VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • kr kap. 20 páh. 209-219
  • Ñaipytyvõ ñane ermanokuéra oikotevẽvape

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • Ñaipytyvõ ñane ermanokuéra oikotevẽvape
  • ¡Ñandejára Rréino ogovernáma!
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • Ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape ‘jaservi Ñandejárape’
  • Mbaʼépa jahupytyse koʼã tembiapo rupive
  • Umi mbaʼe porã jahupytýva opyta opa ára g̃uarã
  • ¿Ikatúpa reipytyvõ?
  • ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ oiko jave peteĩ desástre?
    Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã 2023
  • ¿Oporopytyvõpa umi testígo de Jehová oiko jave desástre naturál?
    Oñeporandu meméva
  • Mbaʼéichapa oñepytyvõ ermanokuérape áño 2023-pe: “Personálmente rohechakuaa mbaʼeichaitépa Jehová orerayhu”
    ¿Mbaʼéichapa ojepuru hína ne kontrivusionkuéra?
  • Mbaʼéichapa oñepytyvõ ermanokuérape áño 2021-pe
    ¿Mbaʼéichapa ojepuru hína ne kontrivusionkuéra?
Oĩve informasión
¡Ñandejára Rréino ogovernáma!
kr kap. 20 páh. 209-219

KAPÍTULO 20

Ñaipytyvõ ñane ermanokuéra oikotevẽvape

ÑAHESAʼỸIJÓTAVA

Ñaipytyvõvo ñane ermanokuéra oikotevẽvape, jahechauka jahayhuha chupekuéra

1, 2. a) ¿Mbaʼépa ohasa raʼe umi ermáno Judeagua? b) ¿Mbaʼéichapa umi ermáno Antioquiagua ohechauka ohayhuha chupekuéra?

ÁÑO 46 rupi después de Cristo, Judéape ofaltapa hiʼupy ha umi hénte iñembyahyipa. Oñevende saʼi mimi trígo ha seváda péro hepyeterei. Cristo disipulokuéra upepegua ndorekói mbaʼevete ha ni guaʼuhápe ndaikatumoʼãi opaga umi hiʼupýre, hepyetereíma chupekuéra g̃uarã. Ivai la isituasionkuéra. Ndahaʼéi voi iñembyahýinteva, síno ikatu voi omano ñembyahýigui. Péro ensegidamínte Jehová oipytyvõma koʼã kristiánope, ojapoʼỹ haguéicha arakaʼeve. ¿Mbaʼépa oiko raʼe upérõ?

2 Umi kristiáno hudío ha ótro tetãygua oikóva Antioquía de Síriape oikuaa iñermanokuéra Jerusalén ha Judeagua ohasa asyha. Ha ombyasyetereígui chupekuéra oñepyrũ ombyaty pláta oguerahauka hag̃ua umi oikotevẽvape. Upéi oiporavo hikuái mokõi ermáno de konfiánsa, Bernabé ha Saulo ogueraha hag̃ua pe pláta umi ansiáno Jerusalenguápe (elee Hechos 11:27-30; 12:25). Epensamína mbaʼeichaitépa oñeñandu porãne raʼe umi ermáno Judeagua oikuaávo la ojapóva hesehapekuéra umi ermáno Antioquiagua.

3. a) ¿Mbaʼéichapa jasegi umi Antioquiagua ehémplo? Emombeʼu peteĩ káso. (Ehecha avei pe rrekuádro “Ñañepyrũ ñaipytyvõ ñane ermanokuérape”.) b) ¿Mbaʼe porandúpa jahecháta?

3 Upérõ primera ves la Biblia omombeʼu kristianokuéra oikóva mombyry oguerahauka hague ajúdo iñermanokuéra ohasa asývape. Koʼág̃a jasegi umi ermáno Antioquiagua ehémplo. Ensegída ñaipytyvõ ermanokuérape jaikuaávo peteĩ lugárpe oĩha oikotevẽva pórke oiko gérra térã yvyryrýi.a Ñantende hag̃ua mbaʼérepa peteĩ kristiáno tee oipytyvõmante vaʼerã iñermanokuéra oikotevẽvape, jahechami koʼã mbohapy porandu: ¿Mbaʼérepa ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape jaservi Ñadejárape? ¿Mbaʼépa jahupytyse jajapo jave upéva? ¿Mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve ñaipytyvõ ótrope?

Ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape ‘jaservi Ñandejárape’

4. ¿Mbaʼépa oskrivi apóstol Pablo umi kristiáno Corintoguápe?

4 Apóstol Pablo oskrivírõ guare Segunda a los Corintios, oñeʼẽ mokõi mbaʼe tekotevẽvare ojapo peteĩ kristiáno. Pe kárta ojeskrivíramo jepe umi unhídope g̃uarã, lomímonte okumpli vaʼerã “ambue ovechakuéra” (Juan 10:16). Apóstol Pablo heʼi entéro kristiáno orekoha mokõi tembiapo. Primero japredika ha ñaporomboʼe. Péicha ‘ñaipytyvõ ótrope oiko porã jey hag̃ua Ñandejárandi’ (2 Cor. 5:18-20; 1 Tim. 2:3-6). Segundo, ñaipytyvõ ñane ermanokuéra oikotevẽvape. Pablo heʼi péicha ‘ñaipytyvõ ha jaserviha umi imarangatúvape’ (2 Cor. 8:4). Griégope koʼã mokõi téxtope ojeporu pe palávra diakonía. ¿Mbaʼérepa iñimportánte upéva?

5. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe apóstol Pablo heʼi vaʼekue?

5 Oiporúvo peteĩ palávrante koʼã mokõi hendápe, apóstol Pablo ohechauka umi kristiáno tee oipytyvõ vaʼerãha ótrope, ojapoháicha avei umi ótro tembiapo kongregasionpegua. Upe mboyve Pablo heʼíma voi kuri: “Oĩ diferénte tembiapo ñaipytyvõ hag̃ua ótrope, ha upéicharamo jepe peteĩnte ñande Ruvicha. Pe espíritu sánto ojapouka umi héntepe diferénte tembiapo, péro [...] opa koʼã mbaʼe ojapouka peteĩ espíritunte” (1 Cor. 12:4-6, 11). Pe apóstol heʼi avei jajapóvo umi diferénte tembiapo kongregasiónpe ‘jaserviha Ñandejárape’b (Rom. 12:1, 6-8). Ndareíri apóstol Pablo ovyʼaiterei ikatu haguére oiporu itiémpo ‘oservi hag̃ua ermanokuérape’ (Rom. 15:25, 26).

6. a) ¿Mbaʼérepa ñaipytyvõ jave ñane ermanokuérape jaadora avei Jehovápe? b) Emombeʼumi mbaʼéichapa oñepytyvõ ermanokuérape ko yvy tuichakuére (ehecha pe rrekuádro “Oiko jave sarambi”, páhina 214-pe).

6 Pablo oipota vaʼekue umi Corintogua ontende oipytyvõ jave iñermanokuérape oadoraha avei Jehovápe. Upearã heʼi: ‘Peẽ ndahaʼéi peikuaaukánteva umi marandu porã oñeʼẽva Crístore, síno pekumpli avei umíva’ (2 Cor. 9:13). Umi kristiáno ojaposeterei Jesús omboʼe vaʼekue ha upévare oipytyvõ iñermanokuérape. Pablo heʼi umi mbaʼe porã ojapóva hikuái ótro rehehápe ohechaukaha ‘Ñandejára imbaʼeporãitereiha’ (2 Cor. 9:14; 1 Ped. 4:10). Oñeʼẽvo ko témare Ñemañaha de 1 de diciembre de 1975 heʼi porã: “Ani ni mbaʼevéicharõ ñapensa Ñandejára Jehová ha itaʼýra Jesucristo nomombaʼeiha koʼã tembiapo”. Ha añetehápe ningo Jehová omombaʼeterei umi sakrifísio jajapóva ñaipytyvõ hag̃ua ñande rapichakuéra oikotevẽvape (Rom. 12:1, 7; 2 Cor. 8:7; Heb. 13:16).

Mbaʼépa jahupytyse koʼã tembiapo rupive

7, 8. ¿Mbaʼépa primeroite jahupytyse ñaipytyvõ jave ñane ermáno oikotevẽvape? Emyesakã.

7 ¿Maʼerãpa ñaipytyvõ ñane ermanokuérape? ¿Mbaʼépa jahupytyse? Pablo oñeʼẽ upévare pe segunda kárta oskrivi vaʼekuépe umi Corintoguápe (elee 2 Corintios 9:11-15). Koʼã versíkulope haʼe oñeʼẽ mbohapy mbaʼe jahupytysévare jajapóvo ko “servísio” ñande rapichakuéra oikotevẽva rehehápe. Jahechami peteĩteĩ.

8 Primero, ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape ñambotuicha Jehovápe. ¿Rehechakuaápa mboy vése Pablo oñeʼẽ Jehová rehe umi versíkulo jalee vaʼekuépe? Haʼe heʼi versíkulo 11-pe: “Umi hénte oagradeséta Ñandejárape” ha versíkulo 12-pe: “Hetaiterei hénte oagradesetereíta Ñandejárape”. Pe apóstol heʼi umi mbaʼe porã rupive ‘oñembotuichaha Ñandejárape’ ha omombaʼeguasu Jehovápe “imbaʼeporãiterei haguére” (versíkulo 13, 14). Ipahaitépe Pablo heʼi: “Jaagradese Ñandejárape” (versíkulo 15; 1 Ped. 4:11).

9. ¿Mbaʼéichapa umi hénte ohechávo ñañopytyvõha, ikatu okambia opensa lája? Emombeʼu peteĩ ehémplo.

9 Ojapo haguéicha apóstol Pablo, ñande jahechakuaa avei koʼág̃a ikatuha ñambotuicha Jehovápe oñeñeʼẽ porã hag̃ua haʼe omboʼévare. Upearã ñaipytyvõ vaʼerã ñane ermanokuéra oikotevẽvape (1 Cor. 10:31; Tito 2:10). Pyʼỹinte umi hénte opensa vaíva testigokuérare, okambia opensa lája ohecha rire mbaʼéichapa ñañopytyvõ. Ñapensamíntena ko ehémplore. Peteĩ kuñakarai oreko vaʼekue hokẽre peteĩ letréro heʼíva: “Testígo de Jehová, aníke peg̃uahẽ koʼápe”. Péro peteĩ urakán ojapo rire sarambi upe oikohápe, haʼe ohecha una partída hénte ombaʼapóva hína oarregla hag̃ua peteĩ ivesíno róga. Heta díare omaña hesekuéra ha ohecha mbaʼéichapa hory hikuái. Upéi oñanima ha oho oporandu chupekuéra mávapa hikuái. Oikuaávo testígo de Jehovaha, ni ndoroviaséi. Ko kuñakarai heʼi: “Tuichaiterei ajavy raʼe”. ¿Mbaʼépa ojapo upéi? Oipeʼa la iletréro hokẽgui.

10, 11. a) ¿Mbaʼe ehémplopa ohechauka ñameʼẽha ñane ermanokuérape oikotevẽva? b) ¿Mbaʼe puvlikasiónpa oreko umi ohóva oporopytyvõ? (Ehecha pe rrekuádro “Peteĩ erramiénta tuichaiterei oipytyvõva”.)

10 Segundo: ñane ermanokuéra ohupyty umi mbaʼe oikotevẽva (2 Cor. 9:12a). Hiʼãiterei ningo ñandéve ñameʼẽ ñane ermanokuérape oikotevẽva anivéma hag̃ua ohasa asy. ¿Mbaʼére piko? Pórke pe kongregasión ikatu ñakompara “ñande rete” rehe, ha ñaiméramo jepe heta ermáno, enterove “peteĩnte” hína. Upévare “peteĩva ohasa asýramo enterove umi ótro ohasa asy hendive” (1 Cor. 12:20, 26). Ohayhu ha oiporiahuvereko rupi iñermanokuérape, heta testígo oheja oimeraẽ mbaʼe ojapóva, ojagarra iñerramientakuéra ha pyaʼe oho oipytyvõ umi testígo oĩvape oiko haguépe algún sarambi (Sant. 2:15, 16). Por ehémplo, áño 2011-pe Japónpe peteĩ tsunami ojapo sarambi, umi oláda tuichaicháva oguerahapa oĩva guive haperãme. Upérõ pe sukursál Estados Unidosgua omondo peteĩ kárta umi Komite Rrehionál de Konstruksiónpe. Oporandu chupekuéra oĩpa “unos kuánto ermáno ikatupyrýva” ikatu vaʼerã oipytyvõ oñemopuʼã jey hag̃ua umi Salón del Reino hoʼapa vaʼekue. ¿Mbaʼépa heʼi umi ermáno? Unas kuánta semána haguépente oĩma 600 rupi oñekuaveʼẽva oho hag̃ua oipytyvõ ha heʼi voi haʼekuérante opagataha ipasáhe oho hag̃ua Japónpe. Pe sukursál Estados Unidosgua heʼi: “Noroimoʼãiete peichataha”. Peteĩ testígo Japongua oporandu peteĩ ermáno oúvape ótro tetãgui mbaʼérepa ojapo pe viáhe upe peve. Haʼe okontesta: “Peẽ ningo ore ermáno avei. Ha hasy asy oréve peẽ pehasáva”. Heta testígo ohayhuetereígui iñermanokuérape oapeligra hekove jepe hesehapekuérac (1 Juan 3:16).

Suízape peteĩ testígo omohenda umi mbaʼe oñemondótava ermanokuéra oikotevẽvape, 1946-pe

Suiza (1946)

ÑAÑEPYRŨ ÑAIPYTYVÕ ÑANE ERMANOKUÉRAPE

OPA riremi segunda gérra mundial Európape, septiembre de 1945-pe, ermáno Nathan Knorr heʼi oñepyrũtaha ombyaty hikuái “hiʼupy ha ótra kósa oñekotevẽva oñemondo hag̃ua ermanokuéra ohasa asývape Europa centrálpe”.

Unas kuánta semána rire testigokuéra oĩva Canadá, Estados Unidos ha ótro tetãme oñepyrũ oprepara umi ao ha hiʼupy oñemondo hag̃ua. Enero de 1946 guive oñemondo provísta umi ermáno oĩvape Alemania, Austria, Bélgica, Bulgaria, Checoslovaquia, Dinamarca, Finlandia, Francia, Grecia, Hungría, Inglaterra, Italia, Noruega, Países Bajos, Polonia ha Rumániape; avei China ha Filipínaspe.

Péro ndahaʼéi una vénte oñemondóva. Upe rire dos áño imédio aja osegi omondo hikuái provísta. Upe tiémpope 85 mil testígo oñehaʼãmbaite oipytyvõ iñermanokuéra oĩvape umi lugár oiko haguépe sarambi pe gérra aja. Oguerahauka chupekuéra 300 mil kílo hiʼupy, 450 mil kílo ao ha 124 mil sapatu. Ojejapo upéva agosto de 1948 peve. Peteĩ Ñemañaha osẽ vaʼekue 1949-pe heʼi: “Ko tembiapo ohechauka mbaʼeichaitépa jajoayhu. Ojekuaa entéro ermáno ojapo hague upéva ombotuicha hag̃ua ñande Ruvichápe. Oikuaa hikuái péicha umi ótro testígo ikatutaha osegi oadora Ñandejárape, ha upévare oipytyvõseterei chupekuéra”. Umi tembiapo omombaʼeguasu Jehovápe, oipytyvõ ermanokuérape ha omoag̃uive enterovépe ojuehe.

11 Umi ndahaʼéiva testígo jepe oagradese umi traváho jajapóvare. Por ehémplo áño 2013-pe oiko kuri peteĩ sarambi guasu Arkánsaspe (Estados Unidos). Upérõ peteĩ diário omombeʼu mbaʼéichapa testigokuéra pyaʼe okuʼe ha heʼi: “Umi testígo de Jehová ndahaʼéi ipyaʼénteva síno ombaʼapo porã voi. Añetehápe oikuaa hikuái mbaʼépa ojejapo vaʼerã koʼãichagua situasiónpe”. Upeichaite ningo, heʼi haguéicha apóstol Pablo, ñameʼẽ ñane ermanokuérape umi mbaʼe oikotevẽva.

12-14. a) ¿Mbaʼérepa iñimportantete pe tercer mbaʼe jahupytýva ñaporopytyvõvo? b) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu umi ermáno osẽ jeývo opredika?

12 Tercero: ñaipytyvõvo umi ohasa asývape, pyaʼeve osẽ jey opredika hikuái ha oho rreunionhápe. ¿Mbaʼérepa upéva iñimportánte? Apóstol Pablo heʼi umi hénte ñaipytyvõva ‘oagradesetereitaha Ñandejárape’ (2 Cor. 9:12b). ¿Mbaʼéichapa ohechauka porãvéta oagradeseha hikuái? Ohóvo rreunionhápe ha osẽvo opredika ikatumírentema (Filip. 1:10). Áño 1945-pe Ñemañaha heʼi: “Apóstol Pablo oipota kuri oñembyaty pe pláta pórke péicha umi ermáno oiko asýva saʼivéma oñekevrantáta ha imbaretevéta opredika hag̃ua Jehová Ñeʼẽ”. Ko tiémpope ñande jajapose avei upéva. Jaikuaa umi ermáno osẽvo opredika okonsolaha umi ohasa asývape ha haʼekuéra voi ikyreʼỹve (elee 2 Corintios 1:3, 4).

13 Heta ermáno ohechakuaa siertoha upéva. Oñepytyvõ rupi chupekuéra ikatu osẽ jey predikasiónpe ha upéicha rupi ikyreʼỹeterei hikuái. Peteĩ ermáno omombeʼu: “Che ha che família rovyʼaiterei ikatu haguére rosẽ jey ropredika. Roñehaʼãvo rokonsola ore rapichakuérape orepyʼaguapymie hetaite provléma apytépe”. Peteĩ ermána katu heʼi: “Apensa memévo predikasión rehe haʼete cheresaráiva umi desgrásia ha sarambi oĩvagui che jerére. Haʼete ndakyhyjevéimava upe rire”. Ótra ermána omombeʼu: “Heta mbaʼe ningo ndaikatúi rorremedia, péro pe predikasión rupive che ha che família ropensa umi mbaʼe iñimportantevévare. Roñemongetávo la héntendi ore esperánsare, ore voi rojeroviave Ñandejára ombopyahutaha ko yvy”.

14 Umi ermáno ohasa asýva tekotevẽ avei oho jey rreunionhápe ikatu vovéntema. Ñapensami ohasa vaʼekuére peteĩ ermána hérava Kiyoko ha orekóva 60 áñorupi. Peteĩ tsunami ohundipaite chugui orekomíva ha hemby chupe ijao orekóva ijehe ha isandália. Ojapo vaieterei hese upéva ha opensa ndorekoveimaha esperánsa. Upévo peteĩ ansiáno heʼi chupe ojapotaha peteĩ rreunión, péro hiʼáutope. Pe ermána imanduʼa: “Pe ansiáno, hembireko, ótra ermána ha che roguapy pe áutope. Pe rreunión isensillomínte péro chembyesarái pe tsunámigui. Upérõ tuicha chepyʼaguapy. Upe oiko vaʼekue ohechauka chéve mbaʼeichaitépa iñimportánte umi rreunionkuéra”. Ótra ermána heʼi avei: “Umi rreunión chepytyvõ aaguanta hag̃ua” (Rom. 1:11, 12; 12:12).

Umi mbaʼe porã jahupytýva opyta opa ára g̃uarã

15, 16. a) ¿Mbaʼépa ohupyty umi ermáno Corinto ha ótro tetãygua oporopytyvõ haguére? b) ¿Mbaʼe iporãvapa jahupyty ñane tiémpope?

15 Pablo heʼírõ guare umi Corintoguápe oñopytyvõ vaʼerãha, omombeʼu avei mbaʼe iporãvapa ojehupytýta upéva rupive. Haʼe heʼi mbaʼépa ojapóta umi kristiáno hudío Jerusalengua: “Haʼekuéra, ojerure asy penderehe Ñandejárape, ha penderayhu Ñandejára imbaʼeporãiterei haguére penendive” (2 Cor. 9:14). Upeichaite, umi Corintogua ipojera haguére, umi hudío oñemboʼe hesekuéra ha péicha ojoayhuve hikuái, tahaʼe hudío térã ótro tetãygua.

16 ¿Oñekumplípa ñane tiémpope Pablo heʼi vaʼekue? Ñemañaha de 1 de diciembre de 1945 heʼi: “Enterove oñopytyvõramo Ñandejára puévlope, ermanokuéra oñemoag̃uive ojuehe”. Añetehápe upéva oñandu ñane ermanokuéra ohóva oipytyvõ umi oikotevẽvape. Peteĩ ansiáno oho vaʼekue oporopytyvõ oiko haguépe inundasión, heʼi: “Ko traváho chemoag̃uive che ermanokuérare”. Peteĩ ermána orresivi vaʼekue ajúdo katu oagradeseterei ojejapóva hesehápe ha heʼi: “Jareko rupi hetaite ermáno ko yvy tuichakuére haʼete ñaimémava pe paraísope” (elee Proverbios 17:17).

17. a) ¿Mbaʼéichapa oñekumpli Isaías 41:13 heʼíva? b) Emombeʼu ehémplo ohechakáva koʼã tembiapo ombotuichaha Jehovápe, ha ñanemoag̃uiveha ojuehe (ehecha avei pe rrekuádro “Umi voluntário oporopytyvõ ko yvy tuichakuére”.

17 Umi testígo ohasa asýva ohechávo iñermanokuéra ouha oipytyvõ chupekuéra, oñandu siertoha Ñandejára promésa oĩva Isaías 41:13-pe: “Che Jehová nde Jára, rojagarra nde po deréchagui. Che haʼe ndéve: ‘Ani rekyhyje. Che roipytyvõta’” [NM]. Peteĩ ermána ojesalva vaʼekue oikórõ guare peteĩ sarambi guasu, heʼi: “Ahechávo desástre oikoha, añeñandu cheaño peteĩ. Péro Jehová ombohasa chéve ipo. Ndaikuaái mbaʼéichapa amombeʼúta la añandu vaʼekue umi ermáno chepytyvõrõ guare”. Mokõi ansiáno oikóva peteĩ lugár oiko haguépe yvyryrýi, omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu hikuái oñepytyvõ rire chupekuéra. Haʼekuéra heʼi: “Pe yvyryrýi heta orembohasa asy, péro Jehová ojevale isiervokuérare orepytyvõ hag̃ua. Ore roleémi mbaʼéicha oñepytyvõ ermanokuérape ótro lugárpe. Péro koʼág̃a orete rohecha upéva”.

Peter Johnson ombaʼapo konstruksiónpe

OKAMBIAITE LA OJAPOSÉVA

OĨ MITÃRUSU oipytyvõva ermanokuéra oikotevẽvape, umi lugár oiko haguépe sarambi. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu hikuái upe rire? Jahechami Peter Johnson káso. Haʼe oñepyrũ ojapo ko traváho orekópe 18 áño. Peter imanduʼa: “Opokoiterei cherehe ahechávo mbaʼéicha umi ermáno oagradese rojapóva hesehapekuéra. Avyʼa ameʼẽvo ótrope ha upévare adesidi aiporuseha che rekove ajapo hag̃ua ikatúva guive Jehovápe g̃uarã”. Upéi Peter oservi de prekursór, ombaʼapo Betélpe ha upéi Komite Rrehionál de Konstruksiónpe. Koʼág̃a heʼi: “Áño 1974-pe aha rire aipytyvõ ermanokuérape, okambiaite la ajaposéva”. Ha nde oimérõ nemitã, ¿ikatúnepa resegi Peter ehémplo? Moõiko jaikuaáta, ikatu ningo reipytyvõ rire ermanokuérape okambiaite avei la rejaposéva ha reserviseve Jehovápe.

¿Ikatúpa reipytyvõ?

18. ¿Mbaʼépa rejapokuaa rehóseramo reipytyvõ umi oikotevẽvape? (Ehecha avei pe rrekuádro “Okambiaite la ojaposéva”.)

18 ¿Mbaʼépa ere chupe? ¿Rehosénepa reipytyvõ oñekotevẽhápe? Oiméramo upéicha, nemanduʼa vaʼerã oñemondoha jepi umi voluntário ombaʼapóva konstruksión de Salón del Réinope. Upévare iporãta rejeruréramo ansianokuéra ne kongregasionguápe peteĩ solisitu. Peteĩ ansiáno heta tiémpore oipytyvõva umi lugár oiko haguépe sarambi omeʼẽ ko konsého: “Ani reho peteĩ lugár oiko haguépe sarambi nanemondóiramo peteĩ Komite de Sokórro”. Péicha umi traváho oñemohenda porãta ha ojejapóta hekopete.

19. ¿Mbaʼépa jahechauka ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape?

19 Ñaipytyvõ jave ñane ermanokuéra oikotevẽvape añetehápe ñakumpli hína ko mandamiénto: “Pejoayhu vaʼerã”. Jajapóvo péicha jahechauka ñande haʼeha kristiáno tee (Juan 13:34, 35). Epensamíntena, hetaiterei testígo oĩ oipytyvõ hag̃uáicha oñekotevẽ jave. Koʼã ermáno ombotuicha Jehovápe oipytyvõ jave entéro umi oñemoĩvape Ñandejára Rréino ládo. ¡Ajéiko javyʼaite upe haguére!

a Ko kapítulope oñeñeʼẽ umi traváho ojejapóvare oñepytyvõ hag̃ua ermanokuérape. Péro heta vése oñepytyvõ avei umi ótro héntepe, ndahaʼéiva testígo (Gál. 6:10).

b Pablo oiporu avei pe palávra diákonos oñeʼẽvo umi “siérvo ministeriál” rehe (1 Tim. 3:12).

c Ehecha pe artíkulo “Ayudamos a nuestra familia de creyentes de Bosnia”, osẽ vaʼekue La Atalaya de 1 de noviembre de 1994-pe, páhina 23-27.

¿Rejeroviápa pe Rréino ogovernamaha?

  • ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape jaserviha avei Jehovápe?

  • ¿Mbaʼe mbaʼépa jahupytyse ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape?

  • ¿Mbaʼe iporãva ha opytáva opa ára g̃uarãpa jahupyty?

  • ¿Mbaʼéichapa ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape ñakumpli Juan 13:34?

UMI VOLUNTÁRIO OPOROPYTYVÕ KO YVY TUICHAKUÉRE

ÁFRICA CENTRAL HA OCCIDENTAL

Áño 1994-pe Ruándape oñorairõ ha ojojuka umi hénte mokõi trivugua. Upeakuére omano mas de 800 mil persóna. Hetaitereípe ojejuka ha upévare oĩ odiparáva oho ótro tetãme ha umi provléma isarambi avei upérupi. Umi kámpo de rrefuhiádope henyhẽte la hénte. Oipytyvõ hag̃ua iñermanokuéra ohasa asyetévape, umi testígo de Jehová oĩva Bélgica, Francia ha Suízape oguerahauka aviónpe 300 mil kílo ao, pohã, óga kárpa, hiʼupy ha hetave mbaʼe. Unos kuánto día haguépe oñemog̃uahẽma koʼã mbaʼe umi ermanokuéra oikotevẽtévape.

Ótro lugárpe Áfricape avei oho oipytyvõ diez doktór ha enferméra Franciagua haʼéva testígo de Jehová. Haʼekuéra oipytyvõse umi ermáno ohasa asývape oikohápe gérra, oĩháme mbaʼasy ha ndaiporihápe tembiʼu. Umi dos áño ohasa vaʼekuépente haʼekuéra oñatendéma 10 mil persónare. Pe traváho ojapóva hikuái ombotuicha Jehovápe ha iñorganisasiónpe. Peteĩ enferméra omombeʼu: “Rog̃uahẽvo peteĩ lugárpe roipytyvõ hag̃ua umi hénte heʼijoa: ‘Koʼãva testígo de Jehová. Ou oipytyvõ iñermanokuérape’”. Peteĩ ermána, oñeñatende rire hese, heʼi: “Grásia che ermána. Grásia Jehová”.

Sapyʼánte oiko avei aksidénte vai ha oñepytyvõ vaʼerã umi ohasávape upeichagua situasiónre. Por ehémplo, áño 2012-pe oiko peteĩ aksidénte Nigériape. Oñelastima vaipaite 54 ermáno ha omano 13. Umi omanóva haʼe peteĩ kongregasionpeguánte. Pe sukursál omondo peteĩ grúpo oipytyvõ hag̃ua umi oñaksidenta vaʼekuépe ha oĩ hag̃ua hendivekuéra tódo el día. Peteĩ hasýva oĩva avei pe ospitálpe ohechávo upéva ohenói ipastórpe ha heʼi: “Ni peteĩ ñande iglesiapegua ndoúi chevisita. Ejúna ko ospitálpe ha rehecháta mbaʼéicha ojoayhu umi testígo de Jehová”.

Ivaietereíramo jepe pe desgrásia ohasáva umi testígo upe kongregasionpegua, tuicha oñekonsola ohechávo iñermanokuéra ohayhuha chupekuéra. Ohechávo mbaʼéicha oñeñatende porã hesekuéra, heta ermáno upe kongregasionpegua ikyreʼỹ ojapove hag̃ua Jehová servísiope. Pe aksidénte mboyve pe kongregasiónpe oĩ kuri 35 puvlikadór, péro un áño haguépe oĩma 60.

AUSTRALIA

Áño 2013-pe oiko inundasión Queénslandpe, opytáva mar kóstare. Upérõ 70 testígo opyta hogaʼỹre. Peteĩ ermáno hérava Mark, hembireko Rhonda ha itajyraʼi ohejámante hóga ojagarrapágui y ha oho peteĩ alvérgepe. Rhonda heʼi: “Henyhẽte la hénte, ndaipóri lugár ni jaguapy hag̃ua”. Hiʼarive oñehendu hyapu hatãiterei umi elikóptero ou ha ohóva ha upéva omonerviosopa enterovépe. Pe ermána oñekevranta ha oporandu iménape: “¿Mbaʼe piko jajapóta?”. Upévo Mark oñemboʼe Jehovápe ha ojerure toipytyvõmi chupekuéra. Rhonda omombeʼu la oikóva upéi: “Oiméne 30 minúto haguépe og̃uahẽ mbohapy ermáno peteĩ áutope. Oretopávo heʼi oréve: ‘Peju orendive. Pepytáta peteĩ ermáno rógape’”. Pe ermána heʼive: “Ndaikuaái mbaʼépa haʼéta. Avyʼaiterei ningo ahechávo mbaʼeichaitépa oñangareko porã orerehe Jehová organisasión”.

Pyaʼe voi mas de 250 testígo oho oipytyvõ iñermanokuérape. Peteĩ ermáno ijedáva heʼi: “Ndoroikuaái moõguipa osẽ hetaite testígo. Tahýicha ombaʼapo hikuái omyatyrõ hag̃ua ore róga oñembyaíva. Che rembireko ha che siémpre oremanduʼáta ojapóvare hikuái orerehehápe”.

BRASIL

Áño 2008-pe Santa Catarínape umi inundasión ha lódo oheja hogaʼỹre 80 mil persónarupi. Peteĩ karai upepegua omombeʼu: “Haʼete oláda guasu guasu oguerúva lódo ha yvyramáta”. Oĩ ermáno oho vaʼekue Salón de Asambléape. Pe enkargádo upepegua héra Márcio. Haʼe omombeʼu: “Peichaite osẽ okañy hikuái, tuju memete og̃uahẽ”. Peteĩ ermána heʼi: “Ore róga hoʼapaite. Peteĩ tesapirĩme ndaiporivéima, ha añetehápe añeñandu vaieterei. Péro núnka ndacheresaraimoʼãi umi ermáno ojapóvagui orekonsola hag̃ua. Hetaiterei mbaʼe ojapo ohechauka hag̃ua orerayhuha. Ahechakuaa mbaʼérepa ñamombaʼe vaʼerã Jehová omboʼéva ha iñorganisasión”.

Testígo de Jehová omohenda ha orreparti provísta umi oikotevẽvape, Brasílpe

Santa Catarina (Brasil). Ojeporu peteĩ Salón de Asambléa oñembyaty hag̃ua provísta (2009)

Río de Janeiro ypýpe oĩ umi ojogapóva sérrore. Sapyʼánte pe yvy oñedesmorona ha umi várrio kompletoite oñehundi. Koʼã situasiónpe pyaʼe oñepytyvõ hag̃ua oñemoñepyrũ peteĩ grúpo ombaʼapóva koʼã kásope. Oñemoĩ voi ermáno enkargádo umi lugárpe oavisa hag̃ua oiko jave ãichagua provléma. Upéicha jave pyaʼe porã oñemondo kamiónpe umi ermáno oporopytyvõtava. Oñemoĩ hese letréro heʼíva “Testígo de Jehová. Oipytyvõ hapichakuérape”. Entéro ohóva ojeprepara porã ha orekopáma voi itravahorã. Oreko hikuái chaléko ohechaukáva testigoha. Haʼekuéra ogueraha tembiʼu, y, pohã, ao ha havõ umi oikotevẽvape. Ombaʼapo avei hikuái umi Grúpo oñekomunikáva doktorkuérandi oipytyvõ hag̃ua umi oñelastima vaipávape. Heta oñembaʼapo vaʼerã oñeguenohẽ hag̃ua pe lódo oikepa vaʼekue umi ógape. Peteĩ ógaguinte onohẽ hikuái 4 kamión renyhẽ. Upearã ombaʼapo éntre 60.

MBAʼÉICHAPA JAJEPREPARA

Pe Kuérpo Governánte heʼi entéro sukursálpe oprepara hag̃ua umi ansiáno ha superintendéntepe ikatu hag̃uáicha oikuaa mbaʼépa ojapo vaʼerã oiko mboyve peteĩ sarambi (tahaʼe tornádo térã yvyryrýi), oiko aja ha opa rire avei. Por ehémplo, oiko mboyve pe sarambi umi ansiáno ohecha vaʼerã orekópa oñekomunika hag̃ua káda ermáno oĩvandi ikongregasiónpe.

OIKO JAVE SARAMBI

  1. Peteĩ ansiáno ohecha oĩ porãmbápa peteĩ família

    Umi ansiáno oñekomunika entéro puvlikadór ndive

  2. Umi ansiáno omombeʼu mbaʼéichapa oĩ la situasión pe koordinadór del kuérpo de ansiánope

  3. Ojehecha mbaʼéicha oñekomunika umi koordinadór, superintendénte, ótro omoakãva ha sukursál

    Umi koordinadór omombeʼu superintendéntepe ha ótro ermáno omoakãvape ikatúva oñekomunika sukursál ndive

  4. Tembiʼu ha y ojerrepartíva

    Oñemeʼẽ tembiʼu, y ha peteĩ lugár opyta hag̃ua. Oñemondo doktór ha pohã. Oñembopyʼaguapy ermanokuérape ha ojejapo rreunión ikatu vovéntema

  5. Ojehecha mbaʼépa la oñekotevẽva

    Pe sukursál oguerahauka Komite de Koordinadórespe peteĩ infórme heʼíva mbaʼéichapa oĩ la situasión ha mbaʼépa oñekotevẽ

  6. Ojerreparti umi provísta

    Pe Komite de Sokórro omeʼẽ umi ermánope oikotevẽva ha ohecha mbaʼéichapa osegíta oipytyvõ chupekuéra

  7. Avión ovevéva

    Pe Komite de Koordinadóres ohecha mbaʼépa la ifáltava ha tekotevẽramo heʼi ou hag̃ua ótro tetãgui voluntário oipytyvõ hag̃ua

PETEĨ ERRAMIÉNTA TUICHAITEREI OIPYTYVÕVA

Folléto Los testigos de Jehová y las labores de socorro ape

JUNIO de 2013 guive umi ermáno Estados Unidosgua oreko pe folléto Los testigos de Jehová y las labores de socorro (oĩva ingléspe). Kóva ojeprepara umi autoridakuérape g̃uarã ombaʼapóva oiko jave sarambi algún lugárpe. Ko folléto omombeʼu mbaʼéichapa ñaipytyvõ ñane ermanokuéra oikotevẽvape 1940 guive ha oreko peteĩ mápa ohechaukáva mbaʼéichapa jajapo ko traváho opárupi ko múndope. Peteĩ ansiáno oipytyvõva jepi koʼãichagua situasiónpe heʼi: “Heta tiémpo oiko mboyve peteĩ sarambi guasu, umi ermáno Komite de Sokorropegua omeʼẽ ko folléto umi autoridakuérape, oĩva umi lugár oiko pyʼỹihápe tornádo ha urakán umíva. Umi autorida oikuaávo mbaʼéicha ñambaʼapo, ndahasyive ñakonsegi permíso ñag̃uahẽ hag̃ua umi lugár oĩ haguépe provléma”.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti