38 UMI MBOHAPY HEBREO
“Pe tatarendy ndohapýi chupekuéra”
DERREPENTETE hendy Ananías, Misael ha Azarías ndive. Oiméne ekapadete raʼe chupekuéra Daniel oĩ hendivekuéra koʼág̃a. Daniel haʼe vaʼekue koʼã mbohapy hebreo amigoite ha ojerovia mbarete, péro noĩri kuri hendivekuéra ko vuéltape. Umi babilonio ombohéra kuri koʼã mbohapy hebréope Sadrac, Mesac ha Abednego. ¿Mbaʼe la oiko vaʼekue?
Pe rréi Nabucodonosor ojapokami peteĩ estátua tuichaitereíva. Ijyvate 27 métrorupi voi, haʼete peteĩ edifísio de 9 píso, ha ipe 3 métrorupi. Pe rréi ojapo peteĩ fiésta guasu oñeinagura hag̃ua pe estátua ha ojerure voi entéro umi ofisiál ombaʼapóvape igoviérnope toho pe inagurasionhápe. Umi mbohapy hebreo iñeʼẽrendu pe rréipe ha ohómante upépe oñemanda haguéicha chupekuéra.
Pe rréi omanda peteĩ mensahérope heʼi hag̃ua hatã porã enterovévape mbaʼépa ojapo vaʼerã. Enterovéva okirirĩmbaite ohendu hag̃ua chupe. Primero oñembopúta hatã porã peteĩ músika omopirĩmba hag̃uáicha la héntepe. Provávlemente pe rréi oplanea upéva enterovéva ojapose hag̃ua la omandáva chupekuéra. Upéi enterovéva oñesũ vaʼerã ha oadora pe estátua de óro. Umi mbohapy hebreo oikuaa porã kuri Jehová ndoipotaiha ojeadora umi taʼanga (Éx. 20:4, 5). ¿Mbaʼéiko ojapóta hikuái upéicharõ?
Hetaiterei hénte renondépe, oñemanda chupekuéra oadora hag̃ua peteĩ estátua nomanoséiramo
Upéi oñepyrũma katu la musikapu ha enterovéva oñesũ oadora hag̃ua pe estátua. Péro umi hénte apytépe oĩ mbohapy mitãrusu opytánteva oñemboʼyhápe. ¡Oime vaʼerã oñemañamba raʼe hesekuéra! Unos kuánto babilonio oaprovecha upe oportunida ha oakusa chupekuéra. Koʼã babilonio heʼi rréi Nabucodonosórpe: “Haʼekuéra ndojapói nde eréva ha nomombaʼeguasúi umi nde dioskuérape ha ndoadoraséi pe estátua de óro rejapoka vaʼekue”. Pe rréi ipochyeterei ohendúvo upéva ha ohenoika chupekuéra oikuaa hag̃ua siértopa la ojeʼéva hesekuéra. Péro haʼekuéra oñeʼẽ mboyve haʼe oamenasáma voi chupekuéra. Haʼe heʼi omeʼẽtaha umi hebréope ótra oportunida péro naiñeʼẽrendúiramo, ‘upepete omandáta oñemombo hag̃ua chupekuéra pe tatakua rendýpe’. Heʼi voi chupekuéra ndaiporiha ni peteĩ dios ikatu vaʼerã osalva chupekuéra.
Péro Ananías, Misael ha Azarías ni michĩmi ndodudái ifieltaha Jehovápe. Haʼekuéra heʼi voi pe rréipe Ijara ikatuha osalva chupekuéra ani hag̃ua péicha omano asy. Péro upéi heʼi hikuái: “Ndaoresalváiramo jepe, roipota reikuaa porã ore ruvicha, ore ndoroadoramoʼãiha nde dioskuérape ni pe estátua de óro rejapoka vaʼekuépe”. ¡Upéva ombohuguy rakuvéntema Nabucodonosórpe! Ipochyeterei voi ha omanda ojatapyve hag̃ua hikuái pe tatakuáre, toñapytĩ umi mitãrusúpe ha toñemombo chupekuéra upépe. Pe tatakua hakueterei devísio, upévare umi oraha vaʼekue opoi hag̃ua umi mitãrusúpe upépe, omanoite vera.
Péro upéi, Nabucodonosor ohechami álgo tuichaiterei omondýiva chupe. Pe tatakua rendýpe ningo oñemombo kuri mbohapy kuimbaʼépe, péro haʼe ohecha koʼág̃a oĩha 4 oguatáva lívremente pe tata mbytérupi ha ni michĩmi ndokáiri. Nabucodonosórpe g̃uarã peteĩva umi kuimbaʼe “ojogua voi peteĩ dióspe”. Upémarõ Nabucodonosor oñemoag̃ui pe tatakuáre ikatuha peve ha osapukái chupekuéra osẽ hag̃ua upégui.
¡Eñeimahinamíntena mbaʼeichaitépa oiméne ijurujaipa raʼe umi ohecháva chupekuéra osẽ pe tatakuágui! Mbaʼevete asy ningo ndojapói hesekuéra pe tata. Ijaokuéra ndokáiri ha ni tatatĩ ryakuã ndopytái hesekuéra. Pe oñeñapytĩha añoite la okaipa vaʼekue. Nabucodonosor ipoderosoitereíramo jepe, pe oiko vaʼekue tuichaiterei omondýi chupe. Upévare haʼe ofelisita umi hebréope iñeʼẽrendu haguére Ijárape. Nabucodonosor heʼi voi: “Koʼã kuimbaʼe okonfia Idiós rehe ha ndojapói che amandáva oikuaa porãramo jepe omanotaha. Haʼekuéra odesidi ikuentaveha omano, oservi ha oadora rangue ótro dióspe ndahaʼéiva Ijára”.
Pe rréi ijejapoitéva onohẽ voi peteĩ léi pyahu. Pe léi heʼi oimeraẽ oĩva igoviérno poguýpe oñeʼẽ vaíramo Jehováre, ojejuka vaʼerãha. Avei omombaʼe umi mbohapy hebréope ha omeʼẽ chupekuéra peteĩ puésto iñimportantevéva. Péro Jehová omombaʼevéntema kuri chupekuéra ha núnka ndahesaráiri chuguikuéra. Upévare voi hetaiterei tiémpo upe rire, pe espíritu sánto omomýi apóstol Páblope oskrivi hag̃ua oĩ hague umi ndohapýiva chupekuéra pe tatarendy ojerovia rupi. Ha katuete upérõ guare Pablo imanduʼáne hína raʼe Ananías, Misael ha Azarías rehe.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hesekuéra la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Ananías, Misael ha Azarías ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼépa otopa umi arkeólogo ohechaukáva siertoha la oñemombeʼúva Daniel 3-pe? (w23.07 31). A
© The Trustees of the British Museum. Licensed under CC BY-NC-SA 4.0. Source. Modifications: Box added.
Taʼanga A: Peteĩ ladríllore ojetopa ojeskrivi hague Nabucodonosor réra
2. Umi babilonio okambiapa kuri umi mbohapy hebréogui la herakuéra. ¿Mbaʼépa heʼise raʼe káda uno umi téra? (dp 36 párr. 14-wcgr).
3. ¿Mbaʼépa ohechauka Nabucodonosor irrelihiosoiterei hague? (dp 69 párr. 3-wcgr). B
Taʼanga B: Nabucodonosor ojapoka jey vaʼekue heta témplo umi dios babilóniope g̃uarã
4. Daniel 3:7 heʼi “umi hénte oúva opa tetãgui ha oñeʼẽva diferénte idióma” oadora hague pe estátua de óro. ¿Mbaʼérepa ojapo hikuái upéva káda uno orekóramo jepe idioskuéra? (Dan. 3:7; dp 73 párr. 10-wcgr).
Ejepyʼamongetamína ndejehe
Umi mbohapy hebreo ndoʼúi vaʼekue umi tembiʼu ojeproivíva pe léipe ha tiémpo rire ifiél hikuái Jehovápe ikatúramo jepe ojejuka chupekuéra. ¿Mbaʼéichapa upéva ohechauka iñimportanteha ñaneñeʼẽrendu umi mbaʼe michĩvévape jepe? (Luc. 16:10). C
Taʼanga C
Oĩ jave ñandepersegíva, ¿mbaʼéichapa ikatu jajogua umi mbohapy hebréope koʼã mbaʼépe? (Dan. 3:16-18).
Ñaneumílde
Ñaneakãguapy
Ñandefiél
¿Mbaʼéichapa ikatu ndepyʼaguasu umi mbohapy hebreo ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼépa aporandúne Ananías, Misael ha Azaríaspe Jehová omoingove jey vove chupekuéra?
Reikuaave hag̃ua
¿Mbaʼéichapa kristianokuéra ikatu ohechauka orrespetaha enterovépe oĩ jave omombaʼéva hetã?
Eñeimahinamína nde haʼeha peteĩva umi mbohapy hebreo ha ehecha mbaʼépa ikatu reaprendeve chuguikuéra.
Ojesalva chupekuéra pe tatakua rendýgui (Artíkulo oĩva jw-pe-wcgr).