Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
4-10 DE NOVIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 JUAN 1-5
“Ani pehayhu pe múndo ni umi mbaʼe oĩva pype”
(1 Juan 2:15, 16) Ani pehayhu pe múndo ni umi mbaʼe oĩva pype. Oĩramo ohayhúva ko múndo, upéva ndohayhúi hína pe Túape. 16 Pórke umi mbaʼe vai ojaposéva ñande rete imperfékto ha umi mbaʼe ñanderesatiráva ha jaiko jajechaukase umi mbaʼe jarekóvare, umi mbaʼe ndoúi pe Túagui, síno ou pe múndogui.
w05-S 1/1 10 párr. 13
Jasegíkena Jesús ehémplo
13 Oĩ opensáva ndaivairiha entéro mbaʼe oĩva ko múndope. Upéicharõ jepe, entéro mbaʼe oikuaveʼẽva ko múndo ikatu hína ñandedistrae ha ijetuʼu ñandéve jaservi porã hag̃ua Jehovápe térã ikatu voi ñanemomombyry chugui. Upévare, jajúramo jahayhu umi mbaʼe oĩva ko múndope, ndahaʼéiramo jepe peteĩ mbaʼe ivaíva, ikatu hína ñandegueraha vai (1 Timoteo 6:9, 10). Jaʼe porãsérõ g̃uarã, la majoría umi mbaʼe oikuaveʼẽva ko múndo ikatu ñandeperhudika ha ñanemomombyry Jehovágui. Por ehémplo, jahecháramo télepe umi pelíkula térã prográma ivioléntova, ñanemoakãrakúva ñandepláta heta térã ñanderekovai hag̃ua, mbeguekatúpe ñandegustátama hína umi mbaʼe ha ikatu jaʼa umi tentasiónpe. Jajeheʼáramo umi omombaʼetereívare pe komodida ha umi negósio, mbeguekatúpe ñapensátama avei hína haʼekuéraicha (Mateo 6:24; 1 Corintios 15:33).
(1 Juan 2:17) Avei pe múndo ha umi deséo orekóva ohasa ohóvo, péro pe ojapóva Ñandejára rembipota oikovéta pára siémpre.
Mbaʼeichagua persóna vaʼerãpa ñande
18 ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta avei ñamboyke hag̃ua “umi mbaʼe oĩva ko múndope”? Jajepyʼamongeta vaʼerã apóstol Juan heʼi vaʼekuére: “Ko múndo ha umi mbaʼe oipotáva, ohasa ohóvo; péro pe ojapóva Ñandejára rembipota opyta opa ára g̃uarã” (1 Juan 2:17). Ko múndo Satanás oprepara vaʼekue haʼete iporã ha hiʼarétava, péro peichaháguinte og̃uahẽta pe ára oñehunditaha. Aníkena jaheja ñanembotavy, umi mbaʼe oĩva ko múndope ndohopukumoʼãi.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(1 Juan 2:7, 8) Che ermanokuéra pohayhuetéva, ndaskrivíri peẽme peteĩ mandamiénto pyahu, síno peteĩ mandamiénto itujáva, upéva peẽ perekóma vaʼekue voi iñepyrũ guive. Ko mandamiénto itujáva haʼe hína upe ñeʼẽ peẽ pehendu vaʼekue. 8 Upéicharõ jepe, askrivi jey peẽme peteĩ mandamiénto pyahu, peteĩ mandamiénto Jesús okumpli vaʼekue ha peẽ pekumplíva avei, pórke pe pytũmby ohasáma ohóvo ha pe lus teete ohesapéma hína.
Jehová ñeʼẽ ijeroviapy
14 Escrituras Griégaspe hetaiterei vése ñanemomanduʼa jajoayhu vaʼerãha. Jesús voi heʼi vaʼekue pe segundo mandamiénto iñimportantevéva haʼeha: “Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha” (Mat. 22:39). Santiago heʼi vaʼekue upéva haʼeha “pe léi ijojahaʼỹva” (Sant. 2:8). Avei apóstol Juan ohai: “Che ermanokuéra pohayhuetéva, ndahaíri peẽme peteĩ mandamiénto pyahu, síno peteĩ itujámava, peẽ perekómava voi iñepyrũ guive. [...] Upéicharõ jepe, ahai peẽme peteĩ mandamiénto pyahu” (1 Juan 2:7, 8). ¿Mbaʼe rehepa Juan oñeʼẽ heʼívo “mandamiénto tuja”? Oñeʼẽ pe mborayhúre. Ha heʼi ‘itujaha’, Jesús omeʼẽ rupi upe mandamiénto ojapóma heta áño, “iñepyrũ guive”. Péro ko mandamiénto ‘ipyahu’ avei umi disípulo tekotevẽvéta rupi ohechauka ojoayhuetereiha, ha upéva oipytyvõta chupekuéra ombohovái hag̃ua heta mbaʼe ijetuʼúva ohasátava. Ajépa jaagradesete oñemeʼẽgui ñandéve konsého ñanemokyreʼỹva jajoayhu hag̃ua ñahaʼarõʼỹre mbaʼeve ha pono jajogua umi hénte opensávape ijehénte.
(1 Juan 5:16, 17) Oĩramo ohecháva iñermáno opekaha, péro ndojapói peteĩ pekádo oporogueraháva ñemanóme, upéicharõ haʼe oñemboʼe vaʼerã hese ha Ñandejára omeʼẽta chupe jeikove. Péva péichata ndahaʼéiramo peteĩ pekádo oporogueraháva ñemanóme. Péro oĩ hína peteĩ pekádo ñandegueraháva ñemanóme. Ha che ndaʼéi hína avavépe oñemboʼe hag̃ua upe ojapóvare peichagua pekádo. 17 Opaichagua inhustísia ningo pekádo, péro oĩ peteĩ pekádo nañandegueraháiva ñemanóme.
it-2-S 635 párr. 8
Perdón
Ikatu ñañemboʼe Ñandejárape ótrore operdona hag̃ua chupe, inklúso ikatu ñañemboʼe pe kongregasiónre. Péicha ojapo vaʼekue Moisés. Haʼe okonfesa vaʼekue Ñandejárape umi mbaʼe vai ojapóva pe tetã Israel ha upéi ojerure chupe operdonamínte hag̃ua chupekuéra umi mbaʼére, ha Jehová ohendu chupe (Nú 14:19, 20). Ojededikárõ guare pe témplo, Salomón avei oñemboʼe vaʼekue Ñandejárape operdonamínte hag̃ua pe puévlope opeka ha oñarrepenti jave umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuére (1Re 8:30, 33-40, 46-52). Umi judío ou jeýrõ guare hetãme, Esdras orrepresenta kuri pe puévlope ha omombeʼupaite umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue hikuái. Pe ñemboʼe haʼe ojapo vaʼekue omomýi kuri umi judíope ojapo hag̃ua tekotevẽva ikatu hag̃uáicha Jehová operdona chupekuéra (Esd 9:13–10:4, 10-19, 44). Santiago avei omokyreʼỹ umi hasývape espirituálmente ohenói hag̃ua umi ansiánope oñemboʼe hag̃ua hese ha “oiméramo opeka raʼe, Ñandejára operdonáta chupe” (Snt 5:14-16). Péro oĩ peteĩ pekádo “oporogueraháva ñemanóme”, pe opekáva espíritu sánto kóntrape. Umíva hína umi ojaposéguinte ojapóva peteĩ mbaʼe oikuaa porãva noñeperdonamoʼãiha. Peteĩ kristiáno noñemboʼéi vaʼerã umichagua pekadór rehe (1Jn 5:16; Mt 12:31; Heb 10:26, 27; ehecha ESPÍRITU; PECADO).
11-17 DE NOVIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 JUAN 1-13; 3 JUAN 1-14–JUDAS 1-25
“Peñehaʼãkena ani hag̃ua peheja pe añetegua”
(Judas 3) Che ermanokuéra pohayhuetéva, añehaʼãmbaite kuri askrivi peẽme peteĩ kárta omombeʼúva mbaʼéichapa jajesalváta, péro koʼág̃a ahechakuaa tekotevẽha askrivi peẽme ha pomokyreʼỹ peñorairõ mbarete ha pedefende hag̃ua pende jerovia. Ko jerovia oñemeʼẽ vaʼekue umi ojeporavo vaʼekuépe una ves pára siémpre.
w04-S 15/9 11, 12 párr. 8, 9
“Ñande Ruvicha tomeʼẽ peẽme podér”
8 Ñande ningo jaikuaa porãiterei umi mbaʼe Satanás oipurúva ñanemoñuhã hag̃ua, pórke la Biblia voi omombeʼu ñandéve umíva (2 Corintios 2:11). Satanás heta ombohasa asy kuri Jóbpe. Ikáusare ohasa nesesida, omanomba chugui umi persóna ohayhuvéva, oñemoĩ hese ihénte, otaky reiete hese umi iñamígo guaʼu ha oreko avei peteĩ mbaʼasy ombosufrietereíva chupe. Opa koʼã mbaʼére ko kuimbaʼe ihustoitéva ou kuri oñedeprimi ha opensa Ñandejára oheja hague chupe haʼeño (Job 10:1, 2). Ndahaʼéiramo jepe Satanás voi la ojapóva entéro umi mbaʼe vai oikóva ko múndope, koʼã mbaʼe oafekta heta kristiánope ha Satanás ikatu ojevale umívare okonsegi hag̃ua la oipotáva.
9 Koʼã ára pahápe ningo hetavéntema umi mbaʼe ikatúva omokangy ñande jerovia. Ko múndope oñemombaʼeterei umi mbaʼerepy ha upéva káusare oĩ ombotapykuéva Ñandejárape. Téle, rrevísta ha Internétpe pyʼỹinte ojehechauka umi persóna hekovaíva ovyʼaha ha ndohechaukaiete umi akã rasy oguerúva upe mbaʼe. Yvyporakuéra la majoría ‘ojapo chupekuéra ogustávante ohayhu rangue Ñandejárape’ (2 Timoteo 3:1-5). Upévare ‘ñañorairõ mbarete vaʼerã ñadefende hag̃ua ñande jerovia’, pórke ndajajapóiramo upéicha ikatu hína koʼã mbaʼe ñanemokangy espirituálmente (Judas 3).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Judas 4) Askrivi peẽme pórke oĩ kuimbaʼe ñemihaitépe oikéva pende apytépe, umívare ningo Ñandejára Ñeʼẽ yma heʼíma vaʼekue voi ojehusgataha. Koʼã kuimbaʼe aña oipuru Ñandejára mbaʼeporã ojapo hag̃ua umi mbaʼe ohechaukáva notĩriha hembiapo vai hag̃ua, ha otraisiona ñande Ruvicha peteĩetéva Jesucrístope.
(Judas 12) Koʼãva hína umi ita okañýva y guýpe, oĩva penendive pende karu guasuhápe pejapo jave umi fiésta ermanokuérandi, pastór ndokyhyjéiva Ñandejáragui ha opensáva ijehe okaru hag̃uánte. Haʼekuéra ojogua umi arai ohóvape ápe ha pépe yvytu oipejuha gotyo péro ndoguerúiva ama, ojogua umi yvyramáta ndahiʼáivape itiémpope, ipirupaitéva ha ojehapoʼóvape.
it-1-S 125, párr. 7
Fiésta ermanokuérandi
La Biblia ndeʼíri mbaʼéichapa ni mboy vésepa ojejapo vaʼekue upeichagua fiésta (Jud 12). Ni ñande Ruvicha Jesucristo ni umi apóstol nomandái vaʼekue ojejapo hag̃ua upéva. Upévare ikatu jaʼe ndahaʼéi hague peteĩ fiésta ojejapo vaʼerã katuete, ni ojesegi vaʼerãha ojejapo siémpre. Ojeʼe ningo upeichagua fiésta ojapómi hague umi irríkova, ojapo peteĩ karuguasu ha oinvita umi ermáno imboriahúvape. Péicha enterovete, tahaʼe umi ityreʼỹva, umi viúda, umi imboriahúva ha iplátava oñoermánoicha odisfruta vyʼápe oñondivepa upe vankétepe.
it-2-S 861
Ita
Ótra palávra griega spilás heʼise avei peteĩ ita okañýva y guýpe. Judas oipuru kuri ko ehémplo oñeʼẽ hag̃ua unos kuánto kuimbaʼe oikévare pe kongregasiónpe ombyai hag̃uánte. Umi ita okañýva y guýpe ningo ipeligrosoiterei vaʼekue pórke ikatu ombyai umi várko. Upéicha avei umichagua kuimbaʼe oapeligra vaʼekue ermanokuérape kongregasiónpe. Judas heʼi voi hesekuéra: “Koʼãva hína umi ita okañýva y guýpe, oĩva penendive pende karu guasuhápe” (Jud 12).
(Judas 14, 15) Enoc haʼe hína pe séptima persóna oúva Adán familiarégui, ha haʼe heʼi vaʼekue avei hesekuéra oprofetisárõ guare: “¡Pemañami! Jehová oúma hetaiterei ánhel ipoderósova ndive, 15 ohusgávo opavavépe, ha okastiga hag̃ua entéro iñañávape umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuére. Ñandejára ojapóta upéicha pórke haʼekuéra hembiapo vai. Haʼekuéra ningo pekadór nomombaʼéiva chupe ha oñeʼẽ vaíva hese”.
Ñandejára oguerohory chupe
¿Mbaʼépa la oprofetisa vaʼekue Enoc? Haʼe heʼi: “¡Péina! Jehová ou hetaiterei ánhel imarangatúva reheve, ohusgávo opavavépe, ha okastiga hag̃ua entéro iñañávape hembiapo vai haguére. Ñandejára ojapóta upéicha hembiapo vai haguére hikuái. Haʼekuéra ningo pekadór nomombaʼéiva chupe ha oiko okopi hese” (Judas 14, 15). Enoc ningo oĩ vaʼekue segúro koʼã mbaʼe heʼíva oikotaha katuete. Chupe g̃uarã ningo Ñandejára ja okumplipaitéma ko profesía. Enoc ha hetave proféta ontendeka vaʼekue upe heʼíva hikuái katuete oñekumplitaha ha upévare oprofetisa jave oñeʼẽ ku oikoramoguáichama voi (Isaías 46:10).
Ñandejára oguerohory chupe
Ha ñande, ¿jahechápa hína ko múndo Ñandejára ohechaháicha? Haʼe ningo heʼika vaʼekue umi hénte añáme Enoc rupive ohundipaitetaha chupekuéra hembiapo vaieterei haguére. Ha ikatu jaʼe koʼag̃aite peve Ñandejára opensaha upéicha. Enoc heʼi vaʼekue ningo oñekumplíma kuri Jehová oguerúrõ guare pe Dilúvio ha ohundipaite umi hénte añáme Noé tiempopeguápe. Péro upéva añetehápe michĩmínte ohechauka la ojapótavagui koʼẽrõite (Mateo 24:38, 39; 2 Pedro 2:4-6). Koʼág̃a Ñandejára oĩma avei preparádo hiʼanhelkuéra imarangatúvandi ou hag̃ua ohundi umi hénte añáme. Upévare tekotevẽ pyaʼe jaha jaavisa umi héntepe la oikótava. Ha oiméramo reñeñandu neaño pórke ne família nandeapojái, nemanduʼa vaʼerã Jehová arakaʼeve ndohejareíri hague Enócpe. Haʼe núnka ndofallamoʼãi umi ifiélvape chupe.
18-24 DE NOVIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | APOCALIPSIS 1-3
“Che aikuaa entéro mbaʼe rejapóva”
(Apocalipsis 1:20) Umi 7 estrélla rehecha vaʼekue che po deréchape ha umi 7 kandelávro de óro ningo peteĩ sekréto sagrádo, ha umíva heʼise ko mbaʼe: umi 7 estrélla orrepresenta umi mensahéro oĩva umi 7 kongregasiónpe, ha umi 7 kandelávro orrepresenta umi 7 kongregasiónpe”.
¿Ñanekyreʼỹpa jajapo hag̃ua iporãva?
Ani hag̃ua ñapensa upéicha, ñanemanduʼa vaʼerã la Biblia heʼiha “ipo akatúape” Jesús oguerekoha “siete mbyja”. ¿Mbaʼépa orrepresenta umíva? Orrepresenta umi ansiáno unhídope ha avei opavave umi ansiáno oĩvape kongregasionkuérape. Haʼe ikatu oipuru koʼã “mbyja” oĩva ipópe opyta porãveháicha chupe (Rev. 1:16, 20). Jesús omoakã kongregasión ha oguerekopaite ipoguýpe umi ansiánope. La Biblia heʼi hese: “Umi hesa haʼete tata rendy”. Upéva heʼise oikuaapaiteha oikóva kongregasiónpe, ha tekotevẽramo okorrehi peteĩ ansiánope, ojapo itiempoitépe ha iporãveháicha (Rev. 1:14). Upe aja, ñamombaʼe vaʼerã umi oñenombrávape espíritu sánto rupive omoakã hag̃ua kongregasión. Pablo ohai vaʼekue: ‘Peneñeʼẽrendúke umi penemoakãvape ha peñemoĩ ipoguypekuéra. Haʼekuéra ningo oñangareko penderehe kaneʼõʼỹre, oikuaágui ojecha vaʼerãha Ñandejára ndive opa ojapo vaʼekuére. Peñehaʼã taivevýi chupekuéra hembiapo, ani ipohýi. Ndapejapóirõ upéicha, naiporãichéne peẽme’ (Heb. 13:17).
(Apocalipsis 2:1, 2) “Eskrivi ko kárta pe mensahéro oĩvape kongregasión de Éfesope: koʼã mbaʼe heʼi pe oguerekóva umi 7 estrélla ipo deréchape, ha oguatáva umi 7 kandelávro de óro mbytérupi: 2 ‘Che aikuaa entéro mbaʼe rejapóva ha mbaʼéichapa rembaʼapo. Aikuaa avei reaguantaha heta mbaʼe, ha ndereaseptaiha umi kuimbaʼe iñañávape. Aikuaa retantea hague umi heʼívape ijehe haʼeha apóstol, péro ndahaʼéi, ha repilla haʼekuéra ijapuha.
Jehová oñangareko ñanderehe ñandesalva hag̃ua
11 Revelación kapítulo 2 ha 3-pe, Juan omombeʼu ohecha hague Jesúspe oho rire yvágape ojesarekohápe umi 7 kongregasión oĩvare Asia Menórpe. Pe visiónpe ojekuaa Cristo ohechaha opa mbaʼe oikóva umi kongregasiónpe, péro avei ojesarekoha peteĩteĩ ermanokuérare. Sapyʼánte heʼi voi umi ermáno réra, ha opavavépe omokyreʼỹ ha oñemoñeʼẽ tekotevẽháicha. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva? Umi 7 kongregasión ohecha vaʼekue Juan pe visiónpe, orrepresenta opavave kristiáno unhídope oikóva áño 1914 rire, ha umi konsého oñemeʼẽ vaʼekue chupekuéra ohupyty enterove kongregasiónpe oĩva opárupi ko yvy ape ári. Upévare jaʼekuaa Jehová oisãmbyhyha iñorganisasión Itaʼýra rupive. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ideprovécho hag̃ua ñandéve umi konsého haʼe omeʼẽva?
w01-S 15/1 20 párr. 20
Jaha tenonde gotyo Jehová organisasión ndive
20 Jaha hag̃ua tenonde gotyo Jehová organisasión ndive, tekotevẽ ñarrekonose Jehová omoĩ hague Jesúspe omoakã hag̃ua pe kongregasión (Efesios 5:22, 23). Iñimportánte avei umi mbaʼe heʼíva Isaías 55:4: “Che [Jehová] anombra peteĩ líder ha governánte umi tetãme g̃uarã, amoĩ chupe che testígoramo umi tetãme g̃uarã”. Ñande ñaĩ segúro Jesús ojapo porãitereiha hembiapo omoakãvo pe kongregasión. Haʼe oikuaa porãiterei mávapa ijovechakuéra ha mbaʼépa ojapo hikuái. Upévare haʼe orrevisárõ guare umi siete kongregasión oĩva Asia Menórpe, heʼi vaʼekue cinco vése: “Che aikuaa entéro mbaʼe rejapóva” (Apocalipsis 2:2, 19; 3:1, 8, 15). Jehová oikuaa porã mbaʼépa ñande ñaikotevẽ, ha Jesús upéichante avei. Haʼe omboʼe mboyve idisipulokuérape mbaʼéichapa oñemboʼe vaʼerã, heʼi vaʼekue: “Pende Ru oĩva yvágape oikuaáma voi mbaʼépa peikotevẽ pejerure mboyve jepe chupe” (Mateo 6:8-13).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Apocalipsis 1:7) ¡Pemañami! Haʼe ou hína umi arai ári ha entéro ohecháta chupe, umi oikutu vaʼekue chupe avei ohecháta ouha hína. Ha entéro trívu ko yvy arigua ojedesespera ha oñelamentáta ikáusare. Si, koʼã mbaʼe katuete oikóta. Amén.
Pe Rréino ohundipa iñenemigokuérape
10 Ojeseparáta umi ovecha ha kavara. Ñandejára Rréino enemigokuéra ohecháta peteĩ mbaʼe omondyivétava chupekuéra. Jesús omombeʼu: “Ohecháta Yvypóra Raʼýpe ouha umi arai ári, tekomimbipa ha podér reheve” (Mar. 13:26). Pe podér guasuete ohechaukáta Jesús oumaha ohusga hag̃ua yvyporakuérape. Ótra pártepe pe profesía oñeʼẽva ára paháre omombeʼu porãve mbaʼéichapa oikóta upéva. Jahechami pe ehémplo oñeʼẽva ovecha ha kavaráre (elee Mateo 25:31-33, 46). Jesucristo omoĩta umi “ovecha” apytépe umi siémpre oñemoĩ vaʼekuépe pe Rréino ládo. Haʼekuéra oñakãrapuʼãta ohechakuaágui Ñandejára osalva potaitemaha chupekuéra (Luc. 21:28). Umi oñemoĩ vaʼekuépe pe Rréino kóntrape katu Jesucristo omoĩta ‘kavarakuéra’ apytépe. Haʼekuéra “ojepytiʼanupãta ñembyasýgui” opillávo ‘oñehunditaha opa ára g̃uarã’ (Mat. 24:30; Apoc. 1:7).
(Apocalipsis 2:7) Pe ikatúva ohendu, tojapysaka porã Ñandejára heʼívare ijespíritu rupive umi kongregasiónpe: pe oganávape pe ñorairõ, ahejáta hoʼu pe yva oĩva pe yvyramáta jeikove reheguáre, upe yvyramáta oĩvagui Ñandejára paraísope’.
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Revelación
2:7, BNP. ¿Mbaʼépa hína ‘Ñandejára paraíso’? Ko téxtope ningo oñeñeʼẽ umi kristiáno ohótavare yvágape. Upéicharõ pe paraíso heʼiséne hína oĩtaha hikuái yvágape Ñandejára renondépe. Umi unhído iñeʼẽrendúva ikatúta hoʼu “pe yvyramáta oikovévagui”. Upéva heʼise nomanomoʼãveimaha arakaʼeve (1 Cor. 15:53).
25 DE NOVIEMBRE AL 1 DE DICIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | APOCALIPSIS 4-6
“Umi cuatro kavaju arigua”
(Apocalipsis 6:2) Ha ahecha peteĩ kavaju morotĩ asýva, ha pe ohóva hiʼári oreko peteĩ árko ha Ñandejára omeʼẽ chupe peteĩ koróna. Haʼe osẽ ha ogana ohóvo iñenemigokuérape, ha oho okompleta hag̃ua iñorairõ.
¿Mbaʼépa osignifika umi kavaju arigua?
¿Mávapa oho ko kavaju morotĩ ári? Apocalípsispe oñehenói upe kavaju ariguápe “Ñandejára Ñeʼẽ” (Apocalipsis 19:11-13). La Bíbliape oñehenói péicha Jesúspe, pórke Ñandejára ojevale hese omombeʼu hag̃ua ñandéve umi mbaʼe oipotáva jaikuaa (Juan 1:1, 14). Avei ojeʼe hese haʼeha pe “Rréi omandáva entéro rréire ha mburuvichakuéra Ruvicha”, ha ojeʼe hese haʼeha pe “Jeroviaha ha Añeteguáva” (Apocalipsis 19:11, 16). Jahechakuaa upéicharõ Jesús haʼeha peteĩ rréi orekóva tuicha autorida, ha ikatuha oñorairõ iñenemigokuéra kóntrape. Upéicharõ jepe haʼe naipyʼahatãi ni ndaikorrúptoi.
wp17.3 4 párr. 5
¿Mbaʼépa osignifika umi kavaju arigua?
¿Arakaʼépa oñepyrũ raʼe ogalopea ko kavaju arigua? Jahecha haguéicha Apocalípsispe, Jesús oñepyrũ ogalopea oñemeʼẽ rire chupe peteĩ koróna (Apocalipsis 6:2). Péro, ¿arakaʼépa oiko raʼe upéva? La Biblia ohechauka upéva ndoikói hague haʼe ohomírente yvágape orresusita rire, síno ohasa raẽ peteĩ tiémpo (Hebreos 10:12, 13). Upéicharõ jepe, Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape mbaʼéichapa ikatu opilla haʼe ogovernamaha yvágape. Haʼe heʼi chupekuéra upéva oiko vove, ko múndo oho vaivetaha. Omombeʼu oĩtaha gérra, ñembyahýi ha mbaʼasy oparupiete (Mateo 24:3, 7; Lucas 21:10, 11). Áño 1914-pe oñepyrũ kuri pe primera gérra mundiál, upe guive ojehecha porãiterei oñepyrũmaha pe tiémpo Jesús heʼi vaʼekue, ha ñañepyrũma jaiko “umi ára pahápe” (2 Timoteo 3:1-5).
(Apocalipsis 6:4-6) Ha ahecha osẽha ótro kavaju. Peteĩ kavaju pytãitéva ha pe ohóva hiʼári orresivi peteĩ espáda puku ha autorida oipeʼa hag̃ua pe pyʼaguapy ko yvy ape árigui, péicha umi hénte ojojuka hag̃ua. 5 Upéi pe Ovecha Raʼy oavri pe tercer séllo ha ahendu pe tercer keruvín heʼiha: “¡Esẽ katu!”. Ha ahecha peteĩ kavaju hũ, ha pe ohóva hiʼári oreko peteĩ valánsa ipópe. 6 Ahendu peteĩ vos oúva umi 4 keruvín mbytégui ha heʼíva: “Un kílo trígo 1 denáriore, ha 3 kílo seváda 1 denáriore, ha eipuru porãkena pe aséite de olíva ha pe víno”.
¿Mbaʼépa osignifika umi kavaju arigua?
Ko kavaju arigua orrepresenta umi gérra. Pe versíkulo heʼi oipeʼaha pyʼaguapy ko múndo kompletoitégui voi, ndahaʼéi unos kuánto tetãguinte. Jahechakuaa upéva oiko hague 1914 guive. Upe áñope oñepyrũ vaʼekue pe primera gérra mundiál, peichagua gérra núnka ndoikóiva. Ha upe riremínte oñepyrũma pe segunda gérra mundiál, upéva katu ivaieteve vaʼekue pe primérogui. Ojekalkula 1914 guive mas de 100 millónrupi omanomaha umi gérra káusare. Ha oĩ avei hetaiterei opytáva mutiládo.
¿Mbaʼépa osignifika umi kavaju arigua?
“¡Péina!, ahecha peteĩ kavaju hũ, ha pe oguapýva hiʼári oreko peteĩ valánsa ipópe. Ahendu haʼetévaicha peteĩ oñeʼẽva umi cuatro keruvín mbytépe ha heʼi: ‘Un kílo trígo peteĩ denáriore, ha tres kílo seváda peteĩ denáriore, ha ani rehundi pe aséite de olíva ni pe víno’” (Apocalipsis 6:5, 6).
Ko kavaju arigua orrepresenta pe ñembyahýi. Koʼã téxto ohechauka tekotevẽha ojepuru porã umi hiʼupy. Ojeʼe voi 1 kílo trígo ovaletaha 1 denário. Upe tiémpope oñembaʼapo vaʼerã kuri un día pytã oñegana hag̃ua upe kantida (Mateo 20:2). Peteĩ denáriore ikatu vaʼekue avei ojejogua 3 kílo seváda, péro ko prodúkto noñemombaʼéi vaʼekue pe trígoicha. ¡Péro hasy ningo upe kantida omoyg̃uatãmba hag̃ua peteĩ família kompletoitépe! Upévare ojeʼe umi héntepe oipurukuaa hag̃ua hikuái umi aliménto vásiko jepe, por ehémplo, pe aséite de olíva ha víno. Upe épokape koʼã mbaʼe ojepuru meme vaʼekue ogapýpe.
(Apocalipsis 6:8) Ha ahecha peteĩ kavaju saʼyju, ha pe ohóva hiʼári héra Ñemano, ha pe Sepultúra ou hapykueriete. Ha orresivi autorida oreko hag̃ua ipoguýpe peteĩ párte ko yvy ape ári, ikatu hag̃uáicha ojuka umi héntepe espádape, ñembyahýi rupive, mbaʼasy rupive ha animál salváhe rupive.
wp17.3 5 párr. 8-10
¿Mbaʼépa osignifika umi kavaju arigua?
Ko cuarto kavaju arigua orrepresenta pe ñemano oikóva umi mbaʼasy ha ambue káusare. Áño 1914 riremi, pe mbaʼasy hérava grípe españóla ojuka hetaitereípe. Ha ojekalkula voi 500 millónrupi oreko hague ko mbaʼasy, upéva heʼise upe épokape 1 de káda 3 persónape ojagarra hague pe grípe españóla.
Péro ndopái upépe. Umi karai arandu okalkula pe síglo 20 aja mas de 300 millón omano hague pe viruéla káusare. Ha oĩramo jepe sientífiko oinvestigáva omonguera hag̃ua umi mbaʼasy, millónere osegi gueteri omano pe SIDA, malária ha mbaʼasy poʼi káusare.
Jahechakuaa upéicharõ la hénte omanonteha avei tahaʼe umi gérra, ñembyahýi térã umi mbaʼasy káusare. Pe Sepultúra noponderái avavére ha hetaitereípe ombyaty ohóvo, omeʼẽʼỹre avavépe esperánsa.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Apocalipsis 4:4) Pe tróno jerére oĩ 24 tróno, ha umi trónope ahecha oguapyha 24 ansiáno ijao morotĩ asýva ha iñakãre orekóva koróna de óro.
(Apocalipsis 4:6) Ha pe tróno renondépe oĩ peteĩ mar ojoguáva vídrio térã kristálpe. Pe tróno mbytépe ha ijerére oĩ 4 keruvín henyhẽtéva teságui, henonde ha hapykue gotyo.
re-S 76 párr. 8
Jehová tróno yvagapegua omimbipáva
8 Juan oikuaa vaʼekue ymave oñenombra hague umi saserdóte oservi hag̃ua pe tavernákulope. Upévare oiméne osorprende raʼe chupe la ohecháva. Haʼe omombeʼu: “Pe tróno jerére oĩ 24 tróno, ha umi trónope ahecha oguapyha 24 ansiáno ijao morotĩ asýva ha iñakãre orekóva koróna de óro” (Apocalipsis 4:4). Juan ohecha oĩha 24 ansiáno umi saserdóte rangue, ha oguapyha hikuái trónope ha orekoha koróna orekoháicha umi rréi. ¿Mávapa hína koʼã ansiáno? Koʼãva haʼe umi unhído orresusitámava ha orresivímava yvágape pe puésto Jehová opromete vaʼekue chupekuéra. ¿Mbaʼéicha jaikuaa upéva?
re-S 80 párr. 19
Jehová tróno yvagapegua omimbipáva
19 ¿Mbaʼépa orrepresenta umi keruvín? Pe visión ohecha vaʼekue proféta Ezequiel ñanepytyvõ ñantende porãve hag̃ua. Haʼe ohecha vaʼekue Jehovápe oguapyha itrónope pe kárro yvagapeguápe, ha oĩha hendive “umi mbaʼe ojoguáva 4 keruvínpe”, koʼãva ojogua umi Juan ohecha vaʼekuépe (Ezequiel 1:5-11, 22-28). Upéi Ezequiel ohecha jey pe kárro yvagapegua oĩháme pe tróno, ha ko véspe heʼíma oĩha ijykére umi keruvín (Ezequiel 10:9-15). Umi cuatro keruvín ohecha vaʼekue Juan, orrepresenta entéro keruvín oĩvape Ñandejárandi, koʼãva oreko peteĩ puésto ijyvatetereíva Jehová organisasión oĩvape yvágape. Oiméne nosorprendéi raʼe Juánpe ohechávo umi keruvín oĩha Jehová ypyetépe, pórke yma pe tavernákulope oĩ vaʼekue mokõi keruvín de óro pe árka del pákto tápa ári ha upéva orrepresenta kuri Jehová tróno, ha umi keruvín mbyte guive Jehová heʼi vaʼekue umi israelítape opa mbaʼe ojapo vaʼerã (Éxodo 25:22; Salmo 80:1).
(Apocalipsis 5:5) Upémarõ peteĩva umi ansiáno heʼi chéve: “Anive nerasẽ. Pe León Judá trivupegua, haʼéva David familiare, oganáma pe ñorairõ, ha ikatúta oavri pe kuatiañeʼẽ ha oipeʼa umi 7 séllo”.
‘Péina pe León Judá trivupegua’
5 ¿Ndépa rehechámava peteĩ león? Oimérõ upéicha katuete oĩne raʼe peteĩ háulape. ¿Ha mbaʼépa repensa raʼe remañávo hese ha rehechávo mbaʼéichapa oikutu nderehe hesa? Oime vaʼerã rekyhyje raʼe chugui. Ñamañávo ko mymba tuichaitére ndajaʼemoʼãi voi osẽtaha odipara ñandehegui, térã ikatuha oñemondýi mbaʼe. La Biblia heʼi voi: ‘León hína pe iñarõvéva mymbakuéra apytépe, haʼe mbaʼevégui ndoguevíri’ (Proverbios 30:30). Ha upeichaite avei ipyʼaguasu Jesús.
6 Koʼág̃a jahecháta mbohapy mbaʼe ohechaukáva Jesucristo ipyʼaguasuha: 1) oñemoĩ añetegua ykére, 2) oñehaʼã tekojoja rehehápe ha 3) ombohovái umi oñemoĩvape hese. Jahecháta avei maymáva ikatuha ñahaʼanga chupe, jepe ijetuʼu ñandéve ñandepyʼaguasu.