VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • bhs kap. 12 páh. 124-134
  • ¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã reiko hag̃ua Jehová amígoramo?

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • ¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã reiko hag̃ua Jehová amígoramo?
  • ¿Mbaʼépa ñanemboʼe la Biblia?
  • Elee: ¿Mbaʼépa omboʼe la Biblia?
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • JEHOVÁ OÑANGAREKO IÑAMIGOKUÉRARE
  • SATANÁS OÑEʼẼ VAI YVYPORAKUÉRARE
  • SATANÁS OJAPO HETA MBAʼE VAI OMBOHASA ASY HAG̃UA JÓBPE
  • MBAʼÉPA HEʼI SATANÁS NDEREHE
  • NEÑEʼẼRENDÚKENA JEHOVÁPE
  • EHAYHU VAʼERÃ UMI MBAʼE JEHOVÁ OHAYHÚVA
  • Job omombaʼeguasu Jehovápe
    Ñemañaha. Oikuaauka Jehová Sãmbyhy 2009
  • ¿Mbaʼéichapa ikatu ñambovyʼa Ñandejárape?
    Ñaaprende Mboʼehára Guasúgui
  • “Ehaʼarõ Jehová tanepytyvõ”
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2022
  • ¿Mávapa rakaʼe Job?
    Eaprende umi istória oĩvagui la Bíbliape
Oĩve informasión
¿Mbaʼépa ñanemboʼe la Biblia?
bhs kap. 12 páh. 124-134

KAPÍTULO 12

¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã reiko hag̃ua Jehová amígoramo?

1, 2. ¿Máva mávapepa Jehová oiporavo vaʼekue iñamigorã?

¿MBAʼEICHAGUA persónapa reipota ne amigorã? Katuete reiporavóta umi ojogueraha porãva nendive, rehayhúva, ikalidáva ha ndegustáva ilája.

2 Jehová oiporavo avei yvyporakuérape iñamigorã. Por ehémplo, Abrahán haʼe vaʼekue iñamígo (Isaías 41:8; Santiago 2:23). Jehová ohayhueterei vaʼekue avei Davídpe. Haʼe heʼi voi hese: “Aguerohoryete ningo David, Jesé raʼýpe” (Hechos 13:22). Jehová ohayhueterei vaʼekue avei proféta Daniélpe (Daniel 9:23).

3. ¿Mbaʼérepa Jehová oiporavo Abrahán, David ha Daniélpe iñamigorã?

3 ¿Mbaʼérepa Jehová oiporavo Abrahán, David ha Daniélpe iñamigorã? Jehová heʼi vaʼekue Abrahánpe: “Pórke nde neñeʼẽrendu chéve” (Génesis 22:18). Jehová oiporavo iñamigorã umi iñeʼẽrendúvape chupe ipyʼaite guive. Umi israelita kompletoite ikatu vaʼekue avei oiko Jehová amígoramo. Haʼe heʼi vaʼekue chupekuéra: “Pejapo haʼéva peẽme ha che haʼéta pende Dios, ha peẽ haʼéta che puévlo” (Jeremías 7:23). Upéicharõ, reiko hag̃ua Jehová amígoramo, neñeʼẽrendu vaʼerã chupe nde pyʼaite guive.

JEHOVÁ OÑANGAREKO IÑAMIGOKUÉRARE

4, 5. ¿Mbaʼépa Jehová opromete iñamigokuérape?

4 La Biblia heʼi Jehová ojesarekoha oikóvo “ohechauka hag̃ua ipodér umi ojeroviávape hese ikorasõ mbytete guive” (2 Crónicas 16:9). Salmo 32:8-pe haʼe opromete: “Che tódo el tiémpo amaña nderehe. Che romoarandúta ha ahechaukáta ndéve moõrupipa reho vaʼerã. Ameʼẽta ndéve konsého iporãva”.

5 Jareko ningo peteĩ enemígo ipoderosoitereíva ndoipotáiva jaiko Jehová amígoramo. Péro Jehová ñandeprotehese chugui (elee Salmo 55:22). Ñande ningo Jehová amígo ha upévare jaservi chupe ñande pyʼaite guive. Ñaneñeʼẽrendu chupe jahasáramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva. Ñande jajerovia Jehováre pe salmísta ojapo haguéicha. Haʼe heʼi vaʼekue Jehováre: “Haʼe oĩ rupi che deréchape che núnka nañekevrantamoʼãi” (Salmo 16:8; 63:8). ¿Mbaʼépa ojapo Satanás ombyaiségui ñane amista Jehovándi?

SATANÁS OÑEʼẼ VAI YVYPORAKUÉRARE

6. ¿Mbaʼépa heʼi Satanás yvyporakuérare?

6 Kapítulo 11-pe jahecha kuri Satanás oñeʼẽ vai hague Ñandejárare. Haʼe ontendeka kuri Jehová ijapuha ha iñinhustoha ndohejái haguére Adán ha Évape odesidi ijeheguínte mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. Pe lívro de Job oĩva la Bíbliape omombeʼu Satanás oñeʼẽ vai hague avei Jehová amigokuérare. Haʼe heʼi Jehová ñanevendesi rupínte jaikoha iñamígoramo ha ndahaʼéi jahayhúgui chupe. Satanás heʼi avei haʼe ikatuha omomombyry Jehovágui oimeraẽvape. Jahechamína mbaʼéichapa Jehová oñangareko vaʼekue Job rehe ha mbaʼépa ñanemboʼe Job ehémplo.

7, 8. a) ¿Mbaʼépa Jehová heʼi Job rehe? b) ¿Mbaʼépa Satanás heʼi Job rehe?

7 ¿Mávapa rakaʼe Job? Haʼe ningo peteĩ kuimbaʼe ivuenoitereíva oiko vaʼekue yma, ojapóma 3.600 áñorupi. Jehová heʼi voi upe tiémpope ndaipóri hague ótro kuimbaʼe ikatúva oñembojoja Job rehe. Haʼe orrespeta vaʼekue Ñandejárape ha omboykete umi mbaʼe vai (Job 1:8). Job ningo Jehová amigoite vaʼekue.

8 Satanás heʼi vaʼekue Job oserviha Jehovápe ohupyty rupínte heta mbaʼe porã. Satanás heʼi Jehovápe: “Nde ningo haʼete voi remoĩva ijerére peteĩ murálla, péicha rekuida hese, ifamiliakuérare ha opa mbaʼe orekóvare. Nde revendesi opa mbaʼe ojapóva ha umi animál orekóva heta hetave ohóvo. Péro eipyso nde jyva ha eipeʼami chugui entéro mbaʼe orekóva ha aasegura ndéve nemaldesitaha nde rovaitépe” (Job 1:10, 11).

9. ¿Mbaʼépa Jehová oheja Satanáspe ojapo?

9 Satanás heʼi Job oserviha Jehovápe por interés. Satanás heʼi avei haʼe ikatuha omomombyry Jóbpe Jehovágui. Jehová oikuaa porã Satanás ijapuha. Upéicharõ jepe, oheja Satanás ombohasa asy Jóbpe ohechauka hag̃ua isiérvo Job añetehápe ohayhuha chupe ipyʼaite guive.

SATANÁS OJAPO HETA MBAʼE VAI OMBOHASA ASY HAG̃UA JÓBPE

10. ¿Mbaʼépa Satanás ojapo Job rehe, ha okonsegípa raʼe la oipotáva?

10 ¿Mbaʼépa Satanás ojapo Job rehe? Haʼe oheja oñemonda ha ojejukapa chugui hymbakuéra. Ojukapaite lénto avei isiervokuérape ha oheja chupe ipo iñakã ári. Upéi ombou peteĩ torménta ha ojukapaite ifamiliakuérape. Péro “ohasáramo jepe koʼã mbaʼe, Job ndopekái ni ndeʼíri Ñandejára káusare oikoha umi mbaʼe vai”. Haʼe siémpre ifiél Jehovápe (Job 1:12-19, 22).

Job ovyʼa hína hembireko ha 10 ifamíliandi

Jehová ovendesi iñamígo Jóbpe ifiél haguére chupe

11. a) ¿Mbaʼépa Satanás ojapove Job rehe? b) ¿Mbaʼépa ojapo Job?

11 Péro Satanás noñentregái. Haʼe odesafia jey Ñandejárape heʼívo: “Emondomi chupe peteĩ mbaʼasy osufri hag̃ua, ha aasegura ndéve nemaldesitaha nde rovaitépe”. Upémarõ Satanás ombou Jóbpe peteĩ mbaʼasy ivai ha ombosufri asýva chupe (Job 2:5, 7). Upéicharõ jepe, Job osegi oservi Jehovápe ipyʼaite guive. Haʼe heʼi: “Amano meve asegíta cheñeʼẽrendu” (Job 27:5).

12. ¿Mbaʼéichapa Job ohechauka Satanás ijapueterei hague?

12 Job ndoikuaái kuri umi mbaʼe Satanás heʼi vaʼekue hese ni mbaʼérepa oiko hese hetaite mbaʼe vai. Haʼe opensa kuri umíva ouha Jehovágui (Job 6:4; 16:11-14). Upéicharõ jepe, Job ifiél ha ohechauka oserviha Jehovápe ohayhúgui chupe ha ndahaʼéi ohupytýguinte chugui heta mbaʼe porã. Péicha ojekuaa Satanás ijapueterei hague.

13. ¿Mbaʼépa ohechauka Job osegígui oservi Jehovápe ipyʼaite guive?

13 Job ndoikuaáiramo jepe mbaʼépa oiko kuri yvágape, osegi oservi Jehovápe ipyʼaite guive ha ohechauka Satanás ijapuetereiha. Jehová tuicha ovendesi Jóbpe ohechauka haguére ohayhu añeteha chupe (Job 42:12-17).

MBAʼÉPA HEʼI SATANÁS NDEREHE

14, 15. ¿Mbaʼépa heʼi Satanás entéro yvyporakuérare?

14 Heta mbaʼe iñimportánteva ikatu ñaaprende Job ohasa vaʼekuégui. Koʼág̃arupi avei Satanás heʼi ñanderehe jaserviha Jehovápe ñanevendesi haguérente. Job 2:4-pe omombeʼu mbaʼépa heʼi Satanás: “Peteĩ persóna oĩramo omano hag̃uáicha, omeʼẽta entéro mbaʼe orekóva osalva hag̃ua hekove”. Satanás ndahaʼéi Job rehe añónte oñeʼẽ vaíva, haʼe heʼi voi enterove jaserviha Ñandejárape por interés. Heta áño Job omano rire, Satanás osegi oñeʼẽ vai Jehováre ha isiervokuérare. Upévare Proverbios 27:11-pe Jehová heʼi: “Nearandúkena che raʼy, ha embovyʼa che korasõ, péicha ikatúta ambohovái upe chedesafiávape”.

15 Ndete redesidi vaʼerã neñeʼẽrendútapa Jehovápe ha rehechaukátapa rehayhuha chupe. Rejapóramo upéicha, rehechaukáta hína Satanás ijapuha. Tekotevẽramo rekambia heta mbaʼe oiko hag̃ua ndehegui Jehová amígo, ekambia vaʼerã, ni mbaʼevéicharõ nerembyasymoʼãi rejapo haguére upéva. Ko desisión ningo iñimportanteterei. Satanás heʼi nderehe naneñeʼẽrendumoʼãiha Jehovápe rehasáramo peteĩ mbaʼe ijetuʼúva. Haʼe ipy ha ipópe ñaneraʼã hína oipotágui ñamboyke Jehovápe. ¿Mbaʼéichapa ojapo upéva?

16. a) ¿Mbaʼépa ojapo Satanás anive hag̃ua la hénte ostudia la Biblia? b) ¿Mbaʼépa ojapo Satanás nemomombyry hag̃ua Jehovágui?

16 Satanás ningo ojapo heta mbaʼe ombyai hag̃ua ñane amista Jehovándi. Haʼe okorre oikóvo ñande jerére, “haʼete peteĩ león okororõva hína ha oñehaʼã omokõ oimeraẽvape” (1 Pedro 5:8). Upéicha rupi, ani reñesorprende ne hentekuéra, ne amígo térã ótra persóna heʼíramo ndéve anive hag̃ua restudia la Biblia ha reheja hag̃ua umi mbaʼe porã rejapóva. Péicha ikatu hína ndeataka hikuái anive hag̃ua resegi restudiaa (Juan 15:19, 20). Avei Satanás sapyʼánte “ojedisfrasa ha oiko peteĩ ánhel ivuénovaramo” ñanembotavy hag̃ua ha upéicha jadesovedese hag̃ua Jehovápe (2 Corintios 11:14). Satanás oipota avei ñapensa nañameʼẽmoʼãiha voi gústo Ñandejárape ha upévare ñañehaʼã reitaha jaservi chupe (Proverbios 24:10).

NEÑEʼẼRENDÚKENA JEHOVÁPE

17. ¿Mbaʼérepa ñaneñeʼẽrendu vaʼerã Jehovápe?

17 Ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe jahechauka hína Satanás ijapuha. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñaneñeʼẽrendu hag̃ua chupe? La Biblia heʼi: “Rehayhu vaʼerã Jehová nde Járape nde pyʼaite guive, nde rekove kompletoite reheve, ha ne mbaretekue omeʼẽmíva reheve” (Deuteronomio 6:5). Ñande ningo ñaneñeʼẽrendu Jehovápe pórke jahayhu chupe. Amáske jahayhu Jehovápe, jajaposéta opa mbaʼe haʼe ojeruréva ñandéve. Apóstol Juan heʼi vaʼekue: “Jahayhu Ñandejárape heʼise ñakumpli imandamientokuéra, ha imandamientokuéra ndahaʼéi la hasyetereíva ñakumpli hag̃ua” (1 Juan 5:3).

18, 19. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa Jehová heʼi porã ñandéve ndogustaiha chupe? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová arakaʼeve ndojeruremoʼãiha ñandéve peteĩ mbaʼe ndaikatumoʼãiva jajapo?

18 ¿Mbaʼe mbaʼépa Jehová heʼi porã ñandéve ndogustaiha chupe? Emañamína pe rrekuádro heʼihápe “Ñanembojeguaru vaʼerã umi mbaʼe Jehovápe ndogustáiva”. Upépe oñemoĩ unas kuánta kósa Jehovápe ndogustáiva. Ikatu ñapensa umíva apytépe oĩha umi mbaʼe ndaivaiguasúiva, péro jahecháramo mbaʼépa heʼi la Biblia, ha jajepyʼamongetáramo hese, katuete jahechakuaáta iporãvetaha jajapo Jehová heʼíva. Ikatu oime rehechakuaa tekotevẽha rekambia algúna kósape ha sapyʼánte ikatu ijetuʼu ndéve rejapo hag̃ua upéva. Péro reñehaʼãramo rekambia, katuete revyʼa ha reñeñandu porãta reikuaágui reime porãha Jehovándi (Isaías 48:17, 18). ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa enterove ikatuha ñakambia jajapo hag̃ua Jehová oipotáva?

19 Jehová arakaʼeve ndojeruremoʼãi ñandéve umi mbaʼe ndaikatumoʼãiva jajapo (Deuteronomio 30:11-14). Haʼe ningo ñane amígo ha ñandekuaa porãiterei. Ñandehegui jepe ñandekuaa porãve. Haʼe oikuaa mbaʼépa ikatu ñaaguanta ha mbaʼépepa ñanekangy (Salmo 103:14). Apóstol Pablo heʼi vaʼekue voi: “Ñandejára siémpre okumpli la heʼíva, ha haʼe ndohejamoʼãi pehasa mbaʼeve ndaikatumoʼãiva peaguanta. Upéva rangue, pehasa jave peteĩ mbaʼe ijetuʼúva, penepytyvõta pesẽ hag̃ua upe situasióngui ha peaguanta hag̃ua” (1 Corintios 10:13). Upévare ikatu reime segúro Jehová katuete nepytyvõtaha rejapo hag̃ua iporãva. Haʼe omeʼẽta ndéve pe podér oúva chugui ha nepytyvõta regueropuʼaka hag̃ua oimeraẽ situasión oñepresentáva ndéve (2 Corintios 4:7). Apóstol Pablo ohechakuaa vaʼekue mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ chupe ohasa jave umi situasión ijetuʼuetereíva. Upévare heʼi: “Che chembarete ambohovái hag̃ua entéro mbaʼe Ñandejára omeʼẽgui chéve podér” (Filipenses 4:13).

EHAYHU VAʼERÃ UMI MBAʼE JEHOVÁ OHAYHÚVA

20. ¿Mbaʼépepa tekotevẽ jasegi Jehová ehémplo, ha mbaʼérepa?

20 Jaikoséramo Jehová amígoramo, ndajajapovéima vaʼerã umi mbaʼe ndogustáiva chupe (Romanos 12:9). Péro ndahaʼéi upévante, jahayhu vaʼerã avei umi mbaʼe haʼe ohayhúva. Por ehémplo, rehecha hag̃ua mbaʼeichagua persónapepa Jehová oreko iñamígoramo, ikatu elee Salmo 15:1-5. Jehová amigokuéra ningo osegi iñehémplo ha ohechauka avei “mborayhu, vyʼa, pyʼaguapy, pasiénsia, pyʼaporã, mbaʼeporã, jerovia, akãguapy ha jejokokuaa” (Gálatas 5:22, 23).

21. ¿Mbaʼépa nepytyvõta rehechauka hag̃ua umi mbaʼe porã Jehová ohechaukáva?

21 ¿Mbaʼépa nepytyvõta resegi hag̃ua Jehová ehémplo ha rehechauka hag̃ua umi mbaʼe porã haʼe ohechaukáva? Rehayhu vaʼerã umi mbaʼe Jehová ohayhúva. Upévare iñimportánte relee ha restudia meme la Biblia (Isaías 30:20, 21). Péicha káda día rehayhuvéta Jehovápe, ha amáske rehayhu chupe, rejaposéta umi mbaʼe haʼe oipotáva.

22. ¿Mbaʼépa rehechaukáta neñeʼẽrendúramo Jehovápe?

22 ¿Mbaʼépa rejapóta rehechakuaáramo remongyʼa hague nde ao? Katuete ningo reipeʼáta ha remonde ótro ipotĩva. Upéicha avei la Biblia heʼi ñandéve: “Peipeʼaite vaʼerã pendejehegui peteĩ aóicha pene kondúkta yma guare, [...] ha pemonde pendejehe peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu” (Colosenses 3:9, 10). Ijetuʼúramo jepe ñandéve, ñañehaʼãramo ñakambia ha jajapo Jehová heʼíva, haʼe opromete omeʼẽtaha ñandéve “hetaiterei mbaʼe porã” (Salmo 19:11). Neñeʼẽrendúkena Jehovápe ha ehechauka Satanás ijapuha. Reservi vaʼerã Jehovápe rehayhúgui chupe nde pyʼaite guive ha ndahaʼéi umi mbaʼe porã rehupytýtavarente. Péicha oikóta ndehegui Ñandejára amígo.

a Upéva ndeʼiséi katuete Satanás oipuruha chupekuéra ikatu hag̃uáicha nemokangy anive hag̃ua restudia la Biblia. Péro jaikuaaháicha, la Biblia heʼi Satanás haʼeha “ko múndo jára” ha upéicha rupi “ko múndo kompletoite oĩ pe aña poguýpe”. Upévare oĩtante voi ñanemokangyséva ani hag̃ua jaservi Jehovápe (2 Corintios 4:4; 1 Juan 5:19).

ÑANEMBOJEGUARU VAʼERÃ UMI MBAʼE JEHOVÁPE NDOGUSTÁIVA

  • Jejuka

    Éxodo 20:13; 21:22, 23

  • Tekokyʼa

    Levítico 20:10, 13, 15, 16; Romanos 1:24, 26, 27, 32; 1 Corintios 6:9, 10

  • Espiritísmo

    Deuteronomio 18:9-13; 1 Corintios 10:21, 22; Gálatas 5:20, 21

  • Taʼanga jeadora

    1 Corintios 10:14

  • Kaʼu

    1 Corintios 5:11

  • Ñemonda

    Levítico 6:2, 4; Efesios 4:28

  • Japu

    Proverbios 6:16, 19; Colosenses 3:9; Apocalipsis 22:15

  • Taryrýi, térã oipota potavéva

    1 Corintios 5:11

  • Violénsia

    Salmo 11:5; Proverbios 22:24, 25; Malaquías 2:16; Gálatas 5:20, 21

  • Ñeʼẽrei ha jurutieʼỹ

    Levítico 19:16; Efesios 5:4; Colosenses 3:8

  • Ojeʼu térã oñemoĩka tuguy

    Génesis 9:4; Hechos 15:20, 28, 29

  • Nomoĩriva ifamíliape hemikotevẽ

    1 Timoteo 5:8

  • Oikéva polítikape ha oapojáva umi gérra

    Isaías 2:4; Juan 6:15; 17:16

  • Opitáva ha ojedrogáva

    Marcos 15:23; 2 Corintios 7:1

MBAʼÉPA ÑAAPRENDE

1 ÑANEÑEʼẼRENDU VAʼERÃ JEHOVÁPE JAIKO HAG̃UA IÑAMÍGORAMO

“Pejapo haʼéva peẽme ha che haʼéta pende Dios, ha peẽ haʼéta che puévlo” (Jeremías 7:23).

¿Ikatúpa jaiko Ñandejára amígoramo?

  • Génesis 22:18; Santiago 2:23

    Abrahán ojerovia vaʼekue Jehováre ha iñeʼẽrendu chupe. Upéicha rupi oiko chugui Jehová amígo.

  • 2 Crónicas 16:9

    Jehová oipytyvõta umi iñeʼẽrendúvape chupe.

  • Salmo 25:14; 32:8

    Jehová omoarandu iñamigokuérape.

  • Salmo 55:22

    Jehová omombarete iñamigokuérape.

2 JOB HAʼE VAʼEKUE ÑANDEJÁRA AMÍGO HA SIÉMPRE IFIÉL VAʼEKUE CHUPE

“Ohasáramo jepe koʼã mbaʼe, Job ndopekái ni ndeʼíri Ñandejára káusare oikoha umi mbaʼe vai” (Job 1:22).

¿Mbaʼépa Satanás ojapo Job rehe ha okonsegípa raʼe upe oipotáva?

  • Job 1:10, 11

    Satanás heʼi Job rehe oserviha Ñandejárape por interés ha ndahaʼéi ohayhúgui chupe.

  • Job 1:12-19; 2:7

    Jehová oheja vaʼekue Satanás oipeʼapaite Jóbgui opa mbaʼe orekóva, ombou avei chupe peteĩ mbaʼasy ivaietereíva ha heta ombosufri Jóbpe.

  • Job 27:5

    Job ndoikuaái kuri mbaʼérepa oiko hese hetaite mbaʼe vai. Upéicharõ jepe, ifiél Jehovápe.

3 SATANÁS OÑEHAʼÃMBAITE ÑANEMOMOMBYRY JEHOVÁGUI

“Peteĩ persóna oĩramo omano hag̃uáicha, omeʼẽta entéro mbaʼe orekóva osalva hag̃ua hekove” (Job 2:4).

¿Mbaʼépa ojapo Satanás ombyaiségui ñane amista Jehovándi?

  • 2 Corintios 11:14

    Satanás ñanembotavyse jadesovedese hag̃ua Jehovápe.

  • Proverbios 24:10

    Satanás oipota avei ñapensa nañameʼẽmoʼãiha voi gústo Jehovápe.

  • 1 Pedro 5:8

    Satanás opeska oikóvo ñanderehe peteĩ león pochýicha.

  • Proverbios 27:11

    Neñeʼẽrendúkena Jehovápe ha eservi chupe nde pyʼaite guive. Upéicha rehechaukáta Satanás ijapuha.

4 ÑANEÑEʼẼRENDU VAʼERÃ JEHOVÁPE JAHAYHÚGUI CHUPE

“Jahayhu Ñandejárape heʼise ñakumpli imandamientokuéra” (1 Juan 5:3).

¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã reiko hag̃ua Jehová amígoramo?

  • Deuteronomio 6:​5

    Ehayhu vaʼerã Jehovápe. Upéva nepytyvõta neñeʼẽrendu hag̃ua chupe.

  • Isaías 48:17, 18

    Neñeʼẽrendúramo Jehovápe, katuete resẽ porãta.

  • Deuteronomio 30:11-14

    Nemanduʼa vaʼerã Jehová arakaʼeve ndojeruremoʼãiha ndéve peteĩ mbaʼe ndaikatumoʼãiva rejapo.

  • Filipenses 4:13

    Ejapókena iporãva ha Jehová nepytyvõta regueropuʼaka hag̃ua oimeraẽ mbaʼe.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti