JIVITACHI KANNI
Jehovache Sevent Mhaka Khuxalkai Ani Dhadosponn Mellʼllam
1951 HEA vorsa, hanv Quebec Canada-nt, Rouyn nanvachea eka lhan xarant pavlom. Mhaka Marcel Filteau-achoa ghoracho potʼto dilʼlo. To Gilead Kors kelʼlo 23 vorsancho ek mixinori bhav aslo. Hanvem tachea darar marlem tednam, to bhair ailo. Tea vellar hanv fokot 16 vorsancho aslom ani tachea itlo lamb naslom. Mhaka pioneer seva korunk nemlolo mhunn mhaka ailʼli chitt hanvem taka dakhoili. Tannem ti vachli ani mhaka polloun mhunnttlem, “Tum hanga asa mhunn tuji mummy zannam nhoi?”
MHOJI FAMIL
Hanv 1934-ant zolmolʼlom. Mhojim avoi-bapui, Switzerland-a thaun Ontario, Canada-nt aslolea Timmins xarant ravonk ailim. Sumar 1939-ant, mhoji mummy Pahrogopur masik vachunk lagli ani Jehovachea Sakxeanchea mittingek hajir zaunk lagli. Ti mhaka, toxench mhojea sovui bhav-bhoinnank thoim gheun voitali. Uprant rokddich ti ek Sakxi zali.
Mhoji mummy Sakxi zalʼli mhunn mhozo daddy khuxal naslo. To tichea sangata khub krur toren uloitalo. Punn mummy tachea sangata sodanch doiall toren vagtali ani taka resped ditali. Mummy sotacho khub mog kortali ani sodanch Jehovak visvaxi ravonk tinnem ghott nichov kelʼlo. 1940-achea survatechea vorsamnim, Canada-nt Jehovachea Sakxeanchea kamacher bondi ghatloli tednam pasun tinnem toxench kelem. Ani tichea borea udharonnak lagon, hanv ani mhojim bhav-bhoinnam Jehovachi seva korunk fuddem sorlim. Vell soron gelo toso, mhojea daddy-cho sobhav pasun bodolʼlo ani to amchea sangata doiall toren vagonk laglo. Hem polloun ami khub khuxal zalim.
HANVEM PURNN VELLACHI SEVA SURU KELI
1950-achea Agost mhoineant New York xarant, Theocracy’s Increase Assembly-nt hanv hajir zalom. Thoim sonvsarbhorchea bhav-bhoinnank mellon, toxench Gilead Kors kelʼlea bhav-bhoinnanche onnbhov aikon Jehovache sevent anikui chodd vavr korunk mhaka urba mellʼlli. Tor purnn vellachi seva korunk mhozo nichov anikui ghott zalo. Hanv ghora ailea uprant, hanvem rokddench niemit pioneer seva korunk fom bhorlem. Punn Canada xakha ofisa thaun mhaka chitt aili ki hanvem poilo bautizm gheunk zai mhunn. Tor 1950-achea, Otumbr 1 tarker hanvem bautizm ghetlo. Ek mhoinea uprant, hanv niemit pioneer zalom. Ani mhaka seva korunk Kapuskasing xarant dhaddlo. Hem xar hanv ravtalom thoim thaun zaite kilometr pois aslem.
Quebec-ant seva kortana
1951-ant, xakha ofisan French bhas kolltta tea bhav-bhoinnank, tim Quebec xarant vochon seva korunk toiar astolim kai mhunn vicharlem. Karonn thoim porgottnnaranchi chodd goroz asli. Mhaka Inglez, toxench French bhas ulounk kollttali mhunnttoch, hanv thoim vochonk toiar zalom. Ani mhaka Rouyn xarant dhaddlo. Hanv thoim konnakuch vollkhonaslom. Hanvem survatek sanglolem toxem, mhojea lagim fokot eka bhavachea ghoracho potʼto aslo. Punn soglem borem gelem. Marcel ani hanv bore ixtt zale. Fuddlim char vorsam hanvem khuxalkaien Quebec-ant Jehovachi seva keli. Ani tea vella bhitor hanv ek khas pioneer mhunn pasun seva korunk laglom.
GILEAD KORS ANI CHINTLOLEM TEM ZAUNK VELL LAGLO TEDNAM
Quebec-ant astana, mhaka South Lansing, New York-ant, Gilead-achea 26-avea Korsak apounnem ailem. Hem polloun hanv khub khuxal zalom. 1956-achea Febrer 12 tarker mhojem graduation zalem, ani mhaka West Africa-nt, Ghanab xarant seva korunk dhaddlo. Punn thoim voichea poilim mhoje provas dokument toiar zata mhunnosor mhaka porot Canada ieunchem poddlem. Ani mhaka Canada-nt fokot don vo tin sumanam ravonk poddttolem oxem mhaka dislem.
Punn te dokument toiar zaisor mhaka Toronto-nt sat mhoine ravonk poddlem. Tea vellar, Cripps familin mhaka tanger ravonk dilem. Tednam, hanv tanchi dhuv Sheila-k mellʼllom. Ami dogaim mogan poddlim, ani tem mhojea lagim kazar zatolem mhunn hanv taka vicharunk sodhtalom tednanch, mhoji visa aili. Hea vixim, Sheila ani hanvem magnnem kelem ani mhaka seva korunk nemla thoim hanv voitolom mhunn ami tharailem. Punn ami eka-mekak chitti boroitolim, toxench amkam kazar zaunk mellttolem vo na tea vixim ami fuddem polloitolim mhunn ami tharailem. Hem korop sompem naslem. Punn ami sarkem tem kelem mhunn amkam uprant kollʼllem.
Mhoinobhor train-in, boat-in, ani plane-an provas kelea uprant, hanv Ghana-chea, Accra xarant pavlom. Thoim mhaka district-acho dekhrekh korpi mhunn seva korunk dhaddlolo. Tor hanvem akʼkhea Ghana xarant, toxench bhonvtonnim aslolo Ivory Coast (atam taka Cote d’Ivoire mhunnttat) ani Togoland-ant (atam taka Togo mhunnttat) provas korunk zai aslem. Choddxe pavtti, hanv xakha ofisachi jeep gheun ekttoch provas kortalom. Ani dor ek pavtti hanv bhav-bhoinnank mellonk voitalom tednam mhaka khub khuxalkai bhogtali.
Sumanachea xevottak, mhaka sorkitt zomatint bhag astale. Punn tea vellar Zomatichim Holam naslim. Tor khor votantlean bhav-bhoinnank savlli mellonk, bhav kondde ani chuddttam gheun asro kortale. Ani tea vellar cafeteria-nt fridge-o nasleo dekhun, bhav thoim laginch jivim zonvaram haddun dovortale ani zomatik hajir zalʼlea bhav-bhoinnank jevonn diunk tim randun ditale.
Punn thodde pavtti thoim comedy zatali. Zoxem, eka vellar Bhav Herb Jennings,c zo ek mixinori aslo, to bhaxonn ditalo tednam okosmat cafeteria-ntlean ek gai dhanvon aili. Ti manchi ani lokam modem dhanvonk lagli. Hem polloun, Bhav Herb-an aplem ulovop thamboilem ani ti gai sarkich abuz zalʼli. Punn char ghott-mutt bhavamnim tika dhorun porot cafeteria-nt vheli. Te oxem kortale tednam, thoim hajir aslolim soglim talleo marunk laglim.
Sumanam modem, thoinchea lagxilʼlea ganvantlea lokank, The New World Society in Action hem pichʼcher hanv dakhoitalom. Oxem korunk hanv don khambeam modem vo zhaddam modem ek dhovem chador lamboitalom ani tacher tem dakhoitalom. Tea ganvchea lokank hem ekdom avoddttalem. Karonn tanchea modlea zaitea zannamnim tanchea jivitant hachea poilim pichʼcher mhunnttlear kitem tem kednanch pollounk naslem. Ani tea pichʼcherant lok bautizm ghetat tem polloitana, tim vhoddlean talleo martalim. Tor hea pichʼchera vorvim, Jehovachim Sakxi sonvsarbhor asat ani tanchea modem ekvott asa mhunn tankam kollʼllem.
1959-ant ami Ghana-nt kazar zalim
Afrikent sumar don vorsam seva kelea uprant, 1958-ant hanv New York xarant ontoraxttria odhivexonak vochonk khub khuxal aslom. Thoim Sheila-k polloun hanv khub khuxal zalom. Tea vellar tem Quebec-ant khas pioneer mhunn seva kortalem ani thoim thaun odhivexonak ailʼlem. Ami eka-mekak chitteo boroitalim tem khorem, punn ami sangata mellon ailim tednam, hanvem taka mhojea lagim kazar zata kai mhunn vicharlem. Ani tannem ‘hoi’ mhunnttlem. Uprant, Sheila-n Gilead Korsak vochon mhojea sangata Afrikent seva korunk zata kai mhunn vicharunk, hanvem bhav Knorr-akd chitt boroili ani tannem borem mhunnttlem. Tor Sheila Ghana-nt ailem ani Otumbr 3, 1959-ant ami Accra xarant kazar zalim. Jehovachi seva poilea zagear dovorlolean, tannem amkam zaitim besanvam dilim mhunn ami onnbhovlem.
CAMEROON-ANT SANGATA SEVA KORTANA
Cameroon xakhent kam kortana
1961-ant amkam Cameroon-ant seva korunk dhaddlim. Thoim novem xakha ofis stapon korchea kamant modot korunk bhavamnim mhaka sanglem. Tor hanv khub bizi aslom. Cameroon-ant kam koxem cholta tem pollounk mhaka nemlolo dekhun hanvem zaitem xikchem aslem. Uprant 1965-ant, Sheila pregnant asa mhunn amkam kollʼllem. Ami avoi-bapui zatolim mhunn manun gheunk amkam sompem naslem. Punn ami khub khuxal aslim. Ani ami hi novi zobabdari koxi samballttolim, toxench Canada-nt porot voitolim mhunn chintʼtalim tednam, amchea sangata khub vaitt ghoddlem.
Amchem bhurgem zolmochea poilinch moron gelem. Amkam bab zolmocho aslo mhunn dotoran sanglem. Hi ghoddnni zaun 50-am poros chodd vorsam zalim tem khorem. Punn tea vixim ami kednanch visronk nant. Amchea sangata jem ghoddlem taka lagon amkam khub dukh zali. Punn ami amchi seva chaluch dovorli, ji amkam khub moladik asli.
1965-ant Cameroon-ant Sheila sangata
Cameroon-antlim bhav-bhoinnam rajkaronnant konnanchich bazu ghenaslim dekhun tankam dhumallo sosunk poddttalo. Ani president vinchun kaddpachea election-a vellar ho dhumallo anikui vaddttalo. 1970-ant, May mhoineachea 13 tarker amkam ghoddonk naka aslem tench ghoddlem. Sorkaran Jehovachea Sakxeanchea kamacher bondi ghatli. Ani ami panchuch mhoine poilim ravonk gelʼlim tem amchem novem xakha ofis sorkaran aplea tabeant kelem. Toxench, ek sumana bhitor soglea mixinori bhav-bhoinnank, mhunnche mhaka ani Sheila-k pasun tannim des soddun vochonk sanglem. Bhav-bhoinnank soddun vochonk amkam khub kotthin aslem. Karonn ami tancho khub mog kortalim ani fuddlea disamnim tankam kitem onnbhovunk poddttolem mhunn chintun amkam usko zalo.
Fuddle sov mhoine ami France-achea xakha ofisant sarle. Thoim ravon, Cameroon-ant aslolea bhav-bhoinnanchea gorzanchi kallji gheunk hanvem mhojean zata tem soglem kelem. Teach vorsa Dezembrant amkam Nigeria-che xakhent seva korunk dhaddlim. Hi xakha Cameroon-ant zatalem tem kam polloun gheunk lagli. Thoinchea bhav-bhoinnamnim amkam mogan ieukar dilo ani ami thoim zaitim vorsam khuxalkaien seva keli.
AMKAM EK KOTTHIN NIRNNOI GHEUNCHO PODDLO
1973-ant amkam ek ekdom kotthin nirnnoi gheunk poddlo. Sheila-chi bholaiki chodduch bori asonasli. Tor ami New York-ant eka odhivexonak gelim tednam tannem mhaka sanglem: “Mhojea lagim anik zaina. Hanv choddso vell samkem thoklolem ani duent astam.” Sheila 14 poros chodd vorsam thaun mhojea sangata West Africa-nt seva kortalem. Tem visvaxiponnan Jehovachi seva kortalem dekhun mhaka tacho khub gorv bhogtalo. Punn ami thoddo bodol korunk zai aslo. Tor amchea poristhiti vixim sangata boson uloilea uprant ani tea vixim Jehova lagim khub vinoti kelea uprant, ami porot Canada-nt vochonk nirnnoi ghetlo. Karonn toxem kelʼlean Sheila-chea bholaikecher amkam dhean diunk mellttolem aslem. Tor ami amchi mixinori seva, toxench purnn vellachi seva soddun gelim. Ho ami ghetlolea nirnnoi-am modlo sogleam-von kotthin nirnnoi aslo.
Canada ailea uprant, mhojea eka ixttan mhaka kamak dovorlo. To khub tempa thaun mhozo ixtt aslo. To Toronto-che utʼtorek aslolea eka xarant gaddio vikpachem kam kortalo. Ami ek flat ani second-hand furniture-ui ghetlem. Oxem korunk amkam rinn kaddunk poddonk na. Ami sadem jivit jieunk sodhtalim. Karonn ek dis ami porot purnn vellachi seva kortolim mhunn ami chintʼtalim. Ani ojapachem mhunnttlear, ami chintlolem tachea poros poilinch amkam oxem korunk sondhi mellʼlli.
Dor Sonvarak hanv Norval, Ontario-nt zatolea eka novea Zomatichea Holachea bandkamant modot korunk voitalom. Vell gelo toso, mhaka Zomatichea Holacho dekhrekh korpi mhunn nemlo. Toxench, Sheila-chi bholaiki bori zait geli ani ti novi zobabdari tannem pasun korunk zata mhunn amkam dison ailem. Tea pasot, 1974-achea Jun mhoineant ami Zomatichea Holachea flat-ant ravonk gelim. Purnn vellachi seva porot suru korunk ami khub khuxal zalim!
Sheila-chi bholaiki bori zait geli. Don vorsam uprant amkam sorkittachem kam mellʼllem. Tem sorkitt Manitoba-nt aslem. To Canada-cho ek bhag aslo ani thoim ekdom chodd thonddi asli. Punn thoinchim bhav-bhoinnam ekdom mogall aslim. Ami khoinsorui asom, Jehovachi seva korit ravop chodd mhotvachem mhunn amkam kollon ailem.
HANV EK MHOTVACHEM LISANV XIKLOM
Sorkittachea kamant thoddim vorsam seva kelea uprant, 1978-ant amkam Canada Bethel-ant apoilim. Thoim hanv ek ekdom mhotvachem lisanv xiklom. Montreal-ant aslole eke khas mittingek, mhaka French bhaxent dhedd vorachem bhaxonn diunk sanglem. Punn dukhachem mhunnttlear, bhav-bhoinnanchem dhean tea bhaxonnacher uronk na. Hea vixim Seva Khateantlea eka bhavan mhaka solʼlo dilo. Hanv titlo boro bhaxonn diupi nhoi mhunn hanvem tea vellar ugddas dovrunk zai aslem. Punn hanvem toxem korunk na. Hanvem tacho solʼlo nakarlo. Hanvem kitem borem kelam tacher dhean diunchea bodlek, to bhav mhojea chukincher dhean dita oxem hanvem chintlem. Hi mhoji chuk asli. Karonn tea bhavan jea toren to solʼlo dilʼlo tem sarkem naslem ani to solʼlo diunk to purto naslo oxem hanvem chintlem.
French bhaxent bhaxonn dilea uprant hanv ek mhotvachem lisanv xiklom
Thoddea disam uprant, Xakha Somitintlo ek bhav mhojea lagim hea vixim uloilo ani hanvem mhoji chuk manun ghetli. Tea uprant, jea bhavan mhaka solʼlo dilʼlo, tachea lagim hanv vochon uloilom ani hanvem taka sorry mhunnttlem. Ani tea bhavan mhaka bhogxilo. Hea ghoddnne udexim, hanv khaltikaie vixim ek mhotvachem lisanv xiklom, jem hanv kednanch visorchona. (Mho. 16:18) Hanvem zaite pavtti hea vixim Jehova lagim magnnem kelem ani fuddarak konnui mhaka solʼlo dita zalear, tea vixim hanv chukichem chintop dovorchona mhunn hanvem ghott nichov kelo.
Atam 40-am poros chodd vorsam zalim, hanv Canada-chea Bethel-ant asam. 1985 vorsa thaun Xakha Somitint seva korunk mhaka sueog mellʼlla. Febrer 2021-ant, mhojem mogall Sheila bhair poddlem. Mhaka tacho khub ugddas ieta. Toxench mhoji bholaiki titli bori urona. Punn hanv Jehovache sevent itlo bizi ani khuxal asa ki koso ‘vell sorta tem kolloch na.’ (Up. 5:19) Mhaka zaitea oddchonneancho fuddo korunk poddla tem khorem. Punn mhaka mellʼlloli khuxalkai tea oddchonneam mukhar kainch nhoi. Jehovak mhojea jivitant poilea zagear dovorlolean ani 70 vorsam purnn vellachi seva kelʼlean, mhaka zaitim besanvam mellʼlleant. Tor amchea tornnattea bhav-bhoinnamnim toxench korchem mhunn hanv magtam. Karonn oxem kelʼlean ji khuxalkai ani besanvam mellttat tim anik khoinchench kam korun mellonant!
a Febrer 1, 2000-achea Pahrogopur-ant Marcel Filteau-chi jivitachi kanni, “Jehovah Is My Refuge and Strength” polloiat.
b 1957 meren Afrikecho ho bhag British-achea tabeant aslo ani taka Gold Coast mhunnttale.
c Dezembr 1, 2000-achea, Pahrogopur-ant Herbert Jennings-achi jivitachi kanni, “You Do Not Know What Your Life Will Be Tomorrow” polloiat.
d Tea vellar, bhav Nathan H. Knorr songottnnechea kamant fuddakar ghetalo.