Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
7-13 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 7, 8
“Tohupi ijapére ijyvyra pohýi ha tachemoirũ meme”
(Marcos 8:34) Upéi Jesús ohenói umi héntepe ha idisipulokuérape, ha heʼi: “Oĩramo chemoirũséva, toñembyesarái ijehegui, tohupi ijapére ijyvyra pohýi ha tachemoirũ meme.
nwtsty nóta de estúdio Mr 8:34
toñembyesarái ijehegui: Térã “tomboyke umi derécho orekóva”. Upéva heʼise ñaime vaʼerãha dispuésto nañamandavéivo ñandejehe térã jaheja Ñandejárape tañanegoverna. Umi palávra griega ojepurúva ko téxtope ikatu avei ojetradusi “jaʼe vaʼerã no ñandejupe voi”, pórke heta vése ñamboykémante vaʼerã umi mbaʼe ñandegustáva, jahupytyséva térã umi mbaʼe ñamotenondeséva (2Co 5:14, 15). Marcos oipuru kuri la mísma palávra griega heʼi hag̃ua Pedro onega hague oikuaaha Jesúspe (Mr 14:30, 31, 72).
w92-S 1/8 páh. 17 párr. 14
¿Mbaʼéichapa jadipara hína pe karréra?
14 Jesús heʼi idisipulokuérape ha unas kuánta persóna oĩvape hendivekuéra: “Oĩramo chemoirũséva, toñembyesarái ijehegui, tohupi ijapére ijyvyra pohýi ha tachemoirũ meme” (Marcos 8:34). Jadesidíramo ñamoirũ Crístope, ñaĩ vaʼerã preparádo jajapo “meme” hag̃ua upéva. Ndahaʼéi ningo añete jahupytýtava peteĩ prémio apárte upe haguére, péro nañañatendéiramo ikatu hína sapyʼaitépe japerdepaite umi mbaʼe porã jahupyty vaʼekue, ha ikatu voi hína ndajahupytýi pe vída etérna. Heta ningo ñañehaʼã vaʼerã japrogresa hag̃ua Jehová servísiope, péro nañañatendéiramo peteĩ tesapirĩme ikatu japerdepaite umíva.
(Marcos 8:35-37) Oimeraẽ osalvaséva hekove omanóta, péro oimeraẽ omanóva haʼe haguére che disípulo térã pe marandu porã rehehápe, ojesalváta. 36 Añetehápe, ¿mbaʼépe piko ideprovécho peteĩ kuimbaʼépe orekopáramo ko múndope oĩva, ha upéi omano? 37 Térã, ¿mbaʼépa omeʼẽta pe kuimbaʼe osalva hag̃ua hekove?
w08 15/10 páh. 25, 26 párr. 3, 4
¿Mbaʼépa nde rejapóta rehupyty hag̃ua jeikove opaveʼỹva?
3 Jesús omopensa hag̃ua chupekuéra oporandu: ‘Mbaʼépa ohupytýne pe kuimbaʼe imbaʼepárõ ko múndo ha ohundi hiʼánga?’. Ha ‘Mbaʼépa omeʼẽne pe kuimbaʼe hiʼánga rehehápe?’ (Mar. 8:36, 37, BNP). Jesús heʼi haguéicha nañaganamoʼãi mbaʼeve jahupytýramo heta mbaʼe ko múndope, ha ñahundi ñane ánga, térã ñamano. Jaikuaa ningo jaikove ajánte ikatuha jaipuru umi mbaʼe jarekóva. Ha Jesús oporandúrõ guare: ‘Mbaʼépa omeʼẽne pe kuimbaʼe hiʼánga rehehápe?’, umi ohendúva chupe imanduʼáne raʼe Satanás heʼi vaʼekuére Job tiémpope: “Yvypóra oĩ omeʼẽ hag̃uáicha oimeraẽ mbaʼe oikove hag̃ua rehehápe” (Job 2:4). Umi ndojapóiva Ñandejára rembipota katuete opensáne avei Satanás opensaháicha, ojapóta hikuái oimeraẽ mbaʼe oikove hag̃ua, Ñandejára heʼíva jepe omboykéta. Péro ñande nañapensái upéicha koʼã mbaʼére.
4 Ñande ningo jaikuaa Jesús ndoúi hague ñanemonguera ha ñanembopláta heta hag̃ua, ni jaiko porã hag̃ua ko múndope. Ou guei omeʼẽ hekove ikatu hag̃uáicha jaikove opa ára g̃uarã Ñandejára múndo pyahúpe, ha upéva ningo ndaijojahái (Juan 3:16). Jesús oporandu vaʼekue ningo ikatu ñantende péicha: “Maʼerã piko jahupytyse heta mbaʼe ko múndope ñañehundítaramo hapykuéri?”. Vyroreietépe ñasẽta (1 Juan 2:15-17). Ha upéi oporandu vaʼekue ikatu ñantende péicha: “Aimépa ajesakrifika hag̃uáicha aikoveségui opa ára g̃uarã?”. Upéva ojekuaáta opa mbaʼe jajapóvare ha ojehecháta avei jajepytaso mbaretépa ñaína Jehová ykére (ñambojojami Juan 12:25-re).
(Marcos 8:38) Oimeraẽ oguerotĩva che ñeʼẽ, ha otĩva heʼi hag̃ua haʼeha che disípulo koʼã hénte aña ha oporomoakãratĩva apytépe, pe Yvypóra Raʼy avei otĩta heseve ág̃a og̃uahẽ vove Itúva rekomimbipa reheve umi ánhel marangatu ndive”.
¿Mávapa pe Yvypóra Raʼy?
Añetehápe opavave omoirũva Jesúspe isakrifikádo ha ipyʼaguasu vaʼerã. Jesús heʼi: “Oimeraẽ oguerotĩva che ñeʼẽ, ha otĩva heʼi hag̃ua haʼeha che disípulo koʼã hénte aña ha oporomoakãratĩva apytépe, pe Yvypóra Raʼy avei otĩta heseve ág̃a og̃uahẽ vove Itúa rekomimbipa reheve umi ánhel marangatu ndive” (Marcos 8:38). Ág̃a Jesús ou vove, opagáta “peteĩteĩme hembiapokuére” (Mateo 16:27).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 7:5-8) Upévare umi fariséo ha mboʼehára leipegua heʼi Jesúspe: “Nde disipulokuéra ningo ndojepohéiri okaru mboyve. ¿Mbaʼére piko haʼekuéra omboyke umi ñande ru ypykue omboʼe vaʼekue?”. 6 Haʼe heʼi: “Peẽ tekove rovamokõi, ndareíri proféta Isaías heʼi penderehe ohaírõ guare: ‘Koʼã hénte ijurúpente chemombaʼe, ikorasõ katu mombyry oĩ chehegui. 7 Ha reiete chemombaʼeguasu hikuái, oikógui omboʼe kuimbaʼekuéra heʼívante haʼeramoguáicha che ñeʼẽ’. 8 Peẽ peheja rei Ñandejára mandamiénto pemombaʼégui umi kostúmbre kuimbaʼekuéra omboʼéva”.
Oñeporandúva jepi
¿Mbaʼérepa Jesús enemigokuérape oipyʼapyeterei vaʼekue umi hénte ojepohéi lája?
▪ Jesús enemigokuéra otakými vaʼekue hese ha idisipulokuérare heta mbaʼére, por ehémplo ndojepohéi haguére okaru mboyve. Pe Léi Mosáikape heʼi mbaʼéicha javépa peteĩ persóna opyta ikyʼa Ñandejára renondépe. Por ehémplo, peteĩ persóna opyta ikyʼa opokóramo peteĩ omanóvare térã animál reʼonguére, peteĩ kuñáme oguejýramo iperiódo, térã oĩramo iléprava. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã koʼã persóna ipotĩ jey hag̃ua Jehová renondépe? Oofrese vaʼerã pe sakrifísio ojejeruréva pe Léipe, ojahu, ha ojohéi térã ohypýi vaʼerã ýpe pe oñekontamina vaʼekue (Lev. kap. 11-15; Núm. kap. 19).
Péro umi mboʼehára judío omoĩve heta rrégla pe Léipe. Pe lívro Historia del pueblo judío en tiempos de Jesús, omombeʼu haʼekuéra oinventa hague hetaiterei rrégla heʼíva mbaʼéicha rupípa peteĩ persóna ou ikyʼa, térã mbaʼéichapa ikatu ótra persóna ikyʼa ikúlpare. Umi mboʼehára judío avei odesidi mbaʼeichagua mbaʼyrúpa la ipotĩva ha mbaʼeichaguápa la ikyʼáva. Avei heʼi mbaʼe kostúmbrepa osegi vaʼerã umi hénte ipotĩ jey hag̃ua.
Umi fariséo oporandu Jesúspe: “Nde disipulokuéra ningo ndojepohéiri okaru mboyve. ¿Mbaʼére piko haʼekuéra omboyke umi ñande ru ypykue omboʼe vaʼekue?” (Mar. 7:5). Upérõ ningo umi fariséo noñeʼẽi kuri pe limpiésare, síno haʼekuéra odetallapa voi mbaʼéichapa ojepohéi vaʼerã umi hénte okaru hag̃ua. Pe lívrope avei oñemombeʼu umi mboʼehára judío heʼiha “mávapa oñohẽ vaʼerã pe y pe ojepohéiva póre, mbaʼeichagua y ha mbaʼyrúpa ojepuru vaʼerã, moõite pevépa omoinge vaʼerã ipo pe ýpe, ha umícha”.
¿Mbaʼépa Jesús opensa vaʼekue koʼã rréglagui omoĩva kuimbaʼekuéra? Haʼe heʼi umi líder rrelihióso judíope: “Peẽ tekove rovamokõi, ndareíri proféta Isaías heʼi penderehe ohaírõ guare: ‘Koʼã hénte ijurúpente chemombaʼe, ikorasõ katu mombyry oĩ chehegui. Ha reiete chemombaʼeguasu hikuái, oikógui omboʼe kuimbaʼekuéra heʼívante haʼeramoguáicha che ñeʼẽ’. Peẽ peheja rei Ñandejára mandamiénto pemombaʼégui umi kostúmbre kuimbaʼekuéra omboʼéva” (Mar. 7:6-8).
(Marcos 7:32-35) Upépe ojegueru hendápe peteĩ kuimbaʼe nohendúiva ha ndaikatúiva oñeʼẽ porã. Ha ojerure asy chupe hikuái omoĩ hag̃ua ipo hiʼári. 33 Upémarõ Jesús ogueraha chupe haʼeñoháme pe hénte atýgui. Upéi opoʼẽ pe kuimbaʼe apysápe ha ondyvu rire, opoko ikũre, 34 omaña yvágare, hatã osuspira ha heʼi chupe: “Éffata”, heʼiséva: “Ejavri”. 35 Upévo pe kuimbaʼe ohendu jey ha oñepyrũ oñeʼẽ porã avei, ojepeʼáma rupi chugui pe provléma oreko vaʼekue oñeʼẽ hag̃ua.
w00-S 15/2 páh. 17, 18 párr. 9-11
¿Ñapensápa “Cristo opensaháicha”?
9 Pe kuimbaʼe ningo nohendúi ha ndaikatúi oñeʼẽ porã. Oiméne Jesús ohechakuaa raʼe hese otĩ ha noñeñanduporãiha la hénte atýpe, upévare oaparta chupe umi héntegui ha oraha chupe ótro ládo. Upépe hésto rupive omombeʼu chupe la ojapótava. “Upéi opoʼẽ pe kuimbaʼe apysápe ha ondyvu rire, opoko ikũre” (Marcos 7:33). Upéi Jesús omaña yvága gotyo ha osuspira. Péicha ontendeka pe kuimbaʼépe umi mbaʼe ojapótava hesehápe ojapotaha Ñandejára podér rupive. Upéi Jesús heʼi: “Ejavri” (Marcos 7:34). Upépe pe kuimbaʼe oñepyrũ ohendu ha ikatúma oñeʼẽ porã.
10 Jesús imbaʼerechakuaaiterei vaʼekue la héntendi. Haʼe oreko enkuénta mbaʼéichapa oñeñandu hikuái ha ojapo tekotevẽva hesehapekuéra oñeñandu porã hag̃ua hikuái. Upévare ñande kristiáno ñañehaʼã vaʼerã jasegi Jesús ehémplo ha jahechauka ñapensaha haʼe opensaháicha. La Biblia heʼi: “Enterove peẽ peiko vaʼerã peteĩ ñeʼẽme, pehasa asy oñondive, pejoayhu oñoermánoicha, pejoporiahuvereko ha peñemomirĩ” (1 Pedro 3:8). Upearã iñimportánte jareko enkuénta ñande rapichakuéra oñandúva, ha jahechauka upéva ñañeʼẽ ha jatrata lájare chupekuéra.
11 ¿Mbaʼéichapa kongregasiónpe ikatu jahechauka jarekoha enkuénta ñande rapichakuéra oñandúva? Jarrespeta ha jatratávo chupekuéra ñande jaipotaháicha haʼekuéra ñandetrata (Mateo 7:12). Upearã ñañatende vaʼerã la jaʼétavare ha mbaʼéichapa jaʼéta (Colosenses 4:6). Umi nopensáiva oñeʼẽ hag̃ua, “umi mbaʼe heʼíva ñandekuturasy peteĩ espádaicha” (Proverbios 12:18). Ogapýpe avei ména ha tembireko ojoayhúva, oñehaʼã ani heʼi térã ojapo umi mbaʼe omoñeñandu vaítava hembiayhúpe (Efesios 5:33). Ndoikói okritika ni oñembohory vai ojuehe ni naiñeʼẽpohýiri ojupe. Umi mbaʼe ningo ikatu omoñeñandu vaieterei pe ména térã tembirekópe ha hasýma ojerrekupera hag̃ua upévagui. Umi mitã ningo oreko avei sentimiénto, ha umi túa ha sy ohayhúva ifamíliape oreko enkuénta upéva. Upéicha rupi, tekotevẽ jave okorrehi ifamíliape, ndoikói omoñeñandu vai ni omotĩ chupe (Colosenses 3:21). Japorotrata porãramo jahechauka hína ñapensaha Cristo opensaháicha.
14-20 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 9, 10
“Peteĩ visión omombaretéva ñande jerovia”
(Marcos 9:1) Ha Jesús heʼi chupekuéra: “Añetehápe haʼe peẽme: Koʼág̃a oĩ pende apytépe umi nomanomoʼãiva ohecha mboyve Ñandejára Rréino oúrõ hína puʼaka reheve”.
w05-S 15/1 páh. 12 párr. 9, 10
Crístore oñekumpli hetaiterei profesía
9 Ohasáma mas de un áño Jesús ohechauka hague haʼeha pe Mesías, ha ojejapóma kuri avei pe Páskua áño 32-pegua. Upe tiémpope, heta persóna ñepyrũrã ojerovia vaʼekue Jesús rehe ohejáma chupe. Algúno nomoirũvéi Jesúspe pórke ojepersegi chupekuéra, ótro katu omotenonde umi mbaʼerepy térã ojepyʼapyeterei umi mbaʼe káda día g̃uarãre. Oĩ avei umi oñedesepsiona vaʼekue Jesús ndoaseptái haguére oñemoĩsérõ guare chupe rréiramo. Peteĩ jey umi mboʼehára leipegua ha fariseokuéra heʼi avei Jesúspe ojapo hag̃ua peteĩ milágro ojechauka hag̃ua umi héntepe, ha Jesús ndojapói kuri upéva (Mateo 12:38, 39). Oiméne oĩ unos kuánto nontendéiva raʼe mbaʼérepa Jesús ndoaseptái ni ndojapói umi mbaʼe. Upéi haʼe oñepyrũma avei omombeʼu idisipulokuérape peteĩ mbaʼe ijetuʼúva chupekuéra ontende hag̃ua. Jesús heʼi chupekuéra haʼe “oho vaʼerãha Jerusalénpe. Ha umi karai guasu, saserdóte ruvichakuéra ha mboʼeharakuéra leipegua heta ombohasa asytaha chupe ha [ojejukataha chupe]” (Mateo 16:21-23).
10 Jesús oikuaa vaʼekue déntro de 9 térã 10 mése og̃uahẽtaha pe tiémpo “oho hag̃ua ko múndogui pe Túva rendápe” (Juan 13:1). Haʼe ningo ojepyʼapyeterei idisipulokuérare, upévare opromete chupekuéra ojapotaha peteĩ mbaʼe ndojaposéi vaʼekue umi judío naiñeʼẽrendúiva renondépe. Haʼe heʼi chupekuéra: “Añetehápe haʼe peẽme, koʼág̃a oĩ pende apytépe umi nomanomoʼãiva ohecha mboyve pe Yvypóra Raʼy oúrõ hína Irréinope” (Mateo 16:28). Jesús ningo noprometéi hína chupekuéra oikovetaha haʼe oñepyrũ meve ogoverna pe áño 1914-pe. Síno la oprometéva hína umi mbohapy idisípulo ohayhuvévape ohechataha chupe peteĩ visión rupive mbaʼeichaitépa haʼe ipoderóso ha omimbipáta ogoverna vove, upe visiónpe oñehenói pe transfigurasión.
(Marcos 9:2-6) Upéi seis día haguépe, Jesús ogueraha Pedro, Santiago ha Juánpe, ha ojupi hikuái peteĩ sérro ijyvatévape, oĩ hag̃uáme haʼekuéra año. Upépe Jesús oñepyrũ okambiapa henondepekuéra, 3 ijao joʼaha omimbipa ha morotĩ sakã, ndaiporichéne voi ko yvy ape ári avave ikatúva peichaite peve omomorotĩ peteĩ ao. 4 Upévo ohecha avei hikuái Moisés ha Elías oñemongetaha Jesús ndive. 5 Upémarõ Pedro osẽ heʼi Jesúspe: “Mboʼehára, iporãite ningo ñaime koʼápe, romopuʼãta mbohapy óga kárpa: peteĩ nembaʼerã, ótro Moiséspe ha pe ótro katu Elíaspe g̃uarã”. 6 Péicha heʼi ndoikuaáigui rei mbaʼépa ojapóta, tuichaiterei oñemondýigui hikuái.
w05-S 15/1 páh. 12 párr. 11
Crístore oñekumpli hetaiterei profesía
11 Una semánarupi upe rire, Jesús ojupi peteĩ sérro ijyvatévape Pedro, Santiago ha Juan ndive, provávlemente Sérro Hermón ypýrupi. Upépe “Jesús oñepyrũ okambiapa henondepekuéra, pe hova kuarahýicha omimbi, ha umi ijao joʼaha katu omimbipa”. Ojeaparese avei ijykére Moisés ha Elías ha oñepyrũ oñemongeta Jesús ndive. Ikatu oime pyhare raʼe oiko upéva ha upéicha rupi oimpresionavéntema chupekuéra umi mbaʼe ohecháva. Ko visión ohecháva hikuái haʼete voi rreál, upévare Pedro ojeofrese omopuʼã hag̃ua mbohapy óga kárpa opyta hag̃ua Jesús, Moisés ha Elías. Péro Pedro oñeʼẽ aja gueteri, peteĩ arai omimbipáva ojahoʼi chupekuéra. Ha pe araígui oñehendu peteĩ heʼíva: “Kóva hína che Raʼy ahayhuetéva ha aguerohorýva, pehendúke chupe” (Mateo 17:1-6).
(Marcos 9:7) Upévo oguejy peteĩ arai ha ojahoʼi chupekuéra. Ha pe araígui oñehendu peteĩ oñeʼẽ ha heʼíva: “Kóva hína che Raʼy ahayhuetéva, pehendúke chupe”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 9:7
peteĩ oñeʼẽ ha heʼíva: Umi evanhéliope oñemombeʼu Jehová 3 vése oñeʼẽ hague umi persónandi ha kóva haʼe pe segunda ves haʼe ojapo hague upéva (Mr 1:11; Jn 12:28).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 10:6-9) Péro iñepyrũmbýpe, ‘Ñandejára ojapo vaʼekue kuimbaʼe ha kuñáme. 7 Upévare pe kuimbaʼe ohejáta isy ha itúavpe, 8 ha mokõivégui oiko vaʼerã peteĩntema’. Upéicha rupi haʼekuéra ndahaʼevéima mokõi síno peteĩntema. 9 Upévare, avave ndoipeʼái vaʼerã ojuehegui Ñandejára omoĩ vaʼekue oñondive peteĩ júgo guýpe”.
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Marcos
10:6-9. Jehová oipota umi omendáva oiko oñondive opa árare. Upévare ojopoirangue, ména ha tembireko oñehaʼã vaʼerã ojapo la Biblia heʼíva ha péicha ombohovái oimehaichagua provléma (Mateo 19:4-6).
(Marcos 10:17, 18) Upe rire, Jesús osẽvo oho hag̃ua, peteĩ kuimbaʼe odipara ou oñesũ henondépe, ha oporandu chupe: “Mboʼehára Imbaʼeporãva, ¿mbaʼépa ajapo vaʼerã ahupyty hag̃ua jeikove opaveʼỹva?”. 18 Jesús heʼi chupe: “¿Mbaʼére piko ere chembaʼeporãha? Ñandejára añoite ningo pe imbaʼeporãva.
nwtsty nóta de estúdio Mr 10:17, 18
Mboʼehára Imbaʼeporãva: Upe kuimbaʼe ombotuichaségui Jesúspe heʼi kuri chupe “Mboʼehára Imbaʼeporãva” pórke umi mboʼehára leipegua oipota vaʼekue upéicha ojetrata chupekuéra. Jesús oaseptáramo jepe ojeʼe chupe “Mboʼehára” ha “che Ruvicha” (Jn 13:13), haʼe siémpre ombotuicha Jehovápe opa mbaʼére.
Ñandejára añoite ningo pe imbaʼeporãva: Péicha Jesús ohechauka Jehová añoite ikatuha heʼi mbaʼépa iporã. Jehová haʼe pe omandapáva ko univérsope, upévare haʼe añoite oreko derécho heʼívo mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Adán ha Eva hoʼúrõ guare hiʼa pe yvyramáta oikuaaukávagui mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai, ohechauka oipeʼase hague Ñandejáragui upe derécho. Jesús katu iñumílde vaʼekue ha orrekonose Itúape añoite okorrespondeha upéva. Jehová Iñeʼẽ rupive omombeʼu ñandéve mbaʼépa la oĩ porãva chupe g̃uarã (Mr 10:19).
JAHECHAUKÁKENA JASERVIHA JEHOVÁPE
“Ñandejára omoĩ vaʼekue oñondive...”
(Marcos 10:4) Haʼekuéra heʼi: “Moisés heʼi pe kuimbaʼe ikatuha opoi hembirekógui omeʼẽma guive chupe peteĩ dokuménto heʼíva ojedivorsiaha”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 10:4
dokuménto heʼíva ojedivorsiaha: Pe Léi heʼi vaʼekue umi kuimbaʼe ojedivorsiaséramo hembirekógui ojapoka vaʼerãha peteĩ dokuménto, ha upéva okonsegi hag̃ua ojekalkula oñeʼẽ raẽ vaʼerãha kuri umi ansiánondi. Ko mbaʼe ojapo aja orekóta kuri tiémpo opensa porã hag̃ua ojaposépa añete upe mbaʼe. Provávlemente ko léi oĩ vaʼekue ani hag̃ua la hénte pyaʼeterei ojedivorsia ha ikatu hag̃uáicha ojeprotehe kuñanguérape (Dt 24:1). Upéicharõ jepe, Jesús tiémpope umi mboʼehára leipegua káusare ifasiletereíma kuri ojedivorsia hag̃ua peteĩ paréha. Pe síglo primérope oĩ vaʼekue peteĩ istoriadór judío hérava Josefo. Ko kuimbaʼe, haʼéva peteĩ fariséo ojedivorsiáva, heʼi vaʼekue peteĩ persóna ikatuha ojedivorsia “oimeraẽ mbaʼére, ha umi kuimbaʼekuéra la ojapove vaʼekue upéva”.
(Marcos 10:11) Jesús heʼi: “Oimeraẽ ojedivorsiáva hembirekógui ha upéi omenda jey ótrare, omoakãratĩ chupe.
nwtsty nóta de estúdio Mr 10:11
ojedivorsiáva hembirekógui: Térã “heʼíva hembirekópe oho hag̃ua hógagui”. Ñantende porãve hag̃ua la Jesús heʼi vaʼekue, ñanemanduʼa vaʼerã Mateo 19:9-pe heʼívare. Upépe heʼive “ndahaʼéiramo hekovai haguére”. Upéicharõ Marcos 10:11-pe Jesús oñeʼẽ hína kuri umi ojedivorsiávare oimeraẽ mbaʼérente, ha ndahaʼéi iména térã hembireko hekovai haguére (griégope porneía).
omoakãratĩ chupe: Jesús tiémpope umi rravíno térã maéstro judío heʼi vaʼekue umi kuimbaʼe ikatuha ojedivorsia hembirekógui “oimeraẽ mbaʼérente”, péro Jesús ohechauka noĩporãiha upéva (Mt 19:3, 9). Heta judío heʼi voi ndaikatuiha ojeakusa peteĩ kuimbaʼépe omoakãratĩha hembirekópe. Asegún umi rravíno, umi kuñáme añoiténte ikatu ojekulpa omoakãratĩ haguére iménape. Péro Jesús heʼívo pe ména omoakãratĩtaha hembirekópe ojedivorsiáramo chugui oimeraẽ mbaʼérente ha omenda jey ótrare, ohechauka mbaʼeichaitépa orrespeta ha omombaʼe kuñanguérape.
21-27 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 11, 12
“Omeʼẽ hetave enterovete umi ótro omeʼẽ vaʼekuégui”
(Marcos 12:41, 42) Upéi Jesús oho oguapy umi káha de kontrivusión ypýrupi, ha ohecha mbaʼéichapa umi hénte omoĩjoa upépe ipláta. Ha ohecha umi ipláta hetáva omoĩha heta monéda upépe. 42 Upévo ou peteĩ viúda mboriahumi ha omoĩ mokõi monedaʼi saʼieterei ovaléva.
nwtsty nóta de estúdio Mr 12:41, 42
káha de kontrivusión: Umi lívro judío yma guare heʼi umi káha de kontrivusión ojoguaha trompétape ha ijuruʼi yvate gotyo. Umi káhape omoĩ vaʼekue umi hénte ikontrivusión heta mbaʼerã. Pe palávra griega ojepurúva ko téxtope ojeʼe hag̃ua káha de kontrivusión, Juan 8:20-pe ojetradusi “umi kontrivusión ryru [oĩha]”. Posívlemente upe pártepe oñeʼẽ hína peteĩ lugár opytávare pe lugár oĩháme umi kuñanguéra (atrio de las mujeres). (Ehecha sgd, seksión 15). Oĩ lívro rravíno heʼíva oĩ hague 13 káha de kontrivusión pe atrio jerére. Ojeʼe pe témplope posívlemente oĩ hague avei peteĩ koty oñembyatyha umi kontrivusión oñemoĩ vaʼekue entéro umi káha de kontrivusiónpe.
mokõi monedaʼi: Griégope heʼi “mokõi leptón”. Pe palávra leptón heʼise álgo michĩ ha ipererĩva. Pe leptón ningo haʼe pe monéda michĩvéva ojepuru vaʼekue upe tiémpope Israélpe (1 denário = 128 leptón) (ehecha sgd, seksión 18).
saʼieterei ovaléva: Griégope heʼi “ovale peteĩ kuadránte”. Pe palávra griega kodrántes (oúva latíngui quadrans) oñeʼẽ hína peteĩ monéda románare ojejapóva kóvre térã vrónsegui (1 denário = 64 kuadránte). Koʼápe Marcos oipuru pe monéda romana oexplika hag̃ua mboýpa ovale umi monéda oipuru vaʼekue yma umi judío (ehecha sgd, seksión 18).
(Marcos 12:43) Upémarõ Jesús ohenói idisipulokuérape ha heʼi: “Añetehápe haʼe peẽme, ko viúda mboriahumi, omeʼẽ hetave enterovete umi ótro omeʼẽ vaʼekuégui.
w97-S 15/10 páh. 16, 17 párr. 16, 17
Jehová omombaʼeterei umi mbaʼe rejapóva chupe g̃uarã nde pyʼaite guive
16 Dos díarupi upe rire, el 11 de Nisán, Jesús ohasa kuri heta óra pe témplope, ha upépe oĩ kuri heʼíva hese haʼe ndorekoiha autorida. Upérõ Jesús orresponde avei heta mbaʼe oporandu vaʼekue chupe umi hénte ikatu hag̃uáicha omoñuhã chupe. Oporandu hikuái pe rresurreksiónre, impuéstore ha hetave mbaʼére. Upe díape avei heʼi porã umi fariséo ha mboʼehára leipeguápe umi mbaʼe vai ojapóva hikuái, por ehémplo heʼi chupekuéra oipeʼapaha “umi viúdagui orekóva guive” (Marcos 12:40). Upéi Jesús oguapy peteĩ hendápe, provávlemente pe atrio de las mujérespe. Upépe umi judío ojepokuaámi omoĩ 13 káha de kontrivusión ha Jesús omaña mbaʼéichapa umi hénte ou omoĩ ikontrivusión umi káhape. Umi hénte iplátava ou avei omoĩ ikontrivusión ha oiméne oñemombaʼeguasu ha ojechauka voi hikuái ojapo jave upéva (ekompara Mateo 6:2 heʼívare). Jesús ohecha kuri álgo peteĩ kuñakarai omeʼẽvare ikontrivusión. Oimeraẽ persóna ndohechakuaamoʼãi kuri upéva, péro Jesús ikatu vaʼekue ohecha umi hénte korasõme oĩva, upéicha rupi oikuaa upe kuñakarai haʼeha peteĩ “viúda mboriahumi”. Haʼe oikuaa avei kuri mboýpa omoĩ pe káhape: “Mokõi monedaʼi saʼieterei ovaléva” (Marcos 12:41, 42).
17 Jesús ohenói idisipulokuérape ohechauka hag̃ua chupekuéra pe viúda omeʼẽva ikontrivusión, ha omboʼe chupekuéra álgo iñimportánteva. Jesús heʼi chupekuéra: “[Haʼe] omeʼẽ hetave enterovete umi ótro omeʼẽ vaʼekuégui”. Jesúspe g̃uarã, oñesumambátarõ jepe umi ótro omeʼẽ vaʼekue, pe kuñakarai hetave jey omeʼẽ chuguikuéra. Pe kuñakarai “omeʼẽmbaite orekomíva” ha ojerovia Jehová imbaʼeporã rupi nombofaltamoʼãiha chupe mbaʼeve. Saʼietereíramo jepe pe viúda omeʼẽ vaʼekue, Jehová omombaʼeterei kuri upéva, ha Jesús avei omoĩ chupe ehémploramo ohechauka hag̃ua mbaʼéichapa ñameʼẽ vaʼerã ñane kontrivusión Ñandejára oguerohory hag̃ua (Marcos 12:43, 44; Santiago 1:27).
(Marcos 12:44) Haʼekuéra omeʼẽ chupekuéra hembývante, pe viúda katu oikotevẽramo jepe, omeʼẽmbaite orekomíva”.
w97-S 15/10 páh. 17 párr. 17
Jehová omombaʼeterei umi mbaʼe rejapóva chupe g̃uarã nde pyʼaite guive
17 Jesús ohenói idisipulokuérape ohechauka hag̃ua chupekuéra pe viúda omeʼẽva ikontrivusión, ha omboʼe chupekuéra álgo iñimportánteva. Jesús heʼi chupekuéra: “[Haʼe] omeʼẽ hetave enterovete umi ótro omeʼẽ vaʼekuégui”. Jesúspe g̃uarã, oñesumambátarõ jepe umi ótro omeʼẽ vaʼekue, pe kuñakarai hetave jey omeʼẽ chuguikuéra. Pe kuñakarai “omeʼẽmbaite orekomíva” ha ojerovia Jehová imbaʼeporã rupi nombofaltamoʼãiha chupe mbaʼeve. Saʼietereíramo jepe pe viúda omeʼẽ vaʼekue, Jehová omombaʼeterei kuri upéva, ha Jesús avei omoĩ chupe ehémploramo ohechauka hag̃ua mbaʼéichapa ñameʼẽ vaʼerã ñane kontrivusión Ñandejára oguerohory hag̃ua (Marcos 12:43, 44; Santiago 1:27).
w87-S 1/12 páh. 30 párr. 1
¿Emeʼẽpa hína la ikatúva guive?
Ko rrelátogui ikatu ñaaprende heta mbaʼe iñimportánteva. Péro la iñimportantevéva hína ohechauka ñandéve mbaʼeichagua kontrivusiónpa la Jehová omombaʼéva. Enterovéva ningo ikatu ñameʼẽ ñane kontrivusión jaapoja hag̃ua pe adorasión verdadéra, ha la Jehová omombaʼevéva haʼe hína ñameʼẽramo pe iporãvéva chupe g̃uarã, ha ndahaʼéi umi hembývante ñandéve. Ñameʼẽ vaʼerã la ikatúva guive ha ndahaʼéi umi mbaʼe naiñimportanteguasúiva ñandéve g̃uarã ha nañambyasymoʼãiva.
cl-S páh. 185 párr. 15
“Ñandejára Ñeʼẽ” ñanemoarandu
15 Upe díape ningo heta persóna omeʼẽ kuri ikontrivusión pe témplope, péro la Biblia omombeʼu pe viúda omeʼẽ vaʼekuénte. Péicha ohechauka ñandéve Jehová omombaʼe ha oguerohoryetereiha entéro mbaʼe ñameʼẽva chupe ñande pyʼaite guive. Haʼe nokomparái ótrore umi mbaʼe ñameʼẽva chupe. Ajépa ontendeka porãite ñandéve Jehová ko mbaʼe iñimportantetéva.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 11:17) Haʼe omboʼe umi héntepe ha heʼi: “¿Ndojehaíri piko Ñandejára Ñeʼẽme: ‘Che róga ningo peteĩ lugár opavave oñemboʼe hag̃ua’? Péro peẽ pejapo chugui mondaha raity”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 11:17
peteĩ lugár opavave oñemboʼe hag̃ua: Mateo, Marcos ha Lucas osita ilívrope Isaías 56:7 heʼíva, péro Marcos añoite omoĩve chupe pe fráse heʼíva “opavave oñemboʼe hag̃ua” (Mt 21:13; Lu 19:46). Pe témplo de Jerusalénpe ningo ikatu vaʼekue oho umi israelita ha avei umi ótro tetãygua oñemboʼe hag̃ua Jehovápe ha omombaʼeguasu hag̃ua chupe (1Re 8:41-43). Ndareíri ningo Jesús ojaʼo kuri umi judíope ombaʼevende haguére pe témplope ha ojapo haguére chugui mondaha raity. Koʼã kuimbaʼe ojapo rupi umi mbaʼe, heta hénte ndohovéi Jehová rógape, ha upéva káusa heta oĩ ndoikuaáiva chupe.
(Marcos 11:27, 28) Upéi haʼekuéra oho jey Jerusalénpe. Ha Jesús okorre aja pe témplore, oñemboja hendápe umi saserdóte ruvicha, mboʼehára leipegua ha karai guasukuéra, 28 ha heʼi chupe: “¿Nde piko ereko permíso rejapo hag̃ua koʼã mbaʼe? ¿Máva piko heʼi ndéve ikatuha rejapo?”.
Oipuru peteĩ ígo máta omboʼe hag̃ua iñimportanteha jajerovia
Upe riremínte Jesús ha idisipulokuéra og̃uahẽ Jerusalénpe. Jepiveguáicha, Jesús oho pe témplope oporomboʼe hag̃ua. Oiméne ñanemanduʼa Jesús omosẽ hague umi kambísta pe témplogui, ha upévare umi saserdóte ruvicha ha karai guasukuéra odesafia chupe ha heʼi: “¿Nde piko ereko permíso rejapo hag̃ua koʼã mbaʼe? ¿Máva piko heʼi ndéve ikatuha rejapo?” (Marcos 11:28).
28 DE MAYO AL 3 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 13, 14
“Aníkena pekyhyje pende rapichágui”
(Marcos 14:29) Upévo Pedro osẽ heʼi Jesúspe: “Enterove umi ótro ndereja reíramo jepe, che ndorohejaichéne”.
(Marcos 14:31) Pedro katu heʼi jey jey chupe: “Tekotevẽramo jepe amano nendive, ni mbaʼevéicharõ noronegaichéne”. Ha entéro umi ótro heʼijoa avei upéicha.
(Marcos 14:50) Upévo enterove idisipulokuéra odiparapa ha oheja rei chupe.
(Marcos 14:47) Péro peteĩ omoirũva Jesúspe, ohekýi ijespáda ha onambiʼo pe saserdóte guasu rembiguáipe.
(Marcos 14:54) Pedro katu oho hapykuerikuéra mombyrymi guive pe saserdóte guasu korapy peve. Ha oguapy upépe ojepeʼe pe tata ypýpe umi tembiguaikuérandi.
(Marcos 14:66-72) Upe aja Pedro oĩ hína pe korapýpe, ha oñemboja avei upépe peteĩva umi sirviénta pe saserdóte guasu rogapegua. 67 Ha ohechávo Pédrope ojepeʼeha hína upépe, omaña porã hese ha heʼi: “Nde ningo reime kuri avei Jesús Nazaretgua ndive”. 68 Haʼe katu onega heʼívo: “Che ni ndaikuaái chupe, ha nantendéi mbaʼépa la ereséva chéve”, ha osẽ oho pe okẽ ypýpe. 69 Upépe pe sirviénta ohecha jey chupe, ha heʼi umi oñemboʼývape upérupi: “Kóva haʼe voínte heseguakuéra”. 70 Ha haʼe onega jey chupe. Upe riremínte umi oñemboʼýva hína upérupi oñepyrũ heʼi Pédrope: “Añetehápe nde heseguakuérante voi, nde ningo galiléo avei”. 71 Upémarõ Pedro oñepyrũ ohura ha heʼi: “Che ndaikuaái ko kuimbaʼépe, ha oimérõ chejapu toiko cherehe mbaʼe vai”. 72 Upe javete peteĩ gállo osapukái dos veseha, upévo Pedro imanduʼa Jesús heʼi vaʼekuére: “Peteĩ gállo osapukái mboyve dos vése, nde chenegáta tres vése”. Ha ñembyasýpe hasẽ soro.
Ontende mbaʼépa heʼise ñaporoperdona
14 Pedro kyhyjepópe og̃uahẽ ohóvo saserdóte guasu Caifás rógape. Ko saserdóte ningo ipláta heta ha hóga porãiterei. Oreko voi peteĩ pátio ha ijerére oĩ umi kotykuéra, peichagua óga guasu saʼi voi oĩ Jerusalénpe. Juan ningo Caifás konosído ha upéicha rupi oheja chupe hikuái oike pe korapýpe, péro Pedro og̃uahẽvo, pe kuñataĩ oñatendéva portónpe ndohejaséi chupe oike. Upémarõ, Juan ou oñeʼẽ hendive oheja hag̃ua Pédrope ohasa. Ha oike rire, amalisia Pedro ndohói Juan ndive ni notanteái oike hag̃ua Jesús oĩháme. Opytánte pe korapýpe oikemíre, oĩháme umi tembiguái ojepeʼéva hína. Upe aja oike ha osẽ avei umi odeklaráva Jesús kóntrape (Mar. 14:54-57; Juan 18:15, 16, 18).
it-2-S páh. 624 párr. 2
Pedro
Pedro og̃uahẽ rire pe saserdóte guasu rógape, ótro disípulo oipytyvõ chupe oike hag̃ua pe korapy peve (Jn 18:15,16). Oike rire upépe, haʼe ndopytái okirirĩnte pe pytũmbýrupi, síno oñemboja avei pe tata ypýpe ojepeʼe hag̃ua. Pe tata rendy ohesape rupi Pédrore umi hénte ohecha chupe, avei oñeʼẽ lájare oĩ kuri heʼíva hese haʼeha Galileagua ha omoirũmi hague avei Jesúspe. Péro Pedro tres vése onega oikuaaha Jesúspe, ohura voi ndoikuaaiha chupe ha heʼi avei oiko hag̃ua hese mbaʼe vai la oiméramo ijapu. Upéi oñehendu peteĩ gállo osapukái dos vése, upévo “Jesús ojere omaña Pédrore”. Upépe Pedro oñembyasyeterei ha osẽ okápe hasẽ soro (Mt 26:69-75; Mr 14:66-72; Lu 22:54-62; Jn 18:17, 18; ehecha CANTO DEL GALLO; JURAMENTO). Péro Jesús ojeruréma kuri Ñandejárape ani hag̃ua ikangy Pedro jerovia, ha jahechakuaa Ñandejára ohendu hague chupe, pórke Pedro osegi kuri ojerovia (Lu 22:31, 32).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 14:51, 52) Péro osegi chupe ohóvo peteĩ mitãkariaʼy oguerekóva ijapére peteĩ ao de líno, ha ojagarrasemoʼã avei chupe hikuái, 52 péro haʼe ohejánte upe ijao de líno, ha odipara chuguikuéra opívo.
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Marcos
14:51, 52. ¿Mávapa pe mitãrusu ‘okañy vaʼekue opívo’? Marcos añoite omombeʼu ko mbaʼe, upéicharõ oiméne haʼe raʼe pe opívo okañy vaʼekue.
(Marcos 14:60-62) Amo ipahápe, oñemboʼy pe saserdóte guasu ha heʼi Jesúspe: “¿Nerehendúi piko mbaʼépa heʼi nderehe hikuái? ¿Mbaʼépa eréta?”. 61 Jesús katu okirirĩnte ha ndeʼíri mbaʼevete. Upévare pe saserdóte guasu oporandu jey chupe: “¿Nde piko hína pe Cristo, Ñandejára Ijojahaʼỹva Raʼy?”. 62 Jesús heʼi chupe: “Che hína upéva; ha peẽ pehecháta pe Yvypóra Raʼýpe oguapyha Ñandejára Ipuʼakapáva deréchape, ha ouha hína arai ári”.
Ojegueraha Jesúspe Caifás ha Anás rendápe
Caifás oikuaa mbaʼeichaitépa umi judío ojepicha oĩramo heʼíva ijehe haʼeha Ñandejára Raʼy. Upe mboyve, Jesús heʼírõ guare Ñandejára haʼeha Itúa, umi judío ojukaséma voi kuri chupe, pórke heʼi Jesús ‘oñembojojaha Ñandejárare’ (Juan 5:17, 18; 10:31-39). Caifás iletrádo ha upévare koʼág̃a heʼi Jesúspe: “Ere porã oréve, ¿nde piko hína pe Cristo, Ñandejára Raʼy? ¡Cháke ndejapúramo, Ñandejára oikovéva ndekastigáta!” (Mateo 26:63). Jesús orrekonoséma vaʼekue voi haʼe haʼeha Ñandejára Raʼy (Juan 3:18; 5:25; 11:4). Ha okirirĩramo koʼág̃a ikatu oĩ opensáva haʼe onegaha upéva. Upévare pyʼaguasúpe Jesús ombohovái: “Che hína upéva; ha peẽ pehecháta pe Yvypóra Raʼýpe oguapyha Ñandejára Ipuʼakapáva deréchape, ha ouha hína arai ári” (Marcos 14:62).