BIBIYOTÈK ASOU ENTÈNÈT Watchtower
Watchtower
BIBIYOTÈK ASOU ENTÈNÈT
Kréyol Matinik
  • LABIB
  • PIBLIKASION
  • RÉYINION
  • w25 novanm p. 22-27
  • « Ou sé an moun ki ni anpil valè » !

Pa ni vidéwo disponib pou chwa-tala.

An pwoblèm rivé lè vidéwo-a té ka chajé.

  • « Ou sé an moun ki ni anpil valè » !
  • Tou di Gad-la ka pwoklamé Wayòm Jéova-a (étid) 2025
  • Tit paragraf
  • Dokiman ki ni menm sijé
  • KOUMANNIÈ JÉZI ENDÉ SÉ MOUN-LAN WÈ YO NI VALÈ POUBON
  • KOUMANNIÈ WÈ KÒNOU KON JÉOVA KA WÈ NOU
  • Jéova « ka djéri moun ki ni tjè-yo ki fann »
    Tou di Gad-la ka pwoklamé Wayòm Jéova-a (étid) 2024
  • Jéova enmen’w épi anpil tandrès
    Tou di Gad-la ka pwoklamé Wayòm Jéova-a (étid) 2024
  • Kisa Jézi aprann nou pandan sé 40 dènié jou-a i viv asou latè
    Tou di Gad-la ka pwoklamé Wayòm Jéova-a (étid) 2024
  • Épi limilité, annou asèpté nou pa sav tout bagay
    Tou di Gad-la ka pwoklamé Wayòm Jéova-a (étid) 2025
Plis
Tou di Gad-la ka pwoklamé Wayòm Jéova-a (étid) 2025
w25 novanm p. 22-27

AWTIK POU ÉTIDIÉ 47

KANTIK 38 Jéova kèy rann ou djòk

«  Ou sé an moun ki ni anpil valè » !

«  Ou sé an moun ki ni anpil valè » (DAN. 9:23).

MI SA NOU KÉ WÈ

Endé sé moun-lan ki ni lenprésion yo pa vo ayen, konprann yo ni valè an zié Jéova.

1-2. Kisa ki pé ba nou lasirans nou ni valè an zié Jéova ?

MENMSI ba Jéova sèvitè’y ni anpil valè, yonn-dé ni lenprésion yo pa vo ayen. Pétèt pas moun fè yo kwè yo pa pèsonn. Ès sé sa ki rivé’w ? Si wi, kisa ki pé ba’w lasirans ou ni valè an zié Jéova ?

2 Asiré sa kèy itil ba’w ègzaminé listwa Labib, ka montré manniè Jéova lé nou aji épi lézòm. Yich-li Jézi té ka ba chak moun kont rèspé-yo. Lè i fè sa, i montré sé moun-lan ka pansé yo pa ni valè, yo té enpòtan ba’y épi ba Papa’y (Jan 5:19 ; Ébré 1:3). Adan awtik-tala, nou kèy wè 1) koumanniè Jézi endé sé moun-lan konprann yo ni valè an zié Jéova é 2) koumanniè nou chak la nou pé asiré sèten nou ni valè an zié Bondié (Ajé 2:7).

KOUMANNIÈ JÉZI ENDÉ SÉ MOUN-LAN WÈ YO NI VALÈ POUBON

3. Koumanniè Jézi aji épi moun Lagalilé ki té ka mandé’y soulajé yo ?

3 Lè Jézi préché Lagalilé pou twazièm fwa, dépi i té ka rivé an koté, sé moun-lan té ka kouri-vini obò’y pou kouté’y épi trapé djérizon. Alò Jézi wè sé moun-lan « té malmennen épi yo té garé kon brèbi ki pa ni bèrjé » (Mat. 9:36 ; gadé sé nòt létid-la adan Bib-la ki fèt pou étidié, an fwansé). Ba sé chèf rèlijié a, sé moun-tala pa té ni piès valè, pas yo pa té ni asé konésans. Yo jis té ka di sé moun-tala té modi (Jan 7:47-49 ; nòt létid-la adan Bib-la ki fèt pou étidié, an fwansé). Jézi, kanta li onoré yo, pas i pran tan pou ansénié yo é djéri yo (Mat. 9:35). Anplis di sa, pou endé plis moun ankò, i aprann disip-li préché, épi i ba yo pouvwa pou djéri moun malad épi moun enfim (Mat. 10:5-8).

4. Kisa nou ka aprann asou manniè Jézi aji épi moun ki té ka asèpté kouté’y épi limilité ?

4 Jézi té ka rèspèkté moun ki té ka kouté’y é i té janti épi yo. Avrédi, i montré ki Papa’y épi li menm, té ka ba moun lasosiété ka méprizé kont valè-yo. Si’w ka sèvi Jéova, men ou ni lenprésion ou pa ni valè, pran tan étidié manniè Jézi aji épi moun ki té ka asèpté kouté’y épi limilité. Lè’w ka fè sa, sa pé endé’w konprann ou ni anlo valè an zié Jéova.

5. Kisa nou ka aprann asou an madanm Jézi jwenn Lagalilé ?

5 Jézi pa té ka ansénié foul-moun sèlman, men délè i té ka ansénié an sèl moun osi. Pa ègzanp, an jou i ka préché Lagalilé épi i ka jwenn an madanm ka soufè épi an maladi. Madanm-tala ka pèd san dépi 12 lanné san rété (Mak 5:25). Akòz di sa, i pa pwòp silon Lalwa. Kidonk, tout moun ka menyen’y, pa pwòp non pli silon Lalwa. Kifè, i pé pa ni kontak épi moun kon i lé. Anplis, i pé pa adoré Jéova adan sinagòg-la épi sé frè é sè’y la, ouben sélébré sé fèt-la épi yo (Lév. 15:19, 25). Kidonk, madanm-tala pa sèlman malad, men i dwèt ka santi osi yo pa enmen’y (Mak 5:26).

6. Ki manniè madanm-lan ki té ka pèd san trapé djérizon ?

6 Konm madanm-tala ka soufè anpil, i lé Jézi djéri’y. Men i pa ka alé wè Jézi pou i fè an mirak ba’y. Poutji ? Pétèt i wont sitiyasion’y, ouben i pè Jézi fè’y ripwòch, pas i antré adan foul-la, alòs ki, silon Lalwa, i pa pwòp. Sé pou sa i ka menyen rad Jézi, pas i sav ti jès-tala sèlman kèy fè’y trapé djérizon (Mak 5:27, 28). Gras a lafwa’y, i trapé djérizon poutoutbon. É lè Jézi ka mandé ki moun ki menyen’y, i avwé sé té li. Koumanniè Jézi réyaji ?

7. Ki manniè Jézi aji épi madanm-tala ki té dézèspéré ? (Mak 5:34).

7 Jézi ka aji épi madanm-tala épi bonté èk rèspé. I ka wè ‘i pè é latranblad ka pran’y’ (Mak 5:33). Alò, pas i ka konprann sa i ka risanti, i ka palé ba’y an manniè pou rasiré’y. I jis ka kriyé’y « ti-fi mwen ». Lè i ka kriyé’y konsa, Jézi ka ba’y rèspé, men i ka aji osi épi jantiyès èk lanmou (li Mak 5:34). Nòt létid-la ki lianné épi mò-tala ka di : « Sé adan istwa-tala sèlman Jézi ka palé ba an madanm épi ka kriyé’y “ti-fi mwen”. Pétèt i fè sa parapòt a sitiyasion-an. Pou vré, sitiyasion-an té délika é madanm-lan té ka “tranblé.” » Imajinen manniè sa dwèt soulajé’y lè Jézi kriyé’y konsa ! Épi sé pawòl-tala, i dwèt konsolé’y épi rasiré’y pou i pa santi kòy koupab, davrè i té menyen rad-li épi i té antré adan foul-la. Sa Jézi té lé, sé fè madanm-tala konprann an bagay enpòwtan : an sièl-la i té ni an Papa ki enmen’y anpil.

8. Ki difikilté an sè Brézil jwenn ?

8 Jòdi-a osi, yonn-dé sèvitè Bondié pé ni maladi ki pé ba yo lenprésion yo pa ni piès valè. Mariaa, an pionié pèwmanan Brézil, wè jou san janm ni lanmen gòch. I ka èsplitjé : « Lè man té lékòl, palakòz andikap-mwen, yo té ka maltrété mwen. Yo té ka ba mwen vié non pou man wont. É délè, menm fanmi-mwen té ka fè mwen santi man pa vo ayen. »

9. Kisa ki endé Maria wè i té ni valè an zié Jéova ?

9 Kisa ki endé Maria konprann i té ni valè ? Lè i divini Témwen Jéova, sé frè é sè-a konsolé’y épi endé’y wè kòy kon Jéova ka wè’y. I di : « Ti karné-mwen pa ni asé paj pou man matjé non tout sé frè é sè-a ki fè mwen dibien ! Man ka di Jéova an bèl mèsi, pas i ban mwen an bèl fanmi èspiritièl. » Maria rivé konprann i té ni valè an zié Bondié, gras a sé frè é sè’y la.

10. Adan ki sitiyasion difisil Mari Magdala té yé ? (gadé sé zimaj-la osi).

10 Atjòlman, annou wè ki manniè Jézi rivé konvenk an lòt moun i té ni valè an zié Jéova : Mari Magdala. Sèt démon té ka toumanté madanm-tala ! (Lik 8:2). É palakòz sé démon-an, i dwèt té ka fè bagay i pa té ni labitid fè. Kifè, pèsonn pa té lé rété bò’y. Pandan mové pas-tala, sé pa ti pè i dwèt té pè. Anplis, i dwèt té ka pansé pèsonn pa té enmen’y, é pèsonn pa té pé défann li. Men Jézi kouri dèyè sé démon-an ki té ka toumanté’y. Apré sa, i divini disip-li é i koumansé suiv li. Men ki manniè ankò Jézi endé’y konprann i té ni anlo valè an zié Bondié ?

Pliziè zimaj : 1. Jézi ka obsèvé Mari Magdala ajounou adan an fè-nwè. I ka soufè tjè’y an bobo. 2. Sé pa ti kontan Mari Magdala kontan suiv Jézi épi lézòt disip-la.

Koumanniè Jézi ba Mari Magdala lasirans i té ni valè an zié Jéova ? (gadé paragraf 10-11).


11. Koumanniè Jézi montré Mari Magdala té ni anpil valè an zié Bondié ?

11 Jézi envité Mari Magdala vini préché épi’yb. Kidonk, Mari té ka pran plézi kouté Jézi ansénié jou apré jou. Anplis, jou-a Jézi résisité, i parèt douvan’y. Madanm-tala té adan sé prèmié disip-la Jézi wè jou-tala. I jik vréyé’y di sé apòt-la i résisité. Tousa, sé té laprèv i té ni valè an zié Jéova ! (Jan 20:11-18).

12. Èsplitjé poutji Lidia té ka pansé i pa té vo ayen.

12 Kon Mari Magdala, anlo moun jòdi-a ni lenprésion yo pa mérité lanmou, é yo ka goumen kont santiman-tala. Lidia, an sè Lèspay, ka rakonté ki lè manman’y té ansent li, i té ka sonjé avòté. É lè Lidia té tou piti, manman’y pa té ka otjipé di’y. Anplis, manman’y té ka jouré’y anpil é i té ka fè’y bon méchansté. Lidia ka di konsa : « Lòbjèktif-mwen adan lavi-a, sé té fè moun enmen mwen é aksèpté mwen. Men pas manman-mwen té fè mwen kwè man té an mové moun, man té pè pèsonn pa janmen rivé enmen mwen. »

13. Kisa ki endé Lidia konprann i té ni anpil valè an zié Jéova ?

13 Apré sa, Lidia dékouvè lavérité. I rivé konprann i ni valè an zié Jéova gras a lapriyè, létid-li, épi tout mo janti èk bèl aksion sé frè é sè-a. I ka di : « Souvan, mari-mwen ka di mwen ki manniè i enmen mwen. Tout lè, i ka fè mwen sonjé kalité man ni. É man ni zanmi ka fè menm bagay-la. » Ès ou konnèt an moun ki bizwen ou endé’y konprann tout valè i ni an zié Jéova ?

KOUMANNIÈ WÈ KÒNOU KON JÉOVA KA WÈ NOU

14. Kisa 1 Samièl 16:7 ka aprann nou asou manniè Jéova ka wè lézòm ? (gadé osi kad-la « Poutji sèvitè Jéova ni valè an zié’y ? »).

14 Sonjé Jéova pa ka wè’w kon moun an monn-lan ka wè’w (li 1 Samièl 16:7). Ba Jéova, valè ou ni pa ka dépann di sa’w ka sanm, wotè lajan’w ouben entélijans-ou (Iza. 55:8, 9). Kidonk, éséyé wè kòw kon Jéova ka wè’w, é pa kon moun an monn-lan ka wè’w. Labib ka palé di moun ki délè té ka santi yo pa té ni valè, kontèl Éli, Noémi épi Àn. Lè’w ka li listwa-yo, rimatjé manniè Jéova té enmen yo anpil. Ou pé osi matjé bagay ou viv ki montré’w Jéova enmen’w épi ka ba’w valè. Ou pé osi viré-li adan piblikasion-nou, awtik ki pé ankourajé an moun ka santi i pa ni valèc.

Poutji sèvitè Jéova ni valè an zié’y ?

Jéova pa kréyé nonm épi zannimo menm manniè-a piès. I kréyé lézòm an manniè pou yo pé sa aprann konnèt li, é vini zanmi’y (Jén. 1:27 ; Sòm 8:5 ; 25:14 ; Iza. 41:8). Sa sèlman ja ka montré nou ni valè. É si nou ka fè sa ki fo pou vini zanmi Kréyatè-nou Jéova, si nou ka ba’y lavi-nou é si nou ka obéyi’y, nou kèy ni ankò plis valè an zié’y (Iza. 49:15).

15. Poutji Danièl sé té ‘an nonm ki té ni anpil valè’ ba Jéova ? (Danièl 9:23).

15 Fòk sonjé ou ni anpil valè an zié Jéova pas ou fidèl. I té ni près santan, lè pwofèt Danièl santi i té las toubannman é dékourajé (Dan. 9:20, 21). Koumanniè Jéova ankourajé’y ? I vréyé zanj Gabrièl pou fè’y sav i té tann lapriyè’y é fè’y sonjé i sé « an moun ki ni anpil valè » (li Danièl 9:23). Poutji Danièl té ni tousa valè ba Jéova ? Pas Danièl té ni an patjé kalité kontèl lanmou pou lajistis, épi lafidélité (Ézé. 14:14). Jéova fè matjé listwa-tala adan Pawòl-li pou konsolé nou (Wom. 15:4). Menm manniè-a, i ka kouté lapriyè’w, é i ka ba’w anpil valè pas ou enmen sa ki bien, é pas ou ka sèvi’y épi fidélité (Mic. 6:8 ; Ébré 6:10).

16. Kisa ki pé endé’w wè Jéova kon an papa ki enmen’w ?

16 Wè Jéova kon an papa ki enmen’w. Sa Jéova lé, sé soutienn ou san fè’w ripwòch (Sòm 130:3; Mat. 7:11; Lik 12:6, 7). Anlo krétjen ki ka pansé yo pa ni valè, ka médité anlè vérité-tala é sa ka konsolé yo. Pandan pliziè lanné, mari Michelle, an sè Lèspay, té ka di’y pawòl ka fè mal épi ka blésé. Kifè, i té ka santi mari’y pa té enmen’y épi i té initil. I ka di : « Chak fwa man ka santi kòmwen initil, man ka éséyé imajinen kòmwen an dé bra Jéova. Man ka santi i ka pwotéjé mwen épi i ka kajolé mwen épi lanmou » (Sòm 28:9). Kanta Lauren, an sè Afrik li-Sid, i ka sonjé régilièrman : « Si Jéova, épi anpil jantiyès fè mwen vini obò’y, si i ka endé mwen rété pwòch di’y jik jòdi, épi i ka jis sèvi mwen pou ansénié Pawòl-li, alò, asiré-pa-pétèt, an zié’y man ni anpil valè épi man itil. » (Ozé 11:4).

17. Kisa ki pé ba’w lasirans ou ni favè Jéova ? (Sòm 5:12 ; gadé zimaj-la osi).

17 Fòk ou asiré sèten ou ni favè Jéova (li Sòm 5:12). David di favè Jéova kon an « gran boukliyé » ka pwotéjé moun ki jis. Lè’w ka pansé ou pa vo ayen, si’w asiré sèten ou ni soutien épi favè Jéova, sa kèy pwotéjé’w kon an boukliyé. Koumanniè ou pé sav ou ni favè Jéova ? Kon nou wè-a, Jéova ka ba’w lasirans-tala adan Pawòl-li Labib. Anplis, i ka sèvi sé ansien-an, zanmi’w épi dòt krétjen pou fè’w sonjé ou ni valè an zié’y. Koumanniè fòk ou réyaji douvan sé ankourajman-tala ?

An sè tou kontan ka kité sal Wayòm-lan épi an lòt sè pou alé préché. Sè-a ka vlopé’y épi bra’y.

Si nou asiré sèten nou ni favè Jéova, sa pé endé nou tiré an tjè-nou santiman nou pa vo ayen (gadé paragraf 17-la).


18. Poutji ou pou asèpté konpliman épi dòt ti pawòl konsa ?

18 Pa rifizé pawòl sensè, félisitasion ouben konpliman moun ki enmen’w épi konnèt ou. Fòk ou sonjé, pétèt sé Jéova ka itilizé yo pou ba’w lasirans ou ni favè’y. Michelle, nou palé pli wo a, ka di : « Piti-a-piti, man ka rivé kwè sé pawòl plen jantiyès-tala. Sa ka mandé mwen anpil éfò, men sé sa Jéova lé man fè. » Anplis, sé ansien-an travay anpil pou endé Michelle risanti i té ni favè Jéova. Jòdi-a, Michelle sé an pionié é an télévolontè ba Bétèl-la.

19. Poutji ou pé asiré sèten ou ni valè an zié Bondié ?

19 Épi anpil bonté, Jézi ka fè nou sonjé nou ni anpil valè an zié Papa-nou ki an sièl (Lik 12:24). Kidonk, nou pé asiré sèten nou ni anlo valè ba Jéova. Fòk pa nou jen bliyé sa ! Anplis di sa, annou fè tousa nou pé pou endé dòt moun konprann yo ni kont valè-yo an zié Bondié !

SA’W TÉ KÉ RÉPONN ?

  • Koumanniè Jézi endé sé moun-lan konprann yo té ni valè an zié Bondié ?

  • Kisa Jézi fè ba madanm-lan ki té ka pèd san ?

  • Kisa ki pé endé nou wè kònou kon Jéova ka wè nou ?

KANTIK 139 Imajinen kòw an monn nouvo-a

a Nou chanjé yonn-dé non.

b Mari Magdala té adan sé madanm-lan ki vwayajé épi Jézi lè Jézi té ka préché. Sé madanm-tala té ka sèvi lajan yo pou otjipé di Jézi épi sé apòt-la (Mat. 27:55, 56 ; Lik 8:1-3).

c Pa ègzanp, gadé liv-la Approchez-vous de Jéhovah, chapit 24, épi adan liv-la Versets pour la vie chrétienne, sé vèsé-a épi sé listwa Labib-la ki adan tèm-lan « Doutes ».

    Piblikasion kréyol (2017-2025)
    Dékonèkté kòw
    Konèkté kòw
    • Kréyol Matinik
    • Vréyé
    • Préférans
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondision itilizasion
    • Règ pou bagay konfidansièl
    • Paramèt pou bagay konfidansièl
    • JW.ORG
    • Konèkté kòw
    Vréyé