ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 49
PURAHÉI 44 Oñembyasýva ñemboʼe
Lívro de Job ikatu nepytyvõ remeʼẽta jave konsého
“Koʼág̃a aipota cherendumi Job” (JOB 33:1).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa lívro de Job ikatu ñanepytyvõ ñameʼẽkuaa hag̃ua umi konsého ideprovéchova.
1, 2. ¿Mbaʼe situasión ijetuʼúvapepa ojecha Elihú ha umi mbohapy kuimbaʼe ohórõ guare ovisita Jóbpe?
JOB operdepaite la orekóva ha upe notísia okorre oparupiete upe sónape. Upémarõ mbohapy kuimbaʼe oikuaáva Jóbpe odesidi oviahataha Úzpe okonsola hag̃ua chupe, péro haʼekuéra ni noñeimahinái la otopátava og̃uahẽ vove upépe.
2 Eñeimahinamíntena la oiko vaʼekue. Job opyta kuri mbaʼeveʼỹre, haʼe ningo oreko vaʼekue heta vaka, ovecha, kaméllo ha vúrro, péro koʼág̃a opyta ipo iñakã ári. Avei umi ipersonalkuéra omanombaite ha Job familiakuéra avei omano hoʼárõ guare hiʼarikuéra pe óga oĩ haguépe hikuái. Ha oñekompleta hag̃ua, Job ou hasy ha osẽmbaite hese umi kuru ipeupáva ipy guive iñakã meve ha hasyeterei anga chupe upéva. Upéi og̃uahẽ oúvo Elifaz, Bildad ha Zofar. Mombyry guivéma voi haʼekuéra ohecha Job oguapyha tanimbu apytépe ha oñembyasyetereiha. ¿Mbaʼépa ojapo umi mbohapy kuimbaʼe? Haʼekuéra oguapy Job ypýpe ha 7 díare voi ndeʼíri hikuái ni una palávra pórke ohecha Job osufrietereiha (Job 2:12, 13). Peichaháguinte og̃uahẽ oúvo peteĩ mitãkariaʼy hérava Elihú ha oguapy avei ijypypekuéra. Upéi hasypeve Job oñeʼẽ ha oñepyrũ omaldesi pe día onase hague ha heʼi omanoseha (Job 3:1-3, 11). Legálmente Job oikotevẽterei hína kuri iñamigokuérare. Upévare, ¿mbaʼépa ojapóta koʼã kuimbaʼe ko situasión ijetuʼuetévape? La haʼekuéra heʼi ha ojapóva rupive ohechaukáta kuri haʼépa raʼe hikuái Job amígo teete ha oñeinteresápa hikuái hese. Jahechamína la ojapo vaʼekue hikuái.
3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?
3 Jehová ogia vaʼekue Moiséspe oskrivi hag̃ua la heʼi ha ojapo vaʼekue umi mbohapy Job amígo ha Elihú. Umi mbaʼe Elihú heʼi vaʼekue ou Jehovágui, péro provávlemente en párte umi mbaʼe heʼi vaʼekue Elifaz ou peteĩ espíritu añágui (Job 4:12-16; 33:24, 25). Upévare jaʼekuaa lívro de Jóbpe oĩha umi konsého iporãvéva, péro upépe avei oĩ umi konsého ndevaipa jepéva. Pe lívro de Job ningo ikatu ñanepytyvõ ñameʼẽkuaa hag̃ua konsého. Upévare ko artíkulope ñaanalisa raẽta Elifaz, Bildad ha Zofar ehémplo vai ñaaprende hag̃ua mbaʼépa ndovaléi jajapo térã jaʼe. Ha upéi ñaanalisáta pe ehémplo porã Elihú emeʼẽ vaʼekue. Ñaanalisakuévo umi mbaʼe, jahecháta mbaʼéichapa upéva ikatu kuri ideprovécho umi israelítape ha avei mbaʼéichapa ñanepytyvõkuaa koʼág̃a.
UMI KONSÉHO OMEʼẼ VAʼEKUE ELIFAZ, BILDAD HA ZOFAR
4. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi mbohapy Job amígo nokonsolái hague chupe? (Ehecha pe taʼanga).
4 La Biblia heʼi umi mbohapy kuimbaʼe haʼéva Job amígo ohendu hague opa mbaʼe vai oiko vaʼekue hese, ha upévare oho hikuái hendápe “oñandu ha okonsola hag̃ua chupe” (Job 2:11). Péro la haʼekuéra heʼi vaʼekue Jóbpe ni michĩmi nokonsolái chupe, ikatu jaʼe upéva mbohapy mbaʼére. Primero haʼekuéra pyaʼeterei voi opensa vaíma Job rehe, por ehémplo haʼekuéra opensa Jehová okastigaha chupe ojapo haguére álgo ivaíva (Job 4:7; 11:14).a Segundo, haʼekuéra iñeʼẽkuaaitereíramo jepe hetaiterei mbaʼe heʼíva hikuái ni michĩmi voi noipytyvõi Jóbpe (Job 13:12). Hiʼarive haʼekuéra heʼi umi mbaʼe hasyetereíva Jóbpe, por ehémplo Bildad 2 vése voi ontendeka chupe oñeʼẽtereimaha (Job 8:2; 18:2, nóta). Sapyʼánte la haʼekuéra heʼíva ivaieterei voi kuri, por ehémplo Zofar heʼi Job ojoguaha peteĩ ‘arriéro tavýpe’ (Job 11:12). Tercero, ikatu oime haʼekuéra ndosapukáiri raʼe Jóbpe, péro la oñeʼẽ lájare ojekuaa oñemoimportanteveha chugui hikuái. Haʼekuéra ontendeka Jóbpe haʼe kulpavleha ha ohechauka hikuái ndorrespetaiha chupe (Job 15:7-11). Amo ipahápe koʼã kuimbaʼe oñehaʼãntema ohechauka Job hembiapo vai hague, ha upévare ni nokonsolái ha nomombaretéi chupe.
Ñameʼẽ jave konsého ñañatende vaʼerã pono pe persóna oñandu ñañemoimportanteveha chugui, upéva rangue ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñaipytyvõ hag̃ua chupe (Ehecha párrafo 4)
5. ¿Mbaʼéichapa opyta raʼe Job ohendu rire Elifaz, Bildad ha Zofar konsehokuéra?
5 La heʼi vaʼekue umi mbohapy kuimbaʼe ndaideprovéchoi ni michĩmi ha upe rire Job opyta kuri oñeñandu vaivéntema (Job 19:2). Upévare koʼág̃a ikatu ñantende porãve mbaʼérepa Job hetaite oñehaʼã kuri oñedefende, mbaʼéicha rupi nopensavéima hendápe porã ha heʼi umi mbaʼe ndeʼíri vaʼerã (Job 6:3, 26). Job amigokuéra ndeʼíri umi mbaʼe Jehová opensáva ha ndoiporiahuverekói hikuái Jóbpe. Upévare haʼekuéra oñemeʼẽʼỹre enkuénta Satanás ojevaléma hesekuéra omokangy hag̃ua Jóbpe (Job 2:4, 6). ¿Mbaʼéichapa upe oiko vaʼekue ikatu kuri oipytyvõ umi israelítape? ¿Ha mbaʼéichapa ikatu ideprovécho avei ñandéve koʼág̃a?
6. ¿Mbaʼérepa umi omoakãva Israel oreko vaʼerã kuri enkuénta Elifaz, Bildad ha Zofar ehémplo vai?
6 ¿Mbaʼéichapa pe oiko vaʼekue ikatu kuri oipytyvõ umi israelítape? Jehová omeʼẽrõ guare umi israelítape ileikuéra onombra avei unos kuánto kuimbaʼe omoakãtava chupekuéra. Haʼekuéra ohusga vaʼerã pe puévlope ha avei oipytyvõta kuri chupekuéra okumpli hag̃ua umi léi (Deut. 1:15-18; 27:1). Umi kuimbaʼe omoakãva Israel ojapysaka porã vaʼerã kuri umi héntere ohusga térã omeʼẽ mboyve peteĩ konsého (2 Crón. 19:6). Avei haʼekuéra nopensái vaʼerã kuri oikuaapamaha la oikóva, síno umi kuimbaʼe oaverigua porã vaʼerã kuri entéro mbaʼe oiko vaʼekue (Deut. 19:18). Avei oĩrõ guare ojeruréva chupekuéra ajúda, haʼekuéra oñeʼẽ vaʼerã kuri umi héntepe mborayhúpe ha naiñeʼẽpohýiri vaʼerã chupekuéra. Iñimportánte la haʼekuéra ipasiénsia pe puévlore, pórke osino umi hénte nomombeʼusemoʼãi chupekuéra mbaʼéichapa oñeñandu (Éx. 22:22-24). Umi kuimbaʼe omoakãva Israel ojapo vaʼerã kuri entéro koʼã mbaʼe, upévare haʼekuéra ojepyʼamongetáramo la Job ohasa vaʼekuére oaprendéta kuri heta mbaʼe iñimportánteva.
7. ¿Mbaʼépa ikatu kuri oaprende umi israelita la Job ohasa vaʼekuégui? (Proverbios 27:9).
7 ¿Umi kuimbaʼe omoakãva Israel añoiténte piko la ikatu vaʼekue omeʼẽ konsého? Nahániri. Entéronte ikatu kuri ojapo upéva, tahaʼe imitãva, ijedáva, kuimbaʼe térã kuña. Umi israelita ikatu kuri omeʼẽ iñamígope umi konsého oipytyvõtava chupekuéra oñemoag̃ui hag̃ua Jehováre térã okambia hag̃ua tekotevẽhápe (Sal. 141:5). Peteĩ amígo verdadéro ningo ojapótante voi upéva (elee Proverbios 27:9). Umi israelita ikatu kuri ojepyʼamongeta la Elifaz, Bildad ha Zofar heʼi vaʼekuére Jóbpe. Péicha haʼekuéra ikatúta kuri oaprende mbaʼépa ndovaléi heʼi térã ojapo omeʼẽta jave konsého.
8. ¿Mbaʼépa jareko vaʼerã enkuénta ñameʼẽta jave konsého? (Ehecha pe taʼanga).
8 ¿Mbaʼéichapa pe oiko vaʼekue ikatu ñanepytyvõ ñandéve? Ñande ningo pyaʼeterei voi ñaipytyvõse umi ermáno ha ermánape ohasa jave umi situasión ijetuʼúva, péro upearã ndovaléi jajapo la ojapo vaʼekue Elifaz, Bildad ha Zofar. Upévare, ¿mbaʼépa jareko vaʼerã enkuénta ñameʼẽta jave konsého? Primeroite voi, jajejoko vaʼerã ani hag̃ua jakalkulapa reíntema la oiko vaʼekue, síno jaikuaa porã raẽ la oikóva. Segundo, naiporãmoʼãi jaʼérõ la ñande ñapensávante ojapo haguéicha heta vése Elifaz, síno umi konsého ñameʼẽva oñemopyenda vaʼerã la Bíbliape (Job 4:8; 5:3, 27). Tercero, ndovaléi ñaneñeʼẽpohýi ni jaʼe umi mbaʼe ikatúva oikutu rasy upe persónape. Ñanemanduʼa vaʼerã algúna kósa Elifaz ha iñirũnguéra heʼíva siérto hague, upévare tiémpo rire apóstol Pablo oipuru jey kuri la haʼekuéra heʼi vaʼekue (ekompara Job 5:13; 1 Corintios 3:19 heʼívare). Péro hetaitereive mbaʼe umi kuimbaʼe heʼi vaʼekue Jehováre japu vaʼekue ha olastima voi Jóbpe. Upévare Jehová heʼi umi kuimbaʼe oñeʼẽrõ guare heʼi hague umi mbaʼe ndahaʼéiva siérto (Job 42:7, 8). Péicha jahecha, ñameʼẽta jave konsého núnka nañantendekái vaʼerã Jehová ndaikatumoʼãiha ohayhu upe persónape, térã ojopyetereiha isiervokuérandi. Jahechamína koʼág̃a mbaʼépa ikatu ñaaprende Elihú ehémplogui.
Emeʼẽ jave konsého: 1) Eikuaa porã raẽ vaʼerã la oikóva, 2) eipuru vaʼerã la Biblia ha 3) eñeʼẽ vaʼerã mborayhúpe (Ehecha párrafo 8)
¿MBAʼÉICHAPA ELIHÚ OÑEʼẼ VAʼEKUE JÓBPE?
9. ¿Mbaʼérepa Job osegínte vaʼekue oikotevẽ ajúda ha mbaʼépa ojapo Jehová?
9 Job ha umi mbohapy kuimbaʼe hetaiterei mbaʼe heʼi ojupe, ha oiméne haku raʼe la yvy. Haʼekuéra oñemongeta puku kuri, upévare 28 kapítulo voi henyhẽ la haʼekuéra heʼi vaʼekuégui, ha heta mbaʼe heʼi hikuái pochy ha rreniegokue reheve. Ndareíri ningo Job osegi raʼe oñeñandu vai, haʼe ningo oikotevẽterei gueteri kuri peteĩ amígo okonsola ha okorrehi vaʼerã chupe. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ Jóbpe? Haʼe ojevale Elihú rehe omeʼẽ hag̃ua chupe konsého. ¿Péro mbaʼére la Elihú arete ohaʼarõ raʼe oñeʼẽ hag̃ua? Haʼe voi heʼi: “Che ningo chemitã, ha peẽ pendeedave chehegui. Ha porrespeta rupi ahendu porã raẽ la pejéva” (Job 32:6, 7). Elihú oikuaa porã vaʼekue umi ijedáva normálmente iñaranduveha, pórke haʼekuéra oiko arevéma ha ohasáma heta mbaʼe. Péro haʼe ohendupa rire trankílamente la Job ha iñamigokuéra heʼi vaʼekue, oñandu ndaikatuveimaha opyta kirirĩháme. Haʼe heʼi: “Ndahaʼéi ningo ñandeeda haguérente ñanearandútamava, ha ndahaʼéi umi ijedáva añónte oikuaáva mbaʼépa oĩ porã” (Job 32:9). ¿Mbaʼépa Elihú heʼi upéi ha mbaʼéichapa oñeʼẽ raʼe?
10. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Elihú omeʼẽ mboyve konsého Jóbpe? (Job 33:6, 7).
10 Elihú omeʼẽ mboyve Jóbpe peteĩ konsého, ojasegura Job taipyʼaguapy raẽ ikatu hag̃uáicha ohendu la heʼítava chupe. ¿Mbaʼéichapa Elihú ojapo upéva? Primero haʼe voi oñehaʼã ojejoko. Jaʼekuaa upéva pórke la Biblia heʼi ñepyrũrã Elihú ipochyeterei hague la ohendu vaʼekuére, péro haʼe oñehaʼã oñetrankilisa raẽ oñeʼẽ mboyve Job ndive (Job 32:2-5). Upéicha rupi Elihú núnka naiñeʼẽpohýiri kuri Jóbpe, síno oñeʼẽ chupe mborayhúpe ojapoháicha peteĩ amígo tee. Por ehémplo Elihú heʼi vaʼekue Jóbpe: “Che ningo ndeichaiténte avei Ñandejára renondépe” (elee Job 33:6, 7). Avei Elihú orrepeti jey vaʼekue unas kuánta kósa Job heʼi vaʼekue, péicha Elihú ohechauka Jóbpe ojapysaka porã hague hese (Job 32:11; 33:8-11). Upéi Elihú ojapo jey la mísma kósa omeʼẽ jeýtarõ guare chupe ótro konsého (Job 34:5, 6, 9; 35:1-4).
11. ¿Mbaʼéichapa oñeʼẽ raʼe Elihú oakonsehárõ guare Jóbpe? (Job 33:1).
11 Elihú oñepyrũrõ guare oakonseha Jóbpe haʼe núnka ndoapoʼíri chupe, síno ohechauka orrespetaha Jóbpe. Por ehémplo Elihú oipuru vaʼekue Job réra ha umi mbohapy kuimbaʼe katu ni upéva ndojapói kuri provávlemente (elee Job 33:1). Elihú oiméne imanduʼa raʼe haʼe oñeʼẽseterei hague Job ha umi mbohapy kuimbaʼe oñemongetárõ guare oñondive, péro ndaijái. Upévare haʼe ndojaposéi la mísma kósa Job rehe ha omeʼẽ chupe oportunida okontesta hag̃ua chupe (Job 32:4; 33:32). Elihú ohechauka porã avei Jóbpe mbaʼérepa oĩ vai algúna kósa haʼe opensáva ha heʼíva, ha mborayhúpe omomanduʼa chupe Jehová ipoderóso, iñarandu, ihústo ha oporohayhuha (Job 36:18, 21-26; 37:23, 24). Umi konsého Elihú omeʼẽ vaʼekue Jóbpe, oprepara chupe orresivi hag̃ua umi konsého Jehová voi omeʼẽtava hína chupe direktoite (Job 38:1-3). ¿Mbaʼéichapa Elihú ehémplo ikatu kuri oipytyvõ umi israelítape ha mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve koʼág̃a?
12. ¿Mbaʼéichapa yma Jehová ojevale vaʼekue umi profétare, ha mbaʼépa umi israelita ikatu kuri oaprende Elihú ehémplogui?
12 ¿Mbaʼéichapa pe oiko vaʼekue ikatu kuri oipytyvõ umi israelítape? Jehová pyʼỹinte ojevale vaʼekue umi profétare omboʼe hag̃ua ivolunta ha okorrehi hag̃ua umi israelítape. Por ehémplo umi hués tiémpope, Jehová ojevale vaʼekue profetísa Débora rehe ogia hag̃ua ipuévlope, avei Jehová ojevale vaʼekue Samuel rehe imitã guive omeʼẽ hag̃ua instruksión umi israelítape (Juec. 4:4-7; 5:7; 1 Sam. 3:19, 20). Upéi umi rréi tiémpope, Jehová kontinuadoite omondo vaʼekue umi profétape ikatu hag̃uáicha oipytyvõ umi israelítape oadora hag̃ua chupe haʼe oipotaháicha, ha oĩramo umi naiñeʼẽrendúiva haʼe omondo umi profétape okorrehi hag̃ua chupekuéra (2 Sam. 12:1-4; Hech. 3:24). Elihú ehémplo ikatu kuri oipytyvõ Jehová siervokuéra yma guarépe oikuaa hag̃ua mbaʼéichapa omeʼẽ vaʼerã umi konsého ha mbaʼépa heʼi vaʼerã péicha jave.
13. ¿Mbaʼéichapa koʼág̃a ñande ikatu ñamokyreʼỹ ha ñamombarete umi ermánope?
13 ¿Mbaʼéichapa pe oiko vaʼekue ikatu ñanepytyvõ ñandéve? Umi proféta ojapo haguéicha, entéro kristiáno jaikuaauka avei Jehová volunta ñamombeʼúvo la Biblia heʼíva. Avei jaipuru umi palávra iporãva ‘ñamombarete ha ñamokyreʼỹ’ hag̃ua umi ermáno ha ermánape (1 Cor. 14:3). Koʼýte umi ansiáno oñehaʼã vaʼerã ‘oñeʼẽ okonsola hag̃uáicha’ umi ermánope, oiméramo jepe oĩ ojedesesperáva, orrenegáva térã oñeʼẽva ‘opensa porãʼỹre’ ohasa rupi peteĩ situasión ijetuʼúva (1 Tes. 5:14; Job 6:3).
14, 15. ¿Mbaʼéichapa peteĩ ansiáno ikatu osegi Elihú ehémplo?
14 Epensamína ko kásore. Peteĩ ansiáno oikuaa peteĩ ermána ikongregasionpegua oñedesanimaitereiha. Upévare haʼe odesidi ótro ermánondi ohotaha hikuái ovisita pe ermánape omokyreʼỹ hag̃ua chupe. Pe visíta aja pe ermána omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu, ha heʼi umi ansiánope ohóramo jepe rreunionhápe ha osẽramo jepe opredika lomímonte ndovyʼaiha. Upéicharõ, ¿mbaʼépa ojapo vaʼerã pe ansiáno?
15 Primeroite voi pe ansiáno oñehaʼãta ontende porã pe ermána situasión ha mbaʼérepa oñeñandu upéicha, pe ansiáno tekotevẽta ombaʼeporandu chupe ha ojapysaka porã hese. ¿Noiméi piko pe ermána opensa hína nomereseiha Jehová ohayhu chupe? ¿Térãpa noiméi ‘oñekevrantaiterei umi mbaʼe oikotevẽvare’? (Luc. 21:34). Segundo, pe ansiáno oñehaʼãta ofelisita pe ermánape umi mbaʼe porã ojapóvare, amo ipahápe ningo pe ermána osegi oho rreunionhápe ha osẽ predikasiónpe ijetuʼúramo jepe chupe. Ha tercero, pe ansiáno ontende rire pe ermána situasión ha mbaʼérepa oñeñandu yvýre, upépe ae oipurúta la Biblia oasegura hag̃ua pe ermánape Jehová ohayhuetereiha chupe (Gál. 2:20).
JASEGÍKENA ÑAAPRENDE HETAVE MBAʼE LÍVRO DE JÓBGUI
16. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jasegi hag̃ua ñaaprende lívro de Jóbgui?
16 Hetaite mbaʼe porãma ñaaprende lívro de Jóbgui. Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe jahecha mbaʼérepa Ñandejára oheja jasufri ha avei mbaʼéichapa ikatu jasegi ñaaguanta. Ko artíkulope katu jahecha enterovévante ikatuha ñameʼẽ konsého ideprovéchova. Upearã ndajajapói vaʼerã la ojapo vaʼekue Elifaz, Bildad ha Zofar, síno jasegi vaʼerã Elihú ehémplo porãite. Upévare ág̃a tekotevẽ vove emeʼẽ konsého, ¿mbaʼére nderestudiái jey umi mbaʼe ñaaprende vaʼekue lívro de Jóbgui? Ha oimérõ areʼíma ndereleevéi hague ko lívro, eñehaʼãna elee jey. Katuete rehecháta ko lívro osegiha ideprovécho koʼág̃a, ideprovécho haguéicha yma ojeskrivi ypýrõ guare.
PURAHÉI 125 “Ovyʼa umi oiporiahuverekóva hapichápe”
a Provávlemente peteĩ espíritu aña oñehaʼã vaʼekue okonvense Elifázpe Ñandejárape g̃uarã ndaiporiha ni peteĩ persóna ihústova, ha upévare haʼe núnka ndaikatumoʼãiha ñandeguerohory. Elifaz ogueroviaite voi kuri upéva, ha káda ves ke oñeʼẽ Jóbpe heʼi jey jey upe japu tuichaitéva (Job 4:17; 15:15, 16; 22:2).