɔŋŋ”

4. Mɛni Paulo kɛɛ Korintobii lɛ yɛ Kristofoi asɔɔmɔ lɛ he?

4 Yɛ wolo ni ji enyɔ nɔ ni Paulo ŋma eyahã Korintobii lɛ mli lɛ, etsɔɔ mli akɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ fãi enyɔ. Eyɛ mli akɛ Paulo ŋma ewolo lɛ eyahã Kristofoi ni afɔ amɛmu lɛ moŋ, shi ŋmɛnɛ lɛ, ewiemɔi lɛ kɔɔ Kristo “tooi krokomɛi” lɛ hu ahe. (Yoh. 10:16) Wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã kome ji “kpãtamɔ sɔɔmɔ,” ni ji wɔshiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. (2 Kor. 5:18-20; 1 Tim. 2:3-6) Efã kroko lɛ kɔɔ nibii ni wɔfeɔ kɛsɔmɔɔ mɛi ni wɔkɛ amɛ yɔɔ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ he. Paulo tsɛ enɛ akɛ “[yelikɛbuamɔ] sɔɔmɔ.” (2 Kor. 8:4) Wiemɔ ni ji “sɔɔmɔ” ni akɛtsu nii yɛ “kpãtamɔ sɔɔmɔ” kɛ “[yelikɛbuamɔ] sɔɔmɔ” lɛ amli lɛ damɔ shi kɛhã Hela wiemɔ ni ji di·a·ko·niʹa. Mɛni hewɔ enɛ sa kadimɔ waa lɛ?

5. Mɛni hewɔ esa jogbaŋŋ akɛ Paulo tsɛ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ akɛ sɔɔmɔ lɛ?

5 Akɛni Paulo kɛ Hela wiemɔ kome lɛ nɔŋŋ tsu nii kɛhã nifeemɔi enyɔ nɛɛ hewɔ lɛ, ekɛmiitsɔɔ akɛ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ hu fata Kristofoi asafo lɛ mli nitsumɔi krokomɛi lɛ ahe. No mli lɛ, etsɔ hiɛ ewie akɛ: “Sɔɔmɔ nitsumɔi srɔtoi hu yɛ, shi Nuŋtsɔ kome lɛ nɔŋŋ ni; ni nitsumɔi srɔtoi hu yɛ, . . . Shi nɛkɛ nibii nɛɛ fɛɛ, Mumɔ kome lɛ nɔŋŋ tsuɔ.” (1 Kor. 12:4-6, 11) Anɔkwa, Paulo tsɔɔ akɛ, asafo lɛ mli nitsumɔi srɔtoi lɛ kɛ “mumɔŋ jamɔ” loo sɔɔmɔ krɔŋŋ yɛ tsakpãa.b (Rom. 12:1, 6-8) Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ enu he akɛ esa akɛ ekɛ ebe lɛ eko ‘ayasɔmɔ krɔŋkrɔŋbii lɛ’!—Rom. 15:25, 26.

6. (a) Taakɛ Paulo tsɔɔ mli lɛ, mɛni hewɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ ji wɔjamɔ lɛ fã lɛ? (b) Tsɔɔmɔ bɔ ni atsuɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ ahãa yɛ jeŋ fɛɛ ŋmɛnɛ. (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Kɛ́ Oshãra Ba!”)

6 Paulo ye ebua Korintobii lɛ koni amɛna nɔ hewɔ ni yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ fata sɔɔmɔ ni amɛkɛhãa Yehowa lɛ kɛ jamɔ ni amɛkɛhãa lɛ lɛ he lɛ. Naa yiŋtoo hewɔ ni ewie nakai lɛ: Kristofoi ni yeɔ amɛbua mɛi be ni fimɔ eba lɛ feɔ nakai ‘akɛni amɛyeɔ Kristo he sane kpakpa lɛ nɔ lɛ hewɔ.’ (2 Kor. 9:13) No hewɔ lɛ, bɔ ni Kristofoi sumɔɔ waa ni amɛkɛ Kristo tsɔɔmɔi lɛ atsu nii sɔŋŋ hewɔ lɛ, amɛyeɔ amɛbuaa nyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Paulo kɛɛ akɛ, mlihilɛ mli ni amɛjɛɔ amɛfeɔ amɛnyɛmimɛi lɛ ejurɔ lɛ fɛɛ jɛ ‘Nyɔŋmɔ duromɔ ni yɔɔ amɛnɔ kɛteke nɔ lɛ hewɔ.’ (2 Kor. 9:14; 1 Pet. 4:10) No hewɔ lɛ, be ni December 1, 1975 Buu-Mɔɔ lɛ wieɔ sɔɔmɔ ni wɔkɛhaa wɔnyɛmimɛi ni efĩ amɛ, ní yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ fata he lɛ he lɛ, ehã efee faŋŋ akɛ: “Esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ, ekolɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi Yesu Kristo enaaa yelikɛbuamɔ ni wɔkɛhãa, ni ji wɔsɔɔmɔ nitsumɔ fã nɛɛ, akɛ ehe miihia.” Lɛɛlɛŋ, yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ ji sɔɔmɔ krɔŋŋ lɛ fã ko ni he hiaa waa—Rom. 12:1, 7; 2 Kor. 8:7; Heb. 13:16.

Yiŋtoi Kpakpai Ahewɔ Wɔtsuɔ Yelikɛbuamɔ Nitsumɔ Nɛɛ

7, 8. Mɛni ji klɛŋklɛŋ yiŋtoo hewɔ ni wɔyeɔ wɔbuaa mɛi lɛ? Tsɔɔmɔ mli.

7 Mɛɛ yiŋtoi ahewɔ wɔtsuɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ? Paulo hã nakai sanebimɔ lɛ hetoo yɛ wolo ni ji enyɔ nɔ ni eŋma eyahã Korintobii lɛ mli. (Kanemɔ 2 Korintobii 9:11-15.) Paulo tsɔɔ yiŋtoi loo otii titrii etɛ ni wɔshɛɔ he loo wɔtsuɔ he nii be ni wɔkɛ wɔhe woɔ ‘yelikɛbuamɔ sɔɔmɔ’ ni ji yelikɛbuamɔ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ. Hã wɔsusu he ekomekomei wɔkwɛ.

8 Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔyelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam. Kadimɔ shii abɔ ni Paulo gbala enyɛmimɛi lɛ ajwɛŋmɔ kɛtee Yehowa Nyɔŋmɔ nɔ yɛ ŋmalɛ kukuji enumɔ ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ amli. Paulo kai amɛ yɛ ‘shidaa ni akɛhãa Nyɔŋmɔ’ kɛ ‘shidaa babaoo ni akɛhãa Nyɔŋmɔ’ lɛ he. (Kuku 11, 12) Etsɔɔ bɔ ni yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ hãa Kristofoi “woɔ Nyɔŋmɔ hiɛ nyam” kɛ bɔ ni ehãa amɛjieɔ ‘Nyɔŋmɔ duromɔ ni yɔɔ kɛteke nɔ’ lɛ yi lɛ. (Kuku 13, 14) Paulo mu yelikɛbuamɔ sɔɔmɔ ni ewieɔ he lɛ naa akɛ: “Shidaa ahã Nyɔŋmɔ.”—Kuku 15; 1 Pet. 4:11.

9. Mɛɛ tsakemɔi yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ ehã mɛi efee yɛ amɛsusumɔi amli? Hã enɛ he nɔkwɛmɔnɔ.

9 Taakɛ eji yɛ Paulo gbɛfaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ naa yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ akɛ eji hegbɛ ni amɛná ní amɛkɛbaawo Yehowa hiɛ nyam koni amɛkɛwula etsɔɔmɔi lɛ. (1 Kor. 10:31; Tito 2:10) Anɔkwa, bei pii lɛ, yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ hãa mɛi ni bɛ Yehowa kɛ etsuji Odasefoi lɛ ahe jwɛŋmɔ ni ja lɛ tsakeɔ amɛsusumɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Yoo ko ni yɔɔ akutso ko ni lasuogbele fite jɛmɛ lɛ mli lɛ kɛ okadi ko ekpɛtɛ eshinaa lɛ naa akɛ: “Yehowa Odasefoi—Nyɛkabaa Biɛ.” Kɛkɛ ni gbi ko lɛ, ena ni mɛi komɛi miiye abua kɛsaa shĩa ko ni efite ni yɔɔ gbɛ ni kã eshĩa lɛ hiɛ lɛ sɛɛ. Ekɛ gbii saŋŋ kwɛ bɔ ni nitsulɔi lɛ kɛ miishɛɛ tsuɔ nii lɛ, ni etee akɛ eyaakwɛ nɔ mɛi ni amɛji. Be ni ená ele akɛ nitsulɔi ni etuu amɛhe amɛhã nɛɛ ji Yehowa Odasefoi lɛ, ehiɛ sɔ amɛ waa ni ekɛɛ: “Mikojo nyɛ bɔ ni esaaa.” Mɛni jɛ mli kɛba? Ejie okadi ni ekɛkpɛtɛ eshinaa lɛ naa lɛ.

10, 11. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii tsɔɔ akɛ wɔmiishɛ wɔyelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ oti ni ji enyɔ lɛ he? (b) Mɛɛ wolo yeɔ ebuaa yelikɛbuamɔ nitsulɔi lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Wolo Ko Kɛhã Mɛi Ayelikɛbuamɔ Nitsulɔi” lɛ.)

10 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, wɔtsuɔ wɔnyɛmimɛi ni efi amɛ lɛ ahiamɔ nii ahe nii jogbaŋŋ. (2 Kor. 9:12a) Wɔyɛ he miishɛɛ akɛ wɔbaatsu wɔnyɛmimɛi lɛ ahiamɔ nii titrii lɛ ahe nii, koni wɔye wɔbua kɛba amɛnɔnai lɛ ashi kwraa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Kristofoi asafo lɛ mli bii lɛ feɔ ‘gbɔmɔtso kome,’ ni “kɛji henɔ kome miiná nɔ lɛ, henii lɛ fɛɛ kɛ lɛ naa nɔ.” (1 Kor. 12:20, 26) Enɛ hewɔ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi asuɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ tsirɛɔ Yehowa tsuji pii ni kɛ́ oshãra ba he ko, ni awo amɛtoi nɔ lɛ, oya nɔŋŋ lɛ amɛtoɔ gbɛjianɔ ni amɛbuaa amɛnitsumɔ dadei anaa kɛyaa hei ni oshãra lɛ eba yɛ lɛ, ni amɛyayeɔ amɛbuaa amɛnyɛmimɛi lɛ. (Yak. 2:15, 16) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni tsunami ko ba Japan ni ehã ŋshɔ lɛ giri kɛba maŋ lɛ mli yɛ afi 2011 lɛ, Amerika nitsumɔhe nine lɛ ŋma wolo kɛbi Kpokpaa Tsumaa Ajinafoi Akuu ni yɔɔ Amerika lɛ kɛji abaaná “nyɛmimɛi fioo ni sa” ni baanyɛ amɛyaye abua kɛsaa Maŋtsɛyeli Asai ni yɔɔ Japan lɛ lo. Mɛni amɛfee? Otsii fioo pɛ mli lɛ, nyɛmimɛi hii kɛ yei aaafee 600 bi koni ahã amɛyaye amɛbua—amɛkpɛlɛ nɔ akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛbaawo amɛgbɛfaa kɛyaa Japan lɛ he nyɔmɔ! Amerika nitsumɔhe nine lɛ wie akɛ: “Bɔ ni nyɛmimɛi lɛ kpɛlɛ ninefɔɔ lɛ nɔ lɛ hã wɔnaa kpɛ wɔhe pam.” Be ni nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Japan lɛ bi maŋsɛɛbii ni eba yelikɛbuamɔ lɛ ateŋ mɔ kome nɔ hewɔ ni eba lɛ, ehã lɛ hetoo akɛ: “Wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Japan lɛ fɛɛ lɛ ‘gbɔmɔtso kome’ ji wɔ. Kɛ́ amɛmiipiŋ lɛ wɔpiŋɔ, ni kɛ́ amɛmiina nɔ lɛ, wɔ hu wɔnaa nɔ.” Suɔmɔ ni hãa akɛ he shãa afɔle lɛ hãa nyɛmimɛi ni yayeɔ amɛbuaa mɛi ni oshãra enina amɛ lɛ kɛ amɛwala tete woɔ oshãra mli kɛyeɔ amɛbua amɛnyɛmimɛi lɛ.c—1 Yoh. 3:16.

Yehowa Odasefonyo ko ni miibua nibii anaa yɛ Switzerland koni akɛyaye abua enyɛmimɛi Kristofoi krokomɛi yɛ afi 1946

Switzerland, afi 1946

YELIKƐBUAMƆ NI WƆKƐHÃA ŊMƐNƐ BEAŊ LƐ ATEŊ KLƐŊKLƐŊ NƆ NI DA FE FƐƐ

YƐ September afi 1945, nyɔji fioo komɛi asɛɛ be ni Jeŋ Ta II lɛ eba naagbee yɛ Yuropa lɛ, Nyɛminuu Knorr tswa adafi akɛ, abaaje yelikɛbuamɔ kpele ko shishi; akɛ “heloonaa hiamɔ nii baamaje nyɛmimɛi ni yɔɔ Yuropa teŋgbɛ maji lɛ anɔ lɛ.”

Otsii fioo ko yɛ adafitswaa nɛɛ sɛɛ lɛ, Odasefoi ni yɔɔ Canada, Amerika niiaŋ, kɛ shikpɔji krokomɛi anɔ lɛ bɔi atadei kɛ niyenii anaabuamɔ. Kɛjɛ January afi 1946 kɛyaa lɛ, akɛ nibii ni aná lɛ maje nyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ Austria, Belgium, Bulgaria, China, Czechoslovakia, Denmark, England, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Italy, Netherlands, Norway, Philippines, Poland, kɛ Romania lɛ.

Yelikɛbuamɔ he tafãa nɛɛ jeee hoo otsi nifeemɔ ko kɛkɛ. Atee nɔ akɛ yelikɛbuamɔ nɛɛ hã afii enyɔ kɛ fã sɔŋŋ! Nakai be lɛ mli lɛ, nyɛmimɛi aaafee 85,000 kɛ niyenii ni tsiimɔ shɛɔ tɔn 300, atadei ni tsiimɔ fa fe tɔn 450, kɛ aspaaterei 124,000 kɛ sɛɛ maje nyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ shikpɔji ni ta efite jɛmɛ lɛ anɔ lɛ. Be ni shɛɔ August afi 1948 lɛ, agbe yelikɛbuamɔ nɛɛ naa. Buu-Mɔɔ lɛ wie yɛ afi 1949 akɛ, “Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, enɛ etsɔɔ suɔmɔ ni nyɛmimɛi jieɔ lɛ kpo tsɔɔ amɛhe. Wɔle akɛ nyɛmimɛi lɛ fɛɛ jɛ amɛsuɔmɔŋ amɛfee enɛ koni amɛkɛwo Nuŋtsɔ lɛ hiɛ nyam, ejaakɛ amɛle akɛ heloonaa yelikɛbuamɔ ni amɛkɛhã nɛɛ baaye abua mɛi komɛi koni amɛhiɛ anɔkwa jamɔ lɛ mli; no hewɔ lɛ amɛbuɔ ejurɔ ni amɛfee nɛɛ akɛ hegbɛ kpele ni amɛná ni amɛkɛbaasɔmɔ amɛnyɛmimɛi lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ.” Yelikɛbuamɔ ni akɛhã nɛɛ wo Yehowa hiɛ nyam, eye ebua nyɛmimɛi Kristofoi ni yaje fimɔ mli lɛ, ni ewaje nyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ ateŋ ekomefeemɔ lɛ.

11 Mɛi ni jeee Odasefoi hu ahiɛ sɔɔ wɔyelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni oshãra ko ba maŋtiase ni ji Arkansas, Amerika lɛ nɔ yɛ afi 2013 lɛ, adafitswaa wolo ko wie bɔ ni Odasefoi jɛ amɛsuɔmɔŋ amɛyaye amɛbua oya nɔŋŋ lɛ he ekɛɛ: “Yehowa Odasefoi asafo lɛ eto amɛmɛi ni etuu amɛhe amɛhã kɛyayeɔ amɛbua nɔŋŋ yɛ hei ni oshãra eba yɛ lɛ ahe gbɛjianɔ.” Nɔ ni bɔfo Paulo wie lɛ ji anɔkwale lɛɛlɛŋ, wɔtsuɔ wɔnyɛmimɛi ni eyaje fimɔ mli lɛ ahiamɔ nii ahe nii.

12-14. (a) Mɛni hewɔ ehe hiaa waa akɛ wɔbaashɛ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ yiŋtoo ni ji etɛ lɛ he lɛ? (b) Mɛni mɛi ewie ni hãa wɔnaa akɛ esaaa akɛ akuɔ hiɛ ashwieɔ Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi anɔ lɛ?

12 Wɔyeɔ wɔbuaa mɛi ni oshãra lɛ nina amɛ lɛ koni amɛkã he amɛjá Nyɔŋmɔ. Mɛni hewɔ enɛ he hiaa lɛ? Paulo wie akɛ, mɛi ni nine shɛɔ yelikɛbuamɔi lɛ anɔ lɛ ‘daa Nyɔŋmɔ shi babaoo diɛŋtsɛ.’ (2 Kor. 9:12b) Mɛni po mɛi ni yaje oshãra mli nɛɛ baanyɛ afee kɛda Yehowa shi fe Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi amli ni amɛkɛ amɛhe baawo ekoŋŋ kɛ́ efeemɔ yɛ amɛnyɛmɔ mli? (Fil. 1:10) Buu-Mɔɔ lɛ wie yɛ afi 1945 akɛ: “Paulo fi sɛɛ . . . ni atsu onia lɛ ejaakɛ akɛye abua . . . Kristofoi ni eyaje fimɔ mli lɛ koni amɛná heloonaa yelikɛbuamɔ komɛi bɔ ni afee ni amɛná hewalɛ ni amɛnyɛ amɛkɛ amɛhe awo Yehowa odasefoi anitsumɔ lɛ mli ni nɔ ko etsĩii amɛ gbɛ.” Nakai oti lɛ nɔŋŋ ma wɔhiɛ ŋmɛnɛ lɛ. Kɛ́ wɔnyɛmimɛi ni yaje oshãra mli lɛ kɛ amɛhe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ekoŋŋ lɛ, jeee mɛi krokomɛi ni yaje oshãra lɛ mli lɛ pɛ amɛwajeɔ, amɛwajeɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe hu.—Kanemɔ 2 Korintobii 1:3, 4.

13 Be ni oshãra nina mɛi komɛi lɛ, akɛ yelikɛbuamɔi ni he hiaa amɛ waa lɛ yahã amɛ, amɛbɔi shiɛmɔyaa ekoŋŋ ni no waje amɛ; hã wɔkwɛ saji ni amɛteŋ mɛi komɛi wie. Nyɛmi nuu ko wie akɛ: “Ebaafee jɔɔmɔ kpele kɛhã wɔweku lɛ akɛ wɔkɛ wɔhe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Be ni wɔshɛjeɔ mɛi lɛ amii lɛ, ehã wɔnyɛ wɔye wɔhaomɔi lɛ anɔ fioo.” Nyɛmi yoo ko kɛɛ: “Be ni mikɛ mijwɛŋmɔ ma mijamɔ nifeemɔi lɛ anɔ lɛ, mijwɛŋmɔ je nibii ni oshãra lɛ fite yɛ he ni miyɔɔ lɛ anɔ kwraa. Ehã minu he akɛ miyɛ shweshweeshwe.” Nyɛmi yoo ko hu wie akɛ: “Eyɛ mli akɛ nibii babaoo yɛ ni wɔyanyɛɛɛ he nɔ ko wɔfee moŋ, shi shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ye ebua wɔweku lɛ ni wɔkɛ wɔhiɛ ma wɔhiɛnɔkamɔ lɛ nɔ. Be ni wɔkɛ mɛi gba wɔhiɛnɔkamɔ kɛhã jeŋ hee lɛ he sane lɛ, ehã nɔmimaa ni wɔyɔɔ akɛ abaafee nibii fɛɛ ehee lɛ mli bawa fe tsutsu lɛ.”

14 Kpeeiyaa hu ji Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi ni esa akɛ wɔnyɛmimɛi ni oshãra nina amɛ lɛ abɔi he nitsumɔ oya nɔŋŋ lɛ ateŋ ekome. Susumɔ nɔ ni ba nyɛmiyoo Kiyoko ni no beaŋ lɛ eehe ená afii 60 lɛ nɔ lɛ he okwɛ. Be ni shikpɔŋhosomɔ ni naa wa kpãta enibii fɛɛ ahiɛ lɛ, atade kɛ aspaatere ni no mli lɛ ewo lɛ pɛ eshwɛ lɛ, eleee bɔ ni ebaafee ekpee shihilɛ lɛ naa kwraa. Kɛkɛ ni asafoŋ onukpa ko baakɛɛ lɛ akɛ amɛbaafee amɛ-Kristofoi akpee lɛ yɛ lɔle lɛ mli. Kiyoko kɛɛ akɛ: “Asafoŋ onukpa ko kɛ eŋa, kɛ mi kɛ nyɛmi yoo kroko ko hu ta lɔle lɛ mli. Kpee lɛ tee nɔ jogbaŋŋ, mileee bɔ ni fee kɛkɛ ni oshãra lɛ he haomɔi fɛɛ je mijwɛŋmɔŋ. Mitsui nyɔ mimli jogbaŋŋ. Nakai kpee lɛ hã mina hewalɛ ni Kristofoi anaanyobɔɔ yɔɔ.” Be ni nyɛmi yoo ko hu wie kpee ko ni etee be ni oshãra ko ba sɛɛ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Kpeei lɛ here miyiwala!”—Rom. 1:11, 12; 12:12.

Yelikɛbuamɔ Nitsumɔ lɛ kɛ Jɔɔmɔi ni Sɛɛ Efooo Baa

15, 16. (a) Mɛɛ sɛɛnamɔi Kristofoi ni yɔɔ Korinto kɛ hei krokomɛi lɛ anine shɛ nɔ yɛ yelikɛbuamɔi ni amɛkɛha lɛ hewɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔ hu wɔnáa yelikɛbuamɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe sɛɛ ŋmɛnɛ?

15 Be ni Paulo wieɔ yelikɛbuamɔ ni akɛhãa mɛi, ni ji sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã lɛ he lɛ, egbala mli etsɔɔ Korintobii lɛ koni amɛle jɔɔmɔi ni amɛ kɛ Kristofoi krokomɛi ni kɛ amɛhe woɔ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ náa. Ewie akɛ: “Amɛ [Yudafoi Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem ni ayaye abua amɛ lɛ] hu amɛkɛ faikpamɔ kɛ nyɛ hamɔ shweɔ nyɛ yɛ Nyɔŋmɔ duromɔ ni yɔɔ nyɛnɔ kɛteke nɔ lɛ hewɔ.” (2 Kor. 9:14) Hɛɛ, ejurɔ ni Korintobii lɛ fee lɛ tsirɛ Yudafoi Kristofoi lɛ ní amɛsɔle kɛba jɔɔmɔ amɛhã amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto lɛ ni Jeŋmajiaŋbii lɛ hu fata he lɛ; enɛ baahã suɔmɔ ni Yudafoi Kristofoi lɛ yɔɔ kɛhã Korintobii lɛ mli awa waa.

16 Be ni December 1, 1945 Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Paulo wiemɔi ni kɔɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ he sɛɛnamɔi ahe lɛ toɔ wɔgbii nɛɛ anɔ lɛ he lɛ etsɔɔ mli akɛ: “Kɛ́ Nyɔŋmɔ webii ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛhã lɛ lɛ ekomɛi tsu nɔ ko ni akɛye abua amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ he kroko lɛ, kwɛ bɔ ni no feɔ amɛ ekome ehãa!” Niiashikpamɔ nɛɛ nɔŋŋ mɛi ni kɛ amɛhe hãa kɛyayeɔ amɛbuaa ŋmɛnɛ lɛ náa. Asafoŋ onukpa ko ni yaye ebua yɛ he ko ni nugbɔ nɛ kɛfite nii babaoo lɛ wie akɛ: “Yelikɛbuamɔ nitsumɔ ni mikɛ mihe woɔ mli lɛ hãa minuɔ he akɛ mibɛŋkɛ minyɛmimɛi lɛ kpaakpa fe tsutsu lɛ.” Nyɛmi yoo ko ni hiɛ sɔ̃ yelikɛbuamɔ ni enine shɛ nɔ lɛ kɛ sane lɛ ba lɛ nɛkɛ, “Yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ Paradeiso sɛɛ lɛ, wɔnyɛmifeemɔ lɛ ji nɔ titri ni hãa wɔmii shɛɔ wɔhe waa.”—Kanemɔ Abɛi 17:17.

17. (a) Te wiemɔi ni yɔɔ Yesaia 41:13 lɛ kɔɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ he ehãa tɛŋŋ? (b) Tsĩi nɔkwɛmɔ nii komɛi atã kɛtsɔɔ bɔ ni yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam ŋmɛnɛ, kɛ bɔ ni ewajeɔ ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ. (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Mɛi ni Etuu Amɛhe Amɛhã ni Jɛ Je Lɛŋ Hei Srɔtoi lɛ kɛ Yelikɛbuamɔ Hãa” lɛ hu.)

17 Kɛ́ nitsulɔi ni yeɔ amɛbuaa lɛ yashɛ he ni oshãra eba yɛ lɛ, wɔnyɛmimɛi ni oshãra nina amɛ lɛ naa anɔkwale ni Nyɔŋmɔ shiwoo nɛɛ ji lɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko nɔ: “Mi, Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, mihiɛ oninejurɔ mli. Mi, mikɛɔ bo akɛ, ‘Kaashe gbeyei, mibaye mabua bo.’” (Yes. 41:13, Ga Biblia hee) Be ni Nyɛmi yoo ko je oshãra ko mli lɛ, ekɛɛ akɛ: “Be ni mina bɔ ni nibii efite kwraa lɛ, mihiɛnɔkamɔ fɛɛ ta, shi Yehowa ye ebua mi. Nɔ ko bɛ ni manyɛ mikɛtsɔɔ yelikɛbuamɔ ni nyɛmimɛi kɛhã mi lɛ mli kɔkɔɔkɔ.” Be ni oshãra ko fite nibii yɛ he ni asafo ko yɔɔ lɛ, asafoŋ onukpai enyɔ damɔ amɛsafoi lɛ najiaŋ kɛŋma wolo amɛkɛɛ: “Shikpɔŋhosomɔ lɛ ye awui waa diɛŋtsɛ, shi kɛtsɔ wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ lɛ, wɔná yelikɛbuamɔ ni Yehowa kɛhãa lɛ eko. Wɔkaneɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ nɛɛ he saji, shi amrɔ nɛɛ wɔkɛ wɔhiŋmɛi miina ni aatsu.”

Peter Johnson miitsu teokrase tsumaa nitsumɔ ko

ETSAKE ESHIHILƐ

KƐ́ OBLAHII kɛ oblayei kɛ amɛhe wo yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mɛɛ hewalɛ ebaanyɛ ená yɛ amɛnɔ? Susumɔ nɔ ni ba Peter Johnson, ni kɛ ehe wo nitsumɔ nɛɛ mli klɛŋklɛŋ kwraa be ni eye afii 18 lɛ nɔ lɛ he okwɛ. Ekɛɛ akɛ: “Be ni mina nyɛmimɛi lɛ ahiɛsɔɔ lɛ, kɛ miishɛɛ hu ni miná yɛ nihãmɔ mli lɛ, mitsui tɔ naakpa. Ewaje shwelɛ ni miyɔɔ akɛ mikɛ miwala shihilɛ fɛɛ baasɔmɔ Yehowa bɔ ni manyɛ lɛ waa.” No sɛɛ nɔŋŋ lɛ, Peter kɛ ehe wo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Eyatsu nii hu yɛ Betel, ni sɛɛ mli lɛ ebɔi sɔɔmɔ akɛ Kpokpaa Tsumaa Ajinafoi Akuu lɛ mlinyo. Ŋmɛnɛ lɛ, Peter kɛɛ akɛ: “Yelikɛbuamɔ nitsumɔ nɛɛ ni mikɛ mihe wo mli klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afi 1974 lɛ ji nɔ ni tsake mishihilɛ.” Ani oji oblanyo loo oblayoo? Aso osumɔŋ ni okase Peter nɔkwɛmɔnɔ lɛ? Namɔ aaale bɔ ni yelikɛbuamɔ nitsumɔ nɛɛ baanyɛ atsake oshihilɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli ahã!

Bɛ Obaasumɔ ni Oná Mli Gbɛfaŋnɔ?

18. Kɛ́ ootao ni okɛ ohe awo yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mɛni esa akɛ ofee? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Etsake Eshihilɛ” lɛ hu.)

18 Ani obaasumɔ ni osa miishɛɛ ni jɛɔ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ mli baa lɛ naa okwɛ? Kɛ́ ohetoo lɛ ji hɛɛ lɛ, be lɛ hã ehi ojwɛŋmɔŋ akɛ bei pii lɛ ahalaa yelikɛbuamɔ nitsulɔi lɛ kɛjɛɔ nyɛmimɛi ni mamɔɔ Maŋtsɛyeli Asai lɛ ateŋ. No hewɔ lɛ, hã osafoŋ onukpai lɛ ahã bo ehe gbɛbimɔ wolo koni oŋmala nɔ nii. Asafoŋ onukpa ko ni kɛ afii saŋŋ etsu yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ wo ŋaa akɛ: “Kɛ́ oshãra ko ba he ko shɔŋŋ ni ootao oyaye obua lɛ, mɛɛ koni Yelikɛbuamɔ Ajinafoi Akuu lɛ afɔ̃ bo nine dani oya.” Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, wɔyelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ baafee nɔ ni ato he gbɛjianɔ jogbaŋŋ.

19. Mɛni yelikɛbuamɔ nitsulɔi lɛ feɔ ni hãa anaa akɛ wɔji Kristo anɔkwa kaselɔi lɛɛlɛŋ?

19 Anɔkwa, gbɛ kome ni wɔtsɔɔ nɔ wɔyeɔ Kristo fãmɔ akɛ “nyɛsumɔ nyɛhe” lɛ nɔ lɛ ji yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ ni wɔkɛ wɔhe woɔ mli lɛ. Kɛ́ wɔjie suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ Kristo anɔkwa kaselɔi ji wɔ lɛɛlɛŋ. (Yoh. 13:34, 35) Kwɛ bɔ ni wɔmii shɛɔ wɔhe ŋmɛnɛ akɛ, wɔyɛ nitsulɔi babaoo ni jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛwoɔ Yehowa hiɛ nyam kɛtsɔ yelikɛbuamɔi ni amɛkɛhãa mɛi ni kɛ anɔkwayeli fĩɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ lɛ nɔ!

a Yitso nɛɛ wieɔ yelikɛbuamɔi ni akɛhãa mɛi ni wɔkɛyɔɔ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ he. Kɛ̃lɛ, yɛ shihilɛi babaoo amli lɛ, mɛi ni jeee Odasefoi hu náa yelikɛbuamɔi nɛɛ he sɛɛ.—Gal. 6:10.

b Paulo kɛ wiemɔ ni ji di·aʹko·nos (sɔɔlɔ) lɛ babaoo feemɔ tsu nii kɛhã “asafoŋ sɔɔlɔi.”—1 Tim. 3:12.

c Kwɛmɔ sane ni ji “Wɔweku ni Ji Héyelilɔi ni Yɔɔ Bosnia lɛ Ayelikɛbuamɔ,” ni je kpo yɛ November 1, 1994, Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 23-27 mli lɛ.

Ani Maŋtsɛyeli lɛ Ji Nɔ ko ni Yɔɔ Diɛŋtsɛ Kɛhã Bo?

  • Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ fata sɔɔmɔ krɔŋŋ ni wɔkɛhaa Yehowa lɛ he lɛ?

  • Mɛɛ yiŋtoi titrii etɛ ahewɔ wɔyeɔ wɔbuaa mɛi lɛ?

  • Mɛɛ jɔɔmɔi ni sɛɛ efooo yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ kɛbaa?

  • Mɛɛ tsakpãa yelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ kɛ Yesu famɔ ni yɔɔ Yohane 13:34 lɛ yɔɔ?

MƐI NI ETUU AMƐHE AMƐHÃ NI JƐ JE LƐŊ HEI SRƆTOI LƐ KƐ YELIKƐBUAMƆ HÃA

AFRIKA TEŊGBƐ KƐ ANAIGBƐ NIIAŊ

Yɛ afi 1994 lɛ, agbe mɛi aaafee 800,000 kɛ sɛɛ yɛ weku shishibulemɔ ko ni tee nɔ yɛ Rwanda lɛ mli. Yɛ nakai hiɛkpãtamɔ lɛ sɛɛ lɛ, basabasafeemɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ gbɛ shwã Afrika Teŋgbɛ shikpɔji komɛi anɔ, ni ehã mɛi babaoo ke yuu kɛyahi abobaahei. Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Belgium, France, kɛ Switzerland lɛ kɛ atadei, tsofai, buu ni ashiɔ, niyenii, kɛ nibii krokomɛi ni fɛɛ tsiimɔ aaafee tɔn 300 wo kɔɔyɔŋ lɛji amli koni akɛyaye abua amɛnyɛmimɛi Odasefoi nɛɛ. Otsii fioo komɛi amli nɔŋŋ lɛ, wɔnyɛmimɛi ni he efĩ amɛ lɛ anine shɛ nibii nɛɛ anɔ.

Kɛfata he lɛ, no mli lɛ datrɛfoi kɛ nɛɛsifoi ni ji Odasefoi nyɔŋma ni jɛ France lɛ miiye miibua wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Afrika lɛ koni amɛhe ajɔ amɛ yɛ nɔnai ni maŋ ta, hɔmɔ, kɛ hela kɛba amɛnɔ lɛ mli. Yɛ afii enyɔ pɛ mli lɛ, datrɛfoi kɛ nɛɛsifoi nɛɛ kwɛ mɛi 10,000 kɛ sɛɛ. Amɛnitsumɔ lɛ woɔ Yehowa kɛ egbɛjianɔtoo lɛ hiɛ nyam. Nɛɛsifoi nɛɛ ateŋ mɔ kome kɛɛ akɛ: “Kɛ́ wɔtee he ko ni wɔyaaye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ, mɛi kɛ bulɛ kɛɔ akɛ, ‘Yehowa Odasefoi nɛ. Amɛba koni amɛbaye abua amɛnyɛmimɛi lɛ.’” Be ni nɛɛsifonyo ko ye ebua Odasefonyo yoo ko lɛ, yoo lɛ bo ekɛɛ: “Minyɛmi yoo oyiwaladɔŋŋ. Yehowa oyiwaladɔŋŋ!”

Bei komɛi lɛ, kɛ́ tsɔne oshãra ni naa wa hu ba lɛ, ehe bahiaa ni ayaye abua. Yɛ afi  2012 lɛ, tsɔne oshãra ko ba yɛ Nigeria ni egbe Odasefoi hii kɛ yei 13, ní amɛ fɛɛ amɛjɛ asafo bibioo ko mli lɛ, ni mɛi 54 hu pila waa diɛŋtsɛ. Yelikɛbuamɔ ajinafoi akuu ko to gbɛjianɔ nɔŋŋ koni akwɛ mɛi ni pila lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ. Be ni helatsɛ ko ni yɔɔ helatsamɔhe lɛ na bɔ ni ayeɔ abuaa nyɛmimɛi ni epila lɛ, etswa esɔfo lɛ tɛlifoŋ ekɛɛ: “Wɔsɔlemɔŋnyo ko ebasarako mi. Ba helatsamɔhe lɛ ní obakwɛ bɔ ni Yehowa Odasefoi jieɔ suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe!”

Eyɛ mli akɛ nɔ nyɔ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ nakai asafo bibioo lɛ mli lɛ ahiŋmɛiaŋ musuŋshãa nɔ moŋ, shi suɔmɔ ni amɛnyɛmimɛi lɛ jie kpo amɛtsɔɔ amɛ lɛ shɛje amɛmii diɛŋtsɛ. Kɛfata he lɛ, be ni mɛi na bɔ ni yelikɛbuamɔ nitsulɔi lɛ jɛ amɛsuɔmɔŋ amɛkwɛ mɛi ni epila lɛ, etsirɛ shiɛlɔi ni yɔɔ nakai asafo lɛ mli lɛ ateŋ babaoo ni amɛwo amɛsɔɔmɔ lɛ mli hewalɛ. Dani oshãra lɛ ba lɛ, no mli lɛ nakai asafo lɛ yɛ shiɛlɔi 35. Yɛ afi mli lɛ, nakai yibɔ lɛ tee hiɛ kɛyashɛ shiɛlɔi 60.

AUSTRALIA

Yɛ afi 2013 lɛ, nu nɛ babaoo yɛ Queensland ŋshɔnaagbɛ hei komɛi, ni efite Odasefoi 70 ashĩai. Mark kɛ eŋa Rhonda kɛ amɛbiyoo lɛ shi amɛshĩa ni nu eyi mli obɔ̃ lɛ kɛtee abobaa he ko. No mli lɛ jɛmɛ fɛɛ etsĩ kɛ gbɔmɛi. Rhonda kɛɛ akɛ: “Gbɔmɛi lɛ ayi fa aahu akɛ ehiii shitamɔ.” Bɔ ni hɛlikɔptai bamamɔɔ shi ni amɛfãa lɛ agbɛɛmɔi hu hã mɛi jijaa yɛ abobaahe lɛ. Bɔ ni ehao sɔŋŋ hewɔ lɛ, ebi ewu akɛ, “Mɛni wɔbaafee?” Mark jɛ etsuiŋ esɔle kɛbi Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ. Rhonda kɛɛ akɛ: “Aaafee minitii 30 sɛɛ lɛ, tsɔne ko bama abobaahe lɛ, ni nyɛmimɛi etɛ yimɔ shi yɛ mli. Be ni wɔkɛ amɛ kpe lɛ, amɛkɛɛ akɛ: ‘Wɔkɛ nyɛ miiya. Nyɛbaahi nyɛmi nuu ko shĩa.’” Rhonda kɛfata he akɛ: “Wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ bɔ ni wɔnu he wɔhã lɛ mli nakai ŋmɛlɛtswaa lɛ, yɛ bɔ ni Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ jɛ suɔmɔ mli ekwɛ wɔtsiabo lɛ hewɔ.”

Yelikɛbualɔi 250 kɛ sɛɛ ke yuu kɛtee he ni oshãra nɛɛ ba yɛ lɛ nɔŋŋ koni amɛyaye amɛbua amɛnyɛmimɛi Odasefoi lɛ. Nyɛmi nuu ko ni efɔ nɔ yɛ afiiaŋ lɛ kɛɛ akɛ: “Mileee he ni Odasefoi komɛi jɛ amɛba, amɛgbo deŋme kɛsaa mishĩa lɛ mli fɛɛ. Mi kɛ miŋa fɛɛ hiɛ kpaŋ bɔ ni amɛbaye amɛbua wɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.”

BRAZIL

Yɛ afi 2008 lɛ, gɔji ni yiridi kɛ nu ni nɛ babaoo ní fite nibii yɛ Santa Catarina maŋ lɛ mli lɛ hã mɛi aaafee 80,000 sɔŋŋ shi amɛshĩai. Maŋ lɛ mlinyo ko kɛɛ akɛ: “Efee tamɔ shikpɔŋ ehoso waa ni eloo ŋmɔtɔ kɛ tsei.” Nyɛmimɛi komɛi yaba abo yɛ Kpee Asa ko mli. Márcio ni ji asa lɛ nɔkwɛlɔ lɛ wie akɛ: “Atadei ni amɛwo lɛ pɛ amɛkɛshi shĩa lɛ, ni ŋmɔtɔ ekpa mli fɛɛ.” Nyɛmi yoo ko hu wie akɛ: “Wɔshĩa lɛ kumɔ. Kɛ́ okwɛ bɔ ni ekumɔ shi kome nɔŋŋ kɛkɛ lɛ, eyɛ dɔlɛ waa, shi mihiɛ kpaŋ bɔ ni wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ shɛje wɔmii amɛhã lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Nyɛmimɛi fee nibii babaoo kɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ wɔ! Shihilɛ nɛɛ hã mina bɔ ni ehe hiaa ni mihiɛ asɔ mumɔŋ nibii.”

Yehowa Odasefoi miibua yelikɛbuamɔ nibii anaa koni akɛyaye abua nyɛmimɛi ni osharai enina amɛ yɛ Brazil lɛ

Kpee Asa ko yɛ Santa Catarina, Brazil, akɛfee yelikɛbuamɔhe ni eyi obɔ̃ kɛ nibii ni akɛba koni akɛye abua nyɛmimɛi lɛ, afi 2009

Gɔji ni yiridi lɛ fite akutsei fɛɛ ni yɔɔ gɔji ni bɛŋkɛ maŋtiase ni ji Rio de Janeiro lɛ ahewɔ lɛ. Bɔ ni afee ni anyɛ atsu oshãrai ni fɔɔ baa nɛɛ ahe nii jogbaŋŋ lɛ, nyɛmimɛi lɛ to Yelikɛbuamɔ Ajinafoi Akuu koni kɛ́ oshãra ko ba lɛ akɛtsu he nii. Kɛ́ nyɛmimɛi ni yɔɔ nakai akutso lɛ mli ni amɛsɔ̃ ji amɛkwɛ akɛ amɛbaana okadi ni tsɔɔ akɛ gɔŋ ko baayiridi lɛ na okadi ko lɛ, amɛwoɔ ajinafoi akuu lɛ toi nɔ. Oya nɔŋŋ lɛ, nyɛmimɛi ni kɛ amɛhe ehã lɛ bashɛɔ shi kɛ lɔlei ni aŋmala he akɛ, “Yehowa Odasefoi—Mɛi Ayelikɛbuamɔ.” Ahãa yelikɛbualɔi nɛɛ ni hiɛ nibii fɛɛ ni he baahia lɛ leɔ nɔ ni amɛbaatsu dani ashɛɔ jɛmɛ. Nitsulɔi lɛ woɔ atade pɔtɛɛ ko amɛshwieɔ amɛtadei lɛ anɔ ni hãa ayɔseɔ amɛ akɛ Yehowa Odasefoi. Amɛkɛ Ajinafoi Akui ni kɛ Helatsamɔhei Shãraa lɛ feɔ ekome kɛkwɛɔ nyɛmimɛi ni epila lɛ. Yelikɛbuamɔ nitsulɔi lɛ kɛ niyenii, nu, tsofai, atadei, kɛ falefalefeemɔ nibii baa. Ebɛ mlɛo akɛ abaajie ŋmɔtɔ babaoo kɛjɛ shĩai amli. Nyɛsɛɛ nɛɛ ni gɔŋ ko yiridi lɛ, yelikɛbualɔi 60 yaloo ŋmɔtɔ shia lɔlei ejwɛ sɔŋŋ yɛ shĩa kome pɛ mli!

BƆ NI ASAA HE ATOƆ OSHÃRA

Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ efã asafo lɛ nitsumɔhe niji ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ akɛ amɛtsɔɔ asafoŋ onukpai kɛ kpokpaa nɔkwɛlɔi bɔ ni asaa he atoɔ oshãra kɛ bɔ ni atsuɔ oshãrai ahe nii ahãa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dani oshãra ko po baaba lɛ, ehe miihia ni asafoŋ onukpai lɛ ale amɛsafoŋbii lɛ fɛɛ atɛlifoŋ nɔmbai, kɛ he ni amɛyɔɔ.

KƐ́ OSHÃRA BA!

  1. Asafoŋ onukpa ko yataoɔ shiɛlɔi komɛi asɛɛ gbɛ

    Asafoŋ onukpai lɛ taoɔ amɛsafoŋ shiɛlɔi lɛ fɛɛ asɛɛgbɛ

  2. Asafoŋ onukpai lɛ bɔɔ onukpai akui lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔi lɛ amaniɛ

  3. Bɔ ni onukpai akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔi, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, kɛ nyɛmimɛi hii krokomɛi, kɛ nitsumɔhe nine lɛ sharaa amɛhãa

    Onukpai akui lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔi lɛ bɔɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ nyɛmimɛi hii krokomɛi ni kɛ nitsumɔhe nine lɛ shãraa lɛ amaniɛ

  4. Atoɔ niyenii kɛ nu he gbɛjianɔ

    Atoɔ niyenii, nu, wɔɔhei, datrɛfoi kɛ nɛɛsifoi ahe gbɛjianɔ, ni amrɔ nɔŋŋ lɛ atoɔ asafoŋ kpeei ahe gbɛjianɔ kɛshɛjeɔ mɛi ni oshãra lɛ eba amɛnɔ lɛ amii

  5. Aŋmɛɔ shihilɛ lɛ akwɛɔ

    Nitsumɔhe niji lɛ hãa Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli Nɔkwɛlɔi Ajinafoi Akuu lɛ leɔ shihilɛ ni eba lɛ kɛ nibii ni he baahia

  6. Akɛ yelikɛbuamɔ nibii lɛ miihã

    Yelikɛbuamɔ Ajinafoi Akuu lɛ toɔ gbɛjianɔ ni akɛbaaye abua nyɛmimɛi lɛ, ni akwɛɔ koni yelikɛbuamɔ ni amɛnine baashɛ nɔ anyɛ awa amɛ bei kplaŋŋ

  7. Ɛeropleen ni nyiɛ ŋwɛi

    Nɔkwɛlɔi Ajinafoi Akuu lɛ ŋmɛɔ shihilɛ ni eba lɛ amɛkwɛɔ, ni kɛ́ ebiɔ ni amɛhã maŋsɛɛbii hu aya jɛmɛ ni amɛyaye amɛbua lɛ, amɛfeɔ nakai

WOLO KO KƐHÃ MƐI AYELIKƐBUAMƆ NITSULƆI

Jehovah’s Witnesses and Disaster Relief wolo bibioo lɛ sɛɛ

YƐ June afi 2013 lɛ, afee wolo ni ji Jehovah’s Witnesses and Disaster Relief lɛ. Afee, titri lɛ kɛhã maŋsɔɔlɔi ni yɔɔ Amerika ni kwɛɔ koni akɛ yelikɛbuamɔ ahã be ni oshãra eba lɛ. Wolo lɛ tsɔɔ yelikɛbuamɔi ni wɔkɛhã yɛ oshãra beaŋ kɛjɛ afi 1940 afii lɛ teŋgbɛ kɛbaa nɛɛ. Map ko hu yɛ mli ni hãa anaa bɔ ni wɔyelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ ekpele jeŋ fɛɛ. Asafoŋ onukpa ko ni fata he kɛtoɔ yelikɛbuamɔ lɛ he gbɛjianɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Nyɛmimɛi hii ni sɔmɔɔ akɛ Yelikɛbuamɔ Ajinafoi Akuu lɛ mli bii lɛ tsɔɔ hiɛ amɛyanaa maŋsɔɔlɔi kɛ maŋ onukpai ni yɔɔ hei ni oshãrai fɔɔ baa yɛ lɛ, ni amɛkɛ amɛsusuɔ wolo nɛɛ mli saji lɛ ahe kwraa dani oshãrai lɛ baa. Kɛ́ maŋ onukpai nɛɛ tsɔ hiɛ amɛle wɔyelikɛbuamɔ nitsumɔ lɛ dani oshãra ko ba lɛ, efeɔ mlɛo kɛhãa amɛ akɛ abaaŋmɛ wɔ gbɛ koni wɔya hei ni oshãrai lɛ eba lɛ wɔyaye wɔbua.”

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje