¿Mbaʼéichapa ikatu ndegia la Biblia?
OIME vaʼerã katuete nde tuakuéra omoĩ raʼe ndéve heta rrégla nemitãrõ guare, ha amáske ekakuaa ehóvo ehechakuaa ojapo hague hikuái upéva nderayhúguinte ha ndeproteheségui. Ha koʼág̃a ndetuicha rire oiméne ndereikovéima hendivekuéra, upéicharamo jepe segúramente rehechakuaa koʼag̃aite peve nepytyvõha umi mbaʼe heʼi vaʼekue ndéve hikuái ha esegíti ejapo umi mbaʼe.
Ñande Túa Jehová omeʼẽ avei ñandéve unas kuánta léi Iñeʼẽ la Biblia rupive. Por ehémplo, heʼi ndovaleiha ñamombaʼeguasu umi taʼanga, ñanderekovai, ñaporomoakãratĩ ni ñamonda (Éxodo 20:1-17; Hechos 15:28, 29). Amáske ñañemoag̃uive Ñandejárare ha jaikuaa porãve chupe ñañemeʼẽ enkuénta umi léi haʼe omoĩva, omoĩha ñanderayhúguinte ha ñandeproteheségui (Efesios 4:15; Isaías 48:17, 18; 54:13).
Péro la Biblia ndahaʼéi siémpre heʼítava ñandéve mbaʼépa jajapo vaʼerã. Upévare la hénte opensa ikatuha ojapo la ojaposéva. Haʼekuéra heʼi: “Oimérire ko mbaʼe iñimportantete, Ñandejára omoĩtama kuri peteĩ léi upévape g̃uarã”.
Umi opensáva péicha odesidi jepi umi mbaʼe ombyasýva upe rire. Haʼekuéra ndoikuaái Ñandejára ikatuha ñandegia la Biblia rupive, ndaipóriramo jepe peteĩ léi káda situasiónpe g̃uarã. Jastudia jave la Biblia jaikuaa mbaʼépa Jehovápe g̃uarã iporã térã ivai. Ha upéva oprepara ñane konsiénsia ñanepytyvõtava jadesidi porã hag̃ua upéi. Jajapo jave upéicha ñambovyʼa Jehovápe ha ñandéve voi avei ñanevenefisia jadesidi porã haguére (Efesios 5:1).
Ehémplo bíblico ikatúva ñanepytyvõ
Ñaanalisávo umi ehémplo oĩva la Bíbliape, jahechakuaa Ñandejára siervokuéra oreko hague enkuénta umi mbaʼe Jehová opensáva odesidi mboyve peteĩ mbaʼe, ndaipóriramo jepe peteĩ léi heʼíva mbaʼépa la ojapo vaʼerã. Por ehémplo, ñapensamína José kásore. Potifar rembireko heʼírõ guare chupe oñeno hag̃ua hendive ndaipóri vaʼekue peteĩ léi heʼíva oĩ vaiha upéva. Upéicharamo jepe, José ontende ivaietereitaha ojapóramo upéicha ha omoñeñandu vaitaha avei Jehovápe (Génesis 39:9). Por lo vísto José ohechakuaa upéva ndogustamoʼãiha Jehovápe, pórke Jehová heʼi vaʼekue Adán ha Évape umi omendáva ifiél vaʼerãha ojupe (Génesis 2:24).
Ótro ehémplo jatopa Hechos 16:3-pe. Upépe oñemombeʼu Pablo osirkunsida hague Timotéope oho mboyve hikuái ovisita umi kongregasión. Péro pe versíkulo 4-pe oñemombeʼu Pablo ha Timoteo orrekorre hague oikóvo ótro siudáre, ha omombeʼu umi ermánope “mbaʼépa odesidi raʼe umi apóstol ha ansianokuéra oĩva Jerusalénpe”. Ha la iñinteresánteva ke umi desisión apytépe oĩ kuri umi kristiáno natekotevẽveimaha oñesirkunsida (Hechos 15:5, 6, 28, 29). Upéicharõ, ¿mbaʼérepa Pablo ojerure raʼe Timotéope oñesirkunsida hag̃ua? Haʼe ojapo upéva “umi judío uperupigua rehehápe, pórke enterove oikuaa itúa griegoha”. Pablo noofendeséi vaʼekue avavépe ha ndojaposéi mbaʼeve omoñepysangátava ótrope. Haʼe omoĩse kuri “ehémplo iporãva enterove umi héntepe g̃uarã”, ikatu hag̃uáicha haʼekuéra ohenduse umi notísia porã (2 Corintios 4:2; 1 Corintios 9:19-23).
Pablo ha Timoteo heta vése ojapo vaʼekue koʼãichagua mbaʼe ótro rehehápe. Umíva jatopa koʼã téxtope: Romanos 14:15, 20, 21 ha 1 Corintios 8:9-13; 10:23-33. Koʼã téxto ohechauka Pablo odesidi hague ndojapomoʼãinteha peteĩ mbaʼe upéva omoñepysangátaramo ótrope, jepe umi mbaʼe ndahaʼéi la oĩ vaíva katuete. Avei Pablo heʼi vaʼekue Timotéore: “Ndarekói avave haʼéicha ijaktitu porãva, ipyʼaite guive oñangarekótava penderehe. Enterove umi ótro oheka umi mbaʼe chupekuéra okonvenítavante ha ndojepyʼapýi Cristo Jesús rembipotáre. Peẽ peikuaa porã Timoteo ohechauka hague mbaʼeichagua persónapa haʼe, peteĩ taʼýra ombaʼapoháicha itúandi haʼe esklávoicha ombaʼapo chendive umi notísia porã okakuaa hag̃ua oparupiete” (Filipenses 2:20-22). ¡Ajépa iporãite iñehemplokuéra! Ndaipóriramo jepe peteĩ léi heʼíva chupekuéra mbaʼépa ojapo vaʼerã, Pablo ha Timoteo nopensái vaʼekue ijehénte. Upéva rangue haʼekuéra osegi Jehová ha Jesús ehémplo ha oreko enkuénta mbaʼéichapa umi mbaʼe haʼekuéra odesidíva ikatu oafekta umi ótrope.
Ñapensamína koʼág̃a Jesús ehémplore, pe ehémplo iporãvéva ikatúva jareko. Pe Sermón del Móntepe haʼe oexplika vaʼekue ndahaʼéi ñakumplínte vaʼerãha umi léi Jehová omeʼẽva, síno ñantende vaʼerã mbaʼérepa Jehová omoĩ umíva. Upéva ñanepytyvõta jadesidi porã hag̃ua tahaʼe haʼéva situasiónpe (Mateo 5:21, 22, 27, 28). José, Pablo, Timoteo ha Jesús nopensái vaʼekue ikatuha ojapo ojaposévante ndaipóri jave peteĩ léi. Upéva rangue, haʼekuéra siémpre oreko enkuénta umi mokõi léi iñimportantevéva odesidíta jave: ehayhu Jehovápe ha ehayhu nde rapichápe (Mateo 22:36-40).
¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jadesidi porã?
Jahechakuaa upéicharõ la Biblia ndahaʼeiha peteĩ kontrátoicha heʼipaitéva ñandéve mbaʼépa jajapo térã ndajajapói vaʼerã. Ndaipóriramo jepe peteĩ léi heʼíva mbaʼépa jajapo vaʼerã káda situasiónpe, Jehová ovyʼaitereíta jarekóramo enkuénta la haʼe opensáva jadesidíta jave. Jaiko rangue ñahaʼarõ siémpre ojeʼe ñandéve mbaʼépa jajapo vaʼerã, la Biblia ñanemokyreʼỹ ‘jasegi hag̃ua jahecha mbaʼépa Jehová oipota jajapo’ (Efesios 5:17; Romanos 12:2). ¿Mbaʼérepa Jehovápe ombovyʼaite upéva? Pórke péicha jahechauka jajaposeha umi mbaʼe chupe ogustáva, jajapo rangue la ñandévente ñandegustáva. Avei jahechauka jaagradeseha chupe ñanderayhueterei rupi, ha ñande avei péicha jahechaukase jahayhuha ñande rapichakuérape (Proverbios 23:15; 27:11). Ñanemanduʼa vaʼerã avei ñantendéramo la Jehová oipotáva jajapo, upéva ñanemoag̃uivetaha hese ha ikatu voi ñaneresãive avei.
Jahechamína koʼág̃a mbaʼe mbaʼépepa ñande ikatu jahechauka jadesidi porãha.
Jaelehíta jave umi entretenimiénto
Ñamoĩ chupe peteĩ mitãrusu ohechaseha peteĩ pelíkula. Ipropagándape ojekuaa iñinteresanteha, péro ojekuaa avei iviolénto ha itieʼỹha. Avei upe oaktuátava upépe siémpre ojapo jepi peichagua pelíkula: ivioléntova ha itieʼỹva. Péro pe mitãrusu ohayhu Jehovápe upévare oreko enkuénta la haʼe opensáva ha oñandúva. ¿Mbaʼéichapa haʼe ikatu opilla mbaʼépa Jehová oipota ojapo upe kásope?
Pablo oskrivírõ guare peteĩ kárta umi Gálatape omoĩ vaʼekue upépe peteĩ lísta oĩháme umi mbaʼe vai ñandestiráva ñande haʼe haguére pekadór, ha avei ótra lísta oĩháme umi mbaʼe porã oúva Ñandejára espíritugui. Posívlemente nde reikuaa voi mbaʼe mbaʼépa ou hína Ñandejára espíritugui. Por ehémplo, mborayhu, vyʼa, pyʼaguapy, pasiénsia, mbaʼeporã, pyʼaporã, jerovia, akãguapy ha jejokokuaa. Péro, ¿mbaʼe mbaʼépa la ñandestiráva ñaneimperfékto rupi? Pablo voi heʼi vaʼekue: “Umi mbaʼe vai ogustáva yvypóra rete imperféktope ojekuaa porã, upévare oĩ ojapóva koʼã mbaʼe: hekovai, hekokyʼa, notĩri hembiapo vai hag̃ua, oadora umi taʼanga, ojapo espiritísmo, ijarhél, oñorairõ, ipyʼaro, ipochyeterei, oiko vai ótrondi, oporodividi, oforma umi sékta, iñenvidióso, ikaʼu, ofarrea itarovávaicha ha hetave koʼã mbaʼeichagua. Che haʼéma voi kuri peẽme ha koʼág̃a poavisa jey: umi osegíva ojapo koʼã mbaʼe, ndoikemoʼãi Ñandejára Rréinope” (Gálatas 5:19-23).
Ehechápa nde pe última párte opakuetévo pe lísta heʼiha “ha hetave koʼã mbaʼeichagua”. Upéicharõ Pablo ndojapói kuri peteĩ lísta oĩmbaitéhape enteroite umi mbaʼe ñandestiráva ñande pekadór rupi. Upévare peteĩ persóna ndaikatúi heʼi: “Che ikatu ajapo kóa ko mbaʼe, pórke upéva noĩri la Pablo lístape”. Pablo heʼírõ guare “hetave koʼã mbaʼeichagua”, ontendeka ñande jaipuru vaʼerãha la ñane akã ñañemeʼẽ hag̃ua enkuénta mbaʼe mbaʼépa avei ñandestira ñaneimperfékto rupi, noĩriramo jepe pe lístape. Asíke oiméramo peteĩ persóna ojapo hína a propósito peteĩ mbaʼe noĩriva pe lístape péro ojoguáva umi mbaʼe Pablo heʼi vaʼekuépe, ndohupytymoʼãinte avei umi vendisión oguerútava Ñandejára Rréino.
Upéicharõ ñande ñañehaʼã vaʼerã japilla mbaʼe mbaʼépa ndogustái Ñandejárape. ¿Serápa upéva ijetuʼu? Ñamoĩ peteĩ ehémplo ñantende hag̃ua. Ñamoĩ chupe nde doktór heʼiha ndéve reʼuve vaʼerãha frúta ha verdúra, péro rehejaite vaʼerã umi tórta, eládo ha umichagua mbaʼe. ¿Hasýpa ndéve epilla hag̃ua mavaitéva lístapepa oike umi vóllo por ehémplo? Ha ñapensamína upéicharõ umi mokõi lísta Pablo ojapo vaʼekuére, oĩháme umi mbaʼe oúva Ñandejára espíritugui ha avei umi mbaʼe ñandestiráva ñaneimperfékto rupi, ¿mavaitéva lístapepa nde ere oikeha pe pelíkula ohechaséva pe mitãkariaʼy? Upe pelíkulape ningo nosẽmoʼãi hína umi persóna orekóva umi mbaʼe porã oúva Ñandejára espíritugui, por ehémplo, ohayhúva hapichápe, imbaʼeporãva, ojejokokuaáva ha umícha. Upéicharõ pe ermaníto noikotevẽi peteĩ léi opilla hag̃ua upéva upe pelíkula ndogustaiha Ñandejárape. Ha la mísma kósa ñanepytyvõta jaelehi porã hag̃ua umi ótro entretenimiénto, por ehémplo umi lívro, músika, videohuégo, umi mbaʼe jahecháva Internétpe, umi prográma osẽva télepe ha hetave mbaʼe.
Jaelehíta jave mbaʼéichapa ñañemondéta ha jajarregláta
La Biblia omeʼẽ avei ñandéve umi konsého ñandegiáva jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa ñañemonde ha jajarregla vaʼerã. Koʼã konsého ñanepytyvõ siémpre ñañemonde porã hag̃ua. Upéva omeʼẽ avei ñandéve peteĩ oportunida ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe, jaipuru ranguénte umi mbaʼe ñandéve ñandegustáva. Jehová nomeʼẽiramo jepe peteĩ léi heʼíva mbaʼeichaitépa ñañemonde vaʼerã, chupe g̃uarã iñimportánte hína upéva. Káda lugárpe ningo idiferénte hína la hénte oñemonde lája, ha sapyʼánte peteĩ lugárpe voi kon el tiémpo ikatu okambia la estílo oguerekóva umi hénte. Péro umi konsého Ñandejára omeʼẽva ñandéve ñanepytyvõ tahaʼe haʼéva la lugár ha époka jaikoha.
Por ehémplo, 1 Timoteo 2:9, 10 heʼi: “Upéicha avei umi kuña oñemoporã jave oñemonde porã vaʼerã, ohechauka vaʼerã opororrespetaha ha iñakãguapyha, ani oipuru peinádo ijexaherádova, óro, pérla ni umi ao hepyetereíva. Upéva rangue oñemoporã hag̃ua, haʼekuéra ojapo vaʼerã iporãva, ojapoháicha umi kuña omombaʼeguasúva Ñandejárape”. Upéicharõ, peteĩ kristiáno térã kristiána oreko vaʼerã enkuénta mbaʼépa opensa umi hénte oikóva pe lugár haʼe oikohápe, mbaʼéichapa haʼekuéra ohaʼarõ oñemonde peteĩ persóna “omombaʼeguasúva Ñandejárape”. Ha upéva koʼýte hína iñimportánte jarekóramo enkuénta pe ñañemonde lájare ikatuha hína peteĩ persóna ohenduse o nohenduséi umi notísia porã (2 Corintios 6:3). Ñande ningo ñamoĩse ehémplo porã, upévare nañapensamoʼãi ñandejehénte. Oiméramo ñandéve ñandegusta peteĩ ao térã jaipuruse peteĩ mbaʼe, péro upéva ikatu oofende térã omoñepysanga ótrope, ñande ndajaipurumoʼãinte upéva ñande rapichakuéra rehehápe (Mateo 18:6; Filipenses 1:10).
Oiméramo jaikuaa pe ñañemonde lája oofende térã omoñepysangaha hína algúnope, iporãta jasegíramo apóstol Pablo ehémplo ha ñakambiánte, ikatu hag̃uáicha umi ótro oservi porã Ñandejárape. Pablo heʼi vaʼekue: “Pesegi che ehémplo, che asegiháicha Cristo ehémplo” (1 Corintios 11:1). Ha heʼi vaʼekue avei Jesúsre: “Ni pe Cristo nomeʼẽi ijupe gústo”. Entónse ñantende porãiterei la Pablo ñanemboʼeséva ko pártepe: “Ñande ñandejerovia mbaretéva, ñaipytyvõ vaʼerã umi ijerovia kangývape oaguanta hag̃ua umi mbaʼe ijetuʼúva chupekuéra. Ha ani jajapo umi mbaʼe ñandévente ou porãva. Káda uno jajapo vaʼerã umi mbaʼe ideprovéchotava ñande rapichápe ha omombaretétava chupe” (Romanos 15:1-3).
¿Mbaʼépa ñanepytyvõta amás día jadesidi porãve hag̃ua?
Oiméramo ndaipóri peteĩ léi heʼíva ñandéve la jajapo vaʼerã, ¿mbaʼéichapa ikatu jaikuaa mbaʼépa ogusta Jehovápe umíva umi kásope? Upearã tekotevẽ jalee la Biblia káda día, jastudia porã ñantende hag̃uáicha ha jajepyʼamongeta hese. Péro ndahaʼéi peteĩ tesapirĩmente jadesidikuaátamava. Peteĩ mitã okakuaaháicha mbeguekatúpente, ñande avei mbeguekatúpemante ikatúta ñañemoag̃ui Ñandejárare ha jadesidikuaáta. Upévare tekotevẽ ñanepasiénsia ñandejehe ha ani ñañedesanima ndajahecháiramo pyaʼe la kámbio. Péro ñanemanduʼa vaʼerã avei ndahaʼéi jahejánte vaʼerãha ohasa la tiémpo japrogresa hag̃ua. Jaʼéma haguéicha, tekotevẽ jaipuru porã upe tiémpo jastudiávo la Biblia ha jajapóvo opa ikatúva jajapo hag̃ua la Jehovápe ogustáva (Hebreos 5:14).
Ñandejára omoĩramo peteĩ léi ha ñande ñakumpli upéva, jahechauka ñaneñeʼẽrenduseha chupe. Péro ndaipóriramo peteĩ léi ha ñande jareko enkuénta la ogustáva chupe jadesidi hag̃ua, jahechauka hína jahayhuha chupe ha jaipotaha haʼe ovyʼa. Amáske jaservi Jehovápe ha ñañemoag̃uive hese, koʼýte jajoguaséta chupe ha Itaʼýra Jesúspe. Avei jaipurusevéta la Biblia jaikuaa hag̃ua mbaʼépa ogusta Jehovápe jadesidi mboyve peteĩ mbaʼe. ¡Amáske ñambovyʼa Jehovápe ñande avei javyʼavéta!
[Taʼanga]
Ñañemonde lája idiferénteramo jepe ojuehegui, siémpre jareko vaʼerã enkuénta la Biblia heʼíva jaiporavóta jave ñande aorã