1 ENOC
Haʼe oguata Ñandejára rapére
ENOC oikuaa vaʼekue mbaʼépa heʼise ñañeñandu ñaneaño, pórke haʼe idiferentete vaʼekue umi hénte oikóvagui ijerére. La Biblia heʼi voi hese: “Enoc osegi oiko Ñandejára tee oipotaháicha”. Hese añoite ojeʼe vaʼekue upéicha upe tiémpope. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Enoc ojeʼe hag̃ua hese oiko hague Ñandejára oipotaháicha? ¿Ha mbaʼéicha ikatu ñandepyʼaguasu haʼéicha?
Oĩ mokõi mbaʼe ohechaukáva Enoc oiko hague Ñandejára oipotaháicha. Primeroite voi, haʼe ndoikói vaʼekue umi hénte itiempopegua oikoháicha, ojapóva umi mbaʼe Ñandejára ndoguerohorýiva. Upe tiémpope Adán oikovéiti vaʼekue péro itujaitereímaa (ehecha pe línea de tiémpo “Enoc tiémpo guive Samuel tiémpo peve”). Adán ha Eva opuʼã guive Jehováre, haimete enterove léntoma avei ojapo upéicha. Por ehémplo Caín ojuka vaʼekue iñermáno Abélpe, haʼéva pe primer kuimbaʼe ojeroviáva Jehováre. Ha unos kuánto Caín familiare iñañaiterei vaʼekue avei, ikatu voi oime iñañave raʼe chugui (Gén. 4:23, 24). Oikóramo jepe koʼã hénte iñañaitéva apytépe, Enoc osegi vaʼekue ivuéno ha oiko pyʼaguapýpe umi ótrondi. Upearã haʼe tekotevẽ vaʼekue ipyʼaguasu, péro ojapo rupi upéicha Ñandejára oguerohory chupe.
Heta tiémpo Enoc onase mboyve, oĩma vaʼekue oñepyrũva “oipuru Jehová réra” (Gén. 4:26). Posívlemente haʼekuéra oipuru vai vaʼekue Jehová réra, ndahaʼéi omombaʼeguasu hag̃ua chupe ni ogustaháicha chupe. Péro Enoc ndoipuruséi vaʼekue péicha Jehová réra. Haʼe ohayhu ha orrespeta vaʼekue Jehová réra sagrádo. Ojekuaa porã haʼe idiferentete hague umi hénte oikóvagui upe tiémpope.
Enócpe ojejukasérõ guare opredika haguére, Jehová oprotehe chupe
¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue avei Enoc oiko hag̃ua Jehová oipotaháicha? Haʼe iñeʼẽrendu vaʼekue chupe. Jehová ningo omanda vaʼekue chupe omombeʼu hag̃ua peteĩ mensáhe umi hénte oikóvape upe tiémpope. Upearã haʼe ipyʼaguasúmante vaʼerã kuri, pórke koʼã hénte iñañaiterei vaʼekue. ¿Mbaʼépa la haʼe tekotevẽ vaʼekue heʼi chupekuéra? La Biblia heʼi: “¡Pemañami! Jehová oúma hetaiterei ánhel ipoderósova ndive, ohusgávo opavavépe, ha okastiga hag̃ua entéro iñañávape umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuére. Ñandejára ojapo upéicha pórke haʼekuéra hembiapo vai. Haʼekuéra ningo pekadór nomombaʼéiva chupe ha oñeʼẽ vaíva hese”.
Enoc heʼi kuri umi héntepe Jehová ‘oúma hague hetaiterei ánhel ndive’. Haʼe heʼi lájape haʼete voi Jehová ohusgáma hague umi héntepe. Enoc heʼi vaʼekue upéicha pórke oikuaa porã oñekumplitaha la Jehová heʼíva. Upe Jehová heʼika vaʼekue umi héntepe ipohýi kuri. Enoc ningo heʼi vaʼekue hesekuéra iñañaha, ojapoha ivaíva ha haʼeha pekadór. ¿Mbaʼéichapa oiméne oñeñandu raʼe umi hénte ohendúva Enócpe? Oime vaʼerã ipochyeterei raʼe. Upéicharõ jepe, Enoc ipyʼaguasu ha heʼi koʼã héntepe umi mbaʼe Jehová omanda vaʼekue chupe.
¿Ha mbaʼépa ojapo umi hénte ohendu rire Enócpe? La Biblia ndeʼíri upéva, péro si ontendeka upéi ipeligrósoma hague la situasión Enócpe g̃uarã. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? La Biblia heʼi: “Upéi Enoc odesaparese pórke Ñandejára oipeʼa chupe”. ¿Mbaʼépa heʼise upéva? ¿Mbaʼépa la oiko vaʼekue? Posívlemente umi hénte iñañaitéva oñepyrũ opersegi Enócpe, péro Jehová ndoipotái kuri koʼã hénte ojahéi Enoc rehe térã ojuka mbaʼe chupe. Upévare, ohayhu rupi isiérvope, oipeʼa chugui hekove ha omombytuʼúntema chupe. Péicha avave ndaikatumoʼãi ojapo hese mbaʼeve. Ha ág̃a amo gotyove Jehová omoingove jeýtante chupe.
Péro ojapo mboyve upéva, Jehová ohechauka Enócpe peteĩ mbaʼe ndaijojaháiva. La Biblia heʼi: “Péro oiko mboyve upéva Ñandejára ohechauka vaʼekue Enócpe oguerohoryha chupe”. Ikatu oime peteĩ visión rupive, Jehová ohechauka chupe amo gotyove haʼe ikatutaha oiko pyʼaguapýpe peteĩ paraísope. Enoc opytuʼu mboyve, Jehová oikuaauka vaʼekue chupe peteĩ mbaʼe: Haʼe ohayhu ha oguerohoryha chupe, ojerovia mbarete ha siémpre ipyʼaguasu haguére.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hese la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Enoc ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼépa heʼise umi hénte yma guare oñepyrũ hague “oipuru Jehová réra”? (Gén. 4:26; w01 15/9 29 párr. 3-wcgr).
2. ¿Mávare raẽvetépa Jehová ojevale vaʼekue oservi hag̃ua iprofétaramo? ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupe okumpli hag̃ua ko asignasión? (w01 15/9 31 párr. 5-wcgr).
3. ¿Mbaʼéichapa oiméne Enoc oikuaáma raʼe tekotevẽtaha ipyʼaguasu oprofetisa hag̃ua? (w06 1/10 19 párr. 13, 14-wcgr). A
Taʼanga A
4. Oĩ opensáva Ñandejára ogueraha hague Enócpe yvágape. ¿Mbaʼéichapa ikatu reexplika upéva ndahaʼeiha upéicha? (Juan 3:13; Heb. 11:5, 13).
Ejepyʼamongetamína ndejehe
¿Mbaʼéicha javépa koʼýte tekotevẽta ñandepyʼaguasu japredika hag̃ua? ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ Enoc ehémplo? B
Taʼanga B
¿Mbaʼéichapa oñeñandúta Jehová ohechávo jaguataha hapére pyʼaguasúpe? (Prov. 27:11; Heb. 11:5).
¿Mbaʼéichapa ikatu ndepyʼaguasu Enoc ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼépa aporandúne Enócpe Jehová omoingove jey vove chupe?
Reikuaave hag̃ua
¿Mbaʼéichapa Enoc ehémplo ikatu nepytyvõ reikokuaa hag̃ua umi ivioléntova apytépe?
Jajoguákena umi ojeroviávape, ani umi ndojeroviáivape: Enócpe, ani Lamécpe (2:53).
¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe Enócpe ojerovia mbarete hag̃ua?
Jaguatákena Ñandejárandi koʼã tiémpo ijetuʼuetévape (w05 1/9 13-17-wcgr).
a Enoc ningo pe séptima persóna oúva Adán familiarégui.