Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
3-9 DE AGOSTO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | ÉXODO 13, 14
“Pepytánte koʼápe ha pehecháta mbaʼéichapa Jehová pendesalva”
(Éxodo 14:13, 14) Upémarõ Moisés heʼi umi israelítape: “Ani pekyhyje ni pejepyʼapy mbaʼevére. Pepytánte koʼápe ha pehecháta mbaʼéichapa Jehová pendesalva koestedía. Koʼã egipcio peẽ pehecháva koʼág̃a, omanombaitéta hína ha ndapehechamoʼãvéima arakaʼeve. 14 Jehová voi oñorairõta penderehehápe, upévare pepytánte peimehápe ha ani pejedesespera”.
Moisés, ojerovia mbarete
Moisés oiméne ni nopensái raʼe Jehová odividitaha pe Mar Rojo ohasa hag̃ua hikuái upérupi. Péro ojerovia Jehová ojapotaha tekotevẽva oñangareko hag̃ua hesekuéra ha oipota umi israelita ojerovia avei Jehováre. Éxodo 14:13 omombeʼu: ‘Moisés heʼi hetãyguakuérape: “Anítei penekangy ha ani pekyhyje, ko ára kóvape pehecháta mbaʼéichapa Ñandejára puʼaka pendesalva”’¿Omombaretépa raʼe umi israelita jerovia? Si, la Biblia heʼi Moisés ha entéro umi Israelgua “ojerovia rupi” ohasa hague “pe Mar Rojo yvy ikãhárupi” (Hebreos 11:29, NM). Ojerovia mbarete rupi, Moisés ohupyty heta mbaʼe ha iñehémplo oipytyvõ hetaitereípe.
(Éxodo 14:21, 22) Ha Moisés oipyso ipo pe mar ári ha Jehová ogueru peteĩ yvytu atã oipejúva ésteguio. Upe yvytu oipeju upe pyhare pukukue ha mbeguekatúpe pe y oĩva márpe ojeavri. Ha pe mar ojeavri haguépe opyta iséko pe yvy. 22 Upéicha rupi, umi israelita ohasa pe mar, yvy isekohárupi. Pe y katu opyta peteĩ múroicha umi israelita derécha ha iskiérda gotyo.
Ñandejára ningo Todopoderóso, péro imbaʼerechakuaa
13 (Elee Éxodo 14:19-22). Eñeimahinamína reimeha umi israelita apytépe ha ndaikatuiha peho moõve. Pe ehérsito egipcio oĩ pende kupépe ha pe Mar Rojo katu oĩ pene renondépe. Péro peichaháguinte Ñandejára penepytyvõ. Pe arai oĩ vaʼekue pene renondépe koʼág̃a ojeguerova pende kupépe ha pendesepara umi egípciogui. Pe arai ohesape peẽ peĩha gotyo, péro omoypytũ umi egipciokuéra oĩha gotyo. Upéi pehecha sapyʼa Moisés oipysoha ipo pe mar ári, ha peteĩ yvytu atã oipejúva ésteguio oavri peteĩ tape ohóva pe ótra orílla peve. Upévare nde, ne família, ne rymbakuéra ha umi ótro israelita ikatu pehasa pe mar ojavri haguérupi. Katuete peñesorprendeterei pórke pe tape ndaitujúi ni naisỹiri, síno iséko asy ha trankílamente ikatu pehasa upérupi. Umi oguata mbeguéva jepe ikatu sin provléma okrusa pe ótra orílla peve.
(Éxodo 14:26-28) Ha Jehová heʼi Moiséspe: “Eipyso nde po pe mar ári ikatu hag̃uáicha pe y oho jey hendaguépe ha ojahoʼi umi egípciope, umi isoldadokuéra kavaju arigua ha ikarrokuérape”. 27 Moisés pyaʼe oipyso ipo pe mar ári, ha koʼẽjúvo pe y oñepyrũ ou jey hendaguépe. Umi egipcio katu odipara ha oñehaʼã osẽ pe márgui, péro Jehová ojapete chupekuéra pe mar mbytépe. 28 Ha pe y ou jey hendaguépe ha ojahogapaite faraón ehérsito oike vaʼekue umi israelita rapykuéri, ojahogapaite umi soldádo ohóva umi kárro de gérrape ha kavaju ári. Omanombaite hikuái, ni peteĩ ndojesalvái.
Aníkena penderesarái Jehovágui
Oñehaʼã aja omyatyrõ hikuái ikarrokuéra, ohasapáma katu y mboypýri umi Israelgua. Upe rire Moisés oipyso ijyva pe Mar Rojo ári ha Jehová opoi pe y ojoko vaʼekuégui. Péicha pe faraón ha ijehérsito ojahogapaite. ¡Upévo katu isãsóma umi israelita! (Éxo. 14:26-28; Sal. 136:13-15).
Umi hénte oĩva upérupi ohendu umi mbaʼe oiko vaʼekue ha are peve okyhyjepa hikuái (Éxo. 15:14-16). Cuarenta áño rire, peteĩ kuña hérava Rahab oikóva Jericópe heʼi mokõi Israelguápe: ‘Mayma arupigua okyhyjepa pendehegui, rohendu mbaʼéichapa Ñandejára ombohypa Mar Rojo pene renonderã pesẽramo guare Egíptogui’ (Jos. 2:9, 10). Umi ndoservíriva Jehovápe jepe ndahesaráiri haʼe ojapo vaʼekuégui. ¡Upéicharõ koʼýte umi Israelgua ndahesaráiri vaʼerã upévagui!
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Éxodo 13:17) Faraón opoírõ guare umi israelítagui, Ñandejára nomondói vaʼekue chupekuéra umi filisteo territóriorupi, hiʼag̃uivéramo jepe upérupi. Pórke Haʼe heʼi: “Haʼekuéra ohóramo upérupi, oñorairõ vaʼerã umi filistéondi. Ha upéva omongyhyjéne chupekuéra ha ojevyse jeýta Egíptope”.
it-1-S 396
Tape, tape guasu
Ymaite guive umi tape, tape guasu ha umi rrúta komersiál rupi ikatu vaʼekue oñeg̃uahẽ umi siuda ha goviérno Palestinaguápe (Nú 20:17-19; 21:21, 22; 22:5, 21-23; Jos 2:22; Jue 21:19; 1Sa 6:9, 12; 13:17, 18; ehecha CAMINO DEL REY). Pe tape prinsipál oporogueraha vaʼekue Egipto guive umi mokõi siuda filistea peve, Gaza ha Asquelón. Ko tape upéi ojere vaʼekue ohóvo noréste gotyo Meguidó oĩha gotyo, ha ohasa Hazor rupi, mar de Galilea nórte gotyo, og̃uahẽ peve Damáscope. Ko tape ningo hiʼag̃uive vaʼekue oñeg̃uahẽ hag̃ua Egipto guive pe yvy oñepromete vaʼekuépe umi israelítape, péro ojekrusa vaʼerã umi filisteo territóriore. Upévare Jehová imbaʼeporã ha oguerahánte umi israelítape ótro tapérupi pono umi filisteo oataka chupekuéra ha ani hag̃ua upéva káusare oñeñandu vaieterei hikuái (Éx 13:17).
(Éxodo 14:2) “Ere umi israelítape tojevy jey ha tomoĩ ikampaménto Pihahirot rovái, éntre Migdol ha pe mar, ag̃uiete Baal-Zefóngui. Peẽ pemoĩ vaʼerã pene kampaménto pe mar renondépe Baal-Zefón ypýpe.
it-1-S 894 párr. 5, 6
Umi israelita osẽ Egíptogui
¿Moõitépa ojedividi vaʼekue pe Mar Rojo ikatu hag̃uáicha okrusa umi israelita?
Iñinteresánte jaikuaa umi israelita ojapóvo pe segunda párte iviáhegui, og̃uahẽ hague hikuái Ezámpe, “oĩva pe desiérto ypýpe”. Upépe Ñandejára omanda Moiséspe ‘ojevy hag̃ua hikuái ha tomoĩ ikampaménto Pihahirot rovái [...] pe mar renondépe’. Ojapo rupi péicha pe faraón oimoʼãta umi israelita oñedesatina hague (Éx 13:20; 14:1-3). Umi expérto heʼi isentidovetaha kuri umi israelita ohórire pe tape hérava “rrúta el Haj” rupi. Péro umi expérto oexplika pe palávra ‘tojevy jey’ oĩva Génesis 14:2-pe, ndeʼiseiha ojedesviaʼimínte hague, síno ontendekase ojeguevi vaʼerãha térã okambiaite vaʼerãha la hapekuéra. Koʼã expérto heʼi umi israelita og̃uahẽne hague pe golfo de Suez púntape, nórtepe, haʼéva hína peteĩ vráso osẽva pe márgui. Ha upégui ojere ha oho Jebel Ataqah rehe, kuarahyresẽ gotyo, haʼéva hína peteĩ sóna oĩháme montáña ha ovordeáva pe vráso térã golfo de Suez. Umi israelita ningo hetaiterei ha ndaikatumoʼãi pyaʼe osẽ pe sónagui ojepersegírõ chupekuéra nórteguio. Ha upéicharõ ndorekomoʼãi moõve ojesalva hag̃ua pórke pe mar ohapejokóta chupekuéra.
Asegún pe tradisión judía síglo primérope guare upéicha oiko kuri (ehecha PIHAHIROT). Péro la iñimportantevéva hína, ko situasión ojeexplika lája okoinsidi la Biblia omombeʼúvare, oĩramo jepe unos kuánto expérto heʼíva ndaupeichaiha (Éx 14:9-16). Koʼã mbaʼe ohechauka umi israelita ndohasái hague pe mar pe vráso púnta ypýrupinte, síno oikeve pe mar gotyo, upéicha rupi Faraón ehérsito ndaikatúi ojerénte pe vrásorupi ohupyty hag̃ua umi israelítape pe ótro ládo (Éx 14:22, 23).
10-16 DE AGOSTO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | ÉXODO 15, 16
“Japurahéi Jehovápe ñamombaʼeguasu hag̃ua chupe”
(Éxodo 15:1, 2) Upérõ Moisés ha umi israelita omombaʼeguasu Jehovápe ha opurahéi chupe péicha: “Apurahéita Jehovápe, pórke haʼe oñembotuicha oganávo iñenemigokuérape. Haʼe oity pe mar mbytépe umi kavaju ha umi ohóvape hiʼári. 2 Jehová hína upe chemombarete ha chembopoderósova, haʼe hína che salvadór. Haʼe ningo che Jára ha che túa Jára, che amombaʼeguasu ha ambotuicháta chupe.
w95-S 15/10 11 párr. 11
¿Mbaʼérepa jarrespeta vaʼerã Ñandejára teépe?
11 Umi oadoráva Jehovápe ohechávo haʼe ohundipa hague umi egipcio ehérsitope, koʼýte ohechakuaa haʼe ipoderosoitereiha. Avei péicha Jehová réra ojekuaa opárupi (Josué 2:9, 10; 4:23, 24). Jehová réra oñembotuicha ha umi dios japu Egiptogua katu oñemotĩ ha ojekuaa ndaikatuiha osalva umi oadorávape chupekuéra. Umi hénte ojerovia kuri umi taʼangáre, umi kuimbaʼe rehe ha pe ehérsitore péro upéi opilla tuicha ojavy hague hikuái (Salmo 146:3). Ajeve ningo umi israelita oñepyrũ opurahéi ohechauka hag̃ua orrespetaha Ñandejára oikovévape, pe ipoderosoitéva ha osalváva ipuévlope.
(Éxodo 15:11) ¡Jehová, ndaipóri ningo ótro Dios ndeichagua! Ndaipóri ótro nderupyty vaʼerã tekopotĩ ha tekoporãme. Ndéve ningo opavave nembotuicha vaʼerã, ha opurahéi vaʼerã ndéve nemombaʼeguasu hag̃ua, pórke nde rejapo hína heta mbaʼe ijojahaʼỹva.
(Éxodo 15:18) Jehová ogovernáta opa árare, ogovernáta voi pára siémpre.
w95-S 15/10 11, 12 párr. 15, 16
¿Mbaʼérepa jarrespeta vaʼerã Ñandejára teépe?
15 Ñande ñaimérire Moisés ndive ha jahecha mbaʼéichapa jajesalva, katuete japurahéita kuri avei kóicha: “¡Jehová, ndaipóri ningo ótro Dios ndeichagua! Ndaipóri ótro nderupyty vaʼerã tekopotĩ ha tekoporãme. Ndéve ningo opavave nembotuicha vaʼerã, ha opurahéi vaʼerã ndéve nemombaʼeguasu hag̃ua, pórke nde rejapo hína heta mbaʼe ijojahaʼỹva” (Éxodo 15:11). Heta ningo oñeñandúma avei upéicha ohechávo Jehová ojapóva. Pe último lívro de la Bíbliape, apóstol Juan omombeʼu mbaʼépa ojapo unos kuánto Ñandejára siérvo unhído ifiélva: “Ha opurahéi hikuái pe Ovecha Raʼy ha Moisés músika, haʼe hína Ñandejára esklávo”. ¿Mbaʼépa heʼi upe purahéi? Heʼi: “Ñandejára Todopoderóso Jehová, umi ne rembiapokue tuicha ha ndaijojahái. Nde hína Rréi opa ára g̃uarã, umi nde rape ningo ihústo ha entéro mbaʼe eréva siertogua. Jehová, nde núnka nderefallái nde puévlope, ¿máva piko nanderrespetamoʼãi ha nombotuichamoʼãi nde réra?” (Apocalipsis 15:2-4).
16 Upéicha avei Ñandejára omosãso umi oadorávape chupe. Haʼekuéra oagradese Jehovápe ikreasiónre, péro avei umi léi haʼe omeʼẽvare. Ojelivera hína heta hénte opa tetãyguápe ha ojesepara chupekuéra ko múndo ikyʼávagui. Haʼekuéra opyta lívre pórke oasepta umi léi Ñandejára omeʼẽva ha iñeʼẽrendu umívape. Káda áño hetaiterei hénte ojei ko múndogui oĩ hag̃ua Jehová organisasión ipotĩ ha ihústovape. Koʼẽrõitéma Ñandejára ohusgáta umi rrelihión japúpe ha ko múndo añáme, ha upe rire umi ojeíva ko múndogui oikóta pára siémpre peteĩ múndo pyahúpe.
(Éxodo 15:20, 21) Upémarõ Míriam, Aarón ermána pe profetísa, ojagarra ombopu peteĩ panderéta, ha umi ótro kuñanguéra osẽ avei ombopu ipanderéta ha ojeroky. 21 Ha Míriam opurahéi ha ombohovái umi kuimbaʼépe: “Pepurahéi Jehovápe, pórke haʼe oñembotuicha oganávo iñenemigokuérape. Haʼe ombojahoga pe márpe umi kavaju ha umi ohóvape hiʼári”.
it-2-S 445 párr. 2
Músika
Ojekalkula yma umi israelita músika ojedividi hague en dos párte. Por ehémplo peteĩ grúpo opurahéi raẽ peteĩ fráse, ha upéi pe ótro grúpo okontinua pe ótra fráse ojogua léntova pe primérope. Térã ikatu avei peteĩ persónante opurahéi pe fráse ha pe grúpo de kóro ombohovái ohóvo chupe. Upéicha rupi Escrituras Hebréaspe oñeñeʼẽ jave peichagua purahéire, heʼi umi oĩva pe kórope ‘ombohovaiha’ térã opuraheiha “por túrno” (Éx 15:21; Esd 3:11). Oĩ avei unos kuánto Salmo ojeskrivíva péicha, por ehémplo Salmo 136, koʼãva ohechauka ojepurahéi hague en dos grúpo. La Biblia avei omombeʼu oĩ hague Nehemías tiémpope mokõi grúpo de kóro tuicháva opurahéiva oagradese hag̃ua Jehovápe. Haʼekuéra opurahéi oñeinagurárõ guare Jerusalén murálla ha pe rreláto ontendeka ojodividiha opurahéi hag̃ua (Ne 12:31, 38, 40-42; ehecha CANCIÓN).
it-2-S 729
Profetísa
Míriam ningo pe primer kuña la Biblia heʼíva haʼe hague profetísa. Provávlemente Ñandejára ojevale vaʼekue Míriam rehe omeʼẽ hag̃ua peteĩ térã hetave mensáhe. Ikatu oime Míriam ojapo upéva umi purahéi rupive (Éx 15:20, 21). Upévare Míriam ha Aarón heʼi vaʼekue: “¿Ndojevaléi piko avei [Jehová] ñanderehe oñeʼẽ hag̃ua?” (Nú 12:2). Jehová voi heʼi vaʼekue Miqueas rupive haʼe omondo hague “Moisés, Aarón ha Míriampe” umi israelita rendápe osẽrõ guare Egíptogui (Miq 6:4). Míriampe oñemeʼẽ vaʼekue pe priviléhio tuichaitéva omombeʼúvo umi mensáhe oúva Ñandejáragui. Upéicharamo jepe pe amista haʼe orekóva Ñandejára ndive ndahaʼéi vaʼekue iñermáno Moisés oreko haguéicha. Ha Míriam oñepyrũrõ guare ohasa la rrája Jehová okastiga chupe (Nú 12:1-15).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Éxodo 16:13) Ha upe kaʼarúpe ou hetaiterei kodornís ha ojagarrapaite umi israelitakuéra oikoha. Upéi al ótro día pyhareve, pe serrasón ojagarrapaite.
Jaikuaave hag̃ua
¿Mbaʼérepa Jehová oipuru rakaʼe kodornís omongaru hag̃ua umi Israelguápe oĩrõ guare desiértope?
Umi Israelgua osẽ rire Egíptogui, 2 vése Ñandejára omeʼẽ chupekuéra hetaiterei kodornís (ynambu joguaha) hoʼu hag̃ua (Éxodo 16:13; Números 11:31).
Umi kodornís ningo guyraʼi mimi orekóva 18 centímetro ha ipohýiva 100 grámo. Koʼã guyra ova peteĩ tetãgui ambue tetãme, oñemoña hikuái Asia occidental ha Európape ha roʼy tiémpope oĩ hikuái Arabia ha Áfricape nórte gotyo. Og̃uahẽ hag̃ua upépe, ohasa hikuái oñondivepa már Mediterráneo ha pe península del Sinaí.
Pe Diccionario Manual Bíblico heʼi pe kodornís “hatã oveveha pe yvytu oipejuha gotyo; péro pe yvytu oipejúramo ótro ládo, térã pe guyra ikaneʼõramo oveve heta haguére, hoʼa yvýpe ikangypa”. Osegi hag̃ua hape, tekotevẽ opytuʼu 1 térã 2 día, ha upéicha jave ndahasýi ojejagarra hag̃ua chupekuéra. Síglo 20 oñepyrũmívo, Egipto ovende káda áño ambue tetãme 3 millonesrupi umi kodornís.
Umi 2 vése Ñandejára omeʼẽrõ guare kodornís umi Israelguápe primavéra vaʼekue. Koʼã guyra ohasáramo jepe primavéra pe península del Sinaí rupi, Jehová hína pe ogueraha vaʼekue koʼã kodorníspe peteĩ yvytu atã rupive umi Israelgua oĩháme pe desiértope (Números 11:31).
(Éxodo 16:32-34) Upéi Moisés heʼi: “Péicha heʼi Jehová: ‘Emyenyhẽ peteĩ mbaʼyru orekóvape 2 lítro un cuarto ha eñongatu pe maná, ikatu hag̃uáicha umi pene familiare ohecha upe rire. Péicha ohecháta hikuái pe hiʼupy ameʼẽ vaʼekue peẽme peimérõ guare pe desiértope poguenohẽ rire Egíptogui’”. 33 Upémarõ Moisés heʼi Aarónpe: “Ejagarra peteĩ mbaʼyru ha emoĩ pype maná, pe kantida ijáva peteĩ mbaʼyru orekóva 2 lítro un cuarto. Emoĩ pe mbaʼyru Jehová renondépe ha toñeñongatu upépe opa ára g̃uarã”. 34 Jehová heʼi haguéicha Moiséspe, Aarón ogueraha omoĩ pe mbaʼyru pe káha espesiál renondépe, ikatu hag̃uáicha oñeñongatu.
w06-S 15/1 31
Oñeporandúva jepi
Osẽ riremínte Egíptogui, umi israelita oñepyrũ ojeplagea tembiʼúre. Upévare Jehová omeʼẽ chupekuéra pe maná (Éxodo 12:17, 18; 16:1-5). Upe rire Moisés heʼi Aarónpe: “Ejagarra peteĩ mbaʼyru ha emoĩ pype maná, pe kantida ijáva peteĩ mbaʼyru orekóva 2 lítro un cuarto. Emoĩ pe mbaʼyru Jehová renondépe ha toñeñongatu upépe opa ára g̃uarã”. Upéi pe rreláto heʼive: “Jehová heʼi haguéicha Moiséspe, Aarón ogueraha omoĩ pe mbaʼyru pe káha espesiál renondépe, ikatu hag̃uáicha oñeñongatu”. Pe káha hína pe árka del pákto, peteĩ káha ojepurúmi vaʼekue oñeñongatu hag̃ua umi dokuménto iñimportánteva (Éxodo 16:33, 34). Katuete Aarón ombyatýne raʼe maná upe día ojeʼe haguépe, péro omoĩ hag̃ua pe káha espesiál renondépe ohaʼarõne raʼe Moisés ojapo peve pe árka ha omoĩ pype umi ita ipéva orekóva umi mandamiénto.
17-23 DE AGOSTO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | ÉXODO 17, 18
“Umi kuimbaʼe iñumíldeva ombokatupyry ótrope ha oheja ikargopekuéra umi tembiapo”
(Éxodo 18:17, 18) Upéi isuégro heʼi Moiséspe: “Naiporãmbái ningo la rejapo lája ko nde traváho. 18 Péichante rehórõ hese, nde ha entéro umi hénte katuete penekaneʼõmbáta, pórke ko traváho ningo ipohyietereíma ndéve g̃uarã ha nandepuʼakamoʼãi hese neañónte.
Moisés, oporohayhu
Moisés ohechauka vaʼekue avei ohayhuha umi israelítape. Haʼekuéra ohechakuaa Moisés rupive Jehová oisãmbyhyha chupekuéra ha upévare iprovléma jave oñemboja hikuái hendápe. La Biblia heʼi: “Hetãyguakuéra oĩ Moisés renondépe pyhareve guive kaʼaru peve” (Éxodo 18:13-16, ÑÑB). Mbaʼeichaitépa oiméne Moisés ikaneʼõ peteĩ ára pukukue oñemoĩvo ohendu umi israelítape, péro ojapo vyʼapópe ohayhúgui chupekuéra.
(Éxodo 18:21, 22) Péro reiporavo vaʼerã avei umi israelita apytégui umi kuimbaʼe ivaléva ha orrespetáva Ñandejárape. Koʼã kuimbaʼe ohechauka vaʼerã ikatuha ojejerovia hesekuéra ha ndaikorrúptoi vaʼerã. Koʼãvape remoĩ vaʼerã omoakã hag̃ua ko puévlope, emoĩ chupekuéra omoakã hag̃ua umi héntepe en grúpo de 1.000, de 100, de 50 ha de 10. 22 Haʼekuéra ohusga vaʼerã umi héntepe iprovléma jave, umi provléma michĩva haʼekuérante osolusiona vaʼerã, péro oĩramo peteĩ provléma tuicháva, ou vaʼerã ne rendápe. Péicha rehejáramo koʼã kuimbaʼépe nepytyvõ, tuicha ivevyivéta ndéve ne rembiapo.
w03-S 1/11 6 párr. 2
Jajerovia vaʼerã ótrore javyʼa hag̃ua
Umi kuimbaʼe ohechaukáma kuri orekoha umi kualida Ñandejára orekóva, upévare oñekonfia hesekuéra ha oñemeʼẽ chupekuéra umi rresponsavilida. Umi kuimbaʼe ohechaukáma orrespetaha Ñandejárape ha ndojaposeiha mbaʼeve ivaíva henondépe. Enterovéva oikuaa vaʼekue koʼã kuimbaʼe oñehaʼãmbaiteha odefende Ñandejára léi. Haʼekuéra ndaikorrúptoi vaʼekue, upéva ohechauka ndohejamoʼãiha pe podér orresivítava okambia chupekuéra. Ha ndahaʼéi ojejerovia haguére hesekuéra oñepyrũtava ojaprovecha okonsegi hag̃ua álgo ijupe g̃uarã, ihénte térã iñamigokuérape g̃uarã.
(Éxodo 18:24, 25) Moisés katu ohendu isuégrope ha pyaʼe voi ojapo opa mbaʼe heʼíva chupe. 25 Moisés oiporavo umi israelita apytégui umi kuimbaʼe ivaléva, ha omoĩ chupekuéra omoakã hag̃ua pe puévlope, omoĩ chupekuéra omoakã hag̃ua umi héntepe en grúpo de 1.000, de 100, de 50 ha de 10.
w02-S 15/5 25 párr. 5
Umi ojapóva iporãva siémpre iñeʼẽrendu
Moisés ningo iñumílde ha orrekonose vaʼekue oĩramo álgo ndaikatúiva ojapo. Haʼe ou vaʼekue ikaneʼõiterei pórke oñehaʼã osolusiona umi provléma orekóva umi hénte. Upémarõ isuégro Jetró omeʼẽ chupe peteĩ konsého: oiporavo vaʼerã unos kuánto kuimbaʼe ivaléva oipytyvõ hag̃ua chupe pe traváhope. Moisés orrekonose ndaikatumoʼãiha ipuʼaka haʼeñónte pe traváhore ha oasepta pe konsého (Éxodo 18:17-26; Números 12:3). Umi kuimbaʼe iñumíldeva ndokyhyjéi okomparti hag̃ua ótrondi umi rresponsavilida orekóva. Ndoikói avei opensa ojapóramo upéva ndaikatumoʼãveimaha ohechapa la ojejapóva (Números 11:16, 17, 26-29). Upéva rangue, koʼã kuimbaʼe iñumíldeva oipytyvõse voi ótrope oprogresa hag̃ua kongregasiónpe (1 Timoteo 4:15). Ajépa iporãitéta ñande avei jajapóramo péicha.
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Éxodo 17:11-13) Ha Moisés omopuʼã aja entéro ivastón mokõive ipópe, umi israelita ipuʼaka umi amalequítare, péro omboguejývo katu, umi amalequita ipuʼaka hesekuéra. 12 Upéi Moisés ijyva kaneʼõitereíma, upévare Aarón ha Hur ogueru Moiséspe peteĩ ita oguapy hag̃ua hiʼári. Ha oguapy rire upépe, haʼekuéra ojoko Moiséspe ijyva ani hag̃ua omboguejy, ha upéicha oĩ hikuái kuarahy oike peve. 13 Upéicha rupi Josué ogana espádape umi amalequítape ha umi ou vaʼekuépe oñorairõ hendivekuéra.
“Ani reheja ikangy nde jyva”
14 Umi israelita oñorairõrõ guare umi amalequita kóntrape, Aarón ha Hur ojoko kuri Moiséspe ijyva ikatu hag̃uáicha oaguanta. Ñande avei iporã jaheka fórma ñamombarete ha ñaipytyvõ hag̃ua ótrope. Por ehémplo, ikatu ñamombarete umi ermáno ohasa asývape ijedáma rupi, umi hasykatúvape, umi orekóva oposisión hógape, umi oñeñandúva haʼeño, térã osufríva omano haguére peteĩ ohayhúva. Avei ikatu ñamokyreʼỹ umi imitãvape, pórke ko múndo ojopy chupekuéra ipláta heta, ijestúdio porã ha hembiapo vai hag̃ua (1 Tes. 3:1-3; 5:11, 14). Upéicharõ, ñañeinteresákena ñande pyʼaite guive ñande rapichakuérare, tahaʼe ñaime jave Salónpe, japredika jave, jahasa porã jave oñondivepa, térã ñahenói jave chupekuéra por teléfono.
(Éxodo 17:14) Upéi Jehová heʼi Moiséspe: “Eskrivíkena ko mbaʼe pe lívrope ikatu hag̃uáicha penemanduʼa hese, ha ere avei Josuépe ‘che mbeguekatúpe ahundipaitetaha umi amalequítape pe yvy ape árigui ha avavéma naimanduʼamoʼãvéi hesekuéra’”.
it-1-S 416
Umi lívro oĩva Ñandejára Ñeʼẽ apytépe
Umi mbaʼe heʼívare pype ndaikatúi jaduda umi mbaʼe oskrivi vaʼekue Moisés ou hague Ñandejáragui. Upévare oĩ vaʼerã Ñandejára Ñeʼẽme ha ikatu jajegia hese jaadora hag̃ua Ñandejárape. Moisés ningo nomoakãi vaʼekue Israel haʼe oipota rupi. Primerorã haʼe ndoaseptaséi vaʼekue voi pe rresponsavilida (Éx 3:10, 11; 4:10-14). Ñandejára ningo la oiporavo vaʼekue Moiséspe ha omeʼẽ chupe umi podér ojapo hag̃ua milágro. Upéicha rupi umi saserdóte ojapóva máhia jepe oservíva Faraónpe orrekonose Moisés ojapóva ouha Ñandejáragui (Éx 4:1-9; 8:16-19). Upéicharõ Moisés noñeʼẽi ni ndoskrivíri vaʼekue umi mbaʼe oikóva ijehegui reínte. Haʼe iñeʼẽrendu rupi Ñandejárape ha orresivi rupi ijespíritu sánto, ikatu kuri oñeʼẽ ha upéi oskrivi umi mbaʼe jatopáva koʼág̃a Ñandejára Ñeʼẽme (Éx 17:14).
24-30 DE AGOSTO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | ÉXODO 19, 20
“¿Ideprovéchopa gueteri umi Diez Mandamiénto?”
(Éxodo 20:3-7) Chéve añoite cheadora vaʼerã ha ndereguerekói vaʼerã ótro dios. 4 Nderejapói vaʼerã mbaʼeveichagua dios raʼanga ni mbaʼeve raʼanga ojoguáva peteĩ mbaʼe oĩvape yvágape, yvy ape ári térã ýpe. 5 Nereñesũi vaʼerã umíva renondépe ni neremombaʼeguasúi vaʼerã, pórke che, Jehová, nde Jára, aipota chéve añoiténte cheadora. Che akastiga umi ndaijaʼéivape cherehe, pe túa ofalláramo che akastigáta chupe, ha upe kastígo ohupytýta itaʼýrape, iniétope ha avei ivisniétope. 6 Péro chembaʼeporãiterei umi cherayhu ha okumplívandi che léi, chembaʼeporãta 1.000 henerasión peve. 7 Ndereipuruvaíri vaʼerã nde Jára Jehová réra, pórke che, Jehová, katuete akastigáta umi oipuru vaívape che réra.
w89-S 15/11 6 párr. 1
¿Mbaʼéichapa ikatu nepytyvõ umi Diez Mandamiénto?
Umi 4 mandamiénto oñemeʼẽ raẽ vaʼekue ohechauka mbaʼe rresponsavilida jareko Jehová ndive. (Primero) Haʼe ojerure ojeadora hag̃ua chupe añoite (Mateo 4:10). (Segundo) Entéro oadoráva chupe ndoipurúi vaʼerã umi dios raʼanga (1 Juan 5:21). (Tercero) Jaipuru jave Ñandejára réra jahechauka vaʼerã jarrespetaha ha ñamombaʼeha (Juan 17:26; Romanos 10:13). (Cuarto) Umi mbaʼe isagrádova iñimportanteve vaʼerã ñandéve g̃uarã opa mbaʼégui. Upéicha japytuʼúta, ‘haʼetéta peteĩ sábado’ ha ndajaikomoʼãi ñapensa ñandejehénte (Hebreos 4:9, 10).
(Éxodo 20:8-11) Nemanduʼa vaʼerã pe sábado sagradoha. 9 Seis día aja rembaʼapo vaʼerã, ha umi díape rejapopáma vaʼerã la tekotevẽva rejapo. 10 Péro pe séptimo día haʼe hína peteĩ sábado Jehová nde Járape g̃uarã. Upe díape nerembaʼapói vaʼerã, nombaʼapói vaʼerã avei nde raʼy, nde rajy, nde esklávo, nde eskláva ni ne rymbakuéra, ni umi extranhéro oikóva nde siudápe. 11 Che, Jehová, 6 díape ajapo vaʼekue yvága ha yvy, pe mar ha entéro mbaʼe oĩva umívape, ha pe séptimo díape añepyrũ apytuʼu. Upévare che, Jehová, avendesi pe sábado ha haʼe sagradoha.
(Éxodo 20:12-17) Emombaʼékena nde túa ha nde sýpe, reikove puku hag̃ua pe yvy Jehová nde Jára omeʼẽtavape ndéve. 13 Ani reporojuka. 14 Ani remoakãratĩ ne ména térã ne rembirekópe. 15 Ani remonda. 16 Ani ere japu nde rapicháre resẽ jave de testígo. 17 Ani reipota nembaʼerã nde rapicha róga, hembireko, ijesklávo, ijeskláva, hymba tóro, hymba vúrro ni mbaʼeve ótra kósa orekóva nde rapicha”.
w89-S 15/11 6 párr. 2, 3
¿Mbaʼéichapa ikatu nepytyvõ umi Diez Mandamiénto?
(Quinto) Umi mitãnguéra iñeʼẽrendúramo ituakuérape, tuichaiterei oipytyvõ pe família iñunído hag̃ua ha Jehová ovendesi chupekuéra. Ha kóva haʼe voi pe primer mandamiénto oñemeʼẽ vaʼekue peteĩ promésa iporãitereíva ndive. ‘Oho porãta chupekuéra’ ha iporãveha katu ‘oikove pukúta hikuái ko yvy ape ári’ (Efesios 6:1-3). Koʼág̃a jaiko ko múndo “ára pahápe”, upévare umi imitãva iñeʼẽrendúramo ko mandamiéntope ikatu voi hína núnka nomanói (2 Timoteo 3:1; Juan 11:26).
Jahayhu rupi ñande rapichápe ndajajapói mbaʼeve ivaíva ikontrapekuéra, por ehémplo (Sexto) ndajaporojukái, (Séptimo) nañaporomoakãratĩri, (Octavo) nañamondái ha (Noveno) nañandejapúi (1 Juan 3:10-12; Hebreos 13:4; Efesios 4:28; Mateo 5:37; Proverbios 6:16-19). ¿Ha mbaʼépa ojeʼe umi mbaʼe jarekóvare ñande pyʼapýpe? Pe mandamiénto (Diezha) ohechauka ndajaipotái vaʼerãha mbaʼe ahéno. Ko último mandamiénto ñanemomanduʼa Jehová oipotaha jajapo entéro mbaʼe pyʼaporãme ha haʼe oipotaháicha (Proverbios 21:2).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Éxodo 19:5, 6) Ha koʼág̃a peẽ peneñeʼẽrendúramo chéve opa mbaʼépe ha pekumpli pe kompromíso ajapo vaʼekue penendive, upéicharõ katuete poiporavóta che puevlorã entéro umi ótro puévlo apytégui, pórke ko yvy tuichakue ningo chembaʼepánte voi hína. 6 Peẽ pecheservíta rréi ha saserdóteramo, ha oikóta pendehegui peteĩ nasión sánta’. Koʼã mbaʼe nde ere vaʼerã umi israelítape”.
it-2-S 893 párr. 6-894 párr. 1
Saserdóte
Oservíva de saserdóte Cristo rupive. Jehová opromete vaʼekue Israel okumplírire ikompromíso, oservitaha chupe ‘rréi ha saserdóteramo, ha oikotaha kuri chuguikuéra peteĩ nasión sánta’ (Éx 19:6). Péro pe servísio ojapóva umi saserdóte oúva Aarón familiarégui ohechaukánte kuri umi mbaʼe tuichavéva ojapótava umi saserdóte oútava upe rire (Heb 8:4, 5). Pe servísio ojapóva umi saserdóte oúva Aaróngui oĩta kuri opa peve pe pákto ojejapóva léi rupive ha oñepyrũ peve pe kompromíso pyahu (Heb 7:11-14; 8:6, 7, 13). Primeroite ojeofrese Israélpe añoite pe oportunida oservi hag̃ua Jehovápe saserdóteramo Irréinope. Tiémpo rire upe oportunida oñemeʼẽ avei umi ndahaʼéivape judío (Hch 10:34, 35; 15:14; Ro 10:21).
Saʼi vaʼekue umi judío oaseptáva Crístope, upévare pe puévlogui ndaikatúi osẽ umi oservítava ‘rréi ha saserdóteramo, ha ndaikatúi oiko chuguikuéra peteĩ nasión sánta’ (Ro 11:7, 20). Israel ningo naiñeʼẽrendúi, upévare Ñandejára oavisáma voi kuri chupekuéra yma iproféta Oseas rupive: “Peẽ ndachekuaaséi rupi, che avei porrechasáta anive hag̃ua pecheservi che saserdóteramo. Ha penderesarái haguére che léigui, che avei cheresaráita pende raʼykuéragui” (Os 4:6). Ha Jesús heʼi vaʼekue avei umi omoakãva umi judíope: “Ñandejára Rréino ojepeʼáta pendehegui ha oñemeʼẽta umi hénte ojapóvape haʼe oipotáva” (Mt 21:43). Péro Jesús oĩ vaʼekue pe léi poguýpe oĩrõ guare ko yvy ape ári, upévare orrespeta vaʼekue pe servísio ojapóva umi saserdóte oúva Aarón familiarégui. Por ehémplo omanda kuri umi lepróso omonguera vaʼekue oho hag̃ua pe saserdóte rendápe ha togueraha pe ofrénda oñemandáva (Mt 8:4; Mr 1:44; Lu 17:14).
(Éxodo 20:4, 5) Nderejapói vaʼerã mbaʼeveichagua dios raʼanga ni mbaʼeve raʼanga ojoguáva peteĩ mbaʼe oĩvape yvágape, yvy ape ári térã ýpe. 5 Nereñesũi vaʼerã umíva renondépe ni neremombaʼeguasúi vaʼerã, pórke che, Jehová, nde Jára, aipota chéve añoiténte cheadora. Che akastiga umi ndaijaʼéivape cherehe, pe túa ofalláramo che akastigáta chupe, ha upe kastígo ohupytýta itaʼýrape, iniétope ha avei ivisniétope.
w04-S 15/3 27 párr. 1
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Éxodo
20:5. ¿Mbaʼépa heʼise pe túa ofalláramo pe kastígo ohupytyha “itaʼýrape, iniétope ha avei ivisniétope”? Káda persóna okakuaapa vove, ojehusga chupe asegún la ojapóva ha ijaktitu. Péro pe tetã Israel oñepyrũ rire oadora ótro dióspe, osufri heta tiémpore ha upe sufrimiénto ohupyty ifamiliarépe. Umi israelita ifiélva jepe osufri umi ótro itiempopegua naiñeʼẽrendúi rupi, pórke ikausarekuéra ijetuʼuve vaʼekue iñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe.
31 DE AGOSTO AL 6 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | ÉXODO 21, 22
“Ñamombaʼékena ñande rekove Jehová ojapoháicha”
(Éxodo 21:20) Peteĩ kuimbaʼe oinupãramo garrótepe ijesklávo térã ijesklávape ha ojuka chupe, upéicharõ ojekastiga vaʼerã upe kuimbaʼépe.
it-1-S 1028
Oporonupãva
Peteĩ hebréope oñepermiti vaʼekue oinupã garrótepe ijesklávo térã ijesklávape naiñeʼẽrendúi térã irrevélde haguére. Péro pe esklávo omanóramo oñenupã aja chupe, ojekastiga vaʼerã ijárape. Upéicharamo jepe ojereko vaʼekue enkuénta ótra kósa. Oimérire pe esklávo osegi oikove 1 térã 2 día oñenupã rire chupe, ojekuaáta kuri ijára ndojukaséi hague chupe. Pe ijára oreko voi kuri derécho okastigávo ijesklávope pórke haʼe “iplátagui voi ojogua” chupe. Ha iñextráño voi peteĩ kuimbaʼe ohundisérõ álgo imbaʼéva, pórke haʼe jeýnte la operdétava. Avei pe esklávo omanórõ 1 térã hetave día haguépe, ndaikatumoʼãi ojekuaa añetehápepa omano raʼe oñenupã haguére chupe. Upévare pe esklávo osegírire oikove 1 térã 2 día, ndojekastigái vaʼekue ijárape (Éx 21:20, 21).
(Éxodo 21:22, 23) Oĩramo kuimbaʼe oñorairõva ha upeichahápe olastima hikuái peteĩ hyeguasúvape ha upévare pe kuñakarai imemby itiempopeʼỹ, péro nomanói pe mitã ni isy, upéicharõ pe oporolastima vaʼekue opaga vaʼerã pe kuñakarai ménape pe kantida odesidi vaʼekue umi hués. 23 Péro omanóramo pe mitã térã isy, upéicharõ ojejuka vaʼerã avei pe oporojuka vaʼekuépe.
¿Ñamombaʼépa ñande rekove Jehová ojapoháicha?
16 Jehová ningo omombaʼeterei entéro persóna rekove, tahaʼe jepe raʼe peteĩ mitã neʼĩrava onase. Pe léi oñemeʼẽ vaʼekue Moiséspe heʼi vaʼekue peteĩ persóna ojukáramo peteĩ kuña hyeguasúvape térã imemby neʼĩravape onase, tahaʼe jepe raʼe ojaposeʼỹre, Jehovápe g̃uarã upe persóna haʼe peteĩ asesíno. Oiméramo jepe pe persóna ndojaposéi raʼe upéva, ojejuka vaʼerã chupe haʼe voi oporojuka rupi (elee Éxodo 21:22, 23). Ñandejárape g̃uarã peteĩ mitã neʼĩrava onase haʼéma peteĩ persóna. Upéicharõ, ¿mbaʼépa oiméne haʼe opensa pe avórtore? ¿Mbaʼéichapa oiméne oñeñandu Ñandejára ohechávo káda áño ojejukaha hetaiterei mitãme onase mboyve?
(Éxodo 21:28, 29) Peteĩ tóro oikutúramo peteĩ kuimbaʼépe térã peteĩ kuñáme ha ojuka upe persónape, upéicharõ pe tóro ojejapi vaʼerã itápe ojejuka peve, ha pe hoʼokue katu ndojeʼúi vaʼerã. Ha pe tóro járape katu ndojekastigamoʼãi. 29 Péro oiméramo pe tóro are guivéma oiko oporokutu ha ojeavisáma ijárape, péro haʼe nopenái ni noñangarekói hese, ha pe tóro oikutu ha ojuka peteĩ persónape, upéicharõ ojejapi vaʼerã itápe ojejuka peve pe tóro, ha ojejuka vaʼerã avei ijárape.
Jehová oipota ñañeñangareko
Pe léi mosáikape heʼi mbaʼépa ojapo vaʼerã umi israelita hymbakuéra oporolastimáramo. Peteĩ hymba tóro oikutúramo peteĩ tapichápe ha omanóramo, haʼe ojuka vaʼerã pe hymba anive hag̃ua ojapo upéicha ótrore. Ndoʼúi ni novendéi vaʼerã avei hoʼokue, upévare tuicha pérdidata chupe g̃uarã. ¿Péro mbaʼépa oikóta ndojukáiramo hymba tóro ha upéi oporojuka jeýramo? Ojejuka vaʼerã pe tóro ha pe ijárape avei. Oiméne ko léi omokyreʼỹ rakaʼe umi Israelguápe oñangareko hag̃ua hymbakuérare (Éxo. 21:28, 29).
Jaheka óro kuʼi la Bíbliape
(Éxodo 21:5, 6) Péro pe esklávo heʼi jey jeýramo: ‘Che ningo rohayhu che patrón, ha ahayhu avei che rembirekópe ha che familiakuérape, upévare ndaipotái repoi chehegui’. 6 Péicha heʼíramo, ipatrón ogueraha vaʼerã ijesklávope ha omboja chupe okẽre térã pe márkore ha ombokua chupe inambi, ha péicha haʼe opytátama ipatrón esklavorã oikove aja pukukue. Ha Ñandejára oservíta de testígo ojejapo jave koʼã mbaʼe.
¿Mbaʼérepa ñañemeʼẽ vaʼerã Jehovápe?
4 Ñañemeʼẽvo Jehovápe ndahaʼéi vyrorei la jajapóva. Tuichaiterei mbaʼe ningo upéva. ¿Ha mbaʼépa jahupyty ñañemeʼẽ haguére Jehovápe? Jaikuaa hag̃ua ñapensami mbaʼeichaitépa iporã ñanerresponsávle oñondive. Por ehémplo ñande rapichándi oñoamigoite hag̃ua, ñande raẽ voi ñañehaʼã vaʼerã jaiko iñamígoramo. Tekotevẽ ñanerresponsávle oñondive ha upéicha ñañangareko hag̃ua ojuehe. La Biblia ningo omombeʼu yma David ha Jonatán oñoamigoite hague, haʼekuéra ojapo voi peteĩ promésa ojupe (jaleemína 1 Samuel 17:57 ha 18:1, 3). Koʼág̃a rupi saʼi oĩ oñoamigoitéva haʼekuéraicha ha ojeroviáva ojuehe. Péro yma guaréicha avei umi oñoamigoitéva ojerovia ojuehe ha ojapo hikuái peteĩ promésa ojupe (Pro. 17:17; 18:24).
5 Pe léi mosáika oñeʼẽ avei peteĩ kompromíso ojapóvare peteĩ tembiguái ijára ndive, ha upéicha oservi chupe omano meve. Éxodo 21:5, 6-pe heʼi: ‘Ha pe tembiguái heʼíramo: “Che ahayhu che járape, che rembireko ha che raʼykuérape, apytátante, nasẽmoʼãi”. Upéicharamo ijára ogueraháta chupe Ñandejára renondépe ha ombojáta chupe okẽ rehe térã pe okẽ márko rehe; ha ijára ombokuáta chupe inambi peteĩ mbaʼe akuápe ha oikóta hembiguáiramo oikove aja pukukue’. Upéicharõ pe tembiguái ikatu vaʼekue odesidi opytánte ijára imbaʼeporãitéva poguýpe ha osegi oiko porã.
(Éxodo 21:14) Peteĩ kuimbaʼe ojukáramo hapichápe ipochyeterei rupi hendive, ha okalkuláma voi kuri mbaʼéichapa ojukáta chupe, upéicharõ ojejuka vaʼerã upe kuimbaʼépe, toĩ jepe raʼe che altárpe.
it-1-S 608 párr. 7
Animál ratĩ
Éxodo 21:14 posívlemente heʼise peteĩ saserdótepe jepe ojekastiga vaʼerãha oimérire oporojuka. Térã heʼiséne peteĩ oporojukáva ojaposégui voi ndojesalvamoʼãiha pe kastígogui ni oñakaramarõ umi vaka ratĩ joguaha oĩvare pe altárpe (ekompara 1Re 2:28-34 heʼívare).