ISTWÈ MO LAVI
Nou gran Ansényan anprann nou roun patché bagaj pannan tout nou lavi
MO KÉ mo madanm, lò nou té pyonyé ké misyonèr, nou viv plizyèr sitiasyon ki té rèd : nou pasé koté sòlda ki té armé té ka kontrolé moun, nou wè baraj koté moun té mété difé, nou wè siklonn, lagèr é plizyèr fwa yé fè nou chapé di nou kaz. Magré sa, si a té pou roukoumansé, nou té ké fè menm bagaj-ya ! Pannan tout nou lavi, Jéova idé nou é i béni nou. É kou i sa nou gran Ansényan, i anprann nou roun patché bagaj osi (Job 36:22 ; Is. 30:20).
MO PAPA KÉ MO MANMAN BAY MO ROUN BON ÈKZANP
An 1950, mo papa ké mo manman soti Itali pou alé Kindersley, roun ti vil annan provens Saskatchewan, o Kanada. Roun ti moso tan apré sa, yé vin konnèt lavérité é lavérité divini sa ki té pi enpòrtan annan nou lavi. Mo ka sonjé ki lò mo té piti, mo ké mo fanmi nou té ka pasé tout lajournen ka préché. A pou sa détan, pou ari, mo ka di ki mo koumansé sèrvis pyonyé òksilyèr-a lò mo té gen wit lannen !
Mo ké mo fanmi, an 1966 apéprè.
Mo papa ké mo manman bay nou, mo, mo frè ké mo dé sò, roun bon èkzanp. Yé pa té gen bokou soumaké, mé yé pa té pè fè sakrifis pou Jéova. Parèkzanp, an 1963, yé vandé roun patché bagaj yé té gen pou gen asé soumaké pou alé annan asanblé entèrnasyonal-a ki té ka fèt annan vil Pasadena, an Kaliforni, Ozétazini. An 1972, nou déménajé, nou fè 1 000 kilomèt pou alé Trail, roun vil an Kolonbi-Britanik, roun provens di Kanada. A té pou alé idé frè-ya ki té ka préché pou moun ki té ka palé italyen. Mo papa té gen roun ti travay annan roun magazen. Plizyèr fwa, yé propozé l’ bay li plis travay pou i gen plis soumaké, mé i réfizé pou i té pouvé kontinyé sèrvi Jéova ké tout so tchò.
Mo ka di mo papa ké mo manman mèrsi pou bon èkzanp yé bay nou. A ké yé èkzanp Jéova koumansé fòrmé mo annan so sèrvis, yé anprann mo roun bagaj mo pa janmen bliyé : si mo ka mété Rwayonm-an douvan, Jéova ké pran swen di mo (Mat. 6:33).
NOU KA KOUMANSÉ SÈRVIS A PLEN TAN-AN
An 1980, mo maryé ké roun bèl ti sò, Debbie, ki té ka mété Jéova an prémyé annan so lavi. Nou té lé koumansé sèrvis a plen tan-an, donk Debbie divini pyonyé trwa mwa apré nou maryé. Roun lannen apré sa, nou déménajé pou alé annan roun ti asanblé koté yé té bézwen plis moun, é mo divini pyonyé kou Debbie.
An 1980, jou nou maryé.
Roun moso tan apré, nou vin dékourajé é nou désidé pati. Mé anvan nou alé, nou palé ké rèsponsab sirkonskripsyon-an. I té janti ké nou, mé i palé franchman ké nou osi. I di nou : « Zòt ka randé bagaj-ya pi konpliké pou zòt. A yenki sa ki pa k’alé annan zòt sitiasyon zòt ka gadé. Si zòt ka chaché bon bagaj annan zòt sitiasyon, zòt ké wè yé. » A té sa konsèy-a nou té bézwen (Ps. 141:5). Nou fè sa i té di nou é nou wè ki roun patché bèl bagaj té ka fèt. I té gen roun patché moun annan asanblé-a ki té lé fè plis pou Jéova. Annan yé i té gen timoun épi sò yé mari pa té Témwen. Sa pèrmèt nou anprann roun bagaj ki té enpòrtan. Nou anprann mété nou lidé asou bon bagaj-ya épi antann Jéova ranjé sitiasyon-an si i gen problèm (Mich. 7:7). Nou tchò viré kontan é nou sitiasyon vin miyò.
Frè-ya ki ansényé nou pannan nou prémyé Lékòl pyonyé té sèrvi Jéova annan plizyèr péyi. Yé montré nou foto, yé palé nou di problèm ké bénédiksyon yé trapé lò yé té ka sèrvi Jéova annan ròt péyi, é sa bay nou anvi divini misyonèr. Donk, nou désidé fè tousa nou té pouvé pou nou té rivé divini misyonèr.
An 1983, douvan roun sal di Rwayonm an Kolonbi-Britanik.
A konsa, an 1984, nou déménajé pou nou alé annan parti koté yé ka palé fransé o Kébèk. Nou té gen pasé 4 000 kilomèt pou fè dipi Kolonbi-Britanik-a. Annan sa koté-a, nou té divèt anprann rounòt kiltir ké rounòt lang. Mé nou té gen rounòt problèm : souvan, nou pa té gen soumaké. Pannan roun tan, sèl bagaj nou té gen pou manjé, a té ponmtè roun moun té ka lésé nou ranmasé annan so bati. Debbie fè ponmtè annan tout kalité lasos ! Menmsi sa té rèd, nou fè tousa nou té pouvé pou nou tchenbé ké tchò kontan. Anplis di sa, nou té ka wè ki Jéova té ka pran swen di nou (Ps. 64:10).
Roun jou, yé aplé nou. A té Bétèl Kanada-a ki té ka di nou vini sèrvi o Bétèl ! Mé kou nou té ja fè roun démann pou fè Lékòl Galaad, menmsi nou té kontan yé té envité nou, nou té roun ti moso tris osi. Mé nou asèpté envitasyon-an. Lò nou rivé, nou doumandé frè Kenneth Little, ki té annan komité filyal-a : « Kisa nou ké fè si yé ka envité nou fè lékòl Galaad ? » I di nou : « Nou ké wè sa lò moman-an ké rivé. »
Moman-an rivé roun simenn apré sa : yé envité mo ké Debbie fè Lékòl Galaad. Donk, nou té divèt désidé sa nou té ké fè. Frè Little di nou : « Kèlkéswa chimen zòt ké pran, détan zòt ké doumandé zòt kò si zòt pa té divèt pran rounòt chimen. I pa gen roun chimen ki pi bon pasé ròt-a ; Jéova pouvé béni yé toulédé. » Nou asèpté fè Lékòl Galaad, é plizyèr lannen apré sa, nou wè ki sa frè Little té di té vré. Souvan, lò frè ké sò té gen roun chwa pou fè, nou té ka di yé sa frè Little té di nou.
NOU KA DIVINI MISYONÈR
A goch : Ulysses Glass.
A drèt : Jack Redford.
Nou té kontan fè parti di 24 zélèv-ya ki té annan 83è klas Galaad. A té annan vil Brouklin, Nouyòrk ; lékòl-a koumansé an avril 1987. Frè-ya ki té ka ansényé nou pi souvan, a té frè Ulysses Glass ké frè Jack Redford. Lò nou té lé konprann, senk mwa lékòl-a té ja fini, é 6 sèptanm 1987, yé bay nou nou diplonm. Yé voyé nou Ayiti, ansanm ké John ké Marie Goode.
An 1988, an Ayiti.
I té gen misyonèr an Ayiti anvan, mé gouvèrnman-an té fòrsé dèrnyé misyonèr-ya chapé di péyi-a an 1962. É dipi sa jou-a, yé pa té voyé pyès misyonèr ankò. Sa té ka fè trwa simenn nou té rousouvwè nou diplonm lò nou rivé Ayiti é nou alé annan roun ti asanblé ki té lwen anmitan montangn-yan koté i té gen 35 proklamatèr. Nou té jenn, nou pa té gen èspéryans, é nou té nou rounso annan kaz misyonèr-a. Moun-yan té maléré menm, é i pa té gen bokou moun ki té konnèt li. Lò nou té laba, nou wè siklonn, nou wè moun ki divini vyolan akoz di tout problèm politik i té gen annan péyi-a, moun ki éséyé mété prézidan-yan dèrò épi moun ki fè baraj ké difé pou manifèsté.
Mé frè ké sò-ya ki té Ayiti té toujou kontan é yé té vayan, é nou anprann roun patché bagaj ké yé. Patché annan yé té gen bokou problèm, mé yé té kontan Jéova é yé té kontan préché. I té gen roun sò, ki té ja granmoun, ki pa té konnèt li, mé i té konnèt apéprè 150 vèrsé. Lò nou té ka wè tout problèm i té gen annan péyi-a, nou té ankò pi désidé kontinyé di moun-yan ki a Rwayonm-an rounso ki pouvé ranjé tout problèm-yan. Lò nou ka wè ki roun ran annan sa-ya nou étidyé Labib ké yé divini pyonyé pèrmanan, pyonyé èspésyal ouben ansyen, sa ka fè nou tchò kontan.
Lò mo té Ayiti, mo kontré ké roun jennjan yé té ka aplé Trevor. A té roun misyonèr mòrmon. Mo palé di Labib ké li plizyèr fwa. Plizyèr lannen pasé épi roun jou, mo rousouvwè roun lèt. A li ki té ka voyé mo sa lèt-a. I té ka di mo : « Mo ké batizé annan prochen asanblé-a ! Mo lé routounen Ayiti pou divini pyonyé èspésyal menm koté mo té misyonèr lò mo té mòrmon ». É a sa i fè pannan plizyèr lannen ansanm ké so madanm.
AN ÉRÒP ÉPI APRÉ SA, AN AFRIK
An 1994, an Slovéni.
Yé voyé nou préché annan roun péyi an Éròp, an Slovéni, koté sa té vin pi fasil pou préché. An 1992, nou rivé Ljubljana tou pròch koté mo papa ké mo manman té lévé anvan yé alé Itali. I té gen lagèr toujou annan sèrten koté an ex-Yougoslavie. A frè-ya ki té annan vil Vyèn, an Otrich, annan vil Zagrèb, an Kroasi ké annan vil Bèlgrad, an Sèrbi, ki té ka òrganizé prédikasyon-an annan sa koté-a. Mé aprézan, yé chak té ké pouvé gen yépa Bétèl.
Sa té lé di ki sa kou-a ankò nou té divèt adapté nou kò ké rounòt lang épi ké rounòt kiltir. Moun péyi-a menm té ka di ki lang-a té rèd pou anprann. É a vré, i té rèd ! Nou té ka rété èstébékwé lò nou té ka wè kouman frè-ya té paré pou asèpté nenpòrt ki kalité chanjman òrganizasyon-an té ka fè, é nou wè Jéova béni yé. Sa kou-a ankò, nou wè ki lò Jéova ka ranjé bagaj-ya i toujou ka fè l’ ké lanmou é o bon moman. Nou anprann roun patché bagaj lò nou té Slovéni, é sa nou té anprann anvan idé nou lò nou jwenn problèm annan sa péyi-a.
Mé a koumansé nou té ka koumansé wè chanjman. An 2000, yé voyé nou an Kotdivwar, an Afrik. Épi an novanm 2002, roun lagèr pété. Donk, yé fè nou pati Syéraléonn. Sa té ka fè 11 lannen i té gen lagèr annan sa koté-a, mé aprézan lagèr-a té fini. Sa té rèd pou nou lésé Kotdivwar konsa. Mé sa nou té anprann idé nou gardé nou lajwa.
Nou mété nou lidé asou kantité moun ki té lé anprann lavérité annan sa péyi-a, épi asou nou frè ké sò-ya ki té janti é ki té tchenbé pannan tout sa lannen-yan i té gen lagèr. Yé té maléré, mé yé té lé partajé sa yé té gen. Roun jou, roun sò bay Debbie déztrwa lenj. Debbie pa té lé asèpté, mé sò-a ensisté, i di li : « Pannan lagèr, frè ké sò ròt péyi idé nou. Aprézan, a nou pou idé ròt-ya. » Nou menm osi nou fè tousa nou té pouvé pou imité nou frè ké sò di Syéraléonn.
Finalman, nou routounen Kotdivwar, mé akoz di tout problèm politik i té gen annan péyi-a, lagèr roupran. Donk, an novanm 2004, yé té blijé fè nou pati di péyi-a. Nou pran roun élikòptèr. Nou chak té gen roun ti sak 10 kilo sèlman. Nou dronmi atè annan baz larmé fransé é landimen-an, nou pran roun avyon pou alé an Swis. Nou rivé o Bétèl bò d’ minwi. Frè-ya ki té annan Komité filyal-a ké frè-ya ki té ka ansényé pou l’École de formation ministérielle rousouvwè nou é yé madanm té la osi pou rousouvwè nou. Yé kroké nou é yé bay nou roun bon ti manjé byen cho ké chokola swis ! Sa touché nou toubonnman.
Mo ka palé pou plizyèr réfijyé an Kotdivwar, an 2005.
Yé voyé nou Gana pannan roun ti moman. Épi apré sa, lò sitiasyon-an vin pi kalm, nou routounen Kotdivwar. Frè ké sò-ya té janti ké nou é sa idé nou tchenbé magré tout sa monté désann-an. Menmsi nou savé ki a konsa pèp Bondjé-a fika, mo ké Debbie nou ké toujou gen rékonésans pou sa. Pita, nou randé nou kò kont ki sa ki rivé nou anprann nou roun patché bagaj menmsi sa pa té fasil.
O MWAYENNORYAN
O Moyennoryan, an 2007.
An 2006, syèj mondyal-a voyé nou roun lèt pou di nou ki yé té ka voyé nou o Mwayennoryan ! Sa kou-a ankò, roun patché bèl bagaj rivé nou, mé i té gen sitiasyon ki té rèd osi. Nou anprann ròt lang é nou adapté nou kò ké ròt kiltir. Nou anprann roun patché bagaj annan sa péyi-a koté i té gen roun patché problèm akoz di lapolitik ké larélijyon. Nou té kontan paské frè ké sò-ya annan asanblé-ya té ka vin di plizyèr péyi diféran é yé té ka palé tout kalité lang. É nou wè ki nou pouvé rété ansanm ansanm lò nou ka swiv sa òrganizasyon Jéova-a ka di nou. Nou té ka rété èstébékwé lò nou té ka wè kouman frè ké sò-ya té gen kouraj menmsi yé fanmi, yé kanmarad lékòl, yé kolèg travay ouben yé vwazen té ka éséyé baré yé chimen.
An 2012, nou alé annan asanblé èspésyal-a ki fèt annan vil Tel Aviv, an Israyèl. A té prémyé fwa pèp Jéova-a té ka fè roun gran asanblé konsa annan sa koté-a dipi Lapannkot 33. Nou pa ké janmen bliyé sa asanblé-a !
Lò nou té o Mwayennoryan, yé voyé nou vizité asanblé-ya ki té annan roun péyi koté yé ka défann nou adoré Jéova kou nou lé. Nou mennen piblikasyon, nou préché é nou alé annan plizyèr ti asanblé sirkonskripsyon. Toupatou, i té gen sòlda ki té armé épi sòlda ki té ka kontrolé moun ki té ka pasé. Mé kou nou té ka vwayajé ké roun ti group frè ki té ka viv annan péyi-a é ki té ka fè atansyon, nou té ka santi nou kò an sékirité.
NOU KA ROUTOUNEN AN AFRIK
Mo ka préparé roun diskour o Kongo, an 2014.
An 2013, yé voyé nou rounòt koté ankò : yé voyé nou annan filyal Kongo, annan vil Kinchasa. A roun péyi ki bèl toubonnman, mé koté moun soufri akoz di lagèr, é koté yé ka wè bon mizè. Lò yé di nou ki nou té ké alé la, nou di : « Nou ja konnèt Lafrik ; sa ké alé. » Mé nou té gen bokou bagaj pou anprann toujou, èspésyalman lò nou koumansé vwayajé koté i pa té gen pyès larout, ni pyès pon. Mé i té gen bon bagaj osi. Parèkzanp, frè ké sò-ya té ka kontinyé tchenbé ké tchò kontan menmsi yé té gen problèm soumaké. Yé té kontan préché é yé té ka fè bokou éfòr pou alé annan réinyon-yan ké asanblé-ya. Nou wè ki si a pa té Jéova, i pa té ké gen sa patché moun ka anprann lavérité. Nou pa ké janmen bliyé tousa nou anprann lò nou té annan sèrvis a plen tan-an o Kongo. Sa pèrmèt nou trapé bon zanmi é yé divini kou nou fanmi.
Mo ka préché an Afrik di Sid, an 2023.
An 2017, yé voyé nou rounòt koté : an Afrik di Sid. A té prémyé fwa nou té ka travay annan roun Bétèl gran konsa, é yé bay nou fè bagaj nou pa té janmen fè anvan. Nou anprann roun patché bagaj, mé sa nou té anprann anvan idé nou osi. Nou té kontan frè ké sò-ya ki té fidèl dipi 20, 30, 40 lannen ouben plis. É a roun bèl bagaj lò nou ka wè ki fanmi Bétèl-a ka travay ansanm ansanm menmsi i gen tout kalité nasyon ké tout kalité kiltir. Nou ka byen wè ki Jéova ka béni so pèp, i ka bay li lapè paské so pèp ka abiyé ké nouvo pèrsonalité-a é i ka fè sa Labib ka di.
Pannan plizyèr lannen, òrganizasyon Jéova-a voyé nou plizyèr koté é bay nou plizyèr bagaj pou fè, é chak kou, nou té divèt adapté nou kò ké ròt kiltir épi anprann ròt lang. A pa tout-tan sa té fasil, mé nou toujou santi ki Jéova té ka sèrvi so òrganizasyon ké frè ké sò-ya pou montré nou ki i té kontan nou (Ps. 144:2). Nou sir ki tousa nou anprann pas nou té annan sèrvis a plen tan-an idé nou divini dé pi bon sèrvitèr Jéova.
Mo gen bokou rékonésans pou sa mo papa ké mo manman anprann mo, pou sa mo ti madanm Debbie fè pou idé mo é pou bèl èkzanp frè ké sò-ya asou tout latè-a bay mo. Lò nou ka réfléchi asou sa dimen ké poté, nou byen désidé kontinyé lésé nou gran Ansényan anprann nou roun patché bagaj.