AWTIK POU ÉTIDYÉ 48
KANTIK 129 Fò-nou kenbé solid !
Liv a Jòb pé édé-w lè ou ka soufè
« Wi vréman, Bondyé pa ka fè ayen pa méchansté » (JÒB 34:12).
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ
Poukwa Bondyé pa ka anpéché moun soufè ? Lè nou ka soufè, kijan nou pé andiré ? Liv a Jòb ké édé-nou réponn a sé kèsyon-lasa.
1-2. Ki byenfé liv a Jòb pé pwokiré-nou ?
ÈS OU li liv a Jòb sé jou-lasa ? Sa ja ka fè 3 500 an apépré kè yo maké liv-lasa, men pou onlo moun liv a Jòb ka kontinyé fè pawti a pibèl liv yo ja ékri. Sèwten èspésyalis ka di kè a pa nenpòt kimoun ki maké liv-lasa, pas i sèvi èvè dé mo tousenp ki ka touché tchè a moun. Menmsi sé Moyiz ki maké liv a Jòb, sé Jéova ki di-y ka pou i té maké adan-y (2 Tim. 3:16).
2 Liv a Jòb sé on pawti a Labib ki enpòwtan toubònman. Poukwa nou ka di sa ? Pas liv-lasa ka édé-nou konprann kè fò lézimen é lézanj montré kè yo ka sèvi Jéova pas yo enmé-y é pas yo enmé non a-y. Liv-lasa ka aprann-nou onlo biten asi bèl kalité a Jéova kon lanmou a-y, sajès a-y, jistis a-y é puisans a-y. Pa ègzanp, adan liv-lasa ou ka touvé èksprésyon-la « Toupuisan-la » 31 fwa. Sa vé di ou ka touvé-y plis fwa adan liv-lasa ki adan tout rèstan a Bib-la. Liv a Jòb ka èspliké poukwa Bondyé pa ka anpéché moun soufè é i ka réponn a dòt kèsyon enpòwtan kè moun ka pozé-yo.
3. Ki dòt byenfé liv a Jòb pé pwokiré-nou ?
3 Lè ou ka li liv a Jòb sé konsi ou té ka monté anlè on montangn. Lè ou an tèt a montangn-la ou pé vwè tousa ki alantou a-w. Menmjan-la, lè ou ka li liv a Jòb ou ka rivé vwè sa Jéova ka pansé anrapò èvè sé soufrans-la. Nou ké vwè ki bon biten liv a Jòb té’é pé pòté ba sé Israélit-la, é ki bon biten i pé pòté ban nou jòdijou. Nou ké vwè osi kijan nou pé sèvi èvè istwa a Jòb pou édé lézòt.
BONDYÉ PA ANPÉCHÉ JÒB SOUFÈ
4. Jòb é sé Israélit-la ki té an Éjipt té diféran menm. Poukwa nou ka di sa ?
4 Lè sé Israélit-la té èsklav an Éjipt, té ni on nonm non a-y sé té Jòb, ki té ka rété an péyi a Ouz. Ouz sé té on péyi ki té ka touvé-y o nò a Larabi. Lè sé Israélit-la té an Éjipt, sèwten adan yo mété-yo ka adoré idòl. Men li Jòb, i té ka adoré Jéova (Joz. 24:14 ; Ézék. 20:8). Mi sa Jéova di anrapò èvè Jòb : « Pa ni ponmoun kon-y asi latèa » (Jòb 1:8). Jòb sé té on moun ki té rich toubònman, é adan réjyon-lasa toutmoun té ka rèspèkté-y (Jòb 1:3). Lè Satan té ka vwè jan on moun kon Jòb té fidèl a Jéova, i dwèt té anrajé !
5. Poukwa Jéova pa anpéché Jòb soufè ? (Jòb 1:20-22 ; 2:9, 10).
5 Satan di konsa kè si Jòb té ka soufè, Jòb té’é lagé Jéova (Jòb 1:7-11 ; 2:2-5). Jéova té enmé Jòb onlo men i lésé Satan montré si sa i té ka di la asi Jòb té vré (Jòb 1:12-19 ; 2:6-8). Alò Satan limé difé asi Jòb. I tchouyé tout zannimo a-y, i tchouyé tout timoun a-y, é i ba-y on vyé kalté maladi, kifè i té ni plòk asi tout kò a-y é sa té ka fè-y soufè. Men magrésa Jòb pa jen arété sèvi Jéova (li Jòb 1:20-22 ; 2:9, 10). Anfinaldikont Jéova géri Jòb, i wouba-y onpakèt richès, é i fè-y ni 10 timoun ankò. É sé moun-la mété-yo ka rèspèkté-y kon avan. Jéova fè Jòb viv 140 an ankò kifè i ni tan vwè pitit a pitit a-y é pitit a pitit a yo (Jòb 42:10-13, 16). Ka istwa a Jòb té’é pé aprann sèwvitè a Bondyé an tan lontan, é ka i pé aprann-nou jòdijou ?
6. Si sé Israélit-la té konnèt pou ki biten Bondyé pa ka anpéché moun soufè, ka sa té’é pòté dè bon ba yo ? (gadé imaj-la osi).
6 Kijan istwa a Jòb téʼé pé édé sé Israélit-la ? Sa pa té fasil ba sé Israélit-la an Éjipt. Pa ègzanp, lè Joziyé é Kalèb té jenn, yo té èsklav. Aprésa, akòz dè sèwten Israélit, yo pasé 40 an adan dézè-la alòskè yo pa té fè ayen pou mérité sa. Si sé Israélit-la té konnèt istwa a Jòb é kè yo té ka sonjé jan Jéova béni-y, sèten sa édé-yo, é sa édé sé Israélit-la ki fèt apré. Sa édé-yo konprann kè sé Satan ki ka fè moun soufè, a pa Bondyé. Pétèt sa édé-yo konprann pibyen osi poukwa Bondyé pa ka anpéché moun soufè, é sa édé-yo konprann kè i enmé moun ki ka rété fidèl a-y menm lè sa rèd, é kè i ka rékonpansé-yo.
Pétèt kè sé Israélit-la ki té èsklav an Éjipt dépi on bon moman tann palé dè sa ki rivé Jòb, é pétèt kè ègzanp a-y édé-yo é i pé édé-nou osi jòdijou (gadé paragraf 6 la).
7-8. Kijan liv a Jòb pé édé onlo adan nou ki ka soufè ? Bay on ègzanp.
7 Kijan istwa a Jòb pé édé-nou ? Jòdijou onlo bon moun ka soufè é ni sa ki pa’a konprann poukwa Bondyé pa’a fè ayen. Kifè yo ka arété kwè an Bondyé oben yo ka konprann i pa’a lévé-yo digad. An-nou vwè ègzanp a Hazelb on madanm ki ka rété o Rwanda. Lè i té jenn i té ka kwè an Bondyé. Men aprésa, onpakèt malè rivé-y. Paran a-y divòsé é manman-y mayé èvè ondòt misyé ki té ka fè-y vwè bon mizè. Lè i té jenntifi yo vyolé-y. Lè Hazel ay adan rèlijyon a-y, i pa touvé pon konsolasyon. Aprésa, Hazel maké on lèt ba Bondyé. Mi sa i té ka di : « Bondyé, an priyé-w é an éséyé fè lèbyen men sé soufè ou fè-mwen soufè. Konnyéla an ka lagé-w é an k’ay viv ti vi an mwen. » Lè nou ka vwè dé moun kon Hazel ki arété kwè an Bondyé pas yo ka konprann sé-y ki ka fè-yo soufè, a pa ti lapenn sa ka fè-nou lapenn !
8 Men adan liv a Jòb, nou aprann kè a pa Bondyé ki ka fè-nou soufè, men sé Satan. Nou aprann osi kè a pa pas on moun ka soufè kè sa vé di i fè on mové biten. Labib ka di kè « tan difisil é évènman nou pa té prévwa » pé siwprann nenpòt kilès adan nou é sa pé rivé a nenpòt ki moman (Ékl. 9:11 ; Jòb 4:1, 8). Ondòt biten nou aprann sé kè si nou ka rété fidèl a Jéova magré biten-la rèd, nou ka ba Jéova lokazyon montré kè Satan sé on mantè (Jòb 2:3 ; Pwov. 27:11). Konm nou konnèt pou ki rézon moun ki bon ka soufè, a pa ti kontan nou kontan ! An-nou wouvin asi ègzanp a Hazel. I koumansé étidyé Labib èvè Témwen a Jéova é i aprann kè a pa Bondyé ki té ka fè-y soufè. Mi sa i di : « An priyé Bondyé ankò é an wouvè tchè an mwen ba-y. An di-y kè menmsi an té di-y kè an pa té vé sèvi-y ankò, a pa sa an té vé vréman. An té di-y sa pas an po’o té konnèt-li byen. Alè an sav Jéova enmé-mwen é an kontan toubònman. » Nou sav pou ki biten Bondyé pa ka anpéché moun soufè, é sa ka fè-nou dibyen dè sav sa. Konnyéla, an-nou vwè kijan ègzanp a Jòb pé édé-nou lè nou ka jwenn éprèv.
ISTWA A JÒB PÉ ÉDÉ-NOU ANDIRÉ
9. Adan ki sitiyasyon Jòb té ka touvé-y ? (Jak 5:11).
9 An-nou imajiné jan sa té yé ba Jòb : i sizé tousèl an sann-la, tout kò a-y plen bobo é i ka soufè bon soufè la. I tou mèg, po a-y vin nwè akòz dè maladi-la é po-la ka sòti. Tèlman i las i pa ni fòs pou fè ayen. I sizé atèla é i ka pran on mòso potich pou i graté bobo a-y é i ka hélé anmwé tèlman i ka soufè. Men Jòb pa enki la ka goumé èvè lavi, i ka kontinyé rété fidèl a Jéova é i ka kontinyé fè-y konfyans (li Jak 5:11). Ka ki édé Jòb andiré ?
10. Ka ki ka montré kè Jòb pa té pè palé ba Jéova ?
10 Jòb wouvè tchè a-y ba Jéova (Jòb 10:1, 2 ; 16:20). Pa ègzanp, adan chapit 3 la, Jòb ka èspliké jan sa i ka viv la rèd ba-y, é i ka pansé sé Jéova ki dèyè do a sa. Aprésa, 3 zanmi a Jòb di-y kè Bondyé ka pini-y pas i fè dé mové biten é yo pa té ka las répété-y sa. Men Jòb té ka réponn-yo é i té ka di kè i fidèl a Jéova. Sa Jòb té ka di té ka montré kè pannan on tan i té ka pansé kè ki té pli jis ki Bondyé (Jòb 10:1-3 ; 32:1, 2 ; 35:1, 2). Men Jòb admèt osi kè lè i té ka éséyé montré i té on moun ki jis, sa té ka rivé kè i « palé san réfléchi » (Jòb 6:3, 26). Chapit 31 la ka montré kè Jòb té vé kè Bondyé réponn-li é kè Bondyé di kè i inosan (Jòb 31:35). Nou ka tou konprann kè Jòb pa té andwa mandé Bondyé pou ki biten i té ka soufè.
11. Lè Jéova tann tousa Jòb di, kijan i réyaji ?
11 Alè nou ka konprann pibyen kè si Jòb palé konsa ba Jéova sé pas i té bon zanmi èvè-y é pas i té sèten kè Jéova té’é jijé-y èvè jistis. Lè Jéova fin pa réponn Jòb anmitan on tanpèt, i pa èspliké-y pou ki rézon i té ka soufè. Men lè Jòb di Jéova sa i té ka rèsanti é lè i di i pa té koupab, Jéova pa pini-y. Olyé i té fè sa, i aji èvè Jòb kon on bon papa té’é fè-y, é i montré-y kijan pou i té rézonné. Sé méyè biten i té’é pé fè pou édé Jòb. Kifè, èvè onlo imilité, Jòb admèt kè i pa té konnèt granzafè, é i mandé Jéova padon davwa i té palé san réfléchi (Jòb 31:6 ; 40:4, 5 ; 42:1-6). Pétèt istwa-lasa édé pèp a Bondyé an tan lontan. Kijan i édé-yo, é kijan i pé édé-nou jòdijou ?
12. Pétèt kijan istwa a Jòb édé sé Israélit-la ?
12 Kijan istwa a Jòb té’é pé édé sé Israélit-la ? Istwa a Jòb té’é pé sèvi sé Israélit-la ègzanp. An-nou palé dè Moyiz. Sé Moyiz ki té ka dirijé pèp a Israèl é sa pa té fasil ba-y. Souvantfwa sé Israélit-la pa té ka obéyi, é yo désèvwa Moyiz. Men Moyiz pa fè kon sé Israélit-la ki té ka kritiké Jéova. I fè kon Jòb, i wouvè tchè a-y ba Jéova (Ègz. 16:6-8 ; Nonb 11:10-14 ; 14:1-4, 11 ; 16:41, 49 ; 17:5). Pétèt ègzanp a Jòb édé Moyiz lè Jéova korijé-y. Pa ègzanp, avan sé Israélit-la rantré adan Péyi-la Bondyé té pwomèt-yo la, Moyiz fè kòlè é i palé san réfléchi. I pa ba Jéova lonnè-la i té mérité la (Sòm 106:32, 33). Kifè Jéova pa lésé Moyiz rantré adan péyi-la (Dét. 32:50-52). Magré sa fè-y lapenn i aksèpté Jéova korijé-y. Istwa a Jòb dwèt édé sé Israélit-la andiré sé éprèv-la yo jwenn la apré yo rantré adan Péyi-la Bondyé té pwomèt-yo la. Yo té pé réfléchi asi istwa a Jòb é di Jéova tousa yo té ka rèsanti, men fò pa yo té konpranndèdi yo té pli jis ki Bondyé. Istwa a Jòb té ka montré-yo osi kè fò yo té aksèpté lè Jéova té ka korijé-yo.
13. Kijan liv a Jòb pé édé-nou andiré ? (Ébré 10:36).
13 Kijan istwa a Jòb pé édé-nou ? Konm nou ka viv adan on péryòd ki difisil, nou bizwen andirans (li Ébré 10:36). Pétèt nou malad bon malad la, pétèt nou ka goumé èvè déprésyon, pétèt nou angwasé toubònman, oben pétèt nou ni pwoblèm an fanmi an nou. Pétèt osi nou pèd on moun nou té enmé. Délè, nou ja andifikilté, men on moun ka vin di-nou on biten oben i ka fè-nou on biten ki ka pijé bobo-la (Pwov. 12:18). Liv a Jòb ka montré-nou kè nou pé di Jéova tousa ki an tchè an nou, é nou pé sèten i ké kouté-nou (1 Jan 5:14). Jéova pé’é kòlè èvè nou si lè nou ka wouvè tchè an nou ba-y, nou ka « palé san réfléchi ». Okontrè, i ké ban-nou fòs-la é sajès-la nou bizwen la pou nou kenbé (2 Kron. 16:9 ; Jak 1:5). Jéova pé korijé-nou osi kon Jòb siwvwè nou mérité-y. Liv a Jòb ka édé-nou andiré osi lè yo ka korijé-nou oben lè nou ka rèsèvwa on konsèy ki ka vin dè Pawòl a Bondyé, dè òwganizasyon a-y oben dè on zanmi ki mati (Ébr. 12:5-7). Lèfètkè Jòb kouté Jéova lè i korijé-y, sa menné onlo bon biten ba-y. Menmjan-la siwvwè nou ka imité-y é kè nou ka aji èvè imilité lè yo ban-nou on konsèy, sa ké pòté onlo bon biten ban nou (2 Kor. 13:11). Nou ka aprann onlo bèl biten adan liv a Jòb ! Alèla, an-nou vwè kijan nou pé sèvi èvè liv a Jòb pou édé lézòt.
SÈVI ÈVÈ LIV A JÒB POU ÉDÉ MOUN
14. Kijan nou pé èspliké on moun poukwa moun ka soufè asi latè ?
14 Onlo moun ka mandé-yo poukwa moun ka soufè. É nou kontan montré-yo ka Labib ka di asi sa. Souvantfwa nou ka palé dè sa ki pasé adan Jadendédèn-la. Pétèt nou ka èspliké kè on zanj méchan non a-y sé Satan, manti ba prèmyé misyé-la é prèmyé madanm-la é i fè-yo ba Jéova do (Jén. 3:1-6). Aprésa pétèt nou ka èspliké kè sé dépi Adan é Èv ba Jéova do kè moun ka soufè é moun ka mò (Wom. 5:12). É pou fin, pétèt nou ka montré moun-la kè Bondyé lésé tan pasé pou mèt mansonj a Satan déwò, men osi pou pèwmèt kè onlo moun sav kè talè, soufrans ké disparèt é kè on jou yo ké pé viv pou touttan (Rév. 21:3, 4). Lè ou ka rézonné konsa èvè on moun sé on bon biten, é sa pé édé onlo moun.
15. Kijan nou pé sèvi èvè liv a Jòb pou èspliké on moun poukwa ni soufrans asi latè ? (gadé sé imaj-la osi).
15 Nou pé sèvi èvè liv a Jòb osi pou èspliké moun-la poukisa ni soufrans asi latè. Prèmyé biten nou pé fè, sé félisité moun-la pas i ka pozé on kèsyon ki entérésan. Aprésa nou pé palé-y dè Jòb é di-y kè sé té on moun ki té fidèl. Konm i té ka soufè onlo, limenm mandé Bondyé pou ki rézon i té ka soufè. I jous konpranndèdi kè sé Bondyé ki té ka fè-y soufè (Jòb 7:17-21). Lè moun-la ké vwè kè ni moun an tan lontan ki té ka pozé-yo menm kèsyon ki-y, pétèt sa ké touché-y. Aprésa nou pé di-y kè adan liv a Jòb nou ka aprann kè sé Dyab-la ki fè Jòb vwè mizè konsa, a pa Bondyé. Nou pé èspliké moun-la kè si Dyab-la té dèyè Jòb konsa, sé pas i té vé montré kè moun ka sèvi Bondyé enki pas yo ni on entéré adan sa. Nou pé èspliké moun-la osi kè Bondyé sèten kè ni moun ki ni fwa adan-y é ki pa égoyis, é i vé lésé-yo montré Satan kè sé manti i ka manti asi yo. É on dènyé biten nou pé di-y sé kè Jòb rété fidèl a Jéova menmsi i té ka soufè, é Bondyé rékonpansé-y on mannyè ki èstraòwdinè. Nou pé rasiré sé moun-la é di-yo kè si yo ka soufè, a pa fòt a Jéova.
Kijan ou pé sèvi èvè istwa a Jòb pou édé moun konprann kè Bondyé pa jen ka fè moun méchansté ? (gadé paragraf 15 la).
16. Bay on ègzanp ki ka montré kijan liv a Jòb pé édé on moun ki ka soufè.
16 An-nou vwè kijan liv a Jòb édé on misyé non a-y sé Mario. On jou on sè ki té ka préché pa téléfòn kriyé-y. Sé té an 2021. Sé té prèmyé moun i té ka kriyé jou-lasa. Sè-la li on vèwsé ba-y é i èspliké-y kè nonsèlman Bondyé ka kouté priyè an nou, men anplisdisa i ka ban-nou on landèmen é on èspwa. I mandé misyé-la ka i ka pansé dè sa, é misyé-la di-y konsa kè jous avan i kriyé-y, i té koumansé maké on ti lèt pou di fanmi a-y kè i enmé-yo é kè i kay fin bat èvè lavi. Mi sa i di apré : « An ka kwè an Bondyé men bomaten-la, an té ni lenprésyon i té lagé-mwen. » Lè sè-la woukriyé Mario, i palé-y dè Jòb é dè jan i soufè. Mario désidé li tout liv a Jòb. Alò sè-la voyé on lyen asi pòwtab a-y pou i li Labib asi jw.org. Ka ki rivé apré ? Mario aksèpté on étid a Labib é i kontan pas i aprann konnèt Bondyé-la ki plen lanmou la é ki montré-y kè i ni valè.
17. Poukwa ou kontan liv a Jòb ka fè pawti a Labib ? (Jòb 34:12).
17 Labib pé chanjé vi a on moun é i pé konsolé moun ki ka soufè (Ébr. 4:12). Jéova fè-ansòt pou yo maké istwa a Jòb adan Labib é nou ni onlo rèkonésans pou sa ! (Jòb 19:23, 24). Mi sa nou ka li adan liv a Jòb : « Wi vréman, Bondyé pa ka fè ayen pa méchansté » (li Jòb 34:12). Liv-lasa ka montré poukwa Bondyé pa ka anpéché moun soufè, i ka édé-nou andiré lè nou ka jwenn difikilté, é i ka édé-nou konsolé moun ki ka soufè. Adan awtik-la ki ka vin la, nou ké vwè kijan liv a Jòb pé édé-nou lè nou ka ba on moun on konsèy.
KANTIK 156 Grasa lafwa
a I ka sanm sa Jòb viv ant 1657 é 1514 avan épòk an nou, kivédi apré mò a Jozèf é avan Jéova chwazi Moyiz pou fè pèp a Israèl sòti an Éjipt. Sé dwèt pannan péryòd-lasa kè Jéova palé èvè Satan é kè Jòb jwenn sé éprèv-la.
b Yo chanjé sèwten non.