AWTIK POU ÉTIDYÉ 44
KANTIK 138 Bèlté a moun a chivé blan
Kontinyé ni tchè-kontan menm lè ou ka pran laj
« Lè yo ké ni on bèl laj, yo ké kontinyé pòté fwi » (SÒM 92:14).
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ
Nou ké vwè poukwa sa enpòwtan kè frè é sè an nou ki ja ni on bèl laj kontinyé ni tchè-kontan é ka yo pé fè pou sa.
1-2. Lè Jéova ka gadé sèwvitè a-y ki ja ni on bèl laj, ka i ka rèsanti ? (Sòm 92:12-14 ; gadé osi imaj-la ki anlè po a jounal-la).
ADAN sèwten péyi, pou sé moun-la, lè ou ni on bèl laj sé on bèl lonnè toubònman. Men adan dòt péyi, a pa konsa sé moun-la ka vwè sa. Lè yo koumansé pran laj, yo ka fè tousa yo pé pou yo parèt pi jenn ki laj a yo. Pa ègzanp, dépi on chivé blan ka parèt asi tèt a yo, yo ka raché-y. Men kèlkèswa sa yo fè, ayen pé’é pé anpéché-yo vin vyé.
2 Men ka Pap’an nou Jéova ka pansé dè sèwvitè a-y ki ja ni on bèl laj ? (Pwov. 16:31). I ka di kè yo kon dé bèl ti pyébwa (li Sòm 92:12-14). Poukwa i ka di sa ? Sé pas byensouvan, sé pyébwa-la ki ja vyé la ka fè onpakèt fèy é onpakèt bèl flè. O Japon, ni sèwten pyébwa ki ka fè pawti a sé pibèl pyébwa-la. Sèwten adan yo ja ni plis ki 1 000 an. Lè Jéova ka gadé sèwvitè a-y ki ja ni on bèl laj é ki fidèl, i ka touvé-yo bèl toubònman. A pa chivé blan a yo i ka vwè tousèl, men i ka vwè bèl kalité a yo. Sa ja ka fè konmen lanné yo ka sèvi Jéova é kè yo la ka kenbé, ki biten-la bon ki biten-la pa bon. Sa ni onlo valè pou Jéova toubònman.
Pi on pyébwa ka vin vyé pi i ka vin bèl. Menmjan-la, pi frè é sè an nou ka pran laj é pi yo ka ni bèl kalité (gadé paragraf 2 la).
3. Jéova sèvi èvè dé moun ki té ja ni on bèl laj pou fè dé biten ki enpòwtan. Bay on ègzanp.
3 A pa pas on moun ka pran laj kè i pa ni valè pou Jéova ankòa. Jéova sèvi èvè dé moun ki té ja ni on bèl laj pou fè dé biten ki enpòwtan. Pa ègzanp, Sara té ja ni on bèl laj lè Jéova di-y kè i té kay ni on tigason. I di-y osi kè désandan a gason-lasa té’é vin on gran nasyon é kè i té’é vin zansèt a Mési-la (Jén. 17:15-19). Moyiz té ja ni on bèl laj lè Jéova mandé-y fè sé Israélit-la sòti an Éjipt (Ègz. 7:6, 7). É lapòt Jan osi té ja ni on bèl laj lè Jéova sèvi èvè-y pou maké 5 liv ki adan Labib.
4. Ka ki pé édé moun ki ja ni on bèl laj andiré pwoblèm yo ka jwenn ? (Pwovèb 15:15 ; gadé imaj-la osi).
4 Lèwvwè laj-la ka monté, ni dòt pwoblèm ka vin jwenn-vou. Mi sa on sè ki ja ni on bèl laj byen enmé di : « Lè ou ka pran on laj, i pa mòl ! » Men Jéova pé édé-w ni jwa an tchè a-wb menmsi ou ka jwenn difikilté (li Pwovèb 15:15). Adan awtik-lasa, nou ké vwè déotwa biten moun ki ja ni on bèl laj pé fè pou tchè a yo pé sa kontan. Nou ké vwè osi ka sé frè é sè la pé fè pou édé-yo. Men pou koumansé, an-nou vwè poukwa moun ki ja ni on bèl laj pé ni dimal a ni tchè-kontan.
Si ou ka pran tan gadé tout sé bon biten-la Jéova ka fè ba-w la, ou ké ni tchè-kontan menmsi ou ka jwenn éprèv (gadé paragraf 4 la).
POUKWA NOU PÉ NI DIMAL A NI TCHÈ-KONTAN LÈ LAJ-LA KA MONTÉ
5. Ka ki pé dékourajé frè é sè an nou lè laj-la ka monté ?
5 Lè laj-la ka monté, ka ki pé dékourajé-w ? Pétèt kè konnyéla ou pa ka rivé fè tousa ou té ka fè avan. Ou ka sonjé lèwvwè ou té jenn é ou té ansanté é sa ka fè-w lapenn pas ou pa konsa ankò (Ékl. 7:10). Mi sa on sè non a-y sé Ruby ka di : « Konm kò-la rèd é an ni doulè, pou an mèt on lenj asi mwen sé tout on bab. Menm on ti biten tousenp kon mèt on sokèt an pyé an mwen, an ni dimal a fè sa. An ni doulè an men an mwen é men-la ni dimal a fèmé, kifè an pé pa fè sa an vlé. Pa menm dé ti biten tousenp an pé pa fè. » É mi sa Harold on frè ki té ka travay an Bétèl-la ka di : « Lè an ka gadé kijan an yé, an pa’a konprann ayen. Sa ka égri-mwen. Lè an té jenn an té enmé fè ispò. An té enmé jouwé baseball. Sélézòt jouwè-la té ka di : “Ba Harold voyé bal-la pas kò a-y bon.” Men alèla pa menm voyé an pé pa voyé on bal. »
6. a) Ki dòt biten ki pé dékourajé frè é sè an nou lè laj-la ka monté ? b) Ka ki pé édé on moun ki ja ni on bèl laj sav si i pé menné vwati toujou ? (gadé awtik-la ki adan niméwo-lasa « Ès fò mwen arété kondui ? »).
6 Pétèt osi ou ka santi-w dékourajé pas ou pé pa fè sèwten biten ou té ka fè voumenm a-w. Pétèt ou bizwen on moun vin akaz a-w pou édé-w oben ou oblijé ay rété aka timoun a-w. Pétèt santé-la oben zyé-la pa bon, kifè ou pé pa ay fè zafè a-w tousèl a-w oben ou pé pa pran vwati-la pou déplasé. Lè ou ka sonjé sa, pétèt sa ka rann-vou tris ! Sé vré ni onlo biten ou pé pa fè ankò, men sonjé kè ou ni onlo valè pou Jéova é pou lézòt. Ou pé sèten Jéova ka konprann sa ou ka rèsanti. I sav jan ou enmé-y é jan ou enmé frè é sè a-w. É sé sa ki pi enpòwtan pou-y (1 Sam. 16:7).
7. Si ou tris pas pétèt ou ké ni tan fèmé zyé a-w avan lafen rivé, ka ou pé sonjé ?
7 Sa dwèt ka fè-w lapenn lè ou ka sonjé kè pétèt ou ké ni tan fèmé zyé a-w avan lafen rivé. Si sé sa ou ka pansé, ka ki pé édé-w ? (Iz. 30:18). On biten ou pé sonjé sé kè si Jéova po’o détui mond méchan lasa é si i ka aji èvè pasyans, a pa pou ayen (2 Pyè 3:9). Si i ka atann konsa sé pas sa ka ba milyon é milyon moun lokazyon konnèt-li é sèvi-y. Alò lè ou dékourajé, sonjé tout sé moun-lasa é sonjé kè pètèt kè pawmi yo, pé jou ni moun an fanmi a-w.
8. Lè on moun ki ja ni on bèl laj malad, ka ki pé rivé ?
8 Kèlkèswa laj an nou, nou pi fasil a di on biten ki pa bon lè nou pa ka santi-nou byen (Ékl. 7:7 ; Jak 3:2). Pa ègzanp, onlè, konm Jòb té ka soufè, i « palé san réfléchi » (Jòb 6:1-3). Anplisdisa, on moun ki ja ni on bèl laj pé touvé-y ka di dé biten oben fè dé biten i pa ni labitid fè pas i malad oben pas i ka pran on médikaman. Men a pa pas nou malad oben kè nou ja ni on ti laj pou nou konpranndèdi nou pé fè nenpòt ki biten. É si nou ka rann-nou kont kè nou di on moun on biten ki pa janti, fò nou ay owa a-y pou nou mandé-y padon (Mat. 5:23, 24).
SA OU PÉ FÈ POU-W KONTINYÉ NI TCHÈ-KONTAN
Kijan ou pé kontinyé ni tchè-kontan magré laj-la ka monté é kè ou ka jwenn difikilté ? (gadé sé paragraf 9 a 13 la).
9. Poukwa fò ou lésé lézòt édé-w ? (gadé sé imaj-la osi).
9 Lésé lézòt édé-w (Gal. 6:2). Lè on moun bizwen édé-w, pétèt kè odépa ou pé ni dimal a aksèpté. Mi sa on sè ka di : « Délè, pou an ay mandé on moun édé-mwen sa rèd pas an pa anvi anbété-y. Sa pran onlo tan pou an arété vwè sa konsa é pou an admèt kè an té bizwen yo édé-mwen. » Lèwvwè ou ka aksèpté on moun édé-w, ou ka ba-y lokazyon rèsanti jwa-la on moun ni la lè i ka bay (Akt 20:35). Lè ou ké vwè jan lézòt enmé-w é jan yo ka pran swen a-w, sèten sa ké touché-w.
(gadé paragraf 9 la).
10. Poukwa fò nou sonjé di lézòt mèsi ? (gadé sé imaj-la osi).
10 Montré ou ni rèkonésans (Kol. 3:15 ; 1 Tés. 5:18). Lè lézòt ka fè dé biten ban nou nou kontan, men délè nou ka oubliyé di-yo mèsi. Men si nou ka souri ba yo é kè nou ka di-yo mèsi, yo ké santi kè nou ni rèkonésans pou sa yo fè ban nou. Leah sé on sè ki ka travay an Bétèl-la é ki ka okipé dè frè é sè ki ja ni on bèl laj. Mi sa i ka di : « On sè an ka okipé dè-y toujou ka di-mwen mèsi. I ka maké dé ti mo ban mwen. A pa granzafè i ka maké men sa tèlman janti ! Lè an ka vwè sa, sa ka fan’an plézi é an kontan i ka aprésyé sa an ka fè ba-y. »
(gadé paragraf 10 la).
11. Kijan ou pé édé lézòt ? (gadé sé imaj-la osi).
11 Fè sa ou pé pou édé lézòt. Lè ou ka sonjé lézòt é kè ou ka éséyé édé-yo, ou ka konsantré-w asi sa olyé ou konsantré-w asi pwoblèm a-w. Ni on ti pawòl an Afrik ki ka di kè sé moun-la ki ja ni on bèl laj kon liv ki plen sajès. Men siwvwè sé liv-lasa ka rété fèmé, yo pé’é pé sèvi-yo ayen. Menmjan-la, sé jenn-la pé’é pé aprann dé biten ki enpòwtan siwvwè ou pa’a palé-yo dè sa ou viv oben dè sa ou konnèt. Alò palé èvè sé jenn-la é pozé-yo sèwten kèsyon é aprésa pran tan kouté-yo lè yo ka palé, konsa ou ké aprann konnèt-yo. Aprésa ou pé di-yo kijan Jéova édé-w adan vi a-w é kè si yo kouté-y, sé enki bon biten sa ké menné ba yo. Lè ou ka ankourajé zanmi a-w ki pi jenn é kè ou ba-yo fòs, ou pé sèten sa ké ba-w tchè-kontan (Sòm 71:18).
(gadé paragraf 11 la).
12. Ka Jéova ka pwomèt i ké fè pou sèwvitè a-y ki ja ni on bèl laj ? (Izayi 46:4 ; gadé sé imaj-la osi).
12 Mandé Jéova ba-w fòs. Pétèt ou ka santi kè kò-la pa gè flanbo é moral a-w a zéro. Men sonjé kè li Jéova « pa’a jen las, é i pa jen about-souf » (Iz. 40:28). Ka Jéova ka fè évè tout fòs-la i ni la ? I ka sèvi èvè-y pou ba sèwvitè a-y ki ja ni on bèl laj é ki fidèl fòs (Iz. 40:29-31). Adan Pawòl a-y, i pwomèt i ké édé-yo (li Izayi 46:4). É i toujou ka tchenn a mo a-y (Joz. 23:14 ; Iz. 55:10, 11). Lè ou ka priyé Jéova, i ka ba-w sa ou bizwen. Lè ou ka vwè jan i enmé-w é jan i ka soutyenn-vou, sa ka mèt jwa an tchè a-w.
(gadé paragraf 12 la).
13. Ka pou nou sonjé ? (2 Korentyen 4:16-18 ; gadé sé imaj-la osi).
13 Sonjé kè talè ou ké wouvin jenn é santé-la ké bon. Nou ka rivé andiré on sitiyasyon pi fasilman lè nou sav kè i pé’é diré. Labib ka pwomèt kè on jou moun pé’é ni vyé ni malad ankò (Jòb 33:25 ; Iz. 33:24). Kifè, ou pé ni tchè-kontan pas ou sav kè adan paradi-la, bénédisyon dèyè poko mannyé (li 2 Korentyen 4:16-18). Men alè, an-nou vwè ka lézòt pé fè pou édé-w ?
(gadé paragraf 13 la).
SA LÉZÒT PÉ FÈ POU ÉDÉ-W
14. Poukwa sa enpòwtan kè nou ay vwè frè é sè an nou ki ja ni on ti laj é kè nou kriyé-yo ?
14 Pran labitid ay vwè sé frè é sè la ki ja ni on bèl laj é kriyé-yo (Ébr. 13:16). Pli souvan ki rarman on moun ki ja ni on bèl laj ka pasé onlo tan tousèl, kifè i pé ka santi-y tris. Mi sa on frè ki oblijé rété akaz a-y ka di : « An ka rété an kaz-la dépi lèmaten jous oswa, é dépawfwa an pa ni onlo biten a fè. Alò, délè sa ka istrésé-mwen é sa ka égri-mwen. » Lè nou kay vwè frè é sè an nou ki ja ni on ti laj, yo ka vwè kè yo ni onlo valè pou nou é kè nou enmé-yo. Pétèt ja ni on bon moman nou bizwen ay vwè on frè oben on sè ki ja ni on bèl laj oben kè nou anvi kriyé-y, men nou pa’a fè-y. Délè tèlman nou ni biten a fè, sé kouri nou ka kouri. Alò, ka ki pé édé-nou fè « sa ki pli enpòwtan », kon ay vwè sé frè é sè la ki ja ni on bèl laj ? (Filip. 1:10). Pétèt kè ou pé maké on koté non a on frè oben on sè ki ja ni on bèl laj é ki adan lasanblé a-w é maké ki jou ou ké voyé on mésaj ba-y oben ou ké kriyé-y. É pétèt ou pé chwazi on jou pou ay vwè-yo akaz a yo, konsa ou pé ké oubliyé fè sa.
15. Ki biten on jenn é on moun ki ja ni on bèl laj pé fè ansanm ?
15 Si ou sé on jenn, pétèt ou on ti jan istrésé pas ou pa sav dè ki biten ou ké palé èvè on frè oben on sè ki ja ni on ti laj oben ki biten zò pé fè ansanm. Pa lésé sa pran tèt a-w. Aji èvè-y kon ou té’é aji èvè nenpòt ki zanmi (Pwov. 17:17). Ay palé èvè-y avan é apré sé réinyon-la. Pétèt ou pé mandé-y ki vèwsé i pi enmé. É ou pé mandé-y rakonté-w on biten i fè lè i té jenn é ki ké fè-zòt ri. Ou pé envité-y gadé JW Télédifizyon-la èvè-w. Pétèt osi ou pé fè on biten ki itil ba-y. Pa ègzanp, ou pé gadé pou vwè si téléfòn a-y oben tablèt a-y ka maché byen oben si i téléchawjé tout sé nouvo piblikasyon-la. Mi sa on sè non a-y sé Carol ka di : « Pwopozé zanmi a-w ki ja ni on bèl laj fè on biten kè vou ou enmé fè. Menmsi an pa jenn ankò, apapousa an pa anvi pwofité dè lavi. An enmé drivé ki sé pou ay an magazen, ki sé pou ay vwè dé bèl ti koté adan lanati é an enmé ay manjé dé bon ti biten èvè zanmi an mwen. » É mi sa on sè non a-y sé Maira ka di : « An ni on zanmi an mwen ki ni 90 an é mwen an ni 33 an. An pa menm ka rann-mwen kont dè sa pas nou toujou ka ri ansanm é nou ka gadé fim ansanm. É lè nou ka jwenn pwoblèm, yonn ka édé lòt. »
16. Lè frè é sè an nou ki ja ni on ti laj k’ay aka dòktè, poukwa sé on bon biten si nou k’ay èvè yo ?
16 Lè frè é sè an nou ni randévou aka dòktè-la, an-nou ay èvè yo. Sé vré nou pé menné-yo owa dòktè-la men nou pé rété aka dòktè-la èvè yo osi pou nou sèten dòktè-la oben sélézòt moun-la ki ka travay èvè-y la ka aji byen èvè yo é ka ba-yo sa yo bizwen (Iz. 1:17). Pétèt ou pé maké pou yo dé biten dòktè-la di-yo. Mi sa Ruth, on sè ki ja ni on ti laj ka di : « Souvantfwa, lè an k’ay vwè on dòktè é kè an tousèl an mwen, i pa’a kouté ka an ka di-y. Délè i ka di-mwen kè a pa malad an malad men sé an tèt an mwen sa ka pasé. Pawkont lèwvwè on moun ka vin èvè mwen, dòktè-la lontan pli janti èvè mwen. Lè an ka vwè kè frè é sè an mwen ka pran adan tan a yo pou yo vin owa dòktè-la èvè mwen, an ni onlo rèkonésans pou sa. »
17. Kijan nou pé préché èvè frè é sè an nou ki ja ni on bèl laj ?
17 An-nou préché èvè yo. Pétèt kè sèwten frè é sè ni dimal a préché dè kaz-an-kaz. Ès ou té’é pé mandé on sè ki ja ni on bèl laj vin fè prézantwa èvè-w ? Pétèt ou té’é pé menné on ti chèz ba-y konsa i té’é sizé owa prézantwa-la. Ondòt biten ou té’é pé fè sé mandé on frè ki ja ni on bèl laj si i dakò pou fè on étid èvè-w. Ou pé jous pwopozé-y fè étid-la akaz a-y. Sé ansyen-la pé mèt on réinyon pou prédikasyon-la anplas aka on frè oben on sè ki ja ni on bèl laj, konsa i pé préché pi fasilman. Jéova kontan lè nou ka fè sa nou pé pou nou montré frè é sè an nou ki ja ni on bèl laj kè nou enmé-yo é kè nou ka rèspèkté-yo (Pwov. 3:27 ; Wom. 12:10).
18. Ka nou ké vwè adan awtik-la ki ka vin la ?
18 Awtik-lasa fè-nou sonjé kè Jéova enmé frè é sè an nou ki ja ni on bèl laj é kè yo ni onlo valè pou-y. É sé sa tout frè é sè a lasanblé-la ka rèsanti osi. Menmsi ou ja ni on ti laj é kè ou ka jwenn onlo difikilté, Jéova ké soutyenn-vou pou-w kontinyé ni tchè-kontan (Sòm 37:25). Sa dwèt ka ba-w bon fòs lè ou ka sonjé paradi-la é kè ou ka sonjé kè bénédisyon dèyè poko mannyé. Nou palé dè frè é sè an nou ki ja ni on bèl laj. Men é fanmi a yo ki ka pran swen a yo, oben frè é sè ki ka okipé dè on timoun ki malad oben dè on zanmi ki malad ? Ka yo pé fè pou yo pa pèd jwa a yo ? Sé sa nou ké vwè adan awtik-la ki ka vin la.
KANTIK 30 Mon Ami, mon Dieu, mon Père
a Ay asi jw.org oben adan JW Library® é gadé vidéo-la Chrétiens agés : vous avez un rôle important.
b POU NOU BYEN KONPRANN : Si nou bon bon zanmi èvè Jéova, sa pé mèt onlo jwa an tchè an nou. Davwa i ka ban-nou lèspri sen a-y, nou ni tchè-kontan (Gal. 5:22).