AWTIK POU ÉTIDYÉ 27
KANTIK 73 Édé-nou vin brav
Fò ou sé on moun ki brav kon Zadòk
« Zadòk [té] on jennboug ki té ni bon fòs é ki té brav » (1 KRON. 12:28).
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ
Ègzanp a Zadòk ka édé-nou vin dé moun ki brav.
1-2. Kimoun ki té Zadòk ? (1 Kronik 12:22, 26-28).
ÉSÉYÉ imajiné sa : On foulmoun ki ni plis ki 340 000 nonm adan sanblé pou mèt David wa asi tout pèp a Izrayèl. Pannan 3 jou, sé nonm-lasa rété koté sé mòn-la ki toupré Ébron. Yo ka ri, yo ka palé é yo kontan chanté pou ba Jéova louwanj (1 Kron. 12:39). Anmitan a foulmoun-lasa ni on tiboug non a-y sé Zadòk. Onlo moun pa’a menm ka rèmawké kè i la. Men Jéova vwè-y é i fè ansòt pou nou sav kè i té la (li 1 Kronik 12:22, 26-28). Kimoun ki té Zadòk ?
2 Zadòk sé té on prèt ki té ka travay ansanm èvè Abyata gran prèt-la. Bondyé té ba Zadòk onlo sajès, é grasa sajès-la i té ni la, i té ka rivé konprann ka ki té volonté a Bondyé (2 Sam. 15:27). Sé Izraélit-la té k’ay vwè-y lè yo té bizwen on konsèy. Men Zadòk, sé té on nonm ki té ni onlo kouraj osi. É sé dè sa jistèman nou ké palé adan awtik-lasa.
3. a) Poukwa fò moun ki ka sèvi Jéova ni kouraj ? b) Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?
3 Pannan sé dènyé jou-la nou ka viv la, Satan ka pòté bon mannèv pou vwè kijan i ka fè-nou pèd fwa an nou (1 Pyè 5:8). Alò touttan Jéova po’o détwi Satan é mond méchan la nou ka viv adan-y la, nou bizwen kouraj pou nou andiré (Sòm 31:24). An-nou vwè kijan nou pé montré-nou brav kon Zadòk adan 3 domenn.
SOUTYENN WAYÒM A BONDYÉ
4. Poukwa sèwvitè a Jéova bizwen ni kouraj pou soutyenn wayòm a Bondyé ? (gadé imaj-la osi).
4 Konm sèwvitè a Bondyé ka soutyenn wayòm a-y èvè tout tchè a yo, souvantfwa sa ka mandé yo ni kouraj (Mat. 6:33). Pa ègzanp, nou bizwen ni kouraj adan mond méchan lasa pou nou suiv prensip a Jéova é pou nou préché bon nouvèl a Wayòm la (1 Tés. 2:2). Pi sa k’ay é pi lapolitik ka divizé moun asi toutlatè. Kifè souvantfwa, sa ka mandé nou ni kouraj pou nou pa pran pawti adan sé kèsyon-lasa oben pou nou pa rantré adan sé déba-lasa (Jan 18:36). Onlo sèwvitè a Jéova ka jwenn pwoblèm a lajan, yo ka malmenné-yo oben yo ka mèt-yo lajòl davwa yo ka rèfizé pawtisipé adan zafè a politik oben pas yo pa ka fè lawmé.
Si pawmi sé moun-la ki alantou a-w la sèwten ka pran pawti adan lapolitik, kijan ou ké réyaji ? (gadé paragraf 4 la).
5. Poukwa Zadòk té bizwen kouraj pou soutyenn David ?
5 Zadòk pa ka vin Ébron pou fété èvè nouvo wa-la tousèl men i ka pran zàm a-y èvè-y é i paré pou goumé (1 Kron. 12:38). I paré pou ay goumé koté David é pou défann Izrayèl kont lènmi a-y. Poutan, pétèt kè i pa té ni labitid sèvi èvè zàm kon sélézòt sòlda-la, men Zadòk té on nonm ki té brav menm.
6. David té ni onlo kouraj é i ba Zadòk on bèl ègzanp adan domenn-lasa. Ki ègzanp ésa ? (Sòm 138:3).
6 Men ola on prèt kon Zadòk pran tout kouraj-la i té ni la ? I té lantouré èvè dé nonm ki té fò é ki té ni onlo kouraj, é sèten i pran ègzanp asi yo. Pa ègzanp, tèlman David té ni kouraj lèwvwè i té ka menné lawmé a Izrayèl o konba, tout pèp-la mété-y ka soutyenn-li afon (1 Kron. 11:1, 2). Lèwvwè David té ka goumé èvè lènmi a-y, i toujou té ka konté asi Jéova pou ba-y fòs (Sòm 28:7 ; li Sòm 138:3). Anplisdisa, té ni onlo dòt moun ankò kè Zadòk té pé imité. Pa ègzanp, té ni Joad é gason a-y Bènaya. Bènaya té on sòlda ki té ni labitid fè lagè. Té ni osi ègzanp 22 zòt chèf a tribi ki té vin jwenn David (1 Kron. 11:22-25 ; 12:26-28). Tout sé nonm-lasa pòté bon mannèv pou yo fè David vin wa é pou yo pwotéjé-y.
7. a) Nou ni a dispozisyon an nou ègzanp a moun ki ni kouraj é ki ka viv an tan an nou. Ki ègzanp ésa ? b) Ka istwa a frè Nsilu ki adan vidéo-la ka aprann-vou ?
7 Lè nou ka réfléchi asi ègzanp a frè é sè an nou ki pa ka démòd pas yo anvi rété fidèl a Jéova é a wayòm a-y, sa ka ban-nou onlo kouraj toubònman. Wa an nou Jézikris rivé kenbé anba présyon yo té ka mèt asi-y pou i té pran pawti adan zafè a politik a mond a Satan (Mat. 4:8-11 ; Jan 6:14, 15). I toujou té ka fèfon asi Jéova pou i té ba-y fòs. Anplisdisa, jòdijou nou ni ègzanp a onlo jennboug ki pa dakò pou fè lawmé oben ki vé pa mélé-yo adan zafè a politik. Pétèt kè ou té’é pé gadé istwa a sèwten adan yo asi jw.orga. Ka ou di ?
ÉDÉ FRÈ É SÈ A-W
8. A ki moman, délè, sé ansyen-la bizwen ni kouraj pou vin a sèkou a frè é sè a yo ?
8 Lè fò yo vin a sèkou a frè é sè a yo, sèwvitè a Jéova ka fè sa èvè plézi (2 Kor. 8:4). Men délè sa ka mandé ni kouraj pou fè sa. Pa ègzanp, lèwvwè on lagè pété, sé ansyen-la sav kè sé frè é sè la bizwen yo ankourajé-yo é kè yo soutyenn-yo. Sé ansyen-la sav osi kè pétèt fò yo ké édé sé frè é sè la a ni piblikasyon pou yo rété bon bon zanmi èvè Jéova é kè fò yo ké édé frè é sè a yo a ni sa yo bizwen pou viv. Davwa sé ansyen-la enmé ti mouton a Jéova, délè yo jous paré a mèt vi a yo andanjé pou sé ti mouton-la ni sa yo bizwen (Jan 15:12, 13). Lè yo ka fè sa, yo ka suiv ègzanp a Zadòk ki té plen kouraj.
9. Dapré istwa-la nou ka touvé adan 2 Samiyèl 15:27-29, ka David mandé Zadòk fè ? (gadé imaj-la osi).
9 Vi a David andanjé. Gason a-y, Absalon, byen désidé a vin wa anplas a-y (2 Sam. 15:12, 13). Fò i sòti Jérizalèm tousuit ! Mi sa i ka di sé boug-la ki èvè-y la : « An-nou chapé kò an nou, sinon ponyonn adan nou pé’é pé chapé anba men a Absalon ! » (2 Sam. 15:14). Alò, tout sèwvitè a David ka pati. Men David ka di kè fò déotwa adan yo rété Jérizalèm pou di-y ka Absalon ni lentansyon fè. Alò, i ka mandé Zadòk é déotwa prèt viré Jérizalèm pou véyé jès a Absalon é pou di-y sa ki ka pasé (li 2 Samiyèl 15:27-29). Fò-yo ké pran bon prékosyon. Misyon-la David ba-yo la danjéré toubònman. Yo pé pèd vi a yo. Absalon sé on boug ki ka sonjé enki li, i enmé vanjé-y é i trèt. Siwvwè i vin sav kè David voyé Zadòk é sélézòt prèt-la Jérizalèm pou véyé jès a-y, ou ka imajiné sa i té’é pé fè-yo !
David ba Zadòk on misyon ki té danjéré toubònman (gadé paragraf 9 la).
10. Kijan Zadòk é sé boug-la ki té èvè-y la rivé pwotéjé David ?
10 David mèt on plan si pyé é i mandé Zadòk é ondòt zanmi a-y édé-y. Non a zanmi-lasa sé té Ouchay (2 Sam. 15:32-37). Alò Ouchay fè kon yo té prévwa, i fè sanblan soutyenn Absalon é i di-y kijan pou ataké David. Konsa David té’é ni tan préparé-y avan Absalon ataké-y. Aprésa, Ouchay rakonté Zadòk é Abyata tousa ki té pasé (2 Sam. 17:8-16). Alò yo fè ansòt pou David okouran a sa Absalon té ni lentansyon fè (2 Sam. 17:17). Kifè, grasa èd a Jéova, Zadòk é sélézòt prèt-la édé David pou ayen pa rivé-y (2 Sam. 17:21, 22).
11. Kijan nou pé montré nou ni kouraj kon Zadòk lè nou ka édé frè é sè an nou ?
11 Kijan nou pé montré nou ni kouraj kon Zadòk lè frè é sè an nou andanjé é kè yo bizwen nou édé-yo ? 1) Suiv sa yo ka mandé-w fè. Adan dé ka konsa, sa enpòwtan kè nou rété soudé. Sé pousa, lè lafilyal ka mandé-w fè on biten, fè-y (Ébr. 13:17). Sa enpòwtan kè sé ansyen-la pran labitid gadé enstriksyon ki ka di kijan pou nou préparé-nou pou sianka ni on katastwòf é ka pou nou fè siwvwè ni on katastwòf (1 Kor. 14:33, 40). 2) Fò ou ni kouraj men fò ou pran prékosyon a-w osi (Pwov. 22:3). Fò ou ni bon jijman. É pa mèt vi a-w andanjé initilman. 3) Fèfon asi Jéova. Sonjé kè Jéova vé pa ayen rivé sé frè é sè la é i vé pa ayen rivé-w nonplis. Kifè, i pé édé-w vin a sèkou a frè é sè a-w san mèt vi a-w andanjé.
12-13. Ka ègzanp à Viktor é Vitaliy ka aprann-vou ? (gadé imaj-la osi).
12 An Ikrèn, yo ba 2 ansyen menné manjé é dlo ba sé frè é sè la. Non a yo sé Viktor é Vitaliy. Mi sa Viktor ka rakonté : « Nou té ka chèché manjé toupatou. Souvantfwa, nou té ka tann moun ka tiré koudfizi toupré koté nou té yé la. On jou, on frè ki té ni on magazen fè on don é grasa sa, sé pwoklamatè-la té ni on biten pou manjé pannan déotwa jou. Pannan nou té ka chajé kamyon-la, on bonb tonbé a 20 mèt dè nou apépré, men érèzman i pa pété. Pannan tout jouné-la, an sipliyé Jéova pou i ban-mwen kouraj pou an té kontinyé édé frè é sè an mwen. »
13 Mi sa Vitaliy ka di : « Fò nou té ni kouraj toubònman. Lè an fè 1é vwayaj-la, sa diré 12 è-d-tan. An té ka priyé toulongalé. » Vitaliy montré-y brav men i té ka fè atansyon a-y osi. Mi sa i ka di ankò : « An pa jen arété mandé Jéova sajès é an pa jen arété mandé-y édé-mwen pou an pa mèt vi an mwen andanjé initilman é pou an fè sa lézotorité ka mandé. An té ka woulé enki asi sé chimen-la gouvènman-la té ka pèwmèt moun woulé. É lè an té ka vwè jan sé frè é sè la té ka kolaboré yonn èvè lòt, sa té ka konsolidé fwa an mwen. Yo té ka woté biten ki té anmitan chimen-la, yo té ka sanblé manjé, lenj é dòt biten enpòwtan pou sé frè é sè la é yo té ka mèt tousa an kamyon-la. Toutolon a vwayaj an nou osi, yo té ka ban-nou manjé é yo té ka prévwa a dé ti koté pou nou pozé kò an nou. »
Lèwvwè ni danjé é kè ou ka édé frè é sè a-w, aji èvè kouraj men pran prékosyon a-w osi (gadé sé paragraf 12 é 13 la).
RÉTÉ FIDÈL A JÉOVA
14. Kijan nou pé santi-nou lèwvwè on moun nou enmé ka lagé Jéova ?
14 Lè on moun an fanmi an nou oben on bon zig an nou ka lésé Jéova, sé yonn adan sé pi gwo éprèv-la nou pé jwenn la (Sòm 78:40 ; Pwov. 24:10). An jénéral, pi nou enmé moun-la é pi nou ni dimal a aksèpté sitiyasyon-lasa. Si ou ka viv on sitiyasyon konsa, ègzanp a Zadòk, on nonm ki té fidèl, pé ankourajé-w.
15. Poukwa fò Zadòk té ni kouraj pou i té rété fidèl a Jéova ? (1 Wa 1:5-8).
15 Lèwvwè Abyata, bon zig a Zadòk, désidé kè i pé’é rété fidèl a Jéova, Zadòk li, désidé kè i té’é rété fidèl a Jéova. Sé sa ki fèt lèwvwè dominasyon a David antankè wa té kay bout. Jéova té pwomèt kè sé Salomon ki té’é wa anplas a David. Men alòskè David té toupré mò, gason a-y Adoniya, éséyé vin wa anplas a Salomon (1 Kron. 22:9, 10). Abyata désidé soutyenn Adoniya (li 1 Wa 1:5-8). Lèwvwè i fè sa, non sèlman i pa rété fidèl a David, men i pa rété fidèl a Jéova nonplis ! Imajiné sa Zadòk dwèt rèsanti ! I dwèt té tris toubònman é sèten sa désèvwa-y osi. Li é Abyata sèvi Jéova ansanm antankè prèt pannan plis ki 40 an (2 Sam. 8:17). Yo té pran swen a « Awch a vré Dyé-la » ansanm (2 Sam. 15:29). Avan sa, yo toulédé té ka soutyenn wa David é yo té fè onlo dòt biten ansanm ankò (2 Sam. 19:11-14).
16. Pétèt ka ki édé Zadòk rété fidèl a Jéova ?
16 Magré sa Abyata chwazi fè, Zadòk rété fidèl a Jéova. David té sav kè i té pé fè Zadòk konfyans é i pa té ni pon dout asi sa. Lèwvwè yo dékouvè kè Adoniya té ka monté konplo pou vin wa, David voyé Zadòk, Natan é Bènaya pou yo vidé luil asi tèt a Salomon pou i vin wa (1 Wa 1:32-34). Lèfètkè Zadòk té èvè Natan é dòt sèwvitè fidèl a Jéova ki té ka soutyenn David, sa ba-y bon fòs é sa ankourajé-y (1 Wa 1:38, 39). Lè Salomon vin wa, i « mèt Zadòk prèt anplas a Abyata » (1 Wa 2:35).
17. Kijan ou pé imité Zadòk siwvwè on moun an fanmi a-w oben on bon zig a-w désidé lagé Jéova ?
17 Kijan ou pé imité Zadòk ? Siwvwè on moun an fanmi a-w oben on bon zig a-w désidé lagé Jéova, montré Jéova kè ou chwazi rété fidèl a-y (Joz. 24:15). Bondyé ké ba-w fòs-la é kouraj-la ou bizwen la. Toupannan ou ka fèfon asi-y, priyé é rété èvè zanmi a-w ki fidèl a Jéova. Jéova ka ba fidélité a-w onlo valè, é ou pé sèten i ké rékonpansé-w pou sa (2 Sam. 22:26).
18. Ka istwa a Marco é Sidseka aprann-vou ?
18 Marco é Sidse ni 2 gran fi ki lésé lavérité. Mi sa Marco ka di : « Jou-la timoun an nou ka vwè jou, a pa ti enmé nou ka enmé-yo ! É nou ka kontinyé enmé-yo tout vi a yo. Nou pé fè nenpòt ki biten pou pwotéjé-yo. Alò, lèwvwè yo ka lagé Jéova, sa ka fann tchè an nou. » Mi sa i ka di ankò : « Men Jéova la. I ka fè ansòt pou lèwvwè, mwen, an fèb, madanm an mwen fò, é lèwvwè sé madanm an mwen ki fèb, i ka fè ansòt pou an fò. » Mi sa Sidse ka di osi : « Si Jéova pa té ka ban-nou fòs, nou pa té’é pé andiré sitiyasyon-lasa. An pa té ka arété di-mwen kè sé té fòt an mwen si sa té rivé. Alò an palé Jéova dè sa adan priyè an mwen. Tibwen tan apré, an jwenn on sè an po’o té vwé dépi onpakèt lanné. I mèt 2 men a-y asi zépòl an mwen, i gadé-mwen anmitan zyé é i di-mwen konsa : “Sidse, pa jen oubliyé kè a pa fòt a-w !” Grasa Jéova, an ka rivé ni tchè-kontan toupannan an ka sèvi-y. »
19. Ka ou byen désidé a fè ?
19 Jéova vlé kè tout sèwvitè a-y ni kouraj kon Zadòk (2 Tim. 1:7). Men i vé pa nou apiyé asi pwòp fòs an nou. I vé nou fèfon asi-y pou nou ni kouraj-lasa. Alò lèwvwè ou ka jwenn on sitiyasyon é kè ou bizwen kouraj pou andiré, mandé Jéova ba-w kouraj. Ou pé sèten kè menmjan i ba Zadòk kouraj, i ké ba-w kouraj osi (1 Pyè 5:10).
KANTIK 126 Rété véyatif, rété solid, vin fò
a Ay asi jw.org é gadé vidéo-la Poukwa sé vré krétyen-la bizwen kouraj : Pou yo pa pran pawti.